Dátum zadania
17. 5. 2017
Zadávateľ
Peter Šuca
Otázka
Pán predseda, prečo neuvoľníme dlhovú brzdu, aby sme z týchto financií urýchlene dostavali chýbajúce diaľničné úseky na Slovensku?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
18. 5. 2017
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, hneď na začiatku je potrebné povedať, že otázka uvoľňovania dlhovej brzdy je otázkou odbornou, ale politickou zároveň. Odbornou po stránke jej základnej konštrukcie a zdôvodnenia a politickou v otázke jej podpory a schvaľovania. Hneď od začiatku musím povedať, že túto otázku naša vláda vníma predovšetkým v odbornej rovine.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol na Slovensku prijímaný v čase, keď sa slovenská ekonomika a hospodárstvo zmietali v dôsledkoch globálnej finančnej krízy, prirodzene, s jej dopadmi na investičné obmedzovanie vo firmách sprevádzané nižšou mierou investícií, šetrením domácností, neistotou na akciových trhoch a z toho automaticky vyplývajúcich dôsledkov pre rozpočtovú politiku Slovenska vo forme zníženia príjmov štátneho rozpočtu.
Zároveň je potrebné mať na pamäti, že sa tak dialo v časoch vysokej globálnej a európskej neistoty sprevádzanej aj gréckou krízou, ktorá sa dokonca na Slovensku pričinila o vyslovenie nedôvery voči vtedajšej vláde Ivety Radičovej. V takejto politickej a ekonomickej situácii bolo cieľom podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Tento cieľ bol aj jedným z hlavných dôvodov, prečo sa na schválenie kompromisného znenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v minulosti zhodol takmer celý parlament. Opakujem, skutočne kompromisného znenia.
Samotná dlhová brzda, resp. ústavné ohraničenie maximálnej výšky verejného dlhu podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predstavuje významný legislatívny nástroj, ktorého cieľom je podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Nakoľko bol vládny program tvorený vo výrazne zmenenej ekonomickej situácii, zakotvil úlohy aj vo vzťahu k možnej zmene dlhovej brzdy, citujem: „S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícii pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.“
Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu. Asi niet liberálneho ani ľavicového ekonóma vo svete, ktorý by dnes popieral vzťah medzi istou mierou zadlženosti štátu a hospodárskym rastom. Preto základným argumentom našej vlády vo vzťahu k uvoľňovaniu dlhovej brzdy je súčasné mimoriadne dynamické napredovanie slovenskej ekonomiky a hospodárstva, ktoré by podľa nášho názoru umožnilo otvorenie dlhového rámca v prospech vymedzených oblastí verejných investícií, ktoré by skokovo Slovenskú republiku posunuli ďalej po stránke dobudovania verejnej infraštruktúry, a to najmä cestnej siete, a zároveň mu umožnili byť aj naďalej kredibilným partnerom vo vzťahu k predchádzajúcim súkromným investíciám, prichádzajúcim súkromným investíciám.
Minister financií bol preto v zmysle našich argumentov poverený počas súčasného volebného obdobia vypracovať novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a presne k tomu smeruje aj vaša otázka. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry minimálne na úrovni diaľnic a rýchlostných ciest určite patrí k jedným z nástrojov podporujúcich zmierňovanie regionálnych rozdielov, ako aj rast životnej úrovne občanov v daných regiónoch. No nemožno opomenúť, že jedným z hlavných ekonomických problémov, ktorý dnes trápi Slovensko, je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V regiónoch, kde dnes nemáme diaľnice, sú koncentrovaní dlhodobo nezamestnaní s nízkou úrovňou vzdelania, ktorí po rokoch v evidencii nezamestnanosti stratili pracovné návyky. Preto je nevyhnutné mať na pamäti, že diaľnice nie sú postačujúcim receptom na hospodársky zázrak pre tieto regióny a musíme uvažovať aj o investíciách v iných oblastiach, ktoré štát môže svojimi politikami podporiť.
Zároveň nesmieme zabúdať, že Slovensko má dnes výborné ekonomické výsledky, ale aj zodpovednú rozpočtovú politiku a zlepšujúcu sa dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú oceňujú investori a medzinárodné inštitúcie. Kredibilný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tomuto pozitívnemu imidžu krajiny výrazne pomáha. Sme vnímaní ako partner z jadra eurozóny, kde sme sa ocitli s krajinami, ktoré majú oveľa vyššiu ekonomickú výkonnosť ako Slovensko. Takúto výsostnú pozíciu nemajú všetky krajiny východnej a strednej Európy. Preto okrem vytvorenia priestoru pre financovanie strategických investícií musí byť pre nás všetkých priorita udržať si naše súčasné pozitívne nastavenia a postavenie v eurozóne, avšak ruka v ruke s budúcim vyrovnaným sociálno-ekonomickým rozvojom a modernizáciou Slovenska, ktorá by nemala byť predmetom politického súboja, ale odbornej debaty aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď