136.
Pán predseda, nebude to prísne vzaté procedurálny návrh, ale, ale chcem sa poďakovať všetkým poslancom za spoluprácu. Vždy som sa snažil, aj keď som mal v politike tvrdé vyjadrenia, ísť po veci a nie po ľuďoch. Ak som napriek tomu niekoho v tejto sále napriek tejto mojej snahe aj osobne urazil, tak sa mu ospravedlňujem. Želám nielen vám, ale najmä tejto krajine, Slovensku, veľa úspechov, lebo je to krajina, na ktorej mne, ale určite viacerým z nás vždy záležalo, záleží a bude záležať.
Ďakujem. (Dlhší potlesk.)
|
75.
Pán predsedajúci, ja mám, ja mám procedurálny návrh, keby sme mohli o 16.00 hod. hlasovať, a zdôvodňujem to nasledovne.
Pán predseda vysvetlil, že nebudeme hlasovať o 17.00 hod., lebo je samit, ale v princípe samit je v piatok. To ste sa dohodli, že nebudeme hlasovať kvôli tomu, aby proste ten víkend bol dlhší ako štvordňový, a ja si myslím, že aj to znižuje dôveryhodnosť parlamentu. Myslím, že z najväčšieho klubu, 45-členného, sú tu štyria poslanci. Však tých kvitujem, že tu sú, ale dôvod bol, aby všetci mohli ísť vlastne domov, aby bol vlastne rozchod, a samit je až v piatok. Proste ak chceme hovoriť o dôveryhodnosti parlamentu, ľudia majú pocit, že nič nerobíme, poslanci. Tým sme to len akože zdupľovali, naozaj. A ešte na základe klamlivej zámienky, lebo tomu nikto neverí, dneska je 14. a summit je 16.
Takže by som vás poprosil, keby sme sa mohli vrátiť do sály a hlasovať o 16.00 hod.
|
119.
Najskôr prvé upozornenie, vy sústavne komentujete návrhy poslancov, podľa rokovacieho poriadku ako predsedajúci to nemáte robiť, nás upozorňujete na rokovací poriadok, vy ho sám porušujete, opakovane, po každom procedurálnom návrhu. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka je, ja sa nevyjadrujem expresívne ani nepoužívam vulgarizmy, ale a..., alebo chápem, že v parlamente zaznelo viacero vulgarizmov, fajn. Ale podľa mňa je to iná rovina ako, ako to, čo sa udialo včera, keď podpredseda parlamentu takýmto hrubým spôsobom urazil ženu, ženu poslankyňu.
Neviem, či vám ten rozdiel nie je zrejmý a či sa vám to zdá byť na úrovni skunka alebo niečo podobné, lebo ste na seba citlivý, ale ešte raz, ak vám, ak nemáte ani základnú mieru nejakej empatie, že sa vám zdá to vyjadrenie k žene, k poslankyni, kolegyni v poriadku, ešte si aj zatlieskate... No kam sme to prišli?! (Reakcie z pléna.)
|
107.
Pán predseda, ešte raz, trvám na tom, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, dali ste hlasovať aj o minúte ticha, neviem, aký to je procedurálny návrh, a ja som prečítal, čo povedal, čo napísal na verejnú sociálnu sieť podpredseda Glváč, že súhlasí s poslancom Jarjabkom, je to verejne dostupné aj v našich médiách. Ak niekto tu klame, dá sa veľmi ľahko zistiť, kto tu klame.
Druhá moja poznámka je, že v parlamente môžu byť aj silné vyjadrenia, to je moje odôvodnenie k návrhu, poprosím vás, keby vaši poslanci boli ticho, lebo mne sa zdá, že to, čo sa..., tento výrok pána podpredsedu Glváča presiahol akékoľvek hranice, ktoré v tomto parlamente boli. Ak v rámci slušnosti sa vám to nezdá, tak potom naozaj chodíme do iných spoločností, do iných komunít, zaplať pánboh za to, musím povedať, ale ak ako predseda parlamentu, ktorý má plné reči o slušnosti, sa budete tváriť, že je to v poriadku, tak tento parlament ešte hlbšie podľa mojej mienky neklesol. Takéto vyjadrenia voči ženám sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
105.
Pán predseda, trvám na hlasovaní o mojom procedurálneho návrhu.
Pán predseda... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
77.
Ďakujem. Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby Národná rada vyzvala pána podpredsedu Národnej rady Glváča a zrejme aj pána poslanca Jarjabka na ospravedlnenie.
Ja prečítam, čo bolo napísané na adresu kolegyne Cigánikovej. Pán kolega Glváč to ešte aj verejne zdieľal, že "nemôže nesúhlasiť s kolegom Jarjabkom, že musela vypadnúť z nejakého nákladného auta pri pumpe". Už sme si... (Ruch v sále.) A inak som rád, že koaličné poslankyne sa smejú. Neviem, či by sa tak smiali, keby to niekto povedal z opozície na adresu pani poslankyne Vaľovej alebo pani poslankyne... a ostatných, lebo to je..., napádať akože rodinných príslušníkov, to je teda jedna úroveň. Ale neviem, do akej spoločnosti chodievate vy. Neviem, do akej spoločnosti chodievate vy. Ale toto už mi príde naozaj teda akože k žene, poslankyni, ku kolegyni akože vážne prekročenie akýchkoľvek hraníc.
Takže vás chcem požiadať, aby sme tento procedurálny návrh prijali. (Reakcie z pléna.)
|
122.
Pán poslanec Bernaťák, po prvé, čo ma vždy fascinuje, že hovoríte, a tam to majú v Nemecku, tam to majú. Keď sme dali vyšetrovacie výbory, že ich majú všade, všade parlamenty, okrem Malty a nás, tak ste hlasovali proti. Čiže tento argument... Pán poslanec Hrnko, nevykrikujte po mne, prepánajána. Pán predseda, môžete trošku ukľudniť vášho kolegu. Mám faktickú poznámku a on má dosť vysoký hlas, to nie je jeho chyba, ale ja sa potom neviem sústrediť.
Teraz k tomu 21, že 20 ľudí z koalície bude mať neobmedzený čas a len jeden z opozície. To je podľa vás rovnosť v prístupe k poslancom a vládnym predstaviteľom? Vy stále hovoríte dokola, že 20 minút stačí. A ministrom a predsedovi parlamentu a podpredsedom parlamentu, oni majú zložitejšie vyjadrovanie? Ešte raz, ak je minister navrhovateľ, ak je odvolávaný, to je iná vec. Ale prečo 20 : 1? To majú kde? V Bundestagu, myslíte? Ťažko. Rozhodnutie Európskeho súdu, budem o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, rozhodnutie veľkej komory bolo urobené jednohlasne a bolo urobené na úzkom procesnom stanovisku, že, kvôli pokutám, aby bolo jednohlasné. Ale rozhodnutia komôr, napr. vo veci Séla, a budem vám ich potom citovať: "The court fineds that display of banner and use the megafon were part of the political expression." To je rozhodnutie súdu vo veci Séla. Bolo by dobré si tie veci preštudovať predtým.
Posledná poznámka, k rešpektovaniu zákona. Hovoríte, kto bude rešpektovať, nebude. Vy ste, pán kolega, právnik, vy ste advokát tiež. Viete, kto v tejto krajine nerešpektuje zákony? Nerešpektuje súdne predvolania? Nepreberá si súdne zásielky? Viete, kto je to? Čo na to hovoríte, pán kolega, pán doktor? Predseda vašej vlády. To vám nevadí nerešpektovanie zákona? Či len u niekoho vám to vadí?
(Potlesk.)
|
116.
Môj návrh je, aby ste sa, pán predseda, v tejto veci obrátili na ústavnoprávny výbor. Ja si nie som úplne istý, keď minister predkladá návrh zákona, tak vlastne bude možno iný minister. Nie som si úplne istý, či v pléne môže zastúpiť generálneho prokurátora prvý námestník. Tuná nemôžu ani štátni tajomníci vystupovať, čiže skôr sa prihováram k tomu, jednak aj kvôli vážnosti veci, ale aj kvôli tým veciam procedurálnym, aby sme v takom prípade skôr odložili na ďalšiu schôdzu prerokovanie správy o činnosti prokuratúry.
|
120.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som si naozaj myslel, že najhorším predsedom v parlamente bol Pavol Paška, a hovorím to, ako si to myslím. Vy ste to dno prekonali a poviem aj prečo. Vy ste vôbec k rokovaciemu poriadku nevystúpili. Vy ste žiadne odborné argumenty nepovedali. Ja som tu vystupoval k rokovaciemu poriadku z pohľadu aj judikatúry štrasburského súdu o tom, že dávate neobmedzený priestor 20 ľuďom z koalície, jednému z opozície. Najviac ste povedali argument, že: no však čo je, to je náš problém že máte len jedného vo vedení parlamentu? To bol akože ústavnoprávny argument nejaký, alebo taký, taká snaha, niečo ako nejaký odborný argument? Asi nie. Ale nechcem o tom hovoriť, lebo v princípe v tejto rovine na vás neni na čo reagovať, nie je na čo reagovať odborne. A to ste právnik, hovorím to vážne.
Ale čo je podľa mňa úplne najhoršia, áno, osobné útoky. Veľa znesiem, veľa dám, v poriadku. Aj keď vždy ma fascinuje, že vy ste, vy veľmi ľahko rozdávate, všetci zo SMER-u, aj osobné, ale keď príde na vás, tak zrazu je to slušnosť. Dobre. Ale čo sa mi zdá byť, že je také najväčšie podlezenie nejakej bazálnej slušnosti, o ktorej veľa hovoríte, je útok na rodinu, je útok na najbližších. A tá úplne najväčšia zvrhlosť je útok na najbližších, ktorí sa nemôžu brániť, lebo sú mŕtvi. Pred čím budeme mať pokoru v tejto snemovni, o ktorej veľa hovoríte, o oltároch, o pokore, ak ani pred majestátom smrti a útokom na najbližších? Ľahko sa dá človek vyprovokovať, lebo človek, aj ja som citlivejší, keď niekto útočí na mojich najbližších ako na mňa, asi aj vy. Vy to ale v priamom prenose robíte. Vy ste dnes takým spôsobom podliezli tú latku, ako si nepamätám, že by to niekto, možno naposledy pán Harabin, v parlamente urobili. Takže vás chcem vyzvať, ak máte vôbec nejaké hranice, aby ste sa ospravedlnili bezpod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
92.
No ja mám návrh, aby sme hlasovali, pán predsedajúci, a môj návrh znie takto: Národná rada žiada predsedajúceho Národnej rady, aby pristupoval pri rozprave a faktických poznámkach rovnako ku koaličným aj opozičným poslancom.
Zdôvodnenie: Práve preto odmietame rokovací poriadok, pretože vidíme, ako fungujete. Keby ktokoľvek z nás v rozprave začal riešiť pána Danka, jeho kontakty, jeho kšefty, jeho minulosť, tak nám vypnete mikrofóny. Pán Danko mohol rozprávať podľa ľubovôle o čomkoľvek kedykoľvek, mikrofóny mu vypnuté neboli. Však v poriadku, nech rozpráva, mne je to jedno, budeme rozprávať samozrejme, že aj my, ale myslím si, že základné pravidlo je, že každý tuná má rovnaké postavenie, a rokovací poriadok nehovorí, že poslanci vládnej koalície bojujú voľným štýlom a poslanci opozície grécko-rímskym zápasením. Preto odmietam rokovací poriadok. Vy sa správate horšie, ako sa správal Pavol Paška za svojich najslávnejších čias.
|
82.
Ja mám návrh, pán predsedajúci, keby sme mohli hlasovať, že nad rámec rokovacieho poriadku predsedajúci môže kedykoľvek vystúpiť spoza predsedajúceho stolčeka s faktickou poznámkou ľubovoľne dlho, k ľubovoľne akej téme, ľubovoľne k akémukoľvek poslancovi a tým takou nejakou mimovoľnou tradíciou doplníme rokovací poriadok naším uznesením a za potlesku, samozrejme, že poslancov vládnej koalície.
|
73.
Ďakujem. Ja som, ja som, chcem sa poďakovať za faktické poznámky. Ja som čakal, že niekto z koalície sa vyjadrí k tým dvom veciam najmä právneho charakteru, okrem toho, že veď v druhom čítaní, no dajte, však zvážime, vecne, že tento návrh je opodstatnený, lebo aj iné parlamenty dávajú vládnej koalícii proste dvadsať voľných žetónov a opozícii jeden. Takto to majú všade. Takto to nemajú nikde, to je ten problém. A aj k tým vizuálnym pomôckam a aj možnože k judikatúre štrasburského súdu o slobode prejavu. Nič. Chcete tu odbornú diskusiu, ale zatiaľ ste ju nepredviedli. Teraz to nehovorím v zlom, proste ste nepovedali nič. Žiadny argument.
K pani poslankyni Nachtmannovej. No spomínali ste dve kauzy, Gorilu a platinové sitká. Ja vám na tých dvoch kauzách chcem niečo povedať. Už to hovoril kolega Viskupič, však si prečítajte spis Gorila, aj to, čo o mne sa v spise Gorila píše, keď hovoríte o mne. Jáj, boli ste vtedy, jasné, ja už som tuná počul, že zodpovedný som za všetko, za všetky vlády minulé, aj tie, v ktorých som nebol, aj za iné rezorty, samozrejme, všetky, však fajn. Keď neviete nič iné nájsť. Pán poslanec, zavadziate mi.
A druhá vec, platinové sitká. To je dobrý príklad. Platinové sitká sa udiali za našej vlády, boli tam nominanti SDKÚ. A čo sa udialo? My sme ich odstíhali. Za našej vlády sme ich odstíhali, už sú aj odsúdení. Tak by to malo byť, prepánajána! Vy ste koho odstíhali z vysokých funkcionárov exekutívy? Veď platinové sitká sú skvelý príklad. Samozrejme, že v každej vláde budú aj ľudia, ktorí budú chcieť korumpovať a kradnúť. Otázka je, či ich necháme alebo či ich budeme stíhať. My sme nečakali, kým príde Kaliňák, aby ich odstíhal potom, po zmene vlády, my sme ich odstíhali. To je absolútne skvelý príklad.
A vy robíte čo? Bašternáka stíhate alebo budeme musieť počkať tiež na zmenu vlády, aby bol Bašternák a jeho kumpáni odstíhaní? Obávam sa, že áno.
|
53.
Pán predseda, len na, na úvod by som chcel povedať, že kolegovia nestratili poradie, oni... (Reakcie z pléna.) Ak ma necháte dohovoriť, ešte stále, ešte, ešte stále môžme v parlamente hovoriť. (Reakcie z pléna.) Ja hovorím svoj názor, pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás, po mne. Oni boli prihlásení, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Jurinová, následne v procedurálnom. Technik to zmenil. (Reakcie z pléna.) Dobre, ak, ak ten, ak tá tabuľka má pamäťovú... záznam, predpokladám, že má... (reakcie z pléna), mne, mne sa zdá, že je, je dôležité, aby poslanci (reakcia z pléna), mne sa zdá, že je dôležité, aby poslanci, pán, pán poslanec Choma, ktorí by..., pokiaľ sa dá, nemuseli tu v sále vykrikovať (reakcie z pléna), neviem, čo ste taký, taký nabudený, ja hovorím úplne kľudným hlasom, tak sa, tak si, dajte si kávu a, a ukľudnite sa, lebo ja si myslím, že je dôležité... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, prečo stále vykrikujete? Však sa prihláste do rozpravy, ja vás budem počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
54.
Pán poslanec Lipšic, vystupujte podľa tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
55.
Pán predsedajúci, pán predsedajúci, hovoríme o tuná právach aj poslancov. Pán, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Dostál nestratili poradie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
56.
Prepáčte, pán poslanec, ak hovoríme o právach poslancov, ja som trikrát otvoril možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ak hovoríte, že toto je bezprávie, tak asi neviete, o čom hovoríte. To ja za to nemôžem, že poslanec zatlačí "P", procedurálny návrh. (Potlesk.)
Takže, pán poslanec, nech sa páči, môžte sa venovať tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.)
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
57.
Ja vás, pán predsedajúci, z ničoho neobviňujem, ja len hovorím, že technici premenili procedurálne na... A to sa dá ľahko overifikovať, či hovorím, alebo nehovorím pravdu. (Reakcia z pléna.) Sa to dá veľmi ľahko verifikovať. Ak tam má pamäťový záznam, nie je problém. Prečo tuná vykrikujete? Chcete aj vy nájsť pravdu v tejto veci, alebo nie? Tak nebuďte nervózni. Dá sa veľmi ľahko nájsť. Ja nehovorím, že je to chyba predsedajúceho Bugára. Ja hovorím, že mali procedurálne návrhy, sme ich všetci videli, a boli technikom prepnuté na, na prihláške do rozpravy ako prvé. To je problém. (Reakcie z pléna.)
Takže tak. Takže by som vás poprosil, aby ste sa láskavo ukľudnili.
Čo... (Reakcie z pléna. Rečník sa odmlčal a obrátil sa k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
58.
Páni poslanci, nechajte pána poslanca Lipšica vystupovať! Každý, kto chcel, sa mohol prihlásiť do rozpravy. Trikrát som to otvoril a nechajte vystupovať tých, ktorí sa riadne prihlásili. (Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
59.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď prišiel prvýkrát do diskusie takýto návrh novely rokovacieho poriadku, tak prvé, čo ma napadlo, bolo, že aký problém vlastne, vlastne riešime. Lebo je pravdou, že mnohé parlamenty majú časové obmedzenia pre vystúpenie, možno, by som povedal, že aj väčšina. To sú parlamenty, kde to tempo práce je o niečo vyššie, zrejme majú viacero návrhov zákonov. Inými slovami, keby bol problém v tom, že parlament rokuje deň-noc a nestíhajú sa prerokovať vládne návrhy zákonov, chápem, že by sme chceli obmedziť vystúpenie, aby bolo efektívnejšie. Ale náš parlament nerokuje deň-noc. Náš parlament rokuje, možno ma opravíte, koľko, 90 dní v roku rokuje plénum? Čiže aký problém riešime? Aký problém riešime? Efektívnosti parlamentu? Asi nie.
Podľa mňa toto je typický príklad riešenia, ktoré tvorí problém. Nič nerieši a všetci to vieme. Teraz tá druhá rovina toho je, že, a už to spomínali viacerí kolegovia z koalície, že v zásade vám vadí obsah prejavu. Vám vadí to, čo možno hovorí Igor Matovič, alebo to, čo hovoria moji kolegovia z poslaneckého klubu alebo čo hovorí časť opozície. Ale ak kvôli tomu chcete obmedzovať rokovanie parlamentu, je to ešte horšie, lebo vy chcete obmedzovať obsah slobody prejavu. A budem ešte o tom, budem o tom ešte hovoriť.
Táto krajina má obrovské problémy. Obrovské problémy v zdravotníctve, v školstve, v korupcii a v posledných mesiacoch sa skôr zvýrazňujú. Keď chce o týchto problémoch opozícia hovoriť, tak jej to neumožníte. Keby som teraz hovoril o kauze Bašternák alebo o kauze ministra vnútra Kaliňáka, teraz tu nie je predsedajúci, tak by som mohol. (Reakcie z pléna.) No však dobre, ale nie je tu, takže to, že je hore, nemá gombík na mikrofón, má smolu. Ale... Lebo to nie je k veci.
Keď sme zvolali schôdzu ku kauze Bašternák a asi málokto v tejto sále (rečník sa odmlčal), asi málokto v tejto sále môže povedať s vážnou tvárou, že kauza Kaliňák neexistuje, že to je vymyslená vec. Možno, možno pár ľudí, ktorí sa hlásia vo faktických zo SMER-u, pán poslanec Číž a pán poslanec Kvorka, ale asi už viacerí, asi, asi nie. Vy ste nám zablokovali k tomu schôdzu v rozpore s akýmikoľvek pravidlami, ústavou, praxou, čímkoľvek. Nemôžme o tom hovoriť na mimoriadnej schôdzi. Nemôžme o tom hovoriť ani pri inom bode, lebo to je mimo veci! Čo je úplne jasnejšie a jednoznačnejšie obmedzovanie slobody prejavu na tému verejného záujmu?!
Kauza Bašternák v posledných mesiacoch rezonovala na Slovensku, rezonovala v Európe. Je to reálna kauza. Viacerí vaši ministri, vaši poslanci povedali: "Je to problém, je to problém." Nemôžte sa tváriť, že to je nejaká fiktívna, fantómová vec. Nie. Je to, je to jednak vážny problém. Napriek tomu o tom opozícia v parlamente nemôže tri mesiace hovoriť! Vám to pripadá normálne?! Vám to pripadá porovnateľné s niečím, čo tu bolo v minulosti? Viacerí poslanci včera, ale aj dnes, zo SMER-u spomínali, že ich nebaví tuná tak do večera proste sedieť a naťahoval to, včera pán poslanec Heger nad rámec. Uf, no... Viete, ako začala boľševická revolúcia v Rusku? Parlamentná stráž je unavená. Ideme domov. Ja by som sa nerád vracal sto rokov do minulosti, aj keď možnože niekto k tomu má celkom pozitívne reminiscencie, ale myslím, že nie sú to príklady hodné nasledovania.
Ja by som chcel spomenúť tú právnu rovinu celého, ku ktorej sa v princípe nikto z navrhovateľov, ale ani z koalície nevyjadril. Ja to tu už spomínam od začiatku pri faktických poznámkach, že fajn, môžte povedať, že väčšina parlamentov má obmedzenie, obmedzené vystúpenie pre poslancov. Medzi nami ale, otázka je, berete si vždy inšpiráciu z toho, čo má väčšina parlamentov, alebo len pri tomto? Lebo na minulej schôdzi tu bol návrh, aby sa zriadili vyšetrovacie výbory. Má ich väčšina parlamentov, dokonca sú len dva parlamenty v Európskej únii, slovenský a maltský, ktorý ich nemá. Hlasovali ste za vyšetrovacie výbory, lebo ich majú všetky iné parlamenty okrem nášho a maltského? Nie. Nehlasovali ste za. Takže moc sa oháňať komparatívnymi štúdiami, raz, raz my to vyhovuje, raz nie, tak tuná áno, tuná nám to vyhovuje. Vyšetrovacie výbory? Tu nám to nevyhovuje! Hodina otázok? Ani tu nám to nevyhovuje! To nie je veľmi principiálna tvorba legislatívy. Ale prísť s návrhom...
A teraz to oslovujem navrhovateľov, ale aj vás a by som bol rád, keby sa k tomu vyjadrili. Ja by som naozaj bol rád keby sa niekto z vládnej koalície k tomu vyjadril či vo faktickej, alebo vo vystúpení, že koho napadlo a či si myslí, že to je ústavné, že dvadsať predstaviteľov koalície bude mať neobmedzený režim vystupovania a z opozície len jeden podpredseda parlamentu. Vy sa môžete tváriť, že veď toto nie je podľa koalície a opozície, to je, že členovia vlády, vedenie parlamentu. Potom to urobte ešte inak. Zvoľte si všetkých predsedov výborov, podpredsedov výborov a povedzte aj tí majú právo neobmedzene vystupovať, je ich spolu 60. To už budú pomaly všetci koaliční poslanci. Ale to nie je podľa koalície a opozície, to je podľa toho, že sú v nejakej funkcii. Ale to je absurdný argument.
A ešte raz, ak, ak niekto argumentoval tým, že veď navrhovateľ, minister financií, je veľa pripomienok, sa... Navrhovateľ nech má, keď je poslanec navrhovateľ, nech má neobmedzené vystupovanie, keď je minister, keď je... Nie je problém! Tuná hovoríme o niečom inom. Tuná hovoríme o tom, že keď bude napríklad rokovanie o programovom vyhlásení vlády, tak budú môcť hovoriť dvadsiati ľudia z koalície neobmedzene a z opozície jeden. Vám to príde ako v poriadku? Vám to príde ako rovnosť pred zákonom? Vám to príde ako niečo, čo ochraňuje práva opozície v parlamente? A skutočnosť, že nikto sa druhý deň k tejto téme z koalície nevyjadril a skôr počúvame emotívne vyjadrenia, nie odborné, svedčí o tom, že vy argumenty reálne odborné nemáte. Ja som sa vás pýtal aj, aj včera, aj dnes, či, či ste právnici, navrhovatelia. Aj pán predseda Danko tvrdí, že je právnik, že on nie je žiadnym učiteľom v materskej škôlke, on je vyššie, on je právnik. To, inak to samo osebe tiež niečom svedčí, ak niekto si myslí, že vzdelanie samo osebe je nejakou, nejakou kvalifikáciou niečoho, niečoho väčšieho, ja si teda o sebe nemyslím. Ale v poriadku, každý z nás je iný.
Ale, ale či vôbec, či vôbec právnici vládnej väčšiny poznajú pre nás záväznú judikatúru v oblasti slobody prejavu v parlamente. Ja vám z nej teda niečo prečítam a ja by som naozaj bol rád, keby ste s k tomu vyjadrili, lebo je tu viacero poslancov, ktorí dávajú faktické, zo SMER-u, sú to väčšinou stále tí istí a nedivím sa, že iní sú ticho, ale k tomuto sa nevyjadril nikto. Ani z navrhovateľov. Aj pán kolega Bernaťák je právnik a by som rád počul jeho názor. Hovoríte, poďme diskutovať, poďme, ale, ale tá diskusia musí byť, že v princípe by mala byť trošku aj dynamická, taká, že veď ja vám poviem svoj názor v utorok nad sko..., pri skončení rozpravy. Vtedy buďte pripravený, majte naladené rádio, vtedy možno niečo poviem. Malo by to byť trošku dynamické.
V poslednom rozhodnutí veľkej komory, bolo publikované nedávno, bolo to rozhodnutie zo 17. mája, by som odcitoval, vo veci Karácsony a ostatní proti Maďarsku povedal Európsky súd pre ľudské práva tri kľúčové veci k slobode prejavu v parlamente.
K prvej veci. K slobode... Teraz citujem: "K slobode prejavu členov parlamentu. Vo svojej judikatúre súd opakovane zdôrazňuje dôležitosť slobody prejavu pre členov parlamentu, keďže v ich prípade o politický prejav par excellence."
Po druhé k slobode prejavu "v" parlamente, čiže to bolo, prvé bolo "k poslancom", druhé je "v parlamente", keď hovoria: "Niet žiadnej pochybnosti, že prejav v parlamente požíva vyššiu mieru ochrany. Parlament je unikátne fórum na diskusiu v demokratickej spoločnosti, čo má kľúčový význam."
A tretí princíp, autonómnosť parlamentu: "Aj keď individuálne záujmy musia byť niekedy podriadené záujmom skupiny, demokracia neznamená, že záujmy väčšiny musia vždy prevážiť. Je nevyhnutné docieliť rovnováhu, ktorá zabezpečí spravodlivé a náležité zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí patria k menšine a ktorá zabráni zneužívaniu dominantného postavenia.
Podobne pravidlá týkajúce sa interných procedúr parlamentu nesmú slúžiť ako základ pre zneužívanie dominantného postavenia väčšiny vis-a-vis opozícii. Súd priznáva dôležitosť ochrane parlamentnej menšiny pred zneužitím zo strany väčšiny. Z uvedeného dôvodu bude preskúmavať s osobitnou starostlivosťou akékoľvek opatrenie, ktoré sa realizuje výlučne alebo najmä na znevýhodnenie opozície."
Celý tento návrh, jeho úmysel, jeho motív a jeho znenie je zamerané na to, aby sa upreli práva opozície. Robíte to od začiatku tejto vládnej koalície. Ja si neviem predstaviť, že opozícia v ktoromkoľvek parlamente demokratickom by nemohla tri mesiace do parlamentu priniesť tému, ktorá rezonuje v celej verejnosti, kvôli ktorej sú v uliciach tisíce ľudí, a opozícia by ani tému do parlamentu nemohla priniesť, lebo jej to väčšina zablokuje. Možno v Bielorusku. Možno v Bielorusku. Ale v žiadnej inej krajine by to možné nebolo. Viacerí poslanci SMER-u boli tiež v opozícii a tiež cez rôzne odvolávania vnášali sem témy, ktoré považovali za dôležité. Napríklad keď bola kauza štadióna v Osrblí, sa odvolávala premiérka Radičová, ak si to pamätáte. Inak to bola zaujímavá kauza. Niečo k nej poviem pár slovami.
Premiérka bola obvinená z toho, že jej blízky poradca si vypýtal úplatok. Ako to vlastne ale vtedy fungovalo? My sme ho obvili, my sme na to prišli, ministerstvo vnútra, obvinili sme ho, zatkli sme ho, a keď som premiérke telefonoval, tak mi povedala: "Obviňujte, zatýkajte kohokoľvek, nikto nestojí nad zákonom." Za to podľa mňa premiérka mala dostať ocenenie. Lebo viete, čo je lakmusový papier toho, že bojujete proti korupcii principiálne? Že idete aj po vlastných ľuďoch, nielen po tých iných. Napriek tomu SMER zvolal mimoriadnu schôdzu. Mal na to právo. Prerušili sme ju? Neprezentovali sme sa? Odišla premiérka, jak to robí premiér Fico, lebo neviem, kde stál, v ktorom rade, keď sa rozdávala odvaha? Príde sem, povie a ani na faktické nepočká. Premiérka žena, si to možno pamätáte, tu sedela deň-noc a počúvala, a ak si myslíte, že to boli len také galantné poznámky, tak vôbec nie. Bola obviňovaná hystericky celou vtedajšou opozíciou. A si to pamätá podľa mojej mienky aj pán predsedajúci Bugár, v tom čase, keď bola odvolávaná pani premiérka Radičová, čo tu bolo. Ale nikto a nikomu nenapadlo meniť rokovák, prerušiť schôdzu, neprezentovať sa, zamedziť v tom, aby bola verejná diskusia. Vás to napadlo! Čo vás to vás to napadá, v akom mentálnom svete žijete? V akom mentálnom svete žijete?! Nemusí sa vám páčiť to, čo my hovoríme, ale máme od voličov poverenie ich zastupovať a podľa mojej mienky za posledné roky, možno naozaj od dôb Mečiarových nebola závažnejšia kauza politickej korupcie a zneužívania moci, ako je kauza Baštrnák. Nebola. Rukolapnejšia, jednoznačnejšia, jasnejšia! Podľa mňa, to je motív, pre ktorý o nej nechcete hovoriť, lebo tam sa dá ťažko argumentovať. A to beriem, proste ste v tom defenzíve. Ale aby vám to umožnilo to zablokovať úplne, je podľa mojej mienky nonsens. Keď si pozriete, a teraz sa dostanem k druhej téme okrem, okrem toho nerovného času koalícia - opozícia, lebo vy tu stále spomínate ten prípad, neviem, k čomu to vtedy bolo, ja som vtedy bol vo vláde, nebol som v Národnej rade, že tu boli tie televízory, ale tie televízory znamenali, že každý poslanecký klub má čas zodpovedajúci jeho veľkosti, čiže podľa veľkosti poslaneckých klubov mala vyvážený čas koalícia - opozícia.
Ale vy chcete niečo iné, nie televízory, vy chcete povedať, že koalícia bude mať dvadsiatich, ktorí nebudú mať obmedzený čas, opozícia jedného. Ale pomer koalície a opozície v parlamente nie je 20 : 1, je 8 : 7 približne, hej. Nie 20 : 1! Koho mohlo toto napadnúť, sem, sem s tým prísť? A pán poslanec Kollár má pravdu, ja som to už včera spomínal, ak niekto tvrdí s vážnou tvárou, že 20 minút v princípe stačí, tak potom prečo nestačí pre ministrov a vedenie parlamentu?
Ale ja poviem aj, aj ďalšiu vec. Sú tu prípady a hovoril ich pán poslanec Matovič, kedy kolega Mihál alebo v minulosti kolega Mikloš vystupovali dlhšie a podľa mňa vecne, odborne, jednoznačne. Ja som vystupoval dlhšie určite k správe o prokuratúre. Lebo máme práve o tom hovoriť, keď hovoríme proste vecne, niekedy to je nad 20 minút, možno nie často, ale niekedy áno. Je to problém? Ponáhľame sa niekam, máme veľa rokovaní? Tento zákon podľa mňa je zákonom naozaj v princípe o voľných dňoch pre poslancov. To nie je novela rokovacieho poriadku. A áno, ak máte iné povinnosti, lebo ak máte mnoho iných funkcií, županských, primátorských alebo, alebo proste podnikateľských, lebo treba vybaviť nejaký biznis, možno aj nejakú dépeháčku, tak nemáte čas tu sedieť. Ste potom nervózni. Urobme to rýchlo, nemajme toľko rokovacích dní, ale pomenujme to. Potom to je vlastne zákon, aby za rovnaké peniaze poslanci boli v pléne menej a menej pracovali. Tak to proste je.
K vizuálnym pomôckam. Ak si pozriete rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva aj v týchto maďarských veciach, už o tom poslanec Grendel včera hovoril, tak oni chránia aj symbolický prejav. Symbolický prejav sú aj vizuálne pomôcky. A v dnešnej dobe podľa mňa to má ešte, ešte väčší význam. A poviem vám aj na príklade, že v čom si myslím, že tie vizuálne pomôcky majú, majú svoj zmysel. A poviem to na príklade ministra Kaliňáka a chcem vám to vysvetliť, aby to aj vám bolo zrozumiteľné cez takú vizuálnu pomôcku.
Minister Kaliňák sa rozhodol teraz, že, že bloguje, čo je akože záslužná vec podľa mojej mienky. Nebloguje o svojich kauzách, ale snaží sa, samozrejme, topiaci sa aj slamky chytá, hovoriť o iných veciach. Jednou takou z najzávažnejších, ktorú spomenul – a hovoril to aj premiér Fico kedysi tuná v parlamente a ja som síce reagoval, ale však treba klamstvá opakovať donekonečna, prečo nie –, že v kauze nevýhodného predaja SPP ja som podľa ministra Kaliňáka vytvoril taký nátlak na parlament, že parlament v novej trestnej kodifikácii zrušil trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Myslím, že ste to asi už zaregistrovali, tento skvelý argument, a preto tí, ktorí sa podieľali na podvode pri SPP, odišli akože beztrestne.
Ako to vlastne naozaj bolo? Keď som prišiel, a nová trestná kodifikácia v roku 2004 a potom sa o nej v roku 2005 hlasovalo, tak ja som parlamentu navrhol, samozrejme, aby sme mali zachovaný trestný čin porušovania pravidiel, záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Keďže sme už boli vtedy v menšine, ústavnoprávny výbor navrhol vypustiť túto skutkovú podstatu, § 273 bod 192 spoločnej správy. Zdôvodnil to nasledovne: "Vzhľadom na všeobecnosť znenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku sa navrhuje tento trestný čin vypustiť." To znamená pre vágnosť skutkovej podstaty. Čiže návrh, ktorý som sem predložil, ho obsahoval, parlament ho navrhol vypustiť.
A ako hlasoval minister Kaliňák, keď bol vtedy poslancom?! No, pozrieme sa na to. Tu je hlasovanie o spoločnej správe aj o bode 192: Fico za, Kaliňák za, Muňko za, Zmajkovičová, Baška, Čaplovič..., niektorí z vás tu sú, pani poslanyňa Laššáková, Číž, Blanár... (Rečník zobral do rúk veľký hárok papiera, ukazujúc ho plénu.) To je tá vizuálna pomôcka, ktorú chcete zakázať. Možnože máte na to dôvod. Lebo niekedy vizuálna pomôcka odhalí klamstvo pomerne jednoznačným spôsobom. Podľa mňa jednoznačnejším, ako keď tu niekto navrhoval, že dáme to do mailu všetkým poslancom, a nech si to pozrú. Vy sa bojíte odhaľovania pravdy, aby sa mohlo, a teraz ja nehovorím, že či má opozícia alebo koalícia pravdu, alebo ja, alebo niekto iný, ale ja som presvedčený, že ak niekto má úprimný záujem pravdu hľadať, tak sa k nej môže priblížiť. Vy nemáte záujem podľa mojej mienky pravdu hľadať. Preto vlastne navrhujete okrem iného aj zákaz akýchkoľvek vizuálnych pomôcok. A ja sa vás pýtam, prečo by sme mali takéto vizuálne pomôcky zakazovať. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že sú príliš...? Nie sú nijako urážlivé, nikoho neurážajú, sú to, sú to zväčšené kópie, výtlačky hlasovania a spoločnej správy. Čo vám na tom vadí?! Že sú jednoznačné? Že sú nevyvrátiteľné? Lebo keby som aj o tom hovoril, viete čo, mám tu takú spoločnú správu a tam sa ukazuje, že Fico a Kaliňák boli za, tak Kaliňák asi klame. Nie, že asi, ale celkom určite. "Nie, nie, čo si vymýšľaš!" Ak sa tá vizuálna pomôcka, ale aj v iných veciach, samozrejme, že ukáže, tak je to jasné. Teraz asi už nebude nikto hlas..., teda takto, aby sme sa nemýlili. Nevylučujem, že sem príde premiér Fico a minister Kaliňák povie, že, bude to znovu ešte raz to klamstvo. A potom rýchlo utečie cez zadné dvere, aby ste nemohli reagovať. To pripúšťam. Lenže teraz sa na to reagovať nedá. Možno, možno niektorý z vás skúsi, však budem čakať. Aj na toto a, samozrejme, aj na to, prečo dávate iné časy pre poslancov koalície a iné časy pre predstaviteľov vládnej koalície.
Ja by som chcel dať, pani spravodajkyňa, návrh procedurálny, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. On je zlý od samého počiatku. To nie je, že veď nejakými takými drobnými zmenami, tak fidliky-fidfliky to vylepšíme v druhom čítaní. Myslím si, že nie. Myslím si, že ten zákon je, je tak zlý, že by mal byť, že by sme nemali o ňom vôbec rokovať. Mali by sme sa vrátiť k podstatným veciam. Ja keď stretávam ľudí na ulici, tak sa ma pýtajú o veciach, ktoré sa týkajú spravodlivosti a korupcie a zdravotníctva. Nikto sa ma na ulici nepýtal: "Viete, čo ma tak strašne hnevá? Že minule tam niekto jedol tú horalku v tom pléne." Neviem, za akými ľuďmi chodíte vy, možno sa vás to pýtajú, že ich to zaujíma a že ich to znepokojuje. Ľudí, s ktorými hovorím ja, tých to neznepokojuje. Tých znepokojuje zneužívanie systému, spravodlivosti.
Poviem vám posledný príklad zo včerajška. A naozaj je to akoby návrat k mečiarovským časom. Vy si v kauzách, ktoré sú pre vás nepríjemné, vyberáte svojich vyšetrovateľov a svojich prokurátorov. Jako je to vôbec možné? Včera som dostal uznesenie o odmietnutí veci, keď sme mali trestné oznámenie, že je podozrenie, že pán predseda Danko falšoval svoj podpis. Či ho falšoval, neviem, podľa mňa treba to preveriť. Ja nie som znalec. Ani on. Proste vyšetrovateľ to odmietol s tým, že to nie je verejná listina. Prenášajú sa ňou ústavné kompetencie predsedu parlamentu, ale nie je to verejná listina! Obyčajný občiansky je, ale prenos ústavných práv nie je. Hádajte, ktorý vyšetrovateľ to podpísal? Na NAKE. Pán vyšetrovateľ Laho. Ten istý, čo vyšetruje za ohováranie novinárky Trendu na základe trestného oznámenia ministra Kaliňáka. Ten istý, čo zamietol kauzu emisie pod koberec. Ten istý, ktorý invazívnym spôsobom išiel po ľuďoch, ktorí odhalili tunelovanie Vojenského spravodajstva. To tam iný nie je na celej NAKE? Stále ten istý? A prokurátor Kováčik. Všetky kauzy, ktoré sa týkali financovania SMER-u, financovania SIET-e atď., Gorily. Alebo prokurátorovi Palovičovi, ktorý zase robili v kauzách pána Bašternáka. To sú len náhody? A my riešime vizuálne pomôcky v parlamente? Z tejto krajiny odchádzajú desiatky tisíc mladých ľudí. Nie kvôli horalkám v parlamente ani kvôli vizuálnym pomôckam v parlamente, ale kvôli tomu, že ste nechali krajinu, Slovensko, rozparcelovať medzi finančné skupiny a oligarchov. A preto bežní ľudia majú pocit, že bez toho, aby mali kontakty a peniaze a široké lakte a vplyv, nevedia na Slovensku slušne žiť. Nevedia sa domôcť spravodlivosti. To mi ľudia rozprávajú. A rozprávajú to aj vám a vy to viete! Aj preto nechcete o kauze Bašternák v parlamente hovoriť. Lebo sa toho bojíte. Máte strach. Pán Kvorka, samozrejme, strach nemá. (Reakcia z pléna.) Ale ostatní hej.
A preto vás chcem vyzvať, aby ste tento návrh buď stiahli, alebo by sme do druhého čítania neposunuli, lebo nielen ten text je v častiach protiústavný, ten celý motív je zlý. Ten celý motív je zlý! Motív, aby ľudia, ktorí odhaľujú kauzy, ktorí hovoria slobodne, nemusíte s nimi súhlasiť, aby boli umlčaní, aby parlament menej rokoval, aby mali poslanci viacej dní voľna... Aby mali poslanci viacej dní voľna. Ak sa vám zdá, že sme všetci strašne prepracovaní z parlamentnej práce, tak si každý z nás nájdime nejakú inú prácu. Ale myslím si, že v bežnom zamestnaní, keby sa zamestnanec, ktorý je v pléne alebo v nejakej práci 90 dní, keby sa snažil za 3-tisíc eur mesačne ešte si skrátiť svoj úväzok za rovnakú mzdu, tak by ho asi zamestnávateľ vypoklonkoval. Naším zamestnávateľom sú ľudia. Pevne verím stále, že ľudia.
Tento návrh zákona nie je v prospech ľudí. Je v prospech toho, aby sa umlčiavali kauzy, aby sa umlčiavalo hľadanie pravdy. Ale poviem aj poslednú vec, nepodarí sa vám to. Ak si myslíte, že sa vám to týmto podarí, tak ste na veľkom omyle a radšej zídite z kratšej cesty.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
|
43.
Ďakujem, pán predsedajúci, že ešte vôbec môžeme hovoriť tu, keď ste nám, nás upozornili, že zatiaľ ešte, zatiaľ..., ale príde ten čas... (Rečník gestikuluje dvihnutým ukazovákom.)
Podľa mňa demokracia je diskusia. Diskusia podľa mňa znamená aj počúvanie, ale vidíme, ako si to predstavuje vládna väčšina. Akú časť rokovania o rokovacom poriadku tu bol pán predseda Danko? Keď hovoríte, že, keď hovorí on, že mu ide o slušnosť, niekedy to možno trošku urobí brept, mne to až tak nevadí. Ale teda keď chce počúvať a rokovať, a poďme, kde je druhý deň? Pri všetkej úcte, toto je podľa vašej mienky tá diskusia, ktorá je nevyhnutým základom demokracie? Na niektoré veci upozornil pán poslanec Kollár.
Viete, čo bude absurdné? Že poslanci si nebudú môcť natočiť niečo na video, ale všetci ostatní áno, novinári, zamestnanci, verejnosť na balkóne, len poslanci nie. Vám to nepríde absurdné? A hovorím už opakovane bez akejkoľvek reakcie zo strany navrhovateľov, že ten nápad, aby 20 ľudí z vládnej koalície malo neobmedzený čas rozprávať a len jeden z opozície, je zjavne protiústavný.
Čo viacerí hovoríte, že minister musí reagovať... Ak je navrhovateľom, nech hovorí sedem hodín minister financií a opakovane k rozpočtu, nie je problém! Hovoríme o niečom úplne inom, nie o navrhovateľovi.
Takže obávam sa, že, že, že to je čisto silové riešenie, ktorého cieľom je obmedziť slobodu prejavu, robíte to od svojho, od začiatku fungovania, fungovania parlamentu preto, aby sme nehovorili práve o veciach, ktoré sú spoločensky mimoriadne aktuálne. Áno, kauza Baštrnák je mimoriadne aktuálna. Vy o nej nechcete v parlamente hovoriť.
To je vaša predstava slobody prejavu, to je vaša predstava demokracie? To je predstava, ktorá je horšia, ako mal Mečiar.
|
189.
Ďakujem veľmi pekne. Ja, keď vládni poslanci tvrdia, že však diskutujme, diskutujme, tak by som aspoň očakával, že povedia, dobre, tá úplná najväčšia brutalita, že ministri a vedenie parlamentu majú voľný štýl, že to hneď dáme preč, čo sme sa proste pomýlili, jasné. Ale ak ani to nevedia povedať a povedať, veď nekritizujte, však dajte pozmeňováky, my ich za päť minút odmietneme a zákon je prijatý, to mi príde také trošku farizejské.
A naozaj, naozaj by som očakávam aj od právnikov, že sa k tomu jasne postavia a vyjadria a povedia, že okej, tuná sme urobili chybu, ale však diskutujme ďalej.
Keď nemáte ani odvahu toto urobiť a budete tuná tvrdiť, že by mali mať všetci členovia vlády ku čomukoľvek a vedenie parlamentu ku čomukoľvek neobmedzený čas, tak jediné vysvetlenie toho celého je, že chcete umlčať opozíciu. Seba nie, ale len opozíciu.
A problém druhý ešte, ktorý by som nadviazal, tiež spomínali ho kolegovia, že by radi odchádzali z parlamentu, keď už bude taká väčšia kultúra. Ja by som bol rád, keby, aj keď si myslím, že je to trošku ideálna predstava, odchádzal z parlamentu v situácii, keď v tejto krajine a vo verejnom živote bude iná kultúra. Keď nebude možné, aby človek, ktorý je v tak evidentnom konflikte záujmov, o ktorom všetci viete, minister vnútra vo svojej funkcii zotrvával. Pred pár dňami odišiel kvôli úplne oveľa menšiemu škandálu rumunský minister vnútra. Ešte raz, rumunský minister vnútra. Neviem, či chceme klesnúť na úroveň Mugabeho, tam asi by neodstúpil minister vnútra. Ale teda plnou parou vpred.
|
93.
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše, vaše pripomienky. Mňa mrzí, že z vládnej koalície, ani z navrhovateľov tu nikto nevysvetlil, že keď je také rozumné obmedziť poslancom 20 minút a každý sa vie v takej lehote úplne kľudne vyjadriť, prečo ministri a vedenie parlamentu musí mať 3 hodiny. Či sú nejako pod nejakou subnormou inteligenčnou, že my sa vieme vyjadriť za 20 minút, ale oni nie. Lebo to nedáva logiku žiadnu, samozrejme, to nedáva žiadnu logiku! By ma to veľmi zaujímalo, keď ste sa k tomu vyjadrili, že či je v poriadku. Lebo keď boli v televízory, ja som tu vtedy nebol, ale vtedy to bolo tak, že mali poslanecké kluby čas podľa jej veľkosti, čiže proporcionálne koalícia, opozícia. Teraz to chcete vy inak. Dvadsať ľudí z koalície bude mať neobmedzený čas, z opozície len jedna osoba.
K tomuto by som možnože poprosil nejaké vyjadrenie, máte tu aj právnikov, sú ticho, nič nepovedali, ani vy nič nehovoríte. Takže sa mi zdá, že by ste mali premýšľať predtým, ako nejaký návrh do parlamentu predložíte. Chcete diskutovať odborne? Tak diskutujme! Napríklad k tejto veci! Len nemáte argumenty. Keď som sa vás pýtal, či ste vôbec, vy nie, všeobecne, ale navrhovatelia, právnici si prečítali posledné judikáty štrasburského súdu. Asi nie. Tak sa teraz tvárite, že nebude odborná diskusia? Tak poďme sem! Poďme s ňou do parlamentu! Ale plácať jedno cez druhé sa mi zdá byť, že je dehonestácia odbornej diskusie, ktorú doposiaľ predvádzate.
|
81.
Môžem aj vo faktickej, ale ja som chcel požiadať vás, pán predseda, aby ste pristupovali k vedeniu schôdze rovnocenne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
82.
Rovnocenne pristupujem.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
83.
Pred tým, ako bola obedná prestávka, sa vyjadrovala k pani poslankyni Nicholsonovej vo faktickej poznámke pani poslankyňa Vaľová. (Reakcia predsedajúceho súbežne s rečníkom.) Nikto ju, ja len hovorím, nikto ju neprerušil. A ten problém je, že ak tu je reálny pocit, aj reálne, konkrétne skutky predsedajúcich, že sa inak pristupuje ku poslancov koalície a opozície, tak je to problém. Je to problém. Poslanci opozície sa musia striktne venovať všetkému, vo faktickej reagovať striktne na predrečníka, a poslanci koalície majú voľný štýl. To nie je v poriadku podľa mojej mienky.
|
152.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, Gábor, že si spomenul ten prístup, akým sa k novele pristupovalo, že sa vybrali selektívne hrozienka z jednotlivých parlamentov. Z britského to, z holandského to, z Hornej Volty niečo iné.
Tu vám treba hovoriť aj o iných veciach. Hodina otázok. Ako funguje v britskom parlamente? Tak ako u nás? Že dostane premiér tridsať otázok infantilných od vládnej koalície, kedy budete proste ešte lepší? Asi nie.
Čo ma však viacej zaráža, je, že pod týmto návrhom sú podpísaní viacerí právnici. A keď som sa pýtal pred chvíľou, že či vôbec čítali posledné rozhodnutia štrasburského súdu týkajúceho sa priamo tejto témy, tak mali taký pohľad do medzipriestoru, že teda asi nie. To je teda dosť smutná vizitka, ako funguje odborná úroveň koalície. Lebo Štrasburg sa zaoberal aj symbolickým prejavom, samozrejme, v kontexte parlamentu, ktorému priznal ochranu podľa čl. 10.
A už vôbec ten nápad, že pri akejkoľvek rozprave z predstaviteľov vládnej koalície bude mať 20 ľudí možnosť vystúpiť bez obmedzenia a len jeden z opozície, to považujem za, to nie je nikde, podľa mňa asi ani v Hornej Volte. A s tým prísť do parlamentu a tváriť sa, že sa stanovujú rovnaké pravidlá pre všetkých, je urážka. Je urážka ľudí, ktorí vedia aspoň trošku rozmýšľať, ktorí majú sedliacky rozum povedať, že 20 : 1, to je rovnaké pravidlá pre každého. Bolo by možno dobré predtým začať trošku uvažovať.
|
90.
Pán poslanec, moja prvá poznámka znie: Aký problém riešime? Slovensko má problém so zdravotníctvom, s justíciou, korupciou. Aký problém riešite? Plénum zasadá koľkokrát do roka? 80 dní? Toto je zákon pre lenivých poslancov. Kde je problém? Rokujeme tak veľa, že treba skracovať počet pléna, aby bol čas na čo? Na iné aktivity? Na biznis. Čo riešime? Aký problém riešime? Tento zákon nerieši problém, tento zákon vytvára problém.
Pán poslanec, čítali ste posledné rozhodnutia štrasburského súdu vo veciach slobody prejavu v parlamente? Týkajú sa inak Maďarska. Karácsonyi a spor proti Maďarsku. Asi nie. Dokonca asi ani nikto z navrhovateľov. Dokonca ani asi nikto z navrhovateľov, ktorí sú právnikmi, čo je osobitne smutná kapitola. Odporúčam ich prečítať.
A k tomu, že rovnaké pravidlá, pfilibusteringoviem jeden príklad. Tento zákon umožňuje, aby všetci členovia vlády a vedenie parlamentu vystupovali bez časového obmedzenia plus navrhovateľ. To je 20 ľudí. Z opozície 1 človek. Pri akomkoľvek zákone, vládnom programe, zákone o štátnom rozpočte bude mať neobmedzený čas 20 ľudí z koalície a 1 z opozície. To sú rovnaké pravidlá pre všetkých? Ak tomuto niekto povie rovnaké pravidlá pre všetkých, tak musí byť proste úplne tupý! To hovorím úplne vážne. To nie je v žiadnom parlamente na svete.
Ak je problém vyriešiť, aby mal neobmedzené práva vystúpiť člen vlády, ktorý je odvolávaný, to nie je problém. Ale dať všetkým členom vlády, celému vedeniu parlamentu a tým pádom vládnej koalícii 20 : 1, tak to považujem za nieže hlúposť, to je zjavne protiústavné, samozrejme. A to, že sú pod tým podpísaní aj viacerí právnici, aj pán predseda, podpredseda a ďalší, je smutné. Veľmi. (Potlesk.)
|
30.
Možno bude; aj keď si nemyslím, že to bude mať nejaký efekt na hlasovanie parlamentu; priestor na výbore povedať si viac o slobode prejavu aj z pohľadu judikatúry štrasburského súdu, pretože tá teda vôbec nie je veľmi jednotná. Nehovorím to s radosťou. Je to úplne čistá kazuistika, sú rozhodnutia v Štrasburgu vo veci ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ktoré extrémistický prejav chránia, konkrétne napríklad komunistické hviezdy, komunistické symboly, čiže si myslím, že je veľmi ťažké nájsť nejaké úplne presné pravidlo v Štrasburgu. Je to veľmi tá judikatúra k čl. 10 rozporná, čo nie je dobré, samozrejme, ale nie je pravdou ani to, že Štrasburg extrémisticky práve jeho postih umožňuje. Je to kedy ako, kedy ako, čo nie je, neslúži k cti štrasburského súdu, musím povedať. Ale veď si potom môžeme k judikatúre povedať, čo konkrétne.
Ale čo si myslím, že je to úplne to najzákladnejšie, je, že vy ste hovorili, že ten legitímny cieľ je ochrana práv a slobôd iných, v dôstojnosti. Ale to sa vždy podľa mňa môže týkať len jednotlivca a nie skupiny. Lebo tie skupiny nevyhnutne zákon o advokácii vyselektuje, ktoré chce trestnoprávne chrániť. Tak zdravotné sestry nie, ale proste Slovákov, Rómov a katolíkov áno, proste to je hlavný problém. A ja to zopakujem ešte raz, že keď niekto vykonáva nejakú základnú slobodu, to neznamená, že to je vždy dobré. Tú slobodu má, ale môže ju niekto vykonávať a môže byť popritom aj idiot. To neznamená, že čím viac toho vykonávam, tak tým som proste lepší. Nie! Napriek tomu si myslím, že k slobodnej spoločnosti patrí to, že neobmedzujeme a nedávame štátu kompetenciu zobrať najväčšie delo, ktoré má, trestné právo, a obmedziť slobodu prejavu.
|