Dátum zadania
5. 11. 2003
Zadávateľ
Dana Podracká
Otázka
18-ročný mladý človek po odchode zo štátnej starostlivosti sa ocitne na ulici s mesačným príspevkom 1 450,- Sk v stave hmotnej núdze. Nezdá sa vám to žalostne málo?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník
Dátum odpovede
6. 11. 2003
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník
Odpoveď
Áno, zdá. Právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci upravuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sociálna pomoc sa poskytuje občanom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana je nižší ako sumy životného minima ustanovené zákonom č. 125/1998 Z. z.
Jednou z foriem pomoci je aj dávka sociálnej pomoci, ktorú poskytujú okresné úrady. Výška dávky závisí od posúdenia hmotnej núdze, ktorá môže byť posúdená z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Vyššiu dávku sociálnej pomoci ako určuje zákon, nie je možné priznať. V súčasnosti Národná rada prerokúva vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2004. V rámci tohto zákona sa hmotná núdza občana bude posudzovať iným spôsobom. Upúšťa sa od posudzovania hmotnej núdze z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Nebude sa prihliadať na to, čo bolo pred podaním žiadosti o pomoc. Pomoc bude pozostávať z dávky v hmotnej núdzi na zabezpečenie základných životných podmienok a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ako je príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie.
V súlade s § 26 ods. 1 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov možno poskytovať dieťaťu v detskom domove starostlivosť od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie do 25 rokov veku. Za osamostatnenie sa na účely tohto zákona považuje zabezpečenie si bývania.
Podľa § 26 ods. 10 uvedeného zákona detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť, najskôr po dosiahnutí 18. roku veku jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške 5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanovené osobitným predpisom. Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje len v tom prípade, ak po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých. Dieťa s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, má zo zákona o sociálnej pomoci nárok na poskytovanie mesačného vreckového, výška ktorého je diferencovaná podľa veku dieťaťa. Uvedené vreckové sa poskytuje najskôr od 6. roku veku dieťaťa.
Potrebné je zdôrazniť, že v rámci poskytovania ďalšej starostlivosti v detskom domove sa sociálny pracovník v spolupráci s ostatnými odbornými zamestnancami detského domova, ako aj v súčinnosti s odborom sociálnych vecí príslušného okresného úradu vždy snažia zabezpečiť dieťaťu po odchode z detského domova bývanie a podľa možnosti aj zamestnanie. Preto možno konštatovať, že účelom dávky sociálnej pomoci nie je nahradiť príjem, ale len prekryť dočasnú hmotnú núdzu. Musíme naše úsilie sústreďovať predovšetkým na to, aby ten čas, pokiaľ nie je zabezpečený príjem prostredníctvom zamestnania, bol čo najkratší a aby sme vytvárali podmienky na to, aby počet ľudí, ktorí sú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi, bol čo najnižší a sústavne klesal. V tomto smere sa nám začalo, alebo začína pomaly dariť a počet ľudí odkázaných na dávku sociálnej pomoci klesá. Verím, že tento trend bude pokračovať aj naďalej a verím, že toto je cesta k dosiahnutiu toho, aby sme nemuseli zvažovať nad tým, či dávka vo výške 1 450 Sk je dostatočná, alebo nie je dostatočná, pretože ona nie je dostatočná na to, aby bola príjmom. Ona ale nemá ani slúžiť na to, aby nahradila príjem, ale má len prekryť dočasný nedostatok vlastných príjmov.
Doplňujúca otázka
Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Ja chápem literu zákona, ale osobne som navštívila Združenie „Cez deti k rodine“ v Kremnici, ktoré sa stará o resocializáciu väčšinou rómskej mládeže a detí, ktoré majú mentálny a sociálny postih a pre tieto deti je táto dávka skutočne minimálna z toho dôvodu, že majú minimálnu ponuku na trhu práce, sú bez praxe, nemôžu sa zamestnať, prakticky sú vyradení z možnosti zamestnať sa, sú nedostatočne pripravené na praktický život a chýba im model rodiny, takže ani si ju nevedia utvoriť. Pre takéto skupiny našej mládeže by bolo naozaj potrebné túto dávku nejakým spôsobom nahrádzať alebo dopĺňať. A preto by som vás chcela touto cestou poprosiť, či by ste nemohli osobne navštíviť toto Združenie „Cez deti k rodine“ v Kremnici, aby ste - lebo lepšie je raz vidieť, ako raz počuť- videli, ako ťažko sa žije v takýchto združeniach a ako ťažko nakladá s takýmito sirotami štát, o ktoré sa štát nemôže postarať.
Doplňujúca odpoveď
Určite sa budem snažiť v rámci svojich pracovných ciest naplniť toto pozvanie a navštíviť týchto ľudí, ktorí určite vykonávajú nesmierne záslužnú činnosť. Je absolútnou pravdou, že práve deti, ktoré pochádzajú z prostredia, kde nemohli nadobudnúť prirodzené základné pracovné a iné návyky, to majú s uplatnením a zaradením sa do normálneho života omnoho ťažšie. Ale práve preto musíme sústrediť našu snahu nie na to, aby sme zvýšili štátnu dávku a nechali ten stav naďalej prežívať v podobe, v neradostnej podobe, ako ju aj vy poznáte z vašej osobnej skúsenosti z návštevy v tomto zariadení, ale aby sme vytvorili celý rad mechanizmov, aktivačných mechanizmov, kde budeme pomáhať týmto ľuďom postaviť sa na vlastné nohy. A k tomu smeruje naša politika a k tomu smerujú zákony, ktoré pripravujeme a celý rad aktivačných a aj ochranných mechanizmov, ktoré majú pomôcť takýmto mladým ľuďom, aby sa stali úplne normálnymi rovnocennými občanmi našej spoločnosti.