23.
Ďakujem pekne. Ak mi niekto teda v tejto sále nerozumel, tak to poviem inač a jednou vetou. Zneužívanie inštitútu ľudských práv na svoje výhody menšinami, ako sú homosexuáli alebo aj Rómovia, nakoniec spôsobí na Slovensku to, že my slušní ľudia v tradičných rodinách, žijúci v kresťanských tradičných rodinách, budeme zrazu menšina. A tohoto sa veľmi obávam a myslím si, že aj toto je časťou, veľkou časťou Istanbulského dohovoru, proti ktorému sa staviame.
Ďakujem.
|
17.
Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, nemala som v úmysle v rozprave dnes vystúpiť, ale keď som počula vystúpenie pani kolegyne Simony Petríkovej, vytiahla som predsa len jeden dokument, ktorý som mala pripravený asi pred týždňom, a predsa som sa rozhodla, že niečo treba ešte k tomu povedať.
Takže Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, čiže tzv. Istanbulský dohovor, vzbudil na Slovensku, podotýkam, zásadný záujem občanov, politikov a cirkví a to právom. Medzinárodné dohovory sú často prijímané bez toho, aby bol vypočutý hlas občanov Slovenska a myslím si, že takto by to nemalo byť. Som toho názoru, že by sme predovšetkým mali počúvať väčšinu občanov Slovenska a Slovensko je predsa kresťanská krajina so svojimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom, ktoré si vážime a dúfam, že aj po voľbách si budeme vážiť. Nenechajme sa teda prekričať, prosím, kričiacou menšinou a vážme si naše tradície a našu kultúru.
Aby bolo jasné, ešte raz, nikto neodmieta boj proti násiliu a už vôbec nie boj proti násiliu na ženách. Zásadným problém je definícia pojmu rod, gender. "Rod" sa používa na rozlíšenie muža a ženy z pohľadu povedzme kultúry, kým pojem "pohlavie" sa používa skôr v biologickej rovine. Ale slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná a nepozná ho ani právny poriadok Slovenskej republiky. Istanbulský dohovor považuje pohlavie a rod za to isté a to je pre nás ten zásadný problém.
Článok 3 písm. c) Istanbulského dohovoru, citujem, hovorí: "Na účel tohto dohovoru pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Pojem rod sa však, v našej legislatíve takto nie je nikde definovaný, Ak dostaneme do našej legislatívy definíciu pojmu rod, tak ako je uvedená v Istanbulskom dohovore, skutočne vznikne chaos a neistota v pojmoch a v právnom poriadku. Bojím sa, že v prospech ľudí, že to bude v prospech ľudí, ktorí skôr potrebujú odbornú pomoc a nie, aby sme v prospech nich menili právny poriadok.
A teraz poviem praktický príklad, ktorý som si nevymyslela ja. V časopise Plus 7 dní vyšiel článok s názvom tehotný gej, Tehotný gej pár. Ani som to, prepáčte, nevedela na prvýkrát prečítať. Tehotný gej pár. A teraz citujem: "Oteckovia sa tešia na prírastok do rodiny, čaká ho jeden z nich." Keď sa trochu začítate ďalej, zistíte, že tehotný je transsexuál, ktorý vďaka užívaniu testosterónu, všetci vieme teda, že mužského hormónu, vyzerá síce ako muž, ale vďaka telu ženy, do ktorého sa narodil, môže vynosiť dieťa. Nie, nie je to otecko, čo je tehotný, je to fyziologická žena a potrebuje podľa nás odbornú pomoc. Nemá sa nazývať mužom ani oteckom a toto predsa nie je žiadny stereotyp ani zvyklosť, to sú prírodné zákony a pre nás absolútne normálna, prirodzená vec.
Ďalší záväzok, ktorý je v Istanbulskom dohovore, citujem: "Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov."
A teraz sa opýtam: Stereotypné role žien, materstvo, dojčenie, úloha ženy matky, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o rodinu, spoločenské zvyky, ako je tanec, obliekanie či oblievačka na Veľkú noc, je na tom niečo zlé? Je to nejaký zlý stereotyp? Ja som žena a absolútne s tým nesúhlasím, ja som rada matkou, rada som starostlivá a zato, toto by sme mali odstrániť? Naozaj s týmto nemôžem súhlasiť.
Istanbulský dohovor je ukážkovým príkladom zneužitia medzinárodného práva a inštitúcií na presadzovanie kontroverzných teórií do právnych poriadkov. Najlepšie, čo môže Slovensko spraviť, je odmietnuť tento dohovor. Prosím, vážme si tradície, vážme si našu kultúru, vážme si tradičnú rodinu, kde plní žena úlohu matky.
A ešte by som sa vyjadrila rada naozaj k pani poslankyni Petrík, pretože sa ma osobne dotklo, keď povedala, budem sa snažiť byť presná v jej, v jej citácii, že my, Slovenská národná strana, populisticky hovoríme a zneužívame materiál Istanbulský dohovor. A ja sa chcem opýtať pani poslankyni, ktorá nie je síce v sále, ale tá otázka vo mne zostala ešte spred dvoch hodín, a čo ste robili vy pred pár dňami? Ako populisticky ste stáli tu pred týmto kecpultom, ako ho ľudovo hovoríme, a večer v pyžame a v ponožkách ste pobehovali po tejto sále? To nebol populizmus? A chránili ste tento kecpult pred imaginárnym strašidlom a, pani poslankyňa Simona Petríková, by ste si mali doma strážiť svoje dieťa, pokiaľ viete, čo je to tradičná rola matky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
7.
Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa rozhodla, že vystúpim v rozprave, takže túto faktickú si nechám potom na dlhšie. Ďakujem.
|
58.
Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, ja rovnako ako opozičný kolega pán Peťko Pčolinský poruším rokovací poriadok a nebudem reagovať na pána kolegu, ktorý bol v rozprave, pretože nás vyzýval pán Pčolinský, aby sme prišli do sály. My sme do sály prišli a pána Pčolinského nikde nevidíme. Keď by sme boli spravodliví, možno ho vidíte, ja ho nevidím. Keby sme boli spravodliví, tak si tiež zrátame, koľko ľudí tu sedí z opozície a mohli by sme robiť štatistické preteky. Ja si myslím, že o tom to nie je.
My si od vás berieme príklad, pán Dostál. Vy keď zvolávate mimoriadnu schôdzu, nie ste schopní ju ani otvoriť. Ďakujem pekne.
|
56.
Áno, ďakujem za slovo. Ja by som si dovolila predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dôvodom tohto pozmeňujúceho návrhu boli menšie pripomienky zo strany legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, takže dovoľte, aby som ho predložila
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpory a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa doterajší text nahrádza týmto textom:
„V § 43 ods. 5 písm. b) znie:
b) ktorý je po dátume minimálnej trvanlivosti s výnimkou uvedenia na trh Slovenskej republiky bezodplatným poskytnutím kozmetického výrobku dennej spotreby po dátume minimálnej trvanlivosti, ktorý je bezpečný, osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov, 47p) pričom tieto kozmetické výrobky musia byť následne na trhu uvádzané bezodplatne, zoznam kozmetických výrobkov dennej spotreby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 47p znie:
„47p) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 147/1997 o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 213/1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a zákon č. 34/2002 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“
Ďakujem za pozornosť.
|
52.
Dobrý deň prajem, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď som predkladala novelu zákona o potravinách č. 152, ktorá sa týkala práve plytvania potravín a možnosti darovania a povinnosti následne darovania potravín z obchodných reťazcov, ktoré by ináč vyhodili do kontajnera, a nie je to malé číslo, vychádza to ročne okolo 700-tisíc ton. Tieto potraviny sa môžu darovať teraz charitám. My sme navrhli, aby sa teda mali povinnosť.
Pri tomto zákone som sa však stretla ešte s jednou zásadnou komoditou, ktorá chýba ľuďom v núdzi. Ono práve z prostredia tretieho sektora a charít som sa dozvedela, že teda ľuďom, samozrejme, prioritne chýbajú potraviny, ale mnohokrát títo ľudia nemajú ani základné hygienické potreby od mydla až po zubnú pastu. Možno je to pre niekoho neuveriteľné, ale, bohužiaľ, je to tak. Pri kozmetických výrobkoch rovnako dochádza k prekročeniu dátumu minimálnej trvanlivosti a často expirované výrobky sú však veľmi dobre použiteľné, len určitým spôsobom sa zhorší ich kvalita, čo pre človeka v núdzi nie je žiadnym problémom. Napr. šampón už nemá takú vôňu alebo farbu, alebo teda mydlo možno už nie je tak parfumované, ale pre týchto ľudí to naozaj problém nerobí.
Preto som navrhla, aby distribútor mohol sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že nemôžu ohroziť zdravie ľudí aj po dátume minimálnej trvanlivosti, a to bezodplatne organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou.
Toto je v podstate úvodné slovo k tomuto zákonu v druhom čítaní a prihlásila som sa do rozpravy.
Ďakujem.
|
40.
Pán predsedajúci, chcela som si to poistiť, lebo v tomto parlamente niekedy neviete, čo je lepšie spraviť. Takže ďakujem veľmi pekne za slovo v rozprave.
Ešte raz teda aj pre tých, čo tu neboli, by som len zhrnula, že pozmeňujúci návrh vychádza, ktorý predkladám, vychádza práve zo stretnutí, ktoré prebiehali po prvom čítaní. Boli to stretnutia so zástupcami obchodných spoločností, boli to stretnutia so zástupcami tých najväčších reťazcov, ktorých sa vlastne tento zákon dotýka. Ja som ich aj vymenovala: SAMO, TESCO, COOP Jednota, spoločnosť Free Food, ktorí súhlasia a v podstate vyjadrili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Na druhej strane, samozrejme, som sa musela opýtať aj tej druhej strany, a to sú charity, ktoré takisto prejavili aj písomný súhlas, že takto, takýto pozmeňujúci návrh by im vyhovoval.
Takže bola by som veľmi rada, keby aj poslanci, ktorí možno boli na tom pôdohospodárskom výbore, keby počúvali a mali záujem o danú tematiku, tak skutočne, si myslím, že by bolo to hlasovanie iné. Úprimne, v rozprave si to môžem dovoliť povedať, chýbala mi aj moja kolegyňa z opozície, s ktorou si vieme fakty vždy vymeniť, a myslím, že keď ide o spoločnú dobrú vec, a v tomto prípade ide naozaj o elimináciu plytvania potravinami, ktoré je enormné na Slovensku, a zároveň pomoci ľuďom v núdzi, tak verím tomu, že by sme spoločnú reč aj na našom pôdohospodárskom výbore našli. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Takže ak dovolíte, by som rada prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Evy Antošovej k návrhu zákona Evy Antošovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. 1 doterajší bod 1 znie:
1. V § 6 odsek 7 znie:
„(7) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkami s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 , je povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, aspoň s jednou osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa odseku 11 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.“
Tu by som chcela upozorniť, že treba prečíslovať, pozor na prečíslovanie.
3. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
V § 6 za odsek 7 sa vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Iný prevádzkovateľ ako prevádzkovateľ podľa odseku 7 uvádzajúci na trh potraviny môže uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín, ktoré sú po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, s charitatívnou organizáciou, pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Na charitatívnu organizáciu sa vzťahujú všetky povinnosti podľa odsekov 7 a 13.
(9) Zmluva o darovaní podľa odsekov 7 a 8 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať minimálne
a) harmonogram plnení,
b) podmienky dodania a prevzatia potraviny.“
Doterajšie odseky 8 a 11 sa označujú ako odseky 10 až 13.
4. V čl. 1 doterajší bod 3 znie:
V § 6 ods. 11 až 13 sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
5. V čl. 1 sa za doterajší bod 3 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú takto:
3. V § 6 ods. 12 a 13 sa slová „bezodplatne prevádza“ nahrádzajú slovom „daruje“. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
4. V § 6 ods. 13 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odsek 11“. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Posledný, 6. bod:
V čl. 1 doterajší bod 4 znie:
V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) nesplní povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní podľa § 6 alebo 7 a odseku 8.“
7. V čl. 1 sa za doterajší bod 4 vkladá bod 5, ktorý znie:
5. V § 28 ods. 4 písm. i) sa za slová „bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzatvorenia darovacej zmluvy podľa § 6 ods. 7 alebo ods. 8“.
Posledný bod:
8. V čl. II sa rok „2020" nahrádza rokom „2024“.
Ďakujem za pozornosť.
|
34.
Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatku treba povedať zopár faktov a čísiel, ktoré naznačia, prečo vôbec som sa v prvom čítaní podujala na takúto rolu a navrhla zákon, ktorý na jednej strane pomôže eliminovať plytvanie potravinami a na druhej strane pomôže práve tým ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Bohužiaľ, tie čísla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
35.
Pán poslanec, nemáte fotiť v Národnej rade, lebo...
Antošová, Eva, poslankyňa NR SR
36.
Bohužiaľ, tie čísla, bohužiaľ, tie čísla sú negatívne a naozaj dokumentujú, že na Slovensku vyhodíme ročne viac ako 700-tisíc ton potravín, pričom je veľké, pričom je možné veľké množstvo z nich, keďže sú stále bezpečné a v poriadku, darovať tým, ktorí to najviac potrebujú. Tento zákon má aj sociálny a ekologický rozmer, ale, samozrejme, uvedomujem si, že je to problém celosvetový, globálny, ale ešte raz, alarmuje ma ten paradox, že na jednej strane vyhodíme 700-tisíc ton potravín a na druhej strane ľudia, až 15 % domácností, a sú to väčšinou osamelí ľudia a starší ľudia, si nemôžu dovoliť na Slovensku, každý druhý deň si dať normálny obed.
Od roku 2016 zásluhou práve Slovenskej národnej strany platí novela zákona o potravinách, ktorá umožňuje darovať potraviny, podotýkam, bezpečné, sú to potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. A musím povedať, že tento náš návrh sa naozaj ešte v tom roku 2016 stretol s veľkým úspechom. Nehovorím to len tak. S veľkým úspechom preto, že jeden, samozrejme, nechcem menovať, nemenovaný obchodný reťazec daroval Potravinovej banke Slovenska 1 700 ton potravín za jeden rok. Čiže tu je priamy dôkaz, že naozaj to ide. Avšak myslím si, že je to stále málo, a my sa môžeme inšpirovať napríklad Českou republikou, ktorá má takúto právnu úpravu prijatú, a došlo tam až k trojnásobnému nárastu objemu darovaných potravín.
Preto som navrhla v mojom pôvodnom návrhu zákona, aby sme ustanovili povinnosť pre obchodné reťazce s predajnou plochou nad 400 m2, aby potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti mali povinnosť darovať charitatívnym organizáciám. Znova podotýkam, že ide o bezpečné potraviny.
Vážení kolegovia a kolegyne, vždy, keď pripravujem zákon, tak myslím na jeden cieľ a to je, aby pomohol ľuďom, v tomto prípade sú to ľudia v núdzi, ale, samozrejme, pri tvorbe zákona nesmie, nesmú sa poškodiť ani ostatné dotknuté strany. V tomto prípade mám na mysli obchodné reťazce. Preto som po prvom čítaní, ktorý, teda zákon prešiel v prvom čítaní 136 hlasmi, ale bola som si vedomá, že ešte musím doprecizovať záležitosti týkajúce sa práve povinnosti, čo sa týka zo strany obchodných reťazcov. Stretla som sa so zástupcami obchodných reťazcov, ako je SAMO, TESCO, COOP Jednota, ďalej so spoločnosťou Free Food, kde sme sa dohodli, že aby sa skutočne nestratila tá dobrá emócia z darovania, pričom nie sú to len potraviny, ktoré darujeme, ale všetko, čo darujeme, by malo byť zo srdca a z dobrého pocitu, a aby tento cieľ nebol stratený, urobila som určitý kompromis, ktorý vám potom prečítam v pozmeňujúcom návrhu.
Tento kompromis sme si požičali, by som povedala, aspoň tento návrh z Francúzska, a preto mi dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh, ktorý je flexibilnejší a akceptovateľnejší tak pre darcu, aj obdarovaného. Čiže obchodný reťazec bude mať povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín, ktoré by ináč vyhodil, ale tieto potraviny sú stále bezpečné a dobré. Túto zmluvu uzatvorí s charitou. Podmienky na uzatvorenie zmluvy sú, samozrejme, znova musí obsahovať všeobecné podmienky, ktoré zmluva musí obsahovať, a okrem toho by tam mal byť harmonogram plnení a podmienky dodania a prevzatia potraviny.
Ako, ako, teda na záver by som povedala, že na jednej strane súhlasia obchodné reťazce, vyjadrili súhlas k tomuto môjmu pozmeňujúcemu návrhu, na druhej strane súhlasia charity a myslím si, že ten konečný cieľ, a to darovať potraviny tým ľuďom, ktorí to potrebujú, ľuďom v núdzi, a zároveň znížiť, eliminovať plytvanie potravín, ktoré nielen na Slovensku, ale aj na Slovensku je značné, by sme týmto spôsobom mohli naplniť.
Takže by som vás chcela poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Dovolím si ho prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Evy Antošovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
1. V článku I... (Reakcia z pléna.)
Prepáčte, prepáčte, áno, pardon, pardon. Uviedla som a poprosím, prepáčte, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
|
181.
Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho predloženého návrhu je zabezpečiť spomaľovanie spotreby, resp. lepšieho využívania zdrojov, aby bolo chránené životné prostredie, a zároveň sprístupniť kozmetické výrobky aj sociálne slabším rodinám.
Tento návrh má zabezpečiť ekologické používanie kozmetiky, pričom distribútor bude môcť sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že nemôžu ohroziť zdravie ľudí aj po dátume minimálnej trvanlivosti, a to bezodplatne organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a rodinu.
Takže keď môžem povedať tromi vetami alebo takú hlavnú myšlienku, tak ako som navrhla, aby sme pomohli alebo sa snažili pomôcť charitám a ľuďom v núdzi, ktorí naozaj by boli vďační za každý ten rezeň, o ktorom hovoril pán Pčolinský, a nájdeme cestu, ako týmto ľuďom potraviny, ktoré sa vyhadzujú do koša a nič im nie je a sú v poriadku, aby ich dostali títo ľudia.
Tak pri stretnutí s charitatívnymi organizáciami som sa dozvedela mnoho iných vecí a podnetov a jednou z nich je práve to, že často ľuďom chýbajú základné hygienické potreby, a to - vážne - od mydla až po zubnú pastu. Myslím to vážne. Pre nás je to asi nepredstaviteľné aj prevažne pre veľkú časť Slovenska, ale naozaj sú ľudia, ktorí sa nemajú čím umyť. Sú to ľudia, ktorí žijú v rozličných teda organizáciách, ktoré spravuje charita, ale nie sú na to prostriedky, aby boli takto vybavené.
Preto navrhujeme, aby pri kozmetických výrobkoch, keď dôjde k prekročeniu dátumu minimálnej trvanlivosti a často takto exspirované výrobky sú ale použiteľné a nič im nie je, len sa možno zhorší ich vôňa alebo farba, čo si myslím, že pre ľudí to nemusí mať žiadny nejaký význam, tak navrhujem, aby distribútor mohol sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že naozaj ale neohrozia zdravie ľudí, a to po dátume minimálnej trvanlivosti bezodplatne organizáciám, ktoré sa touto charitatívnou činnosťou zaoberajú.
Myslím si, že je to ďalší krok pomoci ľuďom, ktorí našu pomoc a pozornosť potrebujú.
Ďakujem.
|
169.
Ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aby som predložila zákon, ktorý sa mení, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu, môjho návrhu zákona je zmierniť dopady globálneho problému plytvania potravinami. Tento môj návrh má ambíciu značne znížiť tvorbu potravinového odpadu najmä v maloobchode s potravinami. Podobné riešenie môžeme vidieť aj v Českej republike. Češi sa už popasovali s týmto problémom a ja si myslím, že sa to podarí aj nám.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie, verejné financie a rodinu.
Účinnosť zákona navrhujem od 1. 1. 2020.
Chcela by som povedať len pár myšlienok, že na stretnutie, na stretnutiach s charitatívnymi organizáciami sa naozaj preukázalo, že návrh úprimne vítajú a podporujú. Celý svet sa borí totižto s plytvaním potravín a na jednej strane, ak by som to tak mohla povedať objemovo, až jedna tretina jedla končí v koši a na druhej strane je z deviatich ľudí jeden človek hladujúci, hladný. Slovensko nie je výnimkou.
Na Slovensku sa vyhodí ročne 700-tisíc ton potravín, a pritom máme naozaj charity a organizácie, ktoré, naopak, môžu pomôcť tisícom ľuďom.
Už platí zákon od roku 2016 a tiež je to zásluha Slovenskej národnej strany, kedy sme umožnili obchodným reťazcom a obchodníkom darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitám za predpokladu, že sú bezpečné. Výsledky nie sú zlé, ale chcela by som týmto návrhom, aby sme posunuli tieto výsledky ešte ďalej a teraz by mal obchodník povinnosť darovať potraviny, doteraz mal možnosť, teraz by mal povinnosť. Myslím si, že tieto veľké prevádzky, pretože navrhujem to pre prevádzky, ktoré sú väčšie ako 400 m2, majú vybavenie aj kapacity, aby toto všetko zvládli.
A teraz by som chcela zdôrazniť, že samozrejme, že musíme zohľadniť ale celý proces distribúcie potravín do obchodov, od obchodu až po človeka v núdzi. Bude to veľká logistická úloha týkajúca sa skladov, prepravy a vlastne celej tej logistiky, o ktorej hovorím.
Na druhej strane sa podobný zákon osvedčil v Maďarsku, ako som povedala, či v Čechách alebo v Maďarsku, tak sa to určite podarí aj u nás a urobím naozaj všetko pre to.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
165.
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne vystupujúcim v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Ja by som, a ďakujem aj Peťovi Pčolinskému, asi obedoval vtipnú kašu, lebo je mimoriadne vtipný dnes.
Ja by som chcela ísť od konca, ale veľmi stručne.
Prosím pekne, Peťo Pčolinský aj pani kolegyňa Zemanová, opísali ste, aj ste to povedali, áno, takáto je realita na dedinách. Takto vyzerá reálna situácia na Slovensku. No ale na čo sme tu my? My vieme, aký je stav, nie je dobrý, schválili sme zákon, zviera nie je vec, zostane teda v šuflíku, nebudeme v ňom pokračovať, lebo skonštatujeme, že takýto je stav. A toto bol môj cieľ. Presne ste ho trafili a ja vám zaň veľmi pekne ďakujem.
Dnes som otvorila túto tému na pôde parlamentu. Zákon nebudem sťahovať. Mám pocit, že sme naozaj inteligentní, dospelí a rozumní ľudia a vidím a viem aj od ľudí, ktorí už tu dnes, teraz teda nie sú prítomní, že chcú tento zákon podporiť, všeobecne im nevadí, práve naopak, vedia, že je takáto potreba naozaj chrániť zvieratá, že zvieratá sú súčasťou nášho životného prostredia a nášho života a že keď sa hlásime k modernému, vyspelému prostrediu v rámci celej Európskej únie, takže aj Slovensko je štátom, ktorý preukáže svoju humánnosť, svoju ľudskosť, a teda aj svoju, svoj postup k tomu, aby sme tieto zvieratá ochránili.
A preto aj navrhujem prechodné obdobie, aby bolo dlhšie, ja som to povedala, aby si tí ľudia na to zvykli, aby boli vychovávaní, aby, aby sme robili osvetu, že prečo teda tento zákon chceme schváliť. Čiže žiadny nátlak, žiadne strašenie. Nejdeme dávať teraz pokuty, pretože budeme hovoriť o tom prechodnom období, ktoré ja budem sama navrhovať, aby bolo dlhšie, keď vidím teda, že ľudia nie sú na to pripravení.
Ale len posledná veta. Keby sme teraz nezačali, tak zase sa nezačne neviem kedy a tento stav, ktorý ste opísali, a ten, ktorý nám v podstate nevyhovuje a môžeme sa zaň v podstate aj hanbiť, tak ten by zostal naďalej.
Takže ďakujem veľmi pekne za vaše podnety a teším sa naozaj na tú diskusiu.
|
153.
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za slovo, dovoľte, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39 o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Chcela by som len povedať, že keď sme pred dvomi rokmi schválili zákon, zviera nie je vec, tak už vtedy sme deklarovali, že tento zákon nezostane na papieri a je teda každý krok dôkazom. Napríklad aj včerajšie schválenie zákona o zákaze kožušinových chovov.
Dnes prichádzam s ďalším návrhom, ktorého cieľom je v zmysle zákonného definovania zvieraťa ako cítiacej bytosti zabrániť zbytočnému týraniu a utrpeniu psov, ktorí sú uviazané na reťaziach, špagátoch, a teda podobných nástrojoch. Držanie psa na reťazi spôsobuje naozaj zvieraťu utrpenie, má negatívny vplyv na jeho zdravie a môže aj vyvolať trvalú poruchu správania.
Chcela by som len povedať ešte, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a predložený návrh zákona nebude mať sociálny vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu ani na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a na verejné financie.
Chcem povedať, sme v prvom čítaní, kde ešte by som chcela upozorniť, že navrhujem, aby účinnosť zákona bola od 1. 1. 2022, a to vzhľadom na potrebu adaptácie spoločnosti na túto skutočnosť.
Samozrejme, po prvom čítaní sme pripravení na ďalšiu širokú diskusiu spolu aj s kolegami z opozície. Predtým predchádza diskusia najmä s organizáciou Humánny pokrok a Sloboda zvierat. Ale, samozrejme, nebránime sa ďalšej širokej diskusii. Môžeme takisto diskutovať aj o výnimke, o výnimkách napríklad pre psov strážiacich hospodárske zvieratá.
Na záver mi dovoľte povedať takú zásadnú, filozofickú síce, ale zásadnú myšlienku, aby si, sme si my uvedomili, ale aj naši občania, že mať psa nie je povinnosť. Mať psa je v postate každého dobrá vôľa a je na zvážení, keď si človek psa zadováži, je na jeho zvážení, aby sa vedel oňho aj postarať. Poviem to troška tak možno komicky, ale má svoju podstatu. Keď si kúpite koňa, tak ho tiež nedáte na balkón. To znamená, že keď máte psíka alebo si ho idete zaobstarať, tak je dôležité sa vedieť oňho postarať a vedieť, čo vás čaká.
A posledná úplne myšlienka. Mala som aj také maily, kde ma upozorňovali ľudia na dedinských psíkov, ktorí sú väčšinou naozaj uviazaní na reťazi, a že slúžia, že keď príde poštár, tak pes zašteká. Prosím vás pekne, pes je podľa zákona, nie je vec a je to cítiaca bytosť a takýto zvonček, v úvodzovkách, si naozaj nemôžeme vo vyspelej spoločnosti dovoliť.
Ďakujem pekne.
|
122.
Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja budem veľmi stručná. Vážení prítomní, nakoľko na výbore padla pripomienka na potrebu zohľadnenia reprodukcie zvierat, dovoľte, teda aby som predložila pozmeňujúci návrh, a to teda pozmeňujúci návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
V súlade s ustanoveniami zákona predkladám tento pozmeňujúci návrh, a to:
1. V čl. I, v 3. bode sa slová „31. decembra 2022“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2025“.
2. V čl. II sa slová „dňom vyhlásenia“ nahrádzajú slovami „1. januára 2021“.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
|
118.
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračovala v druhom čítaní v mojom návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Vážení prítomní, argumenty, prečo zrušiť kožušinové chovy sú, myslím, jasné. Nezmyselné usmrcovanie zvierat kvôli kožušinovému biznisu je naozaj kruté, nehumánne a neetické. Keď si vezmeme, iba v skratke chcem zhrnúť tie argumenty, keď si vezmeme, že na jeden kožuch treba zabiť napríklad 60 zajacov, 40 líšok alebo 120 činčíl, nehovoriac o podmienkach, v akých zvieratá žijú, tak si myslím, že viac k tomu ani hovoriť veľmi netreba.
Chcela by som ešte ozrejmiť, že v našom zákone sa tento zákaz týka najmä zajacov, líšiek, líšky, činčily a norky. Chcela by som zároveň ubezpečiť, že zákaz sa netýka drobnochovateľov, ktorí chovajú králiky na vlastnú spotrebu, a ani chovateľov, ktorí chovajú králiky prioritne na mäso. Tá druhotná surovina, akou je kožušina, je úplne v poriadku a myslím si, že takto by každý gazda sa mal aj správať a nie je to teda protizákonné.
Chcela by som ale povedať ešte jednu skutočnosť, ktorá sa odohrala medzi prvým a druhým čítaním, a to je, si myslím, dosť značná sila petície, ktorú podpísalo viac ako 80-tisíc ľudí. Podotýkam, že je to druhá najväčšia petícia po amnestiách, a vidíme, že je tu teda silný verejný tlak na to, aby sme tento zákon schválili. Preto si myslím, že poslanci, kolegovia podporia tento návrh zákona a zaradíme sa tak medzi vyspelé štáty, akými sú napr. Rakúsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko, Nórsko, ale aj Česká republika.
Zároveň, pán predseda, sa budem hlásiť do rozpravy.
Ďakujem pekne.
|
42.
Ďakujem pekne. Ja to zhrniem, teda by som odpovedala aj na tie otázky, alebo áno, na tie otázky, ktoré vo faktických vzišli.
Pán kolega Sloboda, myslím, alebo kto mi dal tú prvú otázku ohľadom kravičiek, budem odpovedať. Áno. Prosím vás pekne, to, že riešime životné podmienky zvierat, svedčí aj teda ten zákon, ktorý sme schválili asi pred dvomi rokmi alebo rokom a bol pod tým názvom, ako som aj začínala v úvode moje slovo, Zviera nie je vec, a teraz postupujeme ďalej, pretože znova otvárame tento zákon o veterinárnej starostlivosti a riešime zákaz kožušinových chovov.
Čo sa týka tých domácich zvierat, ako sú kravičky alebo ovečky, a bola teda tu na to daná otázka, tak chcem len povedať, že toto sú domestifikované, domáce zvieratá, ktoré majú, teda ktoré majú svoju produkciu, ktoré sú chované na mäso, na mlieko, na vlnu, to je úplne v poriadku. Dnes sa zaoberáme naozaj zvieratami, ktoré majú žiť vo voľnej prírode, ktoré lezú, plávajú, naháňajú sa, majú žiť si svojím voľným životom, ale my ich dávame do tých maličkých klietok, kde sa im zabárajú labky, kde sú zranené, kde vlastne zahynú tou smrťou krutou, ako som povedala, buď plynom sú otrávené, alebo buchnutím po hlave. Je to hrozné, nechcem to ani rozprávať, lebo si to nechcem ani predstavovať. Takže toto je priorita a téma dnešného zákona.
Teraz by som chcela, alebo teda myslím si, že je potrebné zareagovať na Natálku Grausovú. No, pani kolegyňa, ja sa nedivím, že ste nahnevaná, že teda znova vám tento zákon alebo že vám ďalší z tých návrhov neprešiel. Ja to úplne chápem a chápem, teda jako vyznelo to tak, že ste nahnevaná, ale ja by som tiež mohla byť nahnevaná a tiež by som vám mohla takým tónom odpovedať, ale nebudem to robiť, pretože zneužívať pár mesiacov pred voľbami tak citlivú tému, akou je interrupčný zákon, ja si myslím, že každý slušný človek alebo každý volič si urobí o tom svoj názor, a ďalšia vec, spájať zákon o veterinárnej starostlivosti a interrupčný zákon, prosím vás, toto môže urobiť len nekompletný človek. Ja by som toto, mňa by to ani nenapadlo spájať, pretože to sú úplne dve odlišné veci, a keď toto podsúvate ľuďom, že ako ideme chrániť zvieratá, áno na, na úroveň ľudí. Veď ja som to povedala úplne na začiatku, že v prvom rade je pre nás životná úroveň, ľudský život, to najdôležitejšie, ale že my ľudia nežijeme na tejto planéte len vy, ja a on, ale na tejto planéte sa dejú také, sa dejú veci v prirodzenom a v prírodnom rytme a chcela som vyzvať túto spoločnosť, aby sme neboli zaslepení, aby sme boli humánni, etickí a aby sme videli aj to okolo seba. Nielen seba, biznis, seba, biznis a peniaze. O tom je ten život. To by som bola rada, keby ste si to uvedomili.
A keď už poviete, že potratový zákon, prepáčte, ako žena, ani..., mne až taká husacia, husia koža behá po chrbte. Ja to volám interrupčný zákon a ja som presvedčená, viete, aj to o tom niečo svedčí, čo ste za ľudia - potratový zákon. Už to svedčí o tom, že už to celé zle znie. A chcela by som povedať troška takého, takej jemnosti by som a takej ženskosti by som do tejto témy zaviedla a myslím si, že tak citlivá téma, akú ste, teda aká tu dnes odznela, si zaslúži naozaj celospoločenskú diskusiu na úrovni odborníkov, lekárov, samotných žien, a nemyslím si, že v tomto parlamente teraz pred voľbami si nejakým spôsobom vytĺkať politický kapitál, že nie je v poriadku.
Na záver by som chcela veľmi pekne poďakovať kolegom, a to pani, teda ktorí vystúpili, pani kolegyni Zemanovej a pánovi kolegovi Poliačikovi. Ďakujem, že teda ste takto pochopili tento môj návrh, ďakujem vám vopred teda za podporu, a, samozrejme, že ako som povedala, sme v prvom čítaní, a verím tomu, že ho spoločnými silami vylepšíme. O tom sú zákony, o tom sú tie návrhy. Ja vždy pristupujem pozitívne k veciam, a pokiaľ má niekto múdrejší nápad, lepší nápad, sem s ním. Dáme ho tam, lebo naozaj všetky tieto zákony nerobíme pre seba, robíme ich pre celú našu spoločnosť.
Ďakujem veľmi pekne.
|
18.
Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
I keď tu nie je veľa našich kolegov v pléne, myslím si, že napriek tomu som rada, že podporu nám dáva práve občianske združenie Humánny pokrok, ktoré, ktorých môžem aj v mene vás všetkých pozdraviť, ktorí dnes sledujú toto dianie a prerokovanie uvedeného návrhu zákona na balkóne.
Chcela by som povedať pár slov k predloženému zákonu. A to začala by som teda práve tým, že po úspešnom zákone, ktorý sa tak zľudovel alebo ľudovo nazýva „Zviera nie je vec“, Slovenská národná strana pokračuje v zlepšovaní podmienok a vytvárania lepších podmienok pre zvieratá a celkovo pre životné prostredie. Cieľom tohto zákona je zakázať na Slovensku chov kožušinových zvierat, ktoré sa budú potom využívať primárne na kožušiny.
Vysvetlím, prečo teda tak, takýto návrh prišiel. Týmto spôsobom reagujeme nielen na petíciu, ktorú vyzbierala, vyzbieralo občianske združenie Humánny pokrok a Sloboda zvierat, ktorá dosiahla takmer 100-tisíc podpisov od občanov Slovenskej republiky. To je jeden argument.
Samozrejme, druhým argumentom alebo dôvodom sú aj právne úpravy okolitých členských štátov Európskej únie, ktoré s týmto zákazom problém naozaj nemajú. Samozrejme, že je ešte ďalšie množstvo argumentov, ktoré by som tu mohla uviesť, ale zhrniem ich len do takých podskupín. Sú to argumenty odborné, ako aj humánne, etické a celospoločenské.
Však na začiatok možno pre tých, ktorí ešte teda sa do tejto problematiky nejako nedostali, by som chcela vysvetliť úplne možno len jednou vetou, čo to vlastne ten kožušinový chov znamená a prečo teda máme s takýmto procesom problém.
Kožušinové farmy fungujú na základe jedného princípu, a to čo najväčšieho počtu zvierat v čo najme..., najväčšieho počtu zvierat v čo..., na tom najmenšom priestore, to znamená v tej najmenšej klietke. Zvieratá nie sú, by som povedala, poviem to tak slušne, živené a chované tak, ako by sme chceli, a aj rozličnými kontrolami sa dokázalo, že naozaj mnohokrát sú tieto zvieratá až týrané a hynú neprirodzenou, tvrdou, krutou smrťou len preto, aby sa naplnili niekoho peňaženky a aby kožušinový biznis prekvital. Preto by som chcela povedať a upozorniť, že práve pre tento kožušinový biznis zomiera ročne viac ako 100 mil. zvierat, ktoré teda sú chované práve na kožušiny, a tento kožušinový biznis má za následok, a poviem to tak na príkladoch, aby si to ľudia aj vedeli predstaviť, že na jeden kožuch sa spotrebuje alebo potrebuje zabiť 60 zajacov alebo 40 líšok, alebo 120 činčíl. Myslím si, že keď si to dáme na misku váh, že čo nám je asi prednejšie, či je to ten módny biznis a naša potreba sa módne obliekať a kožušinový biznis, alebo sú to vlastne tie potreby zvierat, ktoré, podotýkam, sú voľne žijúce zvieratá, a my ľudia sme ich nasilu strčili niekde do klietok za tých podmienok, o ktorých som hovorila.
Chcela by som povedať aj to, že od kožušín dávajú ruky preč aj svetové značky, ako sú napríklad Gucci, Armani, Versace alebo Prada a takisto aj veľké svetové móla, kde by sme očakávali modelov a modelky v pravých kožuchoch, dnes už veľmi nenájdeme. To, že nie je toto žiadna lastovička, a teda ak, pokiaľ chceme postupovať tak ako ostatné krajiny v rámci Európy, vyspelé krajiny, tak by som len povedala, že tento zákon už od roku 2000 má napríklad Spojené kráľovstvo, v roku 2004 ho prijalo Rakúsko, ďalej Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Teraz by som však chcela upriamiť pozornosť na samotný návrh zákona, ktorý teda som predložila do parlamentu, a chcela by som povedať jednu dôležitú formuláciu, aby som zabránila nejakým špekuláciám alebo pochybnostiam, že, nedajboh, niekomu siahame na domácich miláčikov alebo nejakým iným spôsobom zasahujeme do ich života. Nie, zákaz sa bude vzťahovať na chovy, kde sa zvieratá chovajú a usmrcujú výhradne a primárne na účely získania kožušín.
Preto hovorím a zdôrazňujem túto formuláciu, pretože sme boli konfrontovaní otázkou, že čo teraz urobíme, keď máme králičie farmy. Ja už som to vysvetľovala, králičie farmy chovajú králikov prioritne na mäso, na králičie mäso, ktoré ja ako zástanca zdravých potravín, pokiaľ ľudia teda jedia mäso, tak odporúčam, pretože je naozaj jedno z tých zdravších. No a, samozrejme, tá druhá, ten druhý produkt, tá kožušina, to už je druhý produkt, a preto nezakazujeme, tento zákaz sa netýka a nedotýka králičích fariem. Úplný zákaz sa vzťahuje na líšky, norky, fretky, nutrie alebo činčily, pretože ak teda sa nad tým zamyslíme, tak tieto zvieratá sa vždy v priemysle chovajú práve na kožušinu. Samozrejme, už som počula aj také námietky, že činčila alebo fretka môže byť chovaná doma ako domáci miláčik, a nie, to naozaj ľuďom nezakazujeme ani im v tom nebránime a myslím si, že domáceho miláčika, teraz nechcem byť morbídna, ale si nikto nebude chovať na to, aby ho potom usmrtil a vyrábal si z neho nejaké kožušinové výrobky.
Tiež by som sa ešte chcela, ak dovolíte, pozastaviť nad jednou skupinou ľudí, ktorých nazývame drobnochovatelia, a tí tiež teda mali určité obavy, že my im zakážeme túto činnosť vykonávať. Znova upozorňujem, že aj drobnochovateľ chová si svojich králikov, a keď ich chová na mäso, je to v poriadku. Ale aj keď ich chová na kožušinu, stále je drobnochovateľ a ne..., nie je v podstate v tom priemyselnom biznise a to znamená, že naozaj môže, ubezpečujem, že môže si chovať tie králiky aj pre vlastnú spotrebu na to, aby tej svojej manželke napríklad vyrobil na Vianoce, poviem, kožušinovú čiapku.
Tak, takže chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, že by sme sa zamysleli teda nad touto, v podstate nad týmto zákonom, ktorý naozaj má aj tú humánnu a etickú rovinu, a chcela by som ale zdôrazniť aj jednu záležitosť, chcela by som, aby ľudia vedeli, že Slovenská národná strana v prvom rade vždy má na mysli prvého človeka a jeho zvyšovanie životnej úrovne. Aj na tejto schôdzi, ktorá pomaly končí, na septembrovej schôdzi sme podali množstvo zákonov, množstvo opatrení sme urobili na to, aby sa životná úroveň zvýšila, či je to už zníženie DPH na zdravé potraviny, alebo je to zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, alebo je to zníženie dane na 15 % pre firmy, ktoré dosahujú obrat do 100-tisíc euro, a tak ďalej, ale chcela by som povedať aj takú myšlienku, ktorú si, myslím, osvojíme asi všetci. Sme ľudia a žijeme v určitom prostredí, ale toto prostredie tvorí aj slnko, aj voda, aj pôda, aj vzduch a tvoria ho aj zvieratá. A ja som presvedčená, že zvieratá, ktoré majú žiť voľne v prírode, nech žijú a nemusia trpieť, nemusíme ich týrať a nemusia zomierať krutou smrťou preto, že niekto chce práve zbohatnúť na ich kožušinách.
Chcela by som teda na záver povedať, že, a dopredu vám teda poďakovať za vašu podporu k návrhu tohto zákona a my už sme, už aj v kuloároch sa rozprávali aj s opozičnými poslancami a určite ich ubezpečujem, a teda aj mojich kolegov všetkých, že zákon teda je v prvom čítaní, zákon je otvorený a, samozrejme, sme ochotní rokovať aj o nejakých možných zlepšovacích návrhoch a pozmeňovacích návrhoch, ktoré, ktoré by mohli tomuto zákonu pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj zároveň za podporu.
|
50.
Ďakujem pekne za slovo. Poviem vám pravdu, že som ani nepočítala s tým, že do tretice vystúpim, ale táto debata ma tomu, k tomu pomkla. Poviem zopár slov.
Taká som nejaká zostala smutná z tohoto celého, čo som tu teraz počula, pretože áno, pán Dostál, viete čo, máte pravdu, mentálne sme každý niekde inde, to je pravda. Ja si vážim každého človeka a by som si želala, aby to aj tá druhá strana robila, aby si vážila tiež ľudí. A byť slabšej povahy, tak sa možno aj rozplačem, pretože tak zosmiešňovať počiny a kroky a snahu nejakej inej politickej strany, ako je práve tá vaša, ja si myslím, že vážne to nie je dôstojné pre poslanca Národnej rady.
Čo sa týka tých výziev alebo otázok, odišiel teda predrečník pán Simon, ale napriek tomu, čo sme spravili, čo sme nespravili a prečo teda riešime teraz tento problém. Áno, naše ministerstvo spravilo kus roboty. Naša Slovenská národná strana, čo sa týka v oblasti poľnohospodárstva, spravila kus roboty. A viete, čo vás štve, milá opozícia? No, vás štve to, že my tým ľuďom neberieme, neškrtíme, ale my im dávame, pomáhame a snažíme sa na každom kroku.
A teraz len urobím sumár veľmi rýchly. Či sú to farmári prostredníctvom zelenej nafty, či sú to včelári, ktorým sme pomohli napríklad pri tej legalizácii destilácii medu, či sú to lesníci, či sú to živnostníci, ktorým sme zvýšili paušálne výdavky, alebo dôchodcom, áno, zrušili sme pred dňom koncesionárske poplatky.
Ale viete, čo vás štve? Vás štvú aj tie rekreačné poukazy. Aj tam sa vyčíslovalo, akú strašnú škodu to narobí všetkým naokolo a nášmu štátnemu rozpočtu. Opak je pravdou. Toto sú veci, ktoré vás nekonečne štvú, a preto ste takí zlí. Ja som si to takto vysvetlila a podľa mňa je to tak.
Znižujeme dane pre podnikateľov a ďalšie, ďalšie opatrenia, ktoré sme urobili, teraz ich ani nespomeniem, čo sa za 20 rokov v rezorte pôdohospodárstva neurobilo. A boli sme to práve my poslanci, ktorí, ktorí tu pracujeme, a bola, bolo to naše ministerstvo.
A ja by som chcela povedať posled..., takú poslednú vec a to je skôr také poďakovanie. A práve poďakovanie tým, ktorí mi pomáhali pri tomto návrhu, mojim kolegom, ktorí aj dnes v rozprave vystúpili veľmi pragmaticky, fakticky, a nie populisticky a nie politicky, aby sme naozaj začali zosmiešňovať zahraničnú politiku alebo dávať ju dohromady s jablkami a hruškami, a to by som povedala aj pánovi Grendelovi. Pri všetkej úcte, pri všetkej úcte, viete, ja sa vás opýtam, zaujíma ľudí dennodenne to, čo robí NATO, alebo ich zaujíma to, čo budú jesť, vážení? A tak ako to povedal aj pán kolega Paška, tento zákon, zníženie cien potravín sa týka mladých, starých, veľkých, malých, jednoducho vás, vašich rodín, našich rodín a všetkých obyvateľov a občanov Slovenska. A preto nám na tom záleží, aby sme im pomohli bez ohľadu na to, čo si vy o tom myslíte.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
24.
No ja by som chcela zareagovať. No básniť viete, pán kolega, však to je v poriadku, to je pekné, ale nesúhlasím vôbec s vami a znova by sme mohli o tom osobitnom odvode hovoriť ešte ďalšie hodiny, ale to nie je pravda, že Európska komisia niečo zastavila. Zastavili to, zastavilo to predseda so Slovenskou národnou stranou, hej. A tam bol len podnet na Komisii, nám nikto z Bruselu nepovedal, že my nemôžeme osobitný odvod uviesť do praxe. Pozor na to!
Ale viete prečo? Viete, prečo sa toto celé udialo? No lebo obchodníci, presne, ešte ani sa nedočkali toho, že by prišla nejaká búrka, a už stavali tie strechy, ale stavali ich na úkor našich obyvateľov, našich občanov. To znamená, že na úkor našich občanov obchodníci zvyšovali ceny, a ešte nemali na to žiadny dôvod. Prečo nezvýšili ceny potom, keď už by dôvod prišiel? Oni už ich zvýšili, samozrejme, kto by rád si nezvýšil ceny. A preto toto opatrenie prišlo a bolo to veľmi dôležité opatrenie a boli sme strašne zvedaví na to, ako tí obchodníci zareagujú. A vidíte, zareagovali tak, že ceny idú ešte ďalej hore.
A čo sa týka pána Dostála, asi ste ma na začiatku, neviem, či ste tu neboli, alebo nepočúvali. Ja som hneď v prvých dvoch vetách povedala, že ku každému, ku každému tomu riadku, skupiny potravín z colného sadzobníka je aj finančné vyčíslenie a dohromady sumár to robí 65 mil., ktoré, ktoré teda sú dopadom na štátny rozpočet. Ja som to povedala na začiatku. Áno. (Reakcia z pléna.) Áno (reakcia z pléna), áno. A čo je na tom zlé?(Reakcia z pléna.) Veď ja som povedala pravdu. Ja, viete, keď tu človek povie niečo úprimne, tu sa neoplatí potom povedať pravdu, úplne otvorene, pravdivo som pomenovala veci.
Chceli sme znížiť DPH na potraviny všetky, bolo by to viac ako 150 mil., nevyšiel tento náš pokus z toho dôvodu, že máme koaličných partnerov, tak sme to museli, sa zmestiť do 65 mil. (Reakcia z pléna.) A motáte tu mäso a tak ďalej. Prvá veta moja bola: „Podporujeme zdravé potraviny.“ Prosím vás, a nie teraz momentálne, mäso zo svíň a slaninu. Takže tiež to tu ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
16.
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že sa veľmi stručne a jasne vyjadrím voči vyjadreniam, alebo teda na, na rozpravu pána kolegu Simona.
Vlastne ja vám dávam aj za pravdu, pán kolega. Naozaj ste to napočítali dobre, správne. Kebyže chceme znížiť DPH na 10 % na všetky potraviny, a verte nám, že sme tento návrh mysleli úprimne, a v tom prvom čítaní ste si to mohli všimnúť, pretože to tak bolo, tak nám práve ministerstvo financií vyčíslilo tú sumu 150, viac ako 150 mil. eur. Išli sme s touto ambíciou a chceli vybojovať všetko to, čo sme v podstate v tom prvom návrhu podali. Ale sami vidíte, že ako sa situácia zmenila, a ešte raz opakujem a potvrdím aj slová pána kolegu Bernaťáka, nie sme vo vláde sami, Slovenská národná strana má vo vláde 8,5 %, má dvoch koaličných partnerov, všetko je to o prioritách. Museli sme niekde ustúpiť, aby sme zase niekde dosiahli a vyrokovali veci.
To znamená, že na, áno, museli sme siahnuť na určité škrtanie, museli sme s tým súhlasiť, aby sme sa dopracovali k výsledku 65 mil. euro. Mali sme ambíciu, presne ako ste povedali aj vy, pán Simon, napr. zlacniť párky. Mali sme ambíciu zlacnieť potraviny, ktoré, ktoré tu boli spomínané, ako je tvaroh, ale vrátim sa k tomu, čo ste povedali na začiatku. Tuto vôbec nie je žiadny chaos. Prečo hovoríte ľuďom, že je tu chaos? Veď je jasne zaznamenané a bežne, bežne v normálnej praxi používané, že 10 %, znížená daň na 10 % na potraviny platí už dva roky, a presne som povedala, že je to na potraviny z hovädz..., mäso z hovädzích zvierat, zo svíň, z oviec, z kôz, z hydiny, z králikov, sladkovodné ryby, mlieko, maslo a čerstvý chlieb. Toto, tieto posledné dva roky ľudia kupujú alebo mali by kupovať lacnejšie.
Ešte sa vrátim, samozrejme, aj k tým cenám. A k nim sme teraz pridali potraviny. A znova, pán kolega, nie chaoticky. Ja som povedala úplne na začiatku, ak ste dobre počúvali, že našou, naším cieľom a ambíciou bolo znížiť ceny zdravých potravín, a to preto, že si vážime zdravie ľudí, dávame ho na prvé miesto v hodnotovom rebríčku a chceme, aby ľudia aj zo sociálne slabších vrstiev mali možnosť kupovať si práve zdravé potraviny. Mňa sa novinári pýtali, prečo sme zdraželi cukrovinky. My sme cukrovinky nezdraželi, vážení, my sme cukrovinky nechali na, na 20 % DPH-čke, ako bola. My sme na cukrovinky nesiahali ani na alkohol, to nám napr. na destiláty nedovoľuje ani právo Európskej únie, áno, ale snažili sme sa vybrať tie potraviny tak, aby sme sa na jednej strane zmestili do požadovanej sumy, ktorú nám stanovilo ministerstvo financií, a tu je aj odpoveď na to, že my máme na každú jednu položku, na každú jednu potravinu alebo ten balíček potravín stanovenú finančnú položku, koľko to stojí.
A teraz prídem k tej mrkve. Mrkva, hej, vami toľko spomínaná mrkva, no predstavte si, na jednej strane mrkva nepatrí medzi drahé potraviny, povedzme si úprimne, že sú tam teda cenovo drahšie zdravé potraviny, ako je mrkva, preto mali sme ju aj napísanú, aj zapísanú, ale predstavte si, že nakoniec v..., na konci dňa by nám zasiahla rozpočet a dopad na rozpočet, keby sme tam momentálne dali mrkvu, by nás to stálo 6 mil. euro. Dosť. Museli sme tú mrkvu napr. z tohto prípadu alebo z tohto zoznamu, vylúčiť.
Ale opakujem, a teda to by som povedala ako na záver pre pána Simona, že naozaj je naším cieľom znížiť DPH na všetky potraviny, a ja verím, že sme neni na konci v tomto, v tomto našom procese a že budeme, ak budeme mať tú možnosť a ľudia nám dajú svoju dôveru, tak naozaj z tohto miesta môžem prisľúbiť, že pôjdeme zlacňovať potraviny ďalšie.
A čo sa týka pána Dostála, ale povedal to aj pán Simon, ale viac to, viac to zdôraznil pán Dostál. Pán Dostál, ja už si raz a navždy vyprosujem, aby ste znevažovali alebo aby ste urážali Slovenskú národnú stranu tým vaším ohŕkaným, že my sme spôsobili zvýšenie cien potravín. To je hlúposť, to je nehorázna hlúposť! Kvôli čomu?
My sme, my sme osobitný odvod, o ktorom ste tvrdili a o ktorom teda reťazce tvrdili, že budú musieť zvýšiť ceny potravín, my sme tento osobitný odvod zrušili a on ani nezačal platiť. Obchodníci nemali najmenší dôvod zvýšiť ceny potravín ani o 1 cent, napriek tomu to urobili. My sme chodili na kontroly a správne, pán Dostál, ste teraz podotkli, že osobitný odvod sa zrušil, alebo ste to naznačili, ale ceny potravín sa neznížili. Naopak, ceny potravín stále idú hore. My sa pýtame prečo, my tiež nevieme prečo, ale jedným z možných opatrení je práve to, čo sme dnes spravili, a to je zníženie DPH na 10 %. Aspoň takýmto spôsobom sa snažíme tie potraviny, tie ceny potravín znižovať.
Ďakujem pekne.
|
8.
Som dnes nejaká dopletená, asi som sa poponáhľala trošička s tým pozmeňujúcim návrhom. Takže dovoľte, aby som ho teraz predložila. Ten úvod a to odôvodnenie som vám povedala ako predkladateľka alebo za predkladateľov v tom úvode na začiatku.
Takže predkladám vám, vážení prítomní, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Antošovej k návrhu, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Juraja Soboňu a Stanislava Kmeca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Bod č. 1. V čl. I prvý bod znie:
1. V prílohe č. 7 sa vypúšťa číselný kód Spoločného colného sadzobníka „ex 1905 90 30 - Chlieb, neobsahujúci pridaný med, vajcia, syr alebo ovocie a obsahujúci v sušine najviac 5 % hmotnosti cukrov a najviac 5 % hmotnosti tuku - len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu 2)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Bod 2. V čl. I 2. bod znie :
2. V prílohe č. 7 sa za číselný kód Spoločného colného sadzobníka „ex 0405 10 - Maslo“ vkladajú číselné kódy Spoločného colného sadzobníka 0403 - Cmar, kyslé mlieko a smotana, jogurt, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieko a smotana, tiež zahustené alebo obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochutené alebo obsahujúce pridané ovocie, orechy alebo kakao“, „0406 - Syry a tvaroh - len ovčia bryndza podľa osobitného predpisu2)“, „0409 00 00 - Prírodný med“, „0701 - Zemiaky, čerstvé alebo chladené, „0702 - Rajčiaky, čerstvé alebo chladené“, „0703 - Cibuľa, šalotka, cesnak, pór a ostatná cibuľová zelenina, čerstvá alebo chladená“, „0704 - Kapusta, karfiol, kaleráb, kel a podobná jedlá hlúbovitá zelenina, čerstvé alebo chladené“, „0705 -Hlávkový šalát a čakanka, čerstvé alebo chladené“, „0707 00 - Uhorky šalátové a uhorky nakladačky, čerstvé alebo chladené“, „0708 - Strukoviny, lúpané alebo nelúpané, čerstvé alebo chladené“, „0709 - Ostatná zelenina, čerstvá alebo chladená“, „0808 - Jablká, hrušky a duly, čerstvé“, „1905 - Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky - len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g“ a „ex2009 - Šťavy ovocné vrátane hroznového muštu a šťavy zeleninové, nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá - len šťavy bez pridaného cukru alebo šťavy s pridaným cukrom maximálne 5 g na 100 ml“.
Prosím, tu nastáva formálna zmena, poznámky pod čiarou k odkazom - nie 2 až 5, ale 2 až 4 - znejú:
„2) § 9 ods. 8 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 343/2016 Z. z. o niektorých výrobkoch z mlieka.
3) § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách.
4) § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014.“
Ďakujem pekne, a teda budem veľmi rada, keď nám preukážete podporu.
Ďakujem.
|