Vyhľadávanie v prepise rozpravy

128.
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Osuský, ja chápem, prečo prichádzate s týmto návrhom zákona a z pohľadu podnikateľov sa s vami úplne stotožňujem. Plne si uvedomujem, že väčšina výkonov pracovnej zdravotnej služby, aj keď teraz ma budú možno počuť viaceré a nebudú s tým veľmi stotožnené, je formálnych. Ja som sa stretla aj s tými ľuďmi, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu, ale kontaktovala som aj množstvo podnikateľov, ktorí raz ročne zaplatia nejakú sumu, väčšinou vyššiu, podľa bydliska, kde sú, v Bratislave spravidla vyššiu a funguje tento inštitút formálne. Ja som však zástancom toho, že keď niekto, niečo funguje formálne, tak treba zmeniť spôsob toho fungovania, nie to a priori zrušiť. A vám poviem aj, prečo. Pretože tá druhá kategória, to nie je, to sú neni ľudia, ktorí nie sú v riziku, to sú ľudia, ktorí sú v riziku, ale nedosahujú určité limity, ktoré by ich zaradili do tretej kategórie.

A teraz sa pokúsim reagovať aj na pani poslankyňu Kiššovú trošku, aj keby som nemala, ale súvisí to aj s vaším vystúpením. To, že chorôb z povolania je tak málo a tých 60 %, tá štatistika existuje, ja viem, kde je, môžem vám potom ju ukázať a to, že je to 60 % z malého počtu, to nehovorí o tom, že koľko ľudí je postihnutých alebo, že pracovné prostredie nevplýva na tých ľudí, to len hovorí o tom, že 60 % z toho malého počtu bolo diagnostikovaných z druhej kategórie. Čiže vy teraz chcete, aby tá druhá nebola vôbec kontrolovaná a tých 60 %, ktoré boli teraz diagnostikované, možno vôbec ani nebudú. Čiže tí ľudia budú bez akéhokoľvek dohľadu. My sme si tu rozprávali už o tejto problematike a spolu aj s pánom poslancom Novotným sme sa zhodli na tom, že by bolo dobré tú druhú kategóriu rozlíšiť, rozdiferencovať a prvú dať mimo tých pravidelných kontrol a v tej druhej to prísne rozdiferencovať. Toto by bol môj návrh toho riešenia.

Ďakujem.

Ja len minútku by som chcela tomu venovať. Už som pôvodne nechcela vystupovať, nerada sa opakujem, hovoriť stále to isté dookola, ale nedá mi sa nevyjadriť.

V tomto návrhu zákona navrhujeme, aby bolo zakázané fajčiť v aute v prítomnosti osoby mladšej ako osemnásť rokov. Nič viac, nič menej v ňom nenavrhujeme. Určite tým nezasahujeme do súkromia žiadnych ľudí, snažíme sa ochrániť zdravie dieťaťa, ktoré sedí vzadu, pričom jeho rodič fajčí pri šoférovaní auta.

Okrem iného som spomenula ďalšie benefity, ktoré z toho môžu vyplývať, cigareta, fajčenie, rozptyľovanie sa pri šoférovaní je nebezpečné.

Dá sa to kontrolovať tak, ako sa kontroluje telefonovanie počas jazdy, prekročenie rýchlosti. Policajti majú možnosť toto si overiť, majú možnosť upozorniť vodiča, aby nefajčil v prítomnosti jeho dieťaťa, fajčenie by malo byť, mimochodom, zakázané úplne počas riadenia motorového vozidla.
A pánovi poslancovi Kuffovi poviem len toľko. Nuž nezdá sa mi, že by ti záležalo na ochrane detí, keďže slobodne ich pustíš bez prilby vo veku do pätnásť rokov na svahy, bol si jediný proti zákonu, a tušíme všetci, prečo to tak bolo, o Horskej záchrannej službe, a spokojne ich necháš sedieť v aute, kde niekto fajčí.
Čiže prosím vás o podporu tohto zákona, pretože som presvedčená o tom, že pomôže.

A ešte by som dodala, že preventívnych programov, výchovných, ktoré sa snažia motivovať mládež k tomu, aby sa znižovala prevalencia fajčení, je veľké množstvo. Tá výchova sa robí, je to tu, robí sa od útleho detstva. Vieme o tom, že sú problémy, že sa fajčenie posúva čoraz do mladších vekových kategórií. A verte mi, že je tá snaha veľmi veľkého množstva ľudí. Aj pri ministerstve zdravotníctva existuje sekcia, ktorá sa zaoberá len prevenciou, pokiaľ ide o legálne, nelegálne drogy. Robíme v tom veľa, ale zjavne to nestačí. A toto je jeden z veľmi veľkého množstva krokov, ktorý sa tu dá urobiť, a myslím si, že bude na prospech našich detí. Ďakujem.

Ja ďakujem aj predrečníkom, že to okomentovali, nebudem to opakovať.

Mňa si, naopak, pán poslanec Kuffa, neprekvapil. Často v poslednej dobe máš chuť ísť proti prúdu a nejakým spôsobom sa tak nejako vyjadriť ku všetkému a všetkému rozumieš.

Veľa vecí si načrtol takých zaujímavých aj pre mňa, ale zdalo sa mi, že viac si sa zameral na ochranu slobody fajčiara a zásah do súkromia, pričom som sa snažila už v rozprave, možno som to nie zreteľne povedala, hovoriť o tom, že nie celkom je to súkromie, keď je vodič súčasťou cestnej premávky. Existuje aj nález Ústavného súdu, ktorý o tom hovorí, hej, že cigareta takisto ako telefonovanie rozptyľuje vodiča.

Ale menej si sa venoval ochrane záujmom dieťaťa, ktoré sedí v aute. A to ma prekvapuje, že ti nevadí, že niekto si zapáli cigaretu v uzavretom priestore a má tam svoje dieťa. Ja som povedala aj to, že mne je ľúto, že s niečím takýmto musím prísť, že sú ľudia, ktorým to nič nehovorí, že si zapália a vzadu v aute majú dieťa.
Spomeniem ešte, v Litve je fajčenie do štyroch metrov v blízkosti dieťaťa trestným činom, v Austrálii, v Kanade majú zákaz fajčenia v prítomnosti dieťaťa. Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel zákon, ktorý umožňuje vláde zakázať fajčenie v autách. Takže ja si myslím, že tento náš návrh je namieste, vzhľadom na to, že sa takéto stavy vyskytujú, a teda budem v tomto úsilí pokračovať ďalej a dúfam, že dostanem v tom aj podporu od vládnej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.

Áno, pán poslanec Novotný, máte pravdu, že aj mne ide hlavne o ochranu nefajčiarov. Len keď niekto vo vzdialenosti štyri metre alebo meter od dieťaťa fajčí, tak určite nechránime to dieťa, nefajčiara. Myslím si, že, samozrejme, niekde tí fajčiari fajčiť musia. Ale chcem vám len povedať takú zaujímavosť, že aj tento zákon pripravovala právnička, ktorá je silnou fajčiarkou a je presvedčená o tom, že tieto naše kroky sú správne, že takýmto spôsobom by sa malo ísť ďalej. A ten návrh zákona, ktorý máme pripravený, ktorý je širšie koncipovaný na ochranu detí proti pasívnemu fajčeniu, bude mať niektoré možno pre vás spornejšie body, ale som presvedčená o tom, že takto je to správne, takto by to malo byť. A verím tomu, že tým nebudem obmedzovať aj tých fajčiarov, že budú mať vyhradené miesta, kde fajčiť môžu, a možno sami si uvedomia, ako možno škodia tým ostatným.
A, pán poslanec Jasaň, ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu pripomienku. Chcem vám povedať, že bude vykonateľný tento zákon, pretože veľmi ľahko policajt zistí, keď zastaví auto či tam nafajčené je alebo nie je. A keď si toho vodiča dokáže odfotiť, akože prekročil rýchlosť alebo že telefonuje počas jazdy, tak si ho vie odfotiť, že fajčí za volantom, a takisto vidí, že tam má to dieťa. Čiže pre mňa je ten zákon absolútne vykonateľný a nemá slúžiť tento návrh zákona, aby sme teraz urobili hon na vodičov, aby platili pokuty, ale aby ich to aj odstrašilo, aby nad tým porozmýšľali, aby jednoducho si tú cigaretu zapálili vonku, a nie v aute. Čiže v tomto sa mi zdá úplne vykonateľný.

A apelujem na vás, keďže teda verím vo vaše aj schopnosti, že presvedčíte aj kolegov z klubu, aby ste tento zákon posunuli do druhého čítania, a prípadné nezrovnalosti, ktoré sa tam môžu objaviť, potom spoločne opravíme. A takto vlastne začneme cestu, ktorá krok za krokom pomôže chrániť naše deti.

A čo sa týka salónika poslaneckého, zdieľam váš názor a, samozrejme, aj tam je zakázané fajčiť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov aj v rozprave k návrhu tohto zákona. Zopakujem pár vecí, ktoré som spomenula aj v úvodnom slove, a prečítam vám návrh zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, je to jedna veta, a k tomu potom ďalšie zmeny, ktoré k tomu prináležia.

S kolegami sa snažíme zakázať fajčenie v motorovom vozidle, v ktorom sa nachádza osoba mladšia ako osemnásť rokov. Ako som už v úvodnom slove spomínala, to, že si niekto zapáli cigaretu v aute, kde sa vzadu na sedačke nachádza dieťa, je určite pre všetkých z nás neprijateľné. Bohužiaľ, sú osoby, ktorým to nič nehovorí a ktoré v aute fajčia. Opakovane som takýchto vodičov videla alebo týka sa to aj spolujazdcov. Myslím si, že je mi smutno z toho, že s takýmto návrhom musím prichádzať, že to nie je samozrejmosťou a že niekto nielen v aute, ale kdekoľvek v prítomnosti dieťaťa fajčí. Určite ste to aj vy videli a určite to rovnako vás rozčuľuje alebo vyrušuje, keď ide mamička napríklad s kočíkom a pri kočíku fajčí alebo keď vedie za ruku dve deti alebo vedľa nej idú a fajčí pri nich, hej. Dieťa sa nevie brániť, nemôže proti tomu nejako vystúpiť, je proste prijímateľom toho, čo ten rodič preň nachystá, pasívne fajčí pri tom rodičovi. O to je to horšie, keď je to v uzavretom priestore, keď je to napríklad v aute.

Za takýto priestupok bude môcť byť vodič alebo spolujazdec, dospelá osoba, ktorá je v aute, postihnuteľná, nemusí dostať pokutu, môže byť upozornená. Pokutu navrhujeme podobne ako v iných prípadoch osobám, ktoré umožnia neplnoletým deťom fajčiť alebo predávať tabakové výrobky v tom istom režime, to znamená od nula do tuším 497 eur. Ešte raz opakujem, podľa závažnosti, samozrejme, sa tie pokuty môžu líšiť a môže byť, samozrejme, takýto človek len upozornený.

Verím tomu, že takýto návrh zákona minimálne rozprúdi diskusiu o zvýšenej ochrane detí, čo sa týka fajčenia.

Pasívne fajčenie je, dokonca niektorí vedci to uvádzajú, nebezpečnejšie ako aktívne fajčenie, pretože to pasívne fajčenie vlastne znamená, že osoba, ktorá je v prítomnosti fajčiara, vdychuje splodiny, ktoré vznikajú pri priamom horení cigarety, teda pri tom, keď medzi ťahmi toho fajčiara neprechádza tento dym filtrom. Čiže v tomto dyme je ešte oveľa viacej škodlivín, oveľa viacej karcinogénnych látok ako v takom dyme, ktorý prechádza aj filtrom. To znamená, že fajčiar vdychuje aj dymy a splodiny, ktoré prejdú cez filter. A pri tých, keď cigareta horí bez toho, ako si potiahne, tak aj tento takzvaný vedľajší prúd takisto vdychuje dieťa, ktoré je v jeho prítomnosti, vdychuje splodiny pri pasívnom fajčení. A pokiaľ je takýto človek nefajčiar, aj keď je fajčiar, je to znásobenie týchto škodlivín a rozhodne to nie je zdravé pre to dieťa.

S kolegami máme prichystanú aj verziu, pokiaľ by ste toto prijali, ktorá sa bude rozširovať aj na ostatné situácie, keď rodič fajčí v prítomnosti dieťaťa, vybrali sme to auto, pretože ja osobne si myslím, že je to skutočne vrchol, keď niekto v uzavretom priestore si v blízkosti dieťaťa zapáli, a verím tomu, že sa dostaneme spoločne v zákone o ochrane nefajčiarov aj ďalej.

Tí, ktorí sledujete túto problematiku, určite viete, že sme tento zákon otvárali, bolo to z vládnej strany, a sprísňovali sa podmienky, čo sa týka fajčenia, v uzavretých verejných budovách. Dnes tak už v nákupnom centre by ste nemali cítiť fajčenie z otvorených kaviarní, ktoré v týchto obchodných domoch sú, a verím, že fajčenie vymizne z verejných budov a priestranstiev časom úplne, pretože tam smerujú vyspelé štáty Európy a aj krajiny, ktorým skutočne záleží na zdraví ich ľudí a ktoré chcú niečo v tomto smere spraviť.

Myslím si, že Slovensko patrí k vyspelým krajinám a mali by sme sa venovať tejto problematike oveľa viac. Viem, že to bude bolieť, viem, že viacerí ľudia investovali, podnikatelia investovali mnoho peňazí do toho, aby si upravili svoje prevádzky tak, aby tam mali fajčiarske, nefajčiarske časti, ale myslím si, časom k tomu budeme musieť prísť, pretože fajčenie okrem pôžitku, ktorý niektorým ľuďom prináša, nemá žiaden iný pozitívny efekt ani na zdraví, ani nijako.

Čiže nechcem tu nejako rozvádzať vplyvy fajčenia, všetci veľmi dobre o tom vieme. Spomeniem len také najdôležitejšie. Priamo šesť nádorových ochorení, je to dokázané, priamo súvisí s fajčením. A keby človek nefajčil, tak by ich nedostal. Ďalšie kardiovaskulárne, celkovo vo všeobecnosti mnohé onkologické ochorenia priamo sú závislé od množstva vyfajčených cigariet počas života človeka a v súčasnosti viete, že už mnohé ochorenia, ktoré súvisia aj s fajčením, vznikajú čím ďalej, tým skôr. Keď sa k tomu pridružia ďalšie rizikové faktory, je to obrovský problém. Takže dovolím si povedať, že mali by sme krok po kroku sprísňovať pravidlá, ktoré budú chrániť ľudí a tobôž deti.

Aj Ústava Slovenskej republiky v rámci základných práv a slobôd garantuje každému právo na život, právo na ochranu zdravia a zaručuje osobitnú ochranu detí a mladistvých. To znamená, myslím si, že niet o čom tu pochybovať, že takýto zákon by sa mal prijať. A neviem si predstaviť dôvod, prečo by ste ho mali odmietnuť.

Včera, keď som začala vlastne s týmto zákonom, bol tu z vládnej strany len pán poslanec Bublavý, dnes ho tu nevidím, ste tu ale viacerí, tak verím tomu, že aj členovia zdravotníckeho výboru budú vedieť presvedčiť kolegov na klube a že tak tento zákon posuniete ďalej, je apolitický, a verím, že spoločne sa nám podarí chrániť deti, ktoré sú v aute a ktoré majú rodičov, ktorí samých to nenapadne, aby v tomto aute nefajčili.

Z ministerstva financií sme dostali vyjadrenie, keďže sme uvádzali v dôvodovej správe, že tento návrh zákona bude mať pozitívny finančný dopad na verejnú správu, a síce jednak je teda možnosť výberu pokút, ktoré budú za takýto priestupok vyberané. Zdá sa mi to trošku zvláštne, aby sme vyčísľovali pozitívny efekt na verejnú správu, o to viac, keď nevieme odhadnúť, koľko fajčiarov bude chytených, koľko ich budú vedieť policajti odhaliť v aute, v akej výške tie pokuty sa dajú. Dá sa teda predpokladať pozitívny efekt, tak neviem, či to bolo dané nejako omylom alebo či naozaj treba aj takéto efekty na financie vyčísľovať, ale prakticky to ja neviem urobiť.

Každopádne určite sa tým ušetria peniaze aj z verejného zdravotného poistenia, pretože deti, ktoré nebudú takto pod pasívnym fajčením, určite budú mať lepšie zdravie a nebudú mať toľko komplikácií so zdravotným stavom.

Treba povedať, že už z detí, kde nehrozia nejaké kardiovaskulárne alebo onkologické ochorenia, majú mnohé deti alergie, viete, že stúpa počet tých alergií. Určite v tejto sále sa nájde aspoň 40 % ľudí, ktorí mali niekedy skúsenosť s nejakou alergiou. U detí je to veľmi časté. A aj pasívne fajčenie, dokonca keď ten rodič fajčí a nie je v prítomnosti toho dieťaťa, keď fajčí vonku, ale donesie si tie splodiny toho a ten zápach na vlasoch, dráždi dýchacie cesty a škodí tomu dieťaťu. Zhoršuje sa aj priebeh akútnych chronických respiračných infekcií aj alergií práve u detí. Preto najlepšie pre dieťa je, keď ten rodič vôbec nefajčí, pričom škodí, keď fajčí napríklad aj na balkóne alebo v jednej miestnosti, ktorá sa potom vetrá, už ani nehovorím aute alebo priestore v rámci bytu, keď sa fajčí.

A mnohí ľudia sa na nás obracali, páčil sa im tento návrh zákona, s tým, prečo neriešime aj iné.

Veľmi častý bol tak problém fajčenia napríklad na balkónoch, keď v lete, keď si vetráte a pod vami sused fajčí, tak vám ide priamo ten vydychovaný vzduch a nemôžete tam nechať dieťa ja neviem v bazéniku alebo sa hrať na tom balkóne, pretože vás obťažuje ten dym a prakticky sa s tým nedá nič robiť, pretože to je súkromie toho človeka, nemôžete mu zakázať, aby fajčil vnútri, vo svojom byte. Ale verím tomu, že nájdeme spôsob, tak ako sa napríklad nedá na balkónoch grilovať, že možno nejakým všeobecne záväzným predpisom sa zakáže aj fajčenie na balkónoch. Ja to beriem ako také pravidlá slušného správania, že ten sused si jednoducho na tom balkóne nezapáli alebo keď je upozornený, tak zhasne tú cigaretu.

Možno poviete, že však aj auto je nejaký súkromný majetok toho človeka.

Tu chcem upozorniť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Môžem vám presne odcitovať, kedy takéto uznesenie vyšlo, kde sa hovorí, že účasť fyzickej osoby v pozícii vodiča motorového vozidla ako účastníka cestnej premávky netvorí podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasť tej jeho súkromnej sféry, ktorá by mohla byť dotknutá, a preto vodič motorového vozidla vzhľadom na verejný charakter cestnej premávky musí strpieť zúženie „nedotknuteľnej“ individuálnej sféry fyzickej osoby, pričom nedochádza k porušeniu princípu proporcionality, teda primeranosti.

V odôvodnení tohto nálezu sa uvádza, že vzhľadom na verejný charakter cestnej premávky takýto vodič svojím konaním môže veľmi závažným spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd iných účastníkov cestnej premávky. To znamená ohrozenie života a zdravia ako v našom prípade.

To odôvodňuje aj príslušné obmedzenia a myslím si, že sa to vzťahuje aj na tento prípad a dá sa to odôvodniť aj v tomto prípade.

Ako som už hovorila, osoba, ktorá fajčí v aute, môže byť pokutovaná tými istými orgánmi, ktoré pokutujú ľudí, ktorí umožňujú porušovať zákon o ochrane nefajčiarov a umožňujú predávanie mladším deťom alebo požívanie tabakových výrobkov mladších detí ako osemnásť rokov. Môže to byť obecná polícia, Policajný zbor alebo v blokovom konaní aj príslušná obec.

Záverom vám chcem poďakovať za pozornosť a chcem vyjadriť presvedčenie, že tento zákon bude posunutý do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

36.
Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem, pán poslanec, že ste reagovali na to, čo som ja vzniesla, aké, aké komenty k tomu. Chcem povedať, že to, čo ste spomenuli, je to napísané aj v tom odôvodnení, ja tomu rozumiem, prečo to tak bolo urobené, ale vzniesla som aj takú pochybnosť o tom, že akým spôsobom sa budú tie deti vyčleňovať z toho kolektívu. Môže o tom rozhodnúť, ja viem, že je to aj teraz možné, ale obávam sa toho, že pri náraste porúch u detí, ktoré sú, a možno neprispôsobivosti niektorých detí a poruchy pozornosti sa môže stať, že na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy alebo aj základnej školy po súhlase zriaďovateľa a výchovného poradcu takéto dieťa bude môcť byť začlenené do špeciálnej triedy.
Ak som to dobre porozumela, tak tie špeciálne triedy sa môžu zriaďovať. To je niečo nové... (Reakcia z pléna.) Špecializované, áno. Bojím sa, že do tých špecializovaných tried sa nakopia deti, ktoré bez súhlasu rodiča alebo s informovaným súhlasom sa tam budú môcť dosť, a ten rodič sa bude môcť brániť len tak, že dá takúto zmenu vo vzdelávaní svojho dieťaťa na súd. Čiže to je ďalšia vec, ktorú, ktorú som kritizovala, a sa mi to, bojím sa, že sa otvára týmto niečo, čo nevieme, čo celkom prinesie. Hej?
A čo sa týka tých vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak tam ste mi v podstate zodpovedali. Áno, je tam, že sa tie dotácie môžu dávať na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach a nemôžu byť zaraďované do špeciálnych tried. Hej? Tu chcem podotknúť, že znova tie deti, ktoré budú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to, čo má vplyv na ich, napr. na ich poruchu alebo neprispôsobivosť, či to je len vplyv toho prostredia, alebo vplyv aj nejaký iný, a to dieťa môže byť zaradené do špecializovanej triedy, nie celkom sa to dá oddeliť. Čiže v tom, si myslím, že môžu byť úskalia.
Ďakujem pekne.

2.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia dvaja, ktorí sú v sále, traja, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi pár slov, krátko sa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona, zmeny školského zákona. Nebudem sa vyjadrovať k zákonu ako k celku. Veľa tu už bolo povedané, s veľa vecami sa stotožňujem.
Chcem v prvom rade pochváliť pána ministra, že prišiel s novým zákonom, že sa snaží mnoho vecí zlepšiť. Takisto mnoho vecí sa snaží zlepšiť aj pán poslanec Petrák, ktorý dal pozmeňovací návrh vo výbore.
Zároveň musím jedným dychom povedať také moje sklamanie, konštatovanie toho, že ono asi sa s tým už nič nebude dať spraviť, ale asi to bude, asi teda je to bežná prax v parlamente, že príde deň predtým večer na mail pozmeňovací návrh, ktorý má, ja neviem, desať strán, a potom na výbore sa o ňom diskutuje a sú tam veľmi závažné veci uvedené, ktoré bežní ľudia, keď sa chcú s nimi oboznámiť, tak ich, sa nevedia k nim poriadne ani dostať. Tieto informácie z takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je na výbore prijatý, sú potom v spoločnej správe a tie, tie informácie si potom ľudia môžu nájsť elektronicky na stránke Národnej rady. Avšak treba zdôrazniť, že k takýmto zmenám potom nie je možná celospoločenská diskusia a prípadné chyby, ktoré možno sa aj nedopatrením tam dostanú, potom nemožno na ne upozorniť alebo veľmi neskoro a zistíme ich potom až v praxi, že čo tieto veci, ktoré sa snažíme ustanoviť, čo spôsobia a čo sa môže stať, a zbytočne ten zákon sa stále otvára dookola, a chyby, ktoré možno neúmyselne sa tam dostali, sa potom musia opravovať.
Takisto sa mi zdá veľmi nedôstojné to, že poslanci čakajú v pléne, či príde nejaký pozmeňovák, či nepríde, či sa bude meniť spôsob volenia riaditeľa školy, čo je tak závažná vec, že sa mi zdá absolútne nedôstojné, že vlastne už od rána rokujeme o tomto zákone, a stále nie je pozmeňujúci návrh a dá sa teda predpokladať aj z vystúpenia pána poslanca Beblavého, že takýto nejaký návrh na zmenu voľby riaditeľa školy príde. Neviem, či tomu bude tak, alebo nie. Nechce sa mi skúmať tieto zákulisné hry. Každopádne chcem povedať, že sa stotožňujem s tým, že pokiaľ rada školy nebude mať rozhodujúce slovo pri voľbe riaditeľa, tak táto jej funkcia je potom úplne zbytočná, lebo zriaďovateľ kedykoľvek bude môcť povedať, že nesúhlasí s týmto riaditeľom, a voľba sa bude musieť opakovať. To znamená, že takisto ani mne sa takýto spôsob nepáči. Nemyslím si, že je to správny krok. Skôr si myslím, že je to krok späť. Aj keď chápem teda sčasti dôvody, ktoré vysvetlil aj pán poslanec Petrák, čo sa týka voľby riaditeľa školy, už teda v rozprave v prvom čítaní.
Čoho by som sa chcela ale dotknúť a skôr by som poprosila aj pána ministra, možno pána poslanca Petráka, keby mi k tomu dal nejaké vysvetlenie alebo tie pochybnosti, ktoré teraz vznesiem, žeby nejak uviedli na pravú mieru. A to je zo spoločnej správy bod 12 a bod 3.
Bod 12 v spoločnej správe hovorí, teda mení § 107 školského zákona a hovorí o výchove a vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľmi oceňujem, že prišiel takýto paragraf a že sa snažíme nejakým spôsobom tieto deti riešiť. Čo je veľmi dobré, je, že sa v týchto, konkrétne budem citovať tento paragraf, v 1. ods. sa hovorí, že výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje podľa individuálnych podmienok, čo sú úprava organizácie výchovy a vzdelávania takýchto detí, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, a uplatnenie špecifických metód na vzdelávanie.
Druhý bod, druhý odsek. Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Veľmi pekný cieľ. Avšak pýtam sa, kto vie odlíšiť, výchovný poradca, psychológ, že či sú to odchýlky u toho dieťaťa, ktoré sú vyslovene spôsobené len tým, že teda žilo od nula do šesť rokov v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo sú nejaké presné kritériá na to. To sa totižto nedá oddeliť. Všetky tie deti alebo takmer všetky majú nejaké poruchy, poruchy pozornosti, poruchy učenia, môžu mať akékoľvek a nikto vám presne nevie povedať, že či to súvisí len s tým, že boli v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo ozaj mali nejakú genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Myslím si, mám za to, že sa to nedá celkom dobre oddeliť, aj keď, ešte raz hovorím, že oceňujem to, že sa snažíme, aby tieto deti boli integrované medzi normálne deti, lebo, myslím si, že toto je jeden zo spôsobov ako z tohto bludného kruhu von. Avšak tu znova chcem zdôrazniť, že pokiaľ tieto deti nebudú povinne v materskej škôlke a nebudú, povinne sa nezačne so vzdelávaním skôr, tak v škole už sú to len komplikácie, ktoré sa navyšujú, nabaľujú jedna na druhú a je to o to ťažšie riešiteľné.
Zaujímavý je tretí bod z tohto § 107, ktorý bol vložený nanovo do novej spoločnej správy, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, základnej školy s ostatnými deťmi alebo žiakmi. A čo je ešte zaujímavejšie, že teda ministerstvo školstva môže prideliť takýmto deťom príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov z tohto prostredia znevýhodneného. A tieto prostriedky môžu byť použité na mzdu alebo plat asistenta učiteľa, vybavenie didaktickou technikou, účasť žiakov na aktivitách, všetko v poriadku až na bod d), kedy sa hovorí, že tieto peniaze môžu byť určené na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach. Tak na jednom mieste hovoríme, že nemôžu ísť do špecializovaných tried, na druhej strane príspevky, ktoré chceme týmto deťom dať, môžu ísť na žiakov do špecializovaných tried. Tak nie celkom asi tomu dobre rozumiem. Keby sa mi to dalo nejak dovysvetľovať, lebo toto sa mi zdá ako také, také nelogické niečo. Tak buď chceme, aby boli v normálnych triedach, a potom im tie peniaze určíme len na to, aby sme ich tam mohli dobre vzdelávať, alebo môžu byť potom v špeciálnych triedach. Hej? Čiže toto je podľa mňa taký, taký trošku chaos, také nezrozumiteľné.
No a potom sa ešte chcem venovať bodu 3, ktorý sa mi zdá trošku taký ľahko zneužiteľný a nie celkom fér voči našim deťom. Tu by som chcela, keby aj rodičia, ktorí náhodou počúvajú, alebo niekde to odznie, aby zbystrili pozornosť, aby sme, ako v dobrom to hovorím, aby sme sa trošku nad tým zamysleli, že čo chceme zaviesť. Odcitujem teraz: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva", to znamená výchovný nejaký pedagóg, "zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je v prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania," čiže tým zdravým deťom, "navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva", teda toho výchovného poradcu, "zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, rozhodne o tom súd."
Zároveň v ďalšom bode hovoríme, že "v základnej škole sa môže zriadiť špecializovaná trieda. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu jedného roku."
Čo je zaujímavé, že túto špecializovanú triedu môžeme založiť na škole a vlastne môžeme na ňu dostať aj peniaze, ako som vám čítala predtým, najmenej pre štyroch žiakov a môžu to byť žiaci z rôznych ročníkov školy, najviac pre 8 žiakov. Tu chcem povedať, že napríklad budem mať ja dieťa, ktoré má ADHD, čiže má poruchu pozornosti a hyperaktivitu. A teraz toto dieťa bude natoľko robiť problémy v tej triede, že učiteľ sa nebude snažiť získať asistenta pre toto dieťa, ktorý by mu pomohol začleniť toto dieťa, ale jednoduchšie preňho bude si povedať, tak mám takýchto detí viacej, no tak si založím na mojej škole špecializovanú triedu, kde toto dieťa pôjde. Zriaďovateľ povie, áno, máš pravdu, môžeš, riaditeľ to podpíše, rodič je o tom informovaný, keď nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd. Čiže kým dieťa sa dostane na strednú školu, tak súd možno aj rozhodne. Teraz preháňam, ale zámerne to robím. Každopádne môže sa moje dieťa dostať do špeciálnej triedy, kde, si dovolím tvrdiť, že skončilo. Ak bude so štyrmi ďalšími deťmi, ktoré má ADHD, a nebude tam na to vhodný personál, pedagóg a nebude mať pozitívne vzory to dieťa, tá porucha nebude tak ťažká, že by muselo byť v tej špeciálnej triede, ale napriek tomu tam bude zaradené, môže nastať problém a nebude to celkom, nieže celkom, je to nevhodné pre to dieťa.
Ja si myslím, že je najlepšie, keby tie deti boli začlenené do zdravého kolektívu, ale tu zdôrazním, ak ma teraz počúvajú nejakí učitelia, ktorí takéto deti majú, ja viem veľmi dobre, jak je ťažké s týmito deťmi pracovať, ako to narúša klímu v tej triede. Práve preto sme zdôrazňovali ešte niekedy s Jankou Žitňanskou potrebu asistentov učiteľov. Každé takéto dieťa by malo mať asistenta. Možno jedného na viac detí, ktorí by boli schopní pracovať extra s tými deťmi v triede, ale nesmieme ich z tej triedy vyčleňovať, neni to správny krok. Ideme späť, ideme proti tomu, čo sa deje v moderných výchovno-vzdelávacích inštitúciách aj v západných vyspelých krajinách, nie je to dobre.
Čiže tu upozorňujem na to, že v bode 3 a v bode 4 spoločnej správy môže dôjsť k takejto nejakej modelovej situácii. Navyše to, čo som teraz spomínala, sa mi zdá veľmi také ľahko zneužiteľné. Na jednej strane hovoríme, že deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré tam od malička vyrastajú, musia byť začlenené medzi normálne deti. Na druhej strane hovoríme, že ak takéto dieťa nezvládne toto začlenenie, môže ísť do špeciálnej triedy. Ja si dovolím tuná dať svoju takú nejakú obavu, že nedá sa to celkom dobre oddeliť. Také deti jednoducho sa ťažšie prispôsobujú. Vždy ten riaditeľ môže povedať alebo aj zriaďovateľ, že takéto dieťa jednoducho nie je schopné fungovať a je ako, v úvodzovkách poviem, na škodu tým ostatným deťom, ktoré idú, napredujú pomalšie vďaka nemu.
Čiže bola by som veľmi rada, keby sme sa spoločne vedeli k tomu nejaké stanovisko relevantné dať a k tejto čiastkovej veci sa nejak vyjadriť. K ostatným veciam sa nechcem vyjadrovať, pretože nemám rada, keď sa opakujú tie isté veci dookola.
Takže týmto vám ďakujem za pozornosť.