24.
Podľa mňa ste vy oveľa horší ako komunisti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžte hovoriť, lebo pán Baránik mal reakciu na faktické. Faktická na faktickú nemôže byť.
|
12.
Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie ma utvrdilo v tom, že v prípade, že budem ešte v Národnej rade, tak budem iniciovať zákon, aby do parlamentu nemohli ísť psychicky narušení ľudia. Podľa mňa ste psychicky narušený človek. Čo to tu trepete, túto spústu nezmyslov?! To ja, nad tým mi rozum zastáva, naozaj. Ale dobre.
Nerozumel som potom jednej vete, že kam sa hrabe Štefan, lebo to ste nedopovedali, že ja neviem ktorý Štefan. Určite som neni znervóznený a určite som neni v úzkych. Ubezpečujem vás o tom. A mám vážnu pochybnosť o tom, že ste vy v brandži fungoval, čo ste to tu naznačili, lebo vy ste fungovali, ja neviem kde, ale to je jedno, to ma, vôbec nezáleží. Lebo ak by ste v takej brandži fungoval, tak musíte aj povedať nejaké argumenty. Dosiaľ žiadne argumenty nezazneli. Ste prečítali len znôšku blbostí a zabudli ste na svoju občiansku povinnosť podať trestné oznámenie na toto. To nemôžte vy vyčísľovať takéto voloviny, ničím nepodložené voloviny. To je nonsens, čo sa tu deje.
Fakt vás radím do kategórie hlúpostí, ničím nepodložených hlúpostí, človeka, ktorý nikdy v živote nič neurobil pre túto spoločnosť okrem tohto tárania tu za týmto pultom, ktoré vám umožnilo to, že nie je v zákone o možnosti byť poslancom definované, že môže sem prísť len človek, ktorý nie je psychicky narušený. Čiže naozaj ste psychicky narušený človek a, žiaľbohu (reakcia z pléna), je to tak. Tak isto...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, tu sa uráža dneska celý deň. Každý každého uráža.
Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR
Sila, čo sa to tu deje. (Reakcia z pléna.) Kľudne ho urobte, kľudne ho urobte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, upokojte sa, tu sa uráža celý deň. Urážate vy celý deň.
Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR
S polobláznami ja nemám chuť sa baviť. Ďakujem za pozornosť.
|
4.
Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, osemdesiat percent vášho prejavu boli hlúposti a nezmysly. Je vašou povinnosťou ako občana, nielen ako poslanca, riešiť takéto názory v trestnoprávnom konaní. To, čo, čo to tu vlastne vy tvoríte?! Vy ste vyčítali, že bolo spreneverených 120 miliárd eur. Čo, vy ste blázon už načisto?! Vy máte jediné šťastie to, že ja vás nemôžem dať na vás žalobu za to, že tu v parlamente takéto hlúposti drístate. To je nezmysel, čo to tu rozprávate. To sú dohody, dohady, konšpirácie! Čo to tu nezmysly robíte, čo to tu vlastne vytvárate?!
Ja teraz poviem o vás toto: Vy ste ukradol v obchode s elektronikou DVD prehrávač a k tomu ste si zobral tri kapsule kávy. Toto je preukázané. To je presne to isté, čo tu vy tárate dve na tri. To je nezmysel, ja žasnem nad tým.
A ešte posledné, čo poviem. Najprv niečo urob a potom kritizuj. Nikdy v živote ste nič neurobili pre túto spoločnosť, ale máte plné reči toho, čo sa ukradlo, čo sa rozkradlo. Čo to tu vy tárate za nezmysly?! Aké máte vy morálne právo toto rozprávať?! To je nonsens! Ja som nechcel k tomuto vystupovať, ale jednoducho to, to už prekračuje všetky medze. Čo ste urobili, odpovedzte mi, jednu vetu, čo ste urobili pre túto spoločnosť? V tejto spoločnosti sa pod vaším tlakom naozaj nepodarí a nechce sa nikomu nič robiť. Normálne. Ja osobne som veľa vytvoril, ale strácam dôveru nad tým, čo som veľa vytvoril, pretože to naozaj nemá význam. Keď takíto poloblázni ako vy budú nastupovať do hry a budú mňa obviňovať. Čo toto je za...?! To je nenormálne, škoda rečí k tomu.
Ďakujem.
|
115.
Veľmi stručne. Ja som viackrát skonštatoval, že je to konzervatívny odhad rozpočtu. Tak ako ste sa venovali výdavkovej časti, a nevenovali ste sa príjmovej časti. Čiže naozaj je to odhad, nikto dnes nevie, ako sa bude vyvíjať príjmová časť, ako sa bude presne vyvíjať výdavková časť, ale chcem zdôrazniť, že tu odznelo, že ohrozujeme dôchodky. Nie je to pravda, dôchodky tam, kde majú nárok dôchodcovia alebo adepti na dôchodky, budú určite vyplatené v plnej miere a tiež chcem upozorniť, že máme, ľudovo povedané, dostatočný, Sociálna poisťovňa má, ľudovo povedané, dostatočný vankúš na krytie takýchto nepredvídaných výdavkov, ak také sa vyskytnú, a povedal som v úvodnej reči, ten vankúš je v hodnote 862,85 mil. eur, z čoho sa dá v pohode kryť všetko, čo ste tu, čo tu odznelo, ale, samozrejme, aj niektoré iné veci. Čiže dôchodky sú zabezpečené v plnej miere tam, kde majú nárok dôchodcovia alebo adepti na dôchodky.
A takisto chcem skonštatovať to, že ja sa tiež teším, že 20-tisíc mužov, ak to tak bude, dostane dávku materské, ak splnia zákonné podmienky. To je všetko, čo k tomu chcem povedať.
Ďakujem za pozornosť.
|
124.
Ďakujem. Pokúsim sa zmestiť do tých dvoch minút.
Pani poslankyňa Zemanová, evidentne ste veľmi plytko nazreli do tej novely, pretože žiadna, žiadne utajované zmluvy tam neexistujú, nechápem, kde ste k tomu prišli. Naopak, ten proces je transparentný a verejnosti prístupný, len nebudú sprístupnené uchádzačom tie citlivé informácie, ktoré by mohli zneužiť, a len tým, ktorí to zaručia.
Myslím, pána poslanca Galeka som veľmi nerozumel, čo hovoril, tak to nejdem komunikovať.
Pán Heger, vy sa nepýtajte, prečo to predseda úradu blokuje, ale pozrite sa sám, prečo to je tak. To je vaše poslanecké právo a mali by ste si sám zistiť, čo tá novela rieši, nie odvolávať sa niekoho iného. A nejdem hlbšie dohovoriť.
Pán poslanec Dostál. Pán predseda Hlivák absolútne mi neleží v žalúdku, mám k nemu korektný vzťah, všetko je úplne v poriadku, ale Sociálna poisťovňa sa zapojila do niečoho, čo by malo vyriešiť problém aj iným subjektom, ktoré spravujú prvky kritickej infraštruktúry. Pán poslanec Dostál, nikdy ste nič v živote reálne neurobili a ani neurobíte, len napádate proces. Najprv si to musíte v praxi vyskúšať, čo to znamená obstarať niečo normálne, to, čo potrebujete pre život a pre fungovanie svojej spoločnosti a potom môžte rozprávať. Jedna vec je kritizovať a druhá vec je zrealizovať a to platí aj pre tie diaľnice. Jednoducho nebol to protiústavný zákon, keď sme ho tvorili, ale tento zákon zabezpečil výrazný posun diaľnic na Slovensku. Samozrejme, že potom sa niečo udialo, ale nekritizujte z pozície toho, ktorý nikdy nič reálne neurobil okrem teoretických a nereálnych nezmyslov.
Ďakujem.
|
112.
Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019, stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
Takpovediac procesnou námietkou pani prezidentka poukázala na to, že pozmeňujúci návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pani prezidentka však opomenula nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku Národnej rady technicky ani časovo jednoducho nemôže byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nakoľko sa v zmysle rokovacieho poriadku podáva v druhom čítaní, a to opomenula aj opozícia alebo kritici.
Ako poslanec Národnej rady musím na tomto mieste zdôrazniť, že aj podaním pozmeňujúceho návrhu poslanec realizuje svoje právo zákonodarnej iniciatívy v zmysle ústavy, na to ako keby ste zabudli. A je to Národná rada, o ktorej ústava hovorí, že je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky; na to ako keby ste zabudli. Nie je to ani tzv. odborná verejnosť, ktorá nemá zodpovednosť, a ani Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal mať zodpovednosť, na ktorý sa pani prezidentka tiež opakovane odvoláva.
Poukaz pani prezidentky na zákon o tvorbe právnych predpisov je úplne nenáležitý, pretože na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa nevzťahuje zákon o tvorbe právnych predpisov, ale rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je prípustný taký výklad zákonov a ústavy, ktorý by viedol k popretiu práva poslancov slobodne navrhovať a schvaľovať pozmeňujúce návrhy k prerokovávaným návrhom zákonov. Čo to tu za nezmysly plodíte?!
Predložením a schválením tohto pozmeňujúceho návrhu nebol porušený žiadny zákon a ani Ústava Slovenskej republiky. O tomto konštatovaní svedčí aj fakt, že pani prezidentka schválila, to znamená nevrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade zákony, ktoré boli navrhnuté poslancami v pléne v druhom čítaní a schválené identickým procesným, podotýkam, zákonným postupom. Ako príklad možno uviesť nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorou sa novelizuje aj zákon o obecnej polícii a zákon o sociálnom poistení. To kritizujte, nekritizujte len tieto veci! Tieto nepriame novely zákona o obecnej polícii a zákonov o sociálnom poistení boli predložené v druhom čítaní absolútne neidenticky, nesúrodý, do nesúrodného zákona o cestnej premávke a Národnou radou boli schválené a pani prezidentkou boli tiež odobrené a podpísané. Nie je mi preto celkom zrejmý tento nerovnaký postup a postoj pani prezidentky pri dvoch skutkovo identických situáciách. Toľko k procesu prijímania pozmeňujúceho návrhu.
Ešte predtým, ako prejdem k vecným námietkam pani prezidentky, musím uviesť, že je až zarážajúce, že všetky jej námietky a argumenty sú iba kópiou, respektíve parafrázovaním listu pána predsedu úradu verejného obstarávania pána Hliváka. A ten list adresoval pani prezidentke, o ktorom nepochybne všetci viete vďaka zodpovednej medializácii. Jeho obsah je rovnako ako obsah argumentov pani prezidentky vyvrátiteľný, budem sa o tom, k tomu za chvíľu venovať. Je otázne, do akej miery sa pani prezidentka, respektíve jej poradcovia zaoberali predmetnou problematikou a do akej hĺbky ju preskúmali.
Pani prezidentka uvádza, že pozmeňujúci návrh ide proti samotnej filozofii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní. Pani prezidentke alebo jej poradcom však na tomto mieste pravdepodobne ušla skutočnosť, že vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti sa primárne uplatňuje iná smernica, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, to je teda smernica o obrane, v oblasti obrany a bezpečnosti. Zásady verejného obstarávania, ktoré pani prezidentka pri vrátení zákona rozsiahlo vymenovala, sa na obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti uplatňujú len obmedzene, ako jasne vyplýva aj zo smernice v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá uvádza len dve zásady: zásadu nediskriminácie a zásadu transparentnosti. Európsky zákonodarca kladie dôraz na zásadu nediskriminácie, ktorú – a to by som veľmi rád zdôraznil – v plnej miere podporuje práve predmetný pozmeňovací návrh, keď zavádza jednoznačné zákonné pravidlá v oblasti, ktorá doteraz podlieha doslova svojvôli.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že druhá zásada, a to je zásada transparentnosti, sa uplatňuje všade tam, kde tým nie sú obmedzené utajované skutočnosti alebo citlivé informácie; to platí až v súčasnom režime obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Možno len neznalosťou problematiky – aspoň dúfam – by sa dalo ospravedlniť neznesiteľne ľahké bagatelizovanie kritickej infraštruktúry, aké na viacerých miestach svojho zdôvodnenia prezentovala pani prezidentka a ktoré ďalej šíri tak Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj tzv. tretí sektor. Ak by sme prijali túto optiku, došli by sme až k absurdnému záveru, že žiadna ochrana kritickej infraštruktúry nie je pre Slovensko vlastne potrebná. Zverejnime teda všetky citlivé informácie o slabých miestach vodných nádrží, jadrových elektrární, letísk či ťažiskových informačných systémoch tohto štátu. Hackeri a teroristi, nech sa páči, citlivé informácie máte k dispozícii na profile verejného obstarávateľa, ktorý je vám ich povinný poskytnúť. To čo, aké nezmysly tuto namietate?
Nechce sa mi veriť, že sa musíme vzájomne presviedčať o potrebe efektívnej ochrany citlivých informácií, ktorá, mimochodom, je zakotvená v už platnom zákone o kritickej infraštruktúre, v zákone o obrane Slovenskej republiky a v platnej bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. A dúfam, že sa zhodneme v tom, že ochrana citlivých informácií nemôže končiť tam, kde začína proces verejného obstarávania, pretože by to bola len iluzórna ochrana.
Transparentnosť nie je hodnota sama osebe. Ešte raz, transparentnosť nie je hodnota sama osebe, je to prostriedok na dosiahnutie ochrany iných hodnôt vrátane slobodnej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. Žiadna časť pozmeňujúceho návrhu priamo ani nepriamo nemieri proti hospodárskej súťaži, ako naznačuje pani prezidentka. Aj pri obstarávaní zákaziek v oblasti ochrany a bezpečnosti sa uplatňujú štandardné postupy, štandardné súťažné postupy. Toto pozmeňujúci návrh nijako nemení a ani meniť nechce.
Časť dôvodov, pre ktoré pani prezidentka vrátila zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie, pracuje s tézou, že schválená úprava § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne s niektorými ustanoveniami smernice v oblasti obrany a bezpečnosti. Toto je potrebné rezolútne odmietnuť. Keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti: Prvá časť vymedzuje účel a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície na účely bezpečnosti ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom ako pred novelou, ako aj po novele. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení. Mení sa len účel, význam pojmu utajovaná skutočnosť pre účely zákona o verejnom obstarávaní.
A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, dvakrát podčiarknuť, že smernica v oblasti obrany a bezpečnosti vo svojich ustanoveniach jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte. Navyše slovenská verzia úvodného ustanovenia 11. smernice v oblasti obrany a bezpečnosti je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami, napríklad anglickou, nemeckou alebo českou, sú navyše slová "na účely obrany". Z tohto môže prameniť aj nesprávny výklad, ktorý si osvojil a verejne prezentuje pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie a s ktorým sa stotožnila aj pani prezidentka. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov by mal pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie zabezpečiť bezodkladnú opravu, tzv. korigendum nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Pani prezidentka v súvislosti s údajným rozporom schváleného zákona s právom Európskej únie poukázala aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Neviem bližšie, akú ustálenú judikatúru mala na mysli pani prezidentka, pretože žiadne konkrétne rozhodnutia súdneho dvora nešpecifikovala. Predpokladám, že ak by skutočne malo ísť o ustálenú judikatúru, pani prezidentka by na podporu tohto argumentu neváhala uviesť referencie na relevantné rozsudky. Neurobila tak a toto jej opomenutie nepripisujem nepozornosti či neznalosti, ale skôr faktu, že žiadna ustálená judikatúra vo vzťahu k tejto problematike jednoducho neexistuje.
Opätovne dávam do pozornosti, že postup zadávateľov zákaziek za účelom ochrany citlivých informácií nemôže byť ponechaný na ich voľnom uvážení, ale musí mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom schválili zákon v čl. II. Novelizoval aj zákon o kritickej infraštruktúre, proti čomu pani prezidentka nič nenamietala.
Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruované demagógie prezentovanej ako jasnej pravdy predovšetkým pánom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Včera som vám všetkým, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predkladateľovi zákona, predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie a tiež veľvyslancovi Francúzskej republiky na Slovensku, ktorý sa k tejto problematike zrejme na spoločnom obede s pánom predsedom Úradu verejného obstarávania vyjadril, čo vôbec nechápem, že čo má francúzsky veľvyslanec so Slovenskou republikou aj s jej zákonodarným zborom, to je nonsens, čo sa tu deje. Ako ja sa budem miešať prezidentovi Macronovi do jeho zákonov? Ale dobre. Tak som to poslal aj predsedovi, teda ambasádorovi Francúzskej republiky, a to vyjadrenie, som vám zaslal list, v ktorom som aj na tieto skutočnosti reagoval. V stručnosti ich zhrniem.
Nedá mi však na tomto mieste nespomenúť medializované stanovisko pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o údajnej opodstatnenosti výhrad Úradu pre verejné obstarávanie, a teda aj pani prezidentky, keďže ide o rovnaké výhrady, k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré údajne vyplýva z vyžiadaného stanoviska Európskej komisie a ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie uvádza, citujem: "Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry."
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám Úradu pre verejné obstarávanie sa vôbec nevyjadrila. Túto informáciu si môžete sami overiť v liste Európskej komisie, ktorý nielen mne, ale ako sa pán predseda ÚVO verejne vyjadril, aj vám poslal v plnom znení. Ak vám bude chýbať, viem vám ho zaslať. Európska komisia vo svojom liste uviedla, že rozsah pôsobnosti smernice v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne je neprípustné umelo rozširovať rozsah akejkoľvek, o rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. To je vymyslený blud. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno stiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda úradu verejného obstarávania účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy. Keď to preženiem, keď sa opýta niekto Európskej komisie, či je dážď mokrý, a Európska komisia povie, že je dážď mokrý, tak boli potvrdené moje obavy, že je dážď mokrý. Ja už tomu nerozumiem v tomto štáte, čo sa tu robí.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve úrad verejného obstarávania, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu a tým plnenie si zákonných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňujúci návrh, ktorý precizoval aj možnosti ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22 v čl. I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme, osobnému rokovaniu mňa ako poslanca s úradom neriešil, a preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazky budú zadávať ako civilnú, alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu zákazky obrannej vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytnúť stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie, tzv. infringement. Hneď v prvej vete v odpovedi Európskej komisie možno nájsť upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie.
Pani poslankyne a páni poslanci, schválený zákon nie je v rozpore s právom Európskej únie. Konštatoval to celý rad nezávislých právnych autorít vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej odboru legislatívy a aproximácie práva. Rozpor s právom Európskej únie nepotvrdila ani Európska komisia. Z pozície vysokých štátnych úradníkov tzv. tretieho sektora a niektorých médií sa šíri nebezpečná demagógia. Ničím nepotvrdená, nezaložená na pravde.
Chcem zdôrazniť, že čo tu znejú nejaké bludy, ja už na to nevládzem odpovedať, v prípade režimu takejto zákazky nikdy nie je diskriminácia, nikdy nie je netransparentnosť. Naopak, ten proces je v každom svojom štádiu rovnako transparentný. Jediným problémom je ten, že nemôžu byť poskytnuté citlivé dáta, za ktorých bezpečnosť subjekt, ktorý spravuje prvok kritickej infraštruktúry, zo zákona zodpovedá, tak takéto dáta nemôžu byť poskytnuté hocikomu, ale len vybratým ôsmim, desiatim uchádzačom. Bolo by kontraproduktívne, keby hociktorý subjekt chcel financovať a zúžiť ten výber na jedného uchádzača, ako tu zaznelo. Vôbec to nie je cieľom tohto zákona a ani, alebo tejto novely a ani sa to nedá takto vykladať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vás nežiadam, aby ste o tomto bode hlasovali tak či onak. Ako poslanec viem, že hlasovanie je vašou slobodnou vôľou. Určite však chcem poukázať na dezinterpretáciu faktov, ktorá sa spoločnosťou šíri, neuvedomujúc si dopady náležitej ochrany kritickej infraštruktúry. Chcem ešte na záver zdôrazniť, že v prípade neprijatia tejto novely v budúcom volebnom období sa hociktorá vláda k nej bude musieť vrátiť, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.
|
30.
Ďakujem. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu chcem zdôrazniť a ešte raz zdôrazňujem, že nespochybňujem ambíciu predkladateľa, a tiež nespochybňujem tento zákon ako taký. Jeho ambícia je zvýšiť nízke dôchodky a vôbec k tomuto meritu nevstupujem, nespochybňujem potrebu tohto zvýšenia, ale technicky, to nie je možné zrealizovať.
Technicky to nie je možné zrealizovať preto, lebo zákon je postavený tak, že Sociálna poisťovňa musí verifikovať údaje, ktoré nemá. Jedná sa, čiže my nemáme v systémoch potrebné údaje, aby sme vedeli zistiť, ani informácie, aby sme vedeli zistiť, ktorý dôchodca má nárok a ktorý nemá nárok. Jedna sa asi o 165-tisíc dôchodkov, ktoré sme odhadli. My musíme spracovať výzvy na 165-tisíc dôchodcov, ktorí nám musia verifikovať niektoré údaje, tak je tento zákon postavený. My ich musíme odobriť a až potom môžme začať vyplácať, čiže je nereálne, aby sme toto vedeli urobiť od 1. 1. 2020, čo je ambíciou tohto zá..., tohto pozmeňujúceho návrhu.
A ešte raz zdôrazňujem, nespochybňujem ambíciu zákona, nespochybňujem ambíciu predkladateľa, nespochybňujem potrebu, že to treba urobiť, dokonca zdôrazňujem, že nespochybňujem ani politický aspekt tohto celého problému, len som tu aj ako riaditeľ Sociálnej poisťovne a vecne a technicky pri takto konštruovanom zákone to nie je možné. My musíme zistiť súbeh, či nemajú iný príjem a tak ďalej, to jednoducho ten zákon je postavený, veríte, tak, že máme veľa roboty s tým a nebudeme to vládať zrealizovať. Ledva to budeme vládať zrealizovať od toho roku 2021 a bez prijatia prechodných ustanovení to tiež nebudeme vedieť zrealizovať ani od roku 2021. Čiže je to problematické a nebude sa to dať zrealizovať, to je všetko, čo chcem povedať.
Ďakujem.
|
12.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predstavil môj pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 1615.
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je na jednej strane precizovať legislatívu v súvislosti so zadávaním zákaziek týkajúcich sa kritickej infraštruktúry, ako aj zabezpečiť náležitú ochranu a náležitú úroveň ochrany citlivých informácií o kritickej infraštruktúre vo vzťahu k dodávateľom. Zároveň sa zavádzajú opatrenia chrániace dodávateľov pred svojvoľným postupom zo strany prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry. V súčasnom znení zákona o verejnom obstarávaní nie sú dostatočným a jasným spôsobom, objektívnym spôsobom upravené pravidlá na obstarávanie tovarov stavebných prác alebo služieb týkajúcich sa prvkov kritickej infraštruktúry, teda takej infraštruktúry, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné, nepriaznivé dôsledky na chod štátu. Môže pri tom dochádzať k neprípustným situáciám, keď sa v procese verejného obstarávania zverejňujú aj potenciálne zneužiteľné citlivé informácie o kritickej infraštruktúre.
Medzi legitímnymi požiadavkami štátu na dodržiavanie princípov verejného obstarávania a legitímnou požiadavkou štátu na efektívnu ochranu uskutočňovania hospodárskej a sociálnej funkcie štátu je potrebné nájsť rovnováhu a precizovať pravidlá na jej uplatnenie. Je preto plne opodstatnené prijať také zmeny v zákonnej úprave verejného obstarávania, ktoré pri rešpektovaní jeho princípov a zabezpečení hospodárskej súťaže v súlade s právom Európskej únie umožní verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zabezpečiť efektívnu ochranu a bezpečnosť citlivých informácii o kritickej infraštruktúre, a to je predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňovací, pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh sa v dvoch bodoch dotýka vládnej novely zákona o verejnom obstarávaní. Prvým bodom je spresnenie zákonnej definície citlivého vybavenia stavebných prác citlivého charakteru a služby citlivého charakteru tak, aby táto definícia bola súladná s platnou bezpečnostnou stratégiou štátu vo vzťahu ku kritickej infraštruktúre.
Druhým bodom je zavedenie povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa oznámiť záujemcovi požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu citlivých informácií alebo dokumentov chránených podľa zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o ochrane utajovaných skutočností a tiež informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.
Tieto požiadavky a opatrenia však nemôžu byť ponechané na voľnom uvážení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tu v polohe prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ale musia mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom sa preto pozmeňovacím návrhom mení a dopĺňa aj zákon o kritickej infraštruktúre. Navrhuje sa zaviesť inštitút schvaľovania bezpečnostných plánov príslušným ústredným orgánom, čím sa zavedie miera zodpovednosti za objektivitu požiadaviek a opatrení v kontexte s identifikovanými rizikami. Rozširujú sa tiež povinnosti prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry v súvislosti s prípadmi ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie.
Základnou povinnosťou prevádzkovateľa bude posúdenie, či dodávateľ spĺňa zákonné požiadavky a má prijaté opatrenia na zabezpečenie ochrany citlivých informácií, pričom zákon o kritickej infraštruktúre za týmto účelom bude upravovať jednoznačné a záväzné pravidlá tak, aby postup prevádzkovateľa aj z pohľadu dodávateľa bol objektívny a predvídateľný. Zároveň sa navrhuje rozšíriť skutkové podstaty správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry v súvislosti s porušením povinností dodávateľa, ktorému sú citlivé informácie o kritickej infraštruktúre sprístupnené.
Dámy a páni, pozmeňujúci návrh, ešte raz zdôrazňujem, že je v súlade s právom Európskej únie a nezakladá žiadne nároky na rozpočet verejnej správy. Jeho schválením sa precizuje a posilní ochrana citlivých informácií o kritickej infraštruktúre, ako aj právna istota uchádzačov a záujemcov vo verejnom obstarávaní.
Teraz prednesiem vlastný text pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 3 odsek 8 znie:
„(8) Citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru na účely tohto zákona je vybavenie, stavebné práce a služba na účely bezpečnosti, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou 27) alebo citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre 27a) (ďalej len „utajovaná skutočnosť“), vyžaduje si utajovanú skutočnosť' alebo obsahuje utajovanú skutočnosť.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie:
„27a) § 2 písm. k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 43 odsek 4 znie:
„4) Ak prístup k dokumentom potrebným na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti alebo k ich časti nemožno poskytnúť podľa odsekov 1 a 2 z dôvodu ochrany dôverných informácií podľa § 22 ods. 4 alebo z dôvodu, že tieto dokumenty obsahujú informácie alebo dokumenty chránené podľa osobitného predpisu 52a), verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii alebo v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu dôverných informácií alebo na ochranu informácií alebo dokumentov chránených podľa osobitného predpisu a informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie:
„52a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za článok I sa vkladá nový článok Il, ktorý znie:
Čl. II.
Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 373/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 písmeno f) znie:
„f) schvaľuje bezpečnostný plán a jeho aktualizáciu; oznamuje ministerstvu predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,“
2. V § 9 ods. 1 písm. b) sa slová „vyjadrení príslušného ústredného orgánu“ nahrádzajú slovami „schválení príslušným ústredným orgánom“.
3. V § 9 odsek 1 sa dopĺňa písmenami i) až k), ktoré znejú:
„i) posúdiť, či dodávateľ tovarov, stavebných prác alebo jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho dodávateľa, alebo poskytovateľ služieb a jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho poskytovateľa k prvku alebo týkajúcich sa prvku (ďalej len „dodávateľ") preukázateľne spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1, ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, a to pred sprístupnením citlivých informácií; toto posúdenie je prevádzkovateľ povinný vykonávať aj po sprístupnení citlivej informácie, a to priebežne aspoň jedenkrát za rok počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám,
j) neuzavrieť s dodávateľom zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. nemá preukázané, že dodávateľ spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) a c), s výnimkou prípadu, ak je na preukázanie splnenia požiadaviek a prijatia opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c) potrebné dodávateľovi, ktorý spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa§ 10a ods. 1 písm. a), v nevyhnutnom rozsahu vopred sprístupniť citlivú informáciu; v tom prípade je prevádzkovateľ povinný v zmluve o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 dodávateľa zaviazať k plneniu tých požiadaviek a prijatiu tých opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c), ktoré nie sú pokryté požiadavkami a opatreniami podľa § 10a ods. 1 písm. a) a určiť na to primeranú lehotu alebo
2. prevádzkovateľ má preukázateľné informácie alebo údaje vrátane informácií alebo údajov pochádzajúcich z chránených zdrojov, že dodávateľ nie je natoľko spoľahlivý, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou záujmov chránených týmto zákonom,
k) bezodkladne odstúpiť od zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. dodávateľ v lehote podľa písm. j) prvého bodu nesplní požiadavky alebo neprijme opatrenia podľa § 10a ods.1 písm. c),
2. ak sa ukáže, že dodávateľ v čase uzavretia alebo počas trvania zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 nespĺňal požiadavky alebo nemal prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) alebo c) alebo
3. ide o nespoľahlivého dodávateľa podľa písm. j) druhého bodu.“
4. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý znie:
㤠10a
(1) Ak majú byt' dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, dodávateľ je povinný pred sprístupnením citlivých informácií a počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám preukázateľne
a) mať prijaté bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu, 4a)
b) mať s prevádzkovateľom uzatvorenú zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa ods. 2a
c) spĺňať ďalšie požiadavky a mať prijaté ďalšie opatrenia v súlade s bezpečnostným plánom podľa § 10.
(2) Zmluva o sprístupnení citlivej informácie (ďalej len „zmluva“) musí obsahovať najmä špecifikáciu sprístupňovaných citlivých informácií, obdobie, počas ktorého budú citlivé informácie sprístupňované, zoznam osôb u dodávateľa oprávnených na oboznamovanie sa s citlivými informáciami a požiadavky na tieto osoby, rozsah činností s citlivými informáciami, rozsah kontrolných opatrení, povinnosť dodávateľa oznámiť zmeny majúce vplyv na ochranu citlivých informácií, sprístupňovanie citlivých informácií tretím osobám, povinnosti dodávateľa po zániku zmluvy a zmluvné sankcie v prípade porušenia povinností dodávateľa. Zmluva spravidla obsahuje aj úpravu vzťahu k zmluve, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce alebo poskytuje alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby. Zmluva sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu. 5)
(3) Dodávateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj po zániku jeho oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.
(4) Požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu 4aa) nie sú odsekmi 1 až 3 dotknuté.
(5) Prevádzkovateľ môže odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce, alebo poskytuje, alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby, ak dodávateľ poruší niektorú z povinností podľa ods. 1 až 4, tým nie je dotknuté právo prevádzkovateľa odstúpiť od takejto zmluvy alebo jej časti podľa osobitného predpisu. 4ab)“.
Poznámky pod čiarou k novým odkazom 4aa) a 4ab) znejú:
„4aa) na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
4ab) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
5. V § 15 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Dodávateľ sa dopustí správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 3 až 8.
6. V § 15 ods. 3 znie:
„(3) Ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží pokutu
a) prevádzkovateľovi od 500 do 50 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2,
b) prevádzkovateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 1,
c) dodávateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
7. V § 16 ods. 5 znie:
„(5) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) a c), § 2 písm. b), c), i), k) a l), § 4 písm. d), § 5 písm. e), f) a j), § 6 písm. b), c) a i), § 9 ods. 1 úvodnej vety, § 9 ods. 1 písm. a), b), e), g), h), i), j) a k), § 9 ods. 2 písm. a) a b), § 10 ods. 1 až 3, § 10a, § 16 ods. 2, § 17 ods. 3 a 4 a prílohy č. 2 sa vzťahujú aj na prvok európskej kritickej infraštruktúry.“
8. § 17 sa dopĺňa ods. 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Bezpečnostný plán a jeho aktualizácia, ku ktorým sa ústredný orgán vyjadril podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. 12. 2019 sa považujú za schválené podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a ich právne účinky zostávajú zachované.
(7) Dodávatelia, ktorí od prevádzkovateľa získali prístup k citlivým informáciám podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019, sa vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi považujú za dodávateľov preukázateľne spĺňajúcich požiadavky a opatrenia § 10a podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.“
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
A v nadväznosti na vloženie nového čl. II sa upraví názov návrhu zákona.
To je všetko, čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň žiadam spravodajcu, aby sme hlasovali o bode 1 môjho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
|
23.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mi dovoľte ospravedlnenie, lebo ja som spôsobil tie technické príčiny, ale teraz prejdeme hneď k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predkladám.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte všetci ako tlač 1421.
Navrhujem aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z., ktorý som pred chvíľou citoval, sa doplnil takto:
Bod 1. V čl. XV bode 1 v § 29 ods. 3 písm. c) sa za slovo "poistenie" vkladajú slová "podľa osobitného predpisu odkaz35ba)" a slová "osobitných predpisov" sa nahrádzajú slovami "osobitného predpisu".
Bod 2. V čl. XV bode 1 posledná veta znie:
"Poznámky pod čiarou k odkazom 35b), 35ba) a 35c) znejú:
«35b) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odkaz 35ba) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona číslo, zatiaľ neuvedené, bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, č. .../2019 Z. z.
Odkaz 35c) § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo, zatiaľ číslo neuvedené, bude po schválení tohto zákona, č. ... /2019 Z. z. bude doplnené.»."
Bod 3. V čl. XV bod 2 znie:
"2. V § 53e ods. 3 písmeno d) znie:
«d) zdravotná poisťovňa neeviduje voči malému zamestnávateľovi pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu35c) viac ako 180 dní a malý zamestnávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu,35ba)».".
V zásade tento zákon má riešiť zaužívaný systém, že Sociálna poisťovňa nezisťuje pohľadávky po uplynutí 180 dní, tak ako je to v zdravotnom poistení, ale eviduje pohľadávky v podstate okamžite po podaní žiadosti, či ten subjekt má alebo nemá pohľadávky. Toľko k tomu pozmeňujúcemu návrhu č. 1.
Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh č. 2.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poznáme ako zákon proti byrokracii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorí ste všetci obdržali ako tlač 1421.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:
"5. V § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
«h) informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie dôchodkových dávok a dávok nemocenského poistenia.».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
2. V čl. XIII sa za druhý bod vkladá nový tretí bod, ktorý znie:
"3. V § 37 ods. 3 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
«Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.125a)».".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
3. V čl. XV sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:
"2. V § 36 ods. 6 sa vypúšťajú slová «uchádzač o zamestnanie alebo».".
Nasledujúci novelizačný bod sa primerane prečísluje.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
4. Článok XV sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. V prílohe č. 2, časti A sa vypúšťa písmeno i). Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno i).".
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
5. V čl. XXVIII sa na začiatok vkladá nový prvý bod, ktorý znie:
"1. V § 11 ods. 5 písm. d) sa vypúšťajú slová «potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške sirotského dôchodku, sirotských dôchodkov alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského dôchodku, alebo».". Doterajší text sa označuje ako druhý bod.
Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LXIV (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
6. Za článok L sa vkladá nový článok LI, ktorý znie:
"Čl. LI Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: § 9 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
«(10) Na účel overenia nároku podľa odseku 6 písm. d) je vyberateľ úhrady, ak je to možné, povinný využívať údaje obsiahnuté v informačných systémoch verejnej správy podľa osobitného predpisu,22a)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
«22a) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré bude doplnené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
7. Za článok LIV sa vkladá nový článok LV, ktorý znie:
"Čl. LV Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z. a zákona č. 42/2019 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 28 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: «ak údaje v nich obsiahnuté nie je možné získať z informačných systémov podľa osobitného predpisu,48b)».
Poznámka pod čiarou k odkazu 48b znie:
«48b) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona číslo, ktoré je zatiaľ neuvedené a bude uvedené po schválení tohto návrhu zákona, .../2019 Z. z.».".
Nasledujúce novelizačné články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona. Účinnosť novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2021, čo sa premietne do čl. LIX (pozn. red.: správne "do čl. LXIX") o účinnosti v rámci čistopisu schváleného zákona.
Na záver. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 14, 17, 19, 40, 56 a 57 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako 1421a s odporúčaním tieto body neschváliť.
Ďakujem za pozornosť.
|
90.
Ja len stručne, ja som uviedol, že určitou krivdou voči tým, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom, je aj to, že nebol im zvyšovaný tento príplatok, a tiež je možno nie najšťastnejšie porovnanie dôchodkov a zvyšovanie dôchodkov s týmto, lebo to je úplná kategória, úplne iná kategória, príplatok a dôchodok, čiže s týmto súhlasím a, samozrejme, v druhom čítaní, ak sa situácia zmení a rozhodne sa plénum Národnej rady to riešiť inak, tak alebo lepšie, výhodnejšie, budem len spokojný.
Ďakujem.
|
80.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom pre sociálne veci určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1378. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Čo sa týka merita zákona, ak je cieľom a účelom zákona zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu, dovolím si úvahu, že určitou krivdou pre tých, ktorí sú oprávnené osoby, je aj skutočnosť, že príplatok k dôchodkom síce bol od svojho vzniku od roku 2009 upravovaný, ale od roku 2013 do roku 2019 boli dôchodky valorizované pevnou sumou, nie percentuálnou, čo v praxi znamená, že v týchto rokoch zvýšenie sumy príplatku oprávneným osobám stagnovalo. Každopádne môžme konštatovať, že dôchodky od roku 2009 vzrástli o viac ako 30 %, ale tieto príplatky, o ktorých tu dnes rokujeme, nie. Účel navrhovanej novely, ktorou sa má zvýšiť príplatok k dôchodku pre osoby postihnuté perzekúciami komunistického režimu, je teda správny.
V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1452 z 11. marca 2019 a rozhodnutím č. 1480 z 27. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výbory pre financie a rozpočet, pre sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť a pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
32.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh. Najskôr stručné odôvodnenie.
Odôvodnenie k bodom 1, 2 a 7. Konštatujem skutočnosti, že súčasná právna úprava obmedzuje vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie minimálnym vymeriavacím základom. Neupravuje maximálny vymeriavací základ na účely doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.
V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Toľko odôvodnenie k bodom 1, 2 a 7.
Stručné odôvodnenie k bodom 3, 4 a 5 predloženého pozmeňujúceho návrhu alebo predkladaného teraz pozmeňujúceho návrhu je, že sú to legislatívno-technické úpravy v zákone.
A posledné stručné odôvodnenie k bodom 6 a 8 je také, že v kontexte z reformy a rozvojovými aktivitami Sociálnej poisťovne sledujúcimi nové komplexné nastavenie a optimalizáciu procesov a s tým súvisiacim návrhom na posun účinnosti v ustanovení zákona súvisiacich s preddavkovým platením poistného a ročným zúčtovaním v sociálnom poistení o jeden rok je potrebné vykonať zmeny aj v prechodných ustanoveniach. Toľko k tomu stručnému odôvodneniu.
Teraz mi dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku § 29, čo mám povinnosť, doslovne prečítal pozmeňujúci návrh. Čiže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jozefa Buriana a Juraja Blanára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 997.
1. V čl. I bode 41 v § 138 ods. 13 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca.".
2. V čl. I sa za doterajší bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie: "42. V § 138 odsek 16 znie:
"(16) Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca, a mesačne najviac v sume maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou platného v kalendárnom roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Vymeriavací základ podľa prvej vety sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný bod 42 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Navrhované zmeny sa premietnu v článku o účinnosti.
3. V čl. I v bode 76 sa veta "Doterajšie písmená n) a o) sa označujú ako písmená o) a p)." nahrádza vetou "Doterajšie písmená n) až p) sa označujú ako písmená o) až q).".
4. V čl. I v bode 77 sa veta "Doterajšie písmená o) a p) sa označujú ako písmená p) a q)." nahrádza vetou "Doterajšie písmená o) až q) sa označujú ako písmená p) až r).".
5. V čl. I v celom bode 111 sa označenie "§ 293ec" nahrádza označením "§ 293ee", označenie "§ 293ed" sa nahrádza označením "§ 293ef", slovo "293ee" sa nahrádza slovom "293eg" a označenie "§ 293ee" sa nahrádza označením "§ 293eg".
6. V čl. I v celom bode 111 sa slovo "2020" nahrádza slovom "2021" a slovo "2021" sa nahrádza slovom "2022" a slovo "2022" sa nahrádza slovom "2023".
7. V čl. VI sa slová "1. novembra 2018" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".
8. V čl. VI sa slovo "2020" nahrádza slovom "2021" a slovo "2021" sa nahrádza slovom "2022".
V súvislosti so zmenou účinnosti sa navrhuje hlasovať samostatne o bodoch 1 a 4 spoločnej správy a samostatne o bodoch 2, 3, 5 a 6 spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
|
28.
Ďakujem. Pán poslanec Mihál, povinnosťou Sociálnej poisťovne je preverovať, hodnotiť, či sú prostriedky na materské dovolenky vynaložené správne, efektívne a v zmysle zákona. Čiže opatrne s takými výrazmi, že šikanujeme niekoho. My si plníme zákonnú povinnosť. A ak plnenie zákonných povinností Sociálnou poisťovňou vy považujete za šikanovanie, tak potom nemôžem iné konštatovať len to, že je to vaša predvolebná kampaň.
Za Sociálnu poisťovňu konštatujem, že súčasný stav, že otcovia poberajú materské a že sú na materskej, je v súlade a v ustanoveniach súčasných zákonov, čiže tam nemáme žiadny problém. Ale ešte raz zdôrazňujem, my hodnotíme, preverujeme a hodnotíme alebo vyhodnocujeme, či je tento postup v zmysle zákona. A doteraz, keďže takýto zákon to umožňuje alebo súčasný legislatívny stav to umožňuje, žiadne dôsledky sme nevyvodili. Naopak, konštatujeme, že je to v súlade so zákonom. Takže so slovom šikanovanie opatrne.
A k tomu číslu vám ešte doplním to, že vyše 8 300 bolo otcov na materskej dovolenke v roku 2017 a za prvý polrok 2018 je to už vyše 12-tisíc. Čiže naozaj to číslo rastie, ale je to v intenciách zákona. My hodnotíme, preverujeme a konštatujeme, či je to v zmysle zákona, to, čo sa deje, a zatiaľ je v zmysle zákona. To je všetko. A nie je to šikanovanie, ešte raz zdôrazňujem.
Ďakujem.
|
189.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas je pokročilý naozaj, tak pokúsim sa veľmi stručne a nejak komentovať niektoré chybné vystúpenia.
V prvom rade častokrát tu zaznelo, že bolo by dobré dať investíciu do Prešova, veľkú investíciu. Verte mi, že bol som pri tom a určite prioritnou ambíciou vtedy vlády Slovenskej republiky bolo dostať takúto investíciu do Prešova alebo niekde ďalej na východ. Hovorí to logika veci, pretože tam tá nezamestnanosť je taká, že naozaj by sme sa stretli s úspechom takejto investície podstatne väčším, ale otázka neznela zo strany investora, či do Prešova, alebo v Poľsku či do Rzeszówa, niekde na východ krajiny, ale tvrdo bola podmienka postavená, kde to má byť. A ak tam to nebude, tak jednoducho nebude tá investícia na Slovensku, nebude tá investícia v Poľsku ani nikde inde. Čiže je scestné si myslieť, že vláda Slovenskej republiky rozhodovala, že musí to byť v Nitre, napríklad Jaguar Land Rover, to je absolútny nezmysel. Vláda sa snažila to dostať ďalej na východ, lebo tam to hovorí logika, ale podmienky si kládol investor, či už v Maďarsku, v Poľsku, na Slovensku a v Česku, a bola pomerne veľká vojna o to, aby tá investícia, ktorú tak kritizujete, bola umiestnená niekde inde, ale dostala sa tam, kde sa dostala.
Pevne verím, že tá investícia prinesie svoje ovocie minimálne v obrovských prínosoch, čo sa týka hrubého domáceho produktu, dépeháčky a tak ďalej, ktoré jednoznačne ostanú na Slovensku. Aj keď mi je ľúto a mrzí ma, že sa narúša verejný poriadok, ako to tu zaznelo, ak je to tak. Ale to sú už technické problémy, ktoré treba riešiť inými nástrojmi.
Každopádne opakujem, tá investícia, ktorá tu je a ktorá bude niesť vysoký prírastok hrubého domáceho produktu a vysoký prírastok DPH, bude určitým ovocím pre Slovensko. Veľmi stručne; a samozrejme, ukáže život, či tento návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvame, či bude prínosom, alebo nebude prínosom, ale každopádne je to snahou vyriešiť tento problém. Myslím si, že bude, ale opakujem, vychádza z určitých predpokladov a tie predpoklady sú definované v tomto zákone. Ale tie predpoklady by mali vyjsť, ale dúfam, že aj vyjdú a že tento zákon, táto novela zákona o lepšej migrácii za prácou, myslím si, že bude prínosom.
Veľmi stručne sa zmienim, ale už tu neni ten pán poslanec, ktorý tu veľmi komentoval diaľnice a, ja neviem, sľub Roberta Fica do roku 2010 postaviť diaľnice. Čiže, pán poslanec, možno si to niekedy vypočujete a prečítate, ale podstatne menej pátosu do vášho prejavu, podstatne menej zapálenej intonácie a viacej faktov. A tie fakty znejú tak, že v tom roku 2010 naozaj, ak by nebolo vyššej moci, boli by diaľnice bez tunelov zrealizované a svedčí o tom to, že sám som riadil tzv. koncesný dialóg a sám som riadil komunikáciu so svetovými piatimi konzorciami, z ktorých ani jeden nám nespochybnil to, že to nebude môcť byť postavené, spojenie východu a západu, resp. Žilina, Žiliny, Prešova a Košíc, že to nemôže byť zrealizované bez tunelov do roku 2010, a takto to bolo aj definované. Ale prišla do toho vyššia moc, tá vyššia moc sa volala hospodárska a finančná kríza, v podstate celosvetová kríza a veľké banky, ktoré sa zúčastňovali na financovaní, či už je to Deutsche Bank, Real Scotland Bank a Dutch bank Holandska, čiže to boli obrovské banky, ktoré dávali do toho, do toho, do tej koncesie obrovské finančné prostriedky, po kríze stratili úplne likviditu a tým sa to všetko oddialilo.
A zabúda sa často povedať, že až vláda Ivety Radičovej, resp. menovite exminister Figeľ potom zastavil a nechal exspirovať tieto všetky dohody. Ak by sa to stalo, tak by tá diaľnica možno bola naozaj v roku dveti; ak by sa to nestalo, pardon, tak tá diaľnica by naozaj bola v 2013, ´14 a nemáme sa tu dnes už o čom baviť. Ale bolo to historicky zlé rozhodnutie, ja ho, samozrejme, vždy za to budem kritizovať, ale, samozrejme, to tak urobil, mal na to právo. Čiže nehovorte to, že Fico sľúbil diaľnicu a nepostavil. Tam naozaj je vyššia moc, ktorá sa volá hospodárska a finančná kríza a viacej sa venujte tomu, ako hlúpo, nezmyselne a nekompetenčne bola zastavená výstavba diaľnic a nemuseli sme sa tu o týchto veciach baviť.
Ďakujem.
|
4.
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča, Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 779.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 965 z 8. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a tiež určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 779) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zosumarizované pod bodom IV spoločnej správy výborov, vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 779, a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV spoločnej správy výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 12 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 30. januára 2018. Uvedeným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
|
69.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu alebo alternanta k spravodajcovi k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 780. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 804 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "26. januára 2018") a v gestorskom výbore do 29. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "29. januára 2018").
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
100.
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bašistovej, Podmanického, Buriana, Tomáša, Vaľovej, Kuciaňovej a Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 664.
V čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový § 293dw, ktorý vrátane nadpisu nad § 293dw znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. januára 2018 §293dw
(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), okrem podmienky podania prihlášky, b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky.
(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.".
Úvodná veta 70. bodu sa primerane upraví, nasledujúce ustanovenia v 70. bode sa primerane prečíslujú a vypúšťa sa nadpis nad doterajším § 293dw.
Odôvodnenie: Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu "starostlivosti" podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov, a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. V predloženom návrhu zákona sa preto vypúšťa podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania navrhujeme umožniť, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o ťažko zdravotne postihnutú osobu zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Ide o skupinu osôb, ktoré pred účinnosťou predloženého návrhu splnili podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Predkladateľ návrhu zákona sa vo svojej úvodnej reči už zmienil o podpore takéhoto návrhu zákona.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
|
294.
Ďakujem. V prvom rade ja som spomenul, že musím reagovať na niektoré v úvodzovkách fakty, ktoré sú vymenované v návrhu na vyslovenie nedôvery, čo v praxi znamená, tieto fakty v úvodzovkách ste uviedli do návrhu na vyslovenie nedôvery, tak teraz sa nechytajte toho, že tu rokujeme dlho o Čistom dni a že tieto, táto kritika je mimo toho návrhu, lebo jednoznačne v návrhu na vyslovenie dôvery, nedôvery ste to tam zakomponovali. Ak by ste to tam nezakomponovali, tak na to nereagujem, tak potom sa nevyhovárajte na to, že mal som reagovať na Čistý deň. Ja som povedal, že budem reagovať v kontexte so Sociálnou poisťovňou, áno.
Čo sa týka uspávačov hadov, ste nám za tých 16 hodín predviedli, kto je tu uspávač hadov, ja som vystúpil 10 minút, a kto vystúpil tých 16 hodín v polohe uspávača hadov, pozrite sa sami do zrkadla.
Čo sa týka toho, že sama Európska komisia, pán poslanec Beblavý, zabezpečila, vyhlásila projekt na podpory v nezamestnanosti mladých do 29 rokov. Áno, bol som podpredseda vlády a áno, sledoval a monitoroval som tú situáciu, ale kto inicioval to, aby tento projekt bol zahrnutý do možnosti financovania z Európskej komisie, bolo to Slovensko, bol to minister Richter. Tak pozor na tieto reči, keď nepoznáte súvislosti.
Takisto už nejdem ďalej hovoriť o tých číslach, ale stále je pre mňa záhadou to, že, a to je otázka na vás, myslíte vážne, že chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi za neúspech za to, že znížil , že sa znižuje miera nezamestnanosti, za to, že klesol počet dlhodobo nezamestnaných, za to, že dokázal získať z eurofondov 70 mil. pre Slovensko, za to, že sa stabilizuje pracovný trh a klesá počet zanikajúcich firiem? Myslím, že je to úplne bezprecedentné a bezpredmetné.
Ďakujem.
|
280.
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Prerokovávaný návrh na odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sa opiera o argumenty, ktoré sa rozchádzajú s reálnymi ekonomickými údajmi a trendmi slovenskej ekonomiky. Je zrejmé, že toto rokovanie parlamentu je naozaj skôr politickou hračkou opozície ako serióznou analýzou práce rezortu. Pri jeho triezvom a objektívnom hodnotení by sme sa na tejto schôdzi nemohli stretnúť. Vo svojom príspevku sa nebudem venovať pertraktovanému sociálnemu zariadeniu, ale aj iným atribútom uvedeným v návrhu na vyslovenie nedôvery, a preto sa spolu pozrime na niektoré, v úvodzovkách, fakty, ktoré sú vymenované v návrhu na vyslovenie nedôvery v kontexte Sociálnej poisťovne.
Opozícia vyčíta ministrovi Richterovi to, že miera chudoby na Slovensku neklesá a pre určitú skupinu obyvateľstva sa dokonca zvyšuje. Odpoveďou na toto tvrdenie sú nedávno zverejnené údaje Eurostatom, ktorý, dúfam, že nebudú naši opoziční bojovníci za pravdu spochybňovať. Podľa tejto štatistiky vychádza za Európsku úniu priemer ľudí ohrozených chudobou na 23,7 %, pričom na Slovensku je ohrozených chudobou podľa toho istého nezávislého zdroja 18,4 % obyvateľstva, teda výrazne menej ako priemer Európskej únie. Keby sme chceli toto číslo zasadiť do časového vývoja, tak v roku 2008 bolo u nás 20,6 % takto ohrozených ľudí. V posledných rokoch sa teda posúvame evidentne k lepšiemu. Pozitívom je aj konštatovanie Eurostatu, že príjmová nerovnosť je na Slovensku nižšia ako vo veľkej väčšine krajín západných, západných krajín Európy.
Podľa našich kolegov z opozície je doslova škandálom, ako je to uvedené v materiáli, veľká armáda dlhodobo nezamestnaných. Čo na toto tvrdenia hovoria čísla? Počet dlhodobo nezamestnaných sme za posledných 5 rokov z vyše 190-tisíc znížili na 131-tisíc. To znamená pokles o vyše 58-tisíc ľudí. Treba podotknúť, že počet dlhodobo nezamestnaných klesá, v kategórii dlhodobo nezamestnaných nad 4 roky takisto pokračuje pozitívny trend. Vo februári 2017 ich bolo vyše 60-tisíc, čo je zhruba o 11 600 občanov menej ako pred rokom, vo februári 2016.
Z pohľadu vývoja ekonomiky sú dôležité aj údaje o evidovanej miere nezamestnanosti, ktoré tu už odzneli, ale zjednodušene ich ešte, zjednodušene na ne ešte raz poukážem a podotýkam, že sa opieram o údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá od roku 2012, t. j. od nástupu ministra Richtera, klesla z 13,4 % na 8,39 % vo februári t. r., čo je pokles o 5,01 %. Celková nezamestnanosť klesla v tom istom období o 4,93 %.
Tiež nerozumiem opozícii, prečo nezamestnanosť mladých ľudí považuje za škandál. Počet nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov od apríla 2014 do februára 2017 klesol o vyše 66-tisíc. Tu treba spomenúť osobnú zásluhu ministra Richtera, ktorý v roku 2012 dokázal vyrokovať s Európskou komisiou v programovom období 2007 - 2013 pre Slovensko 70 mil. eur z eurofondov na projekty zamestnanosti pre mladých ľudí. Projekt podpory zamestnanosti mladých ľudí do 21 rokov vo fáze implementácie programového obdobia 2007 - 2013 neexistoval a nie je jednoduché v rozbehnutom programovom období vsúvať do možnosti čerpaní eurofondov nové projekty. Nebyť osobnej aktivity ministra Richtera a jeho silnej argumentácie pri negociáciách s Európskou komisiou, tieto prostriedky, ktoré znížili náklady na zamestnávanie mladých ľudí o viac ako polovicu, by na Slovensko nikdy nedorazili. V pomere 85 % z eurofondov a 15 % zo štátneho rozpočtu sme za tieto peniaze podporili vznik takmer 13-tisíc nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov, t. j. štát vložil do tohto projektu 10 mil. a eurofondy 60 mil.
Na kritiku, že projektmi na podporu zamestnávania mladých ľudí si vláda draho kupuje pracovné miesta a aj to len na krátky čas, je najlepšou odpoveďou fakt, že až 86 % mladých ľudí po skončení projektov zostáva naďalej na trhu práce. Keby predchádzajúca vláda Roberta Fica na základe osobnej angažovanosti ministra Richtera nezmenila po bývalej koaličnej vláde nastavenie politiky zamestnanosti, nepripravili by sa viaceré úspešné legislatívne zmeny a nespustili by sa konkrétne projekty, pokles miery nezamestnanosti na Slovensku by mal napriek celkovému klesajúcemu trendu v Európskej únii podstatne, podstatne nižšiu dynamiku.
Spomenuté údaje sa pozitívne premietajú aj do vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne, ktorá hrá významnú úlohu v ekonomike najmä tým, že vypláca dôchodky a sociálne dávky, a preto je dôležitá z hľadiska jej stabilizácie. No a to sa darí, ako dokazujú čísla, ktoré tiež v krátkosti spomeniem. Potreba transferu zo štátneho rozpočtu na výplatu dôchodkov bola v roku 2012 1,4 mld. eur, ale v roku 2016 to bolo už len 365 mil. eur. Podotýkam, že aj na ďalšie roky je prognóza znižovania tejto sumy, čo je pri nepriaznivom demografickom trende naozaj pozitívny vývoj. Treba priznať, že určitý vplyv na tento trend malo aj otvorenie II. dôchodkového piliera, ale rozhodujúce aspekty sú štandardne vysoký výber poistného a lepšia zamestnanosť spolu s ďalšími opatreniami vlády a rezortu práce, znamená, že z peňazí daňových poplatníkov sa nemuselo aj pri nepriaznivom demografickom vývoji presúvať na dôchodky toľko, koľko v minulosti a viac sa mohlo, viac mohlo smerovať do rozvojových projektov alebo na investície.
V rokoch 2012 - 2016 sme zaznamenali rast počtu zamestnávateľov z takmer 160- na 176-tisíc. Vývoj zamestnancov v rovnakom období rástol takisto, a to z 1,7 na 1,9 mil. osôb. Hovoríme o zamestnancoch s pravidelným, nepravidelným príjmom a odvodovou úľavou. Ľudia si teda evidentne konečne nachádzajú prácu a to je predsa zmysel ekonomických krokov vlády rezortu, ktoré pre mňa z neznámych dôvodov opozícia kritizuje.
Ďalšia veľmi zaujímavá informácia pre opozíciu je to, že aj ľudia o prácu v posledných rokoch prichádzajú menej. Sociálna poisťovňa zaznamenala pokles počtu vyplatených dávok garančného poistenia, ktorý priamo súvisí s počtom zanikajúcich firiem. V roku 2012 sme vyplatili 5 275 týchto dávok, v roku 2013 to bolo 4 546 dávok a napríklad za minulý rok 2016 to bolo už len 1 972 dávok. Aj to je dôkaz, že zaniká oveľa menej firiem a ľudia majú teda stabilnejšie zamestnanie. Samozrejme, že údaje o poklese miery nezamestnanosti a raste počtu pracovných miest sa pozitívne prejavujú aj v oblasti výberu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a tým stabilizujú ekonomiku Sociálnej poisťovne. Výber za rok 2013 vzrástol medziročne o 372 mil. eur, v roku 2014 o 321 mil. eur, v roku 2015 o 400 mil. eur a v roku 2016 o 414 mil. eur. Pozitívny trend vo výbere pokračuje aj v aktuálnom období, keď za január až marec 2017 boli predbežné príjmy vyššie o 139,5 mil. eur ako za rovnaké obdobie minulého roka.
Podľa návrhu na odvolanie minister Richter nikdy nerealizoval skutočnú politiku nezamestnanosti, zamestnanosti. Namiesto prijímania nových opatrení na riešenie nezamestnanosti vraj presadzuje reštriktívnu politiku. Uvedomme si, že toto opozícia tvrdí v čase, keď máme historicky najvyššiu mieru v zamestnanosti pri porovnaní 4. štvrťroka 2015 so 4. štvrťrokom 2016, sa dostávame na 5. miesto v Európskej únii v dynamike rozvoja zamestnanosti. Počet pracujúcich, riadne pracujúcich sa od januára 2013 zvýšil o 198-tisíc občanov. Len v minulom roku počet nových riadnych zamestnancov stúpol o 63,5 tisíca a to sú objektívne dáta Sociálnej poisťovne. Perspektíva poklesu nezamestnanosti v Slovenskej republike je tiež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
50.
Ďakujem. Pán poslanec Dostál, to porekadlo, samozrejme, platí pre všetkých.
Čo sa týka stavu, alarmujúci nie je z hľadiska čerpania, to som už dokumentoval číslami, a konkrétnymi, pred chvíľou. A myslím si, že alarmujúci nie je ani z hľadiska systému. Ale naozaj v systéme sú problémy. A poučme sa z minulosti, toto veľmi beriem a platí to a je čo zlepšovať. A preto vítam tiež takýto krok, ktorý spočíva v tých jednoduchých troch krokoch, ktoré som povedal pred chvíľou, povinné plánovanie, povinná kontrola plnenia týchto plánov a povinné postihy alebo krízový manažment. To všetko výrazne pomôže všetkým zúčastneným, ktorí sa na implementácii eurofondov, či už v programovaní, tak aj vlastnej implementácie zúčastňujú. Čiže je čo zlepšovať a tu je prvý krok na to zlepšovanie.
Čo sa týka pani poslankyne Zemanovej. Špecialisti, ťažko mi je, môžem sa porozprávať s tými vašimi špecialistami. A samozrejme najväčší vplyv naozaj na celý systém má politický cyklus, lebo teraz sme to videli v roku 2010. Pri zmene politického cyklu sa ten rozbehnutý vlak zastavil a bolo veľmi komplikované ho znovu naštartovať a rozbiehať, pretože nie je jednoduché tisícky zastavených projektov znova oživiť, ale samozrejme je to výsledkom demokratických volieb, ale toto nám výrazne škodí, ten politický cyklus. Samozrejme, že sú tam chronicky známe veci ohľadne verejného obstarávania, v byrokracii. Myslím, že audit slovenský je veľmi funkčný, takže voči tomu nemám výhradu, ale opakujem, je to treba v osobitnom rozhovore.
A tiež si stojím za tým, čo som povedal, že má význam tá centralizácia. Tie krajiny, ktoré urobili vyšší stupeň centralizácie, dosiahli podstatne vyššie, zmysluplnejšie a oprávnenejšie čerpanie. Čiže podľa môjho názoru príde čas, keď bude zavedený aj vyšší stupeň centralizácie, to znamená vyššia kompetencia, ale aj väčšia, podstatne väčšia zodpovednosť z jedného centra.
Ďakujem.
|