Dátum zadania
13. 2. 2019
Zadávateľ
Eugen Jurzyca
Otázka
Pán minister, podľa časopisu Trend neplatí časť u nás pracujúcich cudzincov dane a odvody. Môžete túto informáciu potvrdiť a povedať, ako to vnímate?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
14. 2. 2019
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady, vám, pán poslanec, za otázku. Môžem potvrdiť, že časť cudzincov pracujúcich na Slovensku u nás skutočne neplatí odvody na sociálne poistenie. K daniam sa vyjadrovať nebudem, keďže to je záležitosť rezortu financií.
Ako ste si však mohli prečítať v článku, na ktorý sa odvolávate, ide o legálny stav. Týždenník Trend došiel k svojmu záveru na základe rozdielu alebo porovnaniu medzi cudzincami registrovanými úradmi práce a tými, ktorí sú registrovaní v Sociálnej poisťovni. Musím vás však upozorniť, že úrady práce registrujú každého u nás legálne pracujúceho cudzinca, avšak nie u všetkých vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie u nás.
Prvá výnimka sa týka všetkých, a to aj cudzincov z tzv. tretích krajín, ktorí sú k nám vyslaní na krátkodobú prácu ako zamestnanci firmy sídliacej v členskej krajine.
Podľa európskej smernice pre vysielanie pracovníkov sú sociálne poistení v krajine, kde sídli zamestnávateľ, u nás sa preukážu potvrdením z príslušnej krajiny, že tam naozaj poistení sú a že poistné platia.
Druhá výnimka sa týka všetkých štátnych príslušníkov členských krajín EÚ, ktorí po príchode môžu byť na Slovensku ešte dva roky sociálne poistení vo svojej domovskej krajine, ak sa tak rozhodnú, opäť stačí, že sa preukážu potvrdením príslušnej domácej inštitúcie pre sociálne poistenie. Toto je možnosť pre pracujúceho, samozrejmá vec, že nie pre štát, takže my nemôžeme nútiť cudzinca, aby si tú možnosť nevybral. A, samozrejme, táto možnosť je opäť garantovaná európskou legislatívou.
Tretia výnimka sa týka priamo občanov Srbskej republiky. Ide rovnako o možnosť rozhodnúť sa platiť sociálne poistenie doma v priebehu prvých dvoch rokov práce na Slovensku. Srbom to umožňuje dvojstranná zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá je platná od 1. marca 2013.
Národný inšpektorát práce v priebehu od januára do februára, od januára 2018 do februára 2019 eviduje 25 493 zamestnancov oznámených ako vysielaných z členských krajín Európskej únie. Opakujem ešte raz, že môže ísť aj o občana EÚ, ale aj o zamestnanca z tzv. tretej krajiny, pokiaľ je pracujúcim v krajinách Európskej únie.
K 31. 12. 2018 eviduje Ústredie práce 1 807 štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných z tretej krajiny na základe obchodnej zmluvy na zabezpečenie tovaru alebo služieb. Jedná sa o najviac 90 dní. Z toho je 271 Ukrajincov a 1 065 Srbov.
Vážený pán poslanec, zamestnanci Sociálnej poisťovne, ústredie, v roku 2018 vystavili 41 414 prenosných dokumentov A1 a zamestnanci jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne vystavili 94 267 prenosných dokumentov A1 z dôvodu vyslania. Spolu zamestnanci Sociálnej poisťovne takto vystavili 135 681 prenosných dokumentov A1, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje nárast o 21 508 prenosných dokumentov. Dokument A1 je dokument o vyslaní. To znamená, že v uplynulom roku bolo Slovákov približne 90 %, zvyšných 10 % zamestnanci cudzinci, ktorí sú zamestnancami slovenských firiem, vyslaných 135 681.
Na záver, takže uvedená informácia vôbec nemusí znamenať nejaký nelegálny stav, ktorý by vznikol z nejakej našej viny, ale je to v súlade s našou a európskou legislatívou. U nás sa to týka 25,9-tisíc cudzincov a slovenskí občania, resp. zamestnanci slovenských firiem v minulom roku využili túto možnosť za tej istej legislatívy pravidiel pre krajiny Európskej únie v objeme 135-tisíc osôb.
Ďakujem, skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Tá otázka vychádzala aj z dávnejšej debaty, ktorá tu bola pri tom, keď ste predkladali novelu zákona, ktorou ste umožnili flexibilnejšie zamestnávanie cudzincov. Ja som sa vtedy pýtal, ako je možné, že dopad na verejné financie je nulový. Mne to aj po tejto odpovedi vŕta v hlave a asi to mnohým bude aj vŕtať v hlave dlho, čiže skôr alebo neskôr podľa mňa bude treba robiť analýzy a monitorovať tie dopady na verejné financie tak, aby sa nestalo, že príchod ľudí zo zahraničia, ktorí, rozumiem, že, že prichádzajú do firiem, ktorým chýbajú zamestnanci, že tento príchod nebude mať nulové alebo záporné dopady na verejné financie. Toto proste si musíme strážiť.
Takže predpokladám, že vláda prichystá niečo, a je to súčasne aj moja otázka, nejakú metodiku sledovania týchto dopadov, vo vašom prípade sociálne poistenie, v prípade ministra financií dopad na dane.
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, ak by som mal odpovedať vyslovene účtovnícky, 135-tisíc a 25-tisíc, myslím, že to dáva jasnú odpoveď z hľadiska dopadov, tie sú relatívne plusové.
Ale dôležité je zopakovať jednu vec. Týka sa to vyslania maximálne na 90 dní, to nie sú bežní cudzinci, ktorí pracujú niekde v automobilkách. To sú cudzinci, ktorí sú vyslaní za nejakým účelom, montáže, proste nejakej práce, ktorú tu zabezpečuje firma, ktorá tu zákazku získala a dajme tomu hlavnú časť vyrobila u seba doma a tu sa už realizujú montážne práce alebo služby. To je to vyslanie. To si treba uvedomiť ten základný rozdiel.
To znamená, to nehovoríme o agentúrnych zamestnancoch, čo ja viem, automobiliek, to je úplne iné pravidlo a úplná iná legislatíva. Tam, samozrejmá vec, tieto pravidlá, ktoré som teraz ponúkal, v plnej miere neplatia. Hovorím, gro je o vy-sie-la-ní zamestnancov.
No a čo sa týka Európskej únie, no voľný pohyb osôb, voľný pohyb tovaru, ale, samozrejmá vec, že tieto veci my sledujeme, máme ich záujem sledovať a v konečnej miere hlavne Sociálna poisťovňa ich musí sledovať, lebo to je dopad na hospodárenie Sociálnej poisťovne a nielen dôchodkového fondu, ale aj všetkých ostatných fondov, na ktoré sa prostriedky za týmto účelom presúvajú do Sociálnej poisťovne.
Ďakujem pekne.