Dátum zadania
14. 6. 2017
Zadávateľ
Peter Štarchoň
Otázka
Európska komisia začala konanie proti Poľsku, Maďarsku a Česku za nerešpektovanie kvót na prerozdelenie migrantov. Prijala vláda SR utajený záväzok, že súhlasí s povinnými kvótami, keďže voči Slovenskej republike konanie nebolo začaté? Koľko migrantov prijala SR na svoje územie od roku 2015?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
15. 6. 2017
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Chcem skonštatovať, že v tomto okamihu okrem vyjadrenia Európskej komisie ohľadne začatia konania voči našim partnerom z V4 nemáme k tejto veci bližšie informácie, a vývoj situácie a konanie Komisie budeme pozorne monitorovať, naviac je V4, kde sa stretávame, budúci týždeň, budeme o tom hovoriť podstatne intenzívnejšie.
Môžem len vás informovať, že Komisia v utorok 13. 6. potvrdila, že začala proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy súvisiacej s prerozdelením žiadateľov o azyl. Právne konanie sa týka porušenia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra 2015 o zavedení tzv. povinných kvót. Podľa uvedeného rozhodnutia sa malo z Talianska a z Grécka premiestniť 160-tisíc migrantov na územie ostatných členských krajín Európskej únie. Toto rozhodnutie bolo prijaté, hoci proti nemu hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.
Ako viete, Slovenská republika podala už 2. decembra 2015 oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor v Luxemburgu. My sme tým chceli upozorniť predovšetkým na to, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty. Jednoducho najvyšší orgán Európskej únie Európska rada za účasti premiérov a hláv štátov rozhodla, že povinné kvóty nie, napriek tomu väčšina hlasov presadila na stretnutí ministrov vnútra tento právny dokument. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, ktorým dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu. Rada ministrov vnútra mala podľa nás rozhodovať jednomyseľne, a nie väčšinovo, pretože predtým, ako Rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala v návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. Slovenská republika ihneď avizovala, že podáme žalobu, a svoj sľub sme aj naplnili.
Dámy a páni, migrácia je stále veľmi vážna téma, ale nemyslím si, že je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie. Ako predseda vlády som na jednej strane dbal, aby Slovenskej republike nebolo vnútené riešenie, ktoré by v budúcnosti mohlo vytvoriť vážne spoločenské problémy. Na druhej strane viem, že pred problematikou migrácie nie je možné utiecť. My sme vždy presadzovali systémové riešenia a môžem zopakovať, že sme ponúkli tzv. efektívnu solidaritu, ktorá znamená, že každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, akým spôsobom túto solidaritu prejaví. Ale každá krajina musí. A Slovensko je krajina, ktorá urobila v tomto množstvo zaujímavých opatrení. Spomeniem len napríklad Gabčíkovo, kde pomáhame výrazne Rakúsku so žiadateľmi o azyl v tejto krajine.
Aby som veľmi rýchlo ešte využil ten čas a odpovedal na vašu otázku, tak chcem zopakovať bez akéhokoľvek zaváhania, my sme kvóty vždy považovali, považujeme a budeme považovať za nezmyselné a technicky nezrealizovateľné. Myslíme si jednoducho, že sú to opatrenia, ktoré ani zďaleka neprinášajú taký efekt, ako by sa očakávalo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétnu otázku, či sme prijali alebo neprijali nejaký utajovaný záväzok, chcem vás ubezpečiť, že jednou z charakteristík Európskej komisie je nezávislosť, Slovenská republika nerozhoduje za Komisiu a nemôže ovplyvniť jej rozhodnutia. Musím vás však všetkých ubezpečiť, že vláda nikdy neprijala žiadny tajný záväzok, pretože by to išlo proti našej oficiálnej politike, pokiaľ ide o kvóty. Naše záväzky sú len a len dobrovoľné a sú práve prejavom toho, že chceme, aby sa solidarita vyjadrovala podľa suverénneho pôsobenia daného štátu.
A rovnako chcem, aby som dal presnú informáciu, zopakovať, že v decembri 2015 sme prijali, a to je všeobecne známe, 149 asýrskych kresťanov z Iraku. Ide o ľudí, ktorí priamo utekajú pred terorom Islamského štátu. Vo februári 2016 týmto ľuďom bolo udelené humanitárne vízum. Momentálne títo ľudia žijú v okolí Nitry a prebieha ich integrácia do našej spoločnosti. Z tejto skupiny sa na Slovensku ešte nachádza 87 osôb. Z toho sa dokonca už aj tri deti narodili tu na území Slovenskej republiky. Ostatní opustili našu krajinu z dôvodu, že si nedokázali zvyknúť na kultúrne odlišnosti, a vrátili sa do Iraku.
Tiež ma prekvapilo, že tri krajiny boli vybrané, pokiaľ ide o Komisiu, Slovensko tam jednoducho nebolo, ale uvedomme si, že z tých 160-tisíc migrantov, ktorí mali byť premiestnení z Talianska, z Grécka, bolo premiestnených len... Pán minister, 18-tisíc je posledná správa? (Reakcia ministra.) Okolo 18-tisíc. Čiže povinné kvóty sú absolútnym fiaskom. A keď sa tých 18-tisíc preráta na jednotlivé krajiny, pravdepodobne naše rozhodnutie ohľadne asýrskych kresťanov zabralo a povedali, veď my sme nakoniec dobrovoľne sa rozhodli a niečo sme v tomto duchu aj urobili. Ale chcem sa spýtať mojich kolegov premiérov a pani premiérky Szydlo na najbližšom zasadnutí V4, ako to hodnotia a čo s tým budeme ďalej robiť.
Ale žiadny záväzok. Sme principiálne proti povinným kvótam. Na druhej strane tvrdím, že v rámci solidarity musíme nájsť spôsob, ako pomôžeme celej Európskej únii v boji proti dopadom migračnej krízy.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Aj keď musím povedať, že väčšinou ste nám povedali už všeobecne známe informácie.
Moja doplňujúca otázka sa týka hlavne tej skutočnosti, že sa pozabudlo na fakt, že sa jedná o relokáciu migrantov, predovšetkým z Grécka a Talianska. To znamená, že, že problematika kresťanských migrantov zo Sýrie, samozrejme, že s touto problematikou súvisí, ale jedná sa hlavne o túto relokáciu. Keď sa pozrieme na fakty, tak Česká republika, myslím, že k dnešnému, pardon, aby som bol presne, presný, k 9. júnu 2017 prijala 12 imigrantov, a Slovensko, myslím, že 16, ak mám správnu informáciu.
Z toho vzniká aj tá otázka, prečo vlastne, keď Európska komisia začala konanie voči trom krajinám V4 a voči Slovensku nie, či sa náhodou niečo medzitým neudialo.
Doplňujúca odpoveď
Nie. Pravdepodobne... (povedané so smiechom), ja možnože potom poprosím pána ministra o vysvetlenie, asi sa prerátaval, pán kolega, ten počet ľudí, ktorí došli na územie Slovenska, ale neprerátaval sa z tej kvóty 160-tisíc, ale z tých 18-tisíc, ktorí reálne boli premiestnení z Grécka a z Talianska. A keď prerátavate 18-tisíc, tak zrazu asýrski kresťania nám urobia splnený záväzok. Ale my sme sa k tým asýrskym kresťanom predsa jasne prihlásili a povedali, že ak máme niekoho doviezť na naše územie, musia to byť ľudia, ktorí sú kultúrne, nábožensky nám ako-tak aspoň trošku blízki. Toto je podľa mňa dôvod, prečo nebolo Slovensko zaradené, hoci my sme tí, ktorí sme urobili najviac povyku. Veď my sme boli tí, ktorí podali žalobu. O to viac.
Ale žiadny tajný záväzok. Myslím si, že ak si zoberiete všetky verejné vyjadrenia, ktoré robíme, tak nemôžme urobiť niečo, čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou politikou.
My sme mohli, a využijem ten čas ešte, pán kolega, počas slovenského predsedníctva túto tému nechať tak. Viete, čo hrozí? Hrozí totižto, že v septembri končia tieto povinné kvóty. A nemáme nič iné schválené. Je tu návrh Európskej komisie, ktorá hovorí, že treba zaviesť permanentné, stále kvóty, a že pokiaľ krajina odmietne prijať v rámci takéhoto rozhodnutia migranta, bude musieť zaplatiť 250-tisíc eur pokutu. Toto ale dnes odmieta nielen Slovensko, to odmieta veľmi veľa krajín. Čiže pravdepodobnosť, že niečo prejde z dielne Európskej komisie, je prakticky nulová. A nebudeme mať nič, lebo prestanú platiť aj kvóty v septembri.
Preto sme došli a povedali sme, že chceme systém efektívnej solidarity. Tento systém by spočíval v tom, ja to nechcem zľahčovať, lebo to je vážna téma, že by existovalo nejaké menu, kde by bolo povedané, že toto je povinná solidarita a z tej solidarity si môžete vybrať konkrétne opatrenie. Napríklad poviete, že my nechceme migrantov na našom území, a budem stále takto zdvíhať ruku a hovoriť, že terorizmus v Európe bol spôsobený tým, že sme podcenili migračnú krízu. Dnes sú odhady, ktoré hovoria, že až 0,5 % z ľudí, ktorí prekročili hranice Európskej únie, sú ľudia, ktorí majú kontakty na rôzne teroristické skupiny, čo je naozaj obrovské ohrozenie. Čiže tá krajina musí mať právo povedať, že ja nezoberiem migrantov, ale dám viac peňazí, dám možno viacej techniky alebo dám viacej ľudí na ochranu schengenských hraníc. Lebo solidarita musí byť prejavená. My nie sme krajina, ktorá by solidaritu nechcela prejavovať. Stačí, keď si spomenieme na to, ako sme pomohli Ukrajine so spätným tokom plynu. Takže my chceme byť solidárni, ale aby na druhej strane sa rešpektovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov.
Žiadny záväzok nebol urobený. A pokúsil som sa vysvetliť, že prečo pravdepodobne Slovensko nebolo zaradené medzi tie štyri krajiny napriek tomu, že sme jediní, ktorí žalujú, ktorí sme podali veľkú žalobu.
Ďakujem pekne.