No než nás všetkých pozatvárajú, skúsim ešte niečo povedať. Ty si v tom svojom prejave vymenoval takú perepúť tých, ktorí by tam mali stáť, alebo nazvime to tým, spomínal si vysoko vážené osobnosti s presahom do zdravotníckeho sveta. Z nich poslednými sú tuším Kostka, cez Foraia až po toho, ktorého si videl alebo vidíme a máme možnosť v historickej budove Národnej rady vidieť v oleji s tými socialistickými hodinkami a, áno, presne s tým gestom. No ja si myslím, že pri definícii tej perepúte, ako si hovoril, by si sa predral tým davom s tým, že by som ich nedefinoval tak, že tu stoja, ale mohlo by to byť aj v prípade pána z parku alebo niektorých tak, že by boli v inej polohe. Ono sa tomu hovorí, mohli by sedieť. Ten symbolizmus už nechám na každom, nech si to preloží.
|
To bola výborná faktická poznámka. Chcel by som na teba reagovať, Jani. V jednom momente si úplne na záver hovorila o tom, aby sme nechali pre budúce generácie aspoň reparovateľnú krajinu. Dúfam, že zvýšime túto ambíciu o kúsok a aj pri všetkých týchto bojoch, ktoré zvádzajú učitelia a učiteľky a zdravotné sestry pri konci tohto volebného obdobia si zoberieme aspoň niečo z tejto spoločenskej situácie, a to, že nebudeme si pred tým zakrývať oči. Aj ten tvoj prejave mal aj prvky symbolizmu a dokonca pomenoval tú absolútnu bezmocnosť, keď niekto si myslí, že je to dočasné. Ale mám pocit, ako keby sme tu boli s kolegami, ktorí si myslia, že majú tú moc uchopenú naveky, tu skúšajú ľudí, ktorí sa prišli dozvedieť o tom, akým spôsobom bude vláda riešiť ich situáciu a či parlament je vôbec schopný sa pozrieť na problémy, ktoré oni žijú. To dehonestujúce, ako si to nazvala, otvorenie schôdze je veľkým výkričníkom toho, akým spôsobom sa mocní, vplyvní tejto krajiny dokážu na riešenie problémov pozerať.
|
Viliam, ja som čakal na prejav jedného z lekárov k tejto téme a mám pocit, že vystavaný bol aj vtipne a priamo k veci. Ja mám teraz na srdci jeden moment prebiehajúcej schôdze. A to je, že chcem sa aj tým sestrám, ktoré tu doteraz sú nútené byť, lebo majú záujem počuť, akým spôsobom sa parlament zaoberá ich situáciou, ospravedlniť. Ak totižto dvaja robia tú istú vec, tak nie je to vždy tá istá vec. Áno, použili sme v pléne parlamentu pri odvolávaní premiéra sochu alebo figurínu zobrazujúcu premiéra. Bola to téma odvolávania premiéra, bola to téma, ktorá úzko súvisela s dneškom. A premiér, keďže sa tu vtedy nevyskytoval, tak sa tu vyskytla tá figurína, pričom pri téme zdravotných sestier, z ktorých dali mnohé výpovede, a podľa mňa hrajú s nimi mocní tejto krajiny jednu hnusnú rukojemnícku drámu, si tie sestry nezaslúžia, ak je tu úzke a hlúpe politikárčenie pri téme zdravotníctva, aby sem kolegovia prinášali nejaké sochy a riešili si tu svoje mindráky. Takže moje ospravedlnenie je za to, že tu vznikli dve sochy, ktoré nemajú s témou zdravotníctva absolútne žiadnu súvislosť. A naozaj je to dehonestujúce, hlavne pre tie sestry, ktoré aj od tohto parlamentu čakali riešenie. Toto, čo predviedli kolegovia, riešením nie je.
|
Ďakujem. Je politicky nekorektné, pán spravodajca, rozprávať o tom, čo sa na tom výbore nedialo. Ak ste tam naozaj boli, tak viete, že ja som tam vyzval, aby sme otočili tú debatu nie k predloženému uzneseniu, ale k tomu stretnutiu na tom výbore kvôli iniciatíve učiteľov. Následne tam boli vyjadrené požiadavky výboru, pričom výbor bol požiadaný o to, aby v uznesení bolo obsiahnuté presné vyjadrenie o tom, čo učitelia žiadajú. Na základe toho si tieto požiadavky osvojil pán poslanec Poliačik a o tých požiadavkách sa hlasovalo. To, že ste ich hlasovaním odmietli, je vaša zodpovednosť, krútiť hlavou môžete tisíckrát, toto je to, čo sa na tom výbore stalo, kamier tam bolo dosť.
Myslím si, že aj pán poslanec Blanár, aj poslanec Jarjabek hovorili o rozpočtových pravidlách a podobne. Ja som vám citoval jeden moment, ak by ste ukázali dobrú vôľu a minimálne ten bod, čo sa týka tých kreditov, citoval som to aj v rozprave, by ste urobiť vedeli a mohli, mohli ste ho zapracovať, pokiaľ tu ide o vládu, aj do toho vášho uznesenia, čo nehovorí o ničom. A tu opäť zopakujem to, nehovorím o absolútne žiadnom záväzku vašej vlády, preto je to nekonkrétne, preto je to len na to, aby ste ukázali, že stále máte silu. Ja viem, že máte stále ešte silu, dúfam, že tomu tak dlho nebude. A pánovi relevantnému, ktorý má štandardne problémy so zahraničnými termitmi a hovorí o elementárnych procesoch v parlamente, poviem, že by mohol už konečne dospieť k tomu, že relevantná debata a absencia problémov s cudzími termínmi je to, čo by tomuto plénu bol dlžný, a keď mu vypnú mikrofón... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem, pani predsedajúca. Odložím na chvíľku zopár bodov, ktoré som mal pripravené, pretože toto sa nám stáva sem-tam, že sa bavíme o predloženom uznesení pri konci rozpravy. Možnože pre prax, keďže si vo vašom uznesení vyzývate politické strany kandidujúce vo voľbách Národnej rady na to, tak ja by som aj z tohto miesta chcel vyzvať tiež politické strany, ktoré kandidujú vo voľbách, hlavne tú vašu stranu, aby ste si osvojili prax, že je vhodné alebo bolo by vhodné, aby sme sa takto neprekvapovali záverom debaty, ale aby možnože niekedy medzi písomne prihlásenými ste prišli s tým, aby poslanci, ktorí majú záujem sa zúčastniť debaty o vašom uznesení, sa mohli prísť prihlásiť ústne do rozpravy. Myslím si, že je úplne evidentné, kde je rozdiel medzi tými oboma uzneseniami. Dokonca ten bod pán spravodajca Petrák teraz tak neviem sa snažil zdehonestovať. Piaty bod nášho uznesenia to je. A siedmy bod uznesenia B je tu takmer totožný, keďže my žiadame vládu Slovenskej republiky, aby predložila legislatívny návrh, ktorého obsahom bude záväzok ministerstva školstva každoročne vypracovať a zverejňovať výročnú správu o stave školstva. A vy žiadate politické strany kandidujúce vo voľbách, aby urobili de facto to isté. Tak je to podľa mňa vidieť, v akých siločiarach sa pohybujeme. A neviem, čo mal byť ten presne záver tej vašej faktickej poznámky, pán spravodajca, za čo ste dostali ten potlesk, pretože ja si myslím, že Národná rada má v prvom rade zaväzovať k niečomu vládu, ktorá je najmohutnejším predkladateľom legislatívnych aktov do pléna, čiže má legislatívnu alebo zákonodarnú iniciatívu, a mne sa zdá zasahovanie do politického zápasu v predvolebnej kampani tým, že si Národná rada končiaca šieste volebné obdobie v bode B dovoľuje vyzývať politické strany kandidujúce vo voľbách na niečo, neviem, možno mi to politológovia vysvetlia, nie správne, pretože vy by ste mali v prvom rade ako poslanci zaväzovať niečím vládu alebo žiadať vládu o niečo alebo predkladať vláde niečo. V tom vašom uznesení nie je voči vláde napísané vôbec nič. Ak je vláda tým exekutívnym orgánom, ktorý niečo realizuje, a zároveň je najmohutnejším predkladateľom návrhov zákonov pre toto plénum, tak by asi bolo vhodné, ak by aspoň zmienka o vláde v tom vašom návrhu uznesenia bola. To, čo konštatujete, aj to, koho a na čo vyzývate, tento moment neobsahuje.
Myslím si, že debata, ktorá tu uplynula, sa mimo takého toho, tej politickej vaty dostala k zásadným momentom. A ja som si dovolil možno vybrať z toho dva alebo tri momenty.
Podľa mňa sme sa dostali do situácie, keď jedna časť politického spektra sa snaží hovoriť, že problém tu neexistuje. Používa na to rôzne štatistické čísla a používa z titulu výkonu moci svoj priestor na to, aby minimalizovala to, čo sa v spoločnosti deje. Ja som na výbore pre školstvo, kde bolo umožnené, chcem korektne povedať, viacerým poslancom bez hlasovania vystúpiť, hovoril o jednom zásadnom fakte. Najviac, čo mi počas celého obdobia od toho ohlásenia cez priebeh toho až do dnešných dní vadilo, bolo, že rezortný minister, ako aj premiér sa postavili do polohy, že žiadny problém tu neexistuje. Myslím, že budem veľmi blízko citácii, ak to tak nebude, tak mi to odpustite. Bude to parafráza. Keď premiér krajiny povie, že štrajk učiteľov je mediálnym štrajkom, zdá sa mi, že nie je celkom schopný vnímať realitu. Zároveň aj tu v tejto sále, minister školstva rozprával o takzvanom štrajku učiteľov. Myslím si, že je veľmi zarážajúci fakt, ak politik stratí schopnosť reflexie, hlavne keď stratí schopnosť spoločenskej reflexie. Hovoril som na výbore, že ak by bola zavretá jedna škola alebo dve alebo tri školy, tak by sa z toho stal spoločenský problém. A pri spoločenských problémoch funguje zdravý mediálny svet tak, že bude o tom informovať. Čiže aj keby boli zavreté dve školy alebo tri školy, redaktori a redaktorky by prišli a pýtali by sa na príčiny toho a snažili by sa priniesť riešenie, snažili by sa pýtať zodpovedných, v tomto prípade vlády a možno aj následne poslancov, na to, akým spôsobom sa tento stav stal a čo je vhodné na jeho riešenie. Používať pri dehonestácii aktivít občianskeho sektora, v tomto prípade profesijného sektora čísla typu 2,6 %, argumenty, že je to nejaká časť, nevieme, je ich veľmi málo a podobne, je odkláňanie pozornosti od skutočného reálneho problému. Ja som zachytil číslo na výbore, kde zástupcovia učiteľov hovorili, že v súhrne sa štrajku zúčastnilo štrnásťtisíc učiteľov. A nalejme si teda naozaj čistého vína, je to spoločenský problém, ktorý sa dotýkal jednej profesie a snažil sa, predpokladám, svojím tlakom donútiť zodpovedných, aby konali. Zodpovední sa postavili k tomu tak, že snažili sa vytvoriť obraz, že toto sa nie veľmi slovenskej spoločnosti dotýka a dehonestácia, myslím si, jednej profesijnej skupiny neprospela nikomu, a to aj vzhľadom na to, čo píšete v tom návrhu uznesenia, pretože si myslím, že postavenie pedagógov na Slovensku by si zaslúžilo minimálne pozornosť, a nie čakať, vyčkávať a snažiť sa od problému odchádzať.
Ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť, je, že uchopenie tohto problému sa za celý ten čas od výzvy týchto učiteľov dostalo do nie veľmi šťastných pomerov, pretože tu existoval absolútne obrovský priestor na reakciu či už vedenia parlamentu alebo vlády, pretože ak by nebol predseda parlamentu vystúpil s obvinením nejakého politického subjektu, predpokladám, teda nášho, s tým, že máme niekoľko učiteľov, a predpokladám, to má viacej strán na kandidátke, na našej kandidátke, tak tú politizáciu ako keby z úst najvyšších ústavných činiteľov ste chceli tejto iniciatíve nalepiť. Myslím si, že bolo absolútne evidentné, že používanie opozičných nástrojov na to, aby byť mohla mimoriadna schôdza, sa udialo až po tom, keď sa vyčerpali všetky nástroje, ktoré podľa mňa mala a mohla použiť na to vláda alebo vládna väčšina. Vláda si mohla s učiteľmi sadnúť omnoho skôr. Parlament potom mohol byť zvolaný skôr pod vašou gesciou, pretože mnohí z nás očakávali, že tie skutočné riešenia, ktoré by mohli viesť nie k prijímaniu uznesení, ktoré zaväzujú k niečomu vládu, ale k prijímaniu reálnych návrhov zákona, boli veľmi dôležité. Bolo veľmi dôležité, aby bol umožnený proces, že to, čo my uznesením sa snažíme žiadať alebo žiadame, alebo zaväzujeme ním na niečo vládu, aby s tým vláda prišla sama, aby sme si osvetlili ten problém, ak opozícia zvoláva tento typ schôdze, vie prijať len uznesenie. My sme čakali takmer mesiac, že s tým príde vláda, príde v skrátenom legislatívnom konaní s tým a budeme môcť, samozrejme, aj vládni poslanci budú môcť prijať príslušné reálne legislatívne riešenia. To, bohužiaľ, pod momentom zvolania schôdze opozíciou možné nie je, pretože inak tým, že ste túto možnosť nevyužili, podľa mňa trestuhodne a možno aj na to, aby ste zvolali mimoriadnu schôdzu v termíne, keď bol pôvodne ohlásený aj čas na konanie riadnej schôdze, sme sa mohli dostať do toho, o čom tu všetci hovoríme, že riešenie v školstve potrebuje dohodu cez politické spektrum. A s tým ja hlboko súhlasím. Myslím si, že bol vytvorený priestor na to, aby ste mohli riešenie tohto problému uchopiť tak, že prídete s oddiskutovaným riešením aj s učiteľmi. Strácal som túto vieru po rokovaní predmetného výboru, pretože priamo pri procese vypočutia či už odborárov, či už zástupcov štrajkujúcich učiteľov alebo opozičných poslancov som dospel k záveru, že musíme si tu nejakým spôsobom odtrpieť to, že sú tu zástupcovia, ktorým chceme dať slovo, ale ten návrh na uznesenie je pripravený dávno vopred. Ja sa pýtam aj pre formu konania schôdze, prečo sme neumožnili sa vyjadriť výboru a možno aj tomuto plénu k tým trom podstatným otázkam učiteľov združených, ako sa hovorí alebo ako je známe, je to na isu.sk o tejto iniciatíve, prečo sa aj na výbore, aj tu v pléne bránilo vôbec priechodnosti toho, aby tí učitelia mohli svoje požiadavky všetky tri predniesť, zároveň vysvetliť dôvody, prečo ich prednášajú, pričom my by sme sa zaoberali podstatou tých troch požiadaviek. Na školskom výbore bola možnosť tá, že ich teda aspoň zástupca učiteľov prednesie, kde si žiadosť tejto profesijnej skupiny osvojil, myslím, pán poslanec Poliačik. Tá nakoniec do toho uznesenia nebolo zapracovaná.
Zdá sa mi teda, že opäť prichádza už teraz aj formálne k tomu, že nielen minimalizovanie a snaha o dehonestáciu, ale aj absolútna ignorancia sprevádza celú tú debatu. A tam hľadáte vy najväčšie ospravedlnenie, pretože sa deje predvolebný politický zápas. Snažím sa povedať to, že mohli ste byť riešiteľom tejto situácie. A postavili ste sa do polohy, že keďže túto situáciu absolútne nevnímate a vnímate ako mediálny štrajk alebo tzv. štrajk, dostali ste aj zástupcov opozície do polohy, chcem spomenúť, aby sa to dostatočne dokumentovalo, tu sú, myslím, traja, štyria, piati poslanci, ktorí s nabrúsenými mečmi chceli vybehnúť okamžite s tým, že treba mimoriadnu schôdzu okamžite zvolať a použiť všetky nástroje a celé inštrumentárium opozície na to, aby bola okamžite táto téma vyhlásená za politickú, tá zodpovednejšia časť opozície počkala, snažila sa otvoriť hlavne priestor na príslušnú reakciu vlády a vládnej väčšiny. A myslím si, že čas, keď sa teraz o tomto probléme rozprávame, je ten najvhodnejší čas, lebo už absolútne každému bolo jasné, že táto téma je vám len predvolebne nepríjemná. A preto treba podporiť túto schôdzu. Ale vy s tým riešením v skrátenom legislatívnom konaní jednoducho neprídete. Je falošné rozprávať, že nechcete robiť záväzky, ktoré by zaväzovali legislatívnymi zmenami budúcu vládu. Každý jeden zákon, ktorý prijímate, predpokladám, prijímate s tým, že nebude platiť iba a len počas vášho funkčného obdobia, ale že bude tak dobrý, že vydrží platiť niekoľko následných funkčných období. Legislatíva, ktorú vás žiadame opraviť a by ste prijali vy a bola by oddiskutovaná a kvalitná, by vedela platiť aj cez akýkoľvek mandát vlády alebo akejkoľvek vlády, ktorá vznikne po ďalších voľbách. Ani raz, a to je opäť unikum, ktoré zavádzate, toto plénum nikdy nehovorilo o tom, že nemôže prijímať návrhy zákonov, lebo že by inak tým viazala nasledujúce vlády na niečo. Každý jeden zákon, ktorý prijíma toto plénum, je podľa mňa prijímaný preto, aby mal v sebe otázku alebo podmienku takej kvality, že ho nemusíme v jednom kuse novelizovať. Čo je toto za argument?
Ďalší falošný argument počas tej debaty sa mne zdal absolútne nepochopiteľný. A to je to, že mám pocit, že niekedy od augusta sme sa s tým začali stretávať. A to je legislatívne obdobie tohto parlamentu. To je kde uvedené? Je to uvedené v ústave, v rokovacom poriadku, to niekto povedal. A zadefinoval to tak. A potom následne opakoval predseda parlamentu, premiér krajiny, dokonca minister školstva, že legislatívne obdobie tohto parlamentu sa skončilo. Čím sa skončilo? Vy ste si vymysleli ten termín a zadefinovali ste si ho s tým, že už nebudeme teda ďalej rokovať v Národnej rade, ktorá z ústavy zasadá nepretržite a ktorej funkčne obodrie platí až do konca volieb? Tak vy ste si vymysleli terminus technicus, čím ste kŕmili médiá a následne verejnosť, že je niečo také, že Národná rada sa už nebude uznášať a nemôžete teda prerokovať návrhy učiteľov. Myslím si, že tento argumentačný moment bol veľmi, veľmi falošný v tom, že ste chceli zakryť to, že nemáte vôľu to riešiť, lebo neexistuje nič, čo by obsahovala ústava, rokovací poriadok alebo zákony pri momente legislatívneho obdobia Národnej rady alebo toho, že by niečo také sa mohlo skončiť. Nemôže sa to takto skončiť, lebo nič také neexistuje.
Posledná poznámka je, keďže sme tu boli viackrát vyzvaní na debatu, ktorá by z toho mohla niečo vyriešiť. A ja by som napriek tomu, že viem, ako fungujú politické siločiary, chcel vyzvať aj vás, aby sme predsa len sa pokúsili v troch bodoch, ktoré sú v návrhu uznesenia, zaviazať vládu, aby sme urobili zadosť celému tomu procesu. A chcem poprosiť poslancov, aby si skutočne porovnali tie dve uznesenia, o ktorých sa tu hovorilo, pričom žiadam o podporu uznesenia, ktoré sme predložili my, pretože je komplexnejšie a je v bodoch, kde zaväzujeme vládu absolútne konkrétne to riešiť. Dokonca menovite spomína sa tam, prečo sme tu. a to je žiadosť pre vládu, aby bezodkladne rokovala so zástupcami uvedenej iniciatívy a preverila projekt financovania projektov v rezorte školstva. Pokiaľ ide o tie legislatívne zmeny, si myslím, že nič také strašné by sa nestalo poslancom, ak by žiadali vládu, že na základe požiadaviek Iniciatívy štrajkujúcich učiteľov prijme konkrétne legislatívne úpravy, menovite aby sa opätovne zaviedla možnosť získať kredity overovaním kompetencií, zrušila sa sedemročná obmedzená platnosť kreditov, obnovila sa možnosť získať kredity za rozširujúce štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity a úprava, ktorá by ministra školstva zaviazala vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve. V tom vašom bode 5 vy len zaväzujete politické strany kandidujúce vo voľbách niečo k tomu prijať. A tuná sa žiada vláda, aby predložila legislatívny návrh, ktorého obsahom bude záväzok ministerstva školstva, ktorý by mohol platiť aj cez volebné obdobie, na to, aby bola každoročne vypracovaná, zverejňovaná výročná správa o stave školstva, ktorá by bola predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže nie sú to nejaké zázraky. Ja dokonca si spomínam, aj na tom výbore že to, čo predkladal svojím spôsobom MOST – HÍD na tom výbore, bola snaha zaviazať takisto vládu, aby niečo k tomu prijala. Tiež to nebol nejaký vysoký legislatívny výkon v zmysle jeho zložitosti. Bol to jednoduchý návrh zákona. Pán poslanec Érsek ho na tom výbore predkladal. A preto si myslím, že by sme mohli k tým riešeniam veľmi konštruktívne pristúpiť. Ale keďže tie poznámky vnímam tak, túto vieru nielenže strácam, ale priznávam, že ju nemám. Myslím, si že už som ju stratil.
Chcel by som povedať ešte posledný dôvetok. A to je, že keďže je pri téme učiteľov skloňované práve slovo učiteľ, pri celej debate o výchovno-vzdelávacom procese by sme vedeli pre potreby tohto pléna otvoriť odborne problémy pre primárne, sekundárne aj ďalšie typy vzdelávania. Veľa sa tu hovorilo o možných prijatých pozmeňujúcich návrhoch, riešeniach, ktoré priniesla vláda, ale vzhľadom na odpočet vlády pri konci funkčného obdobia sa dostávame k momentu, keď naozaj 14-tisíc učiteľov je v uliciach. A podľa mňa to prispieva k tomu, že ten odpočet sa dá urobiť veľmi jednoducho. Myslíme si my v hnutí OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, že kvalitný učiteľ je najdôležitejším prvkom alebo kľúčovým prvkom, a hovorili o tom viacej kolegovia, v systéme vzdelávania. Myslíme si, že ak sa zameriame na ten najväčší možný kapitál, ktorý máme na Slovensku, a to je ľudský kapitál, tak by sme sa mohli aj v tomto rezortnom výseku pozrieť na to, aké je jeho postavenie, čo presne učitelia žiadajú, prečo sa investičné a legislatívne zmeny v rámci rezortu školstva orientujú viac na vybavenie, počítače, technológie, digitálne tabule, digitálne učivo, ale je menej alebo vôbec málo finančných zdrojov nasmerovaných do rozvoja toho ľudského kapitálu. Nejde iba o tzv. takpovediac platové podmienky, ale práve celkové nastavenie ohľadom postavenia učiteľov, skvalitňovanie toho ľudského kapitálu a ľudských zdrojov. Sa mne zdá, že aj za posledné 4 roky boli tieto zdroje výrazne v závoze. Myslím si, že dlhodobým podpriemerným financovaním aj regionálneho školstva v porovnaní s príslušným priemerom EÚ bezprostredne súvisí nízky spoločensky status učiteľov a atraktivita učiteľskej profesie i kvalita poskytovaného vzdelávania. Nechcem hovoriť dlho a dal som si záväzok, že do 25 minút to, čo chcem povedať, povedať stihnem. Čiže tie dlhodobo skloňované štatistiky, ich porovnávanie v rámci krajín OECD a podobne sú obžalobou toho, kam sme sa dostali pri budovaní tohto sektora za posledných 25 rokov, a preto opätovne žiadam, aby sme prijali konkrétne záväzky na konkrétne výzvy voči vláde a aby sme sa nezaštíťovali s tým, že tento parlament nechce zaväzovať vládu a prijímať legislatívne opatrenia, ktoré budú platiť cez hranicu volebného cyklu. Dúfam, že je jasné, že tá argumentácia je falošná, pretože každý jeden zákon, ktorý tu prijímame, má ambíciu platiť cez volebný cyklus.
|
Ďakujem. Nuž je to také smerácke, to poviem, prečíta môj predrečník iba prvý bod, ale musím povedať, že keď porovnávam tie dva návrhy uznesení, tak za to, čo je to konkrétnejšie, v zmysle fungovania parlamentnej demokracie má Národná rada zodpovednosť voči vláde. Uznesenie, ktoré bolo predložené nami v troch bodoch žiada vládu riešiť konkrétne veci. Tretí bod tam hovorí o žiadosti, aby vláda bezodkladne rokovala so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov, bezodkladne preverila financovanie projektov v rezorte školstva. Štvrtý bod tam hovorí o žiadosti, aby vláda zmenila niektoré príslušné legislatívne akty. Piaty bod tam hovorí o žiadosti, aby vláda v podstate urobila to, čo vy žiadate v bode B, je to pre všetky kandidujúce politické strany.Ja som dosť prekvapený, keďže tu hovoria viacerí, že sa nevidíte vo vláde, že vy vyzývate politické strany kandidujúce vo voľbách, aby akceptovali vašu správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, čo ste vy neboli schopní riešiť od decembra 2012, a zaväzujete ich, aby ju akceptovali na dve ďalšie funkčné obdobia. To vaše uznesenie konštatuje zhruba to, čo konštatovalo to predchádzajúce, a vyzýva politické strany kandidujúce vo voľbách na niečo. To naše uznesenie vyzýva a žiada vládu na to. Prečo sa teda unúvate predkladať uznesenie, ktoré vyzýva politické strany, zostáva pre mňa záhadou.
|
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani kolegyňa, spolubojovníčka za kultúrnosť a kultúru, ja by som chcel z celého vášho vystúpenia vybrať jednu časť a budem vás vnímať ako predsedníčku Živeny, pretože ten apel zaznel veľmi hlasno a nahlas na to , aby sme boli ambicióznou krajinou, krajinou, ktorá umožní ambície, ktoré by mal ponúknuť jeden moderný, efektívny, a nie možno zakomplexovaný štát. Je veľmi dôležitá výzva aj z pohľadu toho, akú organizáciu zastupujete.
Zároveň si myslím, že je možno vhodné aj doplniť túto výzvu o to, aby sme, bohužiaľ, vytvorili priestor s tým, že je potrebné dať základnú ideu štátnosti, ku ktorej sme sa v roku 1993 dostali, pretože tú ideu, bohužiaľ, veľmi často nevidím. Ani základnú snahu v tomto ctenom plénum to ponúkať nevidím. Preto váš apel beriem veľmi zodpovedne. A myslím si, že na záver tohto volebného obdobia je dôležité vyzvať osobnosti, vyzvať národ, vyzvať ľudí na to, aby sme sa stali ambicióznou krajinou, a preto si váš prejav veľmi vážim aj v duchu toho, o čom dnes rokujeme. A to je rokovanie o budúcnosti, o učiteľoch, o vzdelaní a vzdelávaní.
|
Ďakujem. Dva momenty mám z vášho vystúpenia, keďže vy tak často zachádzate do histórie. O roku 2002 sme sa tu napočúvali dlho.
Rok 2012 ešte majú v pamäti možno viacerí z nás. Vtedy sme vo februári schválili sestrám navýšenie platov a potom za účinnej a výdatnej pomoci ľudí okolo strany SMER sa skončilo to, čo sme schválili v roku 2012 ohľadom platov sestier, na Ústavnom súde. A odvtedy ste mali štyri roky na to, aby ste s tým niečo urobili. A výsledok toho vidíme teraz, je, že niekto je obviňovaný, že zvoláva mimoriadnu schôdzu aj tri týždne pred voľbami, pretože od vás žiada splnenie vašich sľubov.A druhý rozmer, asi 6- alebo 7-krát ste sa odvolali na vaše stretnutie v Čechách a možno ste si všimli, čím je naplnený dnešný deň v Čechách po vašom stretnutí s pani podpredsedníčkou strany TOP 09. A ja len zacitujem, aby som nebol obvinený z nejakých pozmenených faktov. Čiže pani Markéta Adamová, predsedníčka TOP 09 po tej vašej návšteve hovorí toto: „Dneska sme mali oficiálne stretnutie so slovenskými poslancami z výboru pre sociálnu politiku. Všetci ktorí nás navštívili, boli z vládnucej strany SMER na Slovensku. Pani poslankyňa Janíková mi prezradila svoju stratégiu, chcela by sa inšpirovať v Bielorusku. Zalapala som po dychu a opýtala som sa jej, čím by sa tam rada inšpirovala. A ona na to odpovedala: „Myslím si, že tam je čisto na uliciach a je tam nezamestnanosť 1 % a je to predsa úžasné.“ Tak som skúsila sa spýtať, či im tam trošku tak nechýba sloboda a či naozaj obdivuje tento systém. Ona úplne bez váhania dodala, na čo, preboha, je nám...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem. Nuž, vážený minister, chcel by som sa na začiatku opýtať, že čo bolo toto, tento prejav. Ja by som sa chcel opýtať aj na to, či tušíte alebo viete, akým mandátom disponuje vaša končiaca vláda. Poviem vám, že disponuje mandátom 83 poslancov, čo je pohodlná väčšina. A zároveň je otázka, ako tento obrovský mandát ste využili za štyri roky? Ak to teda premeníme na súčasnú situáciu, nuž využili ste ho tak, že ste vystriedali v rezorte školstva troch ministrov a výsledkom toho je 14-tisíc štrajkujúcich učiteľov v uliciach, pričom vy ešte máte tú odvahu diskreditovať ich, minimalizovať to alebo dívať sa na to slovami „tzv. štrajk“. Mne sa zdá po vašom vystúpení, že najväčším a brutálnym zlyhaním troch ministrov školstva strany SMER, ktorí týchto učiteľov vyhnali do ulíc, nie je vaše riadenie rezortu, ale nejakí blogeri a nejakí novinári, ktorí si dovolia niečo písať, klásť otázky a dokonca si dovolia urobiť nadpisy do článkov, ktoré o tom píšu. My sme vám sem, pán minister, neprišli fúkať nejakú vašu boľačku a rozprávať sa o tom, či ste utrpeli alebo neutrpeli imidž dobrého chlapčeka, ktorý riadi rezort školstva. Tu je proste jedna veľká krízová situácia, pri ktorej by sme si mali naliať čistého vína a začať sa zaoberať analýzou tohto stavu. Nezaoberajte sa, prosím vás, blogermi, netvárte sa ako malý ublížený úradníček s tým, že vás sem niekto prišiel dehonestovať a že naozaj si niekto dovolí vám klásť otázky, čo je s Edunetom, čo je s tabletmi, čo sa deje s internetom, čo sa deje s eurofondmi a podobne. K tým tabletom chcem vystúpiť aj podrobne v rozprave.
|
Ďakujem, pán predseda. Uznávam, že ste povedali, že mali možnosť vystúpiť, práve preto by sa mala im venovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Procedurálny návrh, pán poslanec.
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Preto dávam procedurálny návrh, aby ste sem pozvali učiteľov a následne sme mohli hlasovať o tom, že učitelia vystúpia v Národnej rade.
Zároveň dávam procedurálny návrh číslo dva, aby mohli po vašom pozvaní vystúpiť aj sestry.Odôvodnenie. Je to preto tak, pretože ja som sa zúčastnil rokovania výboru pre vzdelávanie a školstvo, kde ste si prijali také uznesenie, ako vám vyhovovalo. Učitelia chceli, aby ste sa vyjadrili k trom požiadavkám, ktoré majú, a neurobili ste tak. Preto by bolo vhodné, aby ste zástupcov učiteľov a sestier nechali vystúpiť v Národnej rade. Ďakujem.
|
Ďakujem, pán predseda. Keďže sme tu veľmi formálni, chcel by som využiť možnosť, ktorú rokovací poriadok ponúka. Ak by ste náhodou neodhlasovali dva procedurálne návrhy pána poslanca Beblavého, chcel by som vás, pán predseda, poprosiť, aby ste zástupcov sestier a učiteľov a zástupkyne sestier a učiteľov sem pozvali priamo vy. Je to naozaj o tom, že budeme tak hlasovať o tom, či tu budú môcť alebo nebudú môcť vystúpiť, je tu naozaj otázka, či si všímate, že máme v krajine obrovský problém. A títo ľudia si zaslúžia, aby mohli v Národnej rade vystúpiť. Preto vás opakovane vyzývam, aby ste ich sem pozvali a následne schválili, že môžu v Národnej rade vystúpiť. Ďakujem.
|
98.
Lojzo, urobil si zásadnú chybu, pretože tento balíček sa nedáva na verejný priestor. To bola tá zásadná chyba, pretože alobalové balíčky sa balia niekde úplne inde, aj s tým, s čím sa futrujú a tá, výsledky tej poctivej politickej práce sa neprezentujú na snemoch a nedeje sa najväčšia a najbrutálnejšia volebná korupcia v dejinách našej demokracie, že niekto si v rámci tej ekonomiky balíčkov kupuje za miliardu eur verejných zdrojov voličov. Tuto bola tá zásadná chyba, že si s tým vyšiel na verejnosť a čuduj sa svete, ja som prekvapený, ja som ten príbeh počul tu prvýkrát a máš absolútnu pravdu. Jediné, čo mi napadá, že či náhodou to teda, tento zabetónovaný systém, kde terminálne štádium podľa mňa nastane až po 5. 3., pretože teraz to len tak voľne betónujú. Akonáhle by mali možnosť to betónovať aj ústavnými zmenami, čo môže po 5. marci prísť, tak vtedy príde absolútne terminálne štádium ochrany systému, ktorý vytvorili a dúfam len, že tento príklad, ktorý si uviedol, je aj v duchu toho symbolizmu, ako sa môžu predmetné úpravy zneužiť. Nemohol byť krajší príklad, pretože ešte pred platnosťou týchto zmien sa dokáže terorizovať, šikanovať človek, ktorý išiel odviesť nejaký lodný kontajner. Katastrofa.
|
92.
Janko, to je až obludné. Ty si to vystaval tak, že si asi päťkrát v rámci tých piatich či siedmich minút hovoril o tom, že nikto nereaguje a nikto neobhajuje. Ja som čakal, že keď už to hovoríš tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, tak niekto sa prihlási aspoň s faktickou poznámkou a bude sa snažiť dôvody, pre ktoré prišlo k úprave alebo k protiteroristickému balíčku, budú sa snažiť obhájiť nielen pred tebou, pred opozíciou, pred prezidentom, ale aj pred verejnosťou, nuž mal si veľkú pravdu, že nestalo sa tak.
Druhú vec, ktorú si spomínal v tom prejave - a je mi z toho teda smutno -, bolo, že niekde na začiatku, keď sa hovorilo o tom, že migrantská kríza potrebuje reálne riešenia a snažili sme sa vypracovať dokument pre plénum Národnej rady, aby napríklad jeden z nezmyslov európskej agendy, a to sú povinné kvóty, bol týmto plénom nejakým spôsobom odmietnutý, respektíve zaujatý k nemu postoj, by som si na tvojom mieste svedomie nespytoval, pretože to súviselo s úplne iným. To, že ale dokážu aj cez politické spektrum prijatý, prijaté uznesenie následne zneužiť pre potreby politickej kampane, je obrovským mementom, že naozaj v tomto pléne cez celé funkčné obdobie išlo málokedy, ak vôbec, o vecné a reálne riešenia. Pretože zneužívať rozhodnutie pléna na marketingové účely, strašenie a zneužívať to v kampani, je tým zdvihnutým prstom, kde naozaj nejde o pravdu, ale ide o to, aby sme niekoho vystrašili a následne ho mohli chrániť.
|
80.
No táto dôvera, neutíchajúca dôvera k našim tajným službám, ktorú vy máte, ja nemám, pretože ak existovali a teraz omnoho mäkšie ustanovenia v zmysle toho, že naozaj existovala reálna kontrola pri tom, ako sú u nás IKT služby nasadzované aj pre účely policajného zboru, aj pre účely trestného konania a vieme, ako často aj v tomto pléne parlamentu sme sa bavili o zneužívaní odposluchov a podobne. Dokonca minister vnútra tu hovoril, keď sme sa presne o tomto bode bavili, že či si myslím, že naše webové sídlo nie je sledované. No myslím si, že je, ale momentálne vytvárame zákonný predpoklad, aby mohlo byť a ja neverím tomu, že je to robené takzvane bona fidei alebo dobromyseľne. Toto oprávnenie v boji proti terorizmu nepotrebujete, navyše je absolútne nepotrebné a absolútne zbytočné. Pretože ak aj by niekto, ak tu šíril myšlienky napríklad fašizmu, čo aj šíri, tak je dávno zaregistrovaný na bodka org bodka info. To znamená, že my by sme mali využiť iné nástroje v tomto prípade možno diplomacie pri globálnom probléme alebo aspoň európskom a začali sa baviť o spôsobe, kto má dostať ten červený gombík, kto bude vypínať webové sídla, kto má dostať možnosť sledovania. Ja si myslím pre účely tejto debaty, že tajná služba to dostať nemá a hlavne, čo už je teraz viac ako jasné, že ho nieže nemá, ale je neospravedlniteľné, že ho dostáva. Lebo tá debata naozaj neprebehla a obávam sa, že to zneužité bude.
|
76.
Ďakujem. Chcel by som sa vyjadriť, tak ako som spomínal v jednej z faktických poznámok, že existuje reálna možnosť, že sa vytvára predpolie na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Keďže sa bavíme už len a iba o prezidentových pripomienkach, tak táto veta je pre mňa aj z pohľadu toho, keďže som sledoval aj debatu o skrátenom legislatívnom konaní, aj prvé, aj druhé, aj tretie čítanie, a keďže toto, táto záverečná fáza pri uplatnení brzdiaceho mechanizmu z prezidentskej kancelárie sa zhoduje presne s možnosťou reálneho zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, tak považujem za dôležité, aby sme aspoň pre možno pamäť alebo širšiu verejnosť hovorili o tom, že áno, existovala v tomto parlamente reálna skupina ľudí a poslancov, ktorí chceli zísť z kratšej cesty späť a náklady týchto zmien, ktoré budú v mnohých ohľadoch nevypovedateľné alebo nevypnuteľné, sú obrovské.
Tak ako som predkladal aj pozmeňujúci návrh v rámci úzkeho výseku k téme, ktorej rozumiem a dlhodobo sa venujem, a bola to téma slobody internetu, ktorou týmto rušíte a prelomením prezidentového veta z toho budete a urobíte reálnu vec, ktorú na Slovensku zavedieme a debatu o tom, kto a kedy môže vypínať webové sídla, ukončíme tým, keďže sme ju v našej spoločnosti ani nezačali, ukončíme ju tým, že na návrh tajnej služby bude môcť byť webové sídlo monitorované a dokonca bude mať takú moc, že ho bude môcť vypnúť. Je absolútne jasné, že rozšírenie oprávnenia policajta vykonať okrem prehliadky dopravného prostriedku aj prehliadku vecí, batožiny a nákladu, je neospravedlniteľná vec. Oprávnenie policajta použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi detto. Ale o týchto veciach rozprávali rečníci, ktorí sa otázkam bezpečnosti fungovania represívnych zložiek tohoto štátu, dokonca fungovania trestného procesu, vyjadrili niekoľkí.
Ja chcem na záver tejto debaty z mojej strany upozorniť na ten najdôležitejší fakt, že nemáme tu len deklaratórne príklady na to, akým spôsobom sa obmedzuje sloboda pod rúškom ochrany bezpečnosti, ale je tu reálny príklad. Jedna zo základných hodnôt a tak, ako to bolo spomínané, je hodnota slobody a keď sa nechceme baviť vo všeobecných deklaráciách a frázach, pretože tam často tieto mohutné debaty o pilieroch hodnotového vybavenia spoločnosti alebo aj jednotlivca veľmi často skĺzavajú, tak je tu konkrétny príklad, ktorý je neopraviteľný, neoprávnený, podľa môjho aj veľmi ťažko opraviteľný a ktorý reálne ruší slobodu internetu na Slovensku. Debatu, ktorú sme ani v tejto spoločnosti, ani pre účely exekutívy, ani pre účely tohto pléna ani nestačili otvoriť, uzatvárame tým, že niekomu dávame právomoc nad veľmi citlivou otázkou a veľmi konkrétnym príkladom, že pod rúškom boja proti terorizmu budeme svedkami monitorovania, respektíve vypínania webových sídiel.
A kam až tento moment ide? Ten moment ide až do miery kriminalizácie nejakej časti society a kde mám absolútne najväčší problém, je, že veľmi často a veľmi možno vágne zadefinovaný problém politického, náboženského extrémizmu alebo prejavov násilia na webových sídlach bude dôvodom na to, aby sa tajná služba takýmito webovými sídlami zaoberala, až do miery po súdnom rozhodnutí pristúpila k ich vypínaniu. Je absolútne legitímne hovoriť, že keď niekto pozná, trošička pozná svetový web, respektíve sieť, ktorá nie je vystavaná hierarchicky, ale je to pavučina, ktorá nemá možnosť, ako jedna centrálna vláda vie tento problém vyriešiť na úzkom výseku 49-tisíc km2 Slovenskej republiky, že je to vec, ktorá nebude účinná a je teda zameraná na možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. Ani v najmenšom, pretože sme nikto nenašli na doméne SK propagáciu terorizmu, nikde sme nenašli webové sídla ISIL-u alebo Daeshu alebo nejakých teroristických organizácií, pritom na svete, tak ako som to citoval, existujú desaťtisíce stránok, ktoré ale naša tajná služba nebude mať možnosť monitorovať ani po schválení tohto zákona takým spôsobom, že budú rozprávať s providermi a budú môcť tieto webové sídla vypnúť.
To, čo si tu dávajú, chcú kontrolovať internet možno politických oponentov, pretože politický extrémizmus má tak širokú možnú mieru výkladu a navyše toto veľmi ťažko bude môcť verejnosť kontrolovať, lebo ešte raz a navždy chce, aby zaznelo, že toto oprávnenie dostáva aj naša tajná služba. Načo je komu dobré monitorovať v spolupráci alebo so zadaním s providerom, že kde sa grupujú možné tábory a enklávy podpory toho-ktorého politického subjektu, politického projektu? To je dobré iba a len na zneužitie v politickom boji. Pretože ak to bude fungovať takým spôsobom, že niekto chce nájsť IP-čky ľudí, ktorí sa pripájajú na konkrétne webové sídla politických strán, teraz tomu dávame nástrojivo a ľudia môžu byť vystrašení, môžu sa reálne obávať, že sloboda internetu dostáva tvrdú a z môjho pohľadu aj zásadnú ranu.
To, že sa môžu brániť tým, že nebudú pristupovať na domény SK, ale zaregistrujú si svoje webové sídla na napríklad doménu EÚ alebo ORG alebo INFO, je to, čo sa v reálnom svete volá nútená emigrácia, sa v tomto prípade bude volať virtuálna emigrácia. Ľudia, ktorí by chceli využívať národné domény alebo doménu druhej úrovne SK, budú nútení aj na základe pôsobenia tajných služieb registrovať svoje webové sídla, aby sa vyhli možnému monitoringu svojich vlastných webových sídiel.
Zavádzame tu emigrantov vo virtuálnom priestore a preto ja podporím prezidentove výhrady a takisto, ako tu bolo viackrát deklarované pri následnom hlasovaní o schválení zákona v tom pôvodnom znení bez úprav, ktoré prezident nakladá, odídem zo sály a chcem tým vyjadriť protest napríklad proti tomu, že ničíme slobodu internetu, slobodu toho, čo má viac benefitov ako konkrétnych alebo preukázateľných možných rizík, ak sa bavíme o uzunkom priestore pôsobenia internetu na Slovensku. Nijak terorizmu nepredídeme, nijakým spôsobom sa nám nepodarí terorizmus zastaviť, nijakým spôsobom tento návrh neprospieva tomu, aby v boji proti terorizmu tak, ako to malo byť, sme boli kúsok ďalej a zvýšili sme bezpečnosť obyvateľov.
Naopak, možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele, je v tomto prípade aj reálne dohladateľné na možnosť zneužitia v politickom boji. Politický boj, ktorý bude potrebovať informácie, ako sa vedie aj teraz hybridná vojna, vo virtuálnom svete je toto obrovský problém a dúfam, že každý jeden poslanec alebo kolegyňa poslankyňa si uvedomuje, že zasahovať do slobody internetu je nebezpečné pre krajinu a spoločnosť ako takú.
Ďakujem.
|
38.
Ďakujem. Tiež mám pocit, že sme strašne skoro zabudli a chcel by som byť v tomto momente nastavený aj pozitívne, ale jediné pozitívum, ktoré po prijatí a prelomení prezidentového veta môže byť, že tie parametre, ktoré teraz budú pre Slovenskú republiku zavedené, sa budú vracať veľmi ťažko a práve možnože ten priamy boj za to, že tá sloboda sa bude musieť vracať v nejakom priamo boji, bude to, čo chýba k tomu, aby sme si tento rozmer vážili ako hodnotu omnoho viacej. Pretože ak si voľne rozoberieme iba to, že ako si spomínal v tom, že kriminálne živly za bývalého režimu, tak si spomeňme, ako sa vyrába kriminálny živel. A kriminálny živel sa vyrába tak, že sa najprv zmení zákon, aby aj prejav názoru mohol byť trestným činom, kriminálnym činom, alebo nejakou skutkovou podstatou. No a tu sme doma.
Skutková podstata za politický extrémizmus vyrobí z nejakého nosiča plagátu, letáku alebo billboardu kdesi politického extrémistu a bude z neho odrazu pre účely toho, čo sa teraz zavádza, kriminálny živel. Opäť budeme kategorizovaní do slušných a tých neslušných kriminálnych živlov, tak nech si všetci ľudia, ktorí doteraz mali pocit, že v tomto štáte obrovské množstvo vecí nefunguje, tak odrazu parametre tohto zákona z nich bude môcť robiť politických extrémistov. A to v tom zákone je a nemusíme sa rozširovať ďalej, pretože je tam mnoho iných nebezpečných mín, ale táto mína a že nevypadla pri opakovanej snahe aj mojich kolegov a kolegov z opozície z tých zámerov, je len a len hanba.
|
12.
Ďakujem. Myslím si, že základným faktom, ktorý treba povedať, je, že pán prezident v súvislosti s prijímaním pripomína, že stupeň ohrozenia nášho štátu je podľa jeho dostupných informácií a údajov na najnižšej možnej úrovni, a preto z hľadiska princípu proporcionality alebo primeranosti hovorí, že predkladateľ nedokázal zdôvodniť, prečo na riešenie tejto situácie nepostačovala alebo nepostačuje doterajšia právna úprava. Je absolútne evidentné, ak o tom hovoríme, že náklady týchto zmien, ktoré tu máme, okrem obmedzenia niektorých základných práv a slobôd hovoria, a tu citujem od pána prezidenta, že: "tu existuje obrovská možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele".
Násobne a niekoľkonásobne sme to tu v pléne hovorili, čo pre mňa je ten úzky výsek aj v bode 7, kde hovorí, že oprávnenie Slovenskej informačnej služby požiadať súd, aby vydal príkaz na zamedzenie prevádzky webového sídla alebo obmedzenie prístupu na doménové meno, čiže absolútny možný monitor Slovenskej informačnej služby webového priestoru je pre mňa tá červená línia, kam sa nemal zákonodarca vybrať. Ostatné veci sú tiež veľmi dôležité, ale mali by sme mať na mysli, že sloboda internetu je veľmi dôležitou hodnotou, ktorú máme a je to hodnota globálna, európska a mala by byť aj slovenská. Tým, že informačné služby nám budú môcť loziť po webových sídlach, sa tejto hodnoty vzdávame, a preto pána prezidenta podporím.
|
75.
Ďakujem. Budeme sa asi opakovať, ale pre mňa je takisto dôležité, ďakujem za to úvodné slovo a uvedenie, samozrejme, boj proti úžere z hľadiska motivácie, ktorú ste aj pri prvom, druhom aj treťom čítaní, teraz takpovediac technicky sme ako keby v tej štvrtej fáze, čiže máme na stole pripomienky prezidenta a ja by som vás poprosil aj v duchu toho, čo pán prezident namieta, či by sa dalo jasne povedať, či tie jeho pripomienky majú podporu aj vás ako osoby, ktorá iniciovala toto konanie, zároveň či sa dá predpokladať, že toto plénum tie pripomienky schváli, alebo nie. To je aj z hľadiska môjho rozhodovania ako keby ten najdôležitejší fakt, keďže sa bavíme teraz už a len o pripomienkach prezidenta.
Čiže ak je vôľa to schváliť, či sa to dá jednoznačne povedať, a tým pádom máme za to, že parametre, ktoré boli zavedené pri prijímaní zákona, budú na základe pripomienok prezidenta vylepšené, resp. zjednoznačnené alebo akokoľvek to nazveme. A vás beriem ako za tú relevantnú osobu, keďže tá motivácia aj celkové nastavenie išlo priamo cez vás. Čiže podporíme alebo podporíte. Ste prichystaný vy priamo podporiť prezidentské pripomienky, alebo nie?
Ďakujem.
|
240.
Nemusím chodiť ďaleko, keď budem hovoriť o pravdivých výrokoch, stačí rozobrať jednu a jedinú faktickú poznámku pána Brixiho. Ani raz, ani jeden jediný raz som ja nepovedal, že sa nič neurobilo. To je, čiže na tomto vystavaná faktická poznámka dokumentuje iba a len to, že viete pravdu zamlčať, prekrúcať, ohýbať a znásilňovať.
Ja som hovoril, že keď minister urobil tisíc dobrých vecí, v jednej zásadnej veci zlyhal, a to, že kryl pána Lazára. Pretože neprišli tie zásadné argumenty, z ktorého bol zásadne obvinený. Neprišiel s argumentami, či je naozaj pravdou to, že pri prevádzke kompy prichádza k 11-násobnému predraženiu. To je vec, na ktorej stojí a padá to, ako som vystúpil k rozprave.
Čiže ak si chcete vystavať svoju faktickú poznámku na tom, že ja hovorím o pánovi ministrovi, že nič neurobil, nie, tak to nie je. Ja som hovoril, že sám ste do tejto debaty priniesli to, že, áno, ak robíte, robíte aj chyby. A ja hovorím a pýtam sa opäť, a už to mu ostatne ako rečnícka otázka, čo nasleduje, ak niekto urobí chyby v normálne nastavenom procese? Ak robím chyby, tak za chyby sa platí, a v tomto prípade nie.
Mrzí ma iba, že to musím opakovať, pretože viem, že to viete a iba z politických a účelových dôvodov ste opäť preliepali tú základnú otázku a základnú pravdu, lakujúc obraz, že predsa minister robil veľa dobrého, tak prečo upriamujeme pozornosť iba na túto jednu vec.
|
236.
Ďakujem. Vážený pán predseda, páni navrhovatelia, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, myslím si, že tu zaznelo už mnohé a takisto sa budem snažiť držať dvoch zásadných faktov. A prvý je ten, že k dodatku alebo k vetičke, ktorá sa objavila v zmluve, čo sa týka, nazvem to prevádzkových nákladov, neodznelo ani v kratučkom vystúpení premiéra, ani pri obhajobe ministra samotného v hodinovom vystúpení ani pol slova. Ja by som chcel teda počuť a vyzývam na to, aby aspoň jedno jediné stanovisko zaznelo k tým 0,8 %, že keď bude rásť cena nafty, prečo za 10 centov sa bude preplácať 11-násobok; 11-násobok.
Ja som počas vystúpení či koaličných, alebo vládnych poslancov, alebo kolegov z opozície sa pýtal zásadný fakt. Sú ľudské pravdy, sú etické normy, sú zákonné nastavenia a mám pocit, že vo voľnom korčuliarskom alebo akrobatickom vystúpení, tzv. akrobacia v kontexte, sa nám nedostáva tej pravdy. Pravda sa totižto dá zamlčať alebo prekrútiť, alebo ohnúť a ja mám pocit, že tu sa niekto snaží pravdu jednoducho znásilniť. Nedá sa, nedá sa obhájiť, ak niečo stojí 10 centov a bude to stáť euro desať, 11-násobné predraženie.
Zaznievajú tu slová o tom, že presné alebo čiastočné pomenovanie 120 káuz, a tu kolega Brixi rozpráva o tom, že sa robia chyby. To je pravda. Ale ďalšie naše príslovie hovorí, že za chyby sa platí! A ja sa teda pýtam, ak robíte chyby, a tuto priznáva aj vládny poslanec, tak kto kedy niesol reálnu zodpovednosť? Pretože by sme tu nesedeli, lebo ak platí, že sa robia chyby a za chyby sa zároveň aj platí, tak ten, kto tú chybu spravil, bol v tomto prípade pán Lazár, minister by ho odvolal, bola by vyvodená vecná a politická zodpovednosť a nemusíme sedieť vo fóre obrovskom, politickom fóre, v pléne parlamentu, kde uplatňujeme kontrolnú právomoc opozície voči vláde a hovoríme, že niekto urobil chybu, ale za ňu nezaplatil ani politicky.
Toto je zásadný moment. A môžte sa to snažiť prelepiť Jaguarmi, môžte sa to snažiť prelepiť tým, ako uspel minister Žiga. Ak uspel tisíckrát a urobil tisíc dobrých vecí, v jednej zásadnej veci zlyhal, a to je, že kryje pána Lazára. A myslím si, že ďalej sa baviť nemusíme. Akúkoľvek nálepku tomu dáte, iba znásilňujete pravdu.
V mnohých tých vystúpeniach zaznieva nie celá pravda, v mnohých zaznieva prekrútená, zdvihnutý pozitívny moment, a ten negatívny ani nespomenutý, v mnohom je ohnutá. A ešte raz, trvám na tom, že sa aj počas tejto schôdze pravda jednoducho znásilňuje.
Ten príklad o tom, ako vediete spoločenskú debatu pri využívaní marketérskych stratégií, ktoré v zásade sa snažia urobiť lživý obraz, lživý obraz jednej rukojemníckej drámy, kde, viete, ak sa, ak niečo únosca alebo proste terorista chce spraviť a donútiť niekoho, aby vykonal jeho vôľu, tak prepotrebnú vec alebo niekoho, koho má rád, unesie a snaží sa niekoho niečím donútiť. Vy to robíte programovo, dobrú a prepotrebnú vec.
Veď to nie je o tom, že je tu jeden jediný poslanec, ktorý tu je teraz prítomný, ktorý nechce kompu? Dvihnite ruky, páni poslanci opoziční, aby sa odkryla tá pravda. Je tu jeden z vás? Žiadny taký tu nie je, to je pravda. Tá kompa je potrebná vec, ale dá sa obstarať aj spôsobom a dá sa prevádzkovať spôsobom, ktorá je jedenásťkrát drahšia. A to je to brutálne, to je to ohnutie, znásilnenie pravdy. Pretože ten príklad, ktorý som použil vo faktickej poznámke, že, áno, požiada synátor svojho otca, že potrebuje tenisky, ten mu ich za 30 euro kúpi. Následne 300 euro prešustruje, prepije, prehrá v automatoch, a keď sa má zodpovedať u manželky, no tak použije ten váš argument, to je ten marketérsky trik, a povie doma žene, keď sa ho pýta, kde je 330 eur, tak on sa ospravedlňuje iba a len tým: "Ty nechceš, aby on mal tenisky?" To je tá rukojemnícka dráma a to je tá najväčšia obludnosť.
Ja to zredukujem, aby sa nehovorilo o faktoch a nefaktoch. Chcem počuť od rezortného ministra, prečo pri tom, ako to je do bodky rozobrané, čo sa stane pri prevádzke, ostatné veci nechávam bokom, lebo sa opakovane na ne kolegovia pýtali, prečo pri nastavení parametrov pri prevádzke, pri možnej zmene ceny ropy, resp. nafty, prichádza k možnému, v horizonte 15 rokov, 31-miliónovému úniku, čo je naozaj miliarda korún, kto počíta ešte v starej mene.
A k tomuto môžme si tú tabuľku zobrať a môžme tam teda ukázať, s akým mechanizmom ráta ministerstvo a ako ten mechanizmus teda vníma, položku za položkou, nie je ich veľa, je ich, myslím, päť a máme vysvetlený zámer ministerstva životného prostredia, resp. organizáciu, ktorú priamo spravuje. Inak sa bavíme iba o zahmlievaní, ohýbaní, zamlčovaní alebo prekrúcaní pravdy.
Ďakujem. (Potlesk.)
|