20.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Motivácia predložiť tento zákon bola veľmi jednoduchá. Po škandáloch s obsadzovaním pracovných miest na jednom nemenovanom ministerstve sme sa teda rozhodli predložiť takýto návrh zákona, ktorý by v budúcnosti eliminoval netransparentné obsadzovanie miest v štátnej a verejnej správe.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, má za cieľ zavedenie transparentnosti a znižovanie miery korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest vo verejnej správe. V poslednom období rezonuje čoraz častejšie na území Slovenskej republiky otázka korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest, a to v spojitosti so zneužívaním verejnej moci obsadzovaním pracovných miest rodinnými príslušníkmi a známymi. Jedným z dôležitých protikorupčných nástrojov je zabezpečenie transparentnosti výberových konaní na voľné pracovné miesto, zadefinovanie rovnakých možností prístupu ku informáciám o voľnom pracovnom mieste pre širokú verejnosť, stanovenie jednoznačného procesu výberového konania pre uchádzačov, zamedzenie konfliktu záujmov členov výberovej komisie, zhodnotenie výberového konania, jeho zdokumentovanie a zverejňovanie výsledkov a procesu výberového konania nielen pre uchádzačov o pracovné miesto, ale samozrejme aj pre verejnosť.
Návrh zákona rozširuje povinnosť zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní u zamestnávateľov, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako aj u zamestnávateľov, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom. Zverejňovanie pracovných miest bude povinné v prípade vytvorenia, respektíve uvoľnenia pracovného miesta vo verejnej správe. Výnimku z povinnosti zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní tvoria pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, pracovné miesta vytvorené v rámci aktívnych opatrení trhu práce a chráneného pracoviska. Rovnako nebudú zverejňované pracovné miesta, ktoré zamestnávateľ obsadí iným zamestnancom ako dočasné zastupovanie zamestnancov.
Predložený návrh spresňuje proces výberových konaní, kreovanie výberových komisií a zákaz členstva vo výberovej komisii osobe blízkej uchádzačovi o pracovné miesto. Výberová komisia je povinná zhodnotiť výsledok výberového konania a vyhotoviť zápisnicu, z ktorej bude zrejmý celý proces výberového konania od jeho vyhlásenia až po celkové vyhodnotenie a určenie poradia uchádzačov. Po ukončení výberového konania a upovedomenia uchádzačov o pracovné miesto je zavedená povinnosť zverejnenia časti zápisnice o výberovom konaní na webovom sídle zamestnávateľa a v prípade ak zamestnávateľ webové sídlo nemá, zverejnenie zápisnice na mieste verejnosti prístupnom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pani predsedajúca, skončil som.
|
48.
Ďakujem. S veľa vecami, ktoré ste pomenovali, pani kolegyňa, vo svojom príspevku, sa dá súhlasiť. Ale ja sa musím ozvať na tú tému, ktorú ste spomenuli, a to je odpájanie od centrálneho zdroja tepla a o tej úlohe obcí, o ktorých ste hovorili, že sú v konflikte záujmov. S týmto s vami nesúhlasím. Nemyslím si, že obce sú v konflikte záujmov, nakoľko vy sa na tento problém pozeráte iba z pohľadu spotrebiteľa, ale obec tento problém musí riešiť komplexne. Musí to riešiť v záujme verejného záujmu, pretože nie všetky bytové domy sa môžu a majú šancu odpojiť od centrálneho zdroja zásobovania. A dôležité je povedať to, že veľkú položku v cene tepla tvoria práve fixné náklady, ktoré sa rozpočítavajú medzi všetkých odberateľov. Môže sa pri odpájaní narušiť centrálne zásobovanie takým spôsobom, že keď sa odpoja tie bytové domy, ktoré sa odpojiť môžu, fixné náklady sa budú rozpočítavať medzi menší počet odberateľov a tam enormne vzrastie cena. Čiže na úkor niektorých bytových domov, ktorým sa zlacnie cena tepla, zvýšime cenu tepla v ostatných častiach mesta. Mesto tiež musí dbať aj na environmentálny záujem. Ja sám som riešil problém, keď na jednom sídlisku sa chceli odpojiť niektoré bytové domy a chceli riešiť kotolne štiepkou a rôznymi inými médiami, čo z environmentálneho hľadiska nebolo pre mesto prípustné. Takže ja som presvedčený, že práve obec musí mať zásadné slovo a vydať zásadné rozhodnutie, že či povolí odpájanie, alebo nie, aby to nemalo dopad na rozvrátenie centrálneho zásobovania.
Ďakujem.
|
14.
Vážená pani podpredsedníčka, mám procedurálny návrh, že tak presne, takisto ako by sa mal dodržiavať zákon bez ohľadu na farbu pleti, tak vás žiadam, aby sa oddnes dodržiavali pravidlá pre všetkých poslancov bez ohľadu na to, za akú politickú stranu tu sedia. Pretože 18. 12. 2012 ste mi práve vy, pani podpredsedníčka, znemožnili vykonávať slobodne môj mandát, pretože ste mi zobrali slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
15.
Procedurálny návrh.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
16.
... v rozprave, pretože som chcel premietnuť krátke trojminútové video, video. Takže procedurálny návrh, aby platili pravidlá pre všetkých rovnako bez ohľadu na politickú príslušnosť. Znemožnili ste mi...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
17.
Dobre.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
18.
... premietnuť video, pani podpredsedníčka.
|
54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, pred rokom sme v tejto snemovni zažili veľmi búrlivú diskusiu, iste si spomínate, keď sa prerokovávala správa o činnosti prokuratúry a sedel tu pán vtedajší zastupujúci prokurátor Tichý, tak tá diskusia bola niekoľkohodinová a všetci opoziční poslanci tvrdo kritizovali vedenie prokuratúry a stav, v ktorom sa prokuratúra nachádzala. Ja sám som vtedy mal asi 35-minútové vystúpenie, kde som opisoval konkrétne skutky, ktoré sa stali a ktoré aj zapríčinila prokuratúra, bolo tam aj podozrenie naozaj z nekalého konania, keďže prokuratúra podľa môjho názoru vtedy priamo podporovala útoky na verejné financie.
Vtedy som spomínal konkrétny príklad z mesta Martin, kde po štvornásobnom vyhratí súdnych sporov s jednou spoločnosťou, ktoré sa 15 rokov ťahali, rok, jeden deň pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd v prospech cyperskej offshorovej spoločnosti. A takýchto útokov na verejné financie sú právnické kancelárie, ktoré sa špecializujú práve na takéto útoky na verejné financie, a vtedajšia prokuratúra túto situáciu neriešila.
A ja by som sa chcel poďakovať aj podeliť, keďže som vtedy hovoril o vlastnej skúsenosti, krátko poviem aj teraz o vlastnej skúsenosti po výmene a po nástupe pána Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.
Som ho kontaktoval v tejto veci a musím povedať a pozitívne zhodnotiť prístup nového vedenia prokuratúry, ktorý sa týka ochrany verejného záujmu a hlavne verejných financií a útoku na ne. Bolo vidno veľký posun, aj keď sa táto správa prerokúvala vo výboroch, pred rokom arogantným spôsobom pán Tichý si doslova robil srandu z poslancov a absolútne vôbec nereagoval na otázky, ktoré sme mu predkladali. Prišiel pán Vanek, námestník pána generálneho prokurátora, a naozaj skromne, s vážnosťou, s plnou vážnosťou odpovedal na všetky, aj na nepríjemné otázky, aj opoziční poslanci ocenili spôsob rokovania a úroveň tohto rokovania.
Takže zatiaľ sa nedá hodnotiť činnosť prokuratúry, tú budeme môcť hodnotiť na budúci rok o takomto čase, ale aspoň za tých pár týždňov ja sa chcem poďakovať za váš prístup, pán generálny prokurátor, aký ste zvolili, mám naozaj osobnú pozitívnu skúsenosť a chcem vám popriať vo vašej práci všetko dobré a hlavne okrem iných vecí, ktoré musíte robiť, chcem vysloviť prianie, aby Generálna prokuratúra naozaj chránila nielen štát, ale aj verejný záujem a chránila nás pred útokmi offshorových zahraničných spoločností na verejné financie.
Ďakujem a držím vám palce.
|
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do diskusie k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Súčasťou tohto návrhu rozpočtu je aj návrh rozpočtu obcí na roky 2014 až 2016. A ja by som sa chcel pozrieť na návrh tohto rozpočtu práve z pohľadu samospráv.
Ešte predtým, kým prejdem priamo k môjmu diskusnému príspevku, musím povedať, že oceňujem, že práve včera podvečer sa zapojili do diskusie o návrhu štátneho rozpočtu aj kolegovia zo strany SMER.
A práve kvôli tomu, že sa chcem venovať rozpočtu z pohľadu samospráv, najviac ma zaujal príspevok kolegu Ľuba Petráka. Aj keď to bola tzv. povinná jazda, musím oceniť jeho príspevok. A považujem ho za veľmi korektný, pretože pomenoval aj isté riziká rozpočtu, aj keď s niektorými vecami, ktoré pán Petrák pomenoval, nesúhlasím. A budem sa im venovať v mojom príspevku, ale kolega Petrák by si od pána ministra zaslúžil odmenu, pretože ako jediný starosta obhajoval tento rozpočet aj na búrlivej Rade Združenia miest a obcí Slovenska, ktorá sa konala v Žiline. Naozaj bola to búrlivá atmosféra, kde Ľubo Petrák ako jediný starosta to obhajoval, za čo si, žiaľ, ako jediný z mnohých vystupujúcich nevyslúžil od svojich kolegov potlesk (za svoje vystúpenie).
Toto volebné obdobie sa predkladalo množstvo zákonov do pléna Národnej rady a často, aj keď opozícia sa vyjadrovala kriticky, tak predkladateľ, zväčša minister často v dôvodovej správe prezentoval, že návrh toho-ktorého zákona bol prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska s takýmto návrhom súhlasilo, o návrhu štátneho rozpočtu diskutujeme už niekoľko dní, ale ešte ani raz neodznelo nejaké stanovisko, čo na tento návrh rozpočtu hovorí Združenie miest a obcí Slovenska. Dovoľte mi, aby som to stanovisko predniesol ja: „Návrh rozpočtu verejnej správy bol prerokovaný na ZMOS-e a bol, samozrejme, predmetom rokovania nielen Rady ZMOSu, ale aj odborných sekcií Združenia miest a obcí Slovenska. Ani jeden z týchto orgánov s predloženým návrhom rozpočtu nesúhlasí. ZMOS tento návrh rozpočtu odmieta.“ Predstavitelia miest a obcí upozornili, že návrh rozpočtu pre mestá a obce na roky 2014 až 2016 je nereálny a rizikový. Predstavitelia samospráv si plne uvedomujú záväzky štátu a nutnosť udržať deficit verejných financií pod trojpercentnou hranicou. Všeobecne však pretrváva akýsi pocit ukrivdenosti miest a obcí, pretože sa nedostatočne hovorí, ba vôbec nehovorí o tom, aká je reálna miera účasti samospráv na konsolidácii. Je vecne preukázateľné, že samospráva je zodpovednejšia ako štát. Je vecne preukázateľné, že samospráva šetrí viac ako štát.
Dovoľte mi, aby som vám ukázal dva grafy. (Ukázanie grafu.) Z nich prvý je deficit v percentách HDP, červeným je centrálna vláda, modrým je samospráva. Čiže kým napríklad v roku 2012 samospráva hospodárila s prebytkom 0,1 %, štát vytvoril deficit mínus 4,8 %. Dlhodobo štát hospodári horšie ako samospráva. To je graf číslo jedna. A teraz vám ukážem tabuľku číslo dva, kde je znázornený dlh v percentách HDP. Vidíte, že samospráva sa zadlžuje, že to zadlženie je konštantné od roku 2009, to osciluje okolo čísla 2,4 %, zatiaľ čo zadlženie štátu prudko rastie. Kým v roku 2009 to bolo 35 %, v roku 2012 je to 51,9 %. Čiže kým výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o takmer 40 %, výdavky obcí bez finančných operácií, čo sú porovnateľné ukazovatele, vzrástli iba o 5,9 %. Nikto nemôže spochybniť účasť samospráv na konsolidácii, o čom svedčia aj nasledovné príklady. V rokoch 2008 a 2009 protikrízové opatrenia zobrali zdroje najmä mestám a obciam a podporili zvýšenie príjmu občanov a štátu. Zvýšenie nezdaniteľnej položky pre živnostníkov a zamestnancov spôsobilo zníženie príjmov pre samosprávy na dva roky o viac ako 200 miliónov eur a zníženie koeficientu zo 70,3 % na 65,4 % znamenalo očakávaný výpadok z príjmov obcí o 130 miliónov eur, ktoré zostali k dispozícii štátu. Samosprávy darovali štátu 130 miliónov eur preto, že je kríza, pomohli štátu, aby konsolidoval financie.
Ja by som chcel odpovedať na otázku kolegu Ľuba Petráka, a, nakoniec, to spomínal aj pán minister v jednej televíznej diskusii, kde boli tí, ktorí teraz kritizujú návrh rozpočtu pre mestá a obce. Ja neviem, kde boli ostatní kolegovia, pretože ja som vtedy nesedel v týchto poslaneckých laviciach, ale viem presne, kde som bol ja. Ja som sedel u ministra financií Ivana Mikloša ako primátor mesta Martin so starostom obce Štrba Mišom Sýkorom, kde sme presne takisto hájili samosprávu, ako to robíme teraz za vlády Roberta Fica. Vtedy sme ostro odmietli mix daní, ktorý navrhoval minister financií Ivan Mikloš, a preto, že sme si uvedomovali, ako aj teraz si mestá a obce uvedomujú, že sa musia mestá a obce zapojiť do konsolidačného procesu, sme súhlasili s prechodným znížením koeficientu prerozdelenia a výnosu dane z príjmu fyzických osôb na 65,4 %. Uvedomili sme si zodpovednosť presne tak, ako si samosprávy uvedomili zodpovednosť, keď súhlasili s memorandom, ktoré bolo podpísané medzi ZMOS-om a vládou Roberta Fica. Nikto z primátorov a starostov, ktorí nie sú členmi politickej strany SMER, si na tomto nerobil agendu, každý to prijal ako akýsi záväzok, nie všetkým sa to podarilo, ale jednoducho každý si uvedomil, že sme na jednej lodi a musíme si pomáhať.
Kolega Ľubo Petrák včera povedal, že vláda Radičovej konsolidovala nezodpovedne. Ja sa nechcem vyjadrovať k tomu, ako konsolidovala Radičovej vláda, nemám ani žiadny dôvod obhajovať Radičovej vládu, pretože som, ako som už spomínal, nebol ani jej členom, ani som nesedel v poslaneckých laviciach, ale môžem zodpovedne povedať, že Radičovej vláda si nedovolila finančné prostriedky, ktoré získala aj od samospráv, rozdávať napríklad na budovanie zimných štadiónov alebo pri výjazdových rokovaniach vlády pred voľbami do vyšších územných celkov na predvolebnú kampaň, pretože to nemôže to fungovať tak, že my sme tí dobrí, budeme rozdávať a vy ste tí zlí, teraz myslím tým samosprávy, vy šetrite na svojich občanoch, šetrite na mestách a na obciach a vy nemôžete robiť v tomto nič. Šetriť sa nedá donekonečna. Koniec koncov ja súhlasím s tvrdením pána premiéra Fica, že treba podporiť investície, aby sa oživila ekonomika. Ale treba však mať rovnaký meter, pretože by nemalo platiť pravidlo, že štát chce rozhýbať ekonomiku investíciami do diaľnic, do výstavby futbalových štadiónov, zimných štadiónov, ale obce investovať nemôžu. Musíme si v plnej miere uvedomiť, že výsledky vynúteného šetrenia samospráv sa prejavujú v každodennom živote, počnúc neopravenými cestami, chátrajúcimi školami, poklesom kvality služieb, ktoré má samospráva poskytovať. Je preto paradoxné, že na jednej strane nedokáže už samospráva zabezpečiť občanom základné služby a na druhej strane sa vytvára akýsi dojem, že má dosť peňazí, lebo dokáže ušetriť, a to aj napriek tomu, že sa obciam každoročne rozširuje rozsah kompetencií. Od roku 2008 do roku 2013 vzrástol rozsah úloh obcí z 3 665 na 4 934 a ako rozhodujúci zdroj financovania nových kompetencií obcí je v doložke vplyvov väčšinou uvádzaný výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Ten však od roku 2008 klesá a ani v roku 2013 nedosiahne predkrízový stav.
Ako najväčšie pozitívum rozpočtu včera kolega Ľubo Petrák povedal to, že je predpokladaný a že je rozpočtovaný nárast výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Ja som hneď zatelefonoval svojej vedúcej ekonomického oddelenia, ktorá mi poslala tabuľku vývoja dane z príjmu fyzických osôb od roku 2009, pôvodné prognózy a skutočnosť. Vážené kolegyne, kolegovia, ani jeden rok výnos z dane z príjmu fyzických osôb nebol taký, aký bol v návrhu štátneho rozpočtu. Bolo to v roku 2009 iba 85 % k pôvodnej prognóze, v roku 2010 87,8 % k pôvodnej prognóze, v roku 2011 96,1 % k pôvodnej prognóze, v roku 2012 94,8 % k pôvodnej prognóze a v roku 2013 je to 97,5 % k pôvodnej prognóze. Čiže aj teraz sa dá predpokladať, že to, čo je v štátnom rozpočte, nebude skutočnosť a že to je len fikcia, ktorá sa nenaplní. Čiže, ako sa hovorí, obce musia pracovať v režime „viacej muziky za menej peňazí“, rozpočet obsahuje nedostatky a riziká, ktoré budú mať negatívny dopad na hospodárenie miest a obcí.
ZMOS konštatoval, že návrh rozpočtu je postavený na nereálnych príjmoch. Ako som už spomínal, výnos dane z príjmu fyzických osôb, ktorý ani raz od roku 2009 nedosiahol toľko, ako bol navrhovaný v rozpočte, nikdy sa nenaplnil. Je to napríklad nereálny príjem z predaja majetku.
Návrh rozpočtu nedáva dostatočné odpovede na otázku, čo s prebytkami miest a obcí v rozpočtoch z minulých rokov. Dámy a páni, je naivné si myslieť, že tí starostovia a primátori, ktorí šetrili od začiatku svojho volebného obdobia finančné prostriedky, ktorí šetrili, aby niečo vo svojich mestách pre občanov urobili, aby urobili nejaké investície, na budúci rok, keď je volebný rok, tieto finančné prostriedky, že ich šetrili pre svojich prípadných nástupcov. Je to absolútne nemysliteľné. A ja by som sa nad tým ani nezamýšľal, či to tak bude, pretože je jasné, že každý tieto finančné prostriedky jednoducho preinvestuje.
Plánovaný výrazný pokles kapitálových výdavkov a očakávané každoročné prebytky hospodárenia miest a obcí v metodike ESA 95 v rokoch 2014 až 2016 znamenajú paralyzáciu miestnej samosprávy a nemožnosť plnenia zákonných povinností.
Ja chcem tiež pozitívne ohodnotiť to, že sa ZMOS-u podarilo vyrokovať s vládou aspoň čiastočné percentuálne navýšenie prerozdelenia dane z príjmu fyzických osôb na 67 %, ale ZMOS žiadal, a bolo o tom aj uznesenie snemu, to navýšenie na 70,3 %. Žiaľ, v tomto návrhu rozpočtu nie je zohľadnená táto najzásadnejšia požiadavka miest a obcí. Ale uvidíme teda, čo bude nasledovať ďalej, pretože pán premiér prisľúbil diskusiu a prisľúbil, že teda urobí všetko pre to, aby to prerozdelenie dane sa vrátilo na pôvodnú úroveň.
Žiaľ, musím konštatovať, že v návrhu rozpočtu sa vôbec nereaguje na výsledky auditu verejnej správy, kde sa podľa čiastkových auditov konštatuje nárast kompetencií miest a obcí bez súbežného presunu financií. Ani v tomto návrhu rozpočtu obcí nie je systémovo doriešené financovanie originálnych kompetencií obcí v oblasti sociálnych služieb, ktoré im boli uložené zákonom z roku 2008, a ani úloh, ktoré im vyplývajú z novely zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1. januára 2014.
Pri schválenom raste tarifných platov zamestnancov obcí od 1. 1. 2014 sa plánujú dotácie na prenesený výkon štátnej správy okrem školstva maximálne na úrovni v roku 2013, respektíve v oblasti životného prostredia s výrazným poklesom.
Návrh rozpočtu obcí neuvažuje s postupným riešením mzdových nárokov zamestnancov regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí v zmysle záverov dokumentu, ktorým je správa o stave školstva.
Navrhnuté parametre účasti miest a obcí na procese konsolidácie už ohrozujú výkony samosprávnych kompetencií, čo už ďalej nie je možné akceptovať. Obce si už naozaj nemôžu plniť funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona v takomto režime. A treba jednoznačne zadefinovať, že ak nedôjde k prerozdeleniu výnosu dane z príjmu fyzických osôb na úroveň 70,3 % a nebudú dofinancované kompetencie, obce budú musieť, opakujem, budú musieť, aj keď nebudú chcieť, prísť s opatrením, len preto, aby mohli prežiť, zásadným spôsobom v roku 2014 sa to neudeje, pretože je volebný rok, ale upozorňujem, že od roku 2015 je vysoký predpoklad veľkého zvýšenia dane z nehnuteľností a tiež zrušenia rôznych úľav pre zdravotne postihnutých a pre seniorov. Bude to negatívne opatrenie, ktoré bude mať najzávažnejší dopad práve na tú skupinu ľudí, ktorým strana SMER v predčasných parlamentných voľbách sľubovala istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
164.
Vážený pán predseda, chcel by som, aby sa dalo do zápisu hlasovanie tlače 680, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. Hlasoval som, zdržal som sa hlasovania podľa výpisu, ale chcel som hlasovať za.
|
16.
Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.
Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.
Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.
Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.
Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.
Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
|
78.
Ja by som sa chcel tiež poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému, hlavne za tú prvú časť jeho vystúpenia. Ja keď som bol, ja som v Národnej rade Slovenskej republiky prvé volebné obdobie a musím sa priznať, že nikdy som si nemyslel, že sa raz budem musieť hanbiť, že sedím v tejto rokovacej sále. Žiaľ, situácia v posledných dňoch ma núti teda sa zamyslieť nad tým, že naozaj sa musím hanbiť, že tu sedím.
A keby sme, častokrát sa útočí na samosprávu, ale keby sme takýmto spôsobom mali robiť v našich mestách a obciach, tak by nás ľudia z tých miest a z tých zastupiteľstiev hnali.
Ja by som chcel využiť túto príležitosť, že mám slovo a chcel by som pozvať kolegov aj z vládnej strany, aj z opozície, 23. v pondelok rokuje mestské zastupiteľstvo v Martine, začíname o deviatej ráno. A kto bude mať čas a chuť, tak sa môže prísť pozrieť, ako sa dokáže rokovať v kultúrnej atmosfére a kde sa, ako sa dajú kultúrne vymieňať aj odlišné politické názory.
Ďakujem.
|
88.
Vážený pán predseda, chcel by som dať do zápisu hlasovanie č. 27, parlamentná tlač 558, pomýlil som sa, zdržal som sa hlasovania, chcel som hlasovať za.
|
10.
Dobre. Takže, vážené dámy a vážení páni, súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz teda nebudem môcť detailne zaoberať, ale chcem uviesť jediný a podstatný dôkaz, kedy bol nedávno urobený prieskum na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov, ktorý ukázal, že až 93 % chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencií chovateľskej legislatívy a 5 % chovateľov má obmedzené poznatky súvisiace s chovateľskou legislatívou a iba mizerných 2 % chovateľov legislatívnu normu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Navrhujeme preto novelu Trestného zákona, ktorý, ktorá zrejme je jediným účinným prostriedkom, ako prinútiť chovateľov, aby sa oboznámili s platnou chovateľskou legislatívou, pretože keby bola dodržiavaná už súčasná platná chovateľská legislatíva, tak nemôže dôjsť k ohrozeniu osôb, zdravia a majetku osôb.
Vážené dámy a vážení páni, žiadam vás o podporu nášho zákona. Ďakujem.
|
8.
Takže, vážení páni poslanci, po tom, čo pred dvomi mesiacmi bola búrlivá diskusia niekoľkohodinová na tému zákona, ktorý predložil pán minister pôdohospodárstva, ktorý sprísňuje podmienky držania a chovu psov, proti ktorým ostro vystúpila nielen opozícia, ale hlavne, a čo je dôležité, proti tej novele zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva ostro vystúpili odborné organizácie ako štátna veterinárna správa a Slovenská kynologická jednota, ktorí boli proti tomu, aby sa trestali psi, nevinní psi za svoje správanie, za ktoré nemôžu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
|
4.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa do Trestného zákona dopĺňa nová skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví, ktorej cieľom je postihnúť páchateľov v postavení osôb zodpovedných za psa, následkom konania alebo opomenutia ktorých dôjde k ublíženiu na zdraví inej osoby tým, že nimi držaný alebo vedený pes pohryzie alebo poraní inú osobu bez toho, aby bol tento pes sám napadnutý alebo vyprovokovaný.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Uvedený zákon upravuje povinnosti držiteľov psov alebo osôb, ktoré psa vedú alebo nad psom vykonávajú dohľad, a to osobitne aj v prípade nebezpečných psov, avšak žiadnym spôsobom nerieši hlavný problém, ktorým je zodpovednosť osôb zodpovedných za psa, za agresívne a nekontrolované chovanie psov, ktoré ohrozujú svoje okolie.
Návrh zákona vychádza z akútnej potreby vyvodenia zodpovednosti osôb zodpovedných za psov v prípade napadnutia človeka, spoločenského zvieraťa alebo hospodárskeho zvieraťa a reaguje na prípady, ktoré sa stali v minulosti. Skutočnosť, že osoby, ktoré sú za psa zodpovedné, v zmysle príslušných právnych predpisov nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností, vedie k ľahostajnému postupu týchto osôb k plneniu uvedených povinností napriek tomu, že takéto správanie vedie k škodám na zdraví a majetku.
Návrh zákona odkazuje na povinnosti upravené zákonom číslo 282/2002 Z. z., pričom pojem spoločenské zviera je definovaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá a pojem hospodárske zviera je definovaný zákonom č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.
|
140.
Ďakujem. Ja súhlasím s kolegom Érsekom, treba podporiť každé jedno euro, ktoré ide do športu a do kultúry, ale drobenie financií, ktoré sa rozdeľujú do športu medzi viaceré subjekty, môžu viesť k netransparentnému a nekontrolovateľnému nakladaniu s takýmito finančnými prostriedkami. A keďže neexistujú ani kritériá, ani spôsob pre rozdeľovanie takýchto financií, môže to vzbudzovať dôvodnú obavu, že sa práve tieto financie budú rozdeľovať na základe straníckej príslušnosti žiadateľa. Ja som sám zvedavý, keď odkontrolujeme po, po istej dobe zmluvy, komu boli takéto financie pridelené, tak bojím sa, že naozaj zistíme, že naj, najväčší počet tam bude starostov dajme tomu, ktorí kandidovali za stranu SMER.
Úlohou splnomocnenca pre šport by nemalo byť len prioritne rozdeľovanie dotácií, ale hlavne vypracovanie stratégie alebo koncepcie financovania športu, ktorá na Slovensku dlhodobo chýba. Napríklad tak, ako je to v Českej republike, kde výnosy z hazardných dier, hier sa používajú priamo v športe. Vidno to na infraštruktúre, pri každej základnej škole je tartanová dráha, atletické štadióny, vidno to na práci s mládežou a nakoniec sa to odzrkadľuje aj v profesionálnom športe, kde Česká republika dlhodobo dosahuje oveľa lepšie výsledky ako u nás.
Ďakujem.
|
8.
Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Ja som ani nepochyboval, že by tá stavba, tá rekonštrukcia, ktorá sa teraz realizuje, nebola v súlade so zmluvou a so súčasnými platnými pravidlami. Ale chcem sa vás opýtať, že - a teraz nejde len o tento inkriminovaný úsek, ktorý je najexponovanejší na Slovensku a je tam zrejme najviac problémov - ja sa chcem opýtať, že či v budúcnosti sa budú plánovať, lebo naozaj tí, čo cestujú vo svete, tak môžu vidieť, že vo vyspelých západných krajinách, či už v Nemecku, v Rakúsku alebo aj v Spojených štátoch amerických, sa realizácie rekonštrukcie ciest alebo výstavby ciest v istých úsekoch naozaj robia zásadne vtedy, keď tam nie je exponovaná doprava, čiže v poobedných alebo nočných hodinách, že či v budúcnosti sa nebude uvažovať práve o takýchto realizáciách, nakoľko finančné prostriedky sú jedna vec, ale uvedomme si, že táto rekonštrukcia sa teraz robí počas začínajúcej turistickej sezóny, kde to komplikuje dopravu nielen bežným ľuďom, ktorí chodia do práce, alebo na trase Bratislava - Košice, severnou trasou, ale aj turistom, ktorí chcú ísť navštíviť náš región.
Ďakujem.
|
14.
Pán poslanec Osuský, chcem sa vám poďakovať naozaj za váš vysoko odborný a erudovaný príspevok. Naozaj tento zákon nie je ideologický a nie je politický. Ak by to tak malo byť, tak ja sám by som dokázal túto situáciu politicky zneužiť a v meste Martin vyhodiť deti z okolitých obcí na ulicu. My sme to neurobili, dokonca sme schválili aj mimoriadnu dotáciu pre Centrum voľného času Vrútky, 10 000 eur, 5 000 eur pre Turčiansku Štiavničku, centrum voľného času, a nedovolili sme si zneužiť túto situáciu, pretože ide predovšetkým o naše deti.
Ja súhlasím, že je neskoro vyhodnocovať túto problematiku v septembri. V septembri začína nový školský rok a mali by mať centrá voľného času jasno, či budú môcť fungovať, alebo nie. V septembri je určite neskoro.
Ak je problém, že tento zákon podávame my, túto novelu zákona, tak kolegovia zo SMER-u urobte to, čo ste urobili pri tom zákone, čo sme podávali o prilbách, nezahlasovali ste zaň, a teraz z dielne ministerstva vnútra ide do Národnej rady, ako sme sa dočítali z médií, presne taký istý zákon, ktorý sa schváli. My zaň s radosťou zahlasujeme, pretože to nevnímame politicky, ale vnímame to zdravým rozumom a myslíme si, že prilby na hlavách lyžiarov, detí by mali byť. Čiže ak je problém, že to predkladáme my, tak keď to neschválite a predložíte takúto istú novelu zákona, tak my za ňu s radosťou zahlasujeme, pretože to nebudeme vnímať politicky, ale budeme to vnímať so zdravým rozumom, že to je v prospech našich detí.
Ďakujem.
|
6.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša novela zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti novely zákona, ktorá nadobudla teda účinnosť od 1. januára roku 2013.
Pred týmto dátumom, treba otvorene priznať, sa zneužívala situácia, ktorú povoľovala vtedy platná legislatíva, a štát doplácal na centrá voľného času, ktoré zneužívali svoju situáciu. Častokrát sme zaznamenali, že niektoré deti, alebo respektíve centrá voľného času mali dokonca niekoľko desiatok tisíc detí a jedno dieťa mohlo byť financované zo štátneho rozpočtu aj dvakrát. Dozvedeli sme sa aj o takých situáciách, kedy jedno dieťa malo navštevovať až 50 krúžkov, čo reálne ani technicky absolútne nie je možné, ale štát musel takémuto centru voľného času zaplatiť obrovské financie.
Čiže novela zákona sa ukázala ako nutná a nevyhnutná a upravila podmienky financovania spôsobom prideľovania finančných prostriedkov na každé dieťa vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom na území obce. Následne obec všeobecne záväzným predpisom musí upraviť svoje vlastné financovanie pre jednotlivé centrá voľného času na svojom území.
My už pri prerokovávaní vtedajšej novelizácie zákona sme upozorňovali a teda súhlasili sme s ministrom školstva, že treba urobiť zmenu, treba urobiť novelu zákona, ale upozorňovali sme, že tá novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo školstva, nebude dobrá a že na to doplatia centrá voľného času, ale predovšetkým naše deti. Jednoducho sme sa dostali do situácie, ako povedal kolega Bugár, umyli sme dieťa a so špinavou vodou z vaničky sme vyliali aj dieťa. Išli sme z jedného extrému do druhého extrému.
Čiže keď pred rokom 2003, 2013 mohlo byť dieťa v centrách voľného času financované viacnásobne, po novelizácii účinnej od 1. 1. 2013 to isté dieťa nemusí získať financie ani jedenkrát, aj napriek tomu, že vykonáva mimoškolskú aktivitu, pretože všetko závisí od svojvôle primátora, starostu obce, mestského alebo obecného zastupiteľstva.
Praktickým príkladom sú väčšie mestá, v ktorých obyvatelia pracujú. Pracujú tam obyvatelia satelitných obcí, ktoré sú v okolí týchto miest, a taktiež ich maloleté deti navštevujú školy, školské zariadenia a centrá voľného času zriadené na území týchto miest. Finančné zdroje od štátu získavajú obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, a nie mesto. Tieto obce nemajú stanovenú zákonnú povinnosť financovať centrum voľného času, nakoľko toto centrum nie je zriadené na ich území, ale je zriadené v meste. Deti a centrá voľného času sa stávajú závislými na vôli obce, či pridelí finančné zdroje na činnosť pre tieto deti.
V dnešnej zložitej ekonomickej situácii jednoducho nie sú obce ochotné financovať centrá voľného času a radšej tieto zdroje použijú v inej oblasti. Konkrétny príklad, ak len tri deti s trvalým pobytom z územia obce navštevujú centrum voľného času v meste, je vysoký predpoklad, že obec nebude vôbec túto problematiku riešiť, pretože sa jej to neoplatí kvôli trom deťom. Ale dopady sú však na centrá voľného času likvidačné. Konkrétny príklad, v okolí mesta Martin je 41 obcí. Ak len tri deti z obce navštevujú centrum voľného času, je to dokopy 123 detí a pri normatíve 65 eur na dieťa je strata centra voľného času 8 tisíc eur. Vzniká paradoxná situácia, keď centrum buď môže byť dofinancované z mesta, ktoré na tieto deti nedostalo finančné zdroje, ale, samozrejme, ak chceme zachovať činnosť centra, tak to budeme musieť dofinancovať, alebo centrum prepustí, vyhodí na ulicu deti z iných obcí, alebo to budú musieť zaplatiť rodičia, aj napriek tomu, že ich dieťa peniaze dostalo do obce. Zdroje na dieťa štát uvoľnil, len ich zaslal obci s tým, že jej dal možnosť rozhodnúť sa, kde ich použije.
Dôležitým zásahom do legislatívy je úprava zasielania finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa. Dnes obec rozhoduje, ktoré centrum voľného času bude podporovať. Nie je dôležitá činnosť centra, spokojnosť s činnosťou, ale závisí to výlučne na vôli poslancov obecného zastupiteľstva. V prípade, ak dáme možnosť zákonnému zástupcovi rozhodnúť sa, ktoré centrum voľného času získa od obce finančné zdroje, otvárame možnosť centrám voľného času správať sa ako subjekt trhovej ekonomiky. Dávame rodičom možnosť, nech sami vyberú svojim deťom krúžok, ktorý budú navštevovať. Teraz je to všetko na svojvôli primátorov, starostov a poslancov mestského zastupiteľstva, aby rozhodovali o tom, ktorý krúžok je pre to-ktoré dieťa dobrý. Rozhoduje sa na základe lobingu, na základe vzťahov, na základe uprednostňovania svojich vlastných centier voľného času. Takto zamestnanci a zriaďovatelia centra voľného času budú svoje aktivity smerovať na maloleté deti a nebudú musieť strácať čas a energiu na lobing a prosby u obcí, aby im uvoľnili finančné zdroje.
V poslednom období sme mohli v médiách zachytiť rôzne články a informácie o aktuálnych problémoch v centrách voľného času. Spomeniem dva články, ktoré vyšli v priebehu takmer jedného týždňa v denníku SME. Jeden má titulok "Čaplovičova zmena": "Obce dali šalianskemu centru voľného času peniaze na 9 zo 700 detí. Centrum voľného času v Šali má 2 286 členov. Do 183 krúžkov chodí 721 detí z 52 obcí. Týchto 721 detí, obce, kde majú tieto deti trvalý pobyt, dostali od štátu finančné prostriedky na to, na mimoškolskú činnosť pre tieto deti. Avšak z týchto 52 obcí sa rozhodlo financovať iba 9 detí zo 721. Väčšina obcí na písomnú žiadosť mesta Šaľa ani len nezareagovala. Ak by všetky obce prispeli na každé svoje dieťa plnou sumou, centrum by získalo zhruba 80 tisíc eur. Už teraz pre chýbajúce financie bude musieť centrum od septembra prepustiť 41 externistov, ktorí viedli 62 krúžkov, ktoré takisto zaniknú."
Ďalší článok má titulok "Problémy bude mať od septembra väčšina centier voľného času". Píše sa tu o Čadci. "V centre máme deti z 20-ch okolitých obcí, kladné stanovisko sme dostali len od dvoch," pripomenula zriaďovateľka centra voľného času. Poslať dieťa na ulicu uprostred roka nie je fér. K 1. marcu boli zrušené centrá voľného času Stropkov, Dolný Kubín, Krásno, padol, bolo zrušené centrum voľného času, najväčšie centrum voľného času, ktoré navštevovalo viac ako 8 tisíc detí v Žiline, Žirafa. A taktiež padol návrh na zrušenie centra voľného času v Detve.
Novela zákona, ktorú dneska predkladáme, nejde proti filozofii súčasne platného zákona, aby bolo, aby bol poriadok vo financovaní centier voľného času, aby sa zafinancoval každému dieťaťu jeden krúžok. Ide len o to, aby vznikla povinnosť obciam peniaze, ktoré dostanú na deti, dať deťom. Nechceme nič iné, len dať deťom to, čo im patrí, a chceme dať možnosť rodičom, nech pre svoje deti vyberú taký krúžok a také centrum voľného času, ktoré považujú pre svoje dieťa za najvhodnejšie, tak, aby zanikli nezodpovedné centrá voľného času, ktoré zneužívajú situáciu, centrá, ktoré neposkytujú kvalifikovanú a odbornú starostlivosť o naše deti, aby prežili tí, ktorí si naozaj zodpovedne plnia svoje povinnosti a zabezpečujú pre deti kvalitnú mimoškolskú činnosť.
Minulý týždeň sme mali búrlivú debatu o drogách, o, viedla sa debata o tom, o díleroch, o tom, ako naše deti a mládež sa stávajú súčasťou takéhoto života a skúšajú veci, ktoré by skúšať nemali. A práve možno, keby sme dali centrám voľného času také podmienky, aby mohli robiť nerušene, aby mohli robiť kvalitne, aby mohli vykonávať odborne mimoškolskú činnosť, možnože by bolo takýchto diskusií o drogových deliktoch a o drogovo závislých ľudí menej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
2.
Verím, že raz budem uvádzať aj vládny návrh zákona. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má za cieľ jednoznačne špecifikovať tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času a zabezpečiť adresnosť ich poskytovania na účel, na ktorý boli pridelené. Na základe legislatívnych zmien sa zmenil tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času. Do 31. 12. 2012 im boli prideľované dotácie na mzdy a prevádzku na všetkých členov záujmových útvarov tak, ako ich vykázali k 15. septembru predchádzajúceho roka. Miesto trvalého bydliska ich členov bolo vymedzené podľa okresu, v ktorom centrum voľného času sídlilo, respektíve na priľahlé okresy. Ich vek mohol byť do 30 rokov veku. Finančné prostriedky z výnosu daní z príjmov fyzických osôb im prideľovala obec, v ktorej mali sídlo.
Novelou zákona 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. sú od 1. januára 2013 obci prideľované len finančné prostriedky na deti 5- až 15-ročné s trvalým pobytom na území danej obce. Každá obec má právo rozhodnúť, ako bude záujmové vzdelávanie v centrách voľného času financovať. Môže rozhodnúť o pridelení financií aj inej vekovej kategórii, napríklad do 25, respektíve do 30 rokov veku. Problémom je však tá skutočnosť, že zo štátneho rozpočtu dostane finančné prostriedky iba na deti od 5 do 15 rokov veku. Taktiež môže prideliť prostriedky aj na centrum voľného času, ktoré, na centrá voľného času, ktoré nemajú sídlo v jej obci, nie však formou normatívu stanoveného vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku škôl a školských zariadení, ale inou formou. Napríklad poskytnutím dotácie z rozpočtu mesta, resp. môže rozhodnúť, že nepridelí prostriedky žiadnemu centru voľného času sídliacemu v inej obci.
Zmena financovania centra voľného času, centier voľného času každému centru, ktoré poskytuje výchovu pre detí z iných obcí, prináša finančnú neistotu a obavu, ako a kedy sa jednotlivé obce rozhodnú prispieť na ich činnosť, na deti z iných obcí. Problém nastáva aj vtedy, ak si centrá susediacich obcí vzájomne poskytujú výchovnú činnosť, respektíve ak obec na svojom území nemá zriadené centrum voľného času a túto funkciu zabezpečuje mesto, respektíve iná obec. Situácia by sa čiastočne vyriešila zmenou legislatívy tak, že každá obec by bola povinná poskytnúť získané podielové dane na centrá voľného času, ak preukázane poskytujú výchovu pre jej obyvateľov 5- až 15-ročných.
Legislatívnou úpravou ustanovenia povinnosti obce zasielať finančné zdroje do centra voľného času sa zabezpečí účel, na ktorý štát finančné zdroje obci prideľuje. Zasielaním finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa sa zabezpečí adresnosť toku týchto financií. Nebudú prideľované na vôli obce, ktoré centrum voľného času chce podporovať, ale bude povinné financovať to, ktoré dieťa reálne navštevuje.
Pani predsedajúca, skončil som. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
76.
Aj dnešná búrlivá diskusia svedčí o tom, že téma školstva sa dlhodobo neriešila a že najväčším problémom v školstve sú financie.
Igor, ja, si hovoril dlho a zašiel si do rôznych oblastí, ale mne zarezonovala téma tých stredných odborných škôl a učilíšť, a ja si spomínam pred dvomi týždňami, pred tromi sme boli na pracovnej ceste na Tajvane a tam sme na vlastné oči zistili, že čo sa stane s krajinou, ktorá investovala pred 30-mi rokmi do školstva, kde 20 % štátneho rozpočtu sa dáva do školstva, investuje sa do vedy a výskumu, vznikajú technologické centrá, vedecko-technologické parky. Boli sme vo vedecko-technologickom parku, v ktorom bolo 65 tisíc zamestnancov. A trochu som sa zľakol, keď hovoríme stále o tých stredných odborných školách a učilištiach, že to budeme robiť preto, aby sme vychovali kvalitných robotníkov, ktorí budú v montážnych halách montovať tie výrobky a tie výmysly, ktoré teda vymyslia v Ázii, na Tajvane a inde.
A to teraz nie je kritika. Pán minister, ste zakrútili hlavou, ale to som nemyslel na vás. Naozaj tá, dlhodobé neriešenie problémov školstva vyústilo do tejto situácie a jednoducho školstvo je podfinancované a potrebuje investície a viacej finančných prostriedkov.
Ďakujem.
|
107.
Ďakujem. Aby sme zostali v odbornej rovine, ja by som chcel aj cteným kolegom prečítať stanovisko Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Komora, nebudem ho čítať celé, len tú jednu zaujímavú pasáž, "Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky s predloženým návrhom zákona nesúhlasí, nakoľko sa nestotožňuje so spôsobom riešenia generálnej prevencie útoku zvieraťa na človeka alebo zviera postavenej na základe určovania plemennej príslušnosti psov". Takže toľko stanovisko veterinárov, ktorých považujem za naozaj kompetentných odborníkov v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.
A ešte, aby som využil a spresnil tú moju odpoveď na predošlú faktickú poznámku, tak ten list bol podpísaný včera.
Ďakujem.
|
98.
Ďakujem kolegom za reakcie. Pánovi kolegovi Lebockému môžem odpovedať konkrétne, tak ako potvrdil kolega poslanec Poliačik, ten list prišiel dnes e-mailom. Takže ja neviem, aký list ste dostali vy a na základe čoho nebol, alebo bol stiahnutý z minulej schôdze tento zákon.
Pokiaľ viem, tak vláda tento zákon prerokovala len raz. A ak sa prerábal, tak už druhýkrát na vláde nebol. Mňa teší len to, že keď nabrali kolegovia odvahu kritizovať môj prvý diskusný príspevok, som rád, že nenabrali odvahu vystúpiť a kritizovať príspevok odbornej organizácie, za ktorú sa navrhovatelia tohto zákona schovávajú.
Ďakujem.
|