100.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre mňa je to tiež najväčší, najväčší, ďaleko najväčší problém, tento bod, zo všetkých bodov, s ktorými prichádza pán minister a podpredseda vlády dnes alebo na túto schôdzu. Odkláňame sa od systému jednoduchej dane, tým pádom s nižšou sadzbou k daňovému systému s viacerými a viacerými a viacerými výnimkami. Čiže štát akoby vedel, že človek, ktorý prevádzkuje kúpele, by mal v čistom zarobiť viac než farmár. Alebo človek, ktorý predáva topánky s dizajnom, by mal zarobiť v čistom viac než programátor. Vlastne programátor nie, ten tiež už bude môcť zarobiť viac na základe výnimky, ale než inštalatér. Toto štát čoraz viac hovorí, že vie. S týmto mám strategický problém pri tomto zákone.
A teraz ku kúpeľom. Všeličo sa hovorí, prečo má byť tá podpora kúpeľov. Programové vyhlásenie ale v súvislosti s podporou kúpeľov najviac hovorí o znížení regionálnych rozdielov. Tak sme sa teda pozreli na zoznam 22 kúpeľných miest, či sú tieto mestá naozaj v okresoch, ktoré zákon považuje za menej rozvinuté. A zistili sme, že odkedy tento zákon platí, iba jedny kúpele, a to Číž, sa dostali do okresu, ktorý je menej rozvinutý. Čiže podporou kúpeľov rozdiely medzi regiónmi neznížime, ale zvýšime v rozpore s tým, čo chce programové vyhlásenie vlády dosiahnuť podporou kúpeľov.
Ale uznávam, že existuje aj iná štatistika, a to je priemerná miera nezamestnanosti. Pozreli sme sa na okresy, kde je týchto 22 kúpeľov. Tam bola v júni priemerná miera nezamestnanosti 7 %, kým priemer je na Slovensku 6,9 percenta. Takmer to isté. Cesta k znižovaniu regionálnych rozdielov tadiaľto nevedie, aj keby teda sme nemali, neuznávali výhodu menšieho počtu výnimiek z dane z príjmu.
O ďalšom dôvode dobre hovoril Edo Heger, a to je, to sú tie dopady na zdravie. Myslím si, že ak by mali posudzovať liečbu odborníci zo štátnej správy, čo je teda legitímne, tak skôr potom z ministerstva zdravotníctva než z ministerstva financií, ktorí z ministerstva zdravotníctva tomu rozumejú lepšie, čo podporiť a čo nie. Tiež by bolo pre mňa, je pre mňa čudné, že práve kúpele treba podporiť, pretože kúpele neposkytujú len zdravotnú starostlivosť, ale množstvo iných aktivít, na ktoré by sa tiež táto výnimka vzťahovala.
Tretí taký dôvod, ktorý sa v súvislosti s podporou kúpeľov sa uvádza, je podpora cestovného ruchu. No tak bolo by dobré vydokladovať, nejakou analýzou doložiť, že naozaj takáto podpora vedie k rozvoju cestovného ruchu. Ja som si pozeral nejaké štúdie. Našiel som iba OECD, je to Tourism Trends and Policies z 2016. a tam sa píše, že čisté efekty zmeny podpory, poklesu podpory turizmu sú nejasné. Nejasné. No tak minimálne je legitímne, ak my, alebo ja žiadam predkladateľa, aby zdôvodnil, keď už teda má dôjsť k výpadku z verejných financií, aby zdôvodnil, prečo si myslí, že sa to Slovensku oplatí takýto výpadok verejných financií. Môžete zdôvodňovať emocionálne, ale to bude pre iných prijímateľov. Ja by som uvítal racionálne zdôvodnenie. Teda cez fakty a ich analýzy. Hoci nechcem podceňovať ani tie emocionálne zdôvodnenia.
Ďalej ešte musím uviesť, že sa zavádza úplne nová sadzba dane, ale k daňovému bonusu na hypotéky. Tam si myslím, že, bude o tom hovoriť Miro Beblavý, a určite veľmi dobre. Mne sa zdá ten posun pozitívny smerom k modernejšiemu systému.
Podobné výhrady, ktoré som mal k tomu zavedeniu nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo, mám aj k tomu samostatnému odpisovaniu technického zhodnotenia v prípade budov kúpeľov. A ešte sa vrátim k tej histórii odpisovania u nás, k superodpočtu na výskum. Keď sa zavádzala, tak nám prešiel pozmeňujúci návrh s Mirom Beblavým, aby sa tie projekty, na ktoré sa bude vzťahovať superodpočet na výskum, aby sa zverejňovali. Minister financií podporil takýto pozmeňujúci, takže prešiel. Ja si myslím, že to zdisciplinovalo tých, ktorí tie projekty predkladajú, a možno aj tých, ktorí dávajú tie výnimky. Prečítam z jedného z tých projektov, ktorý bol zverejnený na základe aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý má byť výskumný. "Projekt je primárne zameraný na analýzu regionálneho trhu, v ktorom už má naša spoločnosť pôsobnosť, na analýzu regionálneho trhu, expresnejšie získavanie spätnej väzby po dosadení nového produktu na tento trh a teda reálne vykalkulovanie návratnosti investícií vynaložených na technologické, marketingové a personálne zdroje." Mne to nepripadá ako výskum. Bol by som teda opatrný pri rozširovaní toho superodpočtu na výskum aj na základe takýchto informácií. A to sa, samozrejme, týka, a ja už som spomínal tie patenty a počítačové programy, hovorím, znamená to, že vláda ako keby vedela, že ten, čo predáva program alebo topánky s vlastným dizajnom by mal zarobiť v čistom viac než ten, čo opravuje vodovody napríklad.
Mám pocit, že do druhého čítania by sa dali urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy. Teda taký ozaj vypalovák najväčší by bol vrátiť tie odpisy pred časy, kde došlo k zmene urobenej vládou na čele s Robertom Ficom. To ale nepredpokladám, že sa stane. Ale možnože pozmeňovák analogicky tomu, ktorý nám prešiel pri tej superodpočítateľnej položke a ktorý by sa týkal tých rôznych výsledkov výskumu, že taký by mal šancu na realizáciu.
Ešte chcem uviesť, že nielen nám, počuli ste poslanca Hegera, aj mňa, na úvod, že s týmto návrhom máme problémy. Ale nezdá sa to len nám. Keď som si to dobre poznačil, tak v MPK bolo 206 zásadných pripomienok, 160 z toho neakceptovaných. Nebýva zvykom taký vysoký počet zásadných pripomienok a ešte neakceptovaných.
Záver je ten teda, že komplikuje sa systém, zvyšujú sa tzv. transakčné náklady, často sa zamieňajú za transformačné, ktoré sú spojené s výmenou systémov. Transakčné sú tie, ktoré platíme za používanie systému. A je to to, čo naozaj vláda má v rukách, čo keby znižovala, tak rýchlejšie rastie hrubý domáci produkt. Ľudovejšie sa to nazýva byrokracia alebo administratíva. Pripomínam to aj preto, že minulú soboru uplynuli štyri roky od smrti nositeľa Nobelovej ceny Ronalda Coase´a, ktorý rozvinul teóriu transakčných nákladov.
Ďakujem pekne za pozornosť.