Ďakujem za slovo. No, pán minister, ja si myslím, že nie je pravda tá vaša veta, čo ste povedali, citujem: „V plnom rozsahu si uvedomujem dôležitosť zdravotníctva.“ Ak by ste si to uvedomili, tak minimálne to, čo máme v tom druhom bode, o čom rokujeme, tam by ste sa venovali nie fajčeniu, ale tomu, ako zastabilizujete postavenie zdravotných sestier pozornosť. (Potlesk.) Viete, ak hovoríte o tom, že znižujete zadlženie nemocníc, len za vašej vlády, o 250 mil. viac ste zadlžili nemocnice. Tak, prepáčte, aspoň tu teda nehovorte nepravdy, aby som nepovedal niečo iné.
Pravdou je, že zdravotnícki pracovníci majú len 80 % priemernej mzdy. To je najmenej v porovnaní s takýmito pracovníkmi z krajín OECD. A, prepáčte, ak vy hovoríte, že zdravotná starostlivosť je zabezpečená, tak pravdou je aj to, že ak tu chýba čo len pár sestričiek, tak je problém na oddeleniach napríklad v noci, aby aspoň dve z nich na celom oddelení sa starali o, povedzme 16, pacientov. Toto je pre vás všetko zabezpečené?
Ale poviem vám ďalšie čísla. My dávame do zdravotníctva vyše 17 % zdrojov z verejných zdrojov, najviac z krajín Európskej únie. Viete, v čom je problém? Vysvetlite, ako je možné, že tu kým v iných štátoch 80 % ide na zdravotnú starostlivosť, u nás na Slovensku je to len 45 %, pričom 32 % ide na nešpecifikované platby. Čo sú nešpecifikované platby, pán minister? Keď v iných normálnych štátoch, normálnych, ešte raz, kde minister, samozrejme, sa stará o zdravotníctvo, maximálne 8 % ide na nešpecifikované platby, to u nás je 1,7 mld. eur, by tu stačilo nielen pre tie sestričky. (Potlesk.)
|
Ďakujem, pán predsedajúci.
No, pán kolega Jarjabek, treba aj počúvať a, samozrejme, aj rozumieť tomu, čo sa tu hovorí. Ja som nehovoril len o tom, že, samozrejme, to je úloha hlavne pre budúci parlament, lebo zároveň som povedal jednu vec, ale to, samozrejme, ide jedným uchom dnu a druhým von, záväzok aby sme prijali všetci tí, ktorí máme šancu sa dostať do parlamentu, s tým, že to urobíme. To je pre mňa dôležité. Ja tiež viem, že dva a pol týždňa, tri týždne pred voľbami keď nemáte vôľu, tak nič nevyriešite, hlavne vy osemdesiati traja, my tu maximálne môžeme upozorňovať na veci. A, prepášte, 4 roky ste vládli sami a ani ste nepotrebovali prijímať kompromisy. No a ostatným kolegom musím povedať, je to veľmi signifikantné. Podávam teraz pomocnú ruku a kolegovia hovoria, že, áno, jednou rukou to prijímajú a druhou rukou ma prefackajú. No ďakujem pekne, z toho si ja neprosím nič.
|
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, milí hostia, musím opraviť pána predsedajúceho, ja som prvý riadne prihlásený rečník do rozpravy, ale, samozrejme, je to v súlade s rokovacím poriadkom.
Musím povedať, že sa stretávame netradične nielen preto, lebo sme vo finále volebnej kampane, ale hlavne preto, lebo riešime také závažné problémy, ktoré by si zaslúžili, samozrejme, sústavnú a systematickú pozornosť počas celého volebného obdobia.
A možnože som trošku naivný. Mohli by sme túto schôdzu, naše rokovanie skončiť tiež netradične, keby sme sa dohodli, opozícia a vládni poslanci, na tom, ako budeme pokračovať a čo ponúkneme nášmu systému vzdelávaciemu a našim učiteľom a potom, samozrejme, aj v druhej časti aj sestričkám.
Trúfam si povedať, že je to maslo na hlavách nás všetkých, ale hlavne kolegov zo strany SMER. Za posledných 10 rokov totiž 8 rokov riadili túto krajinu kolegovia zo strany SMER, ako tvrdia, so všetkou zodpovednosťou.
A, pán minister, nikto nehovorí, že ste nič nerobili na ministerstve, nikto nehovorí, že nie sú tam veci, ktoré sú dobré, ale už kolega Poliačik niektoré tie zlé rozhodnutia vymenoval. Ja by som ešte k tomu dodal ďalšie. Ja si myslím, že bolo zlým rozhodnutím posilniť kompetencie vyšším územným celkom, aby mohli hocijako, hocijakým spôsobom rozhodovať o tom, či otvoria alebo nedovolia otvoriť, povedzme, triedu na niektorej strednej škole.
Takisto si nemyslím, že bolo dobrým rozhodnutím, povedzme, zvýšiť kompetenciu samosprávam pri vymenúvaní alebo pri voľbe riaditeľov základných škôl. A dokonca nemyslím si, že bolo dobrým rozhodnutím napríklad stanoviť minimálny počet žiakov v triedach, lebo, viete, nakoniec sme sa dohodli tak, že o jeden rok sme to odsunuli, ale keby zanikli a vyše stoviek málotriedok by zaniklo, tak každá zaniknutá škola znamená, že tá daná obec, dedina, samozrejme, pomaličky sa vyprázdni. Ja si nemyslím, že toto chceme bez toho, aby sme sa pripravili na iné možné alternatívy.
Táto situácia je práve preto v prvom rade zlyhaním vás kolegov zo strany SMER, lebo ste sa správali k obidvom skupinám štrajkujúcich a aj k učiteľom, aj k sestričkám ako k ľudom, ktorí si nezaslúžia ani len to, aby sa s nimi korektne a seriózne rokovalo, samozrejme, na najvyššej úrovni, mám tu na mysli, samozrejme, predsedu vlády Slovenskej republiky. Ak totiž chceme vyriešiť takýto problém, na to je potrebné vždy veľmi silné politické zastúpenie a politická podpora a takúto podporu ani sestričky, ani učitelia nedostali. A toto považujem za vrchol, pretože ak by SMER chcel túto situáciu vyriešiť, tak by mohol ju vyriešiť, ale nechcel to urobiť a fakticky musel to dohnať až sem.
Vážené dámy a vážení páni, ja chápem, že pre SMER je ťažké priznať ujmu na obraze úspešných a neohrozených ochrancov Slovenska a jeho občanov, ale stalo sa, a nie pričinením učiteľov alebo sestričiek, bola to strana SMER a jej predstavitelia, konkrétne vtedajší minister Čaplovič, ktorý sľuboval vyššie platy učiteľom, preto sa nemôžeme čudovať, že učitelia chcú len splnenie vášho sľubu. No vy namiesto priznania vlastného pochybenia im dávate ďalší sľub.
Navyše, súčasná situácia je dôsledkom vlastnej nečinnosti a prešľapov, ktoré ste v posledných dňoch urobili, sociálnodemokratická strana, ktorá nerokuje so štrajkujúcimi občanmi je všetko možné, len nie strana sociálnodemokratická.
Snažíte sa posledné dni ukázať, že ste situáciu zvládli a že ju máte pod kontrolou. Ale to nie je pravda. Totiž štrajk učiteľov na základných a stredných školách sa končí, no ale jeho štafetu preberajú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí žiadajú splnenie požiadaviek svojich kolegov, nie svojich vlastných požiadaviek.
Zdravotným sestrám, ktoré podali výpovede, ste síce umožnili návrat do nemocníc, ale len niektorým z nich. Je to od vás a vašej vlády nefér, takýmto spôsobom sa mstiť zdravotným sestrám za to, že mali odvahu verejne poukázať na žalostný stav slovenského zdravotníctva.
Ale späť k školstvu.
Nech už je dôvodov neochoty hľadať kompromisné riešenie požiadaviek štrajkujúcich učiteľov hocičo, čo mňa v tejto chvíli úprimne a viac zaujíma, je fakt, ako sa vysporiadame s neutešeným stavom v školstve. Situáciu okolo platov učiteľov vláda mohla upokojiť konštruktívnou diskusiou. Koniec koncov strana MOST – HÍD pripravila k tomu aj konkrétny návrh. Ale školstvo potrebuje viac. Som presvedčený o tom, že od rozmýšľania vo štvorročných cykloch by sme mali veľmi rýchlo upustiť. Štrajk učiteľov nie je len o platových pomeroch v školstve, ale aj výkričník, kam kráča naše školstvo. Som presvedčený, že budúce parlamentné strany mali by byť schopné sa dohodnúť na dlhodobej koncepcii školstva minimálne na 15 – 20 rokov, lebo všetko, čo sa v oblasti školstva doteraz nazývalo koncepciou, bolo akurát dobre napísaným dokumentom do šuplíka.
Dokonca už spomínaná správa o stave školstva vypracovaná vtedajším ministrom Čaplovičom bola vládou zobratá len na vedomie. Nebolo k tomu žiadne uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu a ministra konať podľa tejto správy, a pritom, a to si musíme pripomenúť, aj táto správa bola len vynútenou reakciou, vynútenou reakciou na štrajk učiteľov v roku 2012. Napriek tomu, že učitelia vypracovali vlastnú 25-bodovú správu, sami tvrdili, že niektoré ministerské návrhy sú dobré a systémové, a preto ich aj podporili. No na škodu veci tá správa nebola záväzná, teda nebola nikdy ani vyhodnotená. A dovoľte mi, aby som bol znovu trošku naivný. Možno ak by vláda využila návrhy z tej správy alebo z toho 25-bodového materiálu učiteľov, tak je možné, že by sa nerozhodla najprv riešiť telocvične, ale možnože napríklad najprv odmeňovanie pedagógov alebo chýbajúce učebnice.Pevne verím, že pre budúcu vládu bude platiť, že múdry sa učí na chybách iných. Preto štrajk učiteľov, dnešná schôdza a všetko, čo na nej odznie, majú význam len vtedy, ak výsledkom bude dohoda na dlhodobej vízii pre rozvoj školstva, vzdelávanie a vedy vrátane príslušného financovania, odmeňovania pedagogických pracovníkov, spracovaná nie na centrále jednej politickej strany, ale naprieč politickým, ale hlavne odborným spektrom s veľmi presným časovým plánom plnenia, ktoré, samozrejme, bude kontrolované nielen na úrovni vlády a parlamentu, ale aj verejnosťou. Uvedomujem, si že toto je úloha pre budúci parlament. Ale, vážené kolegyne a kolegovia, musí to byť aj záväzok všetkých súčasných parlamentných strán, ktoré budú úspešné v parlamentných voľbách 5. marca. Strana MOST-HÍD na to podáva pomocnú ruku a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou sa hlási k tejto práci. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
|
Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy používate len jednu polovicu pravdy, a to len tú, ktorá vám vyhovuje. Hovoríte, že za vlády Ivety Radičovej nedošlo k žiadnemu zvýšeniu platov učiteľov. Áno, je pravda, prvý rok, bohužiaľ, sme museli ušetriť 1,6 mld. eur. Totiž ste tu zanechali štátny rozpočet s 8-percentným deficitom. Viete, koľko by sa dalo z toho dať napríklad na platy učiteľov? Bolo by to 1,6 mld. V druhom roku, aj pomocou vás, vy ste boli opozičný poslanec, tu sme schválili zákon, ale vaša podmienka bola, že začne platiť až od 1. apríla 2012. O 5,7 % došlo vtedy k zvýšeniu tých platov. Ale nehovorme už o tom, čo bolo, ale hovorme o tom, čo bude, pán kolega.A druhý problém. Spomínate tu rôzne čísla, a to som počul dokonca aj na výbore, ohľadne kvality výučby a vzdelávania, ktorá klesá. Jednu časť „vašej“ pravdy ste povedali, ale povedzme aj tú jej druhú časť. No predsa nie je normálne žiadať od učiteľov, aby jeden rok, povedzme, vyučovali viac matematiky, pričom, povedzme, v ďalšom volebnom období už to znovu klesne alebo bolo to naopak. Nie je možné nastaviť ten systém tak, že budú sa vyučovať neviem povinne dva cudzie jazyky a potom niekto povie, že stačí ho vyučovať jeden. Mám pokračovať? Takže ako chcete tú kvalitu, keď nemajú žiadnu stabilitu, dá sa povedať, vo výučbovom pláne učitelia? Takže keď teda porovnávate niečo, tak porovnávajte to, čo je porovnateľné.
|
156.
Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán kolega Érsek, tak ako ja som nedostal odpoveď od pána ministra na to, že prečo štátny podnik slovenský, teda vodohospodársky podnik, bolo potrebné vymeniť na súkromnú firmu a zabezpečiť takto súkromnej firme oveľa väčšie peniaze, tak predpokladám, že ani ty nedostaneš odpoveď, takisto ani v prípade pontónov. Však my sme tam boli, my sme zisťovali, stojí to obrovské množstvo peňazí. A nakoniec ten dotyčný, ktorý tu musel zobrať, teraz hovorím o obciach, no tak musí to strážiť, nedostáva za to pomaličky nič, ale hlavne, že prenajímateľ už bol dopredu dohodnutý.
A nič si z toho nerob, že niektorí útočia, lebo ja stále hovorím, že kto nemá argumenty, tak, samozrejme, útočí. Takže na teba argumenty asi nemajú, lebo nikto to nevie vysvetliť, prečo takýmto spôsobom treba obrovské množstvo peňazí vyhodiť von oknom.
Kompu nikto nezávidí, dokonca ja tvrdím, že tí občania si zaslúžia oveľa viac, nie kompu. Tu sa nejedná o to, že by si to nezaslúžili, tu sa jedná o to, že si nezaslúžia, aby takýmto spôsobom boli zneužití na to, aby sa mohlo kradnúť, aby mohli niektorí kradnúť.
|
54.
Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Pán minister, je to slabé sa obhajovať mojím výrokom na adresu pána kolegu Matoviča. Viete prečo? Lebo nemáte s čím sa obhajovať. Bol tu váš pán premiér. Jedine, čo vyzdvihol, Jaguar, s čím fakticky ani "ň" nemáte, a ani nevyvrátil tie najdôležitejšie obvinenia. To znamená, nemáte sa s čím obhajovať.
Potom tu útočíte, že nič sme nevybavili. No, prepáčte, krátka pamäť. Pamätáte sa na autobusy, čo bolo potrebné? Malý autobus len kvôli tomu, aby sa zmestil na kompu. Kto to vybavil? Vy ste ani na svete možnože neboli.
Alebo napríklad keď zmizli alebo už nemali obce peniaze na naftu cez tú zimu. Neviem, či si pamätáte. Kto to vybavil, ak nie my? A mohol by som takto pokračovať napríklad so zmluvou terajšou. Stará kompa jazdila 33-krát denne, v zmluve máte 19. To je obrovská pomoc, ďakujeme veľmi pekne!
A keď sa odvolávate na pánov starostov, ktorí podaktorí veľmi rád, podaktorí museli podpísať to vyhlásenie. No tak musím povedať, že ak s tým súhlasia, tak jednoznačne potom kryjú korupciu.
No a hovoríte o klamstvách, takže... Ja viem, že sedia niektorí hore. Pán minister, je klamstvo, že vy ste zmenili to, že jeden podnik štátny už nedáva, neobjednáva od druhého štátneho podniku, ale jeden podnik platí súkromnej spoločnosti? Je pravda to, že takto ste odstrihli SVP od tržby a preliali ste to do schránkových firiem? A mohol by som pokračovať. Je pravda, že prístavisko na kompu rekonštruovala firma Dennon, ktorá mala nulovú, dá sa povedať, nulový zisk, dokonca mínus 17 a teraz má obrovský zisk? Je pravda alebo nie? Takže neklamte!
|
32.
Ďakujem pekne. Tiež budem reagovať na pána premiéra, tak ako pán kolega Lebocký, a ja sa pohybujem tiež na južnom Slovensku a musím povedať, že tak ako podaktorí Lazárovci tam kradnú, nikto nekradol. (Potlesk.)
Ale musím povedať, že pán premiér mal pravdu v tom, že je to súčasť predvolebnej kampane, však to ukázal. Vôbec sa nevyjadril k tomu, čo je dnes tuto témou - odvolanie pána ministra, preto, lebo on pred troma týždňami, keď som s ním aj hovoril, keď som mu povedal, že prečo by mal odvolať Lazára, nekonal. Preto dnes tu sedíme a vysvetľujeme mu, že mal to urobiť.
A nie my sme hovorili o kampani, ale pán premiér spomínal tu Jaguara a teraz citujem, že vraj "pán minister Žiga urobil najviac, aby prišla investícia Jaguaru". No prepáčte, ale minister hospodárstva je tu na okrasu? Keď pán minister životného prostredia to riešil, alebo snáď vy riešite štvornohého jaguára? Lebo to by som chápal, to patrí pod vaše portfólium, ale nie nejaké autá.
No a že, viete, musím povedať, že je kampaň, to znamená, že máme mlčať? Pán minister, keby ste konali, tak dnes tu nemusíme sedieť. Ja som ešte aj toto vám povedal, že zistite, prečo volajú pána Lazára vykosťovačom? A vysvetlite to tu. Len ste nič nerobili. Takže to je, ak je to kampaň, tak tá kampaň je z vašej strany, zo strany pána premiéra. (Potlesk.)
|
46.
Ďakujem za slovo. Pán kolega Galko, samozrejme, treba vidieť aj to, že je tu určitá snaha spájať aj ústavu s tým balíkom protiteroristických zákonov. Dobre viete aj vy, že to priamo nesúvisí. Súvisí to preto možno trošku, lebo naraz to bolo podané, ale ústava má riešiť dve veci: predĺžiť lehotu na zadržanie policajtom a, samozrejme, aj sudcom. A so sudcami aj my máme problémy.
A musím vám povedať, že ja vám rozumiem, že nie sme povinní hlasovať. My nikdy sme nehlasovali podľa toho, či nás niekto nútil, alebo nie. Lebo, viete, naše krédo je, že nehlasovať len povedzme za populárne veci, ale aj za správne, aj keď to ostatní nepochopia. Tak to sme nehlasovali napríklad - pamätáte sa? - za vodu v ústave. Lebo si myslíme, že to, čo sa tam dostalo, nebolo korektné a niektorí kolegovia z opozície hlasovali, lebo bolo to populárne a populistické. Podľa nás to správne nebolo.
Takže v toho hľadiska vám musím povedať, že v žiadnom prípade protiteroristický balíček podporiť nemienime, lebo si myslíme, že tie zákony sú zlé. Dokonca musím povedať, že idú aj proti ľudským právam. Obsahujú veci, ktoré tam vôbec nepatria, a nehovoriac o tom, že porušujú tú rovnováhu, teda sloboda a bezpečnosť. Takže tam obavy nemusíte mať. Ale zároveň vidíme aj určité skúsenosti vzhľadom na povedzme potrebu predĺžiť tú lehotu policajtom. A uvidíme, či prejde návrh povedzme pána kolegu Lipšica, alebo prejde náš návrh. Ak to prejde, potom na základe toho sa slobodne rozhodneme.
|
2.
Dobré ráno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
3.
Tak sme si schválili zmenu programu, takže o 9.00 hod. začíname týmto bodom, keď ho prerokujeme, bude pokračovať pán minister Borec.
Bugár, Béla, poslanec NR SR
4.
Takže môžem?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
5.
Môžete, nech sa páči.
Bugár, Béla, poslanec NR SR
6.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som teda z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu výboru k voľbe komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (tlač 1812).
Národná rada Slovenskej republiky 25. júna 2015 schválila zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2015. Podľa § 16 citovaného zákona komisára pre deti a komisára pre zdravotne postihnutých volí Národná rada z kandidátov navrhnutých príslušným výborom národnej rady.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 10. septembra 2015 č. 1791 príslušným výborom je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Návrhy na kandidátov na komisárov môžu príslušnému výboru teda podávať poslanci Národnej rady. Predseda Národnej rady určil lehotu na odovzdanie návrhov na kandidátov do 23. októbra 2015 .
V tejto lehote podali poslanci Národnej rady príslušnému výboru 4 návrhy na kandidáta na komisára pre deti a 2 návrhy na kandidáta na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. (Reakcia z pléna.) Zatiaľ robíte selfie. (Povedané so smiechom.)
V súlade s § 15 ods. 5 predmetného zákona výbor na svojej 57. schôdzi overoval, či všetky navrhnuté osoby spĺňajú podmienky voliteľnosti uvedené v § 15 ods. 1 až 4 spomínaného zákona.
Výbor na základe kontroly predložených dokumentov vyžadovaných zákonom a volebným poriadkom, ako aj na základe vypočutia kandidátov svojím uznesením č. 203 konštatoval, že kandidáti na komisára pre deti Natália Blahová, Ondrej Gallo, Jozef Mikloško a Viera Tomanová spĺňajú podmienky voliteľnosti.
Výbor ďalej konštatoval, že aj kandidáti na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím Lýdia Brichtová a Zuzana Stavrovská spĺňajú taktiež teda podmienky voliteľnosti.
Na základe uvedených skutočností výbor navrhuje, aby
a) Národná rada zvolila komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím z uvedených kandidátov
b) uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že vo voľbe nebude zvolený komisár pre deti, resp. komisár pre osoby so zdravotným postihnutím s tým, že do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom získaných hlasov.
Životopisy kandidátov máte teda v tlači 1812a.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
|
26.
Posledná reakcia, a ďakujem ešte raz za slovo, lebo nemá význam, komu niet pomoci, tomu niet pomoci.
Pán kolega, ak niekto poskytol SMER-u určitú možnosť, to ste vy a nikto iný. Takže, prosím vás, neutierajte ústa do MOST-u. Skúste sa radšej zamerať na to, kde ste dostali SDKÚ.
|
22.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. K tomuto návrhu a hlavne k tomu, čo povedal pán kolega Kaník, treba povedať určité veci, lebo dá sa zahmlievať, dá sa aj klamať.
Takže, pán kolega, vy ste hlasovali aj s poslancami SMER-u za takú výplatu z II. piliera, ktorý poškodil všetkých sporiteľov. Preto práve väčšina opozície toto dala na Ústavný súd. Je to na Ústavnom súde. Takže ak chcete pretlačiť zákon ústavný, nech sa páči, spojte sa znovu s poslancami SMER-u a budete mať 90 hlasov. Naše hlasy na takýto gaťafalš určite nedostanete.
Nehovoriac o tom, že ak je pravda, že počítate ešte stále s tzv. dôchodcovskou infláciou, o čo by mali byť zvýšené dôchodky, tak, pán kolega, treba povedať aj to, že kým v roku 2013 dôchodky boli valorizované sumou 11,2 eur, teda 11 eur 20 centov, tak budúci rok na základe výpočtu toho vzorca dôchodcovia dostanú 1,90 eura a ten ďalší rok medzi 0 a 1 eurom. Takže ak toto chcete zabetónovať, nech sa páči. K tomuto hlasy MOST-u nikdy nebudete mať.
Ďakujem za slovo.
|
159.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, musím povedať, že aj tu platí, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Viete, hovoriť o tom, že ako by sme to mohli riešiť, my už o tom hovoríme 25 rokov, nikdy nebola vôľa. Takže práve preto aj na vzor Fondu slovenskej kultúry sme navrhli riešiť, povedzme aj financovať menšinové kultúry takýmto, takýmto fondom. Hovoríte, že ste skeptický, či to je dobrá cesta.
No ak tento fond bude fungovať prehľadným spôsobom, každý bude vedieť, že či môže, alebo nemôže z tohto fondu dostať určité množstvo peňazí, tak minimálne zamedzíme k tomu, čo vidíme dnes na úrade vlády, sa nerozdeľujú peniaze na základe toho, kto čo robí, ale kto komu je blízky, a tomu sa chceme vyvarovať. Ja si myslím, že toto práve preto je dobrá cesta.
Takisto keď hovoríte o tom, že financovanie či nie je prehľadné, viete. Tak poďme k tej axióme. Platí, že menšiny obohacujú štát? Každá menšina v Slovenskej republike svojou kultúrou, jazykom, zvykmi a tak ďalej. Ak to platí, tak to niečo aj stojí. To znamená, že ak už vyhadzujeme obrovské množstvo peňazí na rôzne tendre, tak či to budú 4 mil. alebo 8 mil., prepáčte, z tohto hľadiska, ak platí, že menšiny potrebujeme, lebo obohacujú náš štát, tak potom mali by sme aj takýmto spôsobom rozmýšľať.
Takže s týmto vaším stanoviskom, aj keď teda si cením, že ste vystúpili, súhlasiť nemôžem.
|
106.
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, chcem reagovať na niektoré vystúpenia.
Tak isto aj pán kolega Viskupič, aj pani kolegyňa Vaľová hovoríte o dobrovoľnom nejakom prístupe, teda zobratí týchto imigrantov, utečencov a že čo to je, že dokonca, pán kolega, vy hovoríte o tom, že to je nejaký alibizmus; zle ste ma počúvali. Ešte raz. Odmietame povinné kvóty a zároveň si myslíme, že ak zoberieme povedzme týchto ľudí dobrovoľne, tak za chvíľočku fakt tu máme argument, máme ich vrátiť na základe Dublinskej dohody povedzme do susednej krajiny, odkiaľ prišli? Tak ako v prípade povedzme Rakúšanov, ak prídu teda do Gabčíkova, ich budeme vracať, lebo to je iný azylový systém, alebo ich musíme nútiť, aby teda zobrali náš azyl, teda aby sa prihlásili o to? No tak to nemôžeme, to znamená, že to je ďalšia inšpirácia práve pre Európsku úniu, že aby konečne už sa zobudila, začali to riešiť. Takto sa to nedá.
No, pán kolega Poliačik, my v strane máme, samozrejme, aj Rusínov aj Rómov a iné národnosti, možnože to málokto alebo málokedy počujete, ale som rád, že nakoniec ste ocenili, že teraz bolo počuť trošku aj niečo iné.
A to posledné, čo by som chcel povedať kolegovi Blahovi: Viete, pán kolega, môj problém je v tom, že veľmi veľakrát sa hovorí o bezpečnostnom riziku a zároveň sa nepridáva to B, že my to máme v rukách. Máme orgány, máme, samozrejme, veľmi prísny azylový systém, tak ako sme sa nemuseli báť za 22 rokov existencie Slovenskej republiky, že 58-tisíc migrantov sme tu mali, nemusíme sa ani teraz, zvládneme to.
|
88.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, nakoniec som rád, že vedenie Národnej rady nám umožnilo predsa k tejto informácii viesť aj rozpravu. A urobilo to aj napriek tomu, že podľa mňa hrozí, že vystúpenia k tejto téme budú v tieni blížiacich sa parlamentných volieb a z toho dôvodu, samozrejme, neočakávam, že dostaneme reálnu odpoveď na otázky, ako to môže zmeniť Európu a, samozrejme, ako to môže zmeniť Slovensko a poprípade aké hrozby z príchodu množstva utečencov poprípade nás čakajú.
Ak chceme byť úprimní, aj v kontexte pondelňajšieho rokovania ministrov vnútra a jeho záverov si musíme ale uvedomiť, že sme prepásli jednu šancu. V júni na tomto mieste som hovoril o tom, že aj bez kvót máme na to, aby sme prijali dobrovoľne 700 utečencov. Zvládli by sme to bez problémov a s najväčšou pravdepodobnosťou by tu určite väčšina z nich nechcela ostať. Ak by sme totiž spustili azylový proces, veľmi rýchlo by sme sa dozvedeli, že my sme len tranzitnou krajinou a oni mieria niekde inde.
Dalo sa to urobiť úplne bežne, bez hystérie, tak ako sa to deje na Slovensku už dve desaťročia, bez toho dokonca, aby si to verejnosť všimla. Samozrejme, aj ja si uvedomujem, že vidieť v rôznych správach obrovské množstvo utečencov čakajúcich pri hraniciach alebo na cestách, to nebolo zvykom. Ale v roku 2004 sme zvládli 10-tisíc žiadateľov o azyl. Desaťtisíc! A samozrejme, v azylovom procese sme zistili, že väčšina z nich nemá na azyl, a museli odtiaľto teda odísť.
Lenže urobiť správny krok bolo ťažké, keďže prieskumy ukazovali, že 75 % Slovákov za najväčší problém považuje migrantov. MOST – HÍD už vtedy hovoril o tom, že je dôležité sa správať ako partner a nesprávať alebo netváriť sa, že problémy Európy sa nás netýkajú. Dnes by sme boli v oveľa lepšej pozícii. Boli by sme jednak múdrejší o trojmesačné skúsenosti a, samozrejme, mali by sme oveľa lepšie vyjednávacie pozície. Tie vyjednávacie pozície by boli práve preto lepšie, lebo ani Európska únia nás nikoho nemôže nútiť k tomu, aby sme ich tu zavreli, keď tu nechcú ostať. Alebo ich máme vrátiť? Kde? Do susedných krajín? To znamená, že túto šancu, bohužiaľ, sme prepásli a tento argument používať nemôžeme.
Som príslušník národnostnej menšiny na Slovensku a určite preto citlivejšie vnímam prejavy intolerancie, hlavne keď sa dejú bez racionálneho základu a sú skôr dôsledkom umelého a tendenčného vyvolávania strachu. Je veľmi ťažko o tejto téme diskutovať bez emócií, lebo tento problém, ktorý postihuje jednak samotných utečencov, jednak občanov Európy, sa síce javí na prvý pohľad ako ekonomický alebo bezpečnostný, ale dôsledky, ktoré zanecháva na oboch stranách, budú znamenať vážnu stopu v dejinách európskych krajín. A tá sa bude odstraňovať podstatne ťažšie ako akútny humanitárny problém. Môžeme tisíckrát opakovať svoje postoje, ale keď stratíme ľudskosť, všetko ostatné nemá zmysel. Stratíme všetko. Cez to všetko sa pokúsim teda držať faktov.
Vážení kolegovia, v jednej veci súhlasím so slovenskou vládou. Európa aj Európska komisia zaspala túto krízu. Všetky kroky v nej sa dejú päť minút po dvanástej. Ale keď hovoríme, že Európa zaspala, hovoríme zároveň, že sme zaspali aj my. Aj my sme členovia tejto Európy. O návaloch utečencov minimálne z ostrova Lampedusu vieme už približne tri alebo štyri roky. Táto nečinnosť Západu, ale hlavne v prvom rade Grécka a Talianska, ale je aj naším meškaním. Rozdiel medzi nami a západnými krajinami je v tom, že my sme v nečinnosti zostali a oni, síce v hodine dvanástej, ale začali konať. Samozrejme, konajú nekoordinovane, porušujúc minimálne Dublinskú dohodu, ale konajú. Ešte aj Fínsko alebo Česká republika, ktoré taktiež odmietajú kvóty, sa rozhodli dobrovoľne prijímať utečencov. My sme zatiaľ zostali na úrovni rečí, síce veľmi silných, ale len rečí.
Áno, všetci odmietame kvóty a ja si myslím, že je to správne, lebo by to vyzeralo tak ako diktát Bruselu. Čo ale nerobíme, to je iniciatívne ponúknutie azylu utečencom. Už som spomínal, že znamenalo by to len ich dočasný pobyt na území Slovenskej republiky. Už aj to som hovoril, každý z tých utečencov sa na nás pozerá len ako na tranzitnú krajinu. Musím súhlasiť dokonca aj s tým, že summit musí byť. Totiž práve na summite musia padnúť tie najdôležitejšie rozhodnutia. Ovzdušie ale začína byť toxické a obávam sa, že stále viac sa blížime k tomu, že nebude možné, aby hlas humánnosti, korektnosti vôbec zaznel.
Čo však, milí kolegovia, vyčítam aj našej vláde, je fakt, že nezvládla komunikáciu s občanmi. Strašiť bezpečnostným rizikom v prípade ich príchodu, spájať utečencov s teroristami samozrejme vyvoláva strach. Potom ale žiadať občanov, ktorých sme postrašili, aby bez slov ich prijali čo len dočasne v ich dedine, je dosť trúfalé. Hovoriť vždy len A a nikdy nedodať B, nie je seriózne. V tomto prípade to B by znamenalo povedať, že máme to v rukách. Máme prísny azylový systém, ktorý, samozrejme, odhalí aj tých, ktorí nemajú tu dostať azyl, odhalí poprípade aj tých, vieme ako, teda predpokladám, kolegovia, že viete, ako prebieha náš azylový systém, to znamená, že odhalí aj tých, ktorí poprípade by znamenali bezpečnostné riziko. A si myslím, že by sme trošku mali viac veriť všetkým bezpečnostným orgánom Slovenskej republiky.
Som presvedčený, že musíme pripomínať aj našim občanom, že západná Európa zažila niekoľko exodusov občanov nielen Slovenska, ale aj Maďarska, Poľska. Rádovo v státisícoch. Nikto ani v rokoch ´48 alebo ´56 alebo v šesťdesiatom ôsmom, ale ani po roku ´89 ich nenazval všetkých komunistickými agentmi a neposielal ich späť. Dokonca nikto nimi ani nestrašil. Vlády Západu upokojovali svojich občanov, že nič im nehrozí, že ekonomiky ich krajín tento nával zvládnu. Áno, boli to v prvom rade utečenci, na rozdiel približne od 120-tisíc našich občanov zo Slovenska, ktorí po roku 1989 odišli do zahraničia za prácou, teda práveže patria do kategórie ekonomických migrantov a dodnes sú tam. Ja viem, že to nezapadá do rétoriky väčšiny politikov, ale je zodpovedné to pripomínať občanom namiesto strašenia terorizmom.
Ďalším faktom, čo nemôžeme ignorovať, je, že táto kríza zmení Európsku úniu a Schengen. A nielen kvôli utečencom, ale hlavne kvôli postoju niektorých krajín k riešeniu tejto krízy. Projekt Európskej únie bol postavený na solidarite a dohode o voľnom, dohode, dohodách a o voľnom pohybe osôb. Tým, že strácame ochotu prejavovať solidaritu v konkrétnych činoch a zas iné členské krajiny Európskej únie nehľadajú spoločnú dohodu, sa môžeme konečne, v konečnom dôsledku pripraviť aj o slobodu pohybu, v najlepšom prípade obmedziť slobodu pohybu, čoho sme už svedkami dnes.
Mám jedného priateľa, ktorý cez víkend sa vracal z Nemecka do Slovenska, 70 km čakal v šóre na nemeckých diaľniciach do Rakúska. Ja si myslím, že toto nikto nechce. Aby sme to nemali, tak musíme sa pričiniť, musíme byť aktívnejší.
Práve bez tohto slobodného pohybu stráca tento projekt, projekt spoločnej Európy zmysel. Keď nie sme prístupní dohodám, solidarite, tak ako môžeme očakávať, že bude fungovať práve len táto hodnota, ktorá je pre nás, ktorí sme roky žili za železnou oponou, taká vzácna?
A tretí fakt, na ktorý chcem upozorniť, je, že vláda nás posúva na vedľajšiu koľaj. Mám na mysli ako takú súdržnosť V4, ktorú, mimochodom, Poliaci už načali. Kým premiér na začiatku svojho terajšieho funkčného obdobia hovoril o tom, že nesmieme pripustiť dvojrýchlostnú Európu, dnes nás posúva do kategórie tých menej rýchlych.
Ešte raz zdôrazňujem, že ak by sme bez akceptovania prvých kvót dobrovoľne prijali 700 utečencov, dnes by sme mali aspoň argument, že prevažná väčšina tu nechce ostať. A čo ich máme nútiť? To nebudeme a ani nemôžeme.
Vážené kolegyne a kolegovia, Európa čelí vážnej humanitárnej kríze. Podčiarkujem, že naše členstvo v Únii znamená, že čelíme tejto kríze aj my. A práve preto je mi ľúto, že celá politická scéna na Slovensku – až na malé výnimky – zabúda na jeden zo základných princípov spoločnej Európy, teda na solidaritu, na pomoc blížnemu. Naviac, ak na niečom sa mala dohodnúť opozícia, tak na tomto a nie vymýšľať si nejaké zmluvy.
Vážení kolegovia, o pol roka budeme predsedať Európskej komisii. Túto problematiku budeme mať na stole. Budeme musieť sa postaviť do čela riešení. Pýtam sa ako. Kto budú naši spojenci a partneri? Kto nás bude brať vážne, keď budeme chcieť hovoriť o budovaní nových pravidiel, o budovaní nového Schengenu, ak ten náš takzvaný dobrovoľný príspevok k riešeniu utečeneckej krízy je zatiaľ len na papieri?
Pán minister Lajčák pred chvíľočkou tu povedal, že skutoční utečenci sú tu vítaní. Konečne odznelo z úst predstaviteľa vlády to, čo MOST – HÍD od začiatku hovorí, musíme prejaviť empatiu s rozumom. Ešte raz, musíme prejaviť empatiu s rozumom. Možnože sa nezhodneme na čísle, koľko utečencov je medzi migrantmi. Aj pred chvíľočkou vo faktických poznámkach sme počuli, či Frontex dáva 80, 85 %, že medzi tými migrantmi sú utečenci, alebo, naopak, pán premiér hovoril o tom, že 90 % z nich sú teda ekonomickí migranti. Nie je dôležité, aby sme sa hádali o číslach. Dôležité je, aby sme už fyzicky ukázali tú našu pomoc, aby sme sa mohli odvolávať na to, že my pomáhame aj bez kvót, bez toho, aby nám niekto niečo diktoval.
Vážené dámy, vážení páni, nestrašme občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémistov. Našou úlohou je rozptýliť ich strach a pochybnosti. Občania od nás totiž očakávajú riešenia a, samozrejme, zodpovedné návrhy. Také, ktoré neohrozia základné hodnoty tejto krajiny, ale ani Európy. Buďme teda sebavedomejší a dokážme, že vieme predkladať riešenia, ktoré z Dublinského dohovoru urobia bratislavský. A čím rýchlejšie to urobíme, tým lepšie. Tak pre Európu, utečencov, tak isto aj pre Slovenskú republiku.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
|
77.
Ďakujem pekne. Pán predseda, žiadam Národnú radu, alebo prosím, aby sme o návrhu, vládneho návrhu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tlač 1498, vzhľadom k tomu, že ešte prebiehajú rokovania, aby sme hlasovali až v utorok, ak sa dá, poobede.
|
38.
Vážená Národná rada, "úlohou politikov, politika politikov nie je len to, aby nasledovali verejnú mienku, ale aj to, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia zastupovali verejný záujem v otázkach, pri ktorých nie sú odpovede jednoznačné". Tieto myšlienky ešte v 18. storočí vyslovil konzervatívny mysliteľ Edmund Börk.
V týchto dňoch, keď na Slovensku zúri populizmus, nemali by sme zabudnúť na tento odkaz. Je pravdou, že politik musí poznať a rešpektovať vôľu voličov. Aj preto chodím pravidelne tých 25 rokov každý týždeň medzi nich, ale napriek tomu si myslím, že musíme ponúknuť viac. Keby úloha nás politikov spočívala len v tom, že budeme robiť a hovoriť len to, čo chce verejná mienka, tak by táto krajina nepotrebovala politikov, stačili by sociológovia alebo výskumní pracovníci.
Úlohou politika je podľa môjho názoru aj to, aby prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré sú zložité, ale ktoré majú zásadný vplyv na život občanov. Tieto rozhodnutia napríklad ani ja sám neprinášam. Všetky ich konzultujem s odborníkmi a, samozrejme, počúvam aj hlas voličov, ale potom sa dohodnem s kolegami ako ďalej, lebo to je pre mňa politika.
Vážení kolegovia, svoje vystúpenie som začal týmito slovami preto, lebo sa za zodpovedného politika považujem a myslím si, že takú ťaživú otázku, ako je migrácia, migranti, musíme, na túto otázku musíme dať zodpovednú odpoveď. Musíme odmietnuť povrchné riešenia takých, takých, dá sa povedať, návrhov, čo sme mohli počuť minulý týždeň, budem tu citovať pár citátov ešte z minulotýždňovej mediálnej úrody, ako: "všetci nech idú domov", "nech sem nikto nepríde", "zatvorme hranice", "postavme múry, ploty, všetko bude dobré" a "migrácia nech je problém niekoho iného". Také kvázi riešenia musíme odmietnuť, a to bez ohľadu na to, koľko občanov si myslí toto isté, je to úzkoprsý a krátkozraký názor. A ja si myslím, že toto si slovenská politika a Slovensko dovoliť nemôže.
Kolegyne a kolegovia, v tom sa asi všetci zhodneme, že kvóty nie sú riešením príčin, len je to snaha pomôcť niektorým členským štátom Európskej únie, ktorí už nevedia zvládať túto situáciu vlastnými silami. Áno, samozrejme, môžme o tom hovoriť, že Taliani, Gréci, Európska únia mohla začať konať skôr, ale problém s tým nevyriešime. Dokonca môžme priamo obviniť Talianov, Grékov, že problém migrácie zbagatelizovali, ani ho nezačali riešiť napríklad bilaterálnymi rokovaniami, ako to robilo Španielsko a dosiahli výsledok. Ale dnes už je málo poukazovať na tzv. vinníka, a preto ja tu vyzdvihujem solidaritu s týmito našimi partnerskými krajinami. Nemôžeme byť dobrým členom Európskej únie, keď si užívame výhody členstva, ale aj vtedy, keď toto členstvo prináša aj problémy. Otázka solidarity je základnou hodnotu každej európskej filozofickej školy kresťanskej, sociálnodemokratickej, liberálnej. Každej. Preto sa nemôžme obrátiť chrbtom k solidarite.
Strana MOST - HÍD preto podporí návrh uznesenia, ktorý okrem odmietnutia kvót vyjadruje aj našu vôľu a ochotu pomôcť. Slovensko je totiž schopné pomôcť podľa mojej mienky aj viac ako 800 utečencom, lebo Slovensko je solidárne a relatívne v dobrej ekonomickej kondícii. K tomu ale nepotrebujeme kvóty z Bruselu. Buďme otvorení a aktívni v tejto otázke. Náš prejav solidarity môže byť napríklad dohoda so susedným štátom na poskytnutie kapacity v našich zariadeniach pre utečencov. Poslanci strany MOST - HÍD sú presvedčení, že je nutné začať bilaterálne rokovania a hlavne s krajinami, odkiaľ je prúd utečencov najsilnejší. Či už takto učinia jednotlivé členské štáty, alebo takto učiní Európska komisia alebo Európsky parlament, je to absolútne v tejto chvíli jedno. Hlavne, aby sme začali konať.
A tu by som vyzdvihol a som rád, že pán premiér Fico nás informoval o snahe vytvoriť spoločné stanovisko V4. Ja si myslím, že toto je dobrá iniciatíva.
A ešte jedna myšlienka, ktorú by sme práve my zo Slovenska mohli navrhnúť Európe. Pozrime sa na to, ako sa správajú veľké nadnárodné korporácie. Podľa údajov humanitárnej organizácie OXFAN rôznymi finančnými podvodmi teda ročne prichádzajú chudobné krajiny odhadom o 100 mld. dolárov na daňových príjmoch. A krajiny G7 potom veľkodušne ponúknu týmto krajinám humanitárnu pomoc. Tak nech si európske orgány v Bruseli posvietia na tieto praktiky, lebo týmito peniazmi, samozrejme, by sme mohli riešiť problém ekonomických migrantov priamo tam, kde oni žijú a majú problémy.
Takisto by som navrhol napríklad aj pánovi ministrovi zahraničných vecí, aby pozval našich poslancov Európskeho parlamentu a pokúsili sa spolu nájsť spôsob, ako takýmto nezodpovedným praktikám zabrániť.
Geopolitická zodpovednosť týchto korporácií by mala byť priamo úmerná ich geopolitickej rozpínavosti.
Vážení kolegovia a vážené kolegyne, dovoľte mi byť chvíľu aj osobný. Medzi zakladajúcimi členmi našej strany MOST - HÍD je jeden pán, pán Murin Pašagič, je to utečenec zo Srebrenice. A na mítingu, kde sme ohlasovali vznik našej strany, sa prihlásil do diskusie a porozprával príbeh svojej rodiny. Okrem iného povedal, že keby v Srebrenici v tom čase alebo v Bosne bola začiatkom 90. rokov nejaká multietnická strana, akou je napríklad aj MOST - HÍD, a nie zaslepení nacionalisti, tak by nemusel so svojou rodinou s troma deťmi v noci, deň pred masakrom v Srebrenici, utekať. A nakoniec je rád, že jeho cesta utečenca sa skončila práve na Slovensku, kde, samozrejme, sa usadil, založil si svoj podnik a teraz zamestnáva našich občanov. A dokonca dostal ocenenie od ministra zahraničných vecí pána Lajčáka za šírenie dobrého mena Slovenska.
A to som potreboval a považoval za potrebné teda takto vyzdvihnúť preto, lebo si nemyslím, že môžeme každého či utečenca, alebo hociktorého občana zaškatuľkovať. Nie sme rovnakí.
A pri tejto rozprave práve preto apelujem na vás, na všetkých, nezabúdajme, že imigranti, o ktorých sa tu dnes rozprávame, sú ľudia, ktorí niekedy z politických, náboženských dôvodov alebo niekedy aj z ekonomických dôvodov utekajú z vlastnej krajiny. Naša povinnosť, ak už hovoríme napríklad o utečencoch, ktorí z politických alebo náboženských dôvodov musia opustiť svoju krajinu, je jednoznačná, musíme im pomôcť. A nesmieme zabudnúť ani na to, že aj občania ešte vtedajšieho Československa za tých 40 rokov tzv. teda budovania tzv. komunizmu z politických dôvodov tiež utekali a dostali možnosť. A takisto nesmieme zabudnúť ani na to, že keď už hovoríme o ekonomických migrantoch, tak sme občanmi krajiny, ktorej obyvatelia na začiatku 20. storočia takisto húfne odchádzali za oceán hľadať lepší život pre seba a svoje deti. Cleveland, Pittsburgh a ďalšie mestá na americkom kontinente sú ešte aj dnes domovom slovenských, českých, maďarských, rusínskych a ďalších spoločenstiev, išli a našli tam svoj domov. A, samozrejme, vtedy otvorená Amerika tým sa aj posilnila. Takže ak z ničoho iného, tak aspoň z tohto faktu skúsme čerpať silu na solidaritu.
Zároveň ale som presvedčený, že treba upozorniť všetkých politikov, aby narážkam i na možných teroristov medzi migrantami nevyvolávali nebezpečné vášne, nehľaďme na nich ako na zdroj nebezpečenstva, ale ako na ľudí, ktorí sa nachádzajú v núdzi a nebezpečenstve života. Veď náš azylový proces je veľmi prísny a je schopný odhaliť prípadné nebezpečenstvo, o tom hovorí aj pán minister vnútra, ale to chvália aj, samozrejme, zahraniční kolegovia. Nemáme sa čoho báť. Po tom, čo sa v sobotu udialo v Bratislave, aj po tom, čo môžme čítať denne na internetových fórach, je zodpovednosťou vlády, ale aj tohto parlamentu a nás všetkých zo dňa na deň väčšia, treba teda pravdivo informovať verejnosť, zabrániť šíreniu nenávisti a radikalizácii spoločnosti. A naviac je potrebné sa ohradiť voči antimigrantskej nálade, je to hlavne úloha troch najvyšších ústavných činiteľov, vlády, ale nás všetkých politikov. My by sme vášne mali krotiť a jednoznačne odsúdiť extrémizmus, a nie mlčať ako niektorí politici.
V sobotu v Bratislave sa totiž nejednalo len o imigrantoch, bol to extrémistický pochod sfanatizovaných ľudí a to, čo si málokto uvedomuje, radikálni nacionalisti v sobotu začali svoju volebnú kampaň. Našli svoju obeť aj do tejto kampane. V tej minulej to boli len Rómovia, dnes sú to migranti. A bol by som nerád, keby postoje tejto krajiny a tohto parlamentu vychádzali na jednej strane z extrémizmu a na druhej strane z fanatizmu, ktorý je založený na dezinformáciách. Toto je ten moment, keď musíme urobiť tie správne a nie tie populárne kroky.
Kolegyne a kolegovia, ako som povedal, niekedy musíme prinášať veľmi ťažké rozhodnutia, ale práve v takýchto ťažkých chvíľach je zodpovednosť nás politikov najväčšia. Preto vás žiadam, aby ste brali v úvahu práve teraz, keď sa rozprávame o imigrantoch, toto. Nemôžeme sa rozhodovať na základe predsudkov, uvedomme si, že ide o podstatne viac, ide o našu európsku identitu a budúcnosť. A áno, ktorú si musíme aj ochraňovať, ale dobrými zákonmi a zodpovednými rozhodnutiami.
Riešenia musíme alebo môžme nájsť len na európskej úrovni. Úlohou EÚ je zastaviť prílev ekonomických migrantov, a to riešením situácie v ich domovských krajinách. Naviac členské štáty Európskej únie musia robiť svoje azylantské procesy poriadne a chrániť vonkajšie hranice Európskej únie pred novými ekonomickými migrantami.
Zároveň Európska únia musí prejaviť svoju solidaritu voči migrantom na území svojich členských štátov. Musíme si uvedomiť, že ustúpenie z princípov solidarity by znamenalo ustúpenie aj z pozície európanstva. Európa a v rámci nej aj Slovensko bude vtedy silné, ak nebude paranoidné a sebecké, ale vtedy, keď bude otvorené, sebavedomé a solidárne. Tieto naše hodnoty odráža aj návrh uznesenia Národnej rady, preto poslanci za klub MOST - HÍD toto uznesenie podporia.
Ďakujem za vašu zodpovednosť. (Potlesk.)
|
162.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Šuca, ja rozumiem tomu, že najväčšia obrana je útok, ale keby ste trošku aspoň rozmýšľali, tak by ste zistili, že síce tu spomínate vtedajšie vládne strany, ale v tom spise, na tom, dá sa povedať, v odpočúvanom údajnom, teda odpočúvanom byte údajne bol jeden jediný predseda, a to ešte piť kolu. A to bol predseda SMER-u - sociálnej demokracie, nikto iný. A zaujímavé, že hovoril o veciach podľa toho spisu, s ktorým útočíte teraz na opozíciu súčasnú a vtedajšiu vládnu koalíciu. Podľa toho spisu, je zaujímavé, o čom sa rozprávali s penťákmi? O zdravotníctve. A ktorá strana má najväčšie problémy ohľadne korupcie v zdravotníctve? Nie náhodou SMER? Takže, prepáčte, toto je obyčajná lož!
|
210.
Ďakujem, pán predseda. Celý deň fakticky poobede tu rokujeme o jednej kauze, kauze Váhostav, ktorá, samozrejme, táto kauza je vašou kauzou. Ja rozumiem, že tečie vám do topánok a potrebujete nejakým spôsobom odpútať pozornosť od tejto kauzy. Problém je ale v tom, že viete, tie dôvody, ktoré ste dnes tu, pán poslanec Číž, aj prečítali, tie dôvody, v úvodzovkách, podľa mňa nepravdivé, boli dôvodmi aj vtedy, keď ste pána podpredsedu pána Figeľa zvolili za podpredsedu Národnej rady. To znamená, že to je absolútne účelové. Nakoľko je to neobvyklý krok z vašej strany, tak musím povedať, že aj my musíme reagovať neobvykle, to znamená, že v tom momente, ak dnes alebo zajtra odvoláte pána podpredsedu Národnej rady pána poslanca Figeľa, teda stane sa poslancom, tak v tom momente sťahujeme všetkých našich členov či z podpredsedníckych, alebo predsedníckych postov z jednotlivých výborov. (Potlesk.)
|
70.
Ďakujem za slovo a ďakujem, samozrejme, za faktické poznámky. Budem reagovať len na niektoré.
Pán poslanec Senko, viete, vy ste bezmála desať rokov pri vláde, pri moci, vy sa tu opovažujete hovoriť o tom, že mali sme to riešiť my? Deväťkrát ste otvorili tento zákon, ani jedenkrát ste neriešili tento problém. A keď opozícia tu navrhovala za posledné tri roky x-krát riešenia, vždy ste to odmietli. A vždy budem zvyšovať hlas, keď sa bude jednať o bezprávie, takisto ako v druhej Dzurindovej vláde som zvyšoval hlas, keď sa jednalo napríklad o Slovenské lodenice v Komárne. Stačilo im pomôcť a sme ich zachránili.
Pán poslanec Blaha, viete, neznalosť neospravedlňuje. Asi neviete, bankovú daň, samozrejme, banky akým spôsobom vyberajú, aby mohli zaplatiť? No cez poplatky a cez poplatky, samozrejme, od občanov. To znamená, že tie peniaze, to nie sú len také peniaze, že v noci ste sa zobudili a ste ich vytlačili.
Pán poslanec Martvoň, viete, je pravda, že Váhostav získal aj za vlády Ivety Radičovej, samozrejme, zákazky, ale nepoznám ani jeden prípad, kde by došlo k tomu, k čomu dochádza teraz posledné dva-tri roky. Ani jeden takýto prípad nepoznám. Nepoznám ani jeden taký prípad, že by Váhostav bol uprednostnený takým spôsobom, ako bol za vašej vlády, že bol vyškrtnutý ten, ktorý vyhral, teda víťaz tendra a potom to dostal Váhostav. Nepoznám ani jeden taký prípad, ani za vlád Mikuláša Dzurindu, ale ani za vlády Ivety Radičovej, že by boli sfalšované čísla len preto, aby to vyhovovalo Váhostavu. Viete, v tom je medzi nami rozdiel.
|
50.
Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, vážený pán poslanec Blaha, ja veľakrát som povedal, že nemá význam reagovať na vás, ale to, čo ste teraz povedali, to je veľmi krásna veta. Hovoríte, že nemáte rád bohatých ľudí. To znamená, že nemáte rád niektorých vašich kolegov? Členov vlády? Vy nerobíte; áno, hovorím o bohatých ľuďoch. Vy nerobíte rozdiel medzi tými, ktorí k tomu bohatstvu sa dostali špinavými prostriedkami? Lebo my robíme. Mne nevadí, ak niekto je bohatý. Ak niekto čestným spôsobom sa dostal k majetku. Mne vadí, ak napríklad Váhostav alebo pán Široký takýmto spôsobom dokonca používa aj vaše vymoženosti. Vymoženosti, ktoré dávate práve Váhostavu.
No dovoľte ale, aby som sa vrátil k tomu, kvôli čomu fakticky dnes tu rokujeme. Fakticky sa stretávame preto, aby sme zmiernili škodu spôsobenú nečinnosťou vládneho SMER-u. Už pred rokom sme zistili, že nezodpovedná činnosť niektorých firiem ohrozí samotnú existenciu dodávateľov. MOST – HÍD už vtedy navrhol ochranu malých dodávateľov v procese reštrukturalizácie. No samozrejme, vtedy ale nebola politická vôľa alebo, keď chcete, môžem povedať, nebol žiadny politický, ale ani verejný tlak ani na vládu, ani na politickú stranu SMER. Áno, pred rokom ešte platilo, a teraz budem citovať, "vyhraj voľby a môžeš všetko". Lenže odvtedy sa začal síce veľmi pomaly, ale stále pevnejšie a intenzívnejšie objavovať schránkový valec vládnej strany SMER. Dnes už pomaličky platí aj to, že čo ministerstvo, to schránka.
Kauza Váhostav, ktorej sa dnes venujeme, vojde do dejín ako školský príklad o tom, ako jeden človek, ktorý disponoval strategickými informáciami, po zmene režimu prišiel k enormnému majetku a vďaka tomuto majetku sa stal potencionálnym záujemcom o štátny majetok, ktorý ovláda za bagateľ. A potom v úlohe mecenáša opantal politikov dvoch generácií, a to HZDS a SMER. A on, ako sa ukazuje, skutočne môže všetko. Dokonca môže vytvárať ešte väčší zisk na úkor svojich dodávateľov.
Kauza Váhostav je kauzou SMER-u. Totiž pán Široký alebo, keď chcete, manažéri Váhostavu môžu robiť to, čo robia, lebo majú politické krytie. A keď chcete, znovu poviem tie dva prípady, ktoré jednoznačne to dokazujú. Práve za vás sa zmenil víťaz tendra v časti diaľnice Hubová – Ivachnová, a to v roku 2013 a, čudujme sa, tá zmena komu prospela? Samozrejme, Váhostavu. Alebo, keď chcete, môžme aj o tom hovoriť, že predsa v prospech Váhostavu, v prospech projektu PPP diaľnice, 75 kilometrov, sa sfalšovala výhodnosť, čísla sa sfalšovali na ministerstve pána Vážneho.
Pre mňa je najväčšou absurditou tvrdenie, že Váhostav musí dostávať ďalšie štátne zákazky, lebo potrebuje vyplatiť svojich veriteľov. To snáď nemyslíme vážne! Včera dokonca sme sa dozvedeli od pána generálneho riaditeľa Váhostavu, citujem, že aj zákazka garáži pod Bratislavským hradom je stratová. No prepáčte, čo to má znamenať? Ja byť živnostníkom a subdodávateľom, okamžite idem preč. Však aj tak nedostanem nič, možnože v lepšom prípade 15 % alebo možnože v lepšom prípade 40 percent. Prepáčte, ale toto je podvod. Podvod hodný trestného oznámenia.
Aj dnešné rokovanie, vážené kolegyne a kolegovia, sa nekoná v prvom rade o tom, ako pomôcť živnostníkom v drvičke Váhostavu. Ani úlohou predloženého zákona nie je primárne pomôcť živnostníkom. Áno, navrhuje sa, že namiesto 15 % by mali dostať 40 percent. S tým dokonca aj môžme súhlasiť, my sme kedysi navrhovali, kedysi vo februári, 50 percent. Len ste to odmietli. Ale nesúhlasíme s tým a nikdy nebudeme s tým súhlasiť, aby tí, ktorí to zapríčinili, majitelia alebo manažéri Váhostavu, neprispeli z vlastného majetku. Aby zbohatli tí, ktorí fakticky ožobračujú tých, ktorí tú prácu vykonali. S tým nikdy súhlasiť nebudeme.
Vážená Národná rada, ale hlavne vážení poslanci SMER-u. Uvedomujete si, čo tu idete stvárať? Fakticky štát odkúpi pohľadávky dodávateľov za 40 %, ale reštrukturalizačný plán sa nemení. To znamená, že štát, teda vy občania prispejete 25 percentami majiteľom Váhostavu. Výsledok, samozrejme, bude veľké ticho okolo Váhostavu. Keby tam ostali malí dodávatelia ako veritelia, tí by kričali. Teraz tam bude štát alebo štát bude zastupovať teda jedna banka, Slovenská záručná, a bude ticho. Prečo by živila túto tému? Prečo by hovorila o tom, že vy ste niečo nezvládli? Dokonca poslanci opozície x-krát upozorňovali, že je problém, len vy ste nepočúvali. Práve preto chcem povedať, že poslanci MOST-u – HÍD odmietajú asistovať pri ochrane majiteľov Váhostavu.
Pán premiér dokonca vo víkendových reláciách hovoril o tom, že dokonca je možné rozmýšľať aj o zákone lex Váhostav. No ako vidíme, dnes namiesto zákonu lex Váhostav, tu máme zákon, ktorý môžme nazvať lex ochrana Širokého.
Kolegyne a kolegovia zo SMER-u, odporúčam, aby ste na začiatku tejto schôdze, aby ste sa pozerali do seba, aby ste si uvedomili, ako ste vy sami tým, že ste odmietali návrhy opozície, prispeli k ožobračeniu živnostníkov a dodávateľov Váhostavu. Či chcete alebo nie, Váhostav sa stal gorilou SMER-u a vašej vlády.
Dnes sme mohli počuť, ako niektorí dokonca aj cez víkend ako mantru opakujú to, že zákon bol prijatý v roku 2005. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vstúpil do platnosti v januári 2006. Áno, to je pravda. Ale dúfam, že vám, ktorí tu sedíte, nemusím pripomenúť, že každý zákon fakticky sa mení v procese využívania toho zákona. Každý zákon potrebuje novely, niektoré dokonca za jeden rok viac noviel, lebo zistíme, že niektorí to obchádzajú. Za vás, za vašej vlády deväťkrát došlo k novelizácii tohto zákona. Takže nehovorte o tom, že ten zákon bol prijatý za zlého Dzurindu. Ten zákon ostal taký, lebo vy ste to odmietli, lebo vy ste chránili Váhostav a o Doprastave radšej už ani nebudem hovoriť. Opýtajte sa vlastných kolegov, kto stojí za Doprastavom.
My sme dokonca vo februári sa snažili upozorniť na tento problém, dali sme návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že reštrukturalizácia môže prebehnúť len vtedy, ak aspoň 50 % dostanú tí, ktorí tú prácu tam skutočne odviedli. A mysleli sme si, že bude možnosť, že to pochopíte aj vy, dostane sa do druhého čítania a práve preto sme napísali list aj pánovi premiérovi, aby vláda tomuto zákonu dala skrátené legislatívne konanie, čo je podľa rokovacieho poriadku, samozrejme, možné. No ale čo sa stalo? Vy ste to odmietli, pán premiér si na to počkal a potom nám napísal list, že, bohužiaľ, už je to bezpredmetné. Prepáčte, ak aj teraz budete hovoriť hocikto z vás, ktorý vystúpi, že toto nie je vaše maslo na vašej hlave, tak neviem, potom kde, v ktorej krajine a dá sa povedať, kde žijete vôbec, či na zemeguli.
Takže, vážené dámy, vážení páni, chcem ešte raz pripomenúť jednu vec. Poslanci MOST-u – HÍD budú súhlasiť len s takým riešením, kde bude zakomponovaná aj osobná zodpovednosť majiteľov a manažérov firmy Váhostav. A nakoľko sme už dali viaceré návrhy, tak chcem vám pripomenúť aj to, že aj teraz máme konkrétny návrh, s ktorým potom, samozrejme, vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, predpokladám, v druhom čítaní, a ten návrh hovorí o tom, ako riešiť tento problém odborne, a nie takýmto cynickým divadlom.
Takže ešte raz apelujem na vás, aby ste si premysleli, ako budete hlasovať a ako vôbec dovolíte, že aj v budúcnosti hocikto, ktorý takýmto spôsobom ožobračuje tých, ktorí skutočnú prácu odviedli, či takýmto spôsobom umožníte aj ďalším takéto konanie. 40 % stále nie je 100 % a ešte k tomu takým spôsobom, že z toho, čo má ostať v štátnej kase, z toho takýmto spôsobom vypustíte 25 %, čo nikdy nedostanete späť.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte raz povedať, je to zodpovednosť Národnej rady, ako bude hlasovať, ako bude pomáhať tým, ktorí skutočne robia a nie len honobujú a, dá sa povedať, kradnú v prospech vlastného majetku. Toto je zodpovednosť nás a ja budem sledovať, ako budete hlasovať vy, a budeme hovoriť o zodpovednosti tých, ktorí potom nepodporia návrh alebo pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť jednoznačne o tom, že tí, ktorí to zapríčinili, musia byť zodpovední aj vlastným majetkom.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk).
|