Vyhľadávanie v prepise rozpravy

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
27. 6. 2014 11:18:56 - 11:19:17 36. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text nie je autorizovaný)
96.
Tak ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa pridávam ku kolegovi Štefancovi. Tiež posledný deň som tu, lúčim sa s vami. Ďakujem za spoluprácu. A dovoľte mi, aby som aj po maďarsky mojim kolegom sa poďakoval. Köszönömközreműködést. (Potlesk.)
6. 6. 2014 10:04:49 - 10:06:41 35. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 983 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -   (text nie je autorizovaný)
30.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, toto je veľmi povzbudivé. Ak by som vedel požiadať ešte aj o tie predchádzajúce dve možno. (Smiech v sále.) Lebo tiež sú veľmi dobré a tiež sú pre ľudí.
Chcem len upozorniť toľko, že naozaj treba to podškrtnúť, to zdravotnícke hľadisko v tomto zákone a teda vlastne upresňovanie to, že do 1. júla sa má to skosiť, lebo potom už to nieže stráca zmysel, lebo to kvitne celý, až do októbra, ale to ten nemôže ďalej kvitnúť, dá sa ušetriť. Hovorím konkrétne o ambrózii. A čo sa týka, čo sa týka poľnohospodárov, pre nich je to vyslovene pozitívne preto, lebo naozaj, naozaj ušetríme tam im prácu tým, že na vedľajších pozemkoch nebude im zamorovať. Treba aj to povedať, že nedá sa zatracovať tých poľnohospodárov, lebo nie u nich je väčšinou ako problém, ktorí pôdu obhospodarujú obyčajne tam, to sa nevyskytuje. Ale treba povedať, že najväčším zdrojom týchto, tohto peľu a konkrétne teda ambrózie napríklad, sú tie nevyužité, ale vytvorené priemyselné zóny, obytné ako parky alebo podobné, podobné teda lokality, ktoré sa nevyužívajú. Už sa ale zasieťovali, urobili sa tam cesty. Nevedia sa to už využívať na, využiť na poľnohospodárske účely ďalej a nevedia ich predať, alebo proste nechcú ich predať a neobhospodarujú. Tieto územia sú vždy pri obývaných územiach a ako môžme vidieť, čím ďalej, tým viac sa rozširujú a preto si myslím, že tento zákon je potrebný, aby tá obec vedela donútiť tých vlastných, vlastne zemepánov, nazvime to takto, ktorí by mali aspoň raz za rok teda tam poslať tú kosačku.
Ďakujem pekne za podporu.
6. 6. 2014 9:43:04 - 9:50:57 35. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 983 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
18.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne už, dovoľte mi do tretice predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pred rokom prijatý zákon, novelizácia zákona 543, nepriniesol alebo priniesol len mizivý pokrok v odstraňovaní invazívnych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2003, je orgán ochrany prírody, orgán ochrany prírody, ktorým sa automaticky myslí štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, a preto zákon v praxi nemá žiaden účinok, a to z týchto dôvodov.
Štátna ochrana prírody ako organizácia je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná. Rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia má nedostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden praktický predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani svoje základné funkcie, dohľad nad chránenými územiami. O tom by som vedel vám niečo porozprávať ako z funkcie bývalého ministra životného prostredia.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne tie financie vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav v dohľadnej budúcnosti nevidím, že by sa nejako mal zmeniť. Naviac štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia, jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu, a tým aj finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľa štátnej ochrany prírody, teda centrály, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu alebo zásahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme s kolegom Jakabom, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc, upozorňujem právomoc a nie povinnosť odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníkov pozemkov. To odstraňovanie na náklady vlastníkov pozemkov, upozorňujem, už platí v tomto zákone. My tu len upravujeme to, aby aj obec mala na to dosah, mala na to právo, pokiaľ občania, obyvatelia obce sa sťažujú, že na nejakom zanedbanom pozemku nie je odstránená, povedzme, alergénna rastlina, invazívna rastlina, a teraz obec maximálne tak môže sa obrátiť na Štátnu ochranu prírody, a tá po niekoľkých mesiacoch odpovie na to, že bohužiaľ, nemá na to prostriedky, aby to zabezpečila.
Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situáciách v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie, aj sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie takýchto inváznych rastlín, najmä alergénnych vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Upozorňujem tu aj na oveľa väčšiu efektivitu a flexibilitu pri informovaní obyvateľov, informovaní vlastníkov pozemkov, že sa na ich pozemkoch nachádzajú tieto rastliny a komunikácia je oveľa bežnejšia, ako medzi orgánom Štátnej ochrany prírody a občanom. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody a odborný posudok si môžu zadovážiť o tom, či je zamorenie také závažné, aby trebalo to teda likvidovať.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody a v zákone je napísané, orgán ochrany prírody, lenže to znamená nie štátny orgán, ale orgánom ochrany prírody je aj obec, a preto vlastne vykladáme ako týmto, alebo upresňujeme ten zákon, aby mali jasné právomoci a jasné teda možnosti starostovia alebo aj samosprávy v tomto smere. Preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej ale nejasnej povinnosti zbavuje, ale nezbavuje teda, ale ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárov na intenzívnu ochranu na obhospodarovanom území. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viac miliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde, preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo, aj pre lesníctvo.
Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinnosti vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej závažnej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane, skôr naopak, tým pádom, že sa likvidácia pri tejto alergénnej rastline predpisuje už pred rozkvitnutím, tým pádom sa ešte lepšie zabezpečí obmedziť rozmnožovanie a v budúcich rokoch budú nižšie náklady na likvidáciu.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet alebo vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možný uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky z rôznych účelových fondov, napr. z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencií a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a takisto s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh je dokonca v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy a ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu a takisto je v súlade s návrhom národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy pripravené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Preto vás žiadam, vážení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
6. 6. 2014 9:39:20 - 9:42:06 35. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 982 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -   (text nie je autorizovaný)
16.
Ďakujem pekne. Ja len dve vety. Ja by som chcel tuto kolegom z vládnej strany pripomenúť jednu alebo dve veci. Na včerajšej tlačovke ministerstva zdravotníctva sme mohli vypočuť, alebo teda tí, ktorí tam boli, mohli vypočuť, že ministerstvo pristupuje k týmto opatreniam, teda obmedzovaniam vyberania absurdných poplatkov kvôli tomu, lebo podľa rôznych prieskumov oficiálnych Slovensko dosiahlo čelnú pozíciu v Európskej únii v miere priamych platieb pacientov za zdravotnícke služby. Samozrejme, že budem veľmi rád, pokiaľ ministerstvo bude počúvať hlasy sťažovateľov, ktoré tiež je ako jeden z dôvodov, a preto by som chcel upozorniť na to, že proti spoplatneniu parkovísk pri nemocniciach sa vyzbieralo doteraz 12-tisíc podpisov. Z toho len v jednom okrese, v Dunajskej Strede 7-tisíc podpisov, alebo v ďalšom okrese, napríklad v Nových Zámkoch, kde zaviedli spoplatnené parkoviská už pred 4 rokmi a doteraz si tí ľudia na to nechcú zvyknúť. To znamená, že nemôžme tu hovoriť ani o nejakej regulatívnej tej funkcii teda spoplatňovania, lebo dobre vieme, že od toho viac parkovísk nie je a ten človek nemôže si vyberať, že teda pôjde na nejaké iné miesto, kde také parkovanie povedzme nebude platiť, hej? To znamená, že v tomto prípade, pokiaľ je málo miesta, tak treba si to vytvoriť, alebo treba iným spôsobom regulovať, ale nie tak, že tí, ktorí na to majú menej peňazí, budú vycúvaní, ale musia byť uprednostňovaní tí, ktorí to potrebujú viac, jednoznačne.
Takže ja verím, pevne verím, že keď vidíme, že príjmy z parkovného na 80 % a možno aj viac prichádzajú práve do súkromných rúk, súkromných prevádzkovateľov parkovísk pri nemocniciach a možno tých 20 % do zdravotníckeho systému, tak s týmto začne ministerstvo a s týmto začne SMER, že zruší vyberanie týchto poplatkov, lebo toto je úplne absurdum a nehovoriac o tom, že je to možno najviac zaťažujúca položka hneď po doplatkoch na lieky, okrem ostatných iných poplatkov v nemocniciach a dotýka sa to každého jedného pacienta a dokonca každého jedného zamestnanca v tých nemocniciach alebo aj návštevníka.
To znamená, že bolo by veľmi pekné, pokiaľ by ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania aspoň, už len vzhľadom na to, že aké signály vysiela ministerstvo zdravotníctva, že teda má záujem na tom, aby sa znížila miera priamych platieb pacientov na Slovensku za zdravotnícke služby.
Ďakujem pekne.
6. 6. 2014 9:11:19 - 9:20:17 35. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 982 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR -   (text nie je autorizovaný)
6.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi znova predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním verejnej zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť, aby bolo parkovanie pri nemocniciach, respektíve iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. Čiže bezplatné nemocničné parkoviská. Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotnému zariadeniu vzali do prenájmu rôzne podnikateľské skupiny, alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti začali za parkovanie na nich vyberať úhrady.
Predkladatelia majú za to, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu zdravotnej starostlivosti a preto sa svojím návrhom snažia takémuto konaniu zabrániť, respektíve inak povedané snažia sa umožniť, aby na parkoviskách vybudovaných za účelom parkovania pri návšteve zdravotného zariadenia nebolo potrebné nič platiť. V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v statickej doprave a parkovacom prístupe k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach, najmä tých, ktorí dovážajú alebo privážajú alebo odvážajú pacientov do týchto zariadení.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov zdravotníckych zariadení, ale v neposlednom rade napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi pred zdravotníckymi zariadeniami za účelom výraznej preferencie zisku.
A dovoľte mi tu, aby som trošku nadviazal na včerajšiu tlačovú konferenciu alebo tlačovú besedu ministerstva zdravotníctva, ktoré som síce nevidel, ale dočítal som sa v dnešnej tlači ráno a chcel by som teda uvítať tento postup pani ministerky, kde avizovala zrušenie absurdných poplatkov v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Som rád, že ministerstvo zdravotníctva sa zobudilo a objavilo už niekoľko rokov trvajúce, niekoľko rokov trvajúce praktiky, ktoré vidíme vo vyberaní napríklad peňazí za vypísanie z receptu, za vypísanie ospravedlnenia, za vypísanie, alebo za, za to, že existuje nejaká klimatizácia, ktorú možno ani niektorý pacient si neželá v čakárni, alebo dokonca poplatok za poskytnutie mobilného telefónneho čísla. Ja vítam a dokonca som si istý, že to, že sa prvého, od 1. mája začal platiť zákon, ktorý sa nám podarilo presadiť v tomto parlamente minulý rok a obmedzuje, alebo teda upravuje a obmedzuje zneužívanie vyberania poplatkov za prednostné vyšetrenie v ambulanciách a nemocniciach, že to takisto prináša svoj úžitok a preto vítam ešte raz tento postup.
Ja dúfam, že toto ohlásenie a toto načasovanie nebolo náhodné a chce vyslať ministerstvo zdravotníctva signál pre parlament, že považuje zdieranie pacientov za neúnosné a preto, že sa pridá aj vládna strana aj za podpory ministerstva zdravotníctva k tomuto návrhu zákona, aby sa zakázalo vyberanie poplatkov za parkovisko, za parkovné aspoň pri verejných, na verejných plochách, na verejných parkoviskách, na tých parkoviskách, ktoré boli postavené za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ, pokiaľ doteraz, musím povedať, že sme rokovali s ministerstvom a považovali to za zásah do súkromného vlastníctva. Ja si myslím, že práve aby sme sa tomu vyhli, tak preto sme to sformulovali tak, že verejní poskytovatelia na verejných priestranstvách nemôžu dovoliť, alebo nemôžu sami prevádzkovať takéto, takúto činnosť, aby nedošlo k neúmernému zaťažovaniu pacientov, finančnom, a nepovažujeme to za zásah do vlastníckych vzťahov, ani nie ani a nepovažujem za nutnosť vyrovnať, vyrovnať prístup štátu k štátnemu vlastníctvu, k prístupu k súkromnému vlastníctvu. Štátne vlastníctvo je, o štátnom vlastníctve rozhoduje štát a môže si povedať, že ktoré služby na tom, na tom vlastníctve bude sa poskytovať zadarmo. To len k tomu, k očakávateľným argumentom, prípadným. Dúfam, že nie.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov, je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta v Slovenskej republike prijatej uznesením vlády v roku 2001 v bodoch 3, 4 článku 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov deklarujúcich, deklarujúc, že: "každý jednotlivec", každý jednotlivec, pardon, "má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti." Myslím si, že tento, tento citát absolútne jasne popisuje, prečo majú byť parkoviská pri nemocniciach, alebo nemocničné parkoviská byť zadarmo.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo na samosprávne kraje. Aj to by som vysvetlil. V našom návrhu nezakazujeme vyberanie parkovného na tých parkoviskách, ale zakazujeme vyberanie parkovného od tých ľudí, ktorí v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych služieb chcú tam parkovať. A pripomínam, že vždy boli spoplatnené parkoviská pri nemocniciach z dôvodu, že vraj tam sa zneužívalo, zneužívali, teda toto parkovisko bolo zneužívané inými osobami, ako tými, ktorí boli oprávnení, teda ktorí išli za zdravotnou starostlivosťou, napríklad z okolitých budov, okolitých kancelárií alebo z okolitých obytných domov. To znamená, že spoplatňovanie alebo vyberanie poplatkov od týchto osôb je naďalej povolené. Tým pádom nie je nutné vypovedať žiadne zmluvy. To znamená, nevzniknú žiadne nároky, nároky súkromných prevádzkovateľov na tento účel a čo sa týka financovania a povedzme, pokiaľ to prevádzkovala samotná zdravotná, zdravotnícke zariadenie, to parkovisko, a prichádzali tie tržby do jej, do ich príjmov, tak tam zase musíme povedať, že zdravotnícke služby alebo zdravotné starostlivosti sa majú financovať zo zdravotnej poisťovne a nie z rôznych výberov takýchto prenájmov.
Návrh zákona, pardon, znenie návrhu zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná.
Preto, vážené pani poslankyne, alebo poslankyňa a vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
6. 6. 2014 9:02:26 - 9:08:30 35. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 981 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
2.
Dobre. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vdovám, ktoré ovdoveli pred prvým januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku od dovŕšenia dôchodkovského veku. Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 vymedzuje sociálne udalosti, ktorých, o ktorých sa občan, zaručuje občanom, zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie.
Jednou z týchto ústavou definovaných sociálnych udalostí je aj strata živiteľa. V čl. 12 ods. 1 im Ústava Slovenskej republiky zaručuje aj rovnosť v právach. Vdovský dôchodok je jednou z pozostalostných dôchodkových dávok, ktorej účelom je pomôcť vdove prispôsobiť sa zmeneným sociálno-ekonomických podmienkam, ktoré nastali v dôsledku úmrtia manžela a čiastočne nahradiť stratu jeho príjmu, ktorým sa podieľal na financovaní spoločnej domácnosti. Výška vdovského dôchodku predstavuje v zásade 60 % dôchodku zomretého manžela, ktorý poberal v čase svojej smrti, alebo na ktorý mal alebo by mal nárok v čase smrti. Túto adaptačnú dobu zákon stanovuje v rozsahu jedného roka od smrti manžela.
Adaptačné obdobie v rozsahu jedného roka od manželovej smrti ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako v takom istom rozsahu toto obdobie ustanovili aj predpisy o sociálnom zabezpečení, ktorých účinnosť zanikla pred 1. januárom 2004, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení. Po uplynutí tohto tzv. adaptačného obdobia predchádzajúca aj súčasná právna úprava vymedzujú situácie, v ktorých má žena nárok na pokračovanie výplaty vdovského dôchodku. Jedná sa o situáciu, ktorým je pozostalá manželka istým spôsobom limitovaná v tom, aby dokázala zabezpečiť porovnateľný životný štandard, ktorý mala spolu so svojím manželom pred jeho smrťou. V zásade ide o situácie, kedy sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, individuálna, je invalidná alebo dosiahla zákonom ustanovený vek a vychovala zákonom ustanovený počet detí.
Prijatím zákona 2003, teda č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2004 podmienky na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela zjemnili a to v tom, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred januárom 2004 sa nároku na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku nepodmieňuje splnením zákona ustanovených podmienok určitým v časovo vymedzenom období. Nárok na výplatu vdovského dôchodku sa podľa zákona č. 461 o sociálnom poistení obnovuje v ktoromkoľvek období, v ktorom vdova splní niektorú zo zákonom ustanovených podmienok.
Predchádzajúca právna úprava podmieňovala nárok na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku splnením niektorých zo zákonom ustanovených podmienok, najskôr do uplynutia dvoch rokov po uplynutí tzv. adaptačného obdobia, čiže do troch rokov od smrti manžela. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákon o sociálnom poistení umožňuje každej vdove obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku. Takúto možnosť ale nemajú ženy, ktoré ovdoveli pred januárom 2004, nakoľko predchádzajúca právna úprava vôbec neumožňovala obnovovať nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku.
Zákon 461 v § 264 ustanovil, že priaznivejšie podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela sa nebudú vzťahovať na tie vdovy, ktorým vznikol nárok na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do decembra 2003. Týmto, týmto ženám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 zákon o sociálnom poistení tak neumožnil zlepšiť svoje primerané hmotné zabezpečenie v starobe opätovným poberaním vdovského dôchodku. Nakoľko stará právna úprava nepovažovala dovŕšenie dôchodkového veku za takú sociálnu udalosť, ktorá by po uplynutí jedného roka od smrti manžela umožňovala žene obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku, na Slovensku existujú dve skupiny: ženy, vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku majú nárok na vdovský dôchodok, teda ovdoveli po 1. 1. 2004 a ženy vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku nemajú nárok na vdovský dôchodok, lebo ovdoveli pred 1. 1. 2004. Predkladaný návrh zákona má ambíciu doplnením súčasnej právnej úpravy túto nerovnosť odstrániť a možnosť, a umožniť tak všetkým ženám po dovŕšení dôchodkového veku obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku bez ohľadu na rok, v ktorom ovdoveli.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na nezamestnanosť a na životné prostredie a tak ďalej je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedkyňa, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.
29. 5. 2014 17:15:54 - 17:24:41 35. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Prednesenie interpelácie  
56.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, chcel by som predložiť nasledovnú interpeláciu, resp. štyri interpelácie na pána podpredsedu vlády Kaliňáka a pánov ministrov Maďariča, Čaploviča a Počiatka. Aby som nebol nejak veľmi dlhý, tak to nejak spojím do jednej reči. Samotnú interpeláciu som ale odovzdal písomne už na úrade. Takže:
Dňa 8. apríla 2014 Rada Európy prijala rezolúciu č. 1985 a odporúčanie č. 2040 k správe o situácii a právach národnostných menšín v Európe. V uvedených dokumentoch Rada Európy vyzýva členské štáty okrem iného na dôslednú ochranu identity menšín, používanie pozitívnej diskriminácie proti ich asimilácii, umožnenie vytvorenia samosprávy v oblastiach národnostného školstva, používanie jazyka menšín v úradnom styku, podporu menšinovej kultúry z dôvodu zabraňovania a diskriminácie ich príslušníkov. Implementáciu schválených návrhov a odporúčaní navrhuje Rada Európy prostredníctvom už zavedených pozitívnych modelov a najlepšej praxe v niektorých členských štátoch Rady Európy, čo pripomínam, že Rada Európy má 47 členov z celého kontinentu.
V mediálnej oblasti; teda ja by som sa obracal teraz na pána ministra Maďariča, keďže je prítomný; že v mediálnej oblasti Rada Európy vyzýva členské krajiny na podporu existujúceho verejnoprávneho menšinového vysielania a vytváranie podmienok pre vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania. Zároveň zdôrazňuje, aby členské štáty zabránili akýmkoľvek obmedzeniam technického, ekonomického charakteru, ktoré by značne sťažovali vytváranie takéhoto vysielania. V tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, položiť nasledujúce otázky:
Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporučenia, teda ako bude podporovať existujúce verejnoprávne menšinové vysielanie a vytvárať podmienky na vznik pluralitného verejnoprávneho, ako i súkromného menšinového vysielania? Tuto by som si dovolil pripomenúť na jednej strane, že napr. verejnoprávne vysielanie rozhlasu, Slovenského rozhlasu v maďarskom jazyku nie je možné na frekvencii FM chytať zhodou okolností v celom dunajskostredskom okrese. To znamená, že keď ešte niekto má také staré rádio, kde ešte sa dá naladiť strednú vlnu, tak tam v tom chrapľavom monovysielaní budete môcť počúvať to, tých stotisíc ľudí, pre ktorých je to vysielané, inak nemáte na to šancu. Zato na Záhorí alebo smerom na Trenčín, perfektne chytať. Bojujeme už proti tomu niekoľko mesiacov, resp. preto, aby tento rozhlas dostal frekvenciu od rady, pozbieralo sa vyše 6-tisíc podpisov od občanov, aby frekvencia bola pridelená, resp. aby boli posilnené vysielače smerom z Nitry a smerom z Bratislavy tak, aby na jednej strane nenarušili teda integritu dohody s Maďarskom a na druhej strane, aby bolo na vysielači FM chytateľné rádio Patria.
Druhá moja otázka na vás, pán minister, je, ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zrušiť všetky obmedzujúce podmienky ekonomického a technického charakteru vo všetkých právnych predpisoch, ktoré jednoznačne bránia vzniku slobodného pluralitného menšinového vysielania, napr. zrušenie nejasnej podmienky dostatočného pokrytia regiónu v štátnom jazyku, stransparentnenie rozhodovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, zverejňovanie zápisníc z rokovania rady a zrušenie diskriminácie menšinových médií povinným titulkovaním. Na tieto otázky by som žiadal od vás, teda buď tu teda osobnú, alebo písomnú odpoveď.
Ďalej v rámci uvedeného odporúčania rezolúcie Rady Európy sa obraciam na pána ministra Čaploviča, ktorý tiež je prítomný, som veľmi rád, a chcel by som sa ho opýtať v rámci toho odporúčania na oblasť školstva. V oblasti školstva Rada Európy odporúča, aby v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bol štátny jazyk vyučovaný metódou výučby cudzieho jazyka, čím sa zjednoduší a skvalitní proces osvojovania si štátneho jazyka pre príslušníkov národnostných menšín. V tejto súvislosti, pán minister, dovoľte mi položiť nasledujúcu otázku: Ako a kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť implementáciu uvedeného odporúčania, teda zaviesť v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín výučbu štátneho jazyka metódou výučby jazyka ako cudzieho jazyka, teda slovenčiny ako cudzieho jazyka? Ďakujem pekne za odpoveď.
Ďalej by som sa obrátil na pána ministra dopravy Počiatka, tiež ohľadom tohto odporúčania, a to v súvislosti teda s tým odporúčaním ukladám túto otázku: Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na vlakové zastávky v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, v súlade so zákonom o používaní menšinových jazykov? Ďakujem pekne za odpoveď.
A moja posledná interpelácia smeruje na pána ministra Kaliňáka, teda pána podpredsedu a ministra Kaliňáka a tiež v rovnakej súvislosti s rezolúciou Rady Európy ohľadom situácie a právach národnostných menšín v Európe, kde by som chcel tieto dve otázky nasmerovať na pána ministra:
Po prvé. Ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí o pozdvihnutí historických, kultúrnych a jazykových ohľadov nad ekonomické záujmy pri reforme územného členenia Slovenskej republiky? Dávam túto otázku v súvislosti s plánovaným alebo avizovaným, avizovanou zmenou územného, teda vyšších územných celkov, kde Rada Európy jednoznačne sa vyjadrila...
Môžem, pán minister vnútra? Ešte nie, teraz áno. Ďakujem. Práve na vás smerujem, tak... (reakcia z pléna) aha, dobre. Dobre.
Len chcel by som teda pripomenúť, že Rada Európy v uznesení prijala také uznesenie teda, že nad ekonomické hľadiská by sa mali zobrať hľadisko tradície, hľadisko kultúry a hľadisko jazykov aj etnicity. To znamená, že malo by byť postavené nad hľadisko ekonomického hľadiska pri zadeľovaní, vytváraní vyšších územných celkov, tak by som vás poprosil, že by ste potom zobrali toto do úvahy, aby nevznikali nám také krásne vyššie územné celky, ako je napr. Trnavský kraj, kde je Skalica spojená povedzme s Dunajskou Stredou, čo je dobré síce, že nás to prepája, ale neviem, že ako to vie, alebo tak vidíme, že ako to nevie fungovať.
A ďalšiu vec ešte mám, pán minister, na vás teda, že či, ako plánuje vláda Slovenskej republiky zabezpečiť odporúčanie, ktoré hovorí, aby na územiach, kde žije národnostná menšina vo veľkom počte, mohol byť ich jazyk úradným jazykom. Tiež tento, toto odporúčanie obsahuje Rada Európy z apríla.
Ďakujem pekne za pozornosť a za odpovede. (Potlesk.)
1. 4. 2014 19:09:34 - 19:09:34 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
165.
Tak neviem naozaj, čo mám k tomu povedať?
1. 4. 2014 19:01:55 - 19:03:55 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
155.
Ďakujem. Pán poslanec, tento zákon zreje už pomaly dva roky. Mňa by zaujímalo, že či, koľko by sme mali čakať, aby to nejak dozrelo v radoch vašich, že teda naozaj ste ochotní nejakú relevantnú verziu predložiť, o ktorej by sa dalo hovoriť, a nečakať na to, aby sa zomieľala opozícia s týmto. A čo sa týka toho, že dávate podmienky typu každá politická strana, ako toto neviem proste, jednoducho vysvetliť. A vy ste to tak odôvodnili, že najprv ste povedali, že lebo povedal Richter, a potom, o minútu neskôr, ste povedali, no preto, ako som vysvetlil, že to bolo odôvodnené už na začiatku. A ja si myslím, že prečo potom nie každý poslanec? Veď každý poslanec tu dostal mandát, máme tu kopec, pomaličky už 1/3 sály. Oni by nemali nejako tiež svojím mandátom prispieť k tomu? A viete dobre, že to, čím viac nereálnych podmienok budete dávať, tým viac-menej dôveryhodné celé vaše konanie bude. A áno, v niektorých prípadoch meníte naozaj ústavu a v takých veciach, ktoré niektorých ľudí naozaj môžu uraziť, naozaj môžu zneistiť, a napriek tomu to urobíte, len kvôli nejakým povedzme, že politickým dohodám, a tu zrazu potrebujete alebo vyžadujete päť politických strán.
A na záver, čo sa týka toho sľubu, tak dneska sme mali tú možnosť, strana MOST - HÍD, zažiť pri hlasovaní o zákone o dráhach o používaní jazyku národnostných menšín, ide o asi 300 tabúľ, či sa to, namontovať, aj keď zákon na to je a toto treba len vykonať, a videli sme, že ako sa dá spoľahnúť na sľuby SMER-u pri takomto pohybe.
Ďakujem.
1. 4. 2014 18:47:59 - 18:49:12 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
143.
Ďakujem. Ja by som chcel podporiť Ivana, lebo on naozaj sa tejto téme úplne najviac venuje asi aj zo všetkých, ktorí možno pracovali aj pred rokom a pol pre záchranu toho druhého piliera. Vie, o čom rozpráva. Už aj vtedy tu odznel kopec argumentov, ktoré neviem, či teraz zabúdame, že na úrovni 4,5 – 5 % vlastne ten systém je odsúdený na zánik. Tak teraz toto chceme zabetónovať? To je moja prvá otázka. Tu fakt ja vidím, prepáčte, odborníci, normálne schizofréniu. To zrazu je dobré? Vtedy bolo zlé? A teraz už je dobré?
A po druhé, a po druhé, politicko-takticko-pekným papierom mávať a tak ďalej. Prečo sme nepočkali, kým SMER predloží návrh ústavného zákona? A potom sa k tomu poďme pridať! Čo, čo my tu akože chceme niečo vybojovať, čo oni (vyslovené s pobavením), oni nijako nerobia. Prečo? Hovorím, sami seba znevýhodňujeme, klameme, oklameme vlastné princípy, a pritom dobre vieme, že oni s týmto aj tak nebudú súhlasiť. To je môj názor.
1. 4. 2014 18:30:13 - 18:31:56 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
135.
Ďakujem. No tak idem odzadu. Ja si myslím, že SMER môže hocikedy, hocijakú argumentáciu vymyslieť, aj keby sme sa pridali. Nepotrebuje žiadnu argumentáciu. To vidíme denne pri hlasovaniach desaťkrát, že bez argumentácie, bez prihlásenia sa do rozpravy jednoducho nezahlasuje alebo sa zdrží. Takže toto, toto neobstojí.
Potom hovoríme, že teraz či sme ako nejakí Talibanci alebo čo? Nehnevajte sa, dva týždne sme o tomto rozprávali. Vtedy sme nevedeli, že 83 hlasov má ten SMER? Čo si teraz myslíme?
A keď, pán Novotný, ak, ak priznávame, že teda ako, ak, ak si myslíme, že problémy sú dôvodom, finančné problémy v Sociálnej poisťovni sú legitímnym dôvodom, aby sme znížili z deväť na štyri, sedem, tak potom prečo chceme tu nejakým umelým navyšovaním a politickým tlakom túto legitimitu už ďalej nepriznávať? A čo keď bude ešte horšie?! Toto hovorím. To je proste, práveže týmto priznávame, že je to legitímne, lebo majú problémy, no tak môžme zobrať, no akurát viac hlasov bude k tomu treba.
A čo sa týka, na záver ešte k pani Jurinovej. Konsenzus ja nemyslel som konsenzus politický, ale myslel som konsenzus v prospech toho človeka, o ktorého sa tu my bijeme, o ktorého peniaze my sa tu bijeme. On nemá z toho, on z toho nemá konsenzus. My môžme z toho mať konsenzus, že môžme niekde to povedať, že sme aspoň niečo dosiahli, aspoň sme niečo. Ale on čo získal? On normálne nezískal nič. Jemu sme posvätili, že polku sme mu zobrali, to je celé.
Ďakujem.
1. 4. 2014 18:18:09 - 18:22:41 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu  
125.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, no nestihol som reagovať na tvoje úvodné slovo, ešte úplne prvé úvodné slovo, vo faktickej poznámke, lebo som nemal tu kartičku, tak využívam teda rozpravu, aj keď som neplánoval. Ale tie tvoje úvodné slová boli o trochu, dosť ideologicky prepletené ako tento posledný apel na pragmatický prístup. A tá ideologická výčitka bola najmä k postoju MOST-u – HÍD. Ty si nám, strane MOST-u – HÍD, vyčítal, že nechceme podporiť váš racionálny návrh a principiálny prístup. No, za stranu MOST – HÍD môžem povedať, že ste nás nepresvedčili, že je to racionálny návrh, lebo nemáte k tomu podporu vládnej strany. A za stranu MOST – HÍD chcem aj to povedať, že podľa nás nie je to ani principiálny návrh, lebo nemôže to byť principiálny návrh, keď len pred rokom a pol okresaný druhý pilier, za ktorý sme dva týždne bojovali a mali sme mimoriadnu schôdzu, teraz by sme, neprincipiálne by sme zradili vlastne tú myšlienku.
Teraz máme posvätiť vlastne dva roky starý krok SMER-u smerom k tomu, že teda dá siahnuť na tieto peniaze? Pre mňa principialita je naozaj nekompromisný prístup. Principiálny je: nie. Ja sa opýtam: Aký je rozdiel zobrať niekomu polovičku úspor alebo celú úsporu? Podľa mňa to nie je o princípe, toto je o kompromisoch. Ja poviem, že kompromis nemám rád. Kompromisy, pri kompromisoch každý sa cíti, že niečoho sa vzdal, a v zásade je negatívny postoj k tomu. Ja mám rád konsenzus, kde každý má pocit, že niečo získal. A teraz možno my tu získame niečo. Ale ja sa opýtam: Čo získal takýmto prístupom ten sporiteľ, komu už polku úspory zobrali? Nič nezískal, nič nezískal. Tým nezískal. Tým sme len posvätili to, že prvú polku sme mu zobrali. A viete, o čo by sme prišli? O morálny apel, o morálny argument. A potom sa len už budeme hrať o číselka. To znamená, keby sa to menilo pred začatím sporenia, tak dovolím si tvrdiť, že áno, je otvorená vec. Okamžite jak niekto do toho vkladá akoby vlastné peniaze a rieši to a počíta s tým ako s vlastnými a potom zrazu zoberieme čo i len korunu, a to posvätíme, už potom ďalej bude len chodiť, že teda koľko a kedy. A to, že chceme vyššou, vyšším kompromisom dosiahnuť, že zabetónovať, aby to jedna strana nemohla rozhodnúť? Ja vás poprosím pekne, záleží tomu občanovi, že či jedna strana o tom rozhodla, že mu zoberú prachy, alebo tri strany vyskladajúce 67 %, a potom mu zoberú tie peniaze? Že im je to úplne jedno.
A na záver ako chcem len to povedať, že teda načo nám vyčítaš nejakú neprincipionalitu, čo asi nemáme teda, lebo my sa držíme teda pôvodného, ale načo nám nevyčítaš neracionalitu, keď nie je tu žiadna dohoda? Ja mám taký názor, že jednoducho SMER dostal niektoré pravicové strany do situácie, že dnes už nemôžu obhajovať princíp, že nesiahať na úspory ľudí, lebo sami navrhujú tu nejaký znížený, znížené siahanie na tých ľudí.
A na záver by som chcel povedať, lebo tuto aj toto odznelo, že SMER je nastavený na zrušenie druhého piliera, tak ja si myslím, že potom to aj urobia. A ja si myslím, že to už pred dvomi rokmi vedeli, že to urobia. A preto ja nevidím nijaký dôvod na to, aby pravica, aby opozícia, alebo keď minimálne strana MOST - HÍD by, sa vzdá, mala vzdať svojich princípov, aby urobil potom klišé k tomu, že keď ste súhlasili s tým, že 4,7, tak daná situácia bude, nám prinesie, že bude treba asi celých 9 zobrať.
Ďakujem pekne.
1. 4. 2014 15:42:31 - 15:44:48 33. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 909 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu  
48.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 909) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
1. 4. 2014 11:04:47 - 11:04:48 33. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 923 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
47.
Ďakujem. Pán predseda, vzhľadom na mierne zmenenú politickú situáciu sme sa rozhodli s predkladateľmi návrhu novely zákona 577 o zdravotnej starostlivosti, že náš návrh pred hlasovaním berieme späť a skúsime získať pre to väčšiu podporu a predložíme v ďalšom rokovaní. Súhlasia všetci štyria predkladatelia.
28. 3. 2014 13:16:50 - 13:20:37 33. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 908 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
116.
Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.
Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.
A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.
Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.
To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.
Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
28. 3. 2014 12:45:14 - 12:56:52 33. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 908 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text nie je autorizovaný)
100.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
13. 2. 2014 17:03:09 - 17:05:01 32. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 873 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
56.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, po tomto nekrátkom zozname dôvodov by mohol pripadať rozrastajúci sa kšeft so spoplatňovaním parkovísk pri nemocniciach už len takou malou čerešničkou na torte, v čom by ale tiež mohla vláda pomôcť. Hovorím to tuto v súvislosti preto, lebo, lebo vyzval som pána premiéra k tomu, aby teda on, on v tom naozaj by vedel pomôcť tak, že by, že by vláda predložila zákon, ktorý už požadujú dva, tri mesiace občianske organizácie a združenia pacientov, aby vláda prijala zákon, aby aspoň na tých parkoviskách, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, teda v župnom alebo, alebo v obecnom alebo v štátnom vlastníctve, aby sa nevyberalo parkovné. A nie je to ojedinelý prípad Bratislavy, alebo povedzme teraz Dunajskej Stredy, ktorý poznám veľmi dobre, ale odvtedy zisťujeme, že vlastne v každom okresnom meste je tento problém. V tomto roku začína sa rozrastať. Je veľmi načase, aby nejakým spôsobom, aby sme tomu zabránili. Preto využívam možno nie priamo tuto tento priestor, aby som pani ministerku poprosil a upozornil na to, že radi by sme videli v, na programe ďalšej parlamentnej schôdze vládny návrh zákona s veľmi jednoduchou jednou vetičkou, že parkoviská pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach vo verejnom vlastníctve by mali byť zadarmo pre všetkých, ktorí využívajú ústavou garantované zdravotné, zdravotnú starostlivosť, lebo ide o dostupnosť, tentokrát fyzickú dostupnosť pacientov.
Ďakujem.
13. 2. 2014 11:31:32 - 11:37:29 32. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 873 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
90.
Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, ministri, na tejto mimoriadnej schôdzi sme sa nezišli preto, lebo si tu niekto môže myslieť, že dnes táto vláda padne. Dnešný deň je otvoreným politickým protestom. A dôvodom je arogancia a neochota poslancov vládneho SMER-u ku kauze predaja emisných kvót z roku 2008 na pôde parlamentu diskutovať.
Kauza emisie vznikla ešte počas prvej vlády Roberta Fica na ministerstve životného prostredia, ktoré malo pod kontrolou vtedy SNS, ale pod vedením vtedajšieho a súčasného predsedu vlády sa celý obchod uskutočnil. Vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet prišiel v roku 2009 na vládu s návrhom, aby bola vláda, aby vláda zmluvu zrušila, ako ste mohli počuť, bez akejkoľvek, bez akýchkoľvek následkov pre Slovensko. Bolo mu toto schválené? Nebolo.
Predseda vlády Robert Fico ministra životného prostredia odvolal, ale uskutočneniu obchodu nezabránil. Koho to bolo rozhodnutie? Bolo to kolektívne rozhodnutie? Alebo bolo to rozhodnutie premiéra? Preto nesporne tým Robert Fico prijal politickú zodpovednosť za kauzu emisie a preto dnes nesmie sa vyhýbať otázkam zákonodarného zboru.
Kauza, ktorú premiér opakovane odmieta verejnosti vysvetliť, sa začala v roku 2008. Ministerstvo životného prostredia pod vedením ľudí zo SNS predalo neznámej súkromnej firme Interblue povolenky na 15 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Hoci Maďarsko v tom čase predávalo po 12 eur za tonu, Slovensko súkromnej firme predalo svoje emisné povolenky za 5 euro aj 5 centov za tonu. Interblue krátko na to predalo povolenky japonskej agentúre za 8,50 za tonu a zarobila takmer 50 mil. eur. Peniaze z transakcie dokázane skončili na účtoch aj viacerých ľudí zo Slovenska. Medzi nimi je aj, sú aj dvaja projektoví manažéri, Rastislav Bila a Norbert Havalec. Ten Havalec, ktorý pracoval pre Interblue, no predtým bol poradcom na ministerstve životného prostredia a vypracovával analýzu, ktorá odporúčala predaj emisií práve tej firme, kde neskôr pracoval. Vyšetrovanie ukázalo, že za nevýhodný predaj emisií môžu byť zodpovední dvaja ľudia, ale ich mená polícia dodnes nezverejnila. Že by to boli oni? Alebo niekto iný? Vyšetrovateľ ich nechcel obžalovať, pretože vraj nezískal dosť dôkazov, že štát skutočne predal povolenky nevýhodne.
Vážení páni a dámy, nestačia výsledky medzinárodného vyšetrovania a priame výpovede zodpovedných českých, belgických a maďarských úradníkov, ktorí sa podieľali na obchodoch s emisiami vo svojich štátoch? Belgičania v tom čase kupovali tonu emisií za 13 eur. Česi podľa výpovedí predávali tonu za 10 a Maďari za 12. Tonu emisií kupovala Interblue vtedy za 5 euro. Vzápätí ju predala japonskej sprostredkovateľskej agentúre Asuka Green Investment za 8, za 8,20, pardon. Interblue zarobila minimálne 47 mil. eur a táto ďalšia, podľa mňa takisto účelovo založená spoločnosť, japonská spoločnosť zarobila ešte ďalších 19,5 mil. eur, ktorá naše emisie potom predala až japonským elektrárňam za 9,50 eura za tonu. Keby sa predávalo napriamo, tak neprišli by sme o 47 mil., ale minimálne o 66 mil. eur. Toto sú všetko vydokumentované veci, ktoré sú dokázané aj pohybom peňazí na bankových účtoch v rámci medzinárodného vyšetrovania. Napriek tomu to nestačilo polícii ani prokuratúre pre obvinenie organizátorov z poškodzovania štátu, aby sa pokúsila postaviť pred súd zodpovedných za nevýhodný predaj emisií. Polícia vyšetrovanie stopla minulý rok v septembri. Koncom roka rozhodnutie potvrdila aj špeciálna prokuratúra.
Vážení kolegovia, podľa môjho názoru polícia sa má pri pochybnostiach prikloniť na stranu verejného záujmu. Mohli to aspoň skúsiť. A nech až súd zváži dôkazy a pochybnosti a nech súd oslobodí obvineného. Podľa šéfa rezortu vnútra sa prípad podarilo vyšetriť, a to s tým záverom, že trestný čin sa nestal. Zdôraznil pritom aj to, že ministerstvo nemôže vstupovať do vyšetrovania, ani nemôže hodnotiť, či bol jeho výsledok pozitívny alebo negatívny.
Takže výsledok ja hodnotím pre občanov asi takto: stratu pre Slovenskú republiku 66 mil. eur, zisk pre garážovú firmu Interblue 50 mil. eur a následky pre organizátorov žiadne. Preto, vážení, chceme od predsedu vlády počuť, akým spôsobom obchod prebehol a či skutočne o jeho príprave vedel od Slovenskej informačnej služby. Preto premiérovi dávame tu priestor, aby vyvrátil všetky zverejňované podozrenia, že stopy z emisného obchodu vedú k jeho alebo k ich údajnému sponzorovi.
Pán premiér, očistite si svoje meno a očistite si aj meno vašej strany. Stále verím, že to urobíte, lebo sa mi nechce veriť, respektíve sa mi chce veriť, že poznáte tú hranicu, ktorú by ste ako kandidát na prezidenta už spoznať mali. Ak to tak neurobíte, klub poslancov MOST - HÍD bude hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
13. 2. 2014 10:43:02 - 10:44:42 32. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 873 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
58.
Ďakujem. Pán minister, povedali ste, že nič naša vláda neurobila za tieto dva roky. Tak ja, ktorý som musel postaviť to ministerstvo znova do života, ktoré ste zrušili zrejme kvôli tomu, lebo to bol najlepší spôsob ako zahladiť tie stopy. A to môžem vám povedať, že na tej sekcii nikto nezostal, na tom odbore nikto nezostal, koho som sa mohol vôbec pýtať. A materiály z celej kauzy Interblue, všetko bolo len v kópiách v jednej veľkej krabici. Tak môžem vám povedať, že to, čo hovoríte, zavadza..., nie že zavádzanie, ale je to klamstvo. A ako minister vlády v roku 2010 keď som nastúpil, hneď som podal trestné, nové trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru aj za nedoplatenie 15-ch mil. Interblue na nás, čo za pol roka špeciálna prokuratúra vyhodnotila ako neopodstatnené. A keďže... A viete, čo uviedli? Že nijaký trestný čin sa nestal, lebo štát uzavrel veľmi výrazne nevýhodnú zmluvu s Interblue a za to súkromná spoločnosť nemôže, že ona získa tak nevýhodnú zmluvu. Len potom sa chcem opýtať, ako mohla v lete polícia a po tom koncom roka aj prokuratúra uzavrieť túto kauzu s tým, že sa nestal trestný čin. Tak nie je tres..., špeciálna prokuratúra povedala v jednom posudku, že veľmi nevýhodnú zmluvu uzavrel štát a na druhej strane v druhom posudku hovoríte, že to nebol trestným činom.
Ďakujem pekne.
26. 11. 2013 18:22:05 - 18:23:41 27. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 722 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Nagy, József (MOST-HÍD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
176.
Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podporiť pána poslanca Érseka a tento náš návrh, pozmeňujúci návrh. Tiež chcem pripomenúť, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej vlády, túto, tento, toto právo zaručuje pre národnostné menšiny. A chcel by som pripomenúť, že pán premiér pri utváraní vlády prehlásil, že zachová status quo ohľadom teda práv národnostných menšín, čo nikdy sme nepovažovali za nejaký ambiciózny cieľ, ale aspoň za nejakú záruku. Ja si myslím, že absolútne právom patrí do tohto status quo to, aby sa prijaté zákony aj mohli vykonávať, preto my ponúkame teda riešenie aj formou tohto pozmeňovacieho návrhu, aby dráhy teda vedeli urobiť v zmysle zákona tento, túto malú investíciu. Tiež chcem zopakovať, hovoríme, pán minister, o 16-tisíc eurách, ktoré - ako Árpi povedal -, je to malá vec pre vládu, ale pre státisíce ľudí je to veľmi dôležité gesto, pre tých ľudí, ktorí možno niektorí aj v týchto voľbách podporili vašich kandidátov, preto ja vás žiadam, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.