63.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť a predložiť v mene mojom a kolegu Juraja Drobu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Obsahom predloženého návrhu je zmena právnej úpravy dedenia zo závetu, a síce vypustenie ochrany tzv. neopomenuteľných dedičov, kam súčasné znenie Občianskeho zákonníka zaraďuje deti poručiteľa, pričom rozlišuje deti maloleté a plnoleté; pri maloletých deťoch platí zásada, že musia dostať celý dedičský podiel a pri plnoletých deťoch platí zásada, že musia dostať najmenej polovicu ich zákonného dedičského podielu. Výnimku tvoria prípady, kedy poručiteľ, ktorý spísal závet, takýchto dedičov vydedil. Keďže vydedenie je prísne zákonne limitované a je súdne napadnuteľné, táto forma disponovania s majetkom je pomerne zriedkavá. Preto to, čo sa navonok javí ako ochrana dedičov, je v skutočnosti len „presmerovaním“ občanov na iné formy riešenia ich predstáv o rozdelení majetku, najčastejšie na darovaciu zmluvu s prípadným právom doživotného užívania.
Zatiaľ čo revízia závetnej vôle je za života poručiteľa pomerne jednoduchá, zvrátenie právnych následkov darovacej zmluvy je mimoriadne obtiažne. Právna úprava neopomenuteľných dedičov je z hľadiska vnútornej logiky nepochopiteľná. Ak štát umožňuje občanom voľne disponovať s ich majetkom za života, natíska sa legitímna otázka, prečo ich obmedzuje v disponovaní pre prípad smrti? Táto nevyváženosť núti občanov, aby si svoje majetkové pomery usporiadali ešte za života, napríklad už spomínanou darovacou zmluvou bez výraznejšej možnosti toto rozhodnutie zvrátiť. Stáva, že záujem obdarovaných o darcu po vykonaní vkladu vlastníckeho práva od katastra výrazne, ak nie úplne, opadne a darca nemá veľa možností ako situáciu zmeniť. Disponovanie týmto majetkom prostredníctvom závetu sa z tohto dôvodu javí ako flexibilnejše a samozrejme aj bezpečnejšie.
Predloženú úpravu treba vnímať ako jednu z foriem ochrany dôverčivých a na pomoc odkázaných starých ľudí, ale aj ako snahu o väčšiu dispozičnú slobodu osôb všetkých ostatných vekových kategórií, predovšetkým tých, ktorí si svoj nepísaný záväzok voči potomkom vysporiadali a so zvyškom majetku chcú disponovať voľne, či už v prospech charity, cirkvi, svojich opatrovateľov, nových životných partnerov a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje na 1. máj 2016.
Ďakujem pekne za slovo.
|
59.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
|
40.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcela reagovať len na jednu poznámku, ktorú Juraj povedal a síce, že umelé počatie má byť zakázané, dokonca až trestané neuveriteľným trestom, to som až prekvapená, že až takto ďaleko ste zašli. A prekvapuje ma jedna vec, že predkladateľom na jednej strane neprekáža, ak medicína a pokročilá medicína zasahuje tam, kde zachraňuje zdravie, a neprekáža vám, keď zasahuje a zachraňuje život, niekedy až vyslovene umelo zachraňuje zdravie a zachraňuje život. A na druhej strane vám prekáža, ak tá istá medicína má pomôcť vzniknúť životu. Ja v tomto naozaj nevidím iné ako zase len vnucovanie nejakej svojej ideológie všetkým ostatným. Ja sa tomuto naozaj neviem vynačudovať, ako vy chcete každému diktovať, čo je dobré. Veď nech existujú na svete možnosti a každý v rámci svojej ideológie tieto možnosti využije alebo nevyužije. Ale nie diktovať celému svetu to, čo si vy myslíte, že je správne.
Ďakujem.
|
167.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
|
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne Petrovi Osuskému za vystúpenie. Rada by som zdôraznila jednu vec, ktorú povedal, že zákony by mali byť aj v súlade so zdravím rozumom. A tu si dovolím povedať, že keď sa tento prípad stal a bol medializovaný, tak spoločnosť bola na jeho strane. Začali sa spisovať petície na udelenie milosti, začala sa o tom diskusia. Jednoducho asi nepoviem nepravdu, keď poviem, že spoločnosť bola na jeho strane. Ak je spoločnosť z informácií, ktoré má, na niekoho strane tak veľkou mierou a zákon je na opačnej strane, asi je to hodná situácia, keď sa zamyslíme nad tým, či ten zákon je dobrý alebo nie je dobrý a či urobil otec chybu alebo neurobil otec chybu. Ten otec sa o toho syna aj so svojou manželkou 24 rokov vzorne staral. Nikdy ho nedal do žiadneho ústavu, nikdy ho nenechal sprevádzať niekým iným, staral sa oňho on so svojou manželkou, ktorá ostala ako psychiatricky liečený pacient hospitalizovaná. Môžeme sa len domnievať, že to bol dôsledok psychickej záťaže počas celých rokov, keď sa o tohto syna starali, ale jednoducho v tej situácii a v tej rodine to nebolo jednoduché a bolo tam veľmi veľké vypätie.Chcela by som ešte veľmi rýchlo reagovať na jednu vec. Peter, ty si spomínal, že rôzne krajiny riešia eutanáziu rôzne. Chcem povedať, že mnohé krajiny európske, Nemecko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, mnohé aj európske krajiny majú privilegovanú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá zohľadňuje takéto pohnútky. My na Slovensku takéto nič nemáme. My teraz nehovoríme o eutanázii, hovoríme o tom, že na takéto trestné činy sa treba pozerať inak. To je celé. Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedla pri predstavení zákona, cieľom tohto návrhu je rozšírenie možnosti pre mimoriadne zníženie trestu v prípadoch trestného činu, úkladnej vraždy alebo vraždy, ak sa ho páchateľ dopustil v ospravedlniteľnom stave mysle vyvolanom zavrhnutiahodným konaním poškodeného, týmto sa pokrývajú najmä prípady domáceho násilia alebo v ospravedlniteľnom stave mysle zo súcitu nad takým zdravotným stavom usmrteného, ktorý bol nezvratný a neumožňoval viesť usmrtenému dôstojný život, a uvedené sa nebude vzťahovať na prípady, ak páchateľ spôsobil smrť proti vôli usmrteného. Jedná sa teda o prípady, keď je páchateľom obeť domáceho násilia alebo ak páchateľ konal zo súcitu s nevyliečiteľne chorým a trpiacim človekom v nejakom ospravedlniteľnom stave. Na podanie tohto návrhu ma inšpirovali viaceré prípady, prípady domáceho násilia.
A posledný prípad, ktorý ma vyslovene motivoval k podaniu tohto návrhu teraz a čo najskôr, bol prípad, ktorý sa odohral v Poprade, prípad pána Jozefa Andreja, ktorý podľa toho, čo udávajú médiá, mal odpojiť svojho syna od prístrojov, čím mu mal spôsobiť smrť. Budem hovoriť, údajne sa to udialo, pretože v tomto prípade momentálne prebieha vyšetrovanie a ja by som nerada prejudikovala niečo, čo sa stalo alebo nestalo. Ja s touto rodinou som v kontakte a mám trošku informácie o okolnostiach a o jej živote a celom tomto príbehu a možno aby ste si vy vedeli predstaviť, pre aké prípady by som chcela túto legislatívu meniť.
Ja by som k tomuto prípadu pár slov chcela povedať. Ide o rodinu, ktorej sa narodilo dieťa, ktoré malo srdcovú vadu. A keď malo deväť mesiacov, tak išlo na operáciu srdiečka. A po tejto operácii rodičom vrátili domov dieťa vo veľmi zlom zdravotnom stave z neznámych dôvodov, nie v súvislosti so srdiečkom, ale s inými zdravotnými problémami, ktoré sa stále prehlbovali, pričom výsledná diagnóza bola detská mozgová obrna. Rodičia sa o tohto svojho syna Dominika vzorne starali. Obetovali mu, dá sa povedať, celý svoj život. Lekári ich upozorňovali na to, že deti s takouto diagnózou a konkrétne Dominik má vyhliadky dožiť sa pri dobrej starostlivosti 14, možno 16 rokov života. A to, že sa Dominik dožil 24 rokov, svedčí o ich dobrej a príkladnej starostlivosti. V roku 2013 sa Dominikovi začali zdravotné problémy zahusťovať, zahusťovali sa problémy zlyhávania srdca. Dominik prekonal dokonca zápal pľúc. Stále sa ho rodičia snažili svojou starostlivosťou držať v tom najlepšom možnom zdravotnom stave vzhľadom na jeho okolnosti. A nešťastie prišlo v tomto roku, keď súd určil, čo sa vlastne stalo, údajne mal otec tohto Dominika odpojiť od prístroja, čím mu mal spôsobiť smrť. Či to tak bolo alebo nebolo, necháme na posúdenie súdu. Ale pokiaľ by sa tento príbeh stal tak, ako sa stal, dnešná legislatíva pozerá na otca tohto dieťaťa ako na vraha alebo možno na úkladného vraha, toto jednoducho nie je v poriadku. A preto som prišla s návrhom zákona, ktorý by umožňoval rozšíriť možnosti pre mimoriadne zníženie trestu aj pre takéto prípady. Nie je veľa takýchto prípadov, ale za každým jedným takýmto prípadom je jeden ľudský osud, je jedna rodina a legislatíva sa na takýchto ľudí nemá pozerať ako na vrahov ani ako na úkladných vrahov. Vyšetrovateľ voči pánovi Jozefovi vzniesol obvinenie z trestného činu vraždy. A ak by sa ukázalo, že takéto konanie pán Jozef plánoval, bude z neho podľa našej legislatívy úkladný vrah a hrozí mu 20 až 25 rokov väzenia. Takto totiž pristupuje k vražde a úkladnej vražde náš zákon.
Dnes neexistuje žiadna privilegovaná skutková podstata trestného činu, ktorá by postihovala takéto prípady, a neexistuje ani žiadna skutková podstata, ktorá by zohľadňovala pohnútku, ktorá by mohla byť pre takéto prípady ospravedlniteľná. Dnes ak aj obeť domáceho násilia usmrtí toho, kto ju celé roky týral alebo jej ubližoval a doslova ju doviedol do stavu, keď to nevydržala a zabila toho, je považovaná za vraha alebo za úkladného vraha rovnako ako niekto s podobným príbehom ako pán Jozef, aj naňho sa dnešná legislatíva takto pozerá, bez možnosti zohľadniť pohnútky, ktoré ho k tomu činu, údajnému činu, viedli. Dnes súd totiž nesmie podľa § 39 ods. 3 uložiť trest odňatia slobody kratší ako 20 rokov, ak išlo o úkladnú vraždu, a nesmie tu ísť ani pod 8 rokov, ak išlo o vraždu. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby má totižto také hranice, ako som spomenula, a pod ne nie je možné ísť. A takýto stav jednoducho nie je dobrý a je dôvodné ho zmeniť.
A chcem veľmi dôrazne zopakovať, netvrdím, že touto novelou zákona má byť takéto konanie dovolené. Nemá byť ospravedlnené, nemá byť legálne a nemá byť ani trestané tak, aby bolo možné udeliť podmienku, ale je potrebné pristupovať k takým ľuďom inak ako k vrahom a inak ako k úkladným vrahom, a preto som presvedčená, že takáto legislatívna zmena, ktorá umožní rozšírenie možnosti pre mimoriadne zníženie trestu, je naozaj namieste.My v predkladanej novele navrhujeme pri vražde, úkladnej vražde samostatný režim mimoriadneho zníženia trestu pod túto dolnú hranicu, pri ktorom bude možné uložiť najkratší trest v trvaní 5 rokov, to znamená, pod 5 rokov nebude tu možné ísť.
Chcem preto apelovať na všetkých, ktorým nie je jedno takýchto prípadov, aby sa aspoň nad tým zamysleli a zvážili podporu tohto zákona. Veľmi pekne ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene mojom a v mene spolupredkladateľa Petra Osuského predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu je rozšírenie možností pre mimoriadne zníženie trestu v prípadoch trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 alebo vraždy podľa § 145, ak sa ho páchateľ dopustil v ospravedlniteľnom stave mysle vyvolanom zavrhnutiahodným konaním poškodeného alebo v ospravedlniteľnom stave mysle zo súcitu nad takým zdravotným stavom usmrteného, ktorý bol nezvratný a neumožňoval viesť usmrtenému dôstojný život; uvedené sa nebude vzťahovať na prípady, ak páchateľ spôsobil smrť proti vôli usmrteného.
V oboch prípadoch súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov. Takéto nastavenie nie je legalizáciou takéhoto konania, toto by som chcela zdôrazniť, takéto konanie bude naďalej trestné, naďalej bude zakázané avšak bude možné, aby bol udelený miernejší trest pre takéto prípady.
Zmyslom uvedeného návrhu je možnosť súdu uplatniť miernejší trest jednak voči obetiam domáceho násilia a jednak voči tým páchateľom, ktorí sú motivovaní súcitom k ich obetiam. Do úvahy prichádza v tejto súvislosti iba súcit k obeti, ktorej zdravotný stav je nezvratný (Čiže trpí nevyliečiteľnou chorobou.), ktorý jej zároveň neumožňuje, resp. znemožňuje viesť dôstojný život. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, čiže nielen jedna z nich samostatne. Vyhodnotenie okolností bude v kompetencii súdu; ak bude súd názoru, že zdravotný stav nebol nezvratný alebo že hoci bol nezvratný, ale umožňoval viesť dôstojný život, jednoducho možnosť mimoriadneho zníženia trestu nevyužije a uloží trest v rámci riadnej sadzby.
Obete dlhodobého domáceho násilia patria v našich podmienkach do kategórie ľudí, ktorí ak sa nechcú dopustiť protiprávneho konania voči páchateľovi domáceho násilia, ktorý je prakticky vždy v prevahe fyzickej sily, majú najčastejšie možnosť iba trpieť. V tejto súvislosti sa často dostanú do takého stavu mysle, že nevidia iné východisko, len páchateľa domáceho násilia usmrtiť, pričom si to však možno v istých prípadoch naplánujú alebo pripravia a budú zodpovedné za trestný čin úkladnej vraždy rovnako ako páchatelia vrážd na objednávku. Toto jednoducho nie sú rovnaké prípady, nemalo by byť posudzované rovnako. Ak by však obeť domáceho násilia úmyselne usmrtil tento domáci násilník v nejakom náhlom návale hnevu, bol by zodpovedný len za menej závažný trestný čin vraždy. Tento stav jednoducho dnes nie je dobrý. A ja som presvedčená a verím aj spolu s predkladateľom, že je to potrebné riešiť. Podobných prípadov, ako sú prípady domáceho násilia, sa v praxi môže vyskytovať množstvo. A myslím si, že nie je dobré, ak sa máme na zákon pozerať takýmto spôsobom.
Pojmy ako ospravedlniteľný stav mysle sú na jednej strane dostatočne abstraktné, aby sa vzťahovali na prípady, ktoré si to vyžadujú, ale na druhej strane dostatočne konkrétne, aby sa vyhli zneužívaniu. Trestné právo často používa pojmy obdobnej kvality a ponecháva na judikatúru, aby ich obsah vhodne upresnila.
Dámy a páni, vzhľadom na už spomenuté som presvedčená, že je na čase začať legislatívu pre takéto prípady riešiť a je potrebné ju aj zmeniť.
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne dopady ani na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.
Návrh zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. mája 2016. Ďakujem pekne.
|
42.
Ďakujem pekne za slovo.
Rovnako chcem reagovať, pán predseda, na dobrovoľníctvo, považujem podporu dobrovoľníctva za dobrú a za prospešnú pre spoločnosť. Čo sa mi ale celkom nepáči, je, že má byť len pre oblasť športu, teda len v tejto oblasti, ale rozumiem tomu, že keď hovoríme o zákone o športe, tak asi doňho nejdeme implementovať dobrovoľníctvo pre iné oblasti.
Chcem ale v tejto súvislosti povedať, že prídu z našej strany určite v budúcnosti také návrhy, aby dobrovoľníctvo bolo takýmto spôsobom podporované aj v iných oblastiach, pretože si myslím, že dobrovoľník v oblasti zdravotníctva alebo nejaký dobrovoľník v hospici alebo v kultúre, alebo v iných oblastiach má rovnaké miesto v spoločnosti a mal by byť rovnakým spôsobom podporený. A preto teda chcem veriť, že keď z našej strany takéto návrhy prídu, že budete v podpore dobrovoľníctva konzistentní a podporíte nás v tom.
Ďakujem pekne.
|
82.
Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcela reagovať len na jednu parciálnu vec, o ktorej ste hovorili, pán minister, a to bola tá efektivita. A vy dávate za následok nejakému zvýšenému výberu daní. Efektivitu prisudzujete, teda efektivitu výberu daní. Jedna taká časť z toho výberu daní a efektívneho výberu daní je podľa vás aj zavedená daňová licencia a na to by som teda chcela reagovať, že zrovna táto vec, si myslím, že až taká efektívna nie je, pretože postihuje aj firmy, ktoré naozaj v dôvodných prípadoch tieto dane neplatia. A sú to nie všetko podvodníci, nie všetko firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní. Skôr sú to firmy, ktoré x-rokov vykazovali zisky, v nejakom roku sa buď nedarí alebo ich postihla kríza, alebo rekonštruujú, alebo investujú. Jednoducho, tie príbehy sú rôzne a vy ste ich všetky hodili do jedného vreca a uvalili ste na nich daňové licencie. Zrejme aj o tom ste hovorili ako reakciu na pani Jurinovú.
Ja si myslím, že ak by sa malo hovoriť o efektívnom výbere daní, tak by sa dali použiť aj iné metódy, iné prvky, napríklad zavedenie rôznych analýz, rizikových analýz, podľa ktorých sa budú kontrolovať firmy, na nejaké zefektívnenie kontrol a podobne. A nie na prezumpciu viny na všetky firmy.
Ďakujem.
|
24.
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Zajaca v tej časti, kedy hovoril o tých zavádzaných limitoch mať asistentov, a zároveň pre limit, aby jeden asistent mohol robiť pre viacerých poslancov. Obzvlášť ten druhý prípad sa mi zdá veľmi nelogický a možno aj veľmi nepraktický. Ja poviem len jeden príklad. My máme, spolu s mojimi koledami zo SaS máme napríklad jedného asistenta, ktorý nám robí prípravu legislatívnych návrhov, a naozaj si myslím, že tam existuje veľmi veľká synergia, keď robí vždy podľa potreby pre niekoho z nás. Navyše, máte s tým zrejme skúsenosti aj vy všetci, kolegovia, že niektoré návrhy zákonov podávate spolu. Po tom, kto ho bude môcť pripraviť, takýto návrh zákona, ktorý podávajú dvaja poslanci? Už tam nútite k nejakému obchádzaniu tohto pravidla. Lebo v podstate by nemohol spraviť jeden asistent návrh zákona, pod ktorý sa podpisujú dvaja, dvaja poslanci, alebo nejaký pozmeňujúci návrh. Čiže ja prosím veľmi pekne, aby ste zvážili ešte raz toto obmedzenie, lebo je naozaj veľmi nepraktické. A myslím si, že zabíjame synergiu v práci ľudí, ktorí nám v tejto práci pomáhajú.
Ďakujem.
|
162.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
148.
Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
136.
Ďakujem pekne. Nechcela som, nechcela som už reagovať, ale keďže pani kolegyňa nereagovala na moje vystúpenie, ale faktickou povedala niečo, čo som chcela len dovysvetliť. Spomínala ste, že ak niečo nefunguje, tak treba to fungovanie zmeniť. Ja súhlasím, že vo veľa prípadoch to platí, ale, ako som povedala, to, že firmy, ktoré si tieto služby platia, im to nič neprináša a častokrát ja som sa stretla aj s tým, že ani tí zamestnanci sami nechceli na takéto prehliadky chodiť, lebo chodia k svojmu lekárovi a tak ďalej. Tam nie je taká tá prirodzená snaha o skvalitňovanie tej služby a tam prirodzene nevzniká ten tlak na skvalitňovanie tej služby, pretože tým zamestnávateľom to nič neprináša.
A ak ste povedali ešte, že druhá, zamestnanci zaradení do druhej kategórie by potom vôbec neboli kontrolovaní, no tiež to nie je celkom tak, pretože povinnosti vyplývajúce zo zákona BOZP ukladajú mnohé povinnosti, mnohé preventívne povinnosti, ktoré teda pôsobia preventívne na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. A do druhej kategórie patrí naozaj strašne veľká skupina ľudí, ktorí sa tam dostali len preto, lebo pracujú so zobrazovacou technikou. Zobrazovacia technika je bežný počítač, iPad, možno už dneska aj mobil, ktovie, to je jednoducho skupina, kde patria takmer všetci a takmer nikto nie je v jednotke preto, lebo definícia, že riziko neexistuje, pomaly ani neexistuje.
Ďakujem pekne.
|
120.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene všetkých predkladateľov pánov Eugena Jurzycu a Petra Osuského a v mojom vlastnom predložiť tento návrh zákona.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej rizikovej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať v takom stave, v akom súčasne je.
Tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej a samozrejme aj administratívnej záťaže. Pre pripomenutie, v minulom volebnom období sme v roku 2011 pracovnú zdravotnú službu pre prvú a druhú kategóriu zrušili, no súčasná vláda ju v roku 2014 zaviedla znovu. Zaviedla ju plošne pre všetkých zamestnávateľov, aj pre tých úplne najmenších, ktorí zamestnávajú jedného, dvoch, troch zamestnancov, zaviedla ju aj pre jedno-osobové eseročky, pre všetkých samostatne zárobkovo činných, to znamená živnostníkov, jednoducho plošne na všetky subjekty, bez ohľadu na veľkosť spoločnosti a bez ohľadu na rizikovosť vykonávanej práce.
Takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom. Štát takto na jednej strane zabezpečuje biznis pre istú skupinu ľudí, teda pre poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby, no uhrádzať ju musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať, napríklad do rozvoja svojej spoločnosti, mohli by ich investovať do konkurencieschopnosti, do jej zvyšovania, do prijímania nových zamestnancov, možno do zvyšovania platov a podobne.
Ako som už spomenula, predložený návrh sa týka zrušenia povinnej pracovnej zdravotnej služby len pre prvú a druhú kategóriu, pretože pri týchto prácach - a vyplýva to už aj z názvu, ako sú zadefinované - nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. Návrh sa nedotkne povinnosti vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii, keďže v týchto dvoch kategóriách má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov naozaj svoje opodstatnenie.
Dôvody, pre ktoré súčasná vláda pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, sú vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám Európskej únie, konkrétne k smernici rady č. 89/1989 z 12. júna.
Tento argument považujem za minimálne zavádzajúci, nakoľko mám zato, že povinnosti, ktoré nám táto smernica ukladá, sú obsiahnuté v zákone o BOZP a sú obsiahnuté v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Pracovná zdravotná služba je tak vo vzťahu k BOZP a k preventívnym lekárskym prehliadkam iba akousi nadstavbou alebo duplicitou. Okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú rizikovú kategóriu zároveň navrhujeme zo zákona o BOZP, nie, pardon, nie zo zákona o BOZP, zo zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vypustiť prílohu č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby. Ani táto smernica, na ktorú sa odkazujú pôvodní navrhovatelia, časový rozsah nevyžaduje. Stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych výkonoch. Tak ako žiaden zákon, ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu na trvanie operácie, transplantácie, alebo aj hoci bežnej štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky nevidíme žiadnu logiku v tom, aby práve pracovná zdravotná služba bola povýšená nad omnoho významnejšie a sofistikovanejšie medicínske úkony. Dovoľte mi teraz zhrnúť dôvody, ktoré nás s kolegami viedli k podaniu takého návrhu zákona. Na Slovensku je zavedená pracovná zdravotná služba ďaleko nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Patríme tak medzi krajiny s jej najprísnejšou úpravou. Ďalej, požiadavky kladené touto smernicou Slovenská republika spĺňa a spĺňala ich aj pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, rieši ich totiž zákon o BOZP. K tomu sa ešte neskôr dostanem. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania, už od roku 1995 a teda dávno pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, tak ako ju poznáme. To vonkoncom nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia. Ďalej, strana SMER tvrdí vo svojich argumentoch, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia zaradení v druhej kategórii. Toto je zrejme pravda, aj keď ja som takúto štatistiku nenašla a jediná zmienka o tomto čísle bola z úst predkladateľov, navrhovateľov. Ale keby aj bola pravda, tak veľmi tendenčne zabudli povedať, z akého čísla týchto 65 % je. K tomu sa tiež ešte dostanem. Ďalej je to prínos zdravotného dohľadu. Vonkoncom nie je adekvátne vynaloženým nákladom. Toto spôsobuje neprimeranú finančnú a samozrejme aj administratívnu záťaž a podnikatelia dnes už majú tých povinností naozaj veľmi veľa, častokrát aj zbytočných, finančne náročných, otravujúcich a zaberá im to priestor na vytváranie hodnôt, pre ktoré vznikli. V nepodstatnom rade je tu ešte jeden dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli s takýmto návrhom zákona prísť a je to fakt, že mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, funguje vysoko formálne len pro forma. Firmám... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky, tak predávajú za veľké peniaze. Toto je dôsledok toho, že štát vyžaduje od zamestnávateľov objednávať si služby, ktoré on sám nepotrebuje, ale formálne musí. A pretože to zamestnávateľom žiadnu pridanú hodnotu neprináša, len musia, tak sa tu ani nevytvára prirodzený tlak na to, aby tie služby boli kvalitné.
Dovoľte mi teraz niekoľko čísiel, o ktorých som hovorila, že sa k nim vrátim. V roku 2014 bolo na Slovensku evidovaných 2 363 000 zamestnancov a v tom istom roku bolo evidovaných 373 chorôb z povolania. Dámy a páni, to je 0,0158, to znamená 158 desaťtisícin prípadov, kde sa uplatňuje preventívne opatrenie a kde vzniká choroba z povolania. Toto číslo je viac štatistická chyba, ako fakt, s ktorým sa treba v takto rozsiahlej miere zaoberať. A tých 66 %, ktoré strana SMER deklaruje, akože to sú tí, ktorí sú zaradení do druhej kategórie, rizikovej, že to sú tí, tých 66 %, to je z tých 373. Takže z celkového počtu zamestnancov je to 0,010418. To je tak mizivé, ani nie promile, že to naozaj nie je dôvod, aby bola plošne uvalená takáto povinnosť na všetkých zamestnávateľov a všetkých ich zamestnancov.
To som chcela pár slov povedať k tomu, že čo je primerané, pretože smernica, o ktorej hovoríme, že ju podľa slov kolegov nedodržiavame, tak tá smernica hovorí, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Toto rozhodne primerané nie je a to, že to nie je primerané, o tom hovoria ceny, za ktoré sú tieto služby objednávané. A keď hovoríme o prvej a druhej pracovnej kategórii, rizikovej, tak hovoríme o administratíve, hovoríme o pracovníkoch v školách, nemocniciach, detských domovoch, na súdoch, na úradoch a tak ďalej. Tak len na ilustráciu. Prešovská univerzita zaplatí za dva roky pracovnej zdravotnej služby približne 20-tis. euro, konkrétne 19 999 uvádzajú. Alebo Okresný súd Bratislava I. rovnako za dva roky 23 999 euro. Alebo Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zaplatí 19 700 euro rovnako za dva roky. Slovenská pošta, tá zaplatí vyše 2 360 000 euro rovnako za dva roky. Toto naozaj nie sú malé peniaze, ak to naozaj porovnávame s tým, že kde tie choroby a v akej miere tie choroby vznikajú a akou mierou zaťažujeme zamestnávateľov. Vrátim sa ešte k tomu, ako Slovenská republika spĺňa alebo nespĺňa požiadavky smernice rady z 12. júna 1989 a nebudem teraz detailne rozoberať to, ako sme sa dostali k stavu, kedy nás Európska komisia vyzvala na zosúladenie našej legislatívy a smernice rady. Koho to zaujíma, mám u seba korešpondenciu, ktorá začala tým, že slovenská strana, konkrétne Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, sekcia pracovných zdravotných služieb zrejme postihnutá touto novelou, ktorá pracovnú zdravotnú službu rušila, poslala komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť, že vzhľadom na legislatívne zmeny už Slovensko nespĺňa požiadavky podľa smernice rady. Tendenčne vytrhli z kontextu ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a že nech teda Európska komisia toto preskúma. Európska komisia teda začala skúmať a na dotazy, ktoré zaslala slovenskej strane, slovenská strana miesto toho, aby uviedla na pravú mieru to, že v rámci zákona o BOZP Slovensko plní požiadavky dané smernicou rady, tak veľmi promptne reagovalo a súhlasilo s tým, že áno, Slovenská republika nespĺňa požiadavky a veľmi rýchlo túto situáciu napravíme.
Opäť, koho to zaujíma, ja tu nebudem čítať všetko, ale disponujem porovnaním smernice a zákona o BOZP a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky povinnosti, ktoré sú dané smernicou, už naša legislatíva v týchto dvoch zákonoch obsahuje a nie je vôbec dôvodné zavádzať duplicitne pracovnú zdravotnú službu.
Na záver mi teda ešte, dámy a páni, dovoľte pre poriadok uviesť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Navrhujeme účinnosť predkladanej novely od 1. januára 2016.
Ešte jedna poznámka k tomu, ako by tento návrh zákona nemal vplyv na verejné financie. Je to mimoriadne konzervatívny odhad situácie, kedy predpokladáme, že štátna a verejná správa sa zrejme tejto služby vo veľkej miere nevzdá, tak ako tomu bolo aj po zrušení pracovnej zdravotnej služby v tom roku 2011. No verím, že pokiaľ by tieto inštitúcie sa rozhodli rozumnejším spôsobom hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov, tak by to mohlo mať aj pozitívny vplyv.
Vážené dámy, vážení páni, toľko. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím ctené plénum o podporu tohto zákona.
|
89.
Ďakujem pekne, ja by som chcela podporiť to, čo hovoril môj predrečník Peter Osuský, že jednoducho jeden občan nemôže byť zodpovedný za niečo, na čo nemá vôbec žiadny dosah, a to sú tie poveternostné, klimatické podmienky, ktoré nemáme šancu ovplyvniť, a ľudia, ktorí sú v tom čase, kedy im napadá sneh na chodníku, niekde mimo, jednoducho nemôžu byť za to zodpovední. A prikláňam sa aj k tomu, že vyňať z týchto povinnosti len istú skupinu ľudí, ktorí možno majú zložitejšie podmienky na to, plniť si túto povinnosť, ktorú im štát ukladá, napriek tomu si myslím, že nie je správne.
Myslím si, že aj jeden zdravý pracujúci človek, ktorý je cez deň buď v práci, alebo odíde na tri dni na služobnú cestu, alebo ide v čase svojej dovolenky mimo svojho bydliska na dovolenku, nemá objektívne možnosť predísť nejakému nešťastiu, za ktoré je v konečnom dôsledku zodpovedný, čiže rozumiem tomu návrhu zákona, ktorý pán kolega predkladá, aj ho za SaS-ku podporíme, ale bola by som veľmi rada, keby sme mysleli v širšom kontexte aj na ľudí, ktorí sú pracujúci, zdraví, ale jednoducho objektívne nemajú šancu, nejakým takýmto nepríjemnostiam predísť a sú za ne zodpovední.
Ďakujem.
|
70.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja rozumiem zámeru, ktorý je myslený týmto návrhom zákona, no rada by som upriamila pozornosť na náš návrh, ktorý sme už od minulosti podávali, a veľmi radi to zopakujeme, verím, že možno s lepším výsledkom, a tým je, aby nielen v štátnej správe, ale aby aj v súkromnej sfére bolo možné uvoľniť ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Nemyslím si, že by to malo byť zo zákona automatické, to znamená, nemyslím si, že títo ľudia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, by mali mať nadiktované ukončenie pracovného pomeru. Ja by som toto nechala na voľnosti zamestnávateľa, aby si zamestnávali ľudí, ktorí sú pre nich najvýkonnejší, najšikovnejší, majú najlepšiu odbornosť, jednoducho tých, ktorých si chcú nechať. Na druhej strane musím povedať, že by som veľmi privítala, keby zamestnávatelia mali možnosť uvoľniť človeka po dosiahnutí dôchodkového veku. Čiže náš návrh zákona spočíva v tom, že v Zákonníku práce pribudla možnosť dôvodu pre ukončenie pracovného pomeru taká, ktorá bola viazaná na dosiahnutie dôchodkového veku.
Takže nevnímajte to, prosím, zle, keď tento návrh zákona nepodporíme, a zdržíme sa preto, lebo si myslím, že máme na riešenie tohto problému iné, myslím si, že lepšie riešenie.
Ďakujem.
|
54.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
50.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
10.
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja rozumiem tej námietke, že delenie potravín na základné a luxusné so sebou nesie mnohé otázky. A je aj otázka, že čo je luxusné, čo nie je luxusné, či niektoré tieto luxusné, luxusnými nazvané potraviny si ľudia nekupujú práve preto, že majú nejaké obmedzenia vyplývajúce zo zdravotných problémov a podobne.
No ja vidím ďaleko väčší problém, alebo teda ďaleko väčšiu výhradu mám k zavádzaniu zníženej sadzby DPH na potraviny ako takému. Nie preto, že by som nerozumela snahe o zníženie ceny potravín, no považujem toto opatrenie za nesystémové a za nesprávne považujem to, že takéto opatrenie odbremení od platenia DPH oveľa viac bohatých ako chudobných. A to je taký zvláštny paradox, že je tu nejaká snaha pomôcť ľuďom s nižšími príjmami a, paradoxne, to bude mať práve efekt, ktorý oveľa viacej pomôže ľuďom s vyššími príjmovými, z vyšších príjmových skupín ako tým s nižšími príjmovými skupinami. Štát v dôsledku takéhoto opatrenia príde o nejakú časť svojich príjmov a vonkoncom teda nepovažujem za sociálne, že práve bohatí sa budú na tomto znížení príjmov do štátneho rozpočtu podieľať viacej ako chudobní.
Rozumiem aj tomu, že takéto opatrenie by viedlo k zvýšeniu spotreby potravín, no myslím si, že ďaleko efektívnejším opatrením je opatrenie také, ktoré najprv podporí vytváranie hodnôt, a až toto vytváranie hodnôt následne podporí spotrebu. A takýmto opatrením môže byť napríklad zníženie daní, plošných daní z príjmov ako také. To znamená, necháme ľuďom peniaze tam, kde boli vytvorené, nechajme ich tým, ktorí ich vytvorili, a tí si za ne kúpia to, čo uznajú za vhodné a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|