Dátum zadania
16. 5. 2007
Zadávateľ
Peter Markovič
Otázka
Vážený pán minister, nepovažujete navrhované kroky na vytvorenie 1 zdravotnej poisťovne za vyvlastnenie?
Adresát
minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič
Dátum odpovede
17. 5. 2007
Zodpovedal
minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič
Odpoveď
Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, skutočne neviem, prečo takáto otázka, nakoľko v materiáli, ktorý bol predložený, táto problematika bola riešená. Takže, nerozumiem celkom tejto otázke. Napriek tomu sa pokúsim na ňu odpovedať.
Podmienky vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne budú musieť byť presne určené zákonom a na základe zákona sa budú musieť upraviť podmienky zániku súkromných zdravotných poisťovní. Ústavný rámec ochrany vlastníckeho práva predstavujú princípy, ktoré sú obsiahnuté v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to rovno z vlastníckeho práva - nedotknuteľnosť a záväznosť vlastníckeho práva.
Predmetom vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky sú nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj iné práva majetkového charakteru. V rozhodnutí č. 2 Ústavného súdu 19/97 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty, čím prevzal pomerne široký výklad pojmu majetok, ktorý je obsiahnutý v judikatúre Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.
V zmysle tejto judikatúry je majetkom napríklad aj licencia. Odňatie licencie súkromným zdravotným poisťovniam na výkon verejného povinného zdravotného poistenia teda nesporne bude zásahom do vlastníckeho práva. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva znamená, že nikto nemôže byť zbavený svojho vlastníckeho práva k určitému majetku. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa jednu výnimku, a to vyvlastnenie, ktoré je možné vykonať len v nevyhnutnej miere a to z hľadiska rozsahu i z hľadiska účelu vo verejnom záujme, ktorý nie je Ústavou Slovenskej republiky definične vymedzený na základe zákona, čo znamená, že k vyvlastneniu by nemalo dochádzať priamo zákonom alebo rozhodnutím zákonom určeného orgánu a postupom podľa zákona a za primeranú náhradu.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že ste mi odpovedali. Teda napriek tomu, že moja otázka bola zle položená a nedalo sa na ňu odpovedať. Vy ste mi zacitovali pravdepodobne zo správy, ktorú ste predložili. Tú všetci poznáme. Nedá mi však nepovedať, že považujem za absolútne nesprávny návrh, ktorý predkladáte, aj napriek tomu, že pripúšťate aj alternatívu na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, ktorý presadzuje aj predseda vlády.
A tento model podobne ako návrh na to, aby poistenci štátu boli poistení v štátnych poisťovniach, resp. v štátnej poisťovni, považujem teda za technicky nerealizovateľný a nezmyselný najmä teda, vy ste síce tu argumentovali právne, ale mne skôr ide o potreby systému zdravotníctva, resp. zdravotného poistenia. Myslím si, že tento návrh, ktorý predkladáte, jednoducho situáciu nevyrieši. Skôr sa mi zdá, že tu je snaha o účelové ovládnutie zdravotného poistenia, ktoré neskôr sa môže stať nástrojom na realizáciu istých krokov zdravotníctva, ktoré dnes ministerstvo zdravotníctva nie je iným spôsobom schopné realizovať a takto si chce monopolizovať postavenie a rozhodovať o tom, či už to bude alebo je plánovaná redukcia lôžok, resp. plánované zrušenie, nezrušenie nemocníc. Má to určite aj viac dôvodov. Mohol by som pokračovať ďalej, ale keďže mi už uplynie čas, takže nebudem pokračovať.
Doplňujúca odpoveď
Ťažko mi je reagovať, pretože nebola položená otázka. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok.
Som presvedčený, že vznikom jednej zdravotnej poisťovne je možné usporiť minimálne na správnej réžii. Viem si predstaviť existenciu jednej poisťovne so správnym fondom 3 %, či nie 4 %, čo je ročná úspora možno na úrovni 900 miliónov až 1 miliardy.
Zrušenie prerozdeľovacieho mechanizmu môže mať za následok a malo by za následok spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov na poskytovateľov vo väzbe na skutočnú nákladovosť, dá sa povedať, že úspora dosiahnutá v obmedzení tvorby a účelového prerozdelenia zisku vo výške cca 1,9 mld. na prospech financovania zvlášť nákladnej finančnej liečby. Určite by sa zjednodušil výber a vymáhanie poistného. Vieme aspoň podľa odhadov, že 1-percentné zvýšenie výberu poistného je cca 600 miliónov korún. Ak by sme hovorili o 2 percentách, je to 1,2 miliardy. A jedna poisťovňa by určite znížila aj administratívne náklady nielen platiteľov poistného, ale aj administratívne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri fakturácii poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, pri tomto modeli by sa dalo ušetriť ešte aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože by nemusel vykonávať všetky tie činnosti, ktoré dnes vykonáva, čo tiež sa dá vyčísliť v desiatkach, možno aj v stovkách miliónov korún.