Vyhľadávanie v prepise rozpravy

18.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spoločný spravodajca, kolegyne a kolegovia, tak ako už pán minister v úvode inými slovami naznačil, že ide o zákon, ktorý je rozsiahly, komplexný, zložitý, ale chcem povedať, že aj veľmi dôležitý. Preto chcem oceniť prístup pána ministra k tvorbe tohto zákona, pretože vlastne o takomto čase minulého roku jedna verzia nového zákona stavebného bola vlastne pripravená. Pán minister ju stiahol a ten čas využili na to na ministerstve, aby predložili nový návrh zákona. To konštatujem, no, niekedy to nie je samozrejmé, ale v tomto prípade konštatujem, že terajší návrh je kvalitatívne lepší ako ten, ktorý bol v roku 2014. Ale i napriek tomu v spoločnej správe, ktorú si máme možnosť pozrieť, sa ukazuje, že je tam dôvod na vylepšenie v 168 prípadoch. Aj poslanecký klub KDH sa primerane, zodpovedne pripravoval k novému stavebnému zákonu. Čiže nielen my, poslanci, ale aj iní odborníci, a nielen z KDH, sme pripravili pozmeňujúce návrhy. Po tom, čo sme videli už teraz verziu spoločnej správy, tak sme zredukovali naše pozmeňujúce návrhy na počet 28.
Keďže sme boli nútení si preštudovať spoločnú správu podrobne, konštatujem, že až na malé výnimky všetky navrhnuté pozmeňujúce návrhy vylepšujú pôvodný zákon. S takou istou ambíciou, ale aj s presvedčením, že je to tak, pristúpime aj my s našimi 28 pozmeňujúcimi návrhami. Dovoľte, aby som vás teda pomaly a podrobne oboznámil s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Bobíka, Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiže stavebný zákon, parlamentná tlač 1573.
Prvý návrh sa týka čl. I. Paragraf 9 ods. 1 sa na konci prvej vety za slová "spojená so zemou" vkladá text "alebo osadená na pevnom základe".
Odôvodnenie: Pevným podkladom na osadenie stavby sa rozumie najmä plocha po odstránení pôdnej vrstvy, spevnená plocha, podpery, prefabrikované podklady. Za pevný podklad sa považuje aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby alebo zariadenia bez potreby úpravy.
Rozviniem to ešte. Tento náš pozmeňujúci návrh vyplýva už zo súčasnej reality, kde investori realizujú objekty, stavby, ktoré nemajú, nie sú, stavby nie sú spojené pevne so zemou a nie sú ani pripojené na inžinierske siete. V zmysle terajšieho návrhu zákona takéto stavby by vlastne stavbami neboli a pritom už existujúce teda budovy sú rozľahlé, zložité, komplikované. Skrátka jasne hovoria o tom, že ide o stavbu, ale de jure, ak toto, čo teraz tu navrhujeme, nebude prijaté, tak vlastne také stavby nebudú.
Totiž o čo ide? Investori už prišli na to, že napríklad elektrickú energiu dokážu získať z alternatívnych zdrojov. Čiže nepotrebujú sa pripojiť na elektrickú energiu. Dokážu získať dažďovú vodu na technologické účely, čiže nepotrebujú vodovod na tieto, na tieto účely. Pitnú vodu dovážajú zamestnancom v určitých systémoch, ktoré sú dnes už veľkoobjemové, takže nepotrebujú pripojenie na vodovodnú prípojku. A keďže používajú chemické WC, nepotrebujú ani kanalizáciu. Takže my ak necháme zákon v tom znení, ako je teraz, takéto stavby, ktoré budú mať alternatívne zdroje, budú mať chemické WC, budú využívať dažďovú vodu, nebudú pevne spojené so zemou, nebudú môcť byť chápané ako stavby. Preto verím, že odborníci sa nad tým zamyslia a predložený návrh, ktorý predkladáme v bode 1, podporia.
V bode dva navrhujeme, aby v čl. I § 21 ods. 4 písm. m) sa slovo "Rešpektovať" nahradilo slovom "Prihliadať".
Odôvodnenie: Ustanovenie v predloženom znení nedáva zmysel. Myslím si, že tu to netreba ďalej rozvíjať. Nechceme nejaký bod v zákone, ktorý by nedával zmysel.
V bode tri. V čl. I § 25 sa pred slovo "záujmy" vloží slovo "verejné".
Odôvodnenie: Dotknuté orgány nemôžu chrániť iný ako verejný záujem. Táto zásada vyplýva taktiež aj z neskorších ustanovení zákona.
Štvrtý. V čl. I § 30 ods. 4 sa v poslednej vete pred slová "obytné územie" vkladá slovo "jestvujúce".
Odôvodnenie: Návrh definuje doteraz neriešené plochy v územnom pláne obce. A ešte to rozviniem. Jedná sa vlastne o tú časť zákona, ktorá hovorí o tom, že obce by teraz mali mať územné plány a v tých obciach, kde existujú urbanizované marginalizované skupiny, mali by sa pre tieto skupiny vytvoriť územia. Čiže my navrhujeme, aby, aby to boli tie, ktoré už teraz existujú.
Piaty pozmeňovací návrh je, v čl. I § 30 sa za ods. 8 vložia nové ods. 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Územný plán obce môže obsahovať aj prvky územného plánu zóny, ak obec územný plán zóny neobstaráva.
(10) Územný plán obce určí, pre ktoré časti územia obce sa vypracuje územný plán zóny."
Doterajší ods. 9 sa označí ako ods. 11.
Odôvodnenie: Návrh rieši prípustnú mieru detailu územného plánu obce, ak sa nepočíta s vypracovaním územného plánu zóny, ako aj zvyšuje mieru právnej istoty pre vlastníkov pozemkov tým, že prikazuje určiť už v územnom pláne územia, pre ktoré sa bude vypracuvávať územný plán zóny.
Šiesty. V čl. I § 32 ods. 3 písm. b) sa slovo "návrh" nahrádza slovom "určenie".
Odôvodnenie: Návrh je možné meniť a je vo svojej podstate nezáväzný a z toho dôvodu by nebol dôvod ho riešiť v zastavacom pláne. Zastavovací plán má určiť príslušné základné parametre. Preto navrhujeme teda aj určiť jasnejšie slovo alebo jednoznačnejšie určenie.
Siedmy návrh. V čl. I § 33 ods. 2 písm. c) sa na začiatok vkladajú slová "príprava podkladov a".
Návrh osem. V čl. I § 33 ods. 2 písm. f) sa na začiatku vypúšťajú slová "prípravu podkladov a".
Deviaty návrh. V čl. I § 33 ods. 3 písm. d) sa na začiatok vkladajú slová "príprava podkladov a".
Desiaty návrh. V čl. I § 33 ods. 3 písm. e) sa na začiatku vypúšťajú slová "prípravu podkladov a".
Odôvodnenie: V oboch odsekoch je nelogické poradie činností, čo sa týka prípravy podkladov. Príprava podkladov je prvou z činností, ktorá sa začne po obstarávaní zhotoviteľa územnej projektovej dokumentácie. Prirodzene, časť podkladov sa pripravuje už pri príprave návrhu zadania.
Jedenásty návrh. V čl. I § 34 ods. 2 sa na koniec odseku vkladá nová veta, ktorá znie:
"Ak orgán verejnej správy vydáva stanoviská podľa viacerých právnych predpisov, je povinný tieto stanoviská zosúladiť a vydať súborné stanovisko za všetky právne predpisy."
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je donútiť orgán verejnej správy, ktorý je dotknutým orgánom podľa viacerých právnych predpisov (napr. v oblasti životného prostredia), aby si svoje stanoviská vnútorne zosúladili a vydali iba jedno súborné stanovisko. Tým by sme napríklad predišli aj situácii, ktorá je teraz v inom ministerstve, kde Najvyšší súd musí teraz vzhľadom na nejaké rôzne stanoviská senátov vydávať nejaké zjednocujúce. Tu by sme predišli a toto súborné stanovisko by vlastne garantovalo odborný výstup za, za celý prípad.
Dvanásty návrh. V čl. I § 36 ods. 9 sa za slová "výsledok posúdenia" vkladá nový text "s podrobným odôvodnením zistených rozporov".
Odôvodnenie: Stanoviská týchto orgánov sú mnohokrát nezdôvodnené a teda aj nepreskúmateľné. V záujme zvýšenia transparentnosti je účelné každý zistený rozpor primerane zdôvodniť, aby bol zistený rozpor preskúmateľný. Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že voči takýmto stanoviskám nie je možné podať žiaden opravný prostriedok a teda sú vo svojej podstate konečné a nezmeniteľné.
A trinásty návrh. V čl. I § 38 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Súborné stanovisko schvaľuje orgán územného plánovania."
Toto ani nie je potrebné, si myslím, zdôvodňovať.
Štrnásty návrh. V čl. I § 41 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "(5) Ak výsledok posúdenia podľa ods. 2 nie je kladný, príslušný orgán územného plánovania v posúdení podrobne označí a odôvodní zistené rozpory. V tomto prípade kópiu posúdenia zašle aj orgánu územného plánovania podľa § 84."
Doterajšie odseky 5 až 11 sa označia ako odseky 6 až 12.
Odôvodnenie: Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť preskúmateľnosť týchto posúdení a zamedzenie vydávania nezákonných stanovísk.
Pätnásty návrh. V čl. I § 41 sa terajší text ods. 6 nahrádza novým textom, ktorý znie:
"(6) Územnoplánovaciu dokumentáciu schvaľuje orgán podľa osobitného predpisu, 11a)^_, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ak tento orgán nesúhlasí s predloženým návrhom územnoplánovacej dokumentácie na schválenie podľa ods. 5, vráti návrh s pokynmi na jeho úpravu, dopracovanie a nové prerokovanie, nemôže ho zmeniť bez nového prerokovania. "
Odkaz pod čiarou znie:
"11a) zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, zákon č. 401/1990 Zb. o Košiciach, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.
Odôvodnenie: Predložený text návrhu je zmätočný. Vytvára zdanie povinnosti schváliť návrh územnoplánovacej dokumentácie, čo je ešte zosilnené pri zastavovacích plánoch. Takáto formulácia je v rozpore s ústavnými pravidlami právneho postavenia poslancov orgánov územnej samosprávy. Pojem "schvaľujúci orgán" nie je v tomto zákone definovaný a v podstate ho nepozná ani náš právny poriadok.
Šestnásty návrh. V čl. I § 43 ods. 4 sa na koniec odseku vkladá nová veta, ktorá znie:
"Ustanovenia § 36 ods. 9 a § 41 ods. 5 sa použijú primerane.".
Tu nie je treba zdôvodnenie.
Sedemnásty návrh. V čl. I § 52 sa v ods. 1 a 2 terajší text "Obec je oprávnená" nahrádza textom "Obec je povinná".
Odôvodnenie: Toto riešenie zjednoznačňuje postup obce.
Osemnásty návrh. V čl. I § 52 sa v ods. 2 vypúšťa písm. c). Doterajšie písm. d) sa premenuje na písm. c).
Odôvodnenie: Predložený pozmeňujúci návrh ruší neodôvodnené zvýhodnenie jednej skupiny záujmových združení oproti iným. Ich právo podávať podnety a vyjadrovať sa k návrhom nie je týmto dotknuté.
Devätnásty návrh. V čl. I § 57 ods. 4 písm. a) sa slová "architektonické" nahrádza slovom "architektonického".
Odôvodnenie: Ide o gramatickú úpravu.
Dvadsiaty návrh. V čl. I § 58 ods. 4 sa vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
"h) prikázať okamžité prerušenie stavebných prác v prípade zistení podľa § 63ods. 2 písm. f) a § 64 ods. 2 písm. f)".
Odôvodnenie: povinnosť prerušiť práce z týchto dôvodov musí mať aj stavebník, aj stavbyvedúci, aby bola táto povinnosť účinná, napríklad vylúči zmenu zhotoviteľa stavby.
Dvadsiaty piaty, dvadsiaty prvý návrh. V čl. I § 60 ods. 6 písm. j) sa za text "technických zariadení" vkladá čiarka a nový text, ktorý znie: "o spôsoboch zabezpečenia požadovanej energetickej hospodárnosti stavby, ak je to relevantné, o predpokladaných nákladoch na prevádzku budovy v rozsahu spotreby energií".
Odôvodnenie: Účelom predloženého návrhu je spresniť a rozšíriť zoznam povinností projektanta z dôvodov zabezpečenia riadnej implementácie povinností vyplývajúcich z predpisov o energetickej hospodárnosti budov a zvýšenie informačného komfortu stavebníka. Taktiež je účelom podporiť rozhodovanie v prospech takých stavieb, ktoré budú ekonomicky hospodárne.
Návrh 22. V čl. I § 65 ods. 3 sa vkladá nové písmeno o), ktoré znie:
"o) prikázať okamžité prerušenie stavebných prác v prípade zistení podľa § 63 ods. 2 písm. f) a § 64 ods. 2 písm. f)".
Odôvodnenie: Povinnosť prerušiť práce z týchto dôvodov musí mať aj stavbyvedúci, aby bola táto povinnosť účinná.
Návrh 23. V čl. I § 67 ods. 2 písm. c) sa za text "osvetlenia budov" vkladá čiarka a nový text "verejných priestranstiev".
Odôvodnenie: Ide o primerané zjednodušenie postupov pri realizácii slávnostného osvetlenia verejných priestranstiev, napríklad v rámci vianočnej výzdoby.
Dvadsiaty štvrtý návrh. V čl. I § 67 ods. 2 sa za písm. j) vkladá nové písm. k), ktoré znie:
"k) stavebné úpravy vodovodných a kanalizačných potrubí, ak sa nimi nemení trasa."
Doterajšie písmená k) až q) sa premenujú na l) až r).
Odôvodnenie: Jedná sa o rovnakú problematiku ako pri elektrických, telekomunikačných a plynárenských sieťach.
Návrh 25. V čl. I § 89 ods. 4 sa slovo "územnom" nahrádza slovom "stavebnom".
Odôvodnenie: Zákon pozná a upravuje stavebné obvody.
Dvadsiaty šiesty návrh. V čl. I sa ruší § 95.
Máme také presvedčenie, že ak by tento zákon zostal súčasťou nového zákona, vytvorila by sa nelogická situácia, kde určité združenie podnikajúcich subjektov by si vytvorilo predpoklady na to, aby mohlo byť iniciatívne pri odstraňovaní informačných tabúľ či reklamných zariadení iných subjektov. Prirovnal by som to až k takej situácii, že Volkswagen a Pegueot by sa dohodli, že oni keď vyrobia 500-tisíc áut, tak už tretí výrobca na Slovensku by vyrábať nemal. Je to, samozrejme, porovnanie nie celkom presné, ale si myslím, že naznačuje tú absurditu, ktorá v tom § 95 je. Čiže navrhovaný paragraf v zákone má znaky lobingu, respektíve neprimerane zvýhodňuje určitú skupinu prevádzkovateľov reklamných plôch.
Návrh 27. V čl. I § 106 ods. 4 sa pred koncom poslednej vety vkladá čiarka a nový text "najviac však o 30 dní".
Odôvodnenie: Účelom navrhovanej úpravy je zrýchlenie konania.
Dvadsiaty ôsmy návrh. V čl. I § 142 ods. 2 sa na konci vety vkladá čiarka a nový text "na základe súhlasného stanoviska dotknutých obcí".
Odôvodnenie: V súvislosti s vyčlenením území s urbanistickou koncentráciou marginalizovaných skupín obyvateľov sa dáva možnosť obciam vyjadriť k zaradeniu do zoznamu. Ako viete, v návrhu zákona je uvedené, že v prílohe č. 1 vláda navrhuje alebo určuje zoznam obcí, kde, ktoré budú chápané ako tie, kde na ich území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín, a sme toho názoru, že pred tým zaradením by sa k takémuto zaradeniu mali vyjadriť aj jednotlivé obce.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, predložil som 28 pozmeňujúcich návrhov. Ešte raz len chcem pripomenúť, aby to zaznelo tak, ako to naozaj je, tak ako aj návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, vylepšujú zákon. My už predkladáme len určitý súbor poznatkov, ktoré sme zjednodušili do počtu 28, a som presvedčený, že naozaj nekolidujú v nijakom smere s predloženým návrhom a jasne a zrozumiteľne ho vylepšujú, upresňujú, skrátka robia ho lepším. Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za porozumenie.

Ďakujem za slovo. No ani by som možno nereagoval, ale keď pán predkladateľ použil niektoré argumenty, tak som si spomenul na vlastnú manželku, ktorá tiež často o mne vie to, čo ani ja neviem alebo čo si myslím. Takže z toho pohľadu aj pán kolega použil argument, o ktorom nemôže vedieť, či je pravdivý, ale použil ho.

Chcem potvrdiť to, že my sme spolu rozprávali niekoľkokrát a aj sme sa vážne zaoberali myšlienkou, že podporíme návrh, aby sa ten limit z 1 000 eur zvýšil na 5 000. Ale keďže ako tu už správne bolo povedané, KDH má poslancov, starostov, primátorov, či prípadne aj poslancov vyšších územných celkov, tak, pochopiteľne, sme sa radili v prvom rade aj s nimi.

A asi pred týždňom bolo jedno stretnutie, kde sa tá štruktúra, ktorá zastupuje samosprávu KDH. A vyšiel z toho návrh, že vychádzajúc zo skúseností aj na okolí, mimo Slovenska je ten návrh nad limit 5 000 lepší ako terajší, ale teda vychádzajúc z tých okolitých skúseností podľa nášho názoru by bolo ešte lepšie, ak by sa hranica pre elektronické trhovisko posunula na úroveň 10 000 eur. Samozrejme, je to záležitosť, ktorá sa môže vnímať tak alebo onak, čiže niekto môže tvrdiť, že 5 000 je málo, a niekto povie, že 10 000 je dosť. Čiže na to neexistujú nejaké exaktné princípy, že čo je čo, ako má byť. Je to jednoducho názor väčšiny. Takže my zatiaľ predstavujeme myšlienku, že tých 10 000 je správnych.

4.
Ďakujem. No chcem oceniť vystúpenie kolegyne Mezenskej, lebo ona z iného pohľadu ako predkladatelia pozrela na predložený návrh a vidí v ňom zmysel. Dokonca tam naznačila aj nejaké možné vylepšenia pri druhom čítaní, čo, no myslím si, že je dobré, lebo dáva priestor aj iným kolegom, ktorí si preštudovali alebo vypočuli predložený návrh, pouvažovať podobne.
Totiž v Národnej rade - a či teraz, či pred nejakým časom - máme možnosť sledovať rôzne návrhy zákonov či noviel, ktoré nejdú zmysluplne v prospech ľudí, ale práve opačne, vytvárajú predpoklady pre lepšiu činnosť niektorých skupín. Len aby som nebol taký nekonkrétny, tak len teraz sme sa mali možnosť vyjadrovať k zákonu o strategických investíciách, kde vlastne podľa mňa určitá neschopnosť koncepčná úradu vlády alebo SARIA teraz sa ide riešiť vyvlastňovaním, čo určite nie je pre občana dobré znamenie, hej, už sme tu mali zákon o solárnom klondike, kde niektoré firmy si vylepšili príjem oproti iným výrobcom energie aj osemkrát. Niekto si tu presunul kmeň poistencov tak, že ani z neho neplatil daň a vyviezol ich vlastne za hranice cez schránku, a keby sme aj chceli vedieť, kto to bol, tak nevieme. No ale nie o tom chcem hovoriť. Toto je návrh, ktorý smeruje k tomu, aby naozaj sa pomohlo ľuďom, ktorí sa z rôznych príčin, určite nie špekulatívnych, dostali do situácie, keď teraz vlastne mnoho, mnohonásobne preplácajú pôvodnú sumu, ktorú si požičali, a nie je to ani s kostolným poriadkom. Čiže návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

95.
Ďakujem za slovo. No, myslím si, že na tomto návrhu zákona je potrebné oceniť jeho filozofiu.
Ako to už predkladatelia naznačili, tak možno nejde o štandardný prvok na slovenskej scéne, ale hádam všetci vnímame, že na Slovensku sa aj neštandardne vyvíja situácia v oblasti záväzkov ľudí, ktorí si pri nejakej životnej situácii potrebovali požičať, a následne to splácanie má také parametre, ktoré nie je zlučiteľné ani podľa mňa s nejakým normálnym ľudským svedomím. Takže z toho pohľadu ten zákon určite je, je takým, ktorý môže vyriešiť mnohé, a nielen vo vzťahu k nebankovým inštitúciám, ale aj k štátnym inštitúciám.
V § 2 je navrhnuté aj riešenie, aké by mali vlastne ľudia, ktorí si požičali alebo, alebo majú záväzky, ako by mohli po splatení istiny ešte zaplatiť aj, aj vlastne to, že je úplne logické, že človek, ktorý, ktorý si požičal alebo neplní záväzky, tak, pochopiteľne, má platiť aj úroky alebo niektoré ďalšie náležitosti, tzv. že príslušenstvo.
Myslím si, že by sa aj niektoré tie limity mohli zmeniť, ale to už je na nejakú ďalšiu diskusiu, Ale ešte raz poviem to, čím som aj začal, že je potrebné oceniť filozofiu, je potrebné napraviť krivdy, ktorej sa dostalo tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

104.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o priestupkoch, tlač 1603. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona, že sa návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. No myslím si, že kolega Fecko vystúpil dobre a vcelku trefne naznačil nedostatok toho navrhovaného riešenia, aj keď, samozrejme, asi každý tu vníma, že pracovné miesta na Slovensku sú potrebné, ale tí, ktorí toto riešenie obhajujú tak dosť nekriticky, v zásade aj dosť nekriticky prehliadajú nečinnosť či už agentúry SARIO alebo vlády, lebo ak či Česi, CZECH POINT alebo nejaká poľská štruktúra má pripravené takéto územia, nám nič nebráni urobiť to isté, aby sme to mali.

A nechcem opakovať nejaké príklady východoslovenského mesta, kde pripravilo dva priemyselné parky. A tam piati zahraniční investori fungujú a rozširujú výroby. Tak to len preto existuje, že to mesto sa dlhodobejšie snažilo a vytvorilo také podmienky pre investorov, že prišli až tam, napriek tým všetkých nevýhodám, ktoré východné Slovensko má.

A toto riešenie, ktoré sa tu navrhuje, má jedno ďalšie nevýhodné riešenie, práve napríklad pre východné Slovensko. Ak by si dal niektorý z kolegov, ktorí tak obhajujú toto riešenie, za námahu a zistil by, koľko zamestnancov napríklad z východného Slovenska pracuje vo Volkswagene, pracuje v automobilke KIA a v automobilke PSA v Trnave, tak potom by ste videli, ako sa vyľudňujú vlastne tieto východoslovenské doliny len z toho dôvodu, že na východnom Slovensku adekvátna práca nie je. Čiže potom už z toho nasledujú potom sociologické problémy, kde sa delia rodiny a tak ďalej a tak ďalej, čo určite nie je pre Slovensko žiaduce.

Takže dobrá myšlienka, ktorá tu za tým určite je, vlastne je sprevádzaná takými nekoncepčnosťami a dlhodobou nečinnosťou a aj určitou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Aj ja si myslím, že kolega Mikuš vystúpil dobre aj inšpiratívne. A mňa zaujala teda tá pasáž, ktorú by bolo aj, si myslím, potrebné nejako zvýrazniť, lebo práve ten dôvod, ktorý nás dnes vedie k tomu, že rokujeme o predloženom návrhu, je to, že neexistuje dlhodobejšia koncepcia či stratégia, aby sa územie pripravovalo. Tie priemyselné parky, ktoré vznikali, či už na dedinách a pri dedinách alebo aj v okresných či krajských mestách, to sú stratené peniaze, pretože na mnohé z nich išli určité aj dotácie, tie územia boli aj majetkovo a aj inak pripravené, ale stoja ľadom, hej, nie sú užitočné a nič sa na nich ani momentálne nerealizuje. Takže ak sa toto skončí, tak je zjavné, že je potrebné pristupovať k veci ucelenejšie a zmysluplnejšie a, samozrejme, aj tak, aby tu neboli len automobilky, pretože aj keď sú výroby sofistikované, tak predsa len o ten produkt ide. Ten je výsledný a ten sa dostáva do konkurencie vo svete a tam raz môže prísť nejaká kríza.

A čo chcem povedať ešte teda na záver? Ak toto sa nepodarí, čo tomu neprajem, tak je veľmi pravdepodobné, že aj toto sa môže skončiť tak ako tie územia, o ktorých som pred chvíľočkou rozprával, pretože ak berieme do úvahy to, čo tu bolo povedané, tak toto umiestnenie, o ktorom dnes nejako nevieme, ale tušíme, kde má byť, je preto, že možný investor to vybral práve tam a možný iný investor to môže vybrať o 200 kilometrov inde. Takže toto má, samozrejme,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy napriek tomu, že za tú krátku dobu, čo som v Národnej rade, už som zistil, že aj logické argumenty a zjavne logické argumenty niekedy alebo skoro stále nezaberú a ten pôvodný zámer, ktorý predseda vlády predstaví, nakoniec je schválený. Aj v tomto prípade návrh predkladá Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, takže viacerí očakávame, že napriek tým výhradám, ktoré tu odzneli, nakoniec návrh bude schválený.

Ale prihlásil som sa aj preto, že možno tie argumenty budú aspoň v tomto prípade akceptované, lebo vo svojej praktickej činnosti, neberte to ako nejakú samochválu, ale je to fakt, čiže len to konštatujem, som bol pri zriadení, aktívne teda som pracoval pri príprave, pri realizácii a pri kolaudácii a vôbec pri prevádzke už teraz dvoch priemyselných parkov. Predpokladám, že nikto z vás doteraz nezistil, že by sme boli negatívne v televízii, že by snáď niekto z dotknutých týmito priemyselnými parkami podával podnety na Ústavný súd. Nebolo to tak.

Priemyselné parky fungujú, zamestnávajú ľudí, sú tam zahraniční investori a dokonca tento rok rozširujú dvaja z nich výrobu. Takže je možné zrealizovať priemyselný park so zahraničnými investormi tak, že tu sú a fungujú. Dokonca tu niekto už v predchádzajúcich vystúpeniach konštatoval, že investor si rozkázal, že práve tam chce byť.

V našom meste to bolo tak, že mesto schválilo územný plán a povedalo, že priemyselný park 1 bude tu a priemyselný park 2 bude tam. Tak sa aj stalo a tak to funguje. Čiže aj investori dokážu pochopiť, že môžu pracovať tam, kde je to vhodné aj z pohľadu mesta.

A keďže bývam v meste, ktoré nie je blízko diaľnice, tak dokonca ani napriek faktu, že nie je tam diaľnica a dosť ďaleko tam nie je diaľnica, ten priemyselný park tam je a funguje.

Ale, samozrejme, chcelo to určitú prípravu, bolo potrebné preukázať nejaký kredit mesta a preto títo investori akceptovali polohu a fungujú vlastne na východnom Slovensku.

Čiže chcel som aj vystúpiť z toho dôvodu, či už tu diskutuje právnik alebo dokonca aj odborník so stavebným zameraním, tak úplne tak prehliadajú a, samozrejme, aj využívajú také argumenty, ktoré sú, ale nie sú pravdivé. Veď predsa kritika nie je k zákonu 175/1999 Z. z., že sa rozširuje rozsah významných stavieb. Myslím si, že toto tu nikto nekritizoval.

Ale kritizuje sa hlavne to, že v dôvodovej správe je uvedené, že ide hlavne o to, aby sme v tomto prípade alebo aj v tých budúcich prípadoch využili potenciál Slovenskej republiky na odľahlých územiach. Čiže ak by napríklad v čl. I bode 2 ods. 1 písm. a) bolo uvedené to písmeno a) „a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach na odľahlom území Slovenskej republiky“, tak aj keď sú tam tie výhrady ústavné, jeden poslanec, ale možno aj ďalší by sa našli, že ak by tu bolo zjavné, že ide o nejaké odľahlé územie, tak pravdepodobne by za návrh hlasovali aj v takom prípade.

Čiže ten návrh, ktorý tu máme, je tak neúplný okrem niektorých návrhov, pri ktorých možno už teraz sa ukázalo, že niektorí vedia toho viac ako ostatní, tak pre tú skoro polovicu poslancov je to úplne neznáma záležitosť.
No a čo som chcel dať ako nejaký teda podnet na záver, nielen ako kritiku? Už sme aj videli neraz a aj teraz pri schvaľovaní minimálnych dôchodkov, že ak premiér vyhlásil verejne, že sa tieto dôchodky nanovo schvália, aj keď ich prezident vrátil, tak sa aj stalo. Čiže aj v tomto prípade si viem predstaviť, že ak by došlo k tomu, že tá uvažovaná investícia by bola úplne reálna a už by jej realizácia stála len na tom, kde to bude, tak do dvoch dní by sme to vedeli aj zrealizovať. A predpokladám, že by za to hlasovalo ak nie 150, tak 135 prítomných poslancov. Takže navrhujem, aby sme nešli riešiť nasilu niečo, čo v zásade môže byť aj dobré nie právnymi prostriedkami. Ďakujem.

Ďakujem. Pán minister, podľa mojich vedomostí sa tým ľuďom, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri, podiel ich dôchodku z I. piliera počíta len z 18 %, zatiaľ čo u poistencov, ktorí sú len v I. pilieri, sa výška ich dôchodku počíta možno z 25 %, neviem to celkom vypočítať ja, lebo tejto veci sa nevenujem dôsledne a detailne, ale je zrejmé, že tým dôchodcom, ktorí sú poistení alebo ktorí vlastne sú len v I. pilieri, sa počíta z iného základu, nie preto, že nemajú krátené to o tú dobu, čo sú v II. pilieri.

100.
Ďakujem za slovo. V minulých dňoch alebo aj týždňoch sme tu viedli dosť dlhé diskusie o minimálnom dôchodku a väčšinou sme sa zhodli na tom, že naozaj je to potrebné. Ale takým nejakým druhotným výsledkom týchto diskusií bolo aj to, že niektorí kolegovia tu prezentovali určité štúdie či výhrady, alebo štatistiky, ako to na Slovensku môže vyzerať o 10, 20, 30 rokov, a je treba povedať, že nevyzerá to dobre, naozaj. A to, že sa nachádza nejaké náhradné riešenie budúcnosti, budúcich dôchodcov, napr. v druhom pilieri, je len náhradné riešenie, ale ten fakt, že demografický vývoj je zlý, tak akékoľvek sebalepšie druhé piliere alebo iné investovania zamestnaných ľudí alebo v čase, keď sú zamestnaní, nemôže dlhodobo vyriešiť situáciu Slovenska, pretože Slovensko potrebuje nielen mať na účte peniaze alebo občania mať na účte peniaze, ale veď potrebujem zabezpečiť služby, výrobu a tak ďalej. Čiže jednoducho bez ľudí Slovensko nemá význam. Takže z tohto pohľadu tento návrh je naozaj dobrý. Odporúčam, aby aj kolegovia, ktorí nie sú, ktorí nesedia tu na ľavej strane, aby sa s ním vážne pozaoberali, lebo naozaj je Slovensku potrebné dať určitú aj demografickú víziu, a ja si myslím, že tento návrh k tomu dáva predpoklady.
Takže ja tento návrh podporím a vyzývam aj ostatných kolegov, aby naozaj tak urobili tiež.

Ďakujem za slovo. Chcem naozaj úprimne oceniť vystúpenie podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa.

Okrem toho, že dobre prezentoval obsah samotný tohto zákona, tak bola tam podľa mňa aj jedna vec, o ktorej si myslím, že je potrebné ju oceniť z toho dôvodu, že ňou naznačil dôležitosť kontinuity slov a činov, lebo jedna vec je, keď napríklad vláda v programovom vyhlásení dobre vystihne potreby Slovenska, napríklad aj v takomto podnikaní, a potom je ale dôležitá vec, ako to reálne potom vyzerá.

Na druhej strane KDH aj keď bolo kritizované za ústavný zákon o podpore rodiny, tak toto, tu dnes čo máme, zákon o rodinnom podnikaní prakticky preukazuje, že nie je to len deklaratórny postoj, že rodinu je potrebné podporovať, ale že je tu predložený konkrétny návrh, ako by rodina mohla lepšie fungovať, nielen vo svoj prospech, ale aj naozaj v prospech spoločnosti, lebo ak niečo na Slovensku dnes potrebujeme, tak to je prebudenie ľudí k vlastnej aktivite, k vlastnej činnosti a nielen spoliehanie sa na podporu, či už štátu alebo niektorých ďalších subjektov, lebo po tých rokoch od roku 1948 naozaj mnohí, mnohí ľudia, už generácie si odvykli od vlastnej aktivity a spoliehajú sa na podporu, ktorá môže prísť, ale nie je tým, čo vlastne dnes Slovensko naozaj a najviac potrebuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)