Dátum zadania
19. 6. 2024
Zadávateľ
František Petro
Otázka
Vážený pán predseda vlády, aké sú závery z minulotýždňového rokovania ministrov obrany NATO?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
20. 6. 2024
Zodpovedal
podpredseda vlády SR a minister obrany SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, v podstate môžem nadviazať, pretože predmetom tej diskusie bola aj naša protivzdušná ochrana. Hlavnou témou a takým sloganom bolo odstrašenie. V podstate toto heslo je základnou doktrínou, ktorou pôsobí NATO. Naše sily a prostriedky a úlohy a energiu, ktorú vynakladá NATO, má byť natoľko odstrašujúca, že žiadny nepriateľ ktorejkoľvek z členských krajín nebude mať záujem napadnúť ktoréhokoľvek člena. Je to stratégia, ktorá funguje dlhé roky, k tomu sa pridáva občas stratégia jadrového odstrašenia, momentálne sa o nej veľa diskutuje, pretože Rusko presunulo časť jadrového arzenálu na, do Bieloruska, z tohto dôvodu je to tu diskusia.
Viete, že Poľská republika sa prihlásila, že by chcela mať na svojom území jadrové zbrane. Toto sa nestretlo s úplným pochopením a ani my nie sme žiadni podporovatelia tohto úsilia. Ale keď už sme boli pri tom odstrašení, tak som si dovolil vystúpiť s tým, že môžeme si položiť otázku, že koho chceme teda odstrašiť ako Severoatlantická aliancia, keď nie sme schopní čo i len jednu batériu protileteckého systému dodať na krajinu, ktorá priamo hraničí s krajinou konfliktu, teda myslel som tým, pochopiteľne, Slovensko.
A myslím si, že naše žiadosti padli na úrodnú, úrodnú pôdu, a už aj predbežné diskusie s novým, nadchádzajúcim generálnym tajomníkom NATO, ktorým bude s najväčšou pravdepodobnosťou na Washingtonskom samite dohodnutý Mark Rutte, bývalý holandský premiér, tak ako jedna z prvých priorít bude vlastne patriť aj zabezpečenie toho rotačného princípu, ktorý by mal vlastne do nášho nákupu a do zabezpečenia toho nového protivzdušného systému platiť aj pre Slovenskú republiku najmä preto, že, samozrejme, tá situácia na Ukrajine nijakým spôsobom bezpečne nevychádza, a predsa len to hraničenie môže vyvolávať rôzne riziká, ktoré vychádzajú z doletov črepín alebo rôznych iných častí rakiet, tak ako sa to stalo v Poľsku alebo niektorých ďalších krajinách.
Bola to veľmi dôležitá časť, ja som bol veľmi rád, že to v tomto prípade práve v súvislosti s tou politikou odstrašenia zarezonovalo, nakoľko tuto má byť vidno tú silu Severoatlantickej aliancie, a práve tu je vidno tú slabosť toho, že nie sme dostatočne, dostatočne pripravení.
A ďalej by som vlastne pokračoval s tými prioritami, ktoré Slovensko má v súvislosti s novým generálnym tajomníkom, a Slovensko prejavilo záujem o to, v čom je najsilnejšie, o ďalšie centrum excelentnosti. To sú strediská, ktorým udeľuje tento akredit... túto akreditáciu Severoatlantická aliancia. A je to mimoriadne prestížne, ale hlavne dôležité aj z pohľadu rozvoja hospodárstva. Prihlásili sme sa tentokrát o centrum excelentnosti pre takzvanú indirect artillery, čiže nepriame delostrelectvo. V našom prípade to nazveme správne, a to je systém húfnic, systém diaľkových mínometov alebo mínometov veľkokalibrových 120 milimetrov alebo, samozrejme, raketometov, ktoré boli v rámci proveniencie Slovenskej republiky často veľmi silným obchodným artiklom. A naďalej všetky typy ďalej vyvíjame a takéto centrum excelentnosti by sústredilo vlastne záujem jednotlivých členských krajín aj o ten vývoj, pretože hlavná strelnica by bola na Slovensku v priestoroch vojenského technického skúšobného ústavu, ktorá patrí medzi naozaj veľmi dobré vybavené v rámci európskeho formátu. A to by vlastne skĺbilo záujmy ministerstva obrany, ale aj obranného priemyslu, a tým pádom aj rastu ekonomiky a ďalších obchodných príležitostí.
Rovnako tak je záujmom, aby nielen východné krídla, aj Slovenská republika mali vyššie zastúpenie v rámci jednotlivých poschodí manažmentu Severoatlantickej aliancie, pretože sa stále bavíme o tom, že musíme mať možnosť prenášať niektoré svoje názory aj do toho riadenia. Pretože historicky vieme, že Severoatlantická aliancia urobila niekoľko veľmi chybných rozhodnutí, ktoré rozhodne neprispeli k dobrému obrazu. A nemusím menovať ani otázku Srbska a bombardovania Belehradu alebo ďalších pochybností, ktoré sa riešili v otázke Iraku alebo Afganistanu a nie úplne vydareného odchodu z hlavného mesta v Afganistane.
To asi tak v skratke by som povedal asi k tým záverom.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď