Hodina otázok

Otázka od: Miroslav Sopko

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 13. 9. 2017 
Zadávateľ Miroslav Sopko 
Otázka Vážený pán minister, minulý týždeň ste v renomovanom európskom ekonomickom inštitúte Bruegel predstavili konkrétne kontúry toho, ako má vyzerať dobudovanie eurozóny. Môžete nám v krátkosti predstaviť základné tézy tejto vašej predstavy, o ktorej ste tam hovorili? 
Adresát minister financií SR Peter Kažimír 
Dátum odpovede 14. 9. 2017 
Zodpovedal minister financií SR Peter Kažimír 
Odpoveď Vážený pán poslanec, kríza jasne demonštrovala, že eurozóna dokončená nie je. Že jej pôvodná architektúra bola príliš krehká zoči-voči ekonomickým otrasom. Niektoré chýbajúce súčasti sme už vytvorili, ale iné ešte stále na svoj vznik čakajú. Nemôžeme si vyberať iba hrozienka z koláča. Hotová architektúra eurozóny musí brať do úvahy rôznorodosť členských krajín. Mala by byť vnútorne konzistentná a musí spomínanej rôznorodosti aj zodpovedať. Je potrebné zahŕňať ochranu proti rôznym ekonomickým šokom, ale aj zodpovednosť za kroky na národnej úrovni. Aby sme sa však k takejto architektúre dopracovali, mali by sme prekonať nedôveru medzi členskými štátmi, ktorá bola tiež krízou vyvolaná. Táto nedôvera sa týka najmä dodržiavania fiškálnych pravidiel. Musíme sa zamyslieť jednak nad inteligentným obsahom týchto pravidiel a jednak nad mechanizmami, ktoré zabezpečia ich vynucovanie. Musíme sa postarať o vyváženosť jednotlivých krokov, ako aj o to, aby navzájom do seba zapadali ako diely jednej skladačky. Toľko odpoveď pána ministra financií.  
Doplňujúca otázka Ďakujem za odpoveď, vážený pán podpredseda, len dovolím si konštatovať, keďže som čítal vyjadrenie pána ministra, nebolo mi teda celkom zrejmé ani z tejto odpovede, či pán minister je zástancom vyššej miery centralizácie. Pretože áno, pochopil som z jeho prejavu, ktoré boli aj už uverejnené teda včera v komentároch, že zastáva myšlienky budovania vnútorne konzistentnej architektúry, adresnejšieho fiškálneho mechanizmu, doplnenie pravidiel fiškálnym možnostiam krajiny. Tak možno využijem aj tú príležitosť a môžem sa opýtať aj vás, aký je aj váš názor na to, pretože určite by mohla medzi nami nastať zhoda v tom, že potrebujeme určitý koncept bankovej únie prepracovať v miere centralizácie, ale rozhodne si myslím, že čo sa týka rozpočtovej zodpovednosti, asi by bolo lepšou cestou skôr decentralizácia. Ďakujem.  
Doplňujúca odpoveď Áno, z titulu môjho poznania aj z titulu stanoviska ministerstva financií áno, Slovenská republika podporuje projekt bankovej únie a nástrojov, ktoré s tým súvisia, ale na druhej strane môžem potvrdiť postoj aj predsedu vlády, aj vlády ako takej, že čo sa týka našej hlbšej integrácie aj v rámci eurozóny, my samozrejme súhlasíme s plnením rozpočtových pravidiel, a dodržiavanie fiškálnej stability, to je základ, ak chceme mať jednotnú menu a chceme byť súčasťou tohto klubu, tak všetky krajiny sa musia správať rovnako zodpovedne a eurozóna musí mať nástroje, jasné nástroje na vynucovanie tejto disciplíny, pretože aj v krajinách, ktoré platia menou euro, alebo medzi krajinami sú krajiny, ktoré nie dobre a nie tak, ako sa patrí, napĺňajú tieto fiškálne ciele. Ale určite platí, že nebudeme súhlasiť s nejakým jednotným rozpočtom alebo s tvorbou rozpočtu pre krajiny eurozóny, ktorý by sa tvoril inde ako tu u nás na Slovensku, alebo rozpočet, ktorý by bol európsky a bol by schvaľovaný v Bruseli. Stále zastávame pozície, že musíme mať právo rozpočet náš národný si schvaľovať na domácej pôde. Samozrejme, ho môžme vždy a musíme konzultovať s príslušnými autoritami, či už tými, ktoré kontrolujú a spravujú prostredie eurozóny alebo bdejú nad fiškálnou disciplínou celej Európskej únie, toto právo si vyhradzujeme a nikdy nebudeme súhlasiť, aby sme v rámci nášho smerovania do jadra mali nejaký spoločný rozpočet s krajinami eurozóny, ktorý by neschvaľovali by sme si my tu doma, ale by sme museli akceptovať centrálny veľký rozpočet, ktorý by nám schválili v Bruseli. Ďakujem.