Príjemný dobrý deň. Vážené panie učiteľky, vážení páni učitelia, vážení pedagógovia, odborníci na vzdelávanie, vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, ale aj vážené kolegyne a kolegovia poslanci, za tých vyše päť hodín sme si tu dnes vypočuli veľa vystúpení a veľa názorov. A faktom je, že dnes by sme tu byť nemuseli a dokonca posledné týždne možno ani nemuseli učitelia štrajkovať, ak by sa táto mimoriadna schôdza konala už o tri týždne skôr v čase, keď sme ju spoločne s mojimi kolegami navrhovali ešte pred začiatkom ostrého štrajku slovenských učiteľov. Žiaľ, politikárčenie vtedy vyhralo. A mohol by som teraz hovoriť o stranách, ktoré sa hrajú na najväčších spasiteľov školstva a konanie schôdze nepodporili, hoci ich o to žiadali samotní učitelia priamo v e-mailoch, len preto, že to nebol ich nápad, len preto, že by si tak nemohli pripísať politické body. Ale nebudem to robiť, pretože oveľa dôležitejšie je, že dnes sme sa predsa len stretli, neskoro, dá sa možno povedať, s krížikom po funuse a s vedomím, že tento rokovací maratón nič zásadné nezmení, pretože aj tak už kolegovia zo strany SMER spoločne s kolegami z KDH, a to musím zdôrazniť, prijali na školskom výbore uznesenie, ktoré vlastne hovorí, že problémy v školstve sa budú riešiť až po voľbách. No napriek tomu, že sa dnes naozaj nedá očakávať prijatie rozhodnutí, ktoré by viedli k naplneniu požiadaviek štrajkujúcich učiteľov, je dobré, že sme tu, pretože je veľmi, veľmi dôležité, aby sa pozornosť celej krajiny a nielen tých pár ľudí, čo tu sedia v sále, ale všetkých ľudí zamerala na skutočné problémy, ktoré Slovensko trápia, vysokú nezamestnanosť, nízke platy, školy, z ktorých vychádzajú deti, ktoré sú nešťastné, pričom priveľká časť z nich neodchádza s kvalitným vzdelaním a dostatočne pripravená na život.
Dámy a páni, Slovensko nemá more, nemá ropu, preto je trestuhodné, že všetky vlády doteraz dlhodobo zanedbávali investície do toho najcennejšieho, čo ako krajina máme, do ľudí. Nalejme si teda čistého vína a povedzme si pravdu, lebo tá musí zaznieť. A v prípade vzdelávania naozaj neplatí, že svet je čierno-biely a že sa delí na nejakých dobrých a nejakých zlých. Medzi ľavicovými a pravicovými vládami na Slovensku nikdy nebol žiaden rozdiel, ani jedny z nich doteraz nepovažovali školstvo za svoju skutočnú prioritu. Učitelia mi určite teraz dajú za pravdu. Áno, mnohí hovorili a ako to už často býva hlavne pri sedení v opozícii, odkiaľ sa, pochopiteľne, nič nedá presadiť, mali mnohí politici za dvadsať rokov kopu rezolútnych vyhlásení, lebo reči nič nestoja, nikto vám nemôže dať viac, než vám nejaký politik môže sľúbiť. No pravda je takáto. Za posledných dvadsať rokov investovali slovenské vlády miliardy korún do oddlženia bánk, do automobiliek či do záruk za grécke dlhy. No na investície do školstva, do zveľaďovania ľudského kapitálu, politikom či už z ľavice alebo pravice nikdy peniaze nezvýšili. A to je prvá vážna chyba, chyba, za ktorú sú zodpovední všetci, ktorí niesli za školstvo zodpovednosť vo všetkých vládach. Školstvo u nich nebolo nikdy skutočnou prioritou a nikdy nedostalo skutočnú pozornosť. Za dvadsaťpäť rokov sa na čele ministerstva školstva vystriedalo sedemnásť rôznych ministrov a deväť z nich bolo ministrami kratšie ako jeden rok. Len počas poslednej vlády Roberta Fica sa na čele tohto ministerstva vystriedali traja rôzni ministri. Viete, keby nejakej vláde na školstve naozaj záležalo, tak také čosi nikdy nepripustí. Viete si predstaviť ako by to vyzeralo, keby sa vystriedali traja ministri na ministerstve financií?
Dámy a páni, asi nikto nepochybuje, že školstvo je dôležité pre všetkých, pre celé Slovensko a nielen pre učiteľky a učiteľov. Žiaci a študenti, ktorí sú dnes v školách, budú o dvadsať či tridsať rokov riadiť túto krajinu namiesto nás. Ak chceme, aby Slovensko nestagnovalo a posúvalo sa dopredu, musí sa prístup ku školstvu konečne zmeniť. Absolútne súhlasím s tým, že je nemysliteľné, aby bol v členskom štáte EÚ nástupný plat mladého učiteľa na úrovni blízkej minimálnej mzde. Nedávno som sa zoznámil s jednou mladou učiteľkou. Pochádza z východného Slovenska a učí v Bratislave na strednej škole. Má vysokú školu a na výplatu dostane každý mesiac 450 eur v čistom, ako to bolo za študentských čias, za dvesto eur si zaplatí podnájom, kde býva s dvoma kamarátkami, sto eur minie na električenku, obedy v školskej jedálni a kúpu pomôcok, ktoré potrebuje na svoju prácu. A za zvyšok dokáže ísť domov raz mesačne do Humenného, kde jej vždy pomôžu a trochu aj prispejú rodičia zo svojich už aj tak biednych dôchodkov.
Dámy a páni, ja viem, môžete mi povedať, že veľmi veľa Slovákov žije z takýchto biednych platov. Žiaľ, máte pravdu. Slováci sú pracujúcou chudobou. Nielen armáda nezamestnaných je problémom našej krajiny, kde ešte väčším problémom je armáda ľudí, ktorí síce prácu majú, poctivo do nej chodia, a pritom dokážu prežiť z mesiaca na mesiac iba z ruky do úst. A preto keď niekto tu spomenie argument, musím sa spýtať, kto sú tí, ktorí osem rokov vládnu v tejto krajine a nič s tým nedokázali urobiť, ako je možné, že tak fatálne zlyhali, ako je možné, že keď povieme, že naši učitelia majú najnižšie platy zo všetkých vyspelých krajín, tak namiesto toho, aby sa zdvihla vlna širokej podpory od verejnosti, zdvihne sa namiesto toho vlna rúk stoviek, tisícov iných ľudí, ktorí upozorňujú, že aj oni majú nízke platy, ako je to možné. Osem rokov vládnete, osem rokov ste vo vláde, ako je možné, že ľudia na Slovensku majú stále biedne platy? Hovoríte nám, že ekonomike sa darí. Odvšadiaľ počúvame výroky vlády, ako sa máme dobre. Fiktívne niektoré štatistiky hovoria o vytvorení dokonca stotridsaťtisíc pracovných miest, ktoré prasknú ako bublina, len čo sa na ne pozrieme podrobnejšie. A potom stačí jeden štrajk učiteľov a odhalí sa krutá pravda o našej krajine a o tom, ako je zle spravovaná, ako vláda zlyhala pri zabezpečení dobrej životnej úrovne. Prosím vás, kam sme to dobačovali, keď ešte stovky tisíc ľudí závidia aj tým biednym učiteľom, ktorí majú na Slovensku najnižšie platy spomedzi učiteľov vyspelých krajín Európskej únie? Je neobhájiteľné, že platy učiteľov sú najnižšie u nás zo všetkých vyspelých krajín, len na úrovni 47 % priemernej mzdy ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Toto je neobhájiteľné.
S mojimi kolegami sme povedali jasne, a ja to vždy zopakujem, ak budeme súčasťou vlády, máme dve priority a to je zamestnanosť a školstvo. Zaviazali sme sa presadiť zvýšenie platov pre pedagogických zamestnancov o 40 % za štyri roky. To znamená 10 % každý rok. A na rozdiel od väčšiny politických strán a hnutí, ktoré kandidujú v týchto voľbách, v jednom sme iní. Ako jediní sme presne vypočítali úspory na štáte a v štátnom rozpočte vo výške 1,1 miliardy eur, z ktorých vezmeme peniaze na to, čo sľubujeme. A preto dokážeme znížiť odvody všetkým ľuďom, aby mal každý človek, čo chodí do práce, lepší plat okamžite na ruku. A preto dokážeme znížiť aj DPH na všetky energie pre domácnosti, aby každý človek aj dôchodcovia platili menej za elektrinu, za plyn, za kúrenie, za vodu. A preto dokážeme aj zvýšiť platy učiteľom o najmenej 10 % každý rok, až kým sa nepriblížia k platom ostatných ľudí s porovnateľným vzdelaním a praxou. A môžem to tu verejne vyhlásiť, nielen ako nejaké rezolútne vyhlásenie, s mojím poslancom kolegom Jozefom Kollárom sme naozaj všetko presne spočítali a garantujem, že vieme toto navýšenie vykryť.
No zároveň musím povedať aj druhú vec. Keď hovoríme o školstve, zvýšenie platov nestačí, zvýšenie platov je len nutná, ale nie postačujúca podmienka pre zlepšenie pomerov v slovenskom školstve. A treba teda rovno povedať aj druhú vec. Nech Boh ochraňuje slovenské školstvo pred ďalšou jednostrannou reformou od zeleného stola, ktorú po pár rokoch zase ďalšia vláda zruší, pričom prinesie inú reformu, lebo pokiaľ neexistuje spoločný konsenzus, dohoda na spoločných prioritách a postupe v oblasti školstva, potom budú učiteľov a učiteľky vždy deptať a ničiť nielen ich platy, ale najmä pre nich vytvárať kopy rôznych nezmyslov, papierovaní, ktoré na nich uvaľuje ministerstvo. A s nástupom každého ministra školstva je to podľa toho, čo hovoria učitelia, iba horšie a horšie. Za posledné roky som sa stretol možno so stovkami učiteľov. A viete, čo ich štve ešte viac ako platy, čo to je? Tých dobrých učiteľov na každej strednej škole napríklad štve to, že do konca tohto školského roka majú vypracovať školský vzdelávací program na základe zmeneného Štátneho inovovaného vzdelávacieho programu na celé budúce štyri roky. Ale cieľové požiadavky na maturitu zostali staré, hoci obsah sa v niektorých výučbových predmetoch zmenil. Neviem, či rozumiete tomu, čo ich hnevá? Hnevá ich, že im štát doslova prikazuje, aby dnes žiakov učili niečo iné, než z čoho ich majú podľa toho istého skúšať na maturite. Toto je dôvod, pre ktorý zo školstva skôr či neskôr odídu aj tí poslední a najzodpovednejší učitelia, nie platy, ktoré im štát nedopraje, nie spoločenský status, o ktorý ich nekompetentní politici za dvadsať rokov obrali, ale to, že im zopár hlúpych politikov a úradníkov ešte po tom všetkom kladie v ich robote ešte úplne nezmyselné prekážky. A preto sa pýtam v mene tisícok učiteľov matematiky, občianskej náuky a ďalších predmetov, prečo musia učitelia vypracovať inovovaný Školský vzdelávací program do septembra na celé štyri roky, keď ešte nie sú vôbec zverejnené cieľové požiadavky na maturitu a obsah v niektorých výučbových predmetoch sa pritom podstatne zmenil? Tiež sa pýtam v mene tisícok učiteľov cudzích jazykov a desiatok tisíc stredoškolských študentov, prečo budúcoroční maturanti z jazyka musia maturovať na úrovni C1, teda na vyššej úrovni, keď inovovaný Štátny vzdelávací program, kde je zvýšený počet hodín jazyka, platí až teraz pre prvákov od tohto septembra?
Dámy a páni, pýtam sa v mene učiteľov, ktorí sú zahltení robotou, ktorá sa zďaleka nekončí o druhej, tretej poobede, ktorí často pracujú na prípravách a opravách písomiek a zadaní aj cez celé víkendy a po večeroch, prečo sa musia robiť komisionálne skúšky aj pri prestupe z prvého ročníka, napríklad z jedného gymnázia na druhé gymnázium, a pýtam sa v mene všetkých pedagógov, ktorí sú zároveň triednymi učiteľmi, prečo dodnes platia také hlúpe pravidlá, že učitelia musia manuálne vyškrtávať v triednych knihách, prečo sa tu úplne nezmyselne menia pravidlá, ako napríklad vyškrtávanie z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu, keď ešte pred troma rokmi bola povinnosť škrtať z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu? Komu toto prospeje? Komu prospejú tieto hlúposti? Veď tých učiteľov tak len zbytočne zaťažujeme. To, čo učiteľky a učitelia aj rodičia naozaj potrebujú, je oveľa jednoduchšie než nejaká „reforma školstva v poradí“. Slovenské školstvo potrebuje v prvom rade odpolitizovanie. Tam treba odpolitizovanie a odstrániť všetky stranícke a politické vplyvy na jeho fungovanie, zastaviť strácanie sa peňazí po ceste na školy v obecných a župných rozpočtoch, potrebujeme pravidlá postavené na odbornosti a na dôvere voči učiteľom, a nie na striktnej byrokratickej kontrole výstupov namiesto výsledkov. Veď nakoniec za to, že školstvo dodnes neskolabovalo, môžeme vďačiť práve a len a tým učiteľom a učiteľkám, čo ešte zo školstva neodišli pracovať inam. Pritom na tom, či štrajkovali alebo neštrajkovali, už až tak nezáleží, lebo oveľa dôležitejšie je, ako pristupujú k svojej práci, vo voľnom čase, po večeroch, keď si doma robia prípravy.
Slovensko nestojí na papalášoch, Slovensko nestojí na celebritách a, vážení kolegovia a kolegyne, Slovensko nestojí ani na 150 poslancoch tu v parlamente, Slovensko stojí práve na tých státisícoch takýchto každodenných hrdinov, o ktorých sa síce v novinách nepíše, ale bez ktorých by naša krajina neprežila ani deň. Nejdem sa tváriť, že školstvu rozumiem najlepšie zo všetkých, aj keď som si sám odučil dva roky na vysokej škole. Som totiž presvedčený, že ako politik by som mal v prvom rade vytvárať priestor odborníkom. Ja som sa vždy vo svojom živote snažil obklopovať ľuďmi, ktorí sú šikovnejší ako ja. A darilo sa mi to. Na tom stál úspech firiem, ktoré som vybudoval od nuly, bez privatizácie, bez pôžičiek a úverov, bez eurofondov. A preto sa aj dnes spolieham na ľudí vo svojom tíme okrem mnohých učiteľov, s ktorými spolupracujem. A musím povedať, že som mimoriadne hrdý na to, že máme na kandidátke najviac učiteľov a pedagógov. Viac ako desatinu našich kandidátov do parlamentných volieb tvoria práve ľudia, ktorí školstvu rozumejú. Školstvo je našou skutočnou prioritou. A preto bol možno aj náš program nedávno v denníku SME vyhodnotený ako najpodrobnejší, rozumný a, nebojím sa to povedať, najlepší.
Ak by som mal teda zhrnúť v jednej vete to, čo školstvo potrebuje, je to odpolitizovanie a potreba vrátiť učiteľom okrem dôstojného odmeňovania aj dôveru, že sú to práve oni, ktorí najlepšie vedia, čo treba robiť, len na to potrebujú vhodné podmienky. Škola vychováva naše deti, nerozvíja len charakter a zručnosti. Nesmierny význam školstva je nielen v tom, aby viedlo budúcu generáciu k excelentnosti, okrem tejto základnej funkcie má totiž škola ešte dve ďalšie úlohy. Po prvé, pripravujeme žiakov na život v jeho zmenšenej a kontrolovanej verzii a, po druhé, podporujeme u žiakov kritické myslenie. Boli to práve učitelia a učiteľky, čo boli v minulosti nositeľmi tzv. osvietenstva, modernosti a nových myšlienok aj v tých najvzdialenejších kútoch našej krajiny. Deti a žiaci v škôlkach a školách trávia viac ako polovicu svojho aktívneho času a práve preto nám musí záležať na tom, aby sa o deti a žiakov starali kvalitní a spokojní učitelia, ktorí majú rešpekt, dôstojnosť a ktorým záleží na ich práci.
Žijem na Slovensku a chcem, aby tu žili aj moje deti. Preto vám dávam osobný prísľub, že ak budem súčasťou novej vlády, v programovom vyhlásení presadím ako najvyššiu prioritu zvýšenie investícií do vzdelania na úroveň príslušného priemeru krajín Európskej únie. Ak budem mať tú možnosť, tak zároveň presadíme koncepčné a dlhodobé riešenie všetkých ostatných problémov školstva, nie také, aby sa tu všetko menilo pomaly každý rok ako doteraz, ale dlhodobú stratégiu na 10 rokov dopredu, ktorá bude prijatá v parlamente a ktorej cieľom bude, aby ju prijali všetci poslanci podľa možností 150 hlasmi, aby bola zaručená kontinuita a nedochádzalo k zmenám v školstve po každých voľbách, lebo takto, dámy a páni, to dokázali a urobili v krajinách, ktoré by mali byť našim vzorom, vo Fínsku, ale aj v neďalekom Poľsku. A som presvedčený o tom, že takto to dokážeme urobiť aj u nás na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.
|
48.
Pán poslanec Mikloš tu nie je. Ďakujem veľmi pekne. Začnem možno odzadu.
Pán kolega Kuffa, jednoducho zákazy nepomôžu. Ja s vami súhlasím a ja som za to, aby sa zvýšila pôrodnosť. Ja som za to, aby sa rodilo viac detí, ale jednoducho som presvedčený o tom, že sa to nedá cez zákazy. A ak teda tvrdíte, že nenarodené dieťa je samostatná bytosť, ako je teda možné, že samostatná bytosť bez tela matky neprežije? Ako je možné potom, že nemôže povedzme dozrieť takéto oplodnené vajíčko napríklad za oknom? K čomu je potom, k čomu je potom to telo matky?
Pán poslanec Kvasnička, sekulárny znamená, že sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. A tak, ako budem brániť a chrániť tento štát pred viazaním sa na povedzme ideológiu islamu, rovnako budem brániť tento štát pred tým, aby sa viazalo na ideológiu katolicizmu.
Pán poslanec Mikloško, ja nikomu nebránim v tom, aby organizovali pochody, či už pre život, alebo proti životu. Je to naozaj právo každého. Osobne sa nezúčastňujem žiadneho z týchto pochodov. Ale opäť budem brániť právo na to, aby ste tieto pochody mohli organizovať a aby ste sa naozaj mohli združovať, aj keď s nimi vnútorne nesúhlasím a mám iný názor.
No a na záver som si nechal pána poslanca Jarjabeka. Ja som si naozaj nikdy nemyslel, pán poslanec, že ja vám niekedy po vašom vystúpení zatlieskam, a som hrozne rád, že som to mohol urobiť. A naozaj bravo ako za názor, ktorý ste prezentovali.
Ďakujem veľmi pekne.
|
38.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, keď sme niekedy v septembri pred konaním bratislavského pochodu za život spoločne s mojimi kolegami upozorňovali, že samotný pochod za život vytvára akési predpolie alebo možno aj nejaký spoločenský tlak na prijatie nejakých ďalších legislatívnych zmien, neboli sme ďaleko od pravdy. Hovorili sme o tom, že krátko po tomto pochode príde iniciatíva, ktorej cieľom bude zákaz potratov. A kolegovia z KDH mali natoľko rozumu, že sa rozhodli nepolarizovať zbytočne verejnú mienku, a vedia, že táto téma nie je zrovna témou, ktorá by mala väčšinovú podporu ľudí na Slovensku, a preto celkom rozumne s takouto iniciatívou neprišli oni. Ale volanie biskupov, biskupskej konferencie Slovenska, našlo svätých bojovníkov, ktorí zdvihli zástavu boja za katolícku morálku a priniesli do parlamentu tento návrh alebo návrhy.
Návrhy, ktoré predkladajú páni poslanci, by s trochou nadsázky bolo možné označiť za katechizmus v paragrafovom znení. Šanca na prijatie ich návrhov je síce mizivá, avšak ich návrhy by pri čisto teoretickom schválení mohli mnohé osoby – a najmä ženy – uvrhnúť do absolútneho bezprávia a krajinu ako celok premeniť na radikálny katolícky náboženský štát, hermeticky uzavretý pred medzinárodnými garanciami ochrany ľudských práv, ale aj pred akýmkoľvek pokrokom smerujúcim k posilňovaniu ľudskoprávnych hodnôt a ochrany skupín, ktorých práva často nie sú garantované ani na papieri a nieto ešte v praxi.
Je to taký katolícky džihád mojich kolegov poslancov, ktorí sa rozhodli viesť svätú vojnu bez ohľadu na Ústavu Slovenskej republiky, bez ohľadu na platné rozhodnutia Ústavného súdu, bez ohľadu na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Páni poslanci sa tak niekoľko mesiacov pred voľbami vydali na spanilú jazdu. Predložili dva legislatívne návrhy, pričom prvý sa snaží o masívnu zmenu ústavy smerom k absolútnemu zákazu interrupcií, ale aj k obmedzovaniu mnohých iných práv.
Druhý návrh sa zase snaží o úplné zrušenie súčasnej legislatívy umožňujúcej interrupcie a premietnutie vysnívaných ústavných zmien do Občianskeho zákonníka i Trestného zákona. Predkladatelia už avizovali, že to nie je všetko. Majú už pripravené ďalšie návrhy a upozorňujú aj na potrebu zosúladiť so svojimi drakonickými návrhmi celý právny poriadok. Podľa predstáv kolegov by s účinnosťou od 1. marca 2016 malo byť v našej ústave zakotvené právo na život nenarodeného dieťaťa. Predkladatelia ho definujú ako ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to už od oplodnenia ľudského vajíčka. Návrh novely ústavy chce potom ľudskému embryu priznať mnohé ďalšie práva. Ochrana embrya má byť zároveň garantovaná absolútnym zákazom interrupcií na rozdiel od súčasnosti, kedy ženy môžu v prvých 12 týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu bez udania dôvodu a neskôr z dôvodu ohrozenia svojho života či z dôvodu ťažko poškodeného plodu.
Interrupcia po novom podľa návrhu pánov poslancov by nebola možná ani v prípade, že by bol bezprostredne ohrozený život ženy. V takomto prípade by boli možné len činnosti, ktoré by boli v rámci liečby ženy bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života. Ukončenie tehotenstva by bolo teda akýmsi vedľajším, alebo by bolo možné akceptovať len ako akýsi vedľajší a nepriamy, neúmyselný následok záchrany života ženy.
Trestne zodpovedná by bola každá osoba, ktorá interrupciu vykonala, sprostredkovala či poskytla pri nej pomoc. Trestne zodpovedná by bola aj samotná žena a jej rozhodnutie podstúpiť interrupciu by ju mohlo stáť až doživotie. Rovnaké sankcie by jej hrozili aj v prípade, ak by zákrok podstúpila v zahraničí.
Avšak navrhované zmeny idú oveľa ďalej než len absolútny zákaz interrupcií. V súvislosti s týmto zákazom by bolo možné napríklad obmedziť právo na nedotknuteľnosť obydlia a vytvoriť tak priestor pre inkvizičné domové prehliadky, napríklad za účelom zistenia, či žena náhodou nebola tehotná a či náhodou nepodstúpila interrupciu, či obmedziť ústavné právo na zhromažďovanie, združovanie alebo petičné právo. To by umožnilo fakticky zlikvidovať všetky občianske snahy presadzujúce reprodukčné práva žien.
Avšak ambície poslaneckej trojice nekončia ani tu. Navrhujú napr. ústavne zakázať dnes všetky dostupné umelé oplodnenia či iné metódy asistovanej reprodukcie, a to všetko pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov pre všetky zúčastnené osoby. Ešte raz, chcú zakázať umelé oplodnenie a akékoľvek metódy asistovanej reprodukcie pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov!
Návrh na zmenu ústavy má však aj mnoho ďalších ambícií, napr. oprášiť étos februárového referenda o rodine zakotvením zákazu registrovaného partnerstva či zákazu priznania práv, ktoré v súčasnosti prináležia iba manželom alebo aj iným typom spolužití. Ústavný návrh napokon volá aj po ukončení viazanosti Slovenskej republiky všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré nie je možné zosúladiť s navrhovanou právnou úpravou pánov poslancov. Keďže táto je naozaj nefalšovaným excesom voči viacerým kľúčovým ľudskoprávnym dohovorom, schválenie poslaneckých návrhov nasledované ukončením viazanosti Slovenskej republiky týmito dohovormi by v podstate dokonale rozvrátilo právny poriadok Slovenskej republiky.
Dámy a páni, slovenský stranícko-politický patriarchát nikdy neovplýval prílišnými snahami o posilňovanie ľudských práv žien či iných skupín, ktorých práva nie sú stále v mnohom napĺňané ani formálne. Naopak, niektoré kroky, ktoré sa udiali v posledných rokoch, ako napr. neuspokojivé riešenie masívne sa vyskytujúceho násilia páchaného na ženách; exposlanec SMER-u pán Jánoš by o tom vedel rozprávať; silnejúca diskriminácia žien na trhu práce či nedostatočná ochrana ich reprodukčných práv len ilustrujú tvrdenia o laxnom prístupe štátnej moci k svojim ľudskoprávnym záväzkom. Poukazuje na to aj nedávne rozhodnutie a zasadnutie a rozhodnutie výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, na ktorom výbor slovenskej vládnej delegácii vytkol, že rodová rovnosť na Slovensku stále nie je realitou a volal po politickej vôli na jej presadzovanie. Napriek tomu je však veľmi ťažké si čo i len predstaviť, že by poslanci a poslankyne krajiny, ktorá sa oficiálne hlási k ochrane práv žien, za predložené návrhy zahlasovali.
Predložené návrhy teda nie sú nebezpečné samy osebe, hoci sa snažia o extrémne nebezpečné veci. Sú však nebezpečné v tom, že svojou stratégiou radikalizácie môžu posúvať hranice toho, čo je normálne, a pri nedostatku našej reflexie, kritickosti či obozretnosti z našej strany môžu otupiť našu citlivosť na to, čo nás skutočne ohrozuje. Tieto návrhy sú totiž iba ďalšími kamienkami mozaiky dlhšie a systematicky prebiehajúcich snáh o podrývanie reprodukčných práv žien, o zamedzovanie právnej ochrany osôb patriacich k sexuálnym menšinám či o posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na svetský právny poriadok i každodenný občiansky život.
Návrhy sú ďalej nebezpečné v tom, že si uzurpujú oficiálny priestor a vynucujú si pozornosť, ktorú by inak bez zaštiťovania sa oficiálnou politickou mocou v politickom a mediálnom priestore civilizovanej krajiny nedostali. Tieto názory sú extrémne a sú okrajové a sú tiež nebezpečné v tom, s akou samozrejmou drzosťou si uzurpujú právo tak fundamentálne a kruto zasahovať do života mnohých osôb a skupín, najmä teda žien, a rozhodovať o tých najintímnejších aspektoch ich každodenného bytia. Skutočnosť, že poslanecké kluby, v ktorých pôsobili alebo pôsobia dvaja z predkladateľov, sa od ich návrhov nijako viditeľne nedištancovali, uvedené obavy len posilňuje.
Dámy a páni, páni poslanci Kuffa, Kvasnička a Mikloško sa jednoducho rozhodli, že obohatia ústavný poriadok našej republiky svojím katolíckym videním sveta a bez pýtania ho nanútia aj iným, teda všetkým, keďže ústava je záväzná pre nás všetkých. Podrobne by sa dalo rozobrať takmer každé ustanovenie návrhu, najmä tie, kde sa dávajú práva nenarodeným deťom na roveň živých ľudí, subjektov práv a povinností. Keby sa toto dotiahlo do absurdna, vznikli by ozaj bizarné situácie. Bolo by však zbytočné zastavovať sa pri každom ustanovení a zaoberať sa ním. V Slovenskej republike, našťastie, stále platí ústava a nech si o nej myslíme čokoľvek, jej úvodné slová ešte neboli zmenené a znejú: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." V druhej vete je vyjadrené to, že aj keď tu je sloboda náboženského vyznania, štát a jeho inštitúcie fungujú na sekulárnom princípe, teda nie na základe konkrétneho náboženstva alebo akejkoľvek ideológie.
V prípade, ktorý nám ukazovali navrhovatelia, sa však ani neostýchajú za to, že toto základné ustanovenie ústavy charakterizujúce náš spoločný štát úplne ignorujú, ani sa to nepokúšajú zakryť ani v návrhu, ani v samotnej rozprave. Naopak, úplne nepokryte všetkým občanom tohto štátu, páni poslanci, nanucujete svoju morálku, svoje videnie sveta, svoju ideológiu, a tým, ktorí s ňou nemajú a nechcú mať nič spoločné, tých si jednoducho nevšímate.
Záverom, nie je to tak dávno, čo v prvej polovici štyridsiatych rokov, keď mali istí ľudia možnosť ostatným nanucovať svoju morálku a podľa toho aj prijímať zákony. Ako si iste pamätáte, bolo to obdobie slovenského štátu a títo ľudia dokázali veľmi presne označiť tých menejcenných, nesúladných s ich morálkou a ďalšími ich kritériami. Výsledok ich snaženia dnes história pomenúva ako holokaust.
Dámy a páni, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.
|
Ďakujem pekne. Ja len krátko zareagujem. Pán kolega poslanec Lipšic, ja by som bol hrozne rád, keby tá diskusia bola iba vecná a o vecnom návrhu, ale, bohužiaľ, tento návrh, o ktorom dnes diskutujeme, je čisto politický, pretože pokiaľ by išlo o vecné riešenie tohto problému, tak tento návrh by prišiel do pléna oveľa skôr, nie akurát v čase, keď sa vláda rozhodla ťažiť z témy utečencov, ťažiť z témy terorizmu, keby si nepostavila celú predvolebnú kampaň na ochrane Slovenska. Preto ja vnímam tento návrh, ktorý dnes bol predložený a o ktorom dnes rokujeme, ako výsostne politický návrh, a preto som aj vystúpil možno viac politicky a menej vecne. Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.) Vážený pán predseda, povedzte im nech sú ticho.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, tak doteraz, pán poslanec kým prišiel k pultu, ste boli ticho a keď začne rozprávať, tak ho vyrušujete. Poprosím o pokoj v rokovacej sále.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Ak nebude pán poslanec Přidal ticho, tak ho pošlite za dvere.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vláda predložila do Národnej rady ďalší návrh na skrátené legislatívne konanie, opäť v rozpore so zákonnými dôvodmi, ktoré vymedzujú inštitút skráteného legislatívneho konania. Tentoraz však nejde iba o politický marketing vlády, ale o vážny zásah do ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a ich obmedzenie. Historicky to tak bude asi po prvýkrát, keď príde k obmedzeniu ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ktoré sú v dôvodovej správe zdôvodnené ohrozením ľudských práv. Znie to na prvý pohľad možno absurdne, ale to je to, o čom dnes rokujeme v pléne.
Táto novela ústavy je nielen predčasná, príliš obmedzujúca, ale aj schvaľovaná takým spôsobom, ktorý je neprípustný.
Po prvé, doteraz Slovenská republika ešte nemala skúsenosť s terorizmom, respektíve s trestnými činmi, ktoré by sa terorizmu približovali. A mám na mysli incident podobný tomu v Paríži alebo pred niekoľkými rokmi v Spojených štátoch amerických. Neexistuje preto odôvodniteľná potreba, ktorá by si naliehavo žiadala takúto zmenu ústavy. Doteraz platné ustanovenia ústavy, ktoré sú novelou menené, sa doteraz neukázali ako nedostatočné, ako niečo, čo umožnilo teroristom vyhnúť sa pod zadržaním trestnému konaniu a podobne. Preto je uvedená zmena neodôvodniteľná z pohľadu jej samotnej potrebnosti. (Ruch v sále.) Pán predseda, môžem vás poprosiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, naozaj, aj kolegovia z KDH, aj hore pod balkónom, aj naši niektorí, ak sa debatuje, prosím vás, choďte von debatovať, pretože naozaj chceme pokračovať v rokovaní a nemá to význam, keď sa takto správame navzájom. Je to váš kolega, prejavte mu úctu.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Po druhé, v predloženom návrhu sa vážnym spôsobom predlžujú lehoty, počas ktorých je možné bezdôvodne obmedzovať osobnú slobodu ľudí len na základe toho, že podľa návrhu ide o trestný čin terorizmu. Či v skutočnosti taký trestný čin ide alebo išlo však v tej chvíli ešte nemusí byť vôbec jasné. Tak isto nie je ničím ani dôvodovou správou riadne vyargumentované, že práve toto, a nie iné predĺženie lehôt je na držanie osoby a obmedzenie jej slobody práve to, ktoré je momentálne potrebné a nevyhnutné. Navyše, ešte sa nestalo, že by bol páchateľ takéhoto činu zadržaný a doterajšie lehoty sa ukázali ako nedostatočné. Čo je však na druhej strane znepokojujúce, je odôvodnená obava zo zneužitia takýchto ustanovení. Stačí napríklad vážnejšia demonštrácia, respektíve séria protivládnych demonštrácií, ktoré sa nezaobídu sem-tam bez výtržností a napríklad aj ničenia majetku, napríklad vo Francúzsku sú takéto demonštrácie bežne každý rok, a niekto ich označí za terorizmus a budú použité nové ustanovenia. Nevadí, že môžu byť dobré len na to, aby dotyčný počas niekoľkých dní vo väzení vychladol a bol prepustený bez vznesenia obvinenia. Čiže nedá sa, skrátka, ubrániť tomu, aby to nepripomínalo časy komunizmu, keď boli takto zadržiavaní demonštranti, disidenti a iné režimu nepohodlné osoby. Vtedy stačilo, aby ich konanie bolo označené ako konanie proti socialistickému zriadeniu, a dnes by toto konanie mohlo byť označené za čin terorizmu. Poprosím aj poslanca Krajcera, aby nevyrušoval.
A, konečne, po tretie, je nenormálne, aby sa novela ústavy, navyše taká, ktorá zasahuje do ľudských práv a slobôd, schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní. Ono to celkom zapadá do atmosféry strachu, ktorú vláda v tejto súvislosti šíri. A využíva ju slovami, že: „Aha, ako bleskovo sme hrozbu vyriešili.“ O nič takého tu však nejde. Bez riadnej a dôkladnej prípravy a diskusie, ktorá by mala takéto zmeny sprevádzať, sa, skrátka, ústava nemení. Skrátené legislatívne konanie je totiž mimoriadnym spôsobom prijímania legislatívy, pričom musia byť splnené zákonné dôvody. Tie na to, čo sa navrhuje meniť momentálne dané nie sú. A celé to tak bude opäť fraška. Posledným príkladom toho je aj novela ústavy z roku 2011 po páde vlády Ivety Radičovej, ktorá bola zbytočná a nepotrebná, avšak dohodnutá už vtedy po moci bažiacim premiérom Ficom a v tom čase už odchádzajúcim Dzurindom, ktorý akoby stratil zdravý úsudok. Tá novela je hanbou nášho ústavného systému a zdá sa, že sa ide na to nadviazať a stane sa z toho tradícia, zlá tradícia, žiaľ, veľmi zlá tradícia.
A chcel by som povedať, že sa hanbím za politikov, ktorí sa neštítia zneužívať humanitárnu krízu a tragické udalosti ako tie z Paríža na vyvolávanie strachu, nenávisti a šírenia paniky s jediným cieľom, s cieľom vyhrať voľby. A tak sme dnes svedkami toho, ako minister vnútra nakupuje a prezentuje pieskové mobilné ploty pre zelenú hranicu s Maďarskom, a pritom tá naša s Ukrajinou je deravá ako ementál. A keby pašerákom nepadali lietadlá a helikoptéry, možno na to ani neprídeme. Premiér osobne vyprevádza, pochopiteľne, za živého vysielania televízie, mnohopočetnú policajnú jednotku na maďarsko-srbské hranice, ale ak ide o reálne nasadenie vojenských síl ako výraz európskej solidarity v boji proti terorizmu, tak minister obrany nemá na viac, ako poslať päť vojakov na pomoc francúzskym kolegom v Mali. Premiér robí čiernokošeliarske tlačovky na Úrade vlády, policajné komando naháňa afganského sobášneho podvodníka či arabsky hovoriacich hostí kremnických penziónov. Unudení policajti vysedávajú v služobných vozidlách na Bergu či Rajke so spustenými majákmi a húkačkami. A tristné je, že nakoniec zahraničná tlač prinesie informáciu, že oba teroristické útoky v Paríži boli spáchané zbraňami legálne kúpenými na Slovensku v obchodíku v Partizánskom. Chcem sa opýtať, milí kolegovia, vláda istôt a ochrancovia zo strany SMER – sociálna demokracia, čo ešte vymyslíte, aby ste viac vystrašili Slovákov, kam až ste schopní zájsť? Takzvaný protiteroristický balík legislatívy a zmena ústavy, ktorú chcete prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, to je už koniec volebnej kampane alebo iba začiatok volebnej kampane? Prídu sem ešte ďalšie marketingové triky? Necháte ešte niekoho zmiznúť alebo niekde necháte niečo vybuchnúť? Máme sa nechať tým prekvapiť?
A čo je najhoršie, aby som nekopal iba do vlády a do strany SMER – sociálna demokracia, a je to smutné, poviem, aj väčšina pravicovej opozície vláde pri jej marketingových aktivitách asistuje. A je úplne jedno, či jej pomáha v strašení ľudí alebo v posilňovaní euroskeptických postojov alebo iba potichučky hovorí o autentickej hnedi. Kolegyne, kolegovia, hlavne z opozície, možno vám to nedochádza, pomáhate vláde prekrývať bezradnosť vysporiadať sa s jej vlastnou neschopnosťou riešiť skutočné problémy tejto krajiny, nefungujúce zdravotníctvo, dlhodobo podfinancované školstvo, nedostatok pracovných príležitostí, alarmujúcu nezamestnanosť a exodus mladých ľudí do zahraničia, problémy pracujúcej chudoby, nízke platy, systémové rozkrádanie, nebývalú korupcia. Toto sú skutočné problémy Slovenska a riešenia vláde na to chýbajú. To je fakt.
Na záver mi dovoľte ešte jeden citát povedať. Citujem: „Demokracia hore-dolu, ľudia sa nechajú od svojich vodcov presvedčiť na čokoľvek. Stačí im nahovoriť, že krajina je v ohrození, a obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a uvádzania krajiny do nebezpečenstva. To zaberie hocikde.“ Tieto slová síce povedal Hermann Göring, ríšsky maršal a zakladateľ gestapa počas norimberských procesov, ale zdá sa, že vláda sa jeho slovami inšpirovala aj pri písaní dôvodovej správy ku skrátenému legislatívnemu konaniu a zmene ústavy.Vážení kolegovia a kolegyne, chcem povedať, že za skrátené legislatívne konanie na zmenu ústavy, tak ako ste ho predložili, ja ani s mojimi kolegami hlasovať nebudeme. Ďakujem za vašu pozornosť.
|
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcel by som požiadať len o zmenu zápisu o hlasovaní. Hlasoval som za návrh pri bode programu č. 48 a hlasovacie zariadenia ma vykázalo, že som sa zdržal hlasovania. Takže chcel by som to takto opraviť.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, kolegovia, je trochu nezvyčajné, aby tento typ návrhu zákona predkladal muž, bohužiaľ, nemáme medzi nami kolegyňu, ktorá by tento návrh mohla predložiť, ale na druhej strane, keď som sa s mnohými ženami rozprával, tak povedali, že oceňujú, že sú záležitosti, ktoré sú vnímané ako doména žien a dokáže sa za ne postaviť aj muž. A návrh zákona, ktorý predkladám, medzi takéto návrhy jednoznačne patrí.
Na Slovensku sú oblasti, v ktorých jednoducho vládne stredovek, a prístup k sexuálnej výchove, plánovanému rodičovstvu a dostupnosť antikoncepcie patrí medzi ne. Ženy a dospievajúce dievčatá sa na Slovensku v prístupe k moderným antikoncepčným prostriedkom a informáciám o antikoncepcii stretávajú s početnými prekážkami. Keďže antikoncepčné prostriedky nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, ich používateľky musia uhradiť plnú sumu z vlastných prostriedkov. Niektoré ženy a dospievajúce dievčatá, najmä tie, ktoré sú najviac ohrozené, napr. ženy s nízkym príjmom či ženy žijúce v násilných vzťahoch, nemajú prostriedky na ich úhradu. Iné sa musia pre vysokú cenu hormonálnej antikoncepcie uchýliť k typom nižšej kvality, a tie pre ne nemusia byť najvhodnejšie, prípadne sú vynútené vystačiť si s nespoľahlivými tradičnými metódami plánovaného rodičovstva, ako je napr. coitus interruptus alebo známa prerušovaná súlož.
Cena mesačnej dávky orálnej antikoncepcie sa pohybuje od 7 do viac ako 17 eur, jednorazová dávka núdzovej antikoncepcie stojí približne 22 eur a vnútromaternicové teliesko stojí približne 158 eur. Všetky tieto ceny sú pre mnohé ženy na Slovensku nedostupné. Podľa údajov z roku 2013 bol medián hrubej mesačnej mzdy žien na Slovensku menej ako 700 eur. Viac ako 12 % žien je ohrozených rizikom chudoby.
Ceny antikoncepcie sú rovnako vysoké aj pre mladé ženy. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii z prieskumov, si mladé ženy často nemôžu dovoliť núdzovú antikoncepciu a namiesto nej sa rozhodnú pre nákup tehotenského testu za menej ako pätinu ceny.
Ďalším faktorom, ktorý bráni ženám a dospievajúcim dievčatám v prístupe k moderným antikoncepčným prostriedkom, je nedostatok presných, nestranných a komplexných informácií o metódach plánovaného rodičovstva. V mnohých školách chýba sexuálna výchova buď úplne, alebo je nepostačujúca. Sústreďuje sa iba na informácie o reprodukčných orgánoch a je ovplyvnená náboženským názorom učiteliek a učiteľov alebo prevádzkovateľov škôl. Oficiálni predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí v slovenskej politike a spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu, aktívne vyjadrujú svoj postoj proti používaniu moderných antikoncepčných prostriedkov a presadzujú tradičné metódy plánovaného rodičovstva, napr. periodickú abstinenciu, pričom tieto metódy sú veľakrát neúčinné.
Gynekológom a gynekologičkám často chýba čas či ochota náležite diskutovať možnosti antikoncepcie so svojimi pacientkami. Vzhľadom na to dochádza vo veľkej miere k rôznym deformáciám v názoroch a vytvárajú sa mýty o vedľajších účinkoch antikoncepcie, čo, samozrejme, ženy odrádza od jej používania.
Dámy a páni, nemožno sa potom čudovať, že užívanie hormonálnych antikoncepčných prostriedkov je na Slovensku na nízkej úrovni – 22 %, zatiaľ čo používanie prerušovanej súlože využíva ako metódu plánovaného rodičovstva približne 32 % párov. Tieto čísla ostro kontrastujú s údajmi z iných krajín Európskej únie. Väčšina z nich prispieva na antikoncepčné prostriedky cez verejné zdravotné poistenie. Napríklad vo Francúzku užíva antikoncepčné tabletky takmer 44 % žien a iba 3 % žien sa spoliehajú na prerušovanú súlož. V Nemecku užíva tabletky vyše 50 % žien a iba pol percenta sa spolieha na prerušovanú súlož.
Neschopnosť slovenskej vlády zaoberať sa viacnásobnými prekážkami, s ktorými sa ženy a dospievajúce dievčatá stretávajú v prístupe k antikoncepcii, je v protiklade so záväzkami, ktoré má podľa vnútroštátneho a medzinárodného práva, a odporuje predstave o dôveryhodných verejných politikách. Na vnútroštátnej úrovni Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo na zdravie, na informácie a zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Vnútroštátna legislatíva ďalej vláde explicitne nariaďuje zabezpečiť ženám bezplatný prístup k antikoncepčným prostriedkom, ktoré sú na lekársky predpis. Toto ustanovenie však vláda vytrvalo ignoruje.
Slovensko tiež podpísalo početné medzinárodné dokumenty o ľudských právach, v ktorých sa od štátov požaduje, aby bol ženám a dospievajúcim dievčatám zabezpečený prístup k celej škále služieb súvisiacim so sexuálnym a reprodukčným zdravím. Z tohto záväzku vyplýva povinnosť zabezpečiť dostatočné množstvo pre ženy akceptovateľnej a finančne dostupnej antikoncepcie a sprístupnenie presných informácií o týchto metódach vrátane sexuálnej výchovy na školách.
Na úrovni Rady Európy napríklad Európsky výbor pre sociálne práva vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili poskytovanie sexuálnej výchovy počas celého obdobia školského vzdelávania, aby sexuálna výchova tvorila súčasť bežných školských osnov a aby takéto vzdelávanie bolo adekvátne v kvantitatívnom zmysle a aby bolo objektívne, založené na najnovších vedeckých poznatkoch a neobsahovalo cenzurovanie, utajovanie či zámerné dezinterpretovanie informácií, napríklad čo sa týka antikoncepcie a rôznych prostriedkov na zachovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Na medzinárodnej úrovni existujú záväzné zmluvy o ľudských právach, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý vyžaduje od štátov odstránenie diskriminácie žien vo všetkých oblastiach života vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti. V roku 2008 výbor, ktorý dohliada na dodržiavanie tohto dohovoru, zdôraznil, že služby týkajúce sa plánovaného rodičovstva na Slovensku, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj antikoncepcia, nespĺňajú požiadavky podľa medzinárodného práva. Výbor od vlády požadoval, aby prijala opatrenia na zlepšenie prístupu žien a dospievajúcich dievčat k finančne dostupnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a opatrenia na zlepšenie prístupu k informáciám a finančne dostupným prostriedkom plánovaného rodičovstva.
Slovensko si preto uvedomuje fakt, že v krajine dochádza k porušovaniu ľudských práv. Navyše, vláda sa nemôže zbaviť zodpovednosti a nemôže sa ospravedlňovať tým, že je ťažké zhromažďovať dostatočné údaje o ukazovateľoch, ako napríklad nenaplnená potreba plánovaného rodičovstva, pričom práve túto povinnosť vyžadujú medzinárodné právne štandardy a práve realizovanie tohto záväzku by umožnilo rozvíjať účinné politiky.
Povinnosť zabezpečiť prístup žien k pre ne akceptovateľným a finančne dostupným antikoncepčným prostriedkom nevyplýva len z právnych predpisov, ale aj z dôveryhodnej politiky z hľadiska ekonomiky a verejného zdravia. Nárast používania antikoncepcie znižuje počet neželaných tehotenstiev, čo zase vedie k úsporám nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nižší počet neželaných tehotenstiev je navyše prospešný pre zdravie žien, pretože spôsobuje pokles počtu interrupcií a pokles materskej chorobnosti a materskej úmrtnosti.
Svetová zdravotnícka organizácia zahrnula antikoncepčné prostriedky vrátane núdzovej antikoncepcie do zoznamu esenciálnych liekov, ktoré by mal štát finančne sprístupniť pre všetky a všetkých, čím uznala pozitívny vplyv antikoncepcie na zdravie a úsporu nákladov. Uvedomujúc si tieto pozitíva, väčšina členských štátov Európskej únie súhlasila s úplným alebo čiastočným pokrytím nákladov na antikoncepčné prostriedky prostredníctvom systému verejného zdravotného poistenia.
Naopak, na Slovensku s výnimkou sterilizácie zo zdravotných dôvodov antikoncepcia na zabránenie otehotnenia absolútne nespadá do rámca verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva vo svojich vyhláseniach zavádza, keď tvrdí, že antikoncepcia je hradená zo zdravotného poistenia, ak ide o zdravotné dôvody, ktorými môžu byť napríklad prípady polycystických vaječníkov, akné alebo silné menštruačné krvácanie. Žiadny liek, ktorý by riešil spomínané zdravotné problémy a zároveň by bol kontraceptívom, nie je, a to opakujem, nie je v súčasnosti kategorizovaný. Takže aj keď táto možnosť je čisto teoreticky možná, keďže kategorizačný zákon zakazuje len úhradu prostriedkov na zabránenie otehotneniu, prakticky je možnosť získať antikoncepciu zo zdravotných dôvodov hradenú zo zdravotného poistenia nevykonateľná.
Žena má právo voľby a právo na kontrolu svojej reprodukcie. To asi nikto nespochybní. Má právo na výber antikoncepcie vyhovujúcej jej zdravotnému stavu, po dohode s lekárom, po dôkladnom poučení a, samozrejme, na predpis. Dnešná právna úprava vylučuje akúkoľvek možnosť úhrady zo zdravotného poistenia, čo je v rozpore s princípmi rovnosti a zákazu diskriminácie zaručenému v Ústave Slovenskej republiky a tak isto sú v rozpore so záväzkami, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ak teda ženy nemôžu rozhodovať o svojej reprodukcii, nemajú kontrolu nad mnohými ďalšími aspektami svojho života. Nemôžu si teda fakticky uplatňovať svoje základné práva, teda napríklad právo na vzdelanie alebo právo na prácu. Nehovoriac o tom, že mnohé zo žien sú vystavené sexuálnemu násiliu aj vo svojich vzťahoch a nemajú možnosť postarať sa o seba a svoju budúcnosť aspoň takýmto spôsobom.
Mimovládne organizácie podľa svojich prieskumov potvrdzujú, že problémom pre ženy je najmä cena antikoncepcie. Náš návrh zmeny zákona odstraňuje túto veľkú prekážku, túto bariéru, a teda umožňuje len a len ženám rozhodovať, rozhodovať sa, kedy a koľko chcú mať detí.
Samozrejme, považujeme za nevyhnutné poskytnúť čo najväčšie množstvo informácií o jednotlivých druhoch antikoncepcie, tak aby sa vedeli zodpovedne a slobodne rozhodnúť, napríklad aj prostredníctvom kvalitnej sexuálnej výchovy na školách.
Dámy a páni, v tomto parlamente je 8 z 10 poslancov buď zo strany SMER alebo zo strany KDH, prípadne hodnotových klonov KDH. Preto nie som naivný a neverím, že získame dostatok hlasov na zmenu uvedeného zákona. Verím však, že hlasovanie ukáže, ktorí poslanci a poslankyne majú záujem patriť do modernej Európy 21. storočia, a ukáže aj tých, ktorí chcú, aby Slovensko naďalej vyzeralo ako stredoveký skanzen.
Ďakujem za vašu pozornosť.
|
14.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Krajcer, Jozef Kollár, Martin Chren a Juraj Miškov.
Cieľom návrhu zákona je opätovné zavedenie stavu, kedy bude možné uchádzať sa o antikoncepciu ako lieku a zdravotníckej pomôcky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Navrhuje sa, aby zo zákona boli vypustené ustanovenia, na základe ktorých nie je v súčasnosti možné hradiť akúkoľvek antikoncepciu z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenia, ktoré sa navrhujú vypustiť, vylučujú akúkoľvek možnosť úhrady antikoncepčných prostriedkov určených na prevenciu neželaného otehotnenia z verejného zdravotného poistenia a sú v rozpore s princípmi rovnosti a zákazu diskriminácie zaručenými v Ústave Slovenskej republiky. Takisto sú v protiklade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie.
Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy a rozpočty samosprávnych krajov a obcí, bude mať vplyv na výdavkovú stranu rozpočtov zdravotných poisťovní. Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad na životné prostredie, návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe a takisto návrh nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh predpokladá pozitívny zdravotný a sociálny dopad na ženskú časť populácie a sprostredkovane aj na blízkych dotknutých osôb.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika rovnako viazaná.
Ďakujem veľmi pekne.
|
8.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Hlina, je naozaj úsmevné, keď nás práve vy idete poúčať o nepatričnosti marketingu v politike. A ja si naozaj z vášho pôsobenia v politike nepamätám nič okrem vysypania hnoja, piesku, pristavovania tankov alebo zamurovávania vchodov. Ja si naozaj nepamätám, že by ste vy, pán poslanec Hlina, niekedy predstavili víziu toho, ako by malo Slovensko vyzerať o 5, 10, 15 alebo 20 rokov, a taktiež si nespomínam na to, že by ste prišli niekedy s nejakou reformou, zmysluplným a uceleným návrhom sociálneho, zdravotného alebo ekonomického programu. Pán poslanec, členom poslaneckého klubu KDH ste síce krátko, ale žasnem nad tým, ako neskutočne rýchlo ste si dokázali osvojiť mantru svojho klubu, farizejskú mantru svojho klubu, vodu káže, víno pije.
A čo sa týka tých Topiek, keď vám tak veľmi na tom záleží, aby ste sa tam objavili, ja sa skúsim za vás prihovoriť.
|
Ďakujem veľmi pekne. Príjemné dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, páni poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi predniesť môj príspevok k téme, ktorá už takmer tri mesiace rozdeľuje Slovensko, k téme, ktorá podobne ako nešťastné februárové referendum vyvoláva vášne, zatemňuje úsudok a znemožňuje tak akúkoľvek rozumnú diskusiu.
A chcem povedať jedno, hanbím sa. Hanbím sa za politikov, ktorí sa neštítia zneužívať túto hroznú humanitárnu krízu a nešťastné osudy ľudí na vyvolávanie strachu a nenávisti s jediným cieľom vytĺcť z toho politický kapitál. Ja som za politickú súťaž, ale nech je to súťaž návrhov a riešení, ako zlepšiť život ľuďom na Slovensku, nech to nie je pretekanie sa vo vyhláseniach, kto dokáže viac vystrašiť ľudí inváziou, islamom, alebo teroristami. Áno, ľudia sa boja. A je úplne v poriadku, že sa boja, mnohí totiž nemajú žiadne informácie o tom, čo sa deje, alebo majú minimum informácií, alebo sú už totálne zmagorení a zmanipulovaní propagandou prokremeľských serverov na sociálnych sieťach, ktorej zrejmou úlohou je destabilizácia a erózia Európskej únie. A vy, milí kolegovia, teda mnohí z vás, veľká česť výnimkám, namiesto toho, aby ste mali aspoň snahu upokojiť a vysvetľovať rozdiel medzi utečencami a ekonomickými migrantmi, ľudí strašíte. Tak ako ste ich pred piatimi rokmi strašili Maďarmi, teraz ich strašíte utečencami, z jedného jediného dôvodu, aby ste mohli dokázať svoju politickú existenciu, vyrábate strašiaka, pred ktorým potom ľudí chcete chrániť, aby sa vám ľudia mohli odvďačiť vo voľbách hlasom.
Páni a dámy, chcem vás upozorniť, že si neuvedomujete pri tom jednu vec, váš bezbrehý politický machiavelizmus má aj vedľajšie účinky. A tými vedľajšími účinkami sú postupná radikalizácia spoločnosti a plazivá strata ľudskosti.
Dovoľte mi povedať jeden citát: „Za pár mesiacov sme naše srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi bez rozdielu len potenciálneho teroristu alebo špekulanta.“ To som nepovedal ja, to povedal v utorkovej homílii v Šaštíne arcibiskup Cyril Vasiľ. Odporúčam vám celkom vážne, milí kolegovia, aj tým birmovaným komunistom, ja ako liberál, aby ste si pozorne prečítali celú tú kázeň a porozmýšľali o jej posolstve. Ja som si ju prečítal a s mnohým, čo povedal arcibiskup, musím súhlasiť.
Súčasná migračná kríza nie je novým problémom. Je to problém, na ktorý odborníci poukazujú už roky. Krajiny ako Taliansko, Grécko, ale aj štáty mimo Európskej únie, Turecko, Libanon, Jordánsko zažívajú prílev utečencov, ktorý môžeme kľudne nazvať najhoršou migračnou krízou 21. storočia už pomerne dlho. Je to prvá vážna migračná kríza v tomto storočí a je veľmi nepravdepodobné, že bude posedná.
Mnohé krajiny Blízkeho východu a subsaharskej Afriky zažívajú absolútnu krízu svojej identity, pád doterajších politík, ktoré sa nedokážu vyrovnať s modernosťou súčasného sveta. Dôsledkom toho je obrovský nárast chudoby, nárast náboženského fundamentalizmu a s ním spojený aj nárast násilia. Vážne sa obávam, že vzostup Islamského štátu je tu iba začiatkom.
Je obrovské množstvo krajín, v ktorých sa tiež začínajú mobilizovať islamskí radikáli, a je obrovské množstvo ďalších krajín, ktorým sa míňajú zásoby ropy, kde prudko rastie počet obyvateľstva, pričom to pôsobí ako stále sa zväčšujúci tlak v tlakovom hrnci, ktorému hrozí kedykoľvek vybuchnúť.
Skutočný problém dnes nie je ten, že prichádzajú utečenci. Okrem toho, že utečenci sú dôsledkom, tým skutočným problémom, ktorému musíme čeliť, je, že utečencov prichádza príliš veľa.
Považujem sa za zástancu ľudskosti, som presvedčený, že Slovensko ako krajina v ľudskosti nezlyhalo. Napriek totálnemu alibizmu súčasnej vlády, ale aj väčšiny pravicových politikov, stovky, možno tisícky ľudí, ktorí dobrovoľne išli pomáhať do Maďarska alebo Traiskirchenu, nosili deky, jedlo, oblečenie. To cez nich prehovorilo Slovensko. A na nich môžeme byť hrdí. A na týchto ľudí som hrdý aj ja. Lenže čoskoro narazíme na vážny problém.
Aj keby sme chceli pomôcť úplne všetkým, narazíme na hranicu, keď utečencov bude toľko, že im už všetkým pomôcť pri najlepšej vôli nedokážeme. Môžeme to nazvať tak, že narazíme na hranicu ľudskosti tvorenej našimi možnosťami. Keď príde 10-tisíc migrantov, 100-tisíc migrantov, Európa im ešte dokáže pomôcť postarať sa o nich, integrovať ich, ale keď príde 10 mil. migrantov do Európy, nedokážeme ich absorbovať, aj keby sme veľmi chceli.
Mimochodom, taká malá poznámka. V tejto debate mi rovnako chýbajú dôkladné analýzy, dôkladné čísla. Zatiaľ som nepočul či už zo strany Európskej únie, ale koniec koncov ani zo strany vlády, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravená absorbovať Európa, koľko utečencov, koľko migrantov je pripravené absorbovať Slovensko. Máme kapacity možno 10-tisíc miest v azylových centrách, ktoré momentálne zívajú prázdnotou. Je 10-tisíc to číslo, ktoré sme schopní na Slovensku absorbovať. Včera som čítal u kolegu Dienstbiera z Českej republiky, keď vyhlásil, že Česká republika vie pokojne prijať 15-tisíc utečencov. Aká je kapacita na Slovensku, koľko utečencov dokáže prijať Slovensko? Je to číslo 7,5-tisíc, 10-tisíc, 15-tisíc? Ja to neviem, pretože v diskusii, ktorá zaznieva v médiách, som doteraz nepočul žiadne konkrétne číslo. Pýtam sa, existujú takéto analýzy?
Preto mi príde ako úplne absurdná debata, ktorá je dnes v centre pozornosti, debata o tom, či pomôcť 100 ľuďom, dvom tisíckam ľudí, či kvóty využiť alebo kvóty nevyužiť, či majú byť kvóty povinné, či majú byť kvóty dobrovoľné, pretože vo svetle toho všetkého, čo hrozí nám Európanom, ale aj Slovákom, je toto naozaj úplne, úplne nepodstatné, je pre mňa absurdné, že kvôli tomu, čo dnes Európa zažíva v porovnaní s tým, čo nám hrozí, je práve toto témou, ktorá do Európy vrátila ostnaté drôty a kontroly na hraniciach, ktorá dokázala tak silno destabilizovať jednotu Európy a otriasť Európskou úniou. Európska únia je dôležitá.
Môžem mať tisíc výhrad, milión výhrad, ja možno aj mám tie výhrady, ktoré sa týkajú európskej byrokracie, skostnatenosti Európskej únie, ktoré sa týkajú absurdných požiadaviek Európskej únie, ale Európska únia stále je najúspešnejším mierovým projektom na našom kontinente. Nikdy predtým nezažila Európa tak dlho obdobie bez vojny ako po vzniku Európskej únie, a preto to zopakujem ešte raz, hanbím sa za súčasnú debatu o kvótach, hanbím sa za to, že situácia na Slovensku zašla tak ďaleko, a hanbím sa za všetkých politikov, ktorí využívajú súčasnú krízu na rozdúchavanie nenávisti a strachu a na vytĺkanie politických bodov, hanbím sa za každého, kto súčasnú humanitárnu katastrofu využíva ako príležitosť na prekrývanie ďalších problémov, ktorými Slovensko trpí. Nefungujúce zdravotníctvo, dlhodobo podfinancované školstvo, nedostatok pracovných príležitostí, pracujúca chudoba, nízke platy, rozkrádanie, korupcia, toto sú témy, o ktorých by sme mali hovoriť.
Dámy a páni, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by volala po skutočných riešeniach krízy, a nie iba po riešení dôsledkov a nehanbila by sa prejaviť svoju solidaritu, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by nikdy nedovolila, aby debata o kvótach vôbec dospela do dnešného štádia, lebo by sama zanalyzovala a ponúkla možnosti, ako môže a vie vláda pomôcť, vláda, na ktorú by som bol hrdý, by rešpektovala Ústavu Slovenskej republiky a jej ustanovenia, že štát sa neviaže na žiadne náboženstvo, že sme sekulárny štát, a nikdy by si nekládla podmienku, že pomôže len skupine s jedným náboženským vyznaním. Ak si už máme klásť nejaké podmienky, tak povedzme, že pomôžeme prioritne deťom, ženám s deťmi a celým rodinám. A, áno, máme právo si vyberať, máme právo si vyberať spomedzi ekonomických migrantov, koho prijmeme a koho neprijmeme.
Prisťahovalecká politika je oveľa širší problém a nebojme sa povedať, že dnes napríklad máme nedostatok lekárov (alebo iných profesií), ktorých budeme musieť niekde nájsť a prijať, ja osobne poznám dvoch výborných a veľmi rešpektovaných lekárov, ktorí pochádzajú z Blízkeho východu, obaja sú moslimovia, sú to slušní ľudia, ktorí rešpektujú slovenské zákony a kultúru našej krajiny, no nezabúdajme, že pri tom všetkom stále platí aj to, že väčšina ľudí, ktorí prichádzajú z konfliktov a vojen zmietaných oblastí, je utečencami, a nie ekonomickými migrantmi a má podľa medzinárodného práva nárok požiadať o azyl, či sa nám to páči alebo nepáči. Naše azylové konanie, ktoré je možno najprísnejšie v Európskej únii, slúži práve na selekciu a rozlíšenie skutočných utečencov a čistých ekonomických migrantov, pričom tým, ktorí dostanú azyl, tým, ktorí sa rozhodnú žiť tu s nami, treba rovnako jasne zdôrazniť, že na Slovensku platia naše zákony, naše pravidlá, naše hygienické a kultúrne zvyky, že tu platí oddelenie záležitostí štátu a cirkvi z ústavy, že tu platí systém európskeho práva a že tu platí Listina základných ľudských práv a slobôd, ktorá nepozná telesné tresty ani trest smrti, a ženy sú tu rovnocenné mužom. Toto je potrebné zdôrazniť.
Môj postoj v dôsledku súčasnej krízy, je myslím si, jasný a čitateľný a zrejme ho aj vy, moji kolegovia a kolegyne, poznáte, naozaj sa snažím, aby som nielen v živote, ale aj v politike išiel príkladom, preto sme boli spoločne s mojím kolegom Jožom Kollárom ešte pred začiatkom leta na Sicílii, aby sme sa osobne oboznámili s tým, ako napríklad Taliansko zvláda príchod migrantov.
Rovnako som sa rozhodol ísť príkladom v tom, že sa sám postarám o jednu rodinu utečencov, ktorá dostane na Slovensku azyl a ktorá sa rozhodne tu žiť a rešpektovať naše zákony a naše zvyky. V porovnaní s tým, ako je závažný celý problém, ide, pochopiteľne, iba o gesto. Áno, to môžete pokojne povedať, nikoho som na to nevyzýval a ani dnes nevyzývam, ale ak by sa nás takýchto našlo viac, ktorí by boli ochotní takto osobne pomôcť, a išli by sme príkladom, pomohli by sme Slovensku a ukázali by sme, že si ceníme nielen našu slobodu, nielen naše bezpečie, ale aj hodnoty solidarity.
Teraz sa chcem ale dostať k tomu, čo považujem za dôležité, čo od nás občania našej krajiny skutočne očakávajú. A to sú riešenia. A treba povedať, že tie riešenia nebudú jednoduché, budú nákladné, nepríjemné, zložité a možno aj bolestivé. Tu musíme hovoriť o krátkodobých riešeniach, o tom ako si naozaj poradiť s ľuďmi, ktorí tu už sú, pri dodržaní všetkých dohovorov medzinárodného práva, bezpečnosti a schopnosti jednotlivých krajín absorbovať cudzincov, ako aj našej ľudskosti a európskej solidarity. A zároveň musíme hovoriť aj o dlhodobých riešeniach, o posilnení operácie na ochranu vonkajších hraníc EÚ a Schengenu, o opatreniach v Sýrii, v Líbyi, o zahraničnej pomoci aj krajinám mimo Európskej únie, ktoré u seba prichýlili najviac utečencov pred vojnou a násilím, lebo je lepšie im finančne pomôcť, ako keby mali nezvládnuť svoju situáciu, čo by viedlo k ďalšiemu náporu na Európsku úniu, a predovšetkým, a toto by som chcel zdôrazniť, v boji s terorizmom v jeho rôznych podobách. Teroristi a Islamský štát sú skutočný problém. Veľmi veľa kolegov doteraz v rozprave opakovalo v súvislosti s migračnou krízou jednu a tú istú mantru. Tou mantrou je, že treba riešiť príčiny, a nie dôsledky, ale, bohužiaľ, takmer žiadne riešenia príčin tu dnes nezazneli.
Tvrdenie, že my sme situáciu nespôsobili, nech ju riešia tí, čo ju spôsobili, dámy a páni, jednoducho neobstojí. Ak už necítime zodpovednosť za dodávky zbraní, či už z Česko-Slovenska alebo aj zo samostatného Slovenska, mali by sme cítiť aspoň spoločnú zodpovednosť za globálne klimatické zmeny, ktoré boli spúšťačom konfliktov, ktoré prerástli neskôr do občianskej vojny v Sýrii. Európska únia si pridlho zatvárala oči pred tým, čo sa dialo v Sýrii, pričom obávam sa, že dnes už máme na výber len veľmi zlé alebo katastrofálne riešenia. A tak najefektívnejším a možno aj nevyhnutným odstránením príčiny a zastavením príchodu najväčšieho počtu utečencov je okamžitá spoločná silová intervencia v Sýrii, áno, pokojne aj v spolupráci s Ruskom, spolu s vyslaním mierových síl s mandátom OSN, pretože ak chceme bojovať s terorizmom, musíme s ním bojovať aktívne, dôsledne a na všetkých frontoch, nielen v Európskej únii. Som presvedčený, že dobre pripravená medzinárodná operácia je schopná nastoliť pokoj a mier na väčšine územia Sýrie v priebehu no možno nie troch dní, ako hovoril kolega Hlina, ale v priebehu niekoľkých týždňov určite. A treba si jasne povedať, že si to bude vyžadovať aj dlhodobé nasadenie vojenských síl, ktoré bude udržiavať poriadok na území Sýrie. Dámy a páni, neteší ma to, nie som militant, vyznávam mier, ale Islamský štát dnes pred našimi očami zabíja tisíce nevinných ľudí a ešte sa tým dokonca aj chváli, spôsobuje utrpenie ďalším miliónom, ktoré vyháňa zo svojich domovov, ničí kultúrne dedičstvá krajín, ktoré okupuje. Tak ako je našou povinnosťou, ľudskou povinnosťou pomôcť utečencom tu na našom území, je rovnako našou povinnosťou využiť všetky možnosti, ktoré máme, a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu v Sýrii. Dámy a páni, my tieto možnosti máme.
Toto nie je len o Sýrii, oveľa väčšie počty žijú v ďalších krajinách, kde už dnes tikajú veľmi podobné rozbušky ako tá rozbuška, ktorá vybuchla v Sýrii. Som hovoril včera s kolegom Dzurindom a ja som presvedčený o tom, že on o chvíľu bude hovoriť oveľa podrobnejšie, takmer 200 mil. ľudí žije v Nigérii, kde je mierna väčšina moslimov, mierna menšina kresťanov a silne sa aktivizujú militanti, Boko Haram, snažiaci sa nastoliť podobný islamský kalifát, aký dnes vidíme na Blízkom východe. Ako by bola Európa schopná zvládnuť desiatky miliónov utečencov len z tejto jednej krajiny, ak by sme tam dopustili obdobný scenár, aký sa udial v Sýrii?
A teroristi, džihádisti, islamisti, operujú aj v ďalších krajinách. Žije 40 mil. ľudí v Sudáne, 13 mil. v Čade, 25 mil. v Jemene. Všade tam sa dá očakávať podobný scenár ako v Sýrii. A ak nezasiahneme teraz, môžeme mať jedného dňa skutočne celú Afriku v Európe. Pevne verím, že toto nikto z nás nechce.
Dámy a páni, najlepšie riešenia sú tie, ktoré sú realizované v súlade so zdravým rozumom a v rovnováhe so srdcom. Chcem vás požiadať, aby ste na to mysleli pri vašich vyjadreniach k téme utečencov a migrantov. Ďakujem za vašu pozornosť.
|
66. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, vážené dámy a páni, rád by som vystúpil aj dlhšie, ale, bohužiaľ, čakajú ma ešte nejaké povinnosti. S poslancom Jozefom Kollárom sa chystáme vycestovať na juh Európy za vlastné peniaze na súkromný poslanecký prieskum ohľadne utečencov, ale nedá mi nereagovať na pána poslanca Kéryho veľmi krátko.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
67. Ešte prepáčte, pán poslanec. Naozaj, páni poslanci, ktorí máte záujem sledovať rozpravu, prosím, aby ste sa utíšili a dali priestor kolegovi, aby mohol vystúpiť v záverečnom slove. Ďakujem.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
68. Čiže veľmi rád by som reagoval na to, čo tu odznelo zo strany pána poslanca Kéryho. Pán poslanec, áno, toto je realita. Pravica neznížila daň na potraviny, ľavica do dnešného dňa tak isto neznížila daň na potraviny a to, čo je plánované, tak to je jednoducho výsmech ľuďom a pokiaľ hovoríte o plnom košíku, ktorý sme dnes predstavili, tak a hovoríte o ňom, ako o holubovi na streche, nuž, pán poslanec, tak plný košík potravín, respektíve zníženie DPH na potraviny na všetky potraviny je rovnaký holub na streche, ako ten, ktorý ste vy ako vládna strana 5. augusta 2004 predložili do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky, kedy ste vy, strana SMER - sociálna demokracia navrhovali zníženie DPH na potraviny na 10 % na všetky potraviny. Rovnako ste vyhlasovali, že pokiaľ sa dostanete do vlády, tak vaša vláda zníži DPH na všetky potraviny. Páni poslanci, ste vo vláde takmer ôsmy rok, ôsmy rok a neboli ste schopní za osem rokov vládnutia znížiť DPH na potraviny na všetky potraviny pre ľudí. Neprejde týždeň, čo by vaša vláda nerobila tlačovku o tom, ako sa štátu darí, ako sa Slovensku darí, ako nám rastie HDP, ako sa zvyšuje výber daní a čo z toho majú ľudia? Čo z toho majú ľudia? Ľudia sú na Slovensku stále chudobnejší, roztvárajú sa nožnice medzi bohatými, chudobnými, medzi Bratislavou, medzi regiónmi, čo z toho majú ľudia? Nič. Chcem na vás apelovať už len poslednou vetou, páni poslanci, skúste apelovať na vašu vládu a znížte DPH na potraviny na všetky potraviny, nie tak, ako je to navrhnuté, tak, aby z toho mali všetci ľudia, aj tá stredná trieda, ktorú vy možno bytostne nenávidíte. Ďakujem veľmi pekne.
|
113.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú. Tieto opatrenia spočívajú v tom, že štát zníži svoje výdavky, a má ich dosť, čo koniec koncov tvrdia aj samotní predstavitelia štátu, a rozdiel nechá občanom, aby sami rozhodli, ako s takto nadobudnutými peniazmi naložiť. O jednotlivým opatreniach na výdavkovej strane bude, predpokladám, v rozprave ešte hovoriť môj kolega Jozef Kollár, tak to nechám na neho.
Dámy a páni, Slovensko niekoľko rokov prechádzalo fázou transformácie, čo bolo obdobie, ktoré rozhodne nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, Slovensko zažilo v posledných rokoch vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Táto sa priamo a nepriamo dotkla všetkých jednotlivcov a rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske a iní nepriamo, napríklad pri vyšších cenách nákupov a služieb. Vláde sa zvyšovaním príjmov verejnej správy podarilo síce na jednej strane znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ku ktorej nás viažu pravidlá eurozóny vo forme Paktu stability a rastu, ale na druhej strane majú občania kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer výhradne na príjmovej strane, hlbšie do vrecka. Takzvaná konsolidácia verejných financií v podaní vlády strany SMER – sociálna demokracia nebola ničím iným než zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov.
Áno, deficit verejných financií je možné znížiť aj takýmto spôsobom, ale vždy je to na úkor ľudí, rodín a podnikateľov, a to nie je správna cesta. Štát je dnes bohatší a ľudia sú chudobnejší. Dôsledkom je prehlbujúce sa sociálne napätie. Pracujúca slovenská chudoba je asi najvýstižnejšie pomenovanie toho, čo v iných krajinách chápu pod pojmom stredná vrstva. Sčasti je objektívne, že nedokážeme mať rovnaké výplaty, ako je to v Nemecku. Ale to je daň za 40 rokov socializmu. Na druhej strane treba povedať, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je u nás druhý najnižší v eurozóne. Odvody pritom patria medzi najvyššie. Ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme nižšiu daň z pridanej hodnoty na potraviny, a preto nakupujú ľudia na Slovensku drahšie. My sme presvedčení, že životná úroveň na Slovensku sa dá zvýšiť aj skokom a bez zadlžovania. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom ich dôvera, vyjadrená vo voľbách, vráti. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom vráti priťahovanie opaskov v náročnejších obdobiach. Pretože, dámy a páni, priťahovanie opaskov nie je a ani nemôže byť nekonečný príbeh. Ak áno, tak sa, niekde sa stala chyba.
Problémy verejných financií sa dajú riešiť aj ináč než doteraz, s podstatne menším negatívnym dopadom na peňaženky slovenských domácností. My veríme, že ľudia si po siedmich rokoch krízy zaslúžia vydýchnuť. Na rozdiel od vlády totiž vidíme obrovský priestor na šetrenie vládnych výdavkov, ktoré by znížilo nápor na daňové, poplatkové a odvodové zaťaženie slovenských domácností. Stačí, ak si vláda konečne zametie pred vlastným prahom a prestane vymetať peňaženky daňových poplatníkov.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensko v posledných rokoch vláda uvalila, citeľne zasiahlo najmä strednú triedu. Transfery jej zárobkov do verejného rozpočtu vzrástli, no na zlepšení kvality verejných služieb to slovenské domácnosti nijakým spôsobom nepocítili. Práve naopak, vláda sa začala k strednej vrstve správať ako k nepriateľovi, ktorého jedinou úlohou je byť poslušnou dojnou kravou verejného rozpočtu. Za nepriaznivú sociálnu situáciu a nechuť k veciam verejným tak môže do veľkej miery sám štát. Stredná trieda nie je len strojom na peniaze pre vládu, je chrbtovou kosťou každej ekonomiky, hospodárstva a nádejou v lepšiu budúcnosť každej krajiny. Likvidácia strednej triedy môže mať preto pre Slovensko fatálne následky. Postihne totiž široké vrstvy vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pracujúcich v obchode, priemysle, službách, zdravotníctve, školstve alebo administratíve.
Redukcia strednej vrstvy sa však zákonite negatívne prejaví na fungovaní verejnej správy a stave spoločnosti ako takej. Sú to totiž práve vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, ktorí najcitlivejšie vnímajú dianie v spoločnosti a dokážu včas pomenovať a riešiť problémy, ktorým čelí. Oveľa citlivejšie vnímajú korupciu a klientelizmus, keďže sú si vedomí negatívnych dôsledkov týchto prejavov na ich život. V dnešnom nepokojnom svete čeliacemu finančným a vojenským krízam je preto stredná trieda nevyhnutnou súčasťou úspešného riešenia problémov.
Predkladatelia tohto zákona a zároveň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zastupujúci Slovenskú občiansku koalíciu považujú druhý balíček opatrení vlády Roberta Fica za nedostatočný, a preto predkladajú vlastný návrh s cieľom reálne a skokom zvýšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Aj napriek doznievajúcej globálnej ekonomickej kríze občania Slovenska neustále počúvajú, ako ekonomika rastie, výber daní sa zlepšuje nad očakávania a žiadne ekonomické problémy nemáme. Nuž v takom prípade je jednoznačne na mieste, aby sa aj tlak na ľudí, ktorí sú zaťažení vysokými daňami a odvodmi, poľavil a mohli sa nadýchnuť väčšou sumou vo svojich peňaženkách. Preto je na mieste znížiť niektoré sadzby daní či odvodov. A tento návrh prezentuje zníženie sadzieb z pridanej hodnoty na potraviny, ale ako aj ďalšie návrhy, ktoré predstavíme, na elektrinu, teplú vodu, plyn či paliva na kúrenie pre domácnosti z dnešných 20 percent na 13 percent.
Väčšina európskych krajín vrátane našich susedov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na potraviny a na vybrané služby. Na Slovensku ale dodnes podlieha predaj potravín základnej 20-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Preto sú u nás potraviny drahšie ako v zahraničí. Tí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia, to môžu potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá neuplatňuje na potraviny zníženú sadzbu dane, a to aj napriek tomu, že nám to legislatíva Európskej únie umožňuje a väčšina krajín túto možnosť rovnako aj využíva. Zníženú sadzbu na potraviny uplatňujú aj oveľa bohatšie krajiny, akým je napríklad Veľká Británia či Luxembursko, kde minimálna mzda atakuje hranicu 2-tisíc eur mesačne. Nejde teda v žiadnom prípade o nejaké chudobné krajiny. Okrem zmienených krajín nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty uplatňuje Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Rakúsko. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, a to nielen na potraviny, ale aj na energie pre domácnosti, páni, považujte to za podnet, preto považujeme za pilier akéhokoľvek skutočne sociálneho balíka. Nižšia daň ponechá eurá, o ktoré dnes prichádzame kvôli vysokej sadzbe dane, rodinám, domácnostiam, ľuďom.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý spoločne s mojimi kolegami predkladáme, a ďakujem za prípadnú podporu.
=====
|
26.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcel pripojiť a poďakovať kolegovi Šebejovi za jeho príspevok do diskusie. Je to naozaj veľmi vzácny hlas v tejto snemovni, pretože informácie, ktoré poskytol vo svojom príspevku, svedčia o tom, že má aj kritický pohľad na vec, že má problematiku naozaj veľmi dobre naštudovanú, a ja som sám bol prekvapený niektorými konkrétnymi informáciami, ktoré som nemal. Bodaj by sa množstvo týchto informácií, ktoré poskytol pán poslanec Šebej, dostalo aj na verejnosť a do médií na to, aby nejakým spôsobom rozriedili tú jednoliatosť alebo názorovú jednoliatosť, ktorej sme často svedkami. Prial by som si, aby táto poslanecká snemovňa mala viac takýchto Šebejov, viac hlasov, ktoré dokážu trpezlivo vysvetľovať, viac hlasov, ktoré dokážu apelovať na ľudskosť, empatiu a súcit. Niekedy sa mi zdá, že slovenský parlament a poslanci sú všetci, alebo sa stali všetci veľmi rýchlo expertami na migračnú politiku, na utečencov a krížom-krážom predkladajú návrhy, za ktoré alebo za niektoré z nich by sa možno nemuseli hanbiť ani tí, ktorí v sobotu pochodovali Starým Mestom.
Čiže ešte raz, pán kolega Šebej, veľmi pekne ďakujem. Teším sa, že v tejto poslaneckej snemovni zaznievajú takéto názory, ktoré ako keby zvýrazňovali alebo dopĺňali takú tú nejakú mužskú črtu, ktorú všetci v sebe máme. Ja som cítil v tom vašom prejave aj tú mäkkosť, aj tú ženskosť a naozaj veľmi pekne ďakujem.
|
87.
Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi na začiatok povedať jedno. Pred vstupom do politiky som sa úspešne živil vlastnou prácou, mal som niekoľko firiem, dával som prácu asi dvesto ľuďom. Nikdy, naozaj nikdy som nič neprivatizoval ani ako osoba, ani ako politik, nebol som pri žiadnej privatizácii, či za Mečiara, či za Dzurindu ani za Fica. Ale dva roky v kresle ministra hospodárstva mi umožnili získať dostatočný nadhľad, veľké množstvo informácii a dostatok skúseností na to, aby som sa mohol dnes pomerne kompetentne vyjadriť k privatizácii Slovenských elektrárni a postupu vlády pri vypovedaní zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Predtým, ako začnem hovoriť konkrétne k privatizácii Slovenských elektrární, by som však rád povedal niečo k privatizácii ako takej, pretože problematiku privatizácie podľa mojej mienky nemožno zúžiť iba na diskusiu okolo výhodnosti a nevýhodnosti jednotlivých predajov a pochybnostiam o transparentnosti privatizačného procesu.
Aj keď je pravda, že privatizáciu štátneho majetku od začiatku 90. rokov až dodnes sprevádzajú rôzne nejasnosti, škandály, korupcia, tunelovanie či klientelizmus, o týchto hriechoch sa nedá hovoriť bez spomenutia prvotného zločinu, ktorým bolo znárodnenie na konci 40. rokov. Keby vtedy komunistický režim, komunistický štát neokradol svojich občanov o fabriky, obchodíky, polia, ba dokonca o hodnotu ich úspor, ako napríklad menovou reformou v roku 1954, nikdy, nikdy sme nemuseli prísť o výhodu súkromného vlastníctva. Nikdy by sme nemuseli privatizovať. Slovensko dnes nielenže mohlo byť na úrovni západoeurópskych demokratických krajín, kde súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov nikdy zrušené nebolo, ale navyše by sme sa vyhli aj všetkým nepoctivostiam spojených s navracaním štátneho majetku do súkromných rúk.
Preto by si každý, kto tvrdí, že privatizácia bola zločinom storočia, mal uvedomiť, že by k nej nikdy nebolo došlo bez prvotného zločinu znárodnenia skoro celého slovenského hospodárstva. A toto považujem za potrebné pripomenúť, pretože či už vo vláde alebo aj v tejto poslaneckej snemovni sedí dosť bývalých komunistov a je dôležité im to pripomenúť.
Ak mám povedať alebo ak mám pomenovať najväčšiu výhodu privatizácie, tak spočíva asi v tom, že popri súkromnom vlastníkovi už politickí nominanti nemôžu parazitovať na výnosoch z týchto podnikov. Zo spoločného sa kradne najľahšie, a keď to spoločné sa privatizáciou obmedzí, zmenší sa aj priestor na kradnutie. Dámy a páni, myslím si, že nie zdanlivá a možno skutočná nevýhodnosť privatizácie, ale práve tento fakt, práve tento fakt neskutočne asi najviac štve všetkých národných a socialistických politikov, ktorí kritizujú privatizáciu sprava či zľava. Dovoľte mi uviesť pre porovnanie pár faktov.
Mečiar sprivatizoval v rokoch 1994 až 1998 majetok v účtovnej hodnote 109 mld. korún za 31 mld. To znamená, Mečiar privatizoval majetok v účtovnej hodnote 109 mld. za 31 mld., to znamená, asi za tretinu účtovnej hodnoty.
Prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 mld. a dostala zaň 256 mld. Čiže Mečiar sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote za tretinovú cenu, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote za viac ako trojnásobnú cenu.
Druhá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 28 mld., za ktorý zinkasovala 37 mld.
Takže aj napriek stratám, ktoré Slovensko utrpelo pri Mečiarovskej privatizácii, prevod štátneho majetku do súkromných rúk bol v rokoch 1990 až 2006 pre štát v konečnom dôsledku ziskový, bilancia privatizácie teda z pohľadu čísiel plusová. Za účtovnú hodnotu 245 mld. slovenských korún štát zinkasoval 349 mld., pričom zarátané sú tu aj okrem Mečiarových a Dzurindových privatizácií aj privatizácie vláda Jána Čarnogurského a Jozefa Moravčíka.
Dovoľte mi teda teraz vrátiť sa späť k privatizácii Slovenských elektrární. Príbeh Gabčíkova a Slovenských elektrárni je príbehom pokračujúcich zlyhaní ako tzv. ľavice, tak aj pravice. Je príbehom, ktorý potvrdzuje starú známu a platnú pravdu o slovenskej politike, že keď ide o peniaze, moc a stoličky, nie je žiadny rozdiel medzi pravicou a ľavicou a všetci, ktorí sa hrajú na modrých a červených, sú v podstate rovnakí a verejný záujem často zostáva bokom. Viem, o čom hovorím, dva roky som sedel vo vláde Ivety Radičovej. A to, že ideologické rozdiely sú len predstieraným divadlom, ako polarizovať voličov a mobilizovať ich pred voľbami. 25 rokov politikom, ktorí sami seba označujú za pravicu a ľavicu, a pritom sú úplne z jedného cesta, toto divadlo prechádzalo. Slovenské elektrárne boli pred privatizáciou stratovým a zadlženým podnikom, ktorý v roku pred privatizáciou vygeneroval stratu vo výške 361 mil. eur. Zadlžili ho. (Ruch v sále.) Páni, počúvajte, keď sa chcete ísť baviť, choďte von. Keď nevie urobiť s vami.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
88.
Prosím kolegov, aby nevyrušovali pána poslanca pri svojom vystúpení. Páni poslanci!
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
89.
Zadlžili ho štátom dosadení manažéri, ktorí boli vtedy blízki najmä strane SDĽ. Tej SDĽ, ktorá je dnes plne integrovaná v strane SMER - sociálna demokracia a ktorej predstavitelia sa zjavne ani do dnešného dňa nezmierili s tým, že im skončili zlaté tunelárske časy. A sú to práve tí predstavitelia strany SDĽ v strane SMER, ktorí snívajú o navrátení Slovenských elektrárni do štátnych rúk. Elektrárne teda potrebovali investíciu, modernizáciu a splatenie starých dlhov, čo mohol zabezpečiť iba kapitálovo silný investor. Podľa uznesenia vlády č. 707/2002 bolo okrem iného úlohou ministra hospodárstva, citujem: "Zabezpečiť vypracovanie alternatívneho návrhu splácania záväzkov Slovenských elektrárni, akciovej spoločnosti, Bratislava v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami." Čiže po rozkradnutí podniku ľavicovými nominantmi, sa teda pravicoví politici rozhodli, že privatizácia spoločnosti vyrieši problém, odkiaľ vziať finančné prostriedky na krytie rastúcich záväzkov Slovenských elektrárni. Po privatizácii spoločnosť vytvorila zisky v celkovej hodnote 1,9 mld. eur, ktoré však neboli rozdelené spoločníkom, to znamená, dividendy neboli vyplatené ani štátu, ani Enelu, ale boli použité práve na splatenie starých záväzkov a investovanie do výstavby III. a IV. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, do ktorej dotlačila Slovenské elektrárne prvá vláda Roberta Fica. Mimochodom, dostavba Mochoviec začína pripomínať príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010 a nebude možno hotová ani v roku 2020, ale to je už iný príbeh.
Aká bola história Vodnej elektrárni Gabčíkovo v tomto procese? V materiáli č. 109/2004 je konštatované, že pred ukončením privatizácie Slovenských elektrárni dôjde k stanoveniu kompenzácie pre Slovenské elektrárne za vyňatie ich aktív v rámci Vodnej elektrárne Gabčíkovo z procesu privatizácie. Toto bolo naplnené uzatvorením Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo dňa 24. marca 2006. Následne vládne uznesenie č. 625/2004 z 23. júna 2004, kde sa píše o predaji aktív Vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrárni štátnemu podniku Vodohospodárstva výstavba, citujem: "So súčasným uzavretím zmluvy o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo na báze obojstrannej výhodnosti je potvrdením toho, že o tomto postupe, podľa ktorého Vodohospodárska výstavba prenajme Vodnú elektráreň Gabčíkovo novému vlastníkovi Slovenských elektrárni, vedeli všetci záujemcovia o kúpu 66 % podielu spoločnosti ešte predtým, ako predložili svoje záväzné ponuky 28. júla 2004."
Je preto nutné na tomto mieste skonštatovať, že táto skutočnosť mala vplyv na cenu, ktorú záujemcovia o kúpu podielu v Slovenských elektrárňach ponúkli, keďže rátali s tým, že Slovenské elektrárne budú prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo a budú mať takisto podiel na výnosoch z elektriny, ktorú táto elektráreň vyrobí. O tom, či bola kúpna cena podielu v Slovenských elektrárňach dobrá, alebo nie, si nedovolím špekulovať, nebol som pri tom. Osobne si myslím, že privatizácia v slovenských podmienkach bola často zlyhaním elít a azda nepoznám jediný príklad, kde by som mohol povedať, že som spokojný s jej priebehom na 100 %, a je jedno, či privatizovali modrí, alebo ste privatizovali vy. Musím to opakovať, vždy bol priebeh otázny a transparentnosť nedostatočná. Uvediem však dva podstatné fakty.
Fakt prvý. Dzurindova vláda na rozdiel od minulotýždňovej privatizácie vašej vlády, podielu v Slovak Telekome, predávala podiel slovenských elektrárňach v súťaži. Čiže cena bola vygenerovaná medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili okrem Enelu ešte ďalší dvaja veľkí energetickí hráči, žiadne schránkové firmy.
Fakt druhý. Prvá vláda Roberta Fica chcela v novembri 2009 uzavrieť privatizáciu Slovenských elektrárni formou tzv. nulového variantu, už to tu kolega Mikuláš Dzurinda niekoľkokrát spomínal. Tento materiál predložil na vládu vtedajší minister hospodárstva Jahnátek a na veľké prekvapenie nepožadoval od talianskeho Enelu žiadny doplatok za privatizáciu. Inak povedané, Ficova vláda považovala cenu, za ktorú získali Taliani Slovenské elektrárne za zodpovedajúcu realite. Nepožadovali žiadny doplatok, naopak, chceli uzavrieť privatizáciu bez akéhokoľvek doplatku. Ako som spomínal pred chvíľou, narazili na svojho vtedajšieho koaličného partnera Slovenskú národnú stranu, ktorá sa postavila proti. Nebyť Slovenskej národnej strany a naozaj ja nemám dôvod vyzdvihovať Slovenskú národnú stranu, ale nebyť Slovenskej národnej strany vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica jednoducho privatizáciu uzavrie s nulovým doplatkom. To je fakt. Vráťme sa ale k ďalším faktom o Vodnej elektrárne Gabčíkovo. O tom, že dôjde k podpisu zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami rozhodla vláda ešte 23. júna 2004, čiže predtým, ako boli predložené, ako som spomínal, záväzné ponuky záujemcov o kúpu 66 % podielu v spoločnosti.
Čo sa týka rozdelenia výnosov z predaja elektrární, opäť to tu spomínal už pán poslanec Dzurinda, medzi spoločnosťami Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne, tak je potrebné upozorniť na to, že dlho pred privatizáciou, ešte v roku 2001 podpísali obidva dotknuté podniky zmluvu o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorá určila pomer rozdelenia výnosov na 65 % pre Vodohospodársku výstavbu a 35 % pre Slovenské elektrárne, tento pomer zostal zachovaný aj po privatizácii v roku 2006. Čiže nie je pravdou to čo tvrdí vláda, že to bola akási čerešnička na torte kedy Slovenské elektrárne dostali 35 % podiel na výnosoch z výroby elektrickej energie vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento pomer bol dohodnutý vo roku 2001.
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Slovenské elektrárne boli povinné hradiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku Vodohospodárskej výstavby, platby za prevádzku majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, poistenie, poplatky za prenos a pripojenie do siete a iné poplatky. Vláda v prípade odstúpenia od zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo urobila naozaj veľmi naozaj veľmi zvláštne rozhodnutia. Najprv dňa 4. 12. 2014 vypovedala Vodohospodárska výstavba zmluvu o prevádzke v súlade s čl. 5 odsek 5.2 zmluvy teda bez udania dôvodu.
Tento postup sa nám všetkým zdal veľmi nepochopiteľný, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu by mali Slovenské elektrárne automaticky nárok na odškodnenie na základe zmluvy o odškodnení, ktorá bola uzatvorená 22. marca 2006. Túto istú zmluvu vyhlásil 9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave za neplatnú z dôvodu, že uzatvorenie tejto zmluvy neprebehlo v súlade s platným zákonom verejnom obstarávaní.
Následne, to znamená ešte v ten istý deň, 9. 3. 2015 štátny podnik Vodohospodárska výstavba ešte raz odstúpil od tejto zmluvy, tentokrát aj s udaním dôvodov. Vynára sa teda otázka, prečo štát čakal na vysvetlenie dôvodov na odstúpenie až do posledného možného dňa. Pripomína to praktiky rôznych víkendových či nastenkových tendrov. Realita je nasledovná. Veľké množstvo renomovaných právnikov, s ktorými sme konzultovali túto problematiku zastáva názor, že zneplatnením zmluvy o prevádzke súdom sa zneplatnili aj všetky súvisiace zmluvy, ktorých platnosť bola podmienená uzatvorením práve tejto zmluvy o prevádzke. Najdôležitejšou zmluvou, ktorá bola podmienená práve uzatvorením zmluvy o prevádzke je zmluva o prevode majetku medzi Slovenskými elektrárňami na strane jednej a Vodohospodársku výstavbou na strane druhej, ktorými sa previedli majetkové právo na Vodné dielo Gabčíkovo na štát. Avšak vzhľadom na vzájomnú podmienenosť týchto zmlúv je možné aj zneplatnenie tejto zmluvy o prevode majetku.
Fakticky by to teda znamenalo, prechod vlastníctva Vodnej elektrárne Gabčíkovo zo štátu späť do vlastníctva Slovenských elektrární. To znamená, že rozhodnutie vlády vlastne pripravilo Slovensko o Gabčíkovo a dalo ho do rúk Talianom, ktorí možno čoskoro Slovenské elektrárne predajú ďalej. Je teda otázkou, kde skončí napokon Gabčíkovo, či skončí v maďarských rukách, či skončí v ruských rukách, alebo skončí v čínskych rukách.
No uznajte sami, veď to napokon vyzerá tak, akoby minister Žiga a vláda konali v záujme Enelu a nie v záujme Slovenska. Minister životného prostredia Žiga v sobotu 14. marca 2015 v relácii Sobotné dialógy uviedol, že za prvý týždeň od prevzatia dokázali realizovať tržby 640-tisíc eur v čase, keď je v Dunaji normálny stav vodnej hladiny, čo veľmi jednoduchým prepočtom znamená ročné tržby okolo 33 mil. eur. Keď bolo Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární, tržby, ktoré Vodohospodárska výstavba dokázala práve vďaka prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami zrealizovať, boli tržby približne 70 alebo 80 mil. eur, čiže raz toľko.
Pod správou spoločnosti Vodohospodárska výstavba, akciová spoločnosť, je Vodná elektráreň Gabčíkovo od 10. marca 2015. My sme to už prezentovali a takisto to už odznelo v diskusii, za prvý mesiac dokázala spoločnosť Vodohospodárska výstavba umiestniť na trh prostredníctvom sprostredkovateľa elektrickú energiu v objeme za niečo málo cez 6 mil. eur. Tento objem dokázala Vodná elektráreň Gabčíkovo zrealizovať vďaka vyrobenému objemu 0,19 terawatthodiny elektrickej energie pri cene 31,52 eur za megawatthodinu čo sa rovnalo približne priemernej spotovej cene energie na trhu. V prípade ponechania prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární by boli zrealizované tržby vyššie. Celkový objem tržieb by bol viac ako 7 mil. eur vďaka cene 36,50 eur za megawatthodinu, za ktorú predali Slovenské elektrárne elektrickú energiu približne pred rokom a pol.
Takže Vodná elektráreň Gabčíkovo mohla reálne vygenerovať o milión eur vyššie tržby, keby zostala v správe Slovenských elektrární, ako vygenerovala pod správou Vodohospodárskej výstavby. Blahoželám. Naozaj, blahoželám k tomuto hospodárnemu rozhodnutiu. Od marca tohto roka takisto Vodohospodárska výstavba znáša prevádzkové náklady na prevádzku Gabčíkova, ktoré sú vo výške približne 9 mil. eur ročne. Tieto náklady od prevzatia znášali, do prevzatia znášali Slovenské elektrárne. Takisto štát prichádza o ďalšie platby so zmluvnou prevádzky vo výške viac ako 11 mil. eur. Prevádzkovaním Gabčíkova pod štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba prichádzajú každým dňom ľudia v tejto krajine o veľké množstvo peňazí. My sme vypočítali projekciu, vychádza to každý rok o minimálne 4 mil. eur a v celkovom vyjadrení za celú zvyšnú dobu prevádzkovania podľa pôvodne platnej zmluvy o prevádzke, čiže ešte asi 20 rokov, príde tento štát iba na prevádzke o približne 80 mil. eur.
Skúste mi, prosím vás, vysvetliť, pán minister, lebo tu sedíte, skúste mi vysvetliť, aké má toto ratio, akú má toto logiku, aký zmysel má prevádzkovanie, aký zmysel má prevádzkovanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou, pokiaľ do verejných financií natečie menej peňazí. Vysvetlite mi, prosím vás, logiku, ja mám naozaj vysokú školu, je mám naozaj doktorát z manažmentu, ale ja tomuto fakt nerozumiem a veľmi rád sa nechám poučiť, v čom je toto výhodné pre Slovenskú republiku. (Potlesk.) Ak je toto podľa pána premiéra a pána ministra Žigu verejný záujem, Slovensko príde iba na prevádzke Gabčíkovo, ako som spomínal, o 80 mil. eur a vy idete ľudí presviedčať, že ste konali vo verejnom záujme.
Vy si naozaj myslíte, že sú ľudia takí hlúpi, že im zabalíte akúkoľvek blbosť do trikolóry a že to zhltnú aj s navijakom? Naozaj takto podceňujete ľudí? Keď sme boli v decembri minulého roka s ministrom Žigom v televíznej diskusii, tak som sa ho pýtal, pán minister si na to určite spomenie, či dá tu a teraz, v tej televíznej diskusii, verejný prísľub, či dá verejný prísľub, že ak doplatí Slovensko na kroky, ktoré urobili spoločne so svojím premiérom, ak doplatí Slovensko na tieto kroky a spôsobí škodu tejto krajine, či ju zaplatí z vlastného vrecka. Pán minister Žiga sa krútil ako had, samozrejme, tento verejný prísľub nedal, ale ja chcem povedať, že my mu to spoločne s mojimi kolegami počítame a za dva a pol mesiaca prevádzkovania Gabčíkova je to už 900-tisíc eur na prevádzke. 900-tisíc eur, o ktoré prišiel tento štát, o ktoré prišli títo občania v tejto krajine, 900-tisíc eur, ktoré ho mohli použiť úplne iným spôsobom. Pán minister Žiga je živý dôkaz toho, že potrebujeme zaviesť, nutne potrebujeme zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia.
A to už nehovorím o tom, že štát avizuje generálnu opravu turbín, tá tu tiež bola spomínaná, v Gabčíkove, ktoré podľa zrušenej zmluvy o prevádzke mali znášať Slovenské elektrárne, ak by bola vôbec potrebná. Otázka potrebnosti uvedenej opravy je namieste, pretože turbíny, ktoré sú inštalované vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, by možno za ideálnej správnej údržby nikdy generálnu opravu nepotrebovali. Napríklad vo Vodnej elektrárni Kráľová pri Seredi, ktorá bola prototypom elektrárne, aká bola postavená v Gabčíkove, boli turbíny nainštalované v roku 1985, čiže o 7 rokov skôr ako v Gabčíkove a doteraz žiadnu generálnu opravu nepotrebovali ani neplánujú. Takisto treba pripomenúť, že v Gabčíkove je 8 turbín, z ktorých sú ale priemerne spustené len dve, čiže každá turbína je používaná len 25 % času, takže reálne časové opotrebenie je každej z turbín v Gabčíkove je niečo len cez 5 rokov. Nezávislý audítor Det Norske Veritas vo svojej správe konštatuje, že turbíny a ich súčasti sú vo veľmi dobrom technickom stave a údržbu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je možné považovať za dôslednú.
Dámy a páni, naozaj potrebujú turbíny v Gabčíkove generálnu opravu ? Naozaj potrebuje tento štát minúť peniaze daňových poplatníkov vo výške 80, 100, 120, 150 bohviekoľko miliónov eur alebo je to len ďalší z pripravovaných kšeftov tejto vlády? Aj napriek pochybnostiam o nevyhnutnosti generálnej opravy Slovenské elektrárne už v novembri minulého roka rozhodnutím valného zhromaždenia odsúhlasili generálnu opravu turbín, ktorú by znášali v plnej výške, a vy namiesto toho, aby ste túto generálnu opravu zaplatili, nechali teda zaplatiť Slovenským elektrárňam, tak pán minister životného prostredia Žiga urobil všetko preto, aby celú opravu zafinancoval z vreciek daňových poplatníkov slovenských občanov. Či to bude 80, 100 alebo 120 mil. eur, nechajme sa prekvapiť. Čiže rozhodli ste, že štát ide opravovať turbíny, ktoré podľa nezávislých odborníkov možno ani opravu nepotrebujú a idete na to minúť peniaze ľudí namiesto toho, aby ste nechali účet zaplatiť Slovenským elektrárňam. Veď keby ste boli agentom Enelu, nekonali by ste inak.
Fajn, dostali ste od voličov mandát, vládnete, ale očakávam, že bude férová a transparentná medzinárodná súťaž, aby bolo zabezpečené, že verejné zdroje budú využité efektívne a neskončia v nejakých schránkových firmách. Očakávam, že budete vyberať z viacerých ponúk a nedáte zákazku priamym zadaním vybranému súkromníkovi, ako ste to urobili v prípade privatizácie Slovak Telekomu. Chcem veriť, pretože presvedčený o tom nie som, že pán premiér osobne dohliadne na obstaranie dodávateľa generálnej opravy turbín cez spomínanú férovú a transparentnú súťaž bez diskriminačných podmienok, v dostatočnom čase, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti, ktoré táto situácia vyvoláva. Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa pomaly, ale isto stáva pre vládnu nočnou morou, to, čo malo vyzerať v médiách ako jasná PR akcia "Slovensko si berie Gabčíkovo späť" sa totiž pomaly mení na akciu "Zbabrali sme, čo sme mohli."
Na tlačovej besede sa pán premiér a minister Žiga predbiehali v tom, aby uistili občanov tejto krajiny, že zlí podnikatelia z Talianska obrali túto krajinu o 492 mil. eur a že tieto peniaze budú od ich žiadať naspäť, pretože zmluvu o prevádzke zneplatnil rozsudkom Krajský súd v Bratislave. Naopak, Enel žiada od štátu odškodnenie vo výške 588 mil. eur a je nad slnko jasnejšie, že obidve tieto požiadavky skončia na medzinárodnej arbitráži, ktorá rozhodne, kto vlastne komu a koľko má zaplatiť. Pán predseda vlády a pán minister viackrát zopakovali, že sa medzinárodnej arbitráže neobávajú. Opäť asi staré známe: "Nech si to s nami všetci rozdajú." Neobávali ste sa ani iných arbitráží, ktoré Slovenská republika už prehrala a ktoré nás budú stáť mnoho, mnoho miliónov eur.
Ďalším dnes už pravdepodobne otvoreným problémom je podstata celej privatizácie Slovenských elektrární, Vodná elektráreň Gabčíkovo prešla do správy Vodohospodárskej výstavby na základe dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárni Gabčíkovo, ktorej platnosť bola však podmienená uzatvorením dvoch vyššie uvedených zmlúv zmluvy o prevádzke a zmluvy o odškodnení.
Keďže na zmluvu o prevádzke sa podľa rozhodnutia súdu pozerá, ako keby nikdy nebola uzatvorená, tak existuje vážne riziko, že aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrární Gabčíkovo nebude platná a všetky platby vyplývajúce z nej bude treba vrátiť, čo sú ďalšie stámilióny eur v neprospech Slovenskej republiky. Otázkou pre právnikov zostáva, či sa vôbec bez tejto dohody, či vôbec bez tejto dohody bude platná celá privatizácia Slovenských elektrární a či Enel nebude mať právo od štátu žiadať 840 mil. eur kúpnu cenu a všetky preinvestované prostriedky a nevyplatené dividendy do Mochoviec, a v tomto prípade už pôjde o miliardy eur.
Čiže summa summarum jedna detská roztopaš pána ministra Žigu nieže nič štátu neprinesie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť nás, naše deti, naše vnúčatá a možno aj naše pravnúčatá stovky miliónov eur. Prevzatie Gabčíkova nedáva žiadny ekonomický zmysel, Vodná elektráreň Gabčíkovo mala najväčšiu hodnotu pre tento štát, keď bola prevádzkovaná v portfóliu s inými zdrojmi energie a takýmto spôsobom boli vytvorené predpoklady na dosiahnutie vysoko pozitívnych hospodárskych výsledkov. Samostatne prevádzkované Gabčíkovo nikdy nedosiahne priaznivejšie výsledky pre Slovenskú republiku. Jediný ekonomický zmysel dáva možno pre tu sediaceho pána ministra Žigu, jeho spriaznených právnikov, spriaznených sprostredkovateľov predaja elektriny, opravárov turbín a bohvieaké schránkové firmy, o ktorých sa možno ešte dozvieme.
Poslednou otázkou zostáva, prečo vláda Slovenskej republiky nevymáha od Enelu privatizačný doplatok za Slovenské elektrárne vo výške 229 mil. eur. Počas našej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva bola realizovaná v spolupráci s Fondom národného majetku nezávislá analýza privatizácie Slovenských elektrární, audit, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že taliansky Enel má Slovensku doplatiť za privatizáciu elektrárni 229 mil. eur. Audit, ktorý potvrdzuje, že doplatok za privatizáciu Slovenských elektrární by mal byť 229 mil. eur, leží na ministerstve hospodárstva už tri roky v šuflíku a čuduj sa svete, žiaden z mojich nástupcov, už ani jeden z nich tam nie je, ale ani zastupujúci minister hospodárstva pán Kažimír, dodnes neurobil žiadne kroky, aby tieto peniaze pre Slovensko získal. Pýtam sa prečo. Prečo sa vláda nesnaží získať od talianskeho investora spravodlivý doplatok za privatizačnú cenu? Veď ak tvrdíte, že boli Slovenské elektrárne predané pod cenu, nechali sme vám na stole pripravenú a vystavenú faktúru doplatku za privatizáciu v sume 229 mil. eur. Prečo vláda nekoná a nežiada od Enelu tento doplatok, 66 % Slovenských elektrární bolo predaných za 840 mil. eur. Vy máte možnosť doplatku za privatizáciu vo výške jednej tretiny z tých 840 mil. eur. 229 mil. je suma, z ktorej viete zaplatiť hoc aj ďalší sociálny balíček.
Dovoľte mi ešte v krátkosti zareagovať na klamstvá, ktoré prezentoval pán minister Žiga, ale ja som už v jeho prípade na to zvyknutý. Počas môjho pôsobenia neodsúhlasilo ani predstavenstvo, ani dozorná rada Slovenských elektrární, v ktorej mal štát zástupcov, zvyšovanie výkonu turbín tak, ako to prezentoval vo svojom vystúpení pán minister Žiga. Neexistuje o tom jediné rozhodnutia, pod ktorým bo bolo podpísané Predstavenstvo alebo Dozorná rada Slovenských elektrární. S týmto návrhom prišli zástupcovia Vodohospodárskej výstavby, to znamená vaši predchodcovia, Slovenské elektrárne s týmto návrhom nikdy nesúhlasili.
Čiže pán minister, ak nechcem povedať, že klamete, tak minimálne zavádzate a vy dobre viete prečo. Rovnako s obľubou vyťahujete historku, že jedna z mojich firiem získala v roku 2007 kontrakt na zastupovanie spoločnosti Enel. Zabúdate však dodať, že v tom čase som ešte ani len netušil, že v roku 2010 budem v politike a že budem ministrom hospodárstva. Rovnako ako zabúdate dodať, že po vstupe do politiky som svoj obchodný podiel v tejto firme predal. Na rozdiel od vás, pán minister, ktorý aj naďalej a do dnešného dňa ste súkromným podnikateľom s drevom a od vášho vstupu do politiky v roku 2006 sa vašej firme začalo zázračne dariť, ako píše napr. Plus-ka 26. mája 2007, Žigova firma Taper, s. r. o., začala ryžovať po nástupe SMER-u k moci. Štátne lesy jej odvtedy prideľujú niekoľkonásobne vyššie dodávky ako predtým. Vzácnu surovinu však odoberá Taper aj napriek zákazu tohto štátneho podniku. V obchodných zmluvách Štátnych lesoch totiž stojí, že nemajú predávať drevo priekupníkom, ale spracovateľom dreva a tým Žigova eseročka evidentne nie je.
Čiže, pán minister, keď by sme, keby sme mali hovoriť o etike, tak vy nie ste žiadnym etalónom etiky a vy mi nesiahate v oblasti etiky ani po členky, pán minister. Toto si veľmi dobre zapamätajte. Ja som svoju firmu predal, ja ďalej nepodnikám a vy podnikáte ďalej a bohatnete z politiky. (Potlesk.)
Dámy a páni, naozaj ako nemožno vylúčiť, že privatizácia Slovenských elektrární mohla byť zrealizovaná lepšie a Slovensko mohlo získať za privatizáciu viac peňazí. Nevylučujem to, mohlo to tak byť, ja som tam vtedy nebol, neviem, ako prebiehala celá privatizácia, vychádzam iba z dokumentov, ktoré som našiel na ministerstve hospodárstva. Áno, máte pravdu, legitímne za to môžete kritizovať vtedajšiu pravicovú vládu. Nerozumiem však tomu, prečo ani vaša vláda nekoná, keď má možnosť a má na stole audit a máte nárok na doplatok privatizačnej ceny vo výške 229 mil. eur. Tomuto naozaj, naozaj nerozumiem. Osobne to považujem za dôkaz toho, že príbeh Slovenských elektrární, je príbehom zlyhania všetkých vlád, ktoré o osude tohto podniku rozhodovali. Ľavica bola zodpovedná za zlé hospodárenie štátnych elektrární, za rozkrádanie a zhumpľovanie tohto podniku, pravica možno za nie celkom vydarenú privatizáciu a vy ste zodpovední za to, že nevymáhate privatizačný doplatok a, pochopiteľne, za kšefty s Gabčíkovom.
Po privatizácii štátnych ropných rezerv, Carga a naposledy aj Telekomu si páni kolegovia zo SMER-u nemáte čo vyčítať s pravicovými vládami, privatizujete úplne rovnako, ako privatizovala pravica, ako sa privatizovalo za Dzurindu, tak sa privatizuje za Fica. A možno - a dovolím si to povedať aj vzhľadom na absenciu férovej súťaže a rôzne pofiderné schránky a fondy, ktoré sa objavujú v rôznych karibských a daňových rajoch - by som povedal, že aj horšie. Zdá sa mi, že privatizujete ako za Mečiara. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
90.
Pán poslanec, chcem sa vás spýtať, či dlhšie ešte budete mať.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
91.
Nie, už končím.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
92.
No tak nech sa páči, dokončite.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
93.
Jednoducho keď ide o peniaze, moc, stoličky alebo privatizáciu, tak nie je žiaden rozdiel medzi vami, medzi ľavicou, medzi pravicou, delenie na socialistov, demokratov, na červených, modrých, je len zásterkou, ako klamať voličov. Príbeh Slovenských elektrární, Gabčíkova je príbehom o tom, aby už ľudia viac nenaleteli politikom, ktorí len predstierajú politický súboj, predstierajú, že oni sú tí dobrí, druhí sú tí zlí, jedni sú tí modrí, druhí sú tí červení, a že sú lepší, ako tí druhí, len preto, aby pred voľbami polarizovali voličov a pritiahli ich k voľbám, ale v skutočnosti konáte všetci, konáte všetci rovnako v záujme. Na Slovensku neexistuje skutočná ľavicová, ani skutočná pravicová politika, je to obyčajný blaf, je to bublina. Existuje iba politika a politici, ktorí konajú vo verejnom záujme, v záujme občanov, a takí, ktorým je verejný záujem - a občania - ukradnutý, a podľa toho treba rozlišovať politikov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
|
83.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, dovoľte mi zacitovať z denníka Pravda, to je zdroj podľa mňa, ktorému, ktorému dôverujete, ktorý v tom čase napísal:
Minister hospodárstva Jahnátek už v decembri priznal, že návrhy sa nepáčili niektorým ministrom. Po dlhých rokovaniach sa nám podarilo docieliť stav, že spoločnosť Enel netrvá na doplatení dodatočných prostriedkov a súhlasí s návrhom slovenskej strany, že ani jedna strana si nebude žiadať dodatočnú náhradu, čiže zostáva status quo. "Nie všetci koaliční partneri sú však uzrozumení s týmto návrhom," uviedol vtedy Jahnátek. Minister však nechcel konkretizovať, ktorí ministri nesúhlasili s návrhmi, či išlo o šéfov rezortov nominovaných za Slovenskú národnú stranu. Návrh ukončenia privatizácie sa však nepozdával koaličnému partnerovi predsedovi SNS Jánovi Slotovi. Predseda národniarov otvoril otázku ohľadom finančného vyrovnávania sa za privatizáciu Slovenských elektrární medzi štátom a talianskou skupinou Enel v polovici októbra minulého roka", čiže 2009, "v rozhovore pre agentúru SITA a následne na rokovaní koaličnej rady povedal: "Je nepochopiteľné hovoriť o nejakom nulovom variante vo fiktívnej pohľadávke Vodohospodárskej výstavby vo výške 3,6 mld korún. Jej započítanie sa mi javí ako virtuálne nakreslenie miliárd na stenu a myslíme si, že to vymeníme za niečo, čo má hodnotu."
Čiže toľko váš vtedajší koaličný partner Ján Slota. Pán minister, nie je pravda, nie je pravda, že vy ste zastavili nulový variant. Vy ste nulový variant presadzovali a zastavil vás váš vtedajší koaličný partner pán Slota. To znamená, že ak mal niekto nejaké národno-štátne cítenie, národno-štátny záujem, tak ste ho určite neobhajovali vy, ale váš koaličný vtedajší partner.
|
114.
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, vy ste hovorili na začiatku, že sa strácate v diskusii, ale mne sa zdá, že vy sa strácate už aj vo faktoch. Je možné, že už pamäť tak neslúži, ale chcel by som vám pripomenúť, pretože je to naozaj dôležité.
Pán minister, ani pán štátny tajomník, váš bývalý, teraz súčasný minister životného prostredia, vy sa jednoducho ku kúpnej cene nemôžete viac vyjadrovať. Vy ste boli, pán minister, ten, ktorý v októbri 2009 predložil do vlády tzv. nulový variant vyrovnania privatizácie, finančného vyrovnania. To znamená, že ak ste boli presvedčený o tom, že tá privatizácia bola nevýhodná, pán minister, veď vy ste mali presadzovať doplatok za privatizáciu. Naša vláda vypočítala, že je to 229 mil. eur, ktoré by mal Enel doplatiť za privatizáciu. Je to na stole, je to na ministerstve hospodárstva a druhá Ficova vláda s tým jednoducho nič nerobí. To znamená, že akákoľvek kritika výšky sumy, za ktorú boli Slovenské elektrárne sprivatizované, vyznieva alebo znie falošným tónom, pokiaľ vy ste mali možnosť požadovať doplatok za tú privatizáciu a vy ste boli ten, ktorý predložil nulový variant. Veď vy ste od Talianov nechceli ďalšie peniaze, pán minister. Ja neviem, či si už na to nepamätáte, ale, našťastie, máme internet a máme ten Google, do ktorého sa dá pozrieť a dá sa to veľmi veľmi jednoducho zistiť.
Ale možno ešte jednu vec. Ja nechcem obhajovať kolegu Přidala, keď ste hovorili o tých tajných informáciách, opäť poviem len Google, a keď si tam dáte o Gabčíkove.sk, to je stránka, ktorú prevádzkujú Slovenské elektrárne, ale sú tam všetky informácie, sú tam všetky dokumenty, je to z otvorených zdrojov. To znamená, všetko to, čo hovoril pán poslanec Přidal, nájdete na stránke o Gabčíkove.sk. Pozrite si to a nájdete tam úplne všetko. Bez toho, aby som chcel obhajovať pána poslanca Přidala, väčšina tých informácií je jednoducho na internete.
|
84.
Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, vy ste hovorili o tom, že vidíte jasný rozdiel medzi tou stranou snemovne a touto stranou snemovne, že vidíte rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Ja musím povedať, že žiaden rozdiel medzi vami a pravicou nevidím. Naozaj privatizáciou druhej Ficovej vlády ste sa prihlásili k privatizáciám pravicových vlád.
Ale dovoľte mi možno len uviesť na pravú mieru niektoré fakty. Vy veľmi dobre viete, že Vodná elektráreň Gabčíkovo ani jednu jedinú sekundu nebola mimo vlastníctva Slovenskej republiky. Tak, prosím, nezavádzajte ľudí a netvárte sa, že ste získali čosi naspäť. Vodná elektráreň Gabčíkovo bola vždy v rukách štátu, aj pred privatizáciou, aj po privatizácii. Paradoxne práve rozhodnutím vašej vlády môže dôjsť k právnemu stavu, kedy prejde Vodná elektráreň Gabčíkovo do rúk Talianov. Viac o tom poviem vo svojom osobnom vystúpení.
Ešte možno druhý fakt. Tak isto ste spomínali Slovak Telekom a dual-track, ktorým bežal proces privatizácie. No to nie je celkom pravda, pretože dual-track znamená súbežný proces predaja cez burzu a priameho predaja súťažou. Aká bola skutočnosť? Predaj cez burzu ste zrušili a žiadna súťaž neprebehla. Predali ste to priamo vybranému vlastníkovi. To znamená, že dual-track, ktorý máte v memorande, ktorý ste uzavreli so spoločnosťou Deutsche Telekom, v skutočnosti nebol, nebol žiadny dual-track.
Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, nielen vy ste sa dnes pomýlili, ja som sa tiež pomýlil a chcel by som teda opraviť svoje hlasovanie k bodu 66 pod tlačou 1522, hlasovacie zariadenia ma vykázalo, že som sa zdržal hlasovania, no chcel som byť za návrh. Čiže žiadam uviesť opravu. Ďakujem veľmi pekne.
|
10.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, milí kolegovia, na základe ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam do návrhu programu 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplniť tento bod: predloženie a prerokovanie správy o hospodárení Vodnej elektrárne Gabčíkovo po jej prevzatí Vodohospodárskou výstavbou, štátnym podnikom, a o predaji elektrickej energie vyrobenej Vodnou elektrárňou Gabčíkovo cez neznámeho sprostredkovateľa, hospodárske výsledky takto predávanej elektrickej energie a informácie o neznámom sprostredkovateľovi.
Ide o vážnu informáciu, ku ktorej je potrebné, aby minister životného prostredia predložil všetky relevantné informácie, vysvetlil, prečo to tak je a v čom teda bolo potrebné a užitočné previesť uvedenú transakciu. K predloženej správe by mali možnosť poslanci zaujať svoje stanovisko a vyjadriť sa k nej.
Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ospravedlňujem, prišiel som trochu neskôr, možnože to zaznelo v úvodnom slove ministra a je možné, že minister odpovie na túto otázku neskôr vo svojom vystúpení, ale chcel by som sa opýtať na jednu zásadnú a kľúčovú vec, či prišlo na úrovni akcionárov, to znamená na úrovni nemeckého majoritného akcionára a štátu, k dohode o zmene dividendovej politiky, to znamená, či bola nastavená nejaká nová dividendová politika do budúcnosti. Pamätám si ešte z rokovaní s nemeckým akcionárom v minulosti, keď som bol na ministerstve hospodárstva, tak toto bol jeden s prísľubov nemeckého akcionára, že sú pripravení hovoriť o nastavení dividendovej politiky. Prečo to spomínam? Bez nastavenia dividendovej politiky do budúcnosti sa môže stať, že akcie, ktoré bude Slovensko ponúkať na burze (49 % akcií), budú nezaujímavé pre prípadných záujemcov z dôvodu, že nebudú mať určenú dividendu na základe nastavenia dividendovej politiky. To znamená, že takýto typ akcie, alebo táto akcia bude zaujímavá iba pre nemeckého akcionára, ktorý môže veľmi ľahko vybabrať so Slovenskom, že skúpi na burze zvyšok do dvoch tretín akcií, aby mal kvalifikovanú väčšinu, to znamená 67 % akcií, zvyšok akcií bude nepredajných. V konečnom dôsledku výnos z privatizácie bude tým pádom veľmi nízky, a nie očakávaná jedna miliarda. Čiže pevne verím, že pán minister ešte odpovie v nejakom svojom vystúpení na otázku dividendovej politiky. Ďakujem veľmi pekne.
|