Ďakujem pekne. Pán predseda aj pán spravodajca, možno si mohol toto prečítať trocha skôr a mohla sa tak rozprava skrátiť. Už keď niečo je tam, tak nemuseli sme k tomu toľko diskutovať.Druhá vec je, Rada vlády pre seniorov vypracovala Národný program aktívneho starnutia na roky 2016 až 2020, čo je dobrý dokument, ktorý sa dlho pripravoval, po troch rokoch, naše Združenie kresťanských seniorov tiež sa toho zúčastnilo. Už druhýkrát to vyhodnocujeme každý rok na Rade vlády. Čiže sa pýtam na to, keď takéto niečo bude, čo je ten Národný program vzdelávania, kto to vypracuje? Existuje na to nejaká rada vlády alebo nejaká komisia, alebo vláda to spraví? Proste toto, žiaľ, tam nebolo povedané. Mali sme tu Čaplovičovu správu z roku 2013, tá bola dobrá, veľmi sme ju schválili. Nemohla byť ona základom toho? Možno tam boli veľké finančné nároky, ale proste tým niečo tu už je, čiže začať na zelenej lúke novým národným program je tu trošku nereálne. A, samozrejme, by nebolo zlé to rozmnožiť a čo najskôr dať do lavíc. Už myslím sa to tam aj dáva.
A posledná vec je, že výročná správa o stave školstva je veľmi dobrý nápad. Už tu viackrát bola výročná správa o ľudských právach, výročná správa o zdravotníctve a tak ďalej. To sa v bežných parlamentoch robieva. Tuná sa to, žiaľ, vytratilo, ale to školstvo dá sa raz tak dať na pretras pre celý parlament, ako to pokračuje. Je to veľmi dobrý nápad, ktorý určite podporím. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Mne sa ten príspevok v podstate páčil, nebol zlý, bol konštruktívny. Hovoril ho skôr predseda VÚC-ky ako poslanec, ktorý má teda školstvo v tej kompetencii. Nepáčilo sa mi to, že pán Blanár opakoval slová premiéra Fica v tom, že mali sme tu aj lepší zákon, ktorý nebol by prešiel, keby sme dali aj my k tomu zákon, v podstate by nič aj tak neprešlo. Čiže toto pripomínam. Nie je to celkom férové tvrdenie. Otázka znie, ako to, čo predo mnou povedal niekto. Mne sa zdá, že tých peňazí bolo nemálo v jeho VÚC-ke. V podstate z nich koľko percent bolo z eurofondov a je už odsúhlasených na eurofondy, lebo oni sa investujú, sa rozostavia a tak ďalej a potom naraz príde kontrola a stopne to. A starosta a primátor a ďalší príslušní musia potom naháňať peniaze, aby to nejako vyrovnali.
Školstvo, peniaze. Vašečka tu hovoril pred chvíľou, že keby sa teraz dal on so svojou kvalifikáciou do školstva, dostane 600 čistého plat. Čiže to nie sú veľké peniaze keď chcem proste nových mladých učiteľov tam dostať, tak tých 600 je málo. No ja si myslím, že táto debata nebola zlá, aj strane SMER pomohla v tom, že ukázal, že má o to záujem. Na to premiér ani minister nemali čas, len cez médiá odovzdávali všelikomu všeličo o tom, sa s učiteľmi poriadne stretnúť a podebatovať si s nimi. Tak proste sa potom vypustí ten plyn z tej nádoby vyrovnávacej. A proste sa tu predebatovalo a niečo sa tu predsa a najmä pre budúcu vládu dalo.
Posledná vec, vysoké školy. Fakt ich máme 36, je to veľmi veľa, s tými filiálkami po mestách a dedinách (lietajúci profesori, absolútne produkovanie docentov, profesorov a tak ďalej). Skutočne to školstvo je v tomto smere aj vysoké veľmi na úrovni zvláštnej. Slovensko nemôže mať 36 univerzít. Musí ich mať podstatne menej. A keď to tak bude, budeme mať aj lepšie vysoké školy. Ale to je už tiež pre budúcu vládu a jej programové prehlásenie úloha. Ďakujem.
|
Vážení, som veľmi poctený, že vlastne celé vedenie Národnej rady je tu prítomné. Takže neviem, či si to zaslúžim, či vás nesklamem svojím príspevkom, ale pán Číž tu nie je. Ale tomu, čo teraz poviem, to ja ešte raz poviem potom vonku.
Vážení, školstvo a zdravotníctvo, to sú skutočne témy, v ktorých sú všetci doma, lebo všetci posielajú niekoho aj sami chodili do školy, všetci chodíme do nemocníc, do ambulancií. Čiže všetci máme na to svoj názor. Ja teda navyše pochádzam z rodiny kde naozaj šesť generácií dozadu boli učitelia. Aj teraz temer všetci z nej niekde učia za tie platy, o ktorých tu Vašečka hovoril, možno za ešte aj viac, možno aj za 700 traja z nich. A napríklad v Senici, a už som tu to raz povedal, zopakujem to, v kostole je veľká socha sv. Jozefa. Tam moja prababka v roku 1935 ďakovala za to, že už 50 rokov je učiteľka. Keď pôjdete do Senice do kostola tak na pravej strane si to pozrite, na konci je to aj napísané. Minule som si to pozrel, je to pravda. Čiže troška o tejto problematike teda niečo viem. Aj sám som učil rok ako profesor matematiky, chémie a telocviku na Gymnáziu v Nových Zámkoch, kde moje študentky boli 17-, 18-ročné. (Viete si predstaviť tú krásu?) Dneska už sú babky, prababky, ale chodili na stretávky. A teda aj na vysokej škole som 27 rokov prednášal prakticky až do revolúcie stále. A s tým sa už nechcem vyťahovať. Ale teda školstvo, veda a tým pádom trocha aj šport boli blízke môjmu srdcu vždycky.
Pán minister nehovoril zle. Tak bolo to fajn, však všeličo sa tam urobilo. Treba mu za to ďakovať, je tam veľa pozitív, ale na druhej strane použijem metódu pána premiéra. Keď sme tu nedávno mali proste čo ja viem ten pontón, teda tému životného prostredia, tak vlastne jeho odpovede na všetky naše námietky boli v tom, že pán minister vybavil Jaguar alebo pomohol vybaviť Jaguar a už viac nič k tým kritikám nepovedal. Čiže ja si myslím, že nemali by sme sa vyhýbať aj tomu, povedať niečo o tých kritikách a vysvetliť to nejakým spôsobom. V tomto smere pán minister to nepovedal. No tam možno v októbri, keď sme tuná odvolávali ministra, tak možno všeličo odznelo, ale neodznelo to znova tak, ako sme si to my vtedy predstavovali. Pán minister povedal, že bol takzvaný štrajk, to ma trošička, by som povedal, podráždilo. Viete, sa hovorilo, aj slovenský štát bol takzvaný. No to sem nepatrí. Ale bol normálny, uznali ho všelijaké štáty, ale to tu nechcem pripomínať. Aj ten štrajk nebol takzvaný. Bol to úplne legálny protest učiteľov. Ja som dlho už nezažil také nadšenie, ešte k tomu sa vrátim, keď som chodil medzi nich s čiernymi okuliarmi, aby ma nepoznali, aby to nebolo spolitizované. Ale bol som veľmi prekvapený tou atmosférou.
Aké sú problémy v školstve, tak rýchlo expresne to spomeniem, mnohé z toho snáď už bolo povedané.
Učiteľský stav má priemerný vek 46 rokov a chýbajú mladí najmä učitelia, žien je tam dosť, aj keď mnoho z nich je tam aj starých. Školstvo je svojím spôsobom zanedbané, dlhodobo na okraji pozornosti vlády tejto, ale aj iných vlád, musím povedať. U nás uznávanie autorít upadá, a teda status učiteľa takisto veľmi upadá. A dneska to, čo si aj žiaci, aj niektorí rodičia voči učiteľom dovolia, je naozaj absurdné. To nikdy predtým nebolo, učiteľ bol autorita. Učiteľ, regenschori a pán farár na dedine sú tí, z ktorých neviem, ktorý z nich ešte do dnešného dňa je autoritou.
Ja som bol v prvej vláde ČSFR zodpovedný aj za školstvo. Vtedy Česká republika a Slovenská republika mali svojich ministrov. Ale naozaj si pamätám na Pišúta, ktorý bol ministrom po voľbách, bol tam, myslím, dva roky a urobil takú koncepciu a všetko proste, čo by sa malo v tom školstve urobiť. On bol starý pedagóg, myslím, fyzik on bol. No ale potom došli iné vlády, pán Mečiar a jeho, by som povedal, orientácia. A tak bolo ešte po ňom 16 takých ministrov, z ktorých, samozrejme, ťahali iným smerom mnohí. Vtedy mnohí dobrí učitelia odišli preč nielen kvôli peniazom. Ten chaos v učebniciach iste tu už niekto spomínal, ale ja si myslím, že najmä kandidáti za SNS zapríčinili, že proste tam došli učebnice, ktoré sa nemohli používať, veľmi rýchlo sa to zistilo, ale aj snahy o modernizáciu vyučovania priniesli rôzne množinové matematické a iné fyzikálne, chemické knižky, z ktorých do dnešného dňa textom rodičia nerozumejú, čo vlastne od nich chcú.
Univerzita tretieho veku. Je trinásť takýchto univerzít. Mám na tom trošička väčší záujem pre seniorov. Tie sú nedoriešené aj legislatívne, aj finančne. Všetci tí seniori si naozaj všetko musia zaplatiť. Ale to nechcem teraz spomínať, teraz sa jedná skôr o školy stredné. Pán premiér povedal nedávno, že opozícia však mohla navrhnúť niečo také behom tých štyroch rokov a boli by to presadili. Ja som tie štyri roky tu bol. Ale z toho, čo aj opozícia navrhla, temer nič neprešlo. Čiže toto bol naozaj taký mediálny slogan, ktorý nebol pravdivý, lebo opozícia v podstate nemohla nič navrhnúť. Ale to už je iná vec. Nechcem to tu pripomínať.
A potom existujú naozaj moderné vyučovacie metódy. Fínske metódy tu až tak nepoznám, len vo Fínsku majú tak málo detí, že o chvíľu tam nebudú mať komu prednášať. Ale to je zase netaktná poznámka. Ale dnes zameranie na takú encyklopédiu vedomostí, všetko s tým, že všetky predmety sú rovnako dôležité a tak ďalej, to sa mi zdá nemoderné. Ja sa myslím, že veľmi dôležité je, aby sme odhalili v žiakoch ich talent, ktorý im Boh dal a každý nejaký má, a potom ich viedli k tomu, aby ten talent presadzovali, aby vedeli uvažovať, asociatívne myslieť, aby mali dobré nápady, dobré iniciatívy, aby vedeli, že treba sa celoživotné vzdelávať a tak ďalej. To sú metódy, ktorými sa dá presadiť všade, keď toto máte. Keď nemáte nápady, iniciatívu, keď neviete viesť dialóg a tak ďalej, uctiť si aj tých partnerov, tak proste bude tuctový človek, ktorý príde a sa nezaradí do života.
Ja si myslím, ale to možno som tu už tiež raz povedal, za veľmi dôležité zo svojho hľadiska pokladám vyučovanie matematiky (ale nie vzorce a tak ďalej), uvažovanie, myslenie, abstraktné myslenie.
Potom za veľmi dôležité pokladám vyučovanie histórie, aby deti vedeli, že nie sú tu ony na zelenej lúke, že všetko to už raz bolo, ako to riešili v minulosti. A zase VOSR sme sa učili celý rok, aj doteraz o tom nič nevieme, ale preberme históriu, tie základné trendy z gruntu, čo tu boli.
Ja ďalej si myslím, že hudba je veľmi dôležitá. To sa celkom vytratilo z učebných osnov. Dneska poznať klasickú hudbu k citovej výchove, k emóciám a tak ďalej je veľmi, veľmi dôležité.
A potom je dôležitá aj etika alebo náboženstvo, ale s tým, že tu, nie si len sám, musíš byť prosociálny, musíš proste myslieť aj na tých druhých a je teda niečo aj nad tebou, o čom treba aspoň vedieť, že to je, aj keď to neuznávam.
Už kauzy nechcem spomínať, ale naozaj ich tu bolo dosť. V Sládkovičove sifóny, sociálne balíčky tu boli, už sa to predebatovalo, nebudem o tom vyprávať, ale minister mal tresknúť päsťou o stôl, povedať, takto to bolo, tam sa spravila chyba, tento úradník spravil zlý výber alebo verejné obstarávanie a tak ďalej. Toto tuná nenastalo. Ale lepšie by bolo, toto keby povedal, ako keď o tom vôbec nehovorí. Ale to už teraz sa vraciam k tomu, čo som povedal.
Ja viem, že sme v roku 2013 tu mali správu bývalého ministra Čaploviča. Ja sa na ňu pamätám. Bola to hrubá, objemná správa. Dlho sme o nej debatovali. Myslím, že sme ju všetci schválili, ale tá správa naozaj išla niekde dostratena. Ja sa pamätám, že tam boli aj návrhy, čo by sa malo v školstve analyzovať v situácii do budúcnosti a tak ďalej. Neviem, čo je s tou správou, neviem, prečo sa tá správa stratila. Ale mali by sa snáď možno aj k nej vrátiť.
Financie. No nie sú tu, ale aj sú tu. Niekto povie, že sme tam dali miliardu na elektronizáciu, pričom stále ešte musíme chodiť po úradoch. Teraz sme tam dávali nejaké žiadosti na dotácie, tak dvanásť dokumentov sme museli pýtať po úradoch, sme všade museli osobne dobehnúť, miesto toho, aby to bolo sieťované, aby si to sami oni zistili. Miliarda sa na tretí sociálny balíček našla alebo nájde. A teda by som povedal, že tú elektronizáciu, veľmi presnú analýzu toho sa dalo vybaviť za 250 miliónov, sme tam štyrikrát to preplatili. Nechcem o tom vyprávať.
Ale napríklad dobrou úsporou by tam bol aj bilbord. Dneska bilbordov je tak strašne veľa, že keby sme ich všetky zrušili a dali by sme to na učiteľov, tak každému môžeme o 100 % zvýšiť plat, ale to už nechcem zabŕdať. Ja nebudem mať žiadny bilbord, ale volebná kampaň to nebude, dobre.
Europrojekty. Pán minister ich chválil, čo je dobré, však iste tam veľa peňazí tieklo. Ale my to poznáme aj celkom z iného pohľadu. Tie europrojekty naozaj prinášajú veľa peňazí, strácanie piesku, kupovanie starých technológií pri verejnom obstarávaní, preferovaní všelikoho, veľké percentá tým, ktorí to zariadili a tak ďalej a tak ďalej. A som išiel potom na NKÚ, kde protestoval som, písal som, zistil som, že NKÚ má takú právomoc, že ide za tým prvým. Žilinská univerzita to raz bola, dobre. A tam bola reťaz ďalších dodávateľov, na konci sa tie peniaze stratili a pôvodnému, ktorý to všetko urobil, nič nedali, to je pravda, s tým, že vraj NKÚ nemôže ísť po tom reťazci ďalej, to je chyba, to by sme mali v budúcom období zmeniť.
Teraz kratučko ešte sa vrátim, povedal som, že budem hovoriť 10 minút, no už toľko, čo hovorím prešlo, k takzvanému štrajku. Ja som bol na niekoľkých tých akciách, najmä keď pršalo na tom námestí, ale aj tá reťaz bola výborná. Proste naozaj som tam zbadal nadšenie, ktoré tu už dlho nebolo. A nebolo to politické, nebolo to nejaké nátlakové. Mladí ľudia aj rodičia, aj žiaci tam prichádzali, v daždi tam stáli. A to nebol štrajk proti ich vedeniam škôl. Mnohí tam hovorili výčitky, že robia z detí rukojemníkov a že na deťoch a na rodičoch robia sociálne násilie. Ale naozaj to tak nebolo. Ja si myslím, že už ten význam to malo, že zaviazali budúcu vládu, aj určitý tlak na ňu urobili, aby do programového vyhlásenia naozaj túto prioritu školstva silne dali, a to tí, ktorí v parlamente pretrvajú alebo sa doň dostanú, tí by mali si postrážiť, že to bol silný tlak na nich. Vláda nemôže týmto protestujúcim ľuďom posielať odkazy cez médiá a nejako ich ignorovať. To sa nemalo stávať, ale stávalo sa to, čiže normálne minister by si ich zavolal, podebatoval s nimi, spravil veľkú debatu a mohol ten ventil tak pustiť toho napätia týmto spôsobom. To sa, bohužiaľ, nestalo.
Ešte čo sa týka legalizácie štrajku, tak aj katolícky katechizmus pripúšťa možnosť štrajku, nechcem to citovať, ale Ján Pavol II. napísal v roku 1981 encykliku o práci Laborem exercens. Štvrtá hlava Práva pracujúcich tam naozaj má jasné stanovisko k štrajku. Je to štvorriadkové, ale môžem vám to prečítať: „V úsilí o spravodlivé práva svojich členov používajú odborové organizácie metódu štrajku, čo je prerušenie práce ako istého druhu ultimáta adresovaného zodpovedným činiteľom a najmä zamestnávateľom. Je to metóda, ktorú katolícka sociálna náuka považuje za oprávnenú pri zodpovedajúcich podmienkach a v spravodlivých medziach. Pracujúci musia mať v tomto ohľade zabezpečené právo na štrajk bez toho, že by utrpeli osobné trestné sankcie za účasť na ňom. Aj keď sa uznáva, že je to oprávnený prostriedok, treba zároveň zdôrazniť, že štrajk v istom zmysle zostáva krajným prostriedkom. Nemožno ho zneužívať, a to zvlášť nie na politické zápasy.“
Keď biskup Lach sa zastal sestričiek, tak pán premiér povedal, že to je akcia KDH. No tak určite to nebola akcia KDH. No ale keď iného biskupa dva dni už po bežaní štrajku komisia pri KBS neodporúčala štrajk, tak vtedy nikto nepovedal, že aj to bola akcia KDH. Čiže aj v tomto smere aj biskupi sú ľudia a môžu si povedať svoj názor, ktorý možno pred voľbami je tak náhly. Ale toto mohli robiť aj štyri roky. A dúfam, že to budú aj ďalej robiť.
Mne sa zdá, že naozaj tí učitelia, ktorí dnes sú v školstve, hovorím, mám ich doma okolo seba dosť, s radosťou v tom školstve pracujú. Snažia sa pozitívne vplývať na mladú generáciu. A tie rozpory, ktoré tam cítia denno-denne, vyvolávajú práve toto napätie. Prekvapený som bol a ešte raz to zopakujem, že naozaj tie tzv. štrajky, na to som hovoril názor pána ministra, sú naozaj veľmi blízke atmosfére novembra, a teda za to som týmto ľuďom vďačný, že po dvadsiatich šiestich rokoch sa znova udiala nejaká angažovanosť občanov, ktorá tuná bola.
Učitelia stále poukazujú v rôznych úrovniach na tie nahromadené problémy, ktoré sa týkajú nielen tých platov, ale aj materiálno-technického zabezpečenia škôl, vzdelávania učiteľov a nedotiahnutej reformy školstva, z čoho potom v koncovke vzniká tá stúpacia nefunkčnosť školského systému. Mne sa zdá, že naozaj z tých požiadaviek, ktoré mávali od roku 2012, veľmi málo je splnených.
A my máme dnes aj ekonomický rast, aspoň u nás, o chvíľu budeme mať vyrovnaný rozpočet 2018 tuším, čiže darí sa nám, napriek tomu na tento rok rozpočet išiel o 250 mil. dole v školstve. Čiže to, myslím, tu už dnes niekto povedal, ale je to príliš veľa na to, aby sme boli spokojní s tým, že školstvo si naozaj nevybojovalo medzi tými inými rezortmi, a v školstve je budúcnosť Slovenska, to, čo mu patrí.
Mnohí tvrdia, že aj sa zhoršujú výsledky našich detí v medzinárodných i domácich testovaniach, na vyššie stupne prichádzajú deti z nižších stupňov škôl horšie pripravené, roky sa učí bez učebníc či už preto, že učebnice chýbajú alebo sú nepoužiteľné. Zdôrazňujú aj firmy a zamestnávatelia, že školy nepripravujú deti na život meniaci sa v spoločnosti. Toto nepocítime zajtra, ale, by som povedal v takom strednodobom horizonte to určite negatívne ovplyvní celú našu spoločnosť. Čiže učiteľský štrajk je politikum, ale nie tak, že by učitelia chceli ovplyvniť preferencie voličov. Je to politikum, v ktorom prebieha zápas o budúcnosť Slovenska. A ja sa pýtam, keď nie teraz, tak kedy možno silno ovplyvniť budúcu vládu aj programové vyhlásenie v tomto smere? Ja by som povedal, že skôr treba učiteľom poďakovať za túto iniciatívu, odvahu a obetavosť.
A ešte raz hovorím, že naozaj som zacítil na tých uliciach to nadšenie toho novembra 1989. A to aj v starom srdci troška poskočilo, pretože to bolo naozaj vtedy, keď nás zjednotila myšlienka aj keď sme nevedeli, čo bude ďalej, ale sami sme pochopili, že takto ďalej žiť nemôžeme a nechceme. Nejakým spôsobom sme narovnali svoje chrbty aj vtedy, aj teraz ich narovnávame, ktoré sa krivili pod náporom povinností, je to aj teraz, bolo to aj vtedy, neriešením problémov a najmä toho vedomia stále klesajúceho postavenia učiteľa v našej spoločnosti.
To je, samozrejme, vec celej našej spoločnosti, že hocijaká autorita sa objaví, hovoríme, tak ten má hento, ten má toto, ten to spravil, ten hento spravil, proste aj anjel z neba, keby sem došiel za premiéra, by nám to vadilo a by sme našli sto jeho káuz. A to je chyba. Proste autorita je tu na to, aby sme uznávali, keď je na tom mieste, kde je.
Čiže pozitívne je, že celá spoločnosť začala diskutovať o školstve, v médiách, v blogoch, na sociálnych sieťach a všetci si uvedomujú, že je to dlhodobý problém, ktorý sa určite netýka len tých platov. Učitelia boli doteraz tichí a skromní a zrazu sú ochotní ísť do rizika, zriecť sa svojho nie veľkého platu, platiť si zdravotné poistenie a finančne podporiť kolegov, ktorí si nemôžu dovoliť prísť o svoje platy.
Zaujímavé je, že aj manželia tých učiteľov, aj deti, ktoré dávno rezignovali na to, že majú doma učiteľku, ktorá kvôli svojej práci zanedbáva rodinu i domácnosť, kupuje pomôcky z vlastných prostriedkov a trávi voľný čas s cudzími deťmi, pochopili, že táto snaha je z lásky k učiteľskému povolaniu, poslaniu, a preto ich chápu a im pomáhajú, tak ako to vidím, hovorím, okolo seba.
A mne sa zdá, aj v tých školách sa viac usmieva, diskutuje, hľadá sa riešenie a dialóg. A to je veľmi zaujímavé a blízke tomu roku 1989, učia sa tam aj demokracii, že naraz v slobode bez strachu rešpektujú opačný názor, ako aj rozhodnutie tých, ktorí sa aktívne nezapájajú z rôznych dôvodov do tohto.
Mnohí išli do tohto proti svojmu vedeniu alebo bez jeho podpory, pričom často vnímali nátlak i rôzne formy vyhrážania. K tomu sa teraz už nechcem vracať, avšak tí ľudia, ktorí to na školách zažili, tak vedia, o čom hovorím.
Učitelia objavili a možno aj pre spoločnosť odhalili, že práve iniciatíva zdola bez politického podtónu ich zjednotila v tom, že ide o dobrú vec a treba zjednocovať sily nielen s ostatnými učiteľmi, ale aj s inými občanmi v snahe o lepšiu budúcnosť.
Ešte posledná poznámka. Dostal som e-mail, teraz som si ho prečítal. Trocha som prekvapený z neho, teda Iniciatívy vysokých škôl, ktorá je iná kampaň. Dúfam, že o týždeň sa možnože znova sa zídeme, dobre. Ale je tam spomínané ohrozenie príprav na maturitné skúšky. Poslali mi to nejakí rodičia z Vazovovej. Teraz som si to rýchlo prečítal, ako keby tým, že sa neučilo, môžu byť ohrozené maturity alebo aj celý ročník v škole sa musí opakovať s tým, že niektoré maturitné predmety ako matika, chémia sa neučia a sa nahrádzajú nematuritnými predmetmi a tak ďalej. Čiže ja myslím, že bolo by hlúpe, keby kvôli tomuto sa naraz ohrozovali, posúvali maturity alebo nebodaj sa neuznal celý ten ročník. Čiže v tomto smere asi sa to týka celej spoločnosti u nás, ale tieto dopady na aj štrajkujúcich, ale aj na ľudí, ktorí sú v školách, by nemali byť s tým, že proste tieto tri týždne sme prežili tak, ako sme ich prežili. Ďakujem za pozornosť.
|
Ďakujem pekne. Ja sa chytím toho posledného, toho kádrového prípadu pani Crkoňovej. To, že takto sa s ňou jednalo, prvýkrát vidím a počujem. Len viem, že takto to bolo, jednali a takých kádrových zmien na tom ministerstve naozaj bolo veľa, až neprimerane veľa. A tým pádom aj tá stabilita, aj tá kontinuita, samozrejme, veľmi trpí. Ja viem, že pani Crkoňová bola na olomouckej univerzite roky kvestorka s miliardovým rozpočtom, viem, že biskup Graubner ju veľmi pochválil za to, že tam robila dobre. A keď som sa s pánom exministrom Čaplovičom o nej rozprával, tiež mi ju veľmi pochválil s tým, že bola čestná, statočná a bojovala a tak ďalej, manažérka výborná. To bolo vidieť aj, keď kandidovala, pokiaľ ide o NKÚ, keď na výbore rozprávala, naozaj nám všetko jasne povedala. Proste nechcem sa k nej vracať, ale ja si myslím, že za všetkým týmto boli problémy okolo tých tzv. sociálnych balíčkov, myslím, to bolo 460-tisíc, keď narástli tie sociálne balíčky, nevedeli, čo je v nich, nevedeli, komu pôjdu alebo išli a kto ich vlastne dostal. A keď dostala firma QUANTA high-tech laserové tieto, tak potom neraz došlo k zmene účtu, to bol veľký podvod. Subalterný úradník alebo riaditeľ odboru mohol podpísať faktúru na 460-tisíc, to bolo tiež veľmi zvláštne. A došla na to polícia od októbra, keď sme za to pána ministra odvolávali, nič vlastne nevyšetrila. Tam stačilo zistiť, odkiaľ prišiel ten e-mail, aké je to konto, to sa všetko dalo urobiť. A prečo akurát firma high-tech na laserové tieto a neviem čo dostane sociálne balíčky pre Rómov. Tak tá firma, samozrejme, myslím, po voľbách sa k tomu vráti alebo možno to bude ako Gorila, že to pôjde zase desať rokov dopredu a nič z toho nebude.
No a, samozrejme, rád by som chodil do roboty, moja žena by bola rada, keby som sem každý deň došiel. A ja myslím, takto nemôžem chodiť do roboty a musím behať po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
42.
Ďakujem pekne. Vážené vedenie, práve striedajúce sa, Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, vážení kolegovia, kolegyne, samozrejme, aj mňa mrzí, že musíme toto preberať tu pred Vianocami, najmä mi je ľúto Východniarov, ktorí museli kvôli pár hodinám utekať z druhého konca Slovenska. Len keby sme tento zákon boli dali na začiatku minulej schôdze, tak tento celý proces sa mohol spraviť v rámci päťtýždňovej schôdze, ktorá tuná bola, určite by sa našiel priestor aj na túto debatu. Tak teraz to musíme robiť tesne pred Vianocami, čo samozrejme má aj veľa nevýhod.
Ja mám jedno privilégium, ktoré vlastne nikto v tejto snemovni nemá ani z vedenia ani z poslancov, že som bol pred pár dňami na zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva. Tam teda bolo, bol šesťbodový program, temer všetky body sa týkali extrémizmu, nechcem povedať, že v zátvorke prebehlo LGBTI, jeden sa potom stiahol, takže len päť, a v rôznom sa potom dodal bod, a s tým súhlasilo zľava, sprava, liberáli, všetci, aj nevládne organizácie, ktoré tam boli, a práve sa týkalo toho, že prečo tento zásadný zákon vlastne súvisí s ľudským právom, nebol daný do tejto Rady, prečo sa neprediskutoval. Bolo to veľmi kritizované, nebola žiadna verejná diskusia, prečo to bolo v skrátenom konaní, načo je teda Rada vlády, keď takýto bod - ja som očakával, že tam bude - tam vôbec nebol, a teda bola o tom dosť dlhá diskusia, ktorú pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Jankovská skutočne musela sa veľmi zvŕtať, a nepresvedčila celkom Radu vlády o tom, že keď to vôbec nedali do programu, že urobili dobre.
A vtedy som si spomenul, že závery z tohto by som mal tu povedať, resp. pri prvej príležitosti, tá sa teraz dnes naskytá vlastne.
No samozrejme, terorizmus nás všetkých bolí, je obrovským ohrozením celého sveta, Európy a iste aj nás, ale pripomínam, že Paríž tu nebol ako jediný akt terorizmu. Dovolenky predtým, sa to každý rok mnohokrát kdekade udeje náhodne. Aj ruské lietadlo nad Egyptom bol akt terorizmu, ale tie, to prešlo relatívne bez veľkých protestov. Samozrejme, Paríž bol strašný a bolo nutné niečo robiť. A teda vláde nezazlievam, že sa s tým zaoberala, len niečo takéto mohla mať už dávno pripravené a pokojne to urobiť aj v normálnych - v prvom, druhom a treťom čítaní. Nič by sa nebolo stalo. Mohlo to tu byť už dávno. Chápem, že bolo treba konať po Paríži, ale nie teda, by som povedal, tak rýchlo, ako konala.
Všetci dobre vieme, že Európska únia je ekonomická veľmoc, ale vojenská aj protiteroristická vôbec veľmoc nie je, že vlastne nemá svoju armádu, spoliehať sa len na toto, znamená Spojené štáty, a ich unilaterálne akcie sú niekedy nám nie celkom pochopiteľné a nie so všetkým súhlasíme.
Takisto bola šanca po všetkých teda posledných teroristických aktoch, aby sa EÚ troška zblížila viac s Ruskom. Vidíme, že v Sýrii je to veľmi nutné, kde Rusi naozaj bojujú proti terorizmu, môže veľa, veľa urobiť. Ale Európska únia na to odpovedala predlžením sankcií, no. (Reakcia z pléna.) Chcem povedať, že (reakcia z pléna) z poznámok, pán poslanec, môžeš vyprávať voľačo, teraz nemôžem na to reagovať.
Chcem povedať, že čo sa týka tých sankcií, Rusi už mnohé vydržali, aj vydržia, a teda to predlžovanie, skôr by som povedal, dnes už umelé, bude škodiť aj nám. Potom sa nesmieme čudovať, keď naše energetické tranzity naraz budú k ničomu a nedivme sa tomu, keď to môže aj takto skončiť, čo bolo veľmi, samozrejme, zlé. V tomto sa mi zdá, že chýba nám aj nejaká konzistentná zahraničná politika, ktorá by nás niekde zaradila jasne. Ako malý štát nemôžeme veľa kľučkovať. V4 ukazuje, že naozaj môže byť určité zoskupenie aj silným. Ale už rozumy tuná dávať na tú tému nechcem.
Čo sa týka pána prezidenta, ja musím tiež konštatovať, že v mnohom má pravdu. Mali by sme sa skôr tešiť jeho pripomienkam, že nejaké dal, a teda by som povedal, že očakávam, že niektoré z tých prezidentských námetov sa akceptuje a že z vládnej strany niekto dá nejaký návrh, ktorý by zmenil tú rétoriku tých 16 noviel zákonov a že ukážeme, že teda aj on v niečom mal pravdu. To, že sa porušuje princíp primeranosti, to všetci cítime. Jedna vec je bezpečnosť, ktorá je nutná, ale druhá je aj sloboda a ochrana súkromia. A to vidíme, že tú konzistentnosť medzi tým a tým sa dá veľmi rýchlo porušiť a proste na úkor slobôd občanov.
Ja som náhodou sa po Amerike túlal v časoch, keď tam boli rôzne teroristické veci. Aj keď už v roku 2001, keď sa stali Dvojičky, som v podstate mal možnosť čítať veľa len šifier na túto tému, ktoré boli naozaj veľmi poučné na celý život. Padli Dvojičky, to bola katastrofa, ale americké reakcie, tie boli veľmi rýchle, veľmi, skoro by som povedal trocha nepremyslené, ako som to nazval niekde, a to nie je z mojej hlavy, strieľanie do hmly bez toho, že by sme videli, kde je vinník, došlo ku Guantánamu, došlo Irak a ďalšie veci. Na jednej strane to bola reakcia typu Pearl Harbor, keď to zjednotilo Ameriku a bez toho by sa Bush nebol nikdy stal druhýkrát prezidentom. Na druhej strane Patriotic act bol dlho pripravovaný a nebyť tejto udalosti, obávam sa, že by nikdy neprišiel. Čiže v tomto smere určitú jasnú hlavu si dodržať asi treba.
Ešte poznámka je, že my nemáme senát, ktorý by mohol šachovať niektoré zákony, ktoré tuná príliš rýchlo prijmeme. Čiže to je jediné. Kto to nahrádza, je vlastne prezident a aj ten senát by sa podľa mňa zišiel a teda každý, kto nejak konštruktívne prispeje k tomu legislatívnemu procesu, by bol vítaný. Za starých časov bol legislatívny proces dlhý a trval aj k vážnym zákonom aj dva roky, jeden - dva roky. Naďalej tak malo byť. Tuná, keď prejde zákonov za deň dvadsať, nie je žiadnym problémom. Ale legislatívny proces spočíval v tom voľakedy, že sa formulovali zásady. Bola komisia, ktorá to pripravovala. Potom sa dalo verejné pripomienkové konanie na sto miest. Potom to išlo na legislatívnu radu, tam sa to schválilo, pripomienkovalo. Potom sa napísalo paragrafové znenie. To paragrafové znenie zas robila komisia, kde bola veľa, veľa zástupcov. Dlho to trvalo niekedy. Vláda aj financovala takéto zasadanie, aby sa to vylepšovalo. Potom po zásadách prišlo znova veľké pripomienkové konanie a po veľkom pripomienkovom konaní zase legislatívna rada. A potom to išlo do vlády a do parlamentu. Čiže takto má ísť zákon a naozaj má byť premakaný a všetky súvislosti má mať chytené a potom netreba ho novelizovať každú chvíľu. Čiže ja som bol aj zvyknutý na takýto postup, ktorý tuná som teda absolútne, by som povedal, postrádal.
Samozrejme, myšlienka tá, že téma terorizmu je našou kľúčovou témou, ale nemala by byť využívaná vo volebnej kampani. To si myslím, že je tiež pravdou, no, lebo je to téma spoločná, všetkých nás a teda pretekať sa v tom, že kto viac koho postraší a pretekať sa v tom, že kto viac potom koho ochráni, by bolo naozaj nepatričné a nemali by byť témy, ktoré sú všeobecne akceptované a ktorí všetci sú vlastne na jednej strane, nemalo by byť témou a dosť základnou témou vo voľbách.
Čo sa týka ústavy, aj teraz sme ju zmenili. Mne sa zdá, že ju meníme často a že je v nej už veľa dier a nedôslednosti. To, že sa tam dva termíny posunuli, potom ten jeden sa troška skrátil, to sa mi zdá, naozaj nebolo podstatné. Ja to nazývam aj metódou odpútavania pozornosti od niečoho a snaha, že niečo ukázať atď. To mi pripomína, to vtedy, keď sme otvorili tú vodu, že sa chce voda predať. O pár dní došla ústava, zmena ústavy, voda sa nebude predávať, nebude sa vyvážať ani v plastových fľašiach. Neviem, či je to tak formované v ústave, ale vtedy, keď som videl ten termín, ako to má byť v ústave, tak som zaplakal, že v žiadnej svetovej ústave sa asi nedostala, vo svete sa nedostal takýto termín. Ale nemal som si to čas overiť.
To, že táto ústava má diery, rozpory, neriešime situáciu, to je pravda. Čo ja navrhujem, proste pekne pokojnú, celospoločenskú, opozično-koaličnú diskusiu vyvolať. Dvadsiate piate výročie ústavy bude v roku, tuším, 2017, tak by sme mohli urobiť nejakú zásadnú novelu, ktorá by naozaj nás, na ústavných právnikoch a všeobecne s ňou súhlasili, niečo takto zmenila. Ja som zažíval oslavy americkej dvestoročnici v Spojených štátoch. Tá ústava sa naozaj dvesto rokov prakticky nezmenila. No čiže to neviem, či môžeme od našej očakávať, ale príliš jej menenie naozaj jej neprospeje.
Tiež sa mi nepáčilo, keď premiér, myslím, včera vyhlásil, možnože to len médiá priniesli, obávam sa, že to povedal, že dnes prelomia veto prezidenta. Tak je to trocha skoro. Je tu parlament. Je to predsa len hlavná autorita Slovenska, tak nebolo to až tak nutné. Tak všetci vieme, že to tak bude, ale pripomínať to, sa mi zdalo také troška nevhodné. Pán premiér Českej republiky vyhlásil, tiež som to mal, toto mám len tiež z médií, že také obmedzenie, aké si teraz Slováci v oblasti slobôd robia, si neviem v Čechách predstaviť.
No, vážení, blížim sa k záveru. Opakujem, že by som očakával nejaký pozmeňováčik, ktorý by v niečom prezidentovi dal za pravdu. A to, čo už bolo tu asi viackrát povedané, že mnohé rozšírenia právomoci policajného zboru a spravodajských služieb sa naozaj netýkajú terorizmu a že to prezeranie áut, používanie rozbušiek, príp. špeciálnych zbraní a streliva atď., obmedzovanie internetu, odovzdávanie audio, video atď., rôzne, extrémizmus. Neviete, čo je pod tým myslené. Tak to, čo nesúvisí s terorizmom, naozaj by som tam nemal, ale už je neskoro teraz o tom samozrejme hovoriť.
Sloboda internetu. No internet je vážne médium, to všetci dobre vieme. Len na druhej strane, je tam toľko lumpární na ňom, že keď si až teraz začneme všímať, že by sme tam niečo mali obmedziť a zakázať a tak ďalej, je tiež trošku neskoro. Celá Európa si s tým neviem rady a potom, samozrejme, vôbec to nerieši problematiku, že tá stránka sa dá organizovať hocikde zo zahraničia atď. Čiže je, okrem terorizmu je tam veľmi iných vecí, xenofóbií všetkého druhu, detských pornografií atď. Nechcem to pripomínať. Čiže tieto pravidlá chýbajú v Európskej únii a keď Európska únia často dáva do placu rôzne inštrukcie a smernice pre celú Európu, tak v tomto by tiež mohla niečo urobiť, aj keď to nie je jednoduché a určite sa to tak ľahko nedá.
Vážení, pár slov ešte a jednu poslednú vetu, vlastne vinš k Vianociam. Tak všetko dobré vám prajem, keď sa rozídeme domov, aby ten, aj Vianoce boli pekné s Božím požehnaním, pokojom, aby ten rok 2016 bol radostný, tvorivý pre nás všetkých. A dúfam, že po voľbách naozaj sa naša politická situácia ukľudní a teda bude tak, ako to má vo fungujúcich demokraciách byť. Slovensko má na to všetky predpoklady.
Ďakujem. Všetko dobré.
|
35.
Ja som teda neni šéf žiadneho klubu, ale som jeden z klubu seniorov Chmel, Mikloško a Daniš, takže traja najstarší poslanci vám všetkým chcú tiež zapriať radostné Vianoce, veľa Božieho požehnania a v roku 2016, by som povedal, veľa nápadov a tvorivosti v širokej koalícii stopäťdesiatich poslancov ľavice, stredu a palice. (Smiech v sále a potlesk.)
|
81.
Veľmi pekne ďakujem. Ďakujem za tento príspevok, si myslím, že bol informovaný, stručný, vecný, tak som si, pán poslanec, predstavoval všetky tvoje príspevky aj v minulosti. Nie sa mi to vždy podarilo, táto predstava. Nedošiel si vôbec do nejakej samonahnevajúcej sa špirály, z ktorej ťa už pozná celé Slovensko, chvalabohu, no a páči sa mi, že si aj ocenil vlastne aj koaličných poslancov a zároveň aj ministerstvo financií.
Ja si tiež o ministerstve financií myslím, naozaj že si tam udržalo svojich odborníkov napriek rôznym vlnám zmien pracovníkov, ktorí objektívne informujú a v prospech ľudí robia veci, a že sa v tomto smere neraz zastali proste ľudí proti úžerníkom, výpalníkom, exekútnikom atď., rôznym nebankovkám.
Bol to vlastne posledný príspevok tuná v parlamente a možno ešte nejaký budeš mať, a teda dúfam, že aj v budúcom volebnom období, len keď tu budeš (povedané so smiechom), že budeš pokračovať v tomto štýle, vecne aj tvrdo, ale proste tak, aby, aby si nikomu nedvíhal adrenalín.
Ďakujem.
|
48.
Ďakujem. Mne sa tiež príspevok pána Fronca páčil. A chcem podčiarknuť to, že myslím si, že po 89. jeden z hlavných výdobytkov revolúcie bol, že ochrana života je vec hodná diskusie. Aj táto diskusia, ktorá bola pomerne kľudná, ukázala, že mnohé veci nie sú jasné. A teda aj keď sú snáď tabu témou, musíme aj tu o nich hovoriť. Človek, ktorý trocha rozmýšľa, musí uznať, že zázrak vzniku života je skutočným zázrakom. Jak je to možné, že z tých dvoch buniek sa naraz začne takto spájať a vznikne z toho jedno krásne ľudské telo, z tých pár buniek? Niekde som čítal, že ako vznikne oko, v lekárskej knihe na desiatich, dvadsiatich riadkoch, to sa spojí s týmto, tým to vyskočí, tam, tam, hen to, toto sa spojí, začierni, nezačierni, bum, je to oko. Ale prečo je tak, ako to je zázrakom, tajomstvom. A teda musíme sa zamyslieť na tým, keď ho chceme vykrývať.
Dôležité je to, aj vedieť, že keď vytneme jednu rozkvitnutú jabloň, každý vie, že tie jabĺčka, ktoré by mala za pár mesiacov, sme vlastne svojím spôsobom zničili.
A posledná myšlienka, začal sa rok milosrdenstva, a to je dobrá správa pre všetkých, že bol najprv milosrdný až potom spravodlivý, ináč by sme všetci boli asi v háji.
Ďakujem.
|
26.
Veľmi pekne ďakujem. Pán poslanec v zaujímavom príspevku vychádzal z knihy Vlada Palka Levy prichádzajú, kde sa veľa hovorí o zlyhaní v európskych kresťanských demokraciách v oblasti ochrany života. On tam podrobne popísal, a preto tá kniha má aj taký úspech na Západe, napríklad v Nemecku. Ja chcem len povedať, že naša kresťanská demokracia, KDH, je v tomto smere skutočne iná, nemá túto predhistóriu, ani dnešnú históriu, nemá to tu význam spomínať, ale od roku ´89 sú to stovky zásadných akcií v prospech ochrany života a teda iste tie výsledky nie sú také, aké by mohli byť, ale sú úmerné našim percentám, ktoré sme mali.
Chcem ešte zdôrazniť to, že, pár poznámok, že čo si tak spomínal. Napríklad aj ja som bol raz v domove dôchodcov, mal som ísť na Soľ nad zlato, všetci sa pripravovali starkí, atď., už sa na to tešili, ale tesne predtým hru zrušili, lebo kráľ umrel, chudák. Čiže to sa stáva a to mi vyvolalo asociáciu, keď si spomínal o tých downíkoch, o oslave tvojho otca. Bol som svojho času v Beckove, kde je veľký ústav pre ani nie zdravotne postihnutých, ale by som povedal pre skôr netvory, ktoré sa, žiaľ, tak to musím povedať, narodili, ležiace deti bez rúk, bez nôh, obrovských hláv, tiež tam žijú, no. Aký je ich zmysel života, načo sú tu, prečo sú tu, prečo sa to stalo, atď., aká je ich budúcnosť?
No chcem upozorniť týmto, že so životom je spojených veľa tajomstiev, na ktoré v podstate nikdy nedôjdeme, a najmä tí, ktorí dneska za úspech pokladajú len mladosť, bielu košeľu, biele zuby, výkonné svaly a úspech a peniažky, atď., baby, tak títo to nikdy v podstatne nemôžu pochopiť.
Záverom takú v podstate banalitu, ale niekedy aj veľmi málo môže zlepšiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
42.
Ďakujem veľmi pekne.
No, spomenul holokaust, slovenský štát, ja som dúfal, že spomenie aj križiakov a inkvizíciu, tak keď 1,72 miliardy ľudí sa nenarodí, tak je to holokaust, to musím priznať aj ja.
Ja chcem tak povedať, skúste vy zorganizovať pochod proti životu, koľko vás tam bude. A pochody Pride sú známe, no, teraz máme v pondelok radu vlády, na ktorú pôjdem, pre ľudské práva, tak zo šiestich bodov rady vlády štyri sa týkajú problematiky LGBTI, tak naozaj tu už nič nemáme na program? To si nenechám len pre seba, ale len problematika LGBTI; dobre.
Samozrejme, život ženy má vždy prednosť pred životom, pardon. Život matky má vždy prednosť pred životom dieťaťa, to je stará zásada, o tom netreba tu hovoriť. Slovo reprodukčné práva ženy je vymyslené voľakedy v Káhire pred 21 rokmi, pekne, pred dvadsiatimi, kresťan nikdy tento pojem nemôže prijať, lebo je to vlastne pojem zlý. To je ako celá rodová rovnosť je niečo úplne divné a nechcem to tu teraz spomínať. Chcem zdôrazniť, že som naozaj ja osobne v KDH o tomto neinformoval, bolo to rýchlo nakoniec ušité, predpokladalo sa, že sa to dá niekedy inokedy, takže KDH s tým nevedelo, že ja s tým tiež vystúpim spolu s týmito dvomi kamarátmi.
V ústave máme aj cyrilometodskú tradíciu teda a to tam nemôžeme hovoriť, že cyrilometodská tradícia nám hovorí to, čo hovoríte tuná, kolegovia. Kto chodí do kostola, ten často počúva tieto témy, čiže to neni len niekde pod perinou s manželkou sa o tom debatuje, ale je to téma vážna. A táto morálka nie je odvodená od neviem čoho, že to neni naša morálka, je to morálka evanjelia, ktorú môže len ten zmeniť, kto to evanjelium vymyslel.
Ďakujem.
|
36.
Do konca volebného obdobia sa to naučím, že čo mám stlačiť.
Ďakujem za poznámky. Chcem povedať, že naozaj hlavná zásluha pre ten zákon, najmä čo sa týka všetkých paragrafov a precízneho legislatívneho usporiadania všetkého, patrí poslancovi Kuffovi, naša zásluha je podstatne menšia. No, bol som v tom Federálnom zhromaždení, keď sa tam tá veta "ľudský život je hodný ochrany pred narodením", tam dodala. Je zaujímavé, že ju dal tam poslanec sociálnej demokracie Fišera, Čech, ktorý, si myslím, ani nebol veriaci, ale sám to cítil a parlament to vlastne akceptoval. V tom čase sme napríklad museli dať na túto tému odpočet za celú federálnu vládu a celú teda koalíciu, robil to vtedy generálny prokurátor, to bol Gašparovič, druhý bol minister vnútra Langoš, tretí som bol ja ako podpredseda pre ľudské práva, a to bola celá denná debata s veľmi zaujímavými zábermi a tam vtedy nikto, ani bývalí komunisti, si nejakým spôsobom nedovolili proste nejako to úplne nejako to hodiť pod zem. To je zaujímavé, ja ten materiál mám, to bol veľký dokument a správa, ktorú títo traja ľudia vypracovali a predstavili parlamentu.
No, chcem ešte povedať poslednú vec, že tu teraz pred dvoma dňami hovorila pani Lunacek, to bola rakúska poslankyňa voľakedy, otvorila ten report, ktorý bol veľmi kontraverzný a, by som povedal, úplne proti týmto zásadám, o ktorých hovoríme, veľmi liberálny, celá Európa o ňom hovorila, o Lunacek report. Ten report vlastne nebol záväzný a všetci ho tlačili ako záväzný a tá sa na základe tejto kariéry stala podpredsedom Európskeho parlamentu teraz. A teraz tu pred dvoma dňami nám rozprávala, neviem už o čom, bohužiaľ som tu nebol, ale však sa dozviem o čom, ale proste nás poučovala alebo hovorila o našom predsedníctve, čo je však dobré. Ale nebyť toho jej slávneho reportu, tak nikdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
30.
Vážené striedajúce sa velenie nášho parlamentu, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, teda už asi skoro týždeň čakáme, že to bude pokračovať, vždy sa to odsúva s nejakými dôležitejšími vecami. Nakoniec vlastne už čakáme štyri roky, že táto téma do tohto parlamentu raz predsa dôjde, lebo zrejme chcem na začiatku povedať, že je to iste téma vážna, iste kontroverzná, ale prvá veta platí, že ochrana života je vec hodná diskusie. To všetci cítia, zo všetkých strán bariéry.
Ja by som povedal, že je to beh na dlhé trate. To vidíme už po celý čas snáď aj nášho života, najmä po revolúcii. Ale v poslednom čase sa niekoľko takých znamení časov objavilo, ktoré treba zaznamenať. Iste ste ich zaznamenali. Boli to masové pochody za život, kde prekvapujúco veľa ľudí, mladých ľudí, stredných ľudí aj seniorov prišlo. To bolo nečakané. Mobilizácia, ktorá nás aj zaväzuje. Potom tu bolo referendum, ktoré tieto otázky tiež debatovalo, nastolilo. Deväťstotisíc ľudí sa vyjadrilo v prospech tých otázok, ktoré tam boli. No ale kopu iných akcií je. Viete, že už trinástykrát sa 1. novembra sviečka za nenarodených páli a modlí sa za dušičky k tomuto. Existuje po mnohých našich cintorínoch, a nielen cintorínoch, pamätníky nenarodeným. 25. marca je Deň počatého života, aktivisti a mnohí ľudia nosia biele stužky a tak ďalej. Takýchto akcií je veľa, čiže politici musia si ich všímať a čakať aj zospodu nejakú iniciatívu, nielen, by som povedal, zvrchu.
Chcem upozorniť, že, samozrejme, je chybou, keď pod ochranou života myslíme iba potraty. To je vážnou chybou. To nie je vôbec tak. Je taká kniha, encyklika Jána Pavla II., ktorého všetci uznávali, volá sa Evangelium Vitae. Naozaj tam si možno prečítať jeho názory na všetky témy ochrany života. A tam teda ich je veľa. Aj tento náš zákon si, skoro by som povedal, väčšinu z nich svojím spôsobom osvojil ako tematiku. Základná myšlienka je, že život treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť. A teda okrem potratov, ktoré dávam na prvé miesto, ale teda neni sú v tom jeho zozname snáď ani na prvom mieste. Ďalej je tam asistovaná reprodukcia, využívanie tiel nenarodených detí k rôznym medicínskym účelom, klonovanie ľudí, biomedicínsky výskum na živých embryách, využitie buniek nenarodených detí na rôzne účely, samozrejme eutanázia, ba dokonca aj trest smrti, ktorý u nás teda nehrozí, aj bol zrušený, tak ako vo všetkých krajinách Rady Európy a Európskej únie. Čiže vlastne o tom sa vždy iba debatuje tesne pred voľbami, keď niekto vyjde s tým, že by bolo dobré ho zaviesť, ako marketingová téma.
Začnem s tými potratmi, ale hovorím, je to toho tu viac. Za chvíľu k tomu prídeme. Viete, skutočne za 42 rokov bolo na svete 1,72 miliardy umelých potratov. V roku ´95 ich bolo 46 miliónov, v roku 2003 42 miliónov. Teda asi 22 tehotenstiev, pätina takto skončila. Toto je drastické porovnanie, neni to z mojej hlavy, ale občas ho používam, že ako keby denne havarovalo 235 veľkolietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Keby jedno havarovalo, tak by sme si to určite všimli. Havaruje ich 235!
Teda bohatá Európa vymiera, to vidíme, a v roku 2003 mala 4,3 milióna potratov umelých a hrozí nám to, čo hovoria štatistiky, že v roku 2100 v nej bude na jedného Európana 14 Neeurópanov. Tento fenomén utečenectva, ktorý sa teraz prejavuje veľmi silno, toto veľmi potvrdzuje. Za 41 rokov totality napríklad v ČSSR bolo 5 080 kriminálnych a 8 300 politických vrážd, bolo 79-tisíc úmrtí pri autonehodách. A za posledných 21 rokov totality, teda k novembru ´89, bolo 1 785 000 potratov. Na Slovensku ich bolo doteraz asi 1,36 milióna, každé štvrté dieťa. Vrchol bol v ´88, keď bolo 51-tisíc, na sto narodených vtedy to bolo 70. Teraz pôrodnosť nevzrastá a potratovosť klesá. To je fajn. Aj keď sa v tomto nezohľadňuje rast používania piluliek "day after", deň potom.
To zas medicínske autority, teda farmaceutické hovoria, že ich používanie vzrastá. V roku 2005 sme mali cez 14-tisíc, v roku 2014 7 501. Tu by som chcel povedať, že uznávame pápeža Františka na základe rôznych jeho výrokov a akcií, chodí medzi ľudí a otvára témy, ktoré tu dlho neboli. A on teda na tú tému naozaj má veľa zaujímavých myšlienok. Čiže uznávame ho v tomto. A tá myšlienka, že povedzme áno životu a nie smrti, tá sa v jeho prejavoch, ktoré má každý deň ráno v Kostole sv. Marty, opakuje veľmi často.
Dnes existuje prenatálna medicína, ktorá naozaj hovorí, že čo všetko sa deje v tele matky už s plodom. Taký veľmi svetoznámy Slovák prof. Fedor Freybergh, ktorý založil tu prenatálnu medicínu, hovorí, že rast plodu v tele matky je zázrakom a že vlastne seriózni vedci ani nespochybňujú, že počiatok života je počatie. Freybergh konkrétne hovorí: "Ľudský život považujeme za nepretržitú a nedeliteľnú kontinuitu začínajúcu počatím, kde každá vývojová fáza je rovnako dôležitá a všetky sú na sebe závislé. Tehotná žena; a ,tehotný´ otec; nie je len pasívnou nositeľkou rastúceho plodu, ale veľmi aktívny účastník vzájomného psychobiologického dialógu. Ideálne by malo byť dieťa milované už prenatálne. Akým spôsobom"; toto je vážna veda; "sa s ním vtedy zaobchádza prenatálne, takým bude ono neskôr zaobchádzať so svetom. Už od momentu počatia je ako nový a jedinečný ľudský jedinec rovnocenným partnerom s kompletnou genetickou výbavou."
Dovolil by som si ešte k dvom takým témam povedať pár slov, lebo hovorím, tých tém ochrany života je veľa. Ja som, samozrejme, v máloktorých odborník. Ale ešte k eutanázii a k umelému oplodneniu, no. To sú asi také hlavné tri, ktoré sú v tomto zákone spomínané.
Iste všetci dobre viete, že eutanázia je vlastne, by som povedal ľudsky, urýchlenie smrti na požiadanie pacienta. Umelé ukončenie života lekárom, najmä spojené s veľkým utrpením, ktoré, treba povedať, dnes už dokážeme aj nejakým spôsobom utíšiť, ale, v zátvorke, často je to spojené aj s inými nelekárskymi témami. Tie témy sú napríklad to, že ten starý človek nám už zavadzia, že je chorý, že nám berie peniaze, čas, že má pekný dom a tak ďalej a tak ďalej. Toto vo svete, bohužiaľ, často z toho srší.
Eutanázia je legálna, to tiež asi všetci viete, v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku a aj v Albánsku, vo viacerých štátoch Ameriky, podrobnejšie som sledoval svojho času Oregon, kde naozaj bol prvý jeden taký, ktorý to zaviedol. Tam to neni federálne, samozrejme, ustanovené. Každá republika má svoje zákony. Tuná ide v štátoch, ktoré som spomenul, o aktívnu eutanáziu, to znamená smrť na základe žiadosti. Existuje aj pasívna eutanázia, proste prerušenie liečby v rôznych špeciálnych prípadoch. Zaujímavé je v tomto smere Poľsko, ktoré tam, ktoré to má tiež odsúhlasené, ale toto v podstate je téma, nechcem povedať, že temer vyriešená, ale proste naozaj v určitých kómatických stavoch, keď človek nemá nádej už prežiť, prerušenie liečby alebo odpojenie od prístrojov a prerušenie roky umelej výživy a tak ďalej, by som povedal, je niečo iné ako aktívna, keď vám dajú injekciu alebo niečo iné.
Ďalší problém je aj asistovaná samovražda. Je to niečo také, že pri tom vám niekto pomáha, radí, povzbudzuje k tomu, aj navádza pacienta, ktorý si už, chudák, nevie so sebou rady, aby urobil to, čo by urobiť mal, a niekde som to aj tak videl, že vlastne on si odšrófuje tú injekciu, ktorou mu začne vtekať do žily to, čo ho má prakticky zabiť.
Zaujímavé je aj to, a to sa asi celkom nevie, že v januári 2012 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu proti eutanázii, prakticky ju zakázalo. Toto by bolo dobré sa k tomu aj trocha vrátiť, keď tú tému otvárame teraz. Holandsko schválilo eutanáziu v roku 2002, napríklad len v 2014. bolo 5 366 osôb takýmto spôsobom odstránených a od roku toho 2002 doteraz je nárast 182 %, čo sa týka roku.
Teraz prebehla médiami taká správa, iste senzačná, že teda nejaká holandská organizácia, ale vraj známa a vplyvná, navrhla, aby po sedemdesiatke každý dostal zadarmo dve tabletky smrti a mal možnosť ich použiť a tak ďalej. Tak to v médiách všeličo je, takže nechcem tomu moc veriť, ale vyvolalo to veľkú diskusiu po celej Európe. Dve tabletky po sedemdesiatke, no ja už asi šesťkrát by som mohol o to požiadať.
No, posledná vec, chcem k tomuto povedať to, že vidíte, že aj keď sme vyčítali referendu, že túto otázku tam dáva, lebo fakt, že bola trocha nesúrodá s tými ostatnými, tohoročnému februárovému, tak 900-tisíc ľudí, temer 900-tisíc povedalo svoj názor, že "nie" na eutanáziu. No, čiže ľudí to tiež trápi. A veľmi úprimne poviem výrok jedného vatikánskeho kardinála, s ktorým som svojho času debatoval, že boj o potraty prehrávame a keď ho prehráme, začneme bojovať o eutanáziu. "Pripravte sa na to, pán Mikloško," to mi dávno už povedal.
Ešte pár slov k umelému oplodneniu. Tiež to nie je jednoduchá otázka, iste by lekári mali k tomu viac hovoriť, ale, samozrejme, ja, ktorý mám viac detí aj vnukov, aj všelikoho, viem, aký boží dar je dieťa, aj na starobu, aj behom celého života, jak môže manželstvá spájať a pomáhať všeličomu, je s tým aj veľa ťažkostí, trápení, to je pravda. Čiže úplne chápem každý pár, ktorý chce mať dieťa a nemôže mať dieťa a veľmi si ho praje. Čiže v tomto smere, keď ho nejakým spôsobom má, samozrejme, som rád, aj keď je tu veľmi veľa detí, ktoré sú na adopciu a ktoré nikto nechce aj z vážnych dôvodov, že svojím spôsobom sú základné génové veci, majú v prvých rokoch, keď sa všetko formuje, nejakým spôsobom pokazené, dá sa povedať. Lebo tá prenatálna medicína, to som tu už asi aj povedal, vlastne hovorí to, že keď to dieťa, vy sa mu nevenujete, keď je ešte v tele matky, keď sa mu, nepúšťate peknú hudbu, nehladkáte ho, nerozprávate sa s ním, keď sa pred ním vadíte, bijete a nebodaj ešte čo všetko iné robíte, keď je nechcené, tak to dieťa bude mať na celý život z toho problémy a keď sa narodí a budete pokračovať takto, že trebárs neni tam ani tá mama a zároveň ešte je tá rodina v rozklade, čo sa často stáva, tak to dieťa má veľmi zlú perspektívu pre život a v treťom roku sa mu zabetónuje mozog a potom je už zmeniť tie väzby v ňom veľmi ťažko.
Chcem len upozorniť, že tie metódy, ktoré existujú na túto tému, ešte sa budú vylepšovať, budú modernejšie a tak ďalej, ale sú momentálne, pokiaľ ja ich poznám, drastické voči žene a aj tie dopady na budúce deti, ešte výskum neexistuje, tak aby mohol povedať, že všecko je tam v poriadku. Ja dúfam, že je. A ďalej chcem povedať, že veľké firmy aj malé firmy z toho robia dosť veľký biznis, vidíte, tých plagátov je všade veľa. Nedávno som videl, že aj vám krásne prsia naformujú a iba za 2 490 euro, no to neni až tak veľa. Tak navrhol som to Združeniu kresťanských seniorov, že by prípadne si to viac všímali. No ale toto sem asi nepatrilo. Proste tie metódy sú drastické voči žene, to hovorím, a keď žena má zaplatiť 2-tisíc euro a potom sa to nepodarí a pýtajú za chvíľu znova to alebo trocha menej, keď chce ísť znova, tak je to také troška zvláštne, no.
Ja som zažil diskusiu, a tým túto tému skončím, v Taliansku, kde som šesť mesiacov počúval denne v rozhlase alebo v televízii, v novinách tému na umelé oplodnenie. Tam mali referendum o zmene zákona, ktorý nejaký bol a oni ďalším zákonom chceli zrušiť zákaz výskumu na embryách, zrušiť, aby maximálne len tri embryá sa vkladali do maternice a vypustiť ochranu práv embrya zo zákona. A ešte niektoré ďalšie veci. A debatovalo sa veľmi dlho. Proste všetci sa vyjadrili od ľavých po pravých a bolo veľmi zaujímavé, lekárov aj nelekárov, výsledky tej debaty, nechcem sa k tomu vracať, ale tam som troška ostal múdrejší a ostalo to na tom potom, že umelé oplodnenie je tam možné iba u dokázateľne sterilných dvojíc, nie je možné alebo zakazuje sa selekcia embryí dopredu, tie, ktoré sa nám pozdávajú, áno, tie, ktoré nie, zlikvidujeme, zakazuje sa generácia vo veľkom, proste doslova manufaktúry, lebo to sa tiež robí, zmrazuje sa to a potom tie staré sa likvidujú. Prebehla párkrát novinami správa, že v Anglicku likvidovali toľko a toľko tisíc embryí. Tak z hľadiska kresťanského a z hľadiska kresťanskej etiky vlastne tento zákon je písaný týmto štýlom, tak z hľadiska kresťanského je to absurdné a je to nedovolené, nemožné.
Čiže otvorená diskusia tam bola veľmi dobrá, to referendum neprešlo, ale som sa veľa dozvedel, čiže tá diskusia u nás prakticky vôbec o tom neexistuje, len ten plagát, že poďte tam a tam vám to urobíme, pekné dieťatko budete mať, to beží. Ale čo všetko za tým je, sa o tom málo hovorí. Veď len napríklad aj taká vec, že dieťa by mohlo mať aj troch-štyroch rodičov, pretože neviete, ktorá spermia sa zahniezdi v maternici, alebo ktoré oplodnenie, oplodnená bunka. Dieťa má právo poznať rodičov, často sú tam aj darcovia rôzni, aj neznámi a je to aj výlučne napríklad z liečenia toho dieťaťa, že niekedy treba poznať históriu rodičov a tak ďalej. Takýchto veľa otázok tam bolo, ktoré nám ani vôbec nikdy nenapadnú, ale existujú a tu my o nich málo debatujeme.
To, ešte raz zdôrazňujem, že téma ochrany života je vec hodná diskusie. To je výdobytok aj Novembra. Dovtedy to bola úplne tabu téma, tabu téma. A to, že niektorí poslanci sme to dali, pracoval na tom štáb odborníkov skoro tri roky, čiže nijako, vždy boli dôvody, prečo sa to nedostalo do pléna, ku koncu obdobia, isteže to nebolo najvhodnejšie obdobie, sme to dali do pléna a ospravedlňujeme sa za maximalistické požiadavky, ale je to aj, ako hovorím, na úrovni kresťanskej etiky a tešíme sa, že sa o nich trocha tu bude rokovať.
Napríklad taký manifest účastníkov Národného pochodu za život v Bratislave z 20. 9., nechcem ho celý čítať, citovať, požaduje, samozrejme, bežnú formu ochrany, úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť, pomoc tehotným matkám, mnohopočetným rodinám, rodinám v ťažkej životnej situácii a tak ďalej, a vyzýva poslancov Národnej rady, vládu a prezidenta, aby vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť.
V októbri 2015 som dostal ja, a iste aj vy, lebo potom som videl, že to bol asi list všetkým poslancom, od najvyššej autority na Slovensku, čo sa týka katolíckej cirkvi Mons. Stanislava Zvolenského list, kde sa píše, tri vety, citujem: "Usmrtenie každého človeka, aj nenarodeného, považujeme za morálne neprípustné a nespravodlivé. Tešíme sa, že desaťtisíce obyvateľov Slovenska vyjadrili svoj postoj k ochrane života od počatia po prirodzenú smrť a k ochrane rodiny a manželstva. Našou úlohou a prejavom ľudskosti je vytvárať podmienky, aby každé dieťa bolo prijaté. Väčšiu pozornosť si zasluhuje zlepšenie legislatívy o informovanom súhlase ženy pred potratom a podpora rodín s deťmi. Máme nádej, že sa nájde dostatok odvážnych, múdrych a mravných verejných predstaviteľov, ktorí vo svojom svedomí pochopia, že je nevyhnutné obmedziť interrupcie predovšetkým zo sociálnych dôvodov a z dôvodu pohlavia dieťaťa."
Tak niekto sa pýta, prečo sa ty do toho tiež pcháš. Viete, už v rokoch ´90 - ´91, ´92 som bol predsedom prvej porevolučnej 40-člennej komisie, ktorá sa tomuto venovala veľmi precízne. Bolo tam veľa odborníkov, samí lekári, ktorí o týchto témach debatovali a priniesli veľmi zaujímavé závery, ktoré sa potom preniesli v oboch republikách, v našej menej, ale v českej viacej, a naozaj stálo za to, za tie debaty a zápisy, ja ich ešte niekde, voľakde mám. A teda to, že máme zákony na ochranu prírody, zvierat, života, zločincov, máme, ale nenarodených vlastne zákon nechráni. Je to starý zákon, komunistický by som povedal, č. 73 z osemdesiateho šiesteho, ktorý sa temer nezmenil. Je Dohovor o právach dieťaťa, ten som tiež náhodou ja predložil, Federálne zhromaždenie ho schválilo 17. 11. 1990, prvé výročie Novembra, a Listinu základných práv a slobôd schválilo Federálne zhromaždenie 9. 1. ´91 s vetou "ľudský život je hodný ochrany pred narodením". A máme to aj v našej ústave.
Tiež druhý pamätník pre nenarodených 30. 10. 1997 pred Modrým kostolom práve naša nadácia, v ktorej som ja bol predseda, zorganizovala, je tam stále. Aj prvý pochod za život 1. 11. ´98 táto nadácia Spolupatričnosť organizovala prvý pochod na Slovensku. Teraz bolo 300 a vidíte, že za 17 rokov sa táto slávnosť zmenila na veľkú, by som povedal, manifestáciu za život. No o Košiciach, ktoré boli v 2013. svedkom tohto pochodu, už nechcem spomínať, ale tam som si na jednej konferencii dovolil povedať, tak obdivuhodné bolo, ako aj cirkev ukázala schopnosť mobilizácie a možnosti tlaku na politikov.
Ja si dovolím povedať takú jednu-dve vety, citácie na konferencii, ktorú som tam ja povedal, no, že ochrana života, to je široký, to som tu už spomínal, génové manipulácie, predávanie orgánov, už som to spomínal a že potraty sú, samozrejme, mnohoparametrickým problémom. Toto mi aj niektorí cirkevníci trocha zazlievali, a mimoparametrický v tom, že riešenie vo výchove k úcte k životu, k sexuálnej výchove, k zdravotnej starostlivosti, zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky aj bez legislatívy. Ale aj najlepší zákon, keď ho nejakým spôsobom urobíme, nič nespraví, ak sa nezmenia srdcia ľudí. To som presvedčený aj dnes a teda to, čo dnes dávame, je vlastne takým úvodom k tomuto, k tejto diskusii. A aj záverom, pretože je koniec volebného obdobia, v tomto volebnom období.
Potom sme naraz zažili 20. 9. toho roku bratislavský pochod, kde bol aj taký transparent: "Každý, kto je za potraty, sa už narodil."
František Múčka v konzervatívnom denníku zaujímavo povedal, že v priebehu dvoch rokov sa tu sformulovala nová angažovaná generácia a v dave prevažovala mladá a stredná generácia, študenti a rodiny s deťmi. Slovenské pro-life hnutie sa vyvinulo do podoby, akú môžu závidieť konzervatívci v mnohých ľudnatejších a vyspelých krajinách, nikde v strednej Európe okrem Francúzska, ani v západnej Európe neexistuje také masívne prorodinné hnutie. Naši pro-liferi vynikajú aj kultivovanosťou a tým, ako sa pokúšajú viesť dialóg s ľuďmi opačného názoru. Na rade sú teraz najmä politici. Ani jedna strana by do ulíc nedokázala priviesť desaťtisíce a sme demokratickou krajinou, v ktorej sa politika nemá meniť len výsledkami volieb, aj angažovanosťou ľudí, volanie z Bratislavy musia zobrať politici vážne. Desaťtisíce povedali "áno" pre nenarodený život, teraz je rad na parlamente a vláde, aby ich zobrali vážne.
Vážení, ďakujem, že ste ma vypočuli. Je symbolické, že tento zákon sa predsa dostal do programu a v konci celého obdobia, aj v konci tejto schôdze, ako sme hovorili, pripravoval sa dlho a bolo by škoda, keby ostal odhodený len preto, že vždy boli dôvody, prečo sa sem ešte nemohol dať.
Ešte raz hovorím, áno, je to maximalistická verzia, za to sa ja tiež trocha ospravedlňujem tým, ktorí neveria, alebo tým, ktorí majú úplne iný názor, ale demokracia spočíva v tom, že si túto vec prediskutujeme, priatelia navždy naďalej zostaneme. Viem, že pre niektorých je tento návrh príliš tvrdý, ešte raz sa im ospravedlňujem, ale musíme o tejto téme diskutovať a čo najviac sa pokúsiť zaviesť morálku do našeho života, ktorá sa z neho vytráca a vidíme, kam to všetko speje. No pri druhom čítaní určite zákon vylepšíme, to vám sľubujem.
Ďakujem za pozornosť.
|
116.
Ďakujem. V ´92 bola pripravená vcelku veľmi dobrá a zaujímavá, dlho pripravovaná ústava, ja ju niekde mám, minule som ju našiel, potom prišiel Mečiar k vláde, zahodil ju a za pár mesiacov upravil, pripravil novú ústavu s mnohými zadrhelmi, ktoré vidíme dodnes, a táto ústava sa, žiaľ, často mení a nie vždy k lepšiemu. Pamätáme sa, keď tu bola debata o predaji vody do zahraničia, nakoniec tej vody stále máme, chvalabohu, dosť. (Reakcia z pléna.) No, ja hovorím teraz o vode. Hneď sa to dalo aj do ústavy, myslím, že sa tam dostalo, že nemôže sa to v igelitkách vyvážať von ani, čiže do ústavy sa dostali tieto fľaštičky, no, to málokde na svete majú. A zákaz vyvážania vody, čiže to bola tak skôr politika, no.
Samozrejme, keď je situácia mimoriadna, tak možno meniť aj ústavu, aj treba ju meniť, ale je to vec celej spoločnosti, je to vec vlády aj opozície, chce to naozaj celoštátnu diskusiu, rozhovory s opozíciou. A k tým nedošlo. Dostali sme balíky, hrubé balíky zákonov a tam bola aj táto lehota na dlhšie zadržanie. No, ja si myslím, že tá lehota je v podstate takým bielym psom, že všetci sa na ňu upnú a začnú o nej diskutovať, tak jak to už bolo veľmi často. Proste nebol by som proti zmene ústavy, keď je naozaj zdôvodnená, ale veľmi by som žiadal, pretože to je treba aj s opozíciou prerokovať, aby pred tým boli nejaké pokojné rozhovory, že prečo a jako. Na tých výboroch je to veľmi rýchle, bla-bla-bla, niekto niečo povie, aj tak sa to neschváli, čiže mnohí ľudia rezignovali. Čiže v tomto smere chýba mi pred zmenou ústavy seriózna a dobrá diskusia.
Ďakujem.
|
38.
Môžem už hovoriť? Môžem, dobre. Ja som tú istú otázku dal aj pánovi ministrovi Lajčákovi, ale už mu odpustím, že tu neni a aj pán minister odišiel. Čiže tvárim sa, že ja sa ho potom osobne opýtam, jaký je jeho názor na to. Ale k tomuto chcem povedať len toto, že samozrejme v pozadí je náš vzťah k Ukrajine, ktorý má byť pozitívny, pochopiteľne, ale aj k Rusku má byť pozitívny. To, že sme, Ukrajine dodávame, pomáhame reverzný plyn, to v podstate je v poriadku, ale keď Ukrajina neplatí, tak potom sa nemôžeme čudovať Rusku, že chce zastaviť, alebo už aj zastavila dodávku plynu cez Ukrajinu a tým pádom viac-menej odstaví aj nás a to môže mať veľmi vysoké ekonomické dôsledky pre nás, no.
Moja otázka tak znie, ale ešte dám aj možná, tú dám až na konci, no.
Mne sa zdá, že v budúcnosti naozaj ukrajinsko-slovenský transfer plynu bude odstavený a že teda k tomuto to smeruje. Aj keď sa pozriete, Nord Stream a Eustreame, tak v podstate nás to obchádza. Čiže máme komisára pre energetiku v Bruseli. Však ja, myslím, že cez neho by sa dalo viac tlačiť, alebo neviem o jeho výsledkoch v tomto smere. Aj počul som, že keď premiér bol nedávno v Bruseli a otvoril túto tému, tak povedal, to je ekonomická záležitosť, to nemá čo tu robiť. Neviem, či to je pravda, sa pýtam, či to je pravda.
A druhá otázka je taká troška snáď veľmi urgentná v tom, že to bolo včera, tu bol pán Schröder, bývalý predseda vlády a teraz má vysokú funkciu v Ruskej federácii, čo sa týka energetiky, či sme nemohli s ním nejako lobovať, alebo sa nedozvedeli niečo viac o tom, lebo on je, tak sa mi zdá, že na strane Ruskej federácie vzhľadom, lebo zastupuje tam tieto rôzne transfery energie, že či sme od neho niečo nedozvedeli v tomto smere. Ďakujem.
|
34.
Pán minister, nechcem vás trápiť, lebo ešte mám jednu otázku. Nebodaj, aj na ňu budete odpovedať, to by ma mrzelo. Ale ja som pozeral tlačovku prezidenta Putina a prezidenta Hollandeho, ktorá bola naozaj veľmi zaujímavá na túto tému. Išlo o zostrelenie lietadla, ale, samozrejme, aj o ďalšie akcie. Vidieť, že to eskaluje, pretože Rusko dalo na Turecko dosť silné sankcie, tak ako ono dostáva z Európskej únie. Išla tam o Saeed Asadovi debata, Hollande požadoval odvolanie, Putin neskoršie a tak ďalej, no. Proste tá téma je stále živá. Mne sa len zdalo, že keď pán premiér išiel na túto debatu, tak v európskom výbore sme o tom dosť debatovali, ale potom závery, aj jeho tlačovka nijako nesúviseli s týmito otázkami alebo s tým, čo sa tam vlastne udialo. Čiže, samozrejme, ja som za mier a nielen v celom svete, ale aj tam, v tejto oblasti, ktorá je veľmi háklivá. Je to aj hranica NATO, je to hranica aj dvoch náboženstiev, dá sa povedať. Len ten náš meter bol naozaj dvojitý. Keď sa zostrelilo lietadlo, tak v podstate moc sme k tomu nepovedali a ten smútok nebol taký, ako potom, keď nastali ďalšie udalosti. Čiže moja vlastne otázka súvisí s tým, že vlastne už ani nechcem žiadnu odpoveď. (Smiech v pléne.)
|
6.
Ďakujem pekne za odpoveď, aj keď bola odpovedaná iba 1. časť otázky, tá k téme utečencov, vlastne sa neodpovedalo nič, tak ešte na to by som sa opýtal, pretože utečenci, samozrejme, je vážny problém, spája sa to aj s terorizmom, niekedy viac, niekedy menej, využíva sa to vo volebných kampaniach, aj vašej, no a samozrejme, stará sa o to vláda, ale aj nevládne organizácie, cirkvi a všelikto iný, či nejaký koordinačný útvar, ktorý by to celé troška koordinoval, nielen ako vaša strana, by sa nám zišiel.
Čo sa týka terorizmu, terorizmus tu už je dávno, však sa strieľa všade okolo, ale my na to reagujeme až teraz, čo je troška, by som povedal, neskoro, za prvé. Za druhé, v kľude sme mohli o tom jednať aj v januári, februári, radi by sme došli a tu jednať o tom, nemuselo byť tak skrátené, to nám prišlo poslancom naraz balík 15 zmien rôznych zákonov, samozrejme, dovtedy sme nemali šajnu, ako sa hovorí, že čo v nich je, dávať nejaké návrhy sme si ich odučili, lebo aj tak nikto, žiadne neprejdú, takže v tomto smere si myslím, že premiér mohol zvolať nejaký okrúhly stôl, jak k téme týchto zákonov, antiteroristických, tak k téme utečencov. Tak to, keby ste boli taký láskavý, mu to ešte tlmočiť, aby proste nejakým spôsobom v tomto konal, možná už keď nie pred Vianocami, tak po novom roku.
Ďakujem.
|
10.
Ďakujem pekne. Tak dobre sa to počúvalo. Trocha to bolo dlhé už na koniec nášho zasadania štvortýždňového, ale fajn. No zabudli sme na to, čo nedávno bolo v médiách, že u nás máme 60-tisíc voľných pracovných miest, o ktoré nikto nemá záujem. Sú tu a ľudia ich nechcú. Niekto mi hovoril, že v poľnohospodárstve máme 100-tisíc pracovných miest voľných. Nech sa páči, ľudia to nechcú. Chodia zo zahraničia, tí sa o to zaujímajú. To je jedna téma.
Druhá téma, mať deti je luxus, no. Áno, starneme, deti sa nerodia, to je pravda. Ale ja si myslím, že práve vaše liberálne myšlienky, s ktorými prichádzate, to tiež zapríčiňujú. To, že sloboda je bez hraníc "od nem látom do nem látom", treba všetko skúsiť a tak ďalej, to je tiež jedna z príčin toho, že deti sa nerodia. V Nemecku je veľmi bohatá spoločnosť a tam 30 % ľudí nechce mať žiadne dieťa, 27 % ľudí som niekde, jedno dieťa a dosť a tiež asi okolo tretiny proste žije tak nadivoko, na skúšku, proste vystrieda to a tak ďalej. Čiže to je trend celej spoločnosti.
A potom ale, zato som sa prihlásil, keď ste povedali, že úplne hlúpe, čo ste povedali, že nezmyselné ustanovenie v ústave, že manželstvo je zväzok muža a ženy, že to je vlastne príčinou toho, že sa deti nerodia, a to je absolútne nesúvisiace, nekorelujúce. To, že manželstvo je zväzok muža a ženy, vie každý, ale teda to naozaj vôbec nesúvisí s pôrodnosťou. Takže príspevok nebol zlý, ale tie veci, ktoré ste niekde zdôraznili, proste zaujímavé, že vám tie percentá nenosia a už troška dlho ich tu spomínate.
Ďakujem.
|
51.
Ďakujem, pán predseda. Vážené plénum, chcem vám oznámiť, že pri voľbe komisára pre deti som ja osobne v konflikte záujmov.
Ďakujem.
|
32.
Mňa troška podráždila tá veta, že tento kandidát, o ktorom je teraz reč, že popiera základné európske otázky ochrany detí. To je proste úplná blbosť. To je, nehnevajte sa.
No ale práve títo páni liberáli by veľmi chceli, aby mnohé uznesenia iba také z výborov a tak ďalej, Lunatschek report a ďalšie reporty, ktoré nemajú čo robiť, do našej legislatívy, vôbec sú neni záväzné, neni to smernicou Európskej únie a tak ďalej, tak tí nám chcú sem dať v oblasti všetkých liberálnych tém. Čiže to sa im, dúfam, nikdy nepodarí a Slovensko je suverénnym štátom, ktorý v oblasti kultúry, školstva, sociálnych vecí aj detí a mládeže má svoje zákony aj o rodine a nemusí očakávať od Európy ani pánov liberálov nejaké rady.
Neviem si predstaviť, že by ombudsman pre deti bol niekto s liberálnymi názormi. To si neviem celkom predstaviť, pretože práve tieto liberálne názory sú príčinou všetkých problémov detí, mládeže, rodiny a vlastne celej spoločnosti, pretože nemajú nad sebou nikoho. Si myslia sloboda od nemlátom do nemlátom, keď je to tak, tak sloboda potom napĺňa naše väznice a nešťastné rodiny a všetko, čo s tým súvisí. Čiže liberálne názory sú dneska veľmi, by som povedal, rozšírené a by som povedal, že komplikovanejšie a horšie ako voľakedy komunistické, ktoré nás tu 40 rokov držali pod krkom.
A teda ja smerákov by som prosil, aby raz aspoň hlasovali podľa svojho svedomia, a nie podľa toho, ako bude inštrukcia zhora.
|
16.
Ja ďakujem za príspevky, samozrejme, viete, že podľa zákona...
Funguje to?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
17.
Áno.
Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
18.
... že niekto musí každého kandidáta navrhnúť, a to musí byť poslanec, aspoň jeden, no. Čiže v tomto smere sa nedalo vyhnúť tomu, aby každý kandidát si nehľadať niekoho, ktorý ho tam navrhol, no.
Pokiaľ ja viem, tak kandidát môjho mena bol štyri roky poradcom pána Hrušovského, ešte keď bol predseda vlády, na tému práva detí a tak ďalej, no. Čiže to, že sú ľudia navrhnutí niekým, vyplýva zo zákona a nesúvisí to s ich politickou príslušnosťou.
Naozaj otázka detí, otázka aj organizácie, ktorá sa volá Úsmev ako dar, je absolútne apolitická a proste z tých Rómov, zo Smižian a z východu, ktorých je strašne veľa, a ktorí sú stále v dennodenných prúšvihoch, tak ťažko povedať, že za tým je nejaká politika. A ja chcem len zdôrazniť, že tri z mojich detí sa venujú tejto problematike a sú to platy okolo 550... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|