Kolega, začnem hneď od teba, pán Abrhan. Opýtaj sa rodičov, či sú s tým spokojní. Ty možno deti nemáš, ale spýtaj sa na to tých, ktorí tie deti majú, či chodia do školy tie deti. Aby sa dostali niekde na strednú školu, ak chcú ísť na gymnázium ďalej študovať, tak kde sú tie deti vo voľnom čase? Ako sa im venujú tí učitelia? Musíš si zaplatiť doučovania, aby tie tvoje deti urobili prijímacie skúšky. Musíš si zaplatiť doučovanie, aby sa tie deti naučili po anglicky, po nemecky. Tak sa treba pozrieť aj na túto stranu. To nie je len to, že sa natrčí ruka dlaňou hore s tým, že: „Však daj, daj, daj to.“ Však štát tiež má nejaké tie limity a ten štátny rozpočet, ktorý tuná schvaľujeme, nie je to len jednoducho tak, že všetci sa postavia do radu a budú si niečo pýtať.
Čo sa týka toho vzdelávania, som rád, že pani kolegyňa to tu spomínala, že v Česku menia ten systém. A do radov strany SMER smeruje tá moja možno neviem požiadavka alebo výzva, aby sme zmenili systém vzdelávania pre zdravotné sestry aj na Slovensku. My nepotrebujeme ku lôžku sestru s tým, aby mala tri tituly alebo čo len jeden titul, ale my potrebujeme sestry, zdravotné sestry, ktoré by pracovali pri lôžku, ktoré by sa starali o týchto pacientov. Sám môžem povedať, pán kolega, ti poviem, keď raz budeš možno chorý a budeš ležať v nemocnici a ak budeš obézny, taký zatiaľ nie si, ale ak budeš mať vysokú nadváhu, tak budeš kukať, ako sa dá schudnúť, a nebude ti to tak smiešne, ako sa smeješ teraz, ale budeš mať dekubity v sakrálnej oblasti a budeš ich mať na chrbte, na lakťoch a kdekade a budeš takto týraný. A vieš, čo potom ti povie a od dverí zakričí zdravotná sestrička? „Menej žer.“ Nepohoršujte sa nad týmto, čo som citoval, som bol svedkom toho, keď to tak povedala niekomu podobnému. Tak toto nie je ľudská dôstojnosť. A to len ruku natrčí s tým, že chce vyšší plat. Kde je tá starostlivosť adekvátna tomu? Chýba.
|
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegovia a kolegyne, spravodajca, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Pán kolega Abrhan teraz hovoril, že často sú slová iné a skutky, žiaľ, musím to potvrdiť aj ja. A veľmi veľakrát to bolo tak v tomto pléne, kde veľakrát možno od tohto rečníckeho pultu hovoríme čosi iné predtým, keď sadneme si do lavice a hlasujeme inak.
Ja si dovolím, pán kolega, sa vrátiť možno aj k návrhu na ochranu života. Kde ste boli všetci z KDH, keď sa hlasovalo o tomto zákone? Tak slová sú inde, skutky sú inde. Vtedy ste mali také dôležité veci, bolo čosi dôležitejšie ako zákon na ochranu života? Potom čo deklarujete? Chránite ten život? Záleží vám na ňom? Alebo sú to len slová, pričom skutky sú kdesi inde? (Reakcie z pléna.) Prepáčte mi tieto slová... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A keď chceš, Marián, ešte aj tebe poviem, učitelia, nech sa páči, nech sa vrátia späť do škôl a nech sa starajú o deti. Kde ty máš svoje deti? Je to vždycky tak lepšie, patríte tam, učitelia, do škôl. Kde sú vaše deti? Miluješ svoje dieťa? Miluješ svojho žiaka? Prečo tam nie si pri ňom? Nájdite si inú formu týchto štrajkov. Koľko máme drogovo závislých detí? Hovorím o deťoch, koľko máme alkoholovo závislých? Všelijaké programy sú, jeden z nich je napríklad Ber loptu a nie drogy. V Žakovciach vymysleli mladí ľudia perfektnú vec, farára, môjho brata v Žakovciach, s lopatou odfoteného a dali tričko, slogan Ber lopatu a nie drogy. Chýba veľakrát zmysluplná práca našim deťom. Dneska učitelia si robia vysoké nároky. Kde sú tie výsledky? Chcete snáď všetci povedať, že naše školstvo rástlo hore alebo padalo dole? A ja nebudem tu teraz hovoriť o jednej vláde či druhej vláde, pozrime sa 25 rokov dozadu, sa obzrime, kde je úroveň nášho školstva? Pozrite sa, máme univerzitné vzdelávanie. Ale však to sa začína od základnej školy, od strednej školy. Máme univerzity, vysoké školy, ani v Amerike toľko univerzít nemajú, koľko je ich u nás. A teraz končia absolventi vysokých škôl, kde majú toto uplatnenie, prečo nemajú uplatnenie v reálnej praxi? Produkujeme snáď študentov pre úrady práce? Načo ti je taká škola, z ktorej máš problém sa zamestnať? Veľakrát je lepšie nemať univerzitné vzdelanie, stačí ti byť naozaj zručným remeselníkom. Tu keď pán minister Čaplovič spomínal matematiku, remeselníkov, pričom chýbajú nám ľudia na trhu práce, mal pravdu, ja som sa s ním stotožňoval. Ty máš dneska titul magister.
A rovnako aj zdravotné sestry, môžu, ale nemusia mi to aj odpustiť, majú titul magister. Ale jednoducho chýbajú nám sestry pri lôžkach. Kde sú tie sestričky? Ale teraz načriem, trošku aj do radov smerákov. Prepáčte mi, 4 roky ste tuná boli, ja som to ešte predsedovi parlamentu pánovi Paškovi povedal, zmeňte systém vzdelávania na Slovensku, čo sa týka zdravotníkov, vráťme sa k modelu späť, ktorý sme mali, keď zdravotná sestra chodí do školy, keď má maturitné vysvedčenie, aby to bola zdravotná sestra, ktorá môže byť pri lôžku. Nie, ty máš pol metrové nechty, nalakovaný každý farebne iný, zelený, červený, fialový necht, však ten pacient potom sa ťa zľakne, je preľaknutý.
Konkrétnu vec vám poviem k tomu, čo som zažil, môžete sa tomu zasmiať. A to je konkrétna reálna vec, keď prišla k nám zdravotná sestra, nebudem menovať tú nemocnicu, z ktorej bola, to bolo minulého týždňa. Kolega Hraško, môžeš sa smiať z toho, ale toto je reálny fakt. S takými nechtami k nám prišla, že sa pýtala zdravotná sestra z nášho hospicu, že čo je, aký doprovod je. Tak sa pýtala rehoľná sestrička, ktorá bola tiež zdravotnou sestrou. A pýtala sa jej, či sa nehanbí. Tá zdravotná sestra, ktorá tam prišla, povedala, že štrajkujú. Rehoľná sestra sa jej opýtala, či sa nehanbí robiť takú hanbu zdravotným sestrám, a povedala jej: „Pozrite sa, ako vyzeráte, aké máte dlhé nechty, ako vy chcete sa starať o toho pacienta?
Reálne nám chýbajú tie zdravotné sestry. Všetko to uteká von. Však samozrejme, byť učiteľom, byť zdravotnou sestrou, to nie je firma, to je zamestnanie, to je povolanie. A keď raz to robíš naozaj úprimne a zo srdca, tak aj toho učiteľa budeš tak robiť. Ak budeš milovať svoje deti, tie deti ťa budú nasledovať, ak ich máš len tak ako nejaký prívesok a robíš to len za nejakú mzdu a za nejakú odmenu, no tak také máme výsledky.
Marián, ty si sa smial, ale pozri sa možno aj do svojho okolia, do svojich rodín v blízkom okolí, vo vlastných rodinách daj ruku na srdce s tým, koľkí máme problémy s našimi deťmi? Nezvládame ich výchovu. To nie je len o tom, vedieť komputer ovládať, to nie sú len tie tablety, o ktorých sme rozprávali, ale to je mať voľačo aj v srdci, mať aj voľačo v hlave, aj formovať deti, aby to boli osobnosti. Vtedy si dobre pripravený študent, vtedy si dobre pripravená študentka, keď si použiteľná pre trh práce. Môžeš skončiť nejaké vzdelanie na učňovskej škole trojročnej, ale s tým, že sa zamestnáš, si schopný živiť svoju rodinu, si schopný postarať sa sám o seba. Ty dneska máš ukončené štúdium na dvoch vysokých školách, troch vysokých školách, predvčerom som to jednej pani povedal, hej, dneska, baby, študujete, máte štúdium ukončené na dvoch vysokých školách, na troch vysokých školách a ešte rozmýšľate nad ďalším štúdiom na vysokej škole. Však dneska stačí pomaly aj vychodiť jednu vysokú školu, lebo už máme pomaly v každej dedine a v každom meste vysokú školu, ale, viete, to je na príťaž, ty keď povieš, že ty máš ukončené štúdium na dvoch vysokých školách, tak tvoj ten potenciálny zamestnávateľ ti povie, že ty si nezamestnateľný. Veľakrát chcú, aby sa robila neviem aj o dve triedy nižšia profesia, nižšia práca, takýto človek je nepoužiteľný.
Na záver poviem len možno ešte jednu takúto vec, ak bohovia grécki chceli človeka potrestať, urobili z neho pedagóga. Ja viem, že to nie je ľahké, byť učiteľom, ale nie je to len to, že každý v tejto krajine, ja to veľmi často rozprávam, len nastaví jednu ruku, keď mu jedna stačí, tak nastaví dve ruky, obyčajne dlaňami smerom nahor s tým, že: Len niečo mi daj, daj, daj a staraj sa o mňa.“ Ale kde žijeme? Stále len máme vysoké nároky. Kde sú tie výsledky?
Ja vám poviem jednu vec. Na základných školách mnohí rodičia a mnohé rodiny mali obrovský problém s deťmi, boli prázdniny 19 dní, prečo vtedy neštrajkovali? Však si nájdem túto formu, môžem vyjadriť ten svoj nesúhlas, môžem to aj prejaviť, ale nájdem si tú formu. Zdravotnej sestra, a to sa môže stať aj lekárovi, ak sa stáva rukojemníkom pacient, je to hyenizmus, je to čosi, s čím sa ja nestotožňujem. Viem veľmi dobre, o čom rozprávam. Pacient a študent, žiak nikdy nesmie byť rukojemníkom. Samozrejme, študenti, žiaci, tí sa budú tešiť, keď budú mať prázdniny nejaké navyše. My si pamätáme ešte uhoľné prázdniny, ktoré sme mali, takže keby štrajkovali učitelia ešte do konca školského roku, decká by sa tomu tešili. Ale akým prínosom je toto pre túto krajinu? Koľko programov budeme potrebovať na podporu, na to, aby sme eliminovali možno tú kriminalitu alebo robili nejakú tú prevenciu? Stačí sa naozaj pozrieť do vlastných radov, stačí sa pozrieť do vlastných rodín, aby sme aj formovali a viedli tieto deti. Veľakrát sú ako bezprizorné. Kladieme len dôraz len na vzdelanie, na vedomosti, aby to dieťa bolo len takým živým komputerom, nehľadíme na to, aby sme ho formovali a vychovávali. Zabúdame byť predovšetkým ľuďmi.
Prepáčte mi teraz, keď som sa dotkol možno niekoho, možno tuná možno kolegu, možnože, kolega, som rád, že si sa neurazil. Ma to teší a myslím si, že máme čo robiť na tomto poli.
A nedopovedal som ešte túto vec, že pre to, zdravotné sestry aby v systéme vzdelávania mohli skončiť maturitnou skúškou, aby to bolo akceptované, netreba ísť veľmi ďaleko, stačí ísť do susedného Česka, kde majú to vzdelávanie, majú aj stredoškoláčky zdravotné sestry, ale aj také vysokoškoláčky. Tam ak si na manažérskej funkcii, na vedúcej funkcii, ak si hlavná sestra alebo vrchná sestra alebo neviem nejaká sestra, generálna sestra v nemocnici, tak potrebuješ mať vysokoškolské vzdelanie. Ale ku lôžku my nepotrebujeme sestry, ktoré majú tituly bakalári. Dievčatá, ktoré vychodia gymnázium, idú na trojročnú školu, majú tak univerzitné vzdelanie, pričom vedia menej ako tie dievčatá, ktoré chodia na strednú školu, lebo tie majú kontakt s praxou. Na vysokých školách, na univerzitách chýba reálny dotyk s reálnou praxou. Viem veľmi dobre, o čom hovorím. Veľakrát odtiaľ len prídu s tým, že? Podpíšte mi to, dajte mi pečiatku s tým len, že mám vykonanú prax.“ Ale o čom to je? Ja som povedal, keď chceš tú pečiatku a podpis, nech sa páči, choď na úrad práce, tam ti to možno dajú. Ale tu, keď chceš, jednoducho tú prax si musíš vykonať do poslednej bodky. V zahraničí to tak nefunguje ako u nás. Konkrétny môžem byť, pri Nemecku napríklad to môžem potvrdiť, pri Švajčiarsku môžem to potvrdiť. Tam ti centimeter neodpustia, tam musíš študovať, musíš tvrdo pracovať, ale keď vychodíš tú školu, nestratíš sa, si užitočný aj pre spoločnosť, aj pre svoju rodinu, aj pre seba samého. Ďakujem za pozornosť.
|
60.
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej v texte "GMO") k ich zavádzaniu do životného prostredia, ako i uvádzaniu na trh upravuje európska legislatíva. Donedávna jej jedinú výnimku, ktorou mohli členské štáty dočasne obmedziť alebo zakázať použitie a predaj GMO ako výrobku alebo vo výrobkoch na svojom území, predstavovala bezpečnostná doložka upravená v čl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ESS, európskej smernice z 12. marca 2001 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady č. 90/220/EHS v platnom znení.
Napriek tomu, že v členských štátoch Európskej únie je legálne pestovať schválené geneticky modifikované plodiny, poľnohospodári túto možnosť využívajú iba ojedinele. Niektoré členské štáty – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko - sa napríklad pokúsili zakázať pestovanie jednotlivých odrôd kukurice typu MON 810. Legálnym podkladom pre takýto zákaz môže byť zverejnenie principiálne nových vedeckých poznatkov, ktoré potvrdzujú nové riziká spôsobené pestovaním plodín, ktoré v čase povoľovania neboli známe. Námietky Rakúska však boli zamietnuté ako neodôvodnené. Posúdenie námietok Poľska, Maďarska nie je doposiaľ známe. Možno však predpokladať ich odmietnutie ako nedostatočne vedecky podložené, ako vo všetkých predošlých prípadoch Francúzska, Luxemburska, Grécka a Nemecka.
V marci 2015 vstúpila po zdĺhavom legislatívnom procese do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/412 z 11. marca 2015, ktorou sa mení smernica 2011/18/ESS, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území, ktorá do smernice 2001/18/ES okrem iného doplnila nové čl. 26a až 26c, ktorými sa uvoľňuje členským, umožňuje členským štátom učiniť opatrenia, ktorými celé svoje územie alebo časť územia vylúčia z pestovania GMO. Členský štát môže požiadať o úpravu geografického rozsahu počas povoľovacieho procesu pre daný GMO, čl. 24b novely smernice, alebo pre všetky ohlásenia, žiadosti alebo povolenia, ktoré boli podané alebo uvedené pred 2. aprílom 2015, čl. 26c novely smernice.
Druhú alternatívu mohli členské štáty (reakcia z pléna)... No, darmo, Martin, vyrušuješ, keď chceš, tak dostaneš tuná na to odpoveď. Ja som tým predkladateľom a pracoval som na tom dlhodobo, na tomto návrhu zákona. Darmo môžeš tuná vykrikovať. To, čo aj teraz Igor Hraško povedal, že traja sa dohodli, ja som o tom nevedel nič. Nič som o tom nevedel a ty si, Igor, ako spolupredkladateľ, nevymyslel som si to, pán predseda to uviedol. (Reakcia z pléna.)
Druhú... To si vyprosím, aby si ma označoval za bezcharakterného, to si teda vyprosím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegovia, keby ste si...
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Neskáč mi, neskáč mi do reči!
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nechajte pána kolegu uviesť a potom v rozprave môžete.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Druhú alternatívu mohli členské štáty uplatniť do 3. októbra 2015. Slovenská republika, žiaľ, o úpravu genetického rozsahu podľa čl. 26c novely smernice nepožiadala na rozdiel od mnohých členských štátov Európskej únie, napríklad Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Spolu 17 krajín. Slovenská republika premárnila jedinečnú šancu obmedziť alebo zakázať pestovanie povolených GMO na svojom území an block.
Alternatívou pre prijatie opatrení, ktorými členský štát na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená, ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s cieľom, s cieľmi politiky životného prostredia, územným plánovaním, využívaním pôdy, sociálno-ekonomickými vplyvmi, cieľmi poľnohospodárskej politiky a verejnou politikou. Zároveň však nesmú byť v rozpore s posúdením environmentálnych rizík.
Z dôvodu nečinnosti vlády Slovenskej republiky k podaniu žiadosti podľa čl. 26c novely smernice a v súlade s vyššie uvedeným postupom prijímania opatrení, hlavným účelom zákona je zakotviť všeobecný zákaz pestovania geneticky modifikovaných rastlín, pričom za pestovanie sa používajú aj poľné pokusy. Zákaz pestovania nemôže byť vzhľadom k európskej legislatíve bezpodmienečný. Obsah podmienok vyplýva z novely smernice. Podmienkou pestovania modifikovaných rastlín je súlad s posúdením environmentálneho rizika v každom prípade a že nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia, nie je v rozpore s územným plánom, nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy, nemá negatívny vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve, nemá negatívny vplyv na konečný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia, nebola u pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny, je vylučená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.
Splnenie podmienok má za následok možnosť pestovať geneticky modifikované rastliny na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu platnosť zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. zostala nedotknutá. Návrh zákona zároveň stanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Prílohy sú podkladom k vydaniu písomnej informácie o zámere, ktorej obsahom je stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o tom, či zámer spĺňa podmienky pestovania geneticky modifikovaných rastlín a prelamuje zákaz ich pestovania. Písomná informácia o zámere podľa č. I § 4 ods. 2 návrhu zákona a postup vedúci k jej vypracovaniu je novým inštitútom, ktorým sa overuje splnenie podmienok pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ktorý zároveň zahŕňa úzku spoluprácu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „kontrolný ústav“), ministerstva pôdohospodárstva, Ministerstva životného prostredia SR a dotknutých obcí.
Návrhom zákona sa predkladatelia priklonili k zámerom, ktoré upozorňujú na hrozby, ktoré môže pestovanie GMO spôsobiť. Pri pestovaní GMO by mal do popredia vystúpiť etický vzťah k životnému prostrediu a princíp predbežnej opatrnosti. Princíp sa stal súčasťou záväzných, ale nevymáhateľných medzinárodných dohôd uzavretých na pôde OSN, ako sú Dohovor o biodiverzite alebo Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti. Rovnako tak je súčasťou i viacerých záväzných dokumentov Európskej únie. Princíp predbežnej opatrnosti je založený na dvoch predpokladoch, že existuje potenciálne riziko a že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presné vyhodnotenie tohto rizika. Vtedy nás predbežná opatrnosť vedie k prijatiu konkrétnych opatrení na zabránenie tomuto riziku. Možné nebezpečenstvá môžu predstavovať ohrozenie ľudského zdravia, ohrozenie životného prostredia a biodiverzity, spoločenské ohrozenie, etické ohrozenie a ohrozenie pre trvalo udržateľný rozvoj.
S prihliadnutím na princípy a zásady ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, na stav vedeckého poznania, v neposlednom rade na prijatú vnútroštátnu legislatívu predstavovanú týmto návrhom zákona bude na vláde Slovenskej republiky, aby predniesla postoj Slovenska a prijaté opatrenia Európskej komisie. Nové výsledky, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch a ktoré by mohli byť použité pri vznesení námietky členským štátom Európskej únie, totiž nie sú spektakulárne. Ako podporný argument pre zákaz pestovania napríklad kukurice línie MON 810 môžu slúžiť mnohé vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú negatívny vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie, napríklad včely, ďalšie živé organizmy, prípadne celé ekosystémy.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Na záver dovoľte mi, pán predseda, aby som podal vysvetlenie, čo sa týka návrhu zákona na GMO. Myslím si, že s touto témou som pracoval niekoľko rokov, došlo tuná teraz k nejakému nedorozumeniu, kedy ma kolega Hraško nazval tuná, že som chrapúňom. Ja si to teda vyprosím, aby ma za takéhoto označoval. A jednoducho ja som nevedel, že tuná kolegovia traja sa odrazu teraz dohodli, že to bude kolega Hraško prednášať. Stále bolo to tak, že uvediem tento návrh zákona ja, a teraz na poslednú chvíľu sa to zmenilo, tak toto, tieto ataky, ktoré tuná boli, tak teda to si vyprosím. Bolo to čosi, čo bolo neslušné.
Ďakujem.
|
56.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver niekoľko slov. Niektorých vecí sa dotknem možno viac osobnejšie (zaznievanie gongu), ale v úvode nedá mi, aby som možno nespomenul tuná protagonistov, ktorí tu pred chvíľou vystupovali, aby sa netvárili zase tak, že o ničom nevedeli. My na tomto návrhu zákona sme pracovali niekoľko rokov. Bolo to všeobecne známe. Naposledy sme mali aj oficiálne stanovisko z 20. februára 2014 z Parlamentného inštitútu. Teda dávno predtým sme na tomto návrhu zákona pracovali, mali sme ho v rôznych podobách pripravený aj v rôznych etapách, ktoré tuná prichádzali. Ale vždycky bol dôvod a vždy sa našiel ten dôvod, prečo návrh zákona nepredložiť. Hovoril tu presne o tom Marián.
Tuná keď Daniel Lipšic takto rozpráva, že po takých troškách akože by sa mohli chrániť nenarodené deti a sa takto rozplýva, prečo takúto trošku tuná nepredložil nikdy do parlamentu? Kde bol? Prečo to neurobil? Koľko rokov tu sedí v tomto parlamente? Ale takto trochársky sa bude správať a z každého troška, troška a nakoniec nebolo z toho nič.
Vždycky boli dôvody na to, aby návrh zákona sa nepredložil. Najprv to bol pochod za život, ktorý bol v Košiciach. Bol potom ústavný návrh zákona na ochranu manželstva a rodiny, boli do toho, spadli, prezidentské voľby, do toho prišlo referendum, referendum dotýkajúce sa rodiny, potom prišiel ďalší pochod za život. Nemôžte, vážení kolegovia, povedať, že nemali ste možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona.
Dovolím si povedať, že aj pán minister Fronc túto možnosť mal. Cez koho? Cez svojich kolegov, ktorým bol odoslaný tento návrh zákona emailovou poštou ešte pred rokom. Teraz bolo to zopakované, to bolo. A keď dovolím si aj povedať tieto mená, aby to bolo také autentické, tento návrh zákona dostal Martin Dilong, ktorý bol kandidátom do eurovolieb za KDH, dostala to profesorka Grejová, ktorá sa ocitla na kandidátke KDH, dostal to Marek Michalčík, ktorý je v prvej dvadsiatke na kandidátke KDH. Dostal to Patrik Daniška, ktorý bol za mnou s Marekom Michalčíkom, aby sme tento návrh zákona nepredložili. Taká je pravda. Na júnovej schôdzi, keď ešte bežala júnová schôdza, boli to dvaja ľudia, stretli sme sa oficiálne na Západnej terase, kedy na nás tlačili, trvalo to tri hodiny, tri hodiny presvedčenia, možno až skratových situácií, kedy sme sa možno dostávali do ostrejšej výmeny názorov, ktorí naliehali na to, aby tento návrh zákona tuná nebol predložený na septembrovú schôdzu. Nebol by predložený ani na tejto schôdzi, on by de facto nebol predložený nikdy.
Taká je tá pravda. Taká je pravda, priatelia, nechcem niektorých tých ďalších tuná spomínať, ľudí, ktorých sme oslovili. Teda nemôžte povedať aj za KDH, že by ste nemali možnosť sa dostať k navrhovanému zákonu.
Richard Vašečka, ktorý takto tuná rozpráva a kritizuje teraz, vyjadruje sa k tomuto návrhu. Kolega Přidal sa tuná opýtal a ja sa tiež pýtam, kde bol? Ako je možné, že sa nevyjadril k tomu? Aj on bol jeden z tých, ktorý dostal tento návrh zákona. Prečo sa nevyjadril k tomu? Dostal to emailovou poštou, mal možnosť, jedinečnú, vyjadriť sa k tomu, opak bol pravdou, aj on bol jeden z tých, ktorý inicioval, a bolo to už v júli, teda na tej júnovej schôdzi, ktorá bežala, ktorý aj on vytváral tento tlak skrze možno tých ďalších ľudí aj na klube, aby tento návrh zákona nebol predložený na septembrovú schôdzu. Dôvod? Ten bol prozaický. Operovali s tým, že mohlo by to poškodiť pochod za život. Ja sa pýtam, ako? A čo je dôležitejšie, pochodovať v našich uliciach, alebo predkladať tuná návrhy zákonov na ochranu života?
Ja som si v Košiciach prečítal tie nápisy na tých transparentoch, ktoré boli tam napísané. Žiadame zákonodarcov, aby bol predložený zákon na ochranu života, aby sme chránili tento návrh, teda aby sme chránili život ako taký, od počatia po prirodzenú smrť. Sám som bol účastníkom tohto pochodu. Komu o čo tuná ide?
Marián Kvasnička tuná to spomenul, aj toto, Levy prichádzajú. Levy prichádzajú, ale oni krúžia okolo toho parlamentu, teraz sú tam vonku, naozaj krúžia okolo toho parlamentu, majú ovčie rúcho. Ovčím rúchom sú zaodetí. Čím? Spravodlivosťou, slobodou, všeličím možným aj nemožným operujú. Ale tí skutoční levy ešte len tuná prídu. Ale dá sa ich poznať, kto má uši, nech počuje, a oči, nech vidí, dá sa ich poznať. Podľa čoho? Podľa ovocia sa ich dá spoznať, týchto ľudí.
Prepáčte, toto je taký úvod, ale synonymom, respektíve nositeľom zla vôbec v tejto našej krajine sú dve právne normy, a tou je zákon, potratový zákon z roku 86, teda č. 73/86, a vyhláška ministerstva zdravotníctva 74/86. Toto sú nositeľmi zla v našej krajine. Ak sme takí ľahostajní k nenarodeným deťom a je to "iba", v úvodzovkách poviem, "nejakých milión 360-tisíc nenarodených detí", tak to je nič?! To je nič? To sme takí cynickí? Toto je za posledných 50 rokov. Mohli to byť možno mnohí umelci, mnohí lekári, psychológovia, mohli to byť ľudoví umelci. Tak ako sme mali včera, som sa tak nad tým zamyslel, aké krásne deti tuná boli, vinšovali nám koledy. My hrubým spôsobom, jedným dychom šliapeme po kresťanských hodnotách. Takto od tohto rečníckeho pultu, takto dehonestujúco rozprávame o kresťanských hodnotách. Včera svedkami, čoho sme boli? Ten aplauz bol taký spontánny. Však to boli nositelia kresťanských hodnôt. O čom spievali? Ten obsah tých piesní mal hlboký zmysel, hlboký význam, opierajúci sa o kresťanské hodnoty, o tradíciu, ktorá je v Európe príznačná dvetisíc rokov.
My teraz takýmto spôsobom, nehanebným spôsobom veľakrát po týchto hodnotách šliapeme a pokrytecky sa správame a nevieme zaujať taký bežný normálny postoj voči utečeneckej kríze, ktorá tuná je. Máme z toho hotový hlavolam preto, lebo sme stratili tú najzákladnejšiu úctu, a tým je to prirodzené, najprirodzenejšie právo, a to je právo na život. Právo na život. Hneď za tým je to právo na ľudskú dôstojnosť. Viem veľmi dobre, o čom hovorím, aj o tej ľudskej dôstojnosti. Táto ľudská dôstojnosť hrubým spôsobom, hrubým spôsobom dennodenne je pošliapavaná aj v našej krajine. Aj v našej krajine. A možno je to veľakrát aj v takých zariadeniach, kde by sme to možno práve najmenej čakali, kde má byť táto ľudská dôstojnosť, naopak, má byť rešpektovaná.
Predkladaný návrh zákona nie je formálnym ani populistickým, tak jak to odznelo tuná možno z úst mnohých kolegov, ani trochársky, ani maximalistický, ale taký, aký by mal v skutočnosti byť. Nie je ani maximalistický, ale taký, aký má v skutočnosti byť. Má chrániť človeka, má chrániť ľudskú bytosť, od jej prirodzeného počatia po prirodzenú smrť. Je to zákon, ktorý rešpektuje morálku, etický a ľudský rozmer človeka a jeho právo na ľudskú dôstojnosť. No predovšetkým rešpektujúci to najzákladnejšie a najprirodzenejšie, a tým je právo na život. Kompromis je síce neraz ľahký, ale nie vždy etický a správny a nie vždy morálny. Kompromisy môžeme ľahko prijímať a tak sa potom pokrytecky správať veľakrát cez svoje postoje, možno hlasovanie, možno svoje vyjadrenia.
Chcem v tej záverečnej reči spomenúť aj tú skutočnosť, nedá mi, aby som ju nespomenul, tomuto návrhu zákona stálo toľko prekážok, koľko ja som dávno vo svojom živote nezažil. Od samého to začiatku až po túto chvíľu, až po ten záver, ktorý tuná je. Všetko, čo mohlo, stavalo sa do cesty, a boli to neraz aj moji známi a veľakrát to boli moji priatelia. Ale cez to všetko chcem poďakovať svojim kolegom, aj Jozefovi Mikloškovi, aj Mariánovi Kvasničkovi, ktorí mali odvahu sa pod tento návrh zákona podpísať. Na rozdiel od kolegu Richarda Vašečku, ktorý tuná, dovolím si, prepáčte, že to tak poviem, ale takto sa potom pokrytecky správať a vystupovať. Považoval som to za veľmi pokrytecké, nakoľko mal možnosť sa k návrhu zákona vyjadriť. Neurobil tak. Bol pozvaný do toho, aby spolu, aj bol spolutvorcom, aj spolupredkladateľom, neurobil to. Ak to urobil zo zbabelosti, nech to povie a nech to čestne prizná, ale nech sa nespráva tu potom takto pokrytecky.
Ďakujem všetkým tvorcom, ktorí spolupracovali alebo akýmkoľvek spôsobom participovali na tvorbe tohto zákona.
Myslím si, že ochrana života je tak závažnou témou a tak vážnou témou, že zaslúži si, aby aspoň raz za jedno volebné obdobie otvorila sa táto téma. A má byť dovtedy otváraná, kým naozaj sa tuná neprijme v tejto sieni zákonnosti, v tomto parlamente skutočný zákon, ktorý bude ľudský život chrániť. Nenarodené deti, ktoré sú bezbranné a majú najmenšiu možnosť sa brániť, aby boli práve chránené zákonom.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte raz túto vec, ale aby bola správne pochopená, ale zopakujem to. Ľudský zákon môže sa síce zriecť trestania, ale nemôže vyhlásiť za čestné to, čo by bolo v rozpore s prirodzeným zákonom, pretože tento rozpor stačí na to, aby ľudský zákon nebol viac zákonom. O smrti sa veľmi ľahko rozpráva, možno aj tuná v Národnej rade, možno aj v iných pozíciách. Možno ľahko pozeráme na zomierajúcich, či už autentické zomieranie, ktoré máme dneska ako možnosť, lebo cez satelitné zábery vidíme tie vojnové konflikty. To nie sú len rakety, ktoré sa tu zostreľujú. To nebol len ruský bombardér, ktorý bol zostrelený. Ale tam boli v ňom dvaja piloti. Jeden z nich bol zastrelený ešte pred tým, než dopadol na zem. Tak sa pozeráme s takým cynizmom veľakrát na smrť a zomieranie. Žiaľ, musím to povedať, že nás ten cynizmus v podstate vo veľmi veľkej miere objal.
Spravodlivosť a dobro nemôže byť nikdy slabým ohnivkom. A ten, kto by to tvrdil, tak sa mýli. Citlivý zákon má byť v súlade s morálnym zákonom, právom alebo mu aspoň nemá odporovať, pretože zákon nachádza svoju záväznú silu v zhode s ľudským rozumom. Zákon má byť umením dobra a spravodlivosti. Stotožňujem sa s týmto výrokom rímskeho právnika Celsa, Celsus. Má byť umením dobra a spravodlivosti.
Vietor veje, kam chce, počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Aj keby som išiel tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou, Pane. Preto, prosím, aj keď možno som trošku to emotívnejšie v tom záverečnom slove tuná povedal, niektoré tie veci, cez to všetko všetkých vás kolegov Národnej rady, lebo od toho je závislý tento zákon, vás prosím o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
|
46.
Chammurapiho zákonník taký nebol. A to odtínanie rúk... A tuná nie je odtínanie rúk, ale trhanie rúk a nôh, ale aj hlavy, a deje sa to v nemocničných zariadeniach, deje sa to v nemocniciach a sú veľakrát nútení do toho aj mnohí lekári. Mnohí lekári, ktorí participovali na týchto potratoch, v podstate trpia tiež nočnými morami a nemôžu spávať. Príkladom je aj doktor Nathanson, ktorý sám osobne vykonal niekoľko, desiatky tisíc potratov, teraz je pro-life aktivistom, sám oľutoval tie skutky, ktoré robil v minulosti. Potraty ako také nie je možné zľahčovať a nie je to možné ani len brať na ľahkú váhu.
Pán kolega, tak ako ste hovorili, hodnota ochrany života nie je iba hodnotou katolíckej cirkvi, s tým súhlasím. Lebo právo na život je prirodzeným právom. Je predovšetkým prirodzeným právom a prirodzené právo je široké. Nehľadí len cez kresťanské hodnoty alebo iných náboženstiev, ale vo všeobecnosti je, je naozaj všeobjímajúcim právom, by som povedal. Zrušili sme tresty smrti v Európe. Áno, zrušili sme ich, je to dobrá cesta a súhlasím s tým. My sa s tým aj stotožňujeme, že sa zrušil trest smrti. Ale počul som jednu sociologičku, ktorá, musím povedať, že dosť cynickým spôsobom sa vyjadrila na túto adresu, keď hovorila o klesajúcom trende potratov, je zbytočne prijímať takýto zákon podľa nej, lebo potraty klesajú. Ja sa pýtam, osemtisíc nenarodených detí ročne to je nič? Koľko bolo trestov smrti vydaných, keď ešte platil trest smrti? Možno to bolo na desiatky. Ale tuná rátame nevinných ľudí na tisíce.
|
30.
Ďakujem za slovo. Život pred počatím nie je životom, nie je teda čo chrániť. Ľudská sexualita je predovšetkým darom, vzácnym darom, hoci veľakrát v dnešnej dobe takto zhadzujeme tú ľudskú sexualitu a veľmi perverzne sa o nej vyjadrujeme. A veľakrát v podstate to je ovocie toho zla, kedy častokrát žneme. Ľudský život má byť darovaný s láskou, ale aj tak, ako si, pán kolega, spomínal, niekedy je plodom násilia. Matka, ktorá pretrpela sexuálne znásilnenie, nemôže uskutočniť násilie na dieťati, ktoré v sebe nosí. Nesmie sa pridávať násilie k násiliu.
Vidíme to aj v dnešnej dobe, keď v podstate zlo plodí zlo, násilie plodí násilie. Spomínanú encykliku Humanae Vitae od Pavla VI., ktorú si ako spomínal, vyzdvihuje naozaj vysoko tú ľudskú dôstojnosť v tej svojej encyklike. A v tej súvislosti si tu spomínal, trošku tak, vytrhnem to tak z kontextu, že medzi tým naozaj tak reálne tá Európa zostarla. Európa je prestarnutá, ocitá sa v chaose, nevie ako ďalej, to je dnešná Európa. Pridám proroka, dovolím si ho označiť za proroka, zopakujem to, Jána Pavla II., ktorý hovorí, že Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude. Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude. Dokonca som bol prekvapený, že aj naši liberáli, niektorí z tých liberálov našich, sa vyslovili, že nevedia si predstaviť Európu bez jedného kresťana. Nechcem menovať tuná kolegov, lebo tuná nie sú, ale počul som toto vyjadrenie.
|
18.
Ja zareagujem na ten úvod, že zákon nie je akceptovateľný spoločnosťou. V čom? – by som sa chcel opýtať. Pozrite sa, v našej spoločnosti myslím si, že máme dosť veľký problém, ktorý je rozmnožený, tak to je problém s alkoholom. Skús ako vodič vypiť viac alkoholu ako máš, nafúkaš viac ako jedno promile. Čo nasleduje? Čo je to? Aký je to skutok? Je to trestný čin, za ktorý nasleduje trest. Toto ako keby sme potom, Erika, spochybňovali, že nenarodené dieťa spochybňujeme ako plnohodnotnú bytosť. My sme aj tuná do toho trestného práva, tam sme to konzultovali aj s odborníkmi, jednoducho priznáva sa plnohodnotné práva aj nenarodeným deťom a požívajú štatút chránenej osoby. Aký je rozdiel medzi dieťaťom, ktoré zavraždí matka novorodenca, a dieťa, ktoré je ešte v lone matky? To možno aj kolegom, tí, ktorí tuná reagovali a možno mali také tieto, spochybňujeme plnohodnotnosť nenarodeného dieťaťa s narodeným dieťaťom cez tento postoj.
Áno, treba byť spravodlivý aj milosrdný. V rozprave som to rozprával. Kráľ Šalamún takým bol. Dovolím si ešte raz pripomenúť výhrady Pietra Maurizia Fadggioniho, ktorý hovorí, že ľudský zákon môže sa síce zriecť trestania, ale nemôže vyhlásiť za čestné to, čo by bolo v rozpore s prirodzeným zákonom, pretože tento rozpor stačí na to, aby ľudský zákon nebol viac zákonom. Božie milosrdenstvo, ktoré tu bolo spomenuté, áno, 8. decembra sa otvárali tieto brány Božieho milosrdenstva. Božie milosrdenstvo je plné láskavosti, ale nie naivity, nie naivity. Byť milosrdný neznamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
8.
Naopak, my pozývame všetkých kolegov, aby naozaj úprimne hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia a ich aj vyzývame k tomu, aby hlasovali za návrh zákona, pretože dieťa, nenarodené dieťa ťahá vždycky za kratší koniec. A to násilie, ktoré sa pácha voči nenarodeným deťom, nabralo skutočne obrovský rozmer vo svete a ľudský život je hrubým spôsobom pošliapavaný. Včera, keď ten stredovek bol tuná spomenutý, myslím si, že čo sa týka krutosti, je len slabým odvarom toho, čo sa deje v súčasnej dobe. Dneska to robíme oveľa rafinovanejšími prostriedkami. Vtedy ti odťali ruku, hlavu, obesili ťa. Ale dneska sa to deje v nemocniciach, v skrytosti, ale tu ti naozaj odtrhnú ruku, hlavu. Proste tie potraty, ktoré sa realizujú, sú veľmi vážnym a veľmi ťažkým previnením voči nenarodeným deťom. Je to čosi, čo je nielen neetické, ale predovšetkým je to nemorálne. Človek 21. storočia nemal by sa takto správať agresívne voči tým, ktorí potrebujú, práve naopak, ochranu.
Kolega, ty si tuná spomenul ten islam. Dotknem sa teda aj toho. Islam nie je zlý, len mu nerozumieme. Je rovnako monoteistickým náboženstvom ako aj kresťanstvo. To, že tieto dve veľké skupiny na seba narážajú, dovolím si povedať, že je to hlavne kvôli tomu, že nerozumieme si navzájom. Ale aj to, čo sa deje aj v tej súčasnej dobe. Títo ľudia, ktorí vyznávajú islam, majú hlbokú vieru, modlia sa k tomu istému Bohu, ako je náš Boh, a rovnako aj patriarchov, ktorých uznávame aj my, to je Praotec Abrahám, Izák, Jakub, rovnako si aj oni tieto, náboženstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, spolunavrhovateľ, kolegyne, kolegovia. Je nám cťou, že máme tu dámu, lebo včera to bolo tak vytknuté, že dámy sa menej zapájajú do toho, tak dneska máme pani doktorku Vittekovú tuná, ktorá bude spravodajcovať túto tému.
Ak dovolíte, ja by som sa vrátil trochu k tomu včerajšku, ktorý tuná bol. Dovolil som si ešte požiadať o slovo ako jeden z navrhovateľov. Vrátim sa späť možno k stretnutiu redaktora zo Slovenského rozhlasu, ktorý sa ma pýtal na tie rôzne návrhy a vysvetlenia v tom návrhu zákona, ústavného zákona, ale aj toho zákona o potratoch, tak som sa mu veľmi trpezlivo snažil vysvetľovať tieto veci. A viete, potom keď je človek vytrhnutý z toho kontextu, tak to veľmi zle vyznie. Tak dovolím si to tuná dať na tú správnu mieru, tak ako tam to má byť.
Ja som predovšetkým zvýrazňoval to, že našou ambíciou je zvýrazniť a zdôrazniť tú skutočnosť, aby právo na život mali aj nenarodené deti. To je základným právom. Základným prirodzeným právom. To nie je tak, jak to možno len tuná Juro Droba včera vykrikoval, že to je katolícke učenie cirkvi. Ak katolícka cirkev sa hlási k prirodzenému právu, tak áno, tak je to aj to. Je to aj to, ale je to prirodzené právo.
Druhý rozmer, ktorý tuná chceli sme poukázať a podotknúť a podčiarkujeme to, právo na ľudskú dôstojnosť. Ľudská dôstojnosť naša keď je znižovaná, tak všetci sme na to veľmi, veľmi sme citliví. Nenarodené deti nemajú právo na ľudskú dôstojnosť, tak ako som to spomenul. Čo je dôstojné na tom, keď pri potrate plod, ktorý má 12 týždňov, je vyvinutý, má ruky, nohy, zjavne je to vidieť a s kyretou keď odtrhne mu lekár hlavu, ruku, nohu, čo je to za etika? Čo je to za etika, čo je to za morálka?
Je to nám ale vzdialené od ľudskej dôstojnosti. To, čo včera nás kolega tu označil možno za križiakov a križiacke výpravy, dovolím si to ešte povedať, možno pre mňa to bol osobne kompliment, lebo mi povedali, že teda ešte do stredoveku som sa nedostal, povedali mi, že patrím možno k antike. Ale dotknem sa aj tej antiky, kolega včera tu, Marián tuná spomínal a ja sa pýtam, spochybňuje dnes niekto Pytagorovu vetu? Spochybňuje dnes niekto Archimedov zákon? Spochybňuje dnes niekto Hippokratovu prísahu? Lekári, ktorí končia, teda absolventi medicíny ešte stále dnes a je to po dva a pol tisíc rokoch, tak stále skladajú túto Hippokratovu prísahu, ktorá je jednoducho síce je vekom stará, ale je stále aktuálna. Rovnako aj princípy v matematike sú síce staré, ale rovnako sú stále platné a majú stále tú svoju hodnotu. Dnes je 10. december, je dňom ľudských práv. Naša rozprava bola už toľkokrát prerušená, ale v našej rozprave sa dá stále pokračovať. A prerušenie tehotenstva, to nie je čosi, v čom sa dá pokračovať. Tehotenstvo, akonáhle žena ide na potrat, nie je prerušené, ale je skončené, definitívne. Je definitívne skončené, lebo ďalej v tomto tehotenstve nie je možné pokračovať. Ak žena absolvuje potrat, nie je možné pokračovať v takom tehotenstve.
Na kolegov sa tuná nehnevám a nechcem byť ani konfrontačný a vôbec nerád by som šiel do takej konfrontácie, ktoré tu bolo spomínané, ale už kolega spomenul a tak na kopytách roznášal katolícku cirkev. Ja sa snažím byť, usilujem sa o to úprimne, byť praktizujúcim katolíkom a nepáčilo sa mi to, lebo urazil katolícku cirkev, a ja som jej len jedným z článkov, ja som jej len súčasťou, necítim sa byť ani nejakým hodnostárom, ani nič, ale som súčasťou, preto sa chcem zastať a bolo to, katolíckej cirkvi, a bolo to naozaj čosi neúctivé, čím urazil veľké množstvo ľudí nielen v našej krajine, ale aj mimo našej krajiny.
Potrat je veľmi vážnym previnením. A keď už tá katolícka cirkev tu bola tak vyzdvihnutá, nechcel som do tejto témy ísť, ale kódex kanonického práva, kanon 1398. hovorí, kto vykoná potrat po dosiahnutí účinku, padá do exkomunikácie na základe rozhodnutia už vyneseného. To znamená, že na základe už vyneseného rozsudku. Exkomunikácia nie je vylúčením z cirkvi, ale je to najvyšší trest. Interdikt a exkomunikácia sú dva najvyššie tresty, ktoré vôbec v cirkvi existujú. Exkomunikácia znamená to, že si, nie si plnohodnotne začlenený do spoločenstva cirkvi a nemáš účasť na sviatostiach. To je exkomunikácia.
Prečo táto exkomunikácia bola zavedená do kódexu kanonického práva? Pre našu hrubosť a možno necitlivosť, aby tuto bolo zvýraznené, že potrat a zabiť nenarodené dieťa to je nie ako vytrhnúť zub a možno aj tomu pacientovi ukázať, pozri sa, tento zub, aké ti robil problémy. To nie je to isté. Ale je to vražda nevinných nenarodených detí. Preto to bolo aj do toho kódexu zapracované, aby každý taký človek, či už na tom participuje, na tom potrate, alebo sám sa rozhodne pre takýto skutok, tak je v podstate trestaný tým najvyšším trestom, a to je exkomunikácia.
Ak dovolíte, k tej exkomunikácii, neviem, či mám ešte hovoriť, ale tak mi, tak som si spomenul na jeden taký skutočný životný príbeh, ktorý sa naozaj v histórii udial. Bolo to v Anglicku za čias kráľa Henricha druhého, kedy Tomáš Becket a Henrich II. boli veľkými priateľmi a žili hýrivým životom. Canteburský biskup, arcibiskup im robil problémy a ich napomínal a obidvom to liezlo poriadne na nervy. A kráľ dospel k takej myšlienke a hovorí: "Viem, ako vyriešime problém. Tomáš, ty budeš tým arcibiskupom." A ten sa zhrozil z toho, ten jeho vlastný priateľ, a hovorí: "Kráľu, nerob to, nerob to!" Stalo sa tak, ako kráľ povedal, Tomáš Becket sa stal tým canteburským arcibiskupom. A tým, že sa tým arcibiskupom stal, nastala zmena a obrat v jeho živote, t. j. jeho úrad, v ktorom sa ocitol, ho jednoducho nepustil. Nepustil ho, aby žil naďalej tým životom, ktorý viedol doposiaľ. Nakoniec on sa dostal do tej role, kedy svojho priateľa-kráľa začal napomínať. Bola to veľká vec. A kráľ, nakoľko nechcel ustúpiť, vyostrili sa tie vzťahy medzi dvoma priateľmi až natoľko, kedy Tomáš Becket exkomunikoval svojho priateľa Henricha II. Toľko len k tej exkomunikácii. Možno k ľuďom som tak prehovoril, ktorým som to chcel priblížiť.
Interdikt je čosi iné, ale to nebudem rozoberať, to, kto má záujem, tak nech si to pozrie v kódexe kanonického práva.
Ak dovolíte, tak niekoľko z mojich poznámok, si dovolím aj prečítať. Právo na život je prirodzeným základným právom, ktoré je univerzálne, priamo aplikovateľné, neodňateľné, nescuditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Právo na život má absolútnu povahu. Ak my nebudeme rešpektovať právo na život, tie ďalšie práva, ktoré by mali nasledovať, v podstate sú bezpredmetné, stávajú sa bezpredmetnými. Nič prirodzenejšie v práve ani nemôže byť. Zvlášť je potrebné zdôrazniť aspekt prirodzenosti a univerzálnosti práva na život. Nejde teda o právo priznané výlučne zákonom či štátom. Toto právo má každý vzhľadom na svoju podstatu a pozitívne právo ho iba rozpoznáva.
Ďalším prirodzeným právom je napríklad právo na ľudskú dôstojnosť. Žiaľ, v Slovenskej republike, ako aj v mnohých ďalších štátoch, právny poriadok v súčasnosti nepochopiteľne nerozpoznáva právo na život vo vzťahu k tým najzraniteľnejším, nenarodeným deťom. Prirodzené právo, jus naturale, je právo objektívne spravodlivé. Podľa Russella Kirka ako vodidlo pre počínanie panovníka, hlavy štátu, zákonodarcu, prokurátora, sudcu, ktorý nezaujato interpretuje zákon. V podstate pre každého človeka tu i naďalej pretrváva prirodzený zákon, ktorý možno v zásade chápať ako ľudské úsilie o udržanie mravného poriadku prostredníctvom svetského systému spravodlivosti. Prirodzený zákon je úzko spojený s pojmom dôstojnosti človeka, ako i so všetkými skúsenosťami ľudstva nazhromaždenými od samotných začiatkov spoločenského spolužitia.
Pri práve na ľudskú dôstojnosť, trošku sa tuná pozastavím. Mám tu takú brožúru od pána Prof. Seilera, Vladimír Seiler a Božena Seilerová, pani docentka, jeho manželka, napísali takú menšiu publikáciu Ľudská dôstojnosť – axióma ľudských práv. V tejto brožúre sa spoluautori dotýkajú tej ľudskej dôstojnosti. Veľmi jednoduchým spôsobom označujú tú ľudskú dôstojnosť a asi kde začína. Autori uvádzajú v tejto publikácii, že ľudská dôstojnosť začína sa primárne budovať v spoločenstve rodiny. Kedy? Keď matka oslovuje svoje dieťa, ale neosloví ho, hej, ty, ale osloví ho po mene. Tak ako včera som sa toho pána redaktora opýtal na krstné meno, povedal mi, Peter. A mu hovorím: No vidíte, vaša mama vás oslovovala a tým budovala aj ľudskú dôstojnosť, aj vás vlastne viedla a vychovávala a formovala z vás osobnosť, že vás oslovovala po mene, Peter, Petrík alebo Peťo. Je to obyčajná jednoduchá vec, ale tam sa začínajú také tie prvé dotyky tej ľudskej dôstojnosti. Samozrejme to sa začína už dávno pred naším narodením, začína to už v tom prenatálnom období, kedy matka komunikuje s týmto dieťaťom. Vladimír Seiler, ten spomína a keď sa trošku tak vracia do čias feudálov, tak hovorí, tá dôstojnosť bola zvýrazňovaná cez majestát, ktorý bol zvýrazňovaný cez tie insignie, cez tie vonkajšie znaky, ktoré boli. Kráľ mal purpurové, červené rúcho, nemohol ho nosiť hocikto, rovnako aj šľachtic. Kedy tváre a možno tá dôstojnosť, ktorá tam má byť, bola skrytá v podstate v tom purpure a v tom šatstve, v tých čipkách. Rovnako uvádza, že tá možno, moderný pohľad človeka na ľudskú dôstojnosť, tak uvádza prvého amerického prezidenta, ktorý je zobrazený vo veľkosti, je zobrazený v životnej veľkosti, bronzová socha, a jednoducho na tejto soche, on bol tak zvýrazňovaný v tom obleku, kde nosil ešte taký lajblík, takú vestu, a chýba mu gombík. George Washington tým, že mu chýbal gombík na jeho veste, vôbec nebola znížená jeho dôstojnosť, pretože jeho dôstojnosť bola zvýraznená cez jeho postoje k ľudským právam a k ľudským hodnotám. Teda taký ten kontrast, hej, možno v tom zovňajšku, ktorý sa tuná zobrazuje.
Keď by som k tej ľudskej dôstojnosti, nedá mi, aby som nespomenul možno prípady, s ktorými sa stretávam. A sú to ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Sú to zomierajúci, ťažko chorí, nevyliečiteľní pacienti. A sú, veľmi ľahko sú zraniteľní, veľmi zraniteľní. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti v takomto prípade je nevyhnuté. Neviem si to ani predstaviť, že by táto ľudská dôstojnosť nebola tuná rešpektovaná u týchto ľudí. Veľakrát sú títo ľudia, sú pozraňovaní. Skrze čo? Skrze personál, ktorý sa veľakrát správa veľmi odmerane a veľmi necitlivo k týmto ľuďom. Tento človek, na lôžku ležiaci, je naozaj odkázaný na našu pomoc. To nie je nejaké číslo, to nie je nejaké číslo nejakej izby, ale je to konkrétny človek so svojím menom, ktoré má. Aj cez takýto jednoduchý a malý princíp sa buduje vzťah k človeku a rešpektuje sa jeho ľudská dôstojnosť. Títo pacienti veľakrát, keď k nám prichádzajú, tak nemajú len bolesť, somatickú bolesť, tela, ale predovšetkým sú ubolení, je to bolesť duše. Môžeme ich umiestniť možno v honosných nemocniciach, vyzdobených zlatom, ale keď nebude tá starostlivosť voči, a ten ľudský rozmer, keď sa nebude rešpektovať voči týmto ľuďom, jednoducho bude pošliapavaná aj ich ľudská dôstojnosť. Mohol by som v kazuistike veľmi veľa takýchto prípadov spomínať, s ktorými som sa stretol osobne.
Už rímsky právnik Celsus definoval právo ako umenie dobra a spravodlivosti. Podčiarkujem, právo ako umenie dobra a spravodlivosti. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť aj tú jus naturalistickú zásadu: lex iniusta non est lex – nespravodlivý zákon nie je zákonom. A za takýto zákon považujeme zákon č. 73/86, ktorý povoľuje potraty a nedáva právo nenarodeným deťom.
Umenie dobra a spravodlivosti. Chcem tuná podčiarknuť a uviesť možno taký príklad kráľa Šalamúna, ktorého múdrosť naozaj bola výnimočná a nesie sa až do našich čias, ale to bolo to pravé umenie dobra a spravodlivosti. Mladý kráľ Šalamún, keď nastupoval na trón, tak nepýtal si bohatstvo, zlato, dlhý život, ale v tom sne, keď sa mu Boh zjavuje, pýta si múdrosť. A Boh mu tú múdrosť, teda mu odpovedal, za to, že si si nepýtal to všetko, ale tú múdrosť, to všetko ti ešte k tomuto pridám. A svoj úvod ako mladý kráľ, keď nastupuje na kráľovský trón, prichádzajú dve ženy k nemu, ktoré sa hádajú ešte pred tým kráľovským trónom a jedna druhú v podstate aj osočuje. A je tam zápas o dieťa. Boli to dve matky, ktorým sa narodili chlapci, a jedno dieťa, jeden z tých chlapcov v noci zomrel. Druhá matka to urobila tak, že vymenila to mŕtve dieťa za živé, živé si zobrala k sebe a nastal z toho veľký spor. Ráno matka, ktorá spoznala, že vedľa leží mŕtve dieťa, nepatrí jej, tak tento spor sa dostal až pred kráľa Šalamúna. Takto viedli tento spor otvorene pred kráľom Šalamúnom. A on vtedy v tej svojej múdrosti povedal: doneste mi meč, rozdelíme dieťa na polovicu a každej matke dáme polovicu z toho dieťaťa. Matka, tá, ktorá naozaj bola pravou matkou živého dieťaťa, padla na kolená pred kráľom a pýtala o milosť a hovorí: daruj to dieťa, daj radšej tej žene. Že bola ochotná sa zrieknuť svojho vlastného dieťaťa. Tá nepravá matka trvala na tom, nech rozseknú to dieťa napoly. A kráľ Šalamún vydal múdry a spravodlivý rozsudok: vydajte dieťa pravej matke. Myslím si, že tu už ani nemusím rozprávať, že kto bol tou pravou matkou.
Som presvedčený, ako aj moji kolegovia, že právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom. Naša ústava nepripúšťa trest smrti, s čím sa stotožňujeme, aj navrhovatelia, a ani zabíjanie nevinných, nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany nesmie mať v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. Predloženie návrhu ústavného zákona je snahou napraviť tento neakceptovateľný stav, chrániť život a ľudskú dôstojnosť nenarodených detí, dosiahnuť spravodlivosť a úplné rešpektovanie prirodzeného práva s právom poriadku Slovenskej republiky. Ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, urážajúcim svedomie ľudstva.
Oplodnenie ľudského vajíčka... Pardon, prejdem tuná ďalej, čo sa týka aktuálneho právneho stavu zákona o umelom prerušení tehotenstva, zákona č. 73/1986 Zb., účinného od 1. januára 1987, možnosť vykonávania interrupcií sa značne rozšírila. Podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva sa žene umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada matka a jej tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov. Ja mám tu taký malý plod takého dieťaťa, dvanásťtýždňového, nevidno to, možno je to veľmi, veľmi na diaľku, ale je to dieťatko, ktoré je vyvinuté. Možno tí, ktorí ste bližšie, tak máte možnosť to vidieť. Takto vyzerá dvanásťtýždňový plod. Dvanásť týždňov, ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov, s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Zákon pritom v tomto prípade neuvádza maximálny možný vek plodu a vyhláška č. 74/1986 Zb. časovo obmedzuje vykonávanie umelých potratov výlučne zo zdravotných dôvodov.
Podľa vyhlášky č. 74/1986 Zb. zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania a bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, alebo že je ťažko poškodený. V § 2 ods. 2 spomínanej vyhlášky sa vyslovene ustanovuje možnosť v určitých prípadoch vykonať interrupcie bez ohľadu na trvanie tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený. Ťažké poškodenie plodu sa pritom vôbec bližšie nešpecifikuje. Spomínané ustanovenie § 2 ods. 2 považujeme za mimoriadne zneužiteľné a zvlášť nehumánne, teda aj nemorálne. Zvlášť nehumánnym je však každý úmyselný potrat v akomkoľvek štádiu vývoja plodu. Interrupcia vo vyššom štádiu tehotenstva navyše podľa odborníkov spôsobuje nenarodenému dieťaťu bolesť. Podľa experta na bolesť Dr. Ananda má byť prah pre fetálnu bolesť, teda plod, bolesť, dvadsať, možno už šestnásť týždňov. Podľa názoru iných odborníkov vzniká fetálna bolesť ešte v skoršom veku. Podľa Dr. Ananda na bolesť nie je nutná mozgová kôra, keďže niektorí dospelí pacienti cítili bolesť aj bez nej.
Oplodnenie ľudského vajíčka je začiatkom existencie jedinečného ľudského subjektu, novej ľudskej bytosti v prenatálnom štádiu, ktorá je odlišná od jej matky. Preto od momentu vzniku nenarodeného dieťaťa má aj nenarodené dieťa právo na život.
Kolega tu možno utrúsil takúto poznámku, že povedal, že bez mozgovej kôry je človek schopný cítiť bolesť. Uvádza to ten pán Dr. Anand. Ale ja ti poviem, pán kolega, konkrétny prípad. Mali sme pacienta, ktorý bol po ťažkej dopravnej nehode. Išiel na motocykli, zrazilo ho auto. Zrazilo ho auto a pri tom úraze utrpel zranenie hlavy a podľa výpovede jeho manželky aj lekárov, v podstate malo to potom aj neskoršiu dozvu aj u vyšetrovateľov, tak ale podľa vyjadrení manželky časť mozgu mu vytiekla. Tento pacient cez to všetko, že tá časť mozgu mu chýbala, mal takú prehlbinu v lebečnej časti, cítil túto bolesť. Toto ti chcem povedať, že cez to všetko tento pacient bolesť cítil. Veľakrát my takýchto pacientov možno aj s apalickým syndrómom podceňujeme, lebo oni s nami nekomunikujú, možno nás nevnímajú. Rôzne postoje zaujímame voči týmto ľuďom. Naopak, títo pacienti nás počujú, vnímajú a sú veľmi citliví, zvlášť na blízkych ľudí. Samozrejme, ak by sme boli k nim neúctiví a neláskaví, tak takisto majú aj títo pacienti tieto pocity.
Dovoľte mi, aby som pokračoval, mám ešte niekoľko poznámok. Potrat je zlyhaním výchovy a morálky. Áno, dnes viac ako inokedy vidíme zlyhávanie výchovy. Nezvládame výchovu našich detí. Koľkokrát je to tak, že stávame sa do pozícií, možno tak mylne, aj keď to dobre veľakrát myslíme, do pozície, možno, dieťa – otec – matka, priateľstva. Ale otec a matka má byť predovšetkým tou autoritou, ktorá hľadí na dobro toho dieťaťa. To priateľstvo si môžeš nechať na neskorší vek, keď dosiahne dospelosť. Vtedy sa vytvára a môže sa vytvárať ten priateľský vzťah. Rodičia nie sú kamaráti svojich detí, ale sú morálnou autoritou. Stratu morálky vidíme dnes aj v súčasnom svete cez násilie, nepokoje, vojny, zločiny, neprávosti, krivé obvinenia, osočovania. Brat nenávidí brata. Jeden národ nenávidí druhý národ. Vidíme, že koľko nespravodlivých vecí sa deje. Násilie, vidíme, ako sa obracia voči nevinným, ako aj voči nenarodeným deťom. Tá agresivita a celkove to násilie sa obracia nakoniec voči tým nevinným a najmenej, a teda najviac zraniteľným, a to sú nenarodené deti.
Súčasná biológia, genetika, embryológia a medicína akoby nepotrebovala etiku a morálku. Toto je chyba. Rozhodnúť sa vždy pred sexom, nie po ňom, hovorí doc. Hach z Karlovej univerzity. Nie je možné redukovať sex iba na niečo len živočíšne a pudové. Človek je bytosťou, ktorá má schopnosť mať vznešené ciele. Dokáže milovať, mať rád, dokáže rovnako robiť dobro, ale rovnako dokáže robiť aj zlo.
Potrat je vážnym morálnym previnením proti nevinnej ľudskej bytosti. Veľmi silne zraňuje ženu, matku, ale aj tých, ktorí jej pritom asistujú. Svedectvá, ale aj osudy mnohých žien, ktoré prežili potrat vlastného dieťaťa, sú tým svedectvom, pre ktoré sa stáva potrat nočnou morou. Spomenul som to včera, ale tak mnohé z týchto žien, ktoré absolvovali potrat, nechali sa do toho veľakrát dotlačiť, možno sa oklamať, veď to nie je nič. Ale tie, ktoré trpia postaborčným syndrómom, tak sa vyjadrili, potrat je tým najväčším zlom, ktoré človek vôbec mohol vymyslieť. Častokrát počujú plač svojich nenarodených detí, rozprávajú sa s nimi, predstavujú si ich, asi v akej životnej veľkosti by boli, ako by dorastali. Veľakrát tento syndróm, ktorý ich sprevádza, je na celý život.
Kolega Marián Kvasnička včera tu spomenul ten Niobin syndróm, kráľovnej z Téb, z gréckej mytológie, ktorej zomrelo 14 detí. Reálne by som si dovolil tuná pripomenúť tú skutočnosť, kedy som sa stretol s pacientkou vyše 95-ročnou, ktorá u nás bola v našom zdravotníckom zariadení. Mala narodeniny a dosť som sa v ten deň ponáhľal, kedy jej mladšie kolegyne, ale boli to dámy už v zrelom veku, 75-ročné, prišli jej gratulovať k jej 95. narodeninám. Veľmi nakrátko som len odbehol do jej izby a zhodou okolností bola tam hlavná sestra, tak mi urobila tú fotku, zagratuloval som jej a povedal som jej, že zajtra, zajtra sa k vám vrátim, prídem. A tak aj tomu bolo. Ráno rovno moje kroky smerovali do jej izby, avšak táto pacienta do rána zomrela. Áno, bola mŕtva, zomrela. Oslávila to okrúhle jubileum. Po jej smrti som sa dozvedel tú skutočnosť, nevedel som to od nej priamo, ale sprostredkovane, nebudem ju tu menovať, spomínam to ako kazuistiku. A pripomenulo mi to veľmi ako túto kráľovnú. Ale aký podstatný rozdiel bol tuná? Kráľovnej zomierali tie deti, plakala nad týmito deťmi, nevedela sa s tým zmieriť a vyrovnať. Táto žena bola na jedenástich potratoch, na jedenástich potratoch. Pochopil som potom, keď aj jej priateľky povedali jednu takú vetu, povedali meno a o tejto pani sa tam vyjadrili, ale ona dokázala žiť. Na sklonku života, nie mne, ale sestre zdravotnej, ktorá sa o ňu starala, bolo jej veľmi ľúto, že šla na týchto 11 potratov. A zomrela v podstate, zomierala, zomrela bezdetná. Tak aj také osudy život prináša.
Hodnota ľudského života má nesmiernu cenu a nie je možné ju ani ničím iným nahradiť. Myslím si, že to je bezpochyby. Život entropiu znižuje, vytvára poriadok z chaosu a neporiadok vytvára systém a poriadok. Život je ten, ktorý vytvára systém a poriadok. Život nevzniká, iba sa prenáša, to sme tu už spomínali. Rodičia, sme len sprostredkovateľmi života. Nevzniká nový život, my len odovzdávame ten život, lebo tie dve ľudské gamety – mužská a ženská, keď splynú, to sú živé bunky. Mužská gameta sa volá spermia, ženská je oocyt a jednoducho splynutím týchto dvoch buniek začína život, ktorý tým procesom prechádza, ktorý som včera už spomínal, nebudem to spomínať.
Ako to, že iba človek má vedomie? Toto je tiež hodná vec, ktorú, ktorej by sme sa mohli teda zamyslieť. Veriaci povie, že má dušu, ale aj psychológia je náukou o duši. Iba človek si uvedomuje tú skutočnosť, že má ruku. Opica to nevie. To hovorí Chesterton, filozof zdravého rozumu, a hovoril to veľmi, veľmi, s plnou vážnosťou. A hovoril, že človek bol práve tým zvieraťom, ktorý v tej pomyselnej ohrade, dokázal ju preliezť a z nej ujsť. O svojom starom otcovi hovoril, bol to anglikánsky farár a kazateľ, ktorý si vysoko cenil život, a on sám o živote sa vyjadril tak: aj keby som vedel, že moje duša bude zatratená, ďakoval by som Bohu za dar života, ďakoval by som Bohu za dar života. Toto hovoril jeho starý otec a on vo svojom neskoršom veku si nato spomínal, hej, akú úctu mal ten jeho starý otec k životu. Chesterton bol človekom, ktorý patril ku agnostikom. Bol tak dôsledný, že pochyboval ešte o samotnej existencii agnostika. Bol takýmto agnostikom a postupne cez vzdelávanie a poznávanie a úprimné hľadanie sa dopracoval k poznaniu pravdy.
Ľudský život je tak jedinečný a vzácny a zároveň neopakovateľný, preto si zaslúži ochranu nielen zo strany rodiny, ale aj zo strany štátu, teda zákona. Ročne na Slovensku podľa štatistík zomiera, v roku 2014 to bolo 7999 detí, teda 8-tisíc detí. Ale tie štatistiky, podľa toho, ako sa posudzujú, približne to vychádza aj okolo 10-tisíc nenarodených detí. Nie je to, nie je to málo detí. Za posledných 40 rokov takto zomrelo 1 360-tisíc detí na Slovensku.
Spomeniem tu ešte prípad, budem za chvíľu aj končiť, Gianny Beretty-Mollovej, pediatričky, lekárky, ktorá bola Talianka, a keď bola tehotná s ďalším dieťaťom, tak jej diagnostikovali, že má nádor, teda že je chorá. Mala absolvovať terapiu, kedy ako lekárka vedela, že keď je tehotná, že čo bude nasledovať, čo nasleduje, teda aj je možné riziko poškodenia toho plodu. Ona ako lekárka rozhodla sa a mala na to právo a rozhodla sa teda uprednostniť viac život dieťaťa. Neabsolvovala túto chemoterapiu. Chcem podotknúť tuná možno pri tých rôznych kolíziách, že keď je presne takýto prípad, keď je chorá matka a je tehotná, teda koho uprednostniť. Rovnako jak matka, tak aj dieťa majú rovnakú hodnotu. Hľadí sa vždycky pritom na dobro jak matky, tak aj dieťaťa. Ak sa stane tá skutočnosť, že ak je matka chorá a vedľajšími účinkami to dieťa sa poškodí alebo zomrie, aj toto je eticky a morálne v poriadku. Ale nemôže byť priorita to, že ja dám prednosť matke pred dieťaťom. Múdry lekár dokáže toto zvážiť a vyhodnotiť. Vždycky hľadí na dobro obidvoch. Neni to jednoduché. Gianna Berreta-Mollová bola tou lekárkou, ktorá mala tú odvahu, aby donosila toto dieťa, porodila. Jej dcéra, myslím, že sa volá Emanuela, ak stále žije, mne sa zdá, že stále je to aktuálne, má 54 rokov toto dievča a ďakuje svojej matke za dar života a hlavne za jej odvahu, ktorú nabrala a bola ochotná priniesť takúto vysokú obetu. Myslím si, že nič šľachetnejšie a nič väčšie nemôže byť ako darovať alebo obetovať život za niekoho druhého. Táto lekárka túto odvahu nabrala.
V skutočnosti je pravda, že sloboda, to tak Martin mohol by počúvať viac, lebo tu budem hovoriť o tej slobode, ktorá sa, ktorá sa tu často ako spomína. Ale aj pre Jura Drobu, aj pre Jura Miškova. V skutočnosti je pravda, že sloboda svedomia je základným a nedotknuteľným dobrom, ale tá sloboda musí byť schopná otvoriť sa pre uznanie práv druhých. A právo na život je tým základným právom. Spomínal som to, brat v Žakovciach, právo na život, dlhé roky mali opreté takéto heslo na budove fary, lebo právo na život je najzákladnejším právom a tým najprirodzenejším právom, ktoré môže byť. Embryo, hoci biologicky závisí od matky, nie je súčasťou, nie je časťou matkinho tela, tak ako možno včera to tu bolo odprezentované kolegom Jurajom, ale ľudskou bytosťou so svojím osobným právom na život. A sloboda matky odmietnuť tehotenstvo nemôže dospieť k zničeniu nežiaduceho života, ak sa nechce legalizovať právo silnejšieho. Aj keď v mnohých tých sociálnych rozmeroch je tak, že tá matka je síce slabšia a možno viac ako pod takým tlakom, nenarodené dieťa je ešte slabšie a ešte viac zraniteľnejšie.
Štát, ktorý legalizuje potraty, implicitne zavádza princíp, že život jedného človeka môže závisieť od svojvôle druhého. Nikto, ani otec, ani matka, sa nemôže postaviť na miesto dieťaťa ani vtedy, ak je ešte v stave embrya, aby v jeho mene uprednostnil smrť pred životom. Ľudský zákon môže sa síce zriecť trestania, ale nemôže vyhlásiť za čestné to, čo by bolo v rozpore s prirodzeným zákonom, pretože tento rozpor stačí na to, aby ľudský zákon nebol viac zákonom.
Právo má byť umením dobra a spravodlivosti. Toto hovoril rímsky právnik Celsus. V nadväznosti na to opätovne pripomínam jus naturalistickú zásadu: lex iniusta non est lex – nespravodlivý zákon nie je zákonom. A takýto zákon je zákon o potratoch č. 73/86.
Ďakujem.
|
42.
Pán kolega, chcem ti povedať, že každým zásahom do legislatívy je zasahovanie do života iných ľudí. Sám si tu predkladal niekoľkokrát návrhy zákonov a zasahoval si do čích životov? Do občanov, ktorí žijú tuná v tejto našej krajine. Tak ja si myslím, že dovolím si s tebou nesúhlasiť, samozrejme, hej, keď sa predkladajú návrhy zákonov, môžu byť tie návrhy zákonov aj také, ktoré zasahujú do života iných ľudí. Pred chvíľou sme skončili tuná čítanie, tak isto návrh zákona, ktorý tuná bol a tak isto vstupuje do mnohých životov, životov ľudí.
Umelé oplodnenie, ktoré si tak vyzdvihol, možno aj o ktorom si hovoril, že aká tá medicína dopredu jak postúpila. To si len povedal stránku a, ale tú b si vynechal. Ovulácia, ktorá je umelo vyvolávaná, u mnohých žien spôsobuje zdravotné problémy. Databanky, ktoré sú vytvorené s takýmito embryami, pán docent Hach, profesor alebo docent Karlovej univerzity, hovorí o možných rizikách, ktoré tuná môžu byť. Že si brat zoberie sestru, sestra brata, sú tam príbuzenské vzťahy, tam môže vznikať.
Tu je priestor nie na len za každú cenu na to bábätko cez umelé oplodnenie, ale máme plné detské domovy detí, ktorých rodičia nechcú. Je tu priestor na adopciu. Z vlastnej praxe môžem povedať, že mnohí tí, ktorí sa rozhodli pre tento spôsob, že adoptovali si dieťa, nakoniec tá matka, ktorá bola taká zaujatá tou starostlivosťou o toto dieťa adoptované, tak medzitým stihla zistiť, že naozaj zostala aj tehotná. To je ten priestor materstva, ktorý venuje tomuto druhému dieťaťu, otvára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
67.
Ďakujem za slovo.
Ja som nejakou nálepkou neoznačil svojho kolegu, ja som spomínal tuná profesora Říčana, ktorý hovorí, že aby matka sa nesprávala vo svojom lone ku svojmu počatému dieťaťu ako ku nejakému kusu mäsa. To som netvrdil, že by to kolega Miškov hovoril.
Spomínaný Nathanson, ktorý tuná bol, on sám vo svojom živote, pokiaľ mám ešte tú informáciu, tak vykonal viac ako 15-tisíc potratov alebo dokonca viac ešte. Bol jedným z ľudí alebo lekárov, ktorý na bežnom páse robil tieto potraty až do chvíle, keď fetoskopicky v podstate alebo takto natočili tú skutočnosť, ako sa správa dieťa pri samotnom potrate. Zistili aj takúto vec, akoby to dieťa kričalo, uhýbalo sa, uhýnalo sa pred tou odsávačkou, resp. pred tými pákami, ktoré chceli toto dieťa z lona matky vyrvať von. Nedá sa povedať, že toto by boli humánne spôsoby, to sú horšie ako stredoveké spôsoby toto, čo tu kolegovia mali na mysli, lebo odtrhnúť niekomu ruku alebo hlavu, to dieťa v 12. týždni má hlavu, ruku, oči, je to vyvinutý plod a v 12. týždni my realizujeme tieto potraty. Čo je to za humanizácia? Alebo podobne, že dám takémuto dieťaťu alebo ešte cez tie nožičky vychádza z lona matky a odsaje mu mozog, aké sú to spôsoby? Stredovek sa takto nesprával, nesprával sa takto stredovek voči nenarodeným deťom! Aj zločinci, ktorí boli odsúdení, tak im odťali hlavu alebo ich obesili, ale tak boli aj drastickejšie metódy. Spomenul som si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
61.
Ďakujem za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov, aby som reagoval možno na predrečníkov, ktorí tuná boli v rokovacej sále, a Juraj aj odišiel. Označil nás za križiakov. Chcem na to reagovať. A k tomu by som snáď asi toľko dodal, že keď on vníma križiacke výpravy veľmi negativisticky, ja chcem poukázať aj na iný rozmer.
Križiacke výpravy v stredoveku mali svoj význam a boli takým protipólom islamizácie, ktorá vtedajšej kresťanskej Európe hrozila. Križiaci boli tí, ktorí stáli v ceste. Nechcem povedať, že križiacke výpravy boli všetky dobré a spravodlivé. Za jednu križiacku výpravu; jeden zo súčasných pápežov Ján Pavol II. sa ospravedlnil za križiacku výpravu, ktorá vyplienila vtedajší Carihrad. A to bola výprava, ktorá bola nespravodlivá, tak takmer po osemsto rokoch sa za túto križiacku výpravu samotný pápež Ján Pavol II. ospravedlnil.
K tým otázkam, ktoré tuná zazneli, respektíve boli tu odprezentované. Kolega Mikloško tuná spomínal, že to nechcené dieťa naozaj trpí a neraz na celý život. Emočne takéto dieťa, ktoré je nechcené už v lone matky a je vystavované atakom, veľakrát môže byť vystavované aj tým psychickým atakom, ale aj tým fyzickým. Napríklad matka, ktorá, to nie je len to nechcenie, ale to nechcenie sa môže prejaviť aj skutočným nechcením, a to tak, že nadmerne fajčí, pije, droguje a v čase tehotenstva nechce sa týchto neduhov zrieknuť. Toto sú veci, ktoré rovnako tak isto poznačujú toto dieťa, respektíve ten plod v lone matky, a neskôr potom takéto dieťa naozaj môže byť psychicky poznačené. Fetoskopia, ktorá v dnešnej dobe bezpochyby nám pomáha v podstate vidieť mnohé veci, ktoré možno generácia alebo jedna generácia pred nami nemala možnosť poznať tieto poznatky.
Myslím si, že biológovia, nielen myslím si, ale mnohí biológovia hovoria, že život človeka začína okamihom počatia. Život človeka začína dňom, okamihom počatia. Náš život nezačína po našom narodení, ale náš život začal oveľa skôr alebo o niečo skôr. Nepoviem oveľa skôr, ale o niečo skôr a je to 266 dní pred narodením. Tam začína náš život. To, že my tuná dávame túto skutočnosť, aby nenarodený život bol chránený, je to hlavne z týchto dôvodov, pretože dieťa, ktoré je v lone matky, je vždycky tým slabším jedincom a ťahá vždy za ten kratší koniec toho povrazu.
Aj matka, ktorá by bola znásilnená, neoprávňuje ju preto, aby to násilie mohla a možno prípadnú aj tú zlobu obrátiť voči nenarodenému dieťaťu. Aj keď to znásilnenie ženy je vždycky veľmi ťažké a veľmi zraňujúce, ja osobne mám na to názor taký. A keď, tak môžem aj spomenúť pani doktorku Spen..., teraz mi vypadlo meno, ako sa volá, ale je to Američanka, ktorá, jej matka ako 15-ročná bola znásilnená. Cez to všetko, že bola znásilnená, bola ochotná prijať toto dieťa, donosiť ho a ona sama vo svojich výpovediach spomína túto vec a v podstate aj ďakuje svojej matke za dar života. Hoci svoju matku nikdy nepoznala, sama v osobných výpovediach hovorí, že sa za svoju matku modlí.
Vec, ktorú spomenul a nedá mi, aby som sa nevrátil v rámci rozpravy možno k tomu rozmeru, ktorý spomínal kolega Mikloško, že nejak tá plastická operácia ženských pŕs stojí 2 400 eur. Áno, sú dnes a v dnešnej dobe veľmi také silné ataky voči ženám a voči žene a veľmi je to také neúctivé. Akoby aj tá žena mala nejakú cenu nejakého eura alebo nejakého dolára. V tej súvislosti napadla ma jedna vec. Áno, aj tie ženské prsia zvýrazňujú ten ženský prvok ženy. Dnes je veľmi veľa žien práve chorých a onkologických a veľmi veľa je postihnutých na rakovinu prsníka. Mnohé terapeutické metódy, ktoré v dnešnej dobe podstupujú a podstúpili, tak dochádza neraz k amputácii takéhoto prsníka, čo je istým spôsobom aj spoločenský hendikep pre takúto ženu. Nie je to celkom také smiešne, lebo v pondelok som sa stretol konkrétne s ľuďmi, ktorí rozprávali príbeh, veľmi krátky, kde dcéra, stará sa o, teda matka sa stará o svoju dcéru, ktorá je vo vážnom, ťažkom stave, má neurologické ochorenie, jednoducho je odkázaná na pomoc a starostlivosť inej osoby. A stala sa taká nepríjemná udalosť. Ona sama, tá matka, je chorá onkologická pacientka, mala odobratý prsník a mala tú ortézu. A pri páde, keď padli obidve tieto ženy, keď išli na toaletu, tak práve táto ortéza bola zničená. Myslím si, že toto nie je vôbec ani na zasmiatie alebo proste na nejaký smiech alebo na humor. Ale sú, aj tieto skutočnosti sa stávajú a ten sociálny alebo spoločenský ten hendikep tej ženy, áno, aj tá ortéza je tuná na mieste. Ale stávajú sa aj takéto veci.
Spomínaná pasívna eutanázia, ktorá tu bola spomenutá, možno aj to Holandsko. Holandsko je tým príznačné, že už od roku 2002 zaviedlo tie eutanázie. Dokonca Holandsko zaviedlo v súčasnej dobe, v súčasnom období eutanázie detí, čo je úplne absurdné. Neviem si to ani predstaviť, že dieťa by bolo to, ktoré rozhodne o svojom bytí alebo nebytí, o svojom živote. Zoberte si skutočnosť takú, že takéto dieťa teoreticky môže mať tých rodičov, ktorí s tým nesúhlasia. Sú to milujúci rodičia, ktorí veľmi milujú toto dieťa a takéto dieťa môže byť zmanipulované a rozhodne sa pre eutanáziu. Je to čosi absurdné. Všetci tí zástancovia eutanázie, ktorí hovoria, že eutanázia ako je dobrá, blažená smrť, dovolím si povedať, že zavádzajú a nemajú s tým skúsenosť.
Nechcem nejak tak veľmi výrazne to zdôrazňovať, ale nejakú tú skúsenosť mám, aj keď nie dlhú, ale viac ako 10 rokov v podstate sprevádzam zomierajúcich ľudí. Nestretol som sa za vyše týchto 10 rokov, takmer 11 rokov s jedným prípadom, ja osobne som sa nestretol, kedy by pacient žiadal o smrť. To, že niekedy možno pacient naznačí, v náznakoch povie, keby som to už mal za sebou, to neznamená, že chcem zomrieť. Ale veľakrát sú mnohé tieto ochorenia sprevádzané práve bolesťami a veľakrát sú tieto bolesti veľmi komplikované, takmer neznesiteľné a tuná práve sú opiáty, ktoré slúžia na tlmenie bolesti. V zdravotníctve dokážeme tieto veci riešiť tlmením bolesti a to je ten rozmer, ktorý je etický aj humánny. Opiáty sú tuná na mieste, ak ti tlmím bolesť. A toto sa veľakrát skrýva a je to dešifrované za touto, možno niekedy takým povzdychom a v skutočnosti je to odmietanie tej bolesti. Človek má strach z bolesti. Má strach z bolesti rovnako tej fyzickej, tak isto aj duševnej. To neznamená, že keby som to už mal za sebou, neznamená to to isté, že ja chcem zomrieť.
V našej krajine a stretol som sa s takým prípadom, bol to inžinier, architekt, nebudem hovoriť meno, ale ako v rámci kazuistiky, tak mi to teraz prichádza na myseľ. Bolo to pred nejakými ôsmimi rokmi, ktorý bol ťažko chorý onkologický pacient. Sprevádzala ho jeho manželka. Prešli rôznymi procedúrami, až sa dostali, poviem, možno k takej krajnosti, kedy ten pacient v rámci terapie tak držal hladovku. Tá manželka ho tak verne sprevádzala, že ona to isté aj v tom hladovaní ho nasledovala. Tento pacient odmietol rovnako chemoterapiu aj rádioterapiu. Pomerne mladý bol, mal 48 rokov. Mal na to právo, mal na to právo. Naša krajina aj lekári rešpektujú toto právo pacienta. Ak pacient odmietne terapiu, ktorá môže byť veľakrát, naozaj prepáčte, že to tak poviem, ale veľakrát je naozaj veľmi drastická a veľmi bolestivá a možno ten pacient má iný pohľad na tú svoju budúcnosť alebo na kvalitu života alebo na kvalitu prežívania, tak aj táto skutočnosť sa rešpektuje. Tento pacient, keď u nás bol, spomínam si na to, že aj jeho sprievodným javom a zvlášť v tom terminálnom štádiu teda, keď sa blížila tá smrť, trpel bolesťami. Mal tieto bolesti. Cez to všetko tento pacient odmietal v podstate tlmenie tejto bolesti, tak teda ani v tomto prípade sa, teda sa to rešpektovalo, že odmieta všetky tie terapeutické prostriedky, ktoré sú dostupné, aby bola táto jeho bolesť tlmená.
Kolega Jarjabek, ktorý tuná spomenul, že chýbajú tu ženy a je to výsostne ženská téma. Nemyslím si to tak, nemyslím si to tak. Ja vo svojom živote, a nemal som právo nejak reagovať naňho, ale teraz môžem si to dovoliť. Ja viac poznám gynekológov a pôrodníkov mužov ako ženy. To nezodpovedá tej skutočnosti, že viac je to ženská téma. Je to rovnako aj mužská, aj ženská téma. Pri počatí života je v podstate rovnako dôležitý jak muž, tak aj žena. Sú to obidvaja rodičia. My sme to, my to teraz vyťahujeme tak nevyvážene, kde žena by mala mať nejaké nadpráva alebo vyššie práva pri rozhodovaní budúceho života. Dovolím si povedať, že nie je tomu tak. Rodičia, rovnako aj muž, aj žena majú rovnaké práva, aj čo do dôstojnosti a práv sú si rovnocenní muž aj žena. Aby sme to len nedeklarovali v takých všeobecných rovinách, ako to veľakrát sú také floskule, ktoré sa tuná takto hádžu a na druhej strane takto to zase dehonestujeme a mnohé veci pošliapavame.
Takisto zaznelo v rámci rozpravy, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a to sú v podstate tie skúmavkové deti a umelé oplodnenia a podobne. Je tomu tak. Má to veľký vplyv a veľmi je to dôležité na jeho emočný vývoj. Jednak v prenatálnom období, ale aj neskôr. Jeho emočný vývoj v rámci jeho ďalšieho ako vývoja po narodení až po dospelosť a veľakrát môžu byť títo ľudia naozaj aj emočne labilní. Myslím si, že Marián Kvasnička v tejto psychologickej problematike skôr ma zastúpi. Má v rodine, jednak aj otec bol detským psychiatrom a má tieto skúsenosti aj sprostredkovane skrze svojho otca.
Ten spomínaný pamätník, Modrý kostolík, ktorý (reakcie z pléna), nebudem do konca. Je tam pamätník nenarodeným deťom. Neviem si spomenúť teraz študenta v Banskej Bystrici, ktorý z takého skla vytvoril také súsošie. Tak isto je to nenarodeným deťom. Myslím si, že je to veľmi nádherné súsošie. Je mi to ľúto, že neviem si spomenúť teraz to meno. Ja som to videl, len nejak nevidel som to plasticky, ale iba v obrazovom znázornení a bolo to také nádherné, kde kľačí matka na kolenách a nenarodené dieťa stojí nad touto matkou a takto má položenú ruku alebo neviem, či aj obidve ruky nad svojou matkou a to je taký symbolický akt toho odpustenia. Symbolický akt odpustenia toho nenarodeného dieťaťa voči tej matke, ktorá spôsobila v podstate a zapríčinila veľa, teda smrť tohoto dieťaťa. Odpustenie je veľmi dôležitým rozmerom. Veľmi dôležitým.
Mnohé matky, ktoré boli na potratoch a opakovaných, sa aj vyjadrili, sú aj také, ktoré povedali, potrat je najväčším zlom, aké vôbec človek, čo vôbec človek vymyslel. Neviem, hore sú mladé dievčatá, tak to budú patriť tie slová aj im. Nenechajte sa, dievčatá, nikdy nahovoriť, nikdy nahovoriť na potrat! Keď vás budú nahovárať na potrat, budú za tým možno traja, štyria, možno aj viacerí ľudia, ktorí vás budú tlačiť do toho. Nepodľahnite tejto veci! Lebo po potrate a ten postaborčný syndróm, ktorý sprevádza tieto ženy, bude ťa prenasledovať a neraz je to naozaj to prenasledovanie na celý život. Je to ťažké previnenie voči slabému a nevinnému človeku. Veľmi vážne a veľmi ťažké je to previnenie voči nevinnému človeku, bezbrannému človeku, ktorý nemá možnosť sa brániť. Nemá možnosť sa brániť. Aj znásilnená žena, ktorá bola znásilnená a násilím je vtlačený takýto život do lona matky, nemá toto právo, aby toto násilie obrátila voči nenarodenému dieťaťu.
Spomeniem tu jeden konkrétny prípad. Zabudol som to meno, sa ospravedlňujem, hej, a tak mi to tak prichádza na myseľ a to je tak tá nedávna balkánska vojna, ktorá sa udiala. Všetci sme, teda mnohí sme boli toho svedkami a sme to tak zažívali aj autenticky. A veľakrát je to naozaj tie vojny a tie násilenstvá a veľakrát sa práve obracajú tie násilia a znásilnenia voči ženám, voči ženám a voči dievčatám. Spomeniem tu príbeh jednej rehoľnej sestry, ktorá sa stretla so svojou priateľkou. Tá jej priateľka tuším mala nejakých 13 rokov alebo 14 rokov a obidve sa rozprávali. Bolo to v bývalej Juhoslávii. A teraz to dievča 14-ročné, pozerala sa na ňu, tá priateľka mala habit a ona jej hovorí, že tebe je ale dobre, ty si rehoľná sestra, a teba sa nedotýkajú tak tie útrapy vojny, tak ako sa dotkli mňa. Tá priateľka ju pozorne počúvala a opýtala sa jej, v akom slova zmysle to myslíš? Ja už vo svojom veku, tých 13, resp. 14 rokov, niekoľkokrát som bola znásilnená. Teba sa to nedotklo, teba chráni tvoj habit. Proste tak si vyžalovali tie dievčatá medzi sebou, obidve tie ubolené srdcia. Skutočnosť alebo ten život je naozaj plný paradoxov. Stalo sa to, že táto rehoľná žena bola unesená z toho kláštora, nejakým spôsobom dostala sa do rúk vojakov, kedy násilím strhli z nej tento habit a sama vydala svedectvo o sebe, že do rána touto skupinou vojakov bola znásilňovaná. Nechcem teraz hovoriť, že z ktorej strany to boli tí vojaci, lebo si to presne nepamätám. Myslím, že to boli srbskí vojaci, ale nie som si celkom istý. Bola do rána znásilňovaná a hovorila sama o týchto pocitoch, že keď ležala na tej kamennej dlažbe a cítila sa veľmi pokorená a veľmi bola pošliapaná jej ľudská dôstojnosť. Tento atak a tento útok vojakov táto žena dokázala dokonca odpustiť a predovšetkým ho prežila, prežila, lebo mnohé znásilnené ženy boli aj zavraždené. Mnohé znásilnené ženy boli aj zavraždené.
Matka Tereza, ktorú som citoval a spomínal jej citát, že trápi nás naozaj veľakrát; vrátim sa ešte k tej rehoľnej sestričke; jej citát, že veľakrát nás trápi hlad v Indii, v Afrike, ale nezamýšľame sa nad touto skutočnosťou aj nad týmto rozmerom, že násilie, ktoré je páchané voči ženám a voči nenarodeným deťom, nikto sa nad tým nezamýšľa. Matka Tereza bola nositeľkou Nobelovej ceny. Dostala Nobelovu cenu za jej dlhoročnú prácu, ktorú robila, starala sa o zomierajúcich ľudí a tá matka Tereza sa starala o zomierajúcich ľudí priamo v uliciach Kalkaty.
K tej rehoľnej sestre, keď sa vrátim, a to násilie, ktoré bolo, naozaj hrubým spôsobom bola pošliapaná jej ľudská dôstojnosť, tak to dievča, keď po nejakom, keď ju tak môžem nazvať tú rehoľnicu, po nejakom čase, keď sa z toho spamätala, aj sa otriasla, stretla sa so svojou predstavenou rehole a požiadala ju o to, aby mohla rehoľu opustiť. Dôvod bol prozaický, dôvod bol jednoduchý. Požiadala predstavenú, aby ju uvoľnila z tejto rehole, lebo sa rozhodla, že toto dieťa, ktoré pod srdcom nosí, sa rozhodla, že ho chce donosiť. Rozhodla sa, že ho chce donosiť, porodiť a navyše povedala, toto dieťa chcem naučiť láske, toto dieťa chcem naučiť milovať. Vidíte, že dejú sa aj takéto veci.
Tá pani doktorka, Pam Stenzel, spomenul som si teraz na to meno tej Američanky, je v podstate tiež dieťaťom matky, 15-ročnej matky, ktorá bola znásilnená a sa rozhodla namiesto potratu donosiť toto dieťa a porodila ho. Porodila toto dieťa a darovala ho na adopciu. Pam Stenzel nepozná svojich rodičov, nepozná svoju matku, ale je vďačná Bohu za dar života. Nesmierne si váži dar života a denne a dennodenne sa modlí za svoju matku a hlavne za to, že mala tú odvahu a prijala toto dieťa, teda ju konkrétne, dokázala ju prijať a nešla na ten potrat.
Ten život je naozaj plný tých paradoxov, ktoré prináša, ale nenarodené dieťa nemôže byť to, voči ktorému sa obracia naša hrubosť, naše násilie. Nikdy to nemôže takto byť, nemôže to tak byť. Ten proces, ktorý prebieha v tele matky, je veľmi zaujímavý. Zygota, myslím si, že to je jedna z najväčších alebo je to najväčšia bunka, ktorú vôbec človek má a tu nemá muž, ale túto gametu má práve žena. Má 150 mikrometrov, je to 0,15 milimetrov, teda je to možné vidieť aj, kto má dobré oči, tak aj voľným okom. Ja už nie, už mám okuliare, tak ja by som musel vidieť tie okuliare.
Fetoskopia, ktorá sa zaoberá v podstate alebo skúma vývin plodu alebo jaké procesy tam ako prebiehajú, sú to úžasné, fenomenálne veci, ktoré sa tuná dejú. Zygota, ktorá splynie, alebo dve gamety, ktoré splynú, to je tá, to je ten oocyt a mužská spermia, vytvára sa v podstate, deje sa tuná a je to taký jedinečný, jedinečný jav. Po 24 hodinách sa táto bunka, zhruba je to 24 hodín, pán doktor ma skontroluje, počúva ma, môže to byť, samozrejme, individuálne, môže to byť, môže to byť 25 hodín alebo aj 23, je to veľmi individuálne, ale literatúra uvádza 24 hodín, kedy sa rozdelí na dve bunky, blastomery. Je to proces stále, ktorý prebieha v tele matky, ale neprebieha v maternici, ako by sme si to mysleli, ale k oplodneniu dochádza ešte vo vajcovode. A ten proces vo vajcovode, kým to oplodnené vajíčko, oplodnená zygota, teda oocyt a tá zygota, ktorá prechádza tými procesmi, neskôr toto vajíčko sa ďalej rozdelí na 16, resp. až 32 buniek a tento začínajúci život v podstate odborníci – lekári, biológovia – nazvali to, že je to morula, lebo pripomína malú morušu, malú morušu, tí, ktorí poznáte plod moruše, tak zhruba asi takto to vyzerá. Stále je to proces, ktorý prebieha v tom vajcovode.
Postupne to je proces, ktorý je asi na konci štvrtého dňa a prechádza toto oplodnené vajíčko do tela matky do maternice, ale stále, stále toto oplodnené vajíčko akoby putovalo v tej maternici, žije, vyživované je z vlastných týchto látok a zhruba niekedy okolo desiateho dňa dochádza k nidácii, teda uhniezdeniu toho vajíčka na stene maternice a kedy v podstate veľmi, veľmi úzko sa prepojí s telom matky.
Tá komunikácia medzi dieťaťom a matkou je úžasná. Dievčatá, nikdy to nepodceňujte, kolega Mikloško to tu spomínal, keď tomu dieťaťu budeš nadávať a správať sa veľmi zle a agresívne voči tomuto dieťaťu, možno budeš fajčiť, drogovať, piť, hýrivo sa správať, všetko to sa odnesie raz na živote tohoto dieťaťa. Ale keď láskyplne budeš prijímať ako tento počatý život, tak takisto sa to raz aj emočne odrazí aj na živote tohoto dieťaťa.
Takýto človek, ktorý je emočne silný, je väčšinou aj úspešný vo svojom živote. Naopak, jedinec, ktorý je emočne labilný, veľakrát sa potkýna vo svojom živote, veľakrát naozaj robí také kotrmelce a nevie tú príčinu toho, že čo v podstate ho to sprevádza.
Univerzitný profesor Říčan napísal jednu z veľmi pekných kníh, ešte nebol vtedy univerzitným profesorom, volá sa Cesta životem. Cesta životem, to je od počatia, prirodzeného počatia po prirodzenú smrť.
Tiež nedá mi, aby som nespomenul tiež jedného z autorov jednej peknej publikácie z môjho pohľadu, samozrejme, každý si môže vybrať, Život v našich rukách, je to taliansky autor, endokrinológ, autor, ktorý napísal túto knihu Život v našich rukách, je to Maurizzio Pietro Faggioni. Tiež sa venuje tejto problematike.
Říčan vo svojej knihe, keď sa k nemu vrátim, Cesta životem, spomínal som to už tuná pri nejakej inej príležitosti, keď boli tie abortívne vnútromaternicové telieska, ktoré tuná mali byť a antikoncepcia mala byť hradená z verejných zdrojov; antikoncepcia je luxusom navyše. Nemôže byť hradená z verejných zdrojov nikdy, ani do budúcna nemôže byť hradená antikoncepcia z verejných zdrojov! A plodnosť nie je chorobou, plodnosť nie je chorobou! Ak by bola, tak; naopak, v dnešnej dobe neplodnosť je chorobou. Máme veľmi veľa dievčat, mladých manželstiev, ktoré by veľmi chceli mať dieťa, veľmi túžia po takomto dieťati a naopak, majú opačný problém. Dnes je opačný problém, že mnohé matky, mnohé, mnohé ženy práve sú neplodné.
K tomu Říčanovi, keď sa vrátim, tak on hovorí takúto skutočnosť, že matka nemôže sa správať, môže sa síce, ale nemala by sa správať ku svojmu počatému dieťaťu, aby sa nesprávala ako k nejakému kusu mäsa, lebo to nie je nejaký kus mäsa. Kolega Droba to takto odprezentoval, pardon Droba, Miškov, prepáč, Juraj, ja som sa pomýlil, obidvaja ste Jurajovia, tak som sa pomýlil, prepáč. Kolega Miškov to tuná takto odprezentoval, ako keby novopočatý život bol nejaký bezcenný a bezvýznamný a práve mi to tak pripomenulo, ako by to bol nejaký len kus nejakého mäsa.
Nie je to, je to nový, začínajúci sa ľudský život a z takéhoto a z týchto dvoch gamet, mužskej a ženskej, mužskej spermie a ženskej oocyt, to vajíčko ženské, vždycky cez ten proces 266 dní narodí sa dieťa. Nikdy to nebolo ešte, aby sa to stalo niečo iné.
Myslím si, že asi prerušíme rozpravu. (Obrátenie sa na predsedajúceho.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Áno, ale musím vedieť, či prerušíme vaše vystúpenie alebo rozpravu. Ak by ste teraz skončili, dám ešte možnosť vystúpiť s faktickou pána poslanca Kvasničku.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak ja ešte keď, ja myslím...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Takže vy by ste ešte potom pokračovali, áno, či dokončíte?
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak ja myslím, že môžem aj dokončiť, je obedňajšia prestávka, nechám priestor teda tuná na tie faktické. Ja sa potom prihlásim ešte.
|
46.
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, chcem ti tak pripomenúť a povedať, že extrémne nebezpečné nemôže byť chrániť nenarodené dieťa. Dieťa v lone matky, ktoré nemá možnosť nijako sa brániť, práve to je najviac zraniteľné, a to nemôže byť extrémne nebezpečné. A dovolím si s tebou nesúhlasiť, toto, čo si tuná odprezentoval. Dieťa nie je súčasťou matky, je to samostatná bytosť, samostatná bytosť. To nie je súčasť matky. To nie je tak, ako sa to predkladá, matka môže rozhodnúť o bytí alebo nebytí nenarodeného dieťaťa. Spomeniem tuná, spomenul si ten holokaust, ale všetky tie možné veci, ktoré si, tuná hromy-blesky lietali.
Spomeniem tuná aj tú súčasnú utečeneckú krízu. Nič ti to, pán kolega, nepripomína? Európa rieši otázky zamestnanosti utečeneckou krízou, utečeneckou krízou. Je tu 1,72 miliardy vo svete nenarodených detí, 46 miliónov je to ročne. Rovnako aj Európa trpí v podstate tým, že nerodia sa deti. U nás krivka vitality na Slovensku je 1,3. Ak by sme to len obyčajnú matematiku, Jozef Mikloško je matematik, on ma opraví, keď hovorím zle. Ak by sme to len matematicky mali pomenovať, to, aby sa zachoval náš národ a existencia našej štátnosti, je potrebné nie 1,3. To je málo 1,3 dieťaťa, aby sa narodilo na jeden manželský pár, ale treba aspoň 2 a aby sa to zachovalo, tak 3. A kde sme? Na akej úrovni? 1,3. Slovensko v skutočnosti, pán kolega, keď si si nevšimol, vymiera.
Mne záleží na budúcnosti našej krajiny, preto je tu tento návrh zákona, ktorý tuná predkladáme. Viac sa dotknem niektorých vecí v rozprave.
|
34.
Ďakujem za slovo aj kolegovi za jeho vystúpenie. On ako matematik to úmrtie nenarodených detí, tie 1,72 miliardy za posledných 50 rokov, v podstate to prerátal na tie padnuté lietadlá, 235 lietadiel denne. Jedno by sme si všimli, keby padlo, a by boli naozaj toho plné médiá. Nenarodené deti nemajú žiadne práva prakticky, ani tak ako tu kolega pred chvíľou spomenul, ani len také minimalistické veci sa nepodarilo presadiť ani v ústave, ani v zákone a ľudský život je hodný ochrany od jeho počatia. Od teda, dá sa povedať, vzniku, nevieme to ani definovať, lebo rodičia – otec a matka – sú sprostredkovateľmi, odovzdávajú život, nie sú tvorcovia života.
Pokles tých potratov, ktoré si spomínal, za posledné roky naozaj klesal, lebo tak nám dal aj stanovisko, aj z Parlamentného inštitútu sme to dostali, áno, je to aj vďaka stúpajúcemu trendu užívania antikoncepčných prostriedkov a spomenul si tuná aj tú tabletku, tú pilulku "deň po", ale veľakrát sú to práve abortívne antikoncepčné prostriedky, ktoré de facto spôsobujú minipotrat a bránia uhniezdeniu už oplodneného vajíčka v tele matky, teda v maternici.
Čo sa týka toho prsníka, a tak možno sme sa tak zasmiali, a jeho cena je 2 400 eur, ale v pondelok som rozprával na túto tému veľmi vážne, kde žena, ktorá mala ortézu prsníka, starajúca sa o svoju nevestu, padla a si poškodila túto ortézu. Žena je hendikepovaná, hej, a dneska máme onkologické pacientky, rako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
52.
Ďakujem za slovo, aj kolegovi Mariánovi Kvasničkovi za jeho prezentáciu. Presne tak, ako si to, pán kolega, rozprával, aby tak závažná téma, ako je ochrana života, neznela len na pódiách, na púťach, na pochodoch, na referende, ale predovšetkým aby takáto vážna téma, ako je ochrana ľudského života, nenarodeného života, zaznievala tu, priamo v parlamente. Naša konzervatívna bojazlivosť nemôže byť väčšia, ako to, aby sme nabrali odvahu a chránili právo na život. Právo na život je najzákladnejším ľudským právom, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné práva.
Nestihnem všetko reagovať, čo si tu spomenul, ale spomenul som si tiež a tak asociatívne, keď si spomenul tie Levy prichádzajú od pána Palka, túto publikáciu, tiež som sa cítil v posledných dňoch ako prorok Daniel, ktorého hodili levom do jamy a ráno prišiel kráľ Nabuchodonozor a sa ho pýtal: "Daniel, syn živého Boha, žiješ?" A on zdola medzi levmi mu hovorí: "Kráľu, žijem."
To je to, čo človek mal možnosť zažívať na vlastnej koži, že tie levy nás idú roztrhať. Ale aby to nebolo také, že sa naozaj len bojíme a schovávame sa za niečo a možno nejaký konzervativizmus, ale aby sme chránili predovšetkým ľudský život zákonom.
Ľudský život má byť darovaný s láskou, ale niekedy je plodom násilia. To, čo si spomínal, matka, ktorá pretrpela sexuálne znásilnenie, nemôže uskutočniť násilie na dieťati, ktoré v sebe nosí. Nesmie sa pridať násilie k násiliu. Nikdy, za žiadnych okolností to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Predkladatelia návrhu ústavného zákona sú pevne presvedčení, že právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. To len si tu takú krátku prestávku len urobiť a takú pomlčku. Spomínam si na veľmi ťažké časy, ktoré môj brat Maroš, ktorý je farárom v Žakovciach a mal podobné problémy, jak ja teraz, aj práve aj s medializáciou a podobne, boli to veľmi vážne a ťažké ataky, stará sa o telesne postihnutých bezdomovcov, núdznych ľudí a oni si napísali taký transparent, ktorý opreli o stenu fary a tam veľkými písmenami bolo napísané Právo na život. Právo na život je tým najzákladnejším ľudským právom, akékoľvek môže byť.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky US12/01, citujem: "Právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd."... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
45.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás naozaj, aby ste pri tejto téme vytvorili kolegovi priestor, aby mohol v kľude predniesť svoj návrh zákona.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
46.
"Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať kľúčové miesto práva na život v systéme základných práv a slobôd. Ľudský život ako najvyššiu hodnotu je nevyhnutné chrániť od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť a túto ochranu garantovať v ústave. Právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí a hrubé porušovanie ich ľudskej dôstojnosti jednoznačne nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom. Slovenská ústava nepripúšťa trest smrti," s čím sa predkladatelia ústavného zákona stotožňujú, "preto je zvlášť zavrhnutiahodné, že dovolenie zabíjania nevinných nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany má v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. Nenarodené deti, ktoré sa nemôžu narodiť z dôvodu, že sú akýmkoľvek spôsobom úmyselne pozbavené života, nie sú subjektmi práva a priamo im neprináleží žiadna právna ochrana. Platí totiž podmienka, podľa ktorej má počaté dieťa spôsobilosť mať akékoľvek práva len vtedy, ak sa narodí živé."
Predloženie návrhu ústavného zákona je snahou napraviť tento neakceptovateľný stav, ochrániť okrem iného život, nedotknuteľnosť a ľudskú dôstojnosť nenarodených detí, ako aj dosiahnuť spravodlivosť a rešpektovanie prirodzeného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo má osobitne chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších, t. j. nielen deti, mladistvých a tehotné ženy - článok 41 platnej ústavy - ale aj nenarodené deti a ťažko choré nenarodené osoby.
Myslím si, že s touto skúsenosťou rovnako aj ja, ako aj môj brat máme tie možno, dá sa povedať jedny z najlepších skúseností v našej krajine. Maroš sa, náš Maroš sa stará o takéto deti a práve o tých, kde sú tlačení do kúta a sú porušované aj základné ľudské práva. Ja vo svojom osobnom voľne, ja sa starám zase o zomierajúcich ľudí. Myslím si, že o zomieraní by som vedel tuná veľmi dlho a veľmi veľa hovoriť. Dovolím si povedať, že mám viac ako desaťročnú skúsenosť práve s touto problematikou.
Preto sa do ústavy ako právnej normy s najväčšou právnou silou dopĺňajú zákazy akéhokoľvek úmyselného potratu, pričom sa zaručuje ochrana života matky nenarodeného dieťaťa. Eutanázia asistovanej samovraždy, závažnosť a následky predmetných nemorálnych konaní si vyžadujú ústavný zákaz. Súčasná neprístupnosť eutanázie a asistovaného suicídia podľa prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (etický kódex zdravotníckeho pracovníka), ani trestnosť účasti na samovražde sa nejavia ako dostatočné.
V návrhu ústavného zákona sa tiež zakazujú viaceré ďalšie z morálneho hľadiska neprípustné činnosti porušujúce nedotknuteľnosť alebo ľudskú dôstojnosť nenarodeného dieťaťa alebo nenarodeného človeka. A navrhuje zákaz všetkých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúce ľudské prvky, zákaz všetkých druhov klonovania, zákaz umelého oplodnenia a ďalších činností, následkom ktorých je alebo môže byť ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Zákaz odoberania a získavania využívania buniek, vrátane embryonálnych kmeňových buniek orgánov a iných častí nenarodených detí (okrem výnimiek, ktoré sú v súlade s morálkou).
V záujme ochrany zdravotného a priaznivého všestranného vývinu detí sa ustanovujú v ústave aj základné podmienky adopcií, pričom sa sprísňujú podmienky osvojenia detí do zahraničia. Táto snaha je tiež reakciou na neakceptovateľnú prax adopcií v niektorých zahraničných štátoch, nezohľadňujúcu najlepší záujem dieťaťa, morálku, ani prirodzené právo, ale záujmy LGBTI aktivistov, s ktorou zásadne nesúhlasíme.
Z morálneho hľadiska je absolútne neprípustný návrh akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 až 2019 predložený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, deštruktívne zasahujúci do oblasti vnútra, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, vedy, výskumu a športu, zdravotníctva a kultúry. Návrh ústavného zákona zdôrazňuje suverenitu Slovenskej republiky v morálnych otázkach, ako aj hodnotových. Výlučnú právomoc Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach garantuje aj Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2002 o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach. Táto deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky zdôrazňuje princíp zvrchovanosti spočívajúci v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii rešpektovanej Európskou úniou.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, okrem tých, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona zosúladiť, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlučiteľný s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, pán predseda, k ústavnému zákonu a teraz mi, kolegovia a kolegyne, dovoľte predložiť návrh zákona. Je tu zlúčená rozprava, tak uvediem aj návrh zákona. (Reakcia z pléna.)
Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.
Dovolím si tu takúto poznámku: tento zákon, tento, práve tento zákon, dovolím si povedať, že tento zákon je nositeľom zla v našej krajine. Je potrebné ho naozaj zrušiť, hovorím to s plnou vážnosťou tak, ako tu stojím. Tento zákon je nositeľom zla. Je to zákon č. 73/1986. Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zdravie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s návrhom ústavného zákona o ochrane života zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú ochranu života, nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí, ako aj ochranu ďalších práv zaručených nenarodenému dieťaťa v návrhu ústavného zákona o ochrane života. Ďalej zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Ďalej novelizovať dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Súčasne je potrebné celý právny poriadok Slovenskej republiky komplexne prehodnotiť s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života, predložiť do legislatívneho procesu aj ďalšie návrhy noviel súvisiacich právnych predpisov.
Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie - ak by teda mal, tak len tie pozitívne, dovolím si dodať - na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy. Ak by teda mal, tak by, ja si dovolím povedať, že by mal len ten pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky okrem tých ustanovení, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona o ochrane života zosúladiť. S rovnakou účinnosťou, ako nadobudne schválený návrh ústavného zákona o ochrane života, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlúčiteľný s právom Európskej únie. Toľko na úvod predkladaných návrhov zákona.
Ak by som ešte mohol, tak chcem dodať možno niekoľko slov. Tento návrh zákona nie je tuná proste predkladaný, že ten náš, možno tá príprava a ten proces naozaj trval niekoľko rokov, nebolo to napísané v priebehu týždňa, mesiaca, ale je to pretavená práca odborníkov, dá sa povedať, do niekoľkých rokov, v rámci rozpravy ja tieto veci priblížim. Chcem povedať, že predkladaný návrh zákona, to, že som to mohol tuná predniesť, myslím si, že za celé to krátke obdobie, ktoré som pôsobil v Národnej rade, bol som tuná veľmi silne atakovaný, musím povedať, veľakrát aj zo strany niektorých mojich kolegov, zo solidarity nebudem hovoriť tieto mená, ani sa na mená nepýtajte, ale bol som atakovaný do tej miery, aby tento návrh zákona toto volebné obdobie vôbec tuná nebol predložený. To, že tento návrh zákona tuná je predložený, je to aj vďaka tým ľuďom, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali. Musím sa priznať, ja ako praktizujúci katolík, bol som si pýtať nie tak dávno požehnanie aj otca arcibiskupa, ktorý mi dal na túto misiu svoje požehnanie, hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tie útoky voči mojej osobe, ktoré boli, boli skutočne takmer nevypovedateľné a v pondelok predtým, než som išiel do Národnej rady, sme sa rozprávali s mojím starším bratom. Mám dvoch starších bratov. Jeden z nich je ten farár v Žakovciach a Maroš bol ten, ktorý mi dal požehnanie a hovorí, že prehrať s Kristom je víťazstvo. Nebojím sa aj o tú možnú moju osobnú diskreditáciu, ktorá ma sprevádza a tú škandalizáciu mojej osobnosti. Je to jednoduchá obeta, obeta za tento zákon, že tu môže byť v tejto Národnej rade predložený.
Návrh zákona alebo ochrana života je tak vážnou a tak ťažkou témou, myslím si, že zaslúži si našu pozornosť, a to aj patrí aj vám, zároveň výzva tým, ktorí tu budete ešte aj to nasledujúce volebné obdobie, aby aspoň raz za jedno celé volebné obdobie tento návrh zákona práve sa ocitol tuná v Národnej rade dovtedy, kým naozaj neprijmeme účinnú ochranu ľudského života. Ľudský život je nenahraditeľný, jedinečný, neopakovateľný. Zo skúseností môžem povedať, že čím si bližšie k smrti, paradoxne tým máš väčšiu túžbu žiť. Ešte raz. Čím si bližšie k smrti, tým máš väčšiu túžbu žiť. Tie bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že ľudia chcú, aby boli usmrtení a eutanázia, za tými slovami treba dešifrovať tú skutočnosť, že človek sa bojí utrpenia. Zmiernite mi utrpenia a bolesť a v tom je zásadný rozdiel. Nieže ja chcem zomrieť a len podľa možností nechcem trpieť. Bolesti sa bojíme, bojíme sa utrpenia a najviac sa bojíme smrti. Pred smrťou všetci stíchneme, úplne všetci. Dnes môžeš byť poslancom Národnej rady, dnes môžeš byť ministrom, môžeš byť prezidentom, môžeš byť predsedom vlády, ale keď sa ťa dotkne smrť a budeš zomierať, všetci s bázňou a rešpektom budeme v tichosti a jednoducho tá smrť prichádza bez toho, že či ty ju prijímaš alebo ju neprijímaš, či sa s touto skutočnosťou stotožňuješ alebo nestotožňuješ.
Chcem podčiarknuť jednu vec, ktorú mi nedá, aby som ju nepodčiarkol. Sú to nenarodené deti a dieťa je to, ktoré jednoducho nemá možnosť prakticky žiadnej obrany. Dieťa nie je súčasťou matky, nenarodené dieťa v prenatálnom období. Je to, ak to môžem povedať takto, samostatný subjekt, samostatná jednotka. Prepáčte mi, možno tie termíny nie sú také veľmi celkom správne. Je to samostatný človek, samostatný jedinec. A mať právo na život toho druhého, tak to sa pasuje do pozície Boha, aby rozhodoval o takejto otázke, ako je bezpochyby otázka života a smrti. Toľko na úvod.
Ďakujem.
|
30.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona. Toto nie je politická téma, hneď v úvode poviem, je to hodnotová téma, je to veľmi ťažká téma, ktorá veľakrát naozaj polarizuje spoločnosť, odborníkov, či v oblasti práva, medicíny, sociálnych vied, psychologických vied, ale nejde tu nám predkladateľom o polarizovanie a jatrenie tejto témy a polarizovanie spoločnosti, ale úprimne nám ide o ochranu ľudského života, ktorý je bezpochyby vysoko cenný alebo najcennejšie to, čo vôbec človek môže mať.
Návrh zákona, v návrhu zákona je pretavená niekoľkoročná práca nielen nás predkladateľov, ale hlavne odborníkov v oblasti práva, ústavného práva, legislatívy, medicíny, špeciálne v špecializovaných vedných disciplínach, gynekológia, pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem Jánom Pavlom II., ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale bola to osobnosť, ktorú uznával, dovolím si povedať, celý svet. Mám tu jeden citát aj matky Terezy hneď v úvode, ktorá bola tiež takouto uznávanou osobnosťou, ktorá bola dokonca nositeľkou Nobelovej ceny. Ján Pavol II. bol kandidátom na udelenie Nobelovej ceny. (Zaznievanie gongu.)
"Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi kultúrou smrti a kultúrou života. Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň vtiahnutí, všetci sa ho zúčastňujeme a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj prirodzený zánik. Kde sú korene zločinu, nacizmu? V najťažšom hriechu, aké len človek môže spáchať v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obetí ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín, cintorín nenarodených, cintorín bezbranných. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty. Vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti, ktorý by mal právo povedať: zabitie sa povoľuje, či dokonca zabiť treba? Tam, kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. Národ, ktorý zabíja vlastné deti, nemá budúcnosť." Toľko Ján Pavol II.
Ja dodávam, že v dnešných časoch ani Európa, sme práve toho svedkami. Ján Pavol II. povedal ešte tiež jeden z takých prorockých výrokov: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude."
"Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a v Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad, ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru. Lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiaden rozdiel." Matka Tereza z Kalkaty.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh ústavného zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško. Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku, t. j. od počatia - ten terminus technicus je veľmi, veľmi zložitý a komplikovaný, dovolím si tuná povedať, lebo človek alebo život nevzniká, ale život sa len prenáša, prenáša, my sme nositeľmi a odovzdávatelia toho života, otec a matka odovzdávajú život, teda život nevzniká - právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa vzhľadom na ich charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať kvôli jednoznačnosti spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave vyslovene zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj nenarodené deti, napríklad právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať a pod.
Predkladatelia vzhľadom na systematiku slovenského právneho poriadku, napríklad Občianskeho zákonníka, neustanovujú výslovné zaručenie práv nenarodenému dieťaťu vo všeobecnosti.
Prerušíme, pán predseda.
|
109.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Pri predkladanom návrhu zákona pána kolegu, ktorý som si tuná vypočul, zamyslel som sa nad istou genézou v školstve, ktorá tuná fungovala od roku 1989. Chcem poukázať na iný rozmer možno, ktorý tuná nebol spomenutý. Sám som pôsobil v tej školskej samospráve dosť aktívne ako rodič, a takisto sme mali zriadenú školskú radu. Naše deti boli absolventmi cirkevnej školy. Chcem podotknúť a poukázať práve na ten rozmer, možno ten, ktorý práve dnes sa tuná ako vyčíta, tak kedysi na začiatku, keď sa to tak všetko formovalo, možno aj tá školská samospráva a podobne, tuná paradoxne zriaďovateľ bol ten, ktorý rozhodoval o riaditeľovi školy, na základe výberového konania, nebola to školská rada, ktorá síce bola zriadená na danej škole, ale nemala kompetenciu zvoliť toho samotného riaditeľa, bola takým poradným orgánom. Zamyslel som sa nad tou otázkou, že kto pozná lepšie ten problém, alebo teda ak zriaďovateľ, keď som zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia a mám byť zodpovedný za túto školu, no tak mal by som mať aj tú kompetenciu. Samozrejme, môžeme sa sporiť o tom, že na koľko.
Školské rady boli zriaďované tak, že boli v podstate, keď si to pamätám ešte, boli to traja zástupcovia za učiteľov, traja boli rodičov, traja boli za zamestnancov školy, traja boli za odbory. Pán minister, neviem, či som niekoho zabudol.
Ešte zriaďovateľ. No podľa toho, že kde, ale myslím, že toto bolo zoskupenie školskej rady a takto školské rady fungovali. Ak zriaďovateľ je zodpovedný a myslím si, že je zodpovedný aj za kvalitu výuky v danom prípade, keď zriaďovateľom je biskupský úrad cirkevnej školy, tak nesie túto zodpovednosť. Myslím si, že nesie aj zodpovednosť takisto aj za vedenie tej školy. Ak to prenesiem v tom prenesenom slova zmysle na štátne, resp. obecné školy, lebo kedysi boli štátne, nemali právnu subjektivitu, tým, že prešli kompetencie na obce, školy dostali vlastnú právnu subjektivitu, a teda zriaďovateľmi zo zákona sú teraz obce a obec zastupuje v danej obci starosta.
Ja nie som až tak celkom zástanca toho, že by som to nejak tak potláčal ako tú samosprávu, ale zase nemôžem tuná nevidieť tú skutočnosť a tento rozmer, že starosta obce nesie zodpovednosť za tú školu v danej obci. A keď ju nesie, dovolím si povedať aj iný rozmer, že v danej obci on aj dobre pozná aj samotných občanov. Samozrejme, môže to byť aj riaditeľ, ktorý by mohol sa uchádzať o taký post aj z inej obce alebo proste z iného mesta, ale predsa ako zriaďovateľ, keď je obec, nesie aj zodpovednosť, tak musí mať kompetenciu. (Ruch v sále.)
Ďakujem, ja len toľko k tomu návrhu zákona, ďakujem.
|
93.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, len úplne niekoľko slov. Vítam, že je tento tuná návrh zákona, a chcem ho aj svojím hlasovaním podporiť, ale aspoň takto symbolicky verbálne, aby sme sledovali nielen, aký dopad je možno na štátny rozpočet, životné prostredie, sociálne vplyvy, ale práve na rodinu a manželstvo, lebo to je tá základná bunka spoločnosti, na ktorú treba hľadieť. Toto by mala byť jedna z prioritných vecí, na ktorú by aj Národná rada mala klásť dôraz, aj myslím si, že aj my, celá krajina ako taká.
Ďakujem za slovo.
|
83.
Rozhodnutie je v rukách lekárov na základe príznakov lekára. Cez telefón veľmi ťažko ten lekár určí tieto príznaky, veľakrát tie mamičky reagujú, dovolím si povedať, priam hystericky a nepravdivo, lekár nedokáže dostatočne posúdiť na základe telefonátu, že či sa jedná o akútny alebo len nejaký ľahký prípad. Toľko som chcel len na záver.
Ďakujem.
|