Hodina otázok

Otázka od: Eduard Heger

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 8. 2. 2017 
Zadávateľ Eduard Heger 
Otázka Na základe čoho, akých kritérií ste vyčíslili náklady na jednotlivé časti reformného zámeru Optimalizácie procesu posudzovania vplyvov (RIA)? Kde v zahraničí takýto model funguje a koľko porovnateľný alebo rovnaký projekt stál tam? 
Adresát minister hospodárstva SR Peter Žiga 
Dátum odpovede 9. 2. 2017 
Zodpovedal minister hospodárstva SR Peter Žiga 
Odpoveď Všetkým vám prajem dobrý deň, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Vážený pán poslanec Heger, ďakujem pekne za otázku. Finančná alokácia pre projekt Inteligentné regulácie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra uvedená v reformnom zámere Optimalizácia procesu posudzovania vplyvov, tzv. RIA, je iba indikatívna. Schválenie reformného zámeru v tejto fáze teda nezakladá práva ani povinnosti zainteresovaných subjektov žiadať, resp. poskytnúť finančné prostriedky na tento projekt. V procese ďalšej prípravy a schvaľovania projektu bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá na základe analýzy aktuálneho stavu, biznis a technologickej architektúry, architektúry informačných systémov a analýzy nákladov, prínosov a celkovej efektivity stanoví konečnú požadovanú finančnú alokáciu rešpektujúcu princípy hospodárnosti, účelovosti a efektívnosti. MH, teda ministerstvo hospodárstva, si pred predložením reformného zámeru proaktívne nechalo vypracovať predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti, na základe ktorej uviedlo do reformného zámeru indikatívnu finančnú alokáciu. Zároveň sme náš projekt konzultovali aj s Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Už zo samotného termínu reformný zámer vyplýva, že jeho obsah nie je detailný a definitívny, ale je iba náčrtom želaného konečného stavu, ktorý sa má reformou dosiahnuť. Suma uvedená v reformnom zámere teda nie je záväzná pre žiadnu zo zúčastnených strán a bude naďalej prehodnocovaná počas prípravy projektu. Podstatnou, podstatou súčasnej diskusie však nie je reforma, teda je však reforma a nie alokácia. Na schválenie finančnej alokácie sú iné mechanizmy podľa pravidiel štrukturálnych fondov. Ministerstvo má v reformnom zámere zohľadniť prípadné požiadavky subjektov verejnej správy zapojených do procesu posudzovania vplyvov, ktoré súvisia s ich kompetenciami v celom procese. Cieľom je zjednotiť pod jednou strechou procesy na jednotlivých ministerstvách, aby ich nevyhodnocovali jednotlivo vlastným systémom a ušetrili finančné prostriedky. Ide napríklad o ministerstvo životného prostredia vo vzťahu k analýze vplyvov na životné prostredie, ministerstvo financií k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ministerstvo práce k analýze sociálnych vplyvov a rezort vnútra k dosahom na verejnú správu. Ďalšie posudzovanie vykonáva SBA vo vzťahu k dosahu na malé a stredné podnikanie. To znamená, aby si každé z tých menovaných ministerstiev alebo subjektov verejnej alebo štátnej správy nerobilo vlastné projekty, ale celé to bolo zorganizované pod jedným úradom, a keďže z kompetenčného zákona pod ministerstvo hospodárstva patrí v rámci kompetencií vplyv na podnikateľský, na podnikateľské prostredie, preto to bolo alokované na ministerstvo hospodárstva a namiesto toho, aby sa robilo 6 projektov, ja neviem, po 2,5-3 mil. eur, tak sa to bude robiť pod jedným projektom v rámci ministerstva hospodárstva a bude sa to zastrešovať týmto jedným projektom pre všetky organizácie. Ale ešte tak ďaleko nie sme, pretože definitívna podoba projektu Inteligentné regulácie musí byť výsledkom dohôd s relevantnými subjektmi a bude nadväzovať na metodiky a nástroje lepšej regulácie, ktoré budú vytvorené v rámci projektu zlepšovania podnikateľského prostredia. Na dôvažok toho chcem uviesť, že toto nie je výmysel ministerstva hospodárstva, to je požiadavka a apel Združenia podnikateľov Slovenska a Združenia živnostníkov Slovenska, ktorí sú naši spoluakcionári v slovenskej, v tej Agentúre pre malé a stredné podnikanie, a z toho, z tohto, z tej diskusie, ktorú s nimi pravidelne vedieme, vznikla táto požiadavka a poviem to takto, že spoločenská objednávka. Takže na vašu otázku, ako sme k tomu dospeli a prečo to takto chceme robiť, je takáto odpoveď. Samozrejme, my v tejto fáze sme v štádii, v štádiu projektu uskutočniteľnosti, a pokiaľ ten projekt ukáže, že to nemá zmysel, tak sa do toho ani vôbec púšťať nebudeme. V prípade, že uvidíme, že ten, tá racionalizácia a to zlepšenie podnikateľského prostredia aj prostredníctva implementácie takéhoto projektu bude relevantné, tak sa určite do toho pustíme a určite budete veľmi detailne informovaný a určite si na tom dáte aj záležať, pán poslanec.  
Doplňujúca otázka Ďakujem pekne. Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ja som sa aj preto pýtal, lebo teda vieme, že reformný zámer keď sa nejakým spôsobom vyčísli, tak, teda dostali sa ku mne aj také informácie, že potom teda tá štúdia uskutočniteľnosti sa snaží ako keby napasovať do tých čísel toho reformného zámeru, i keď by to tak nemalo úplne byť. Vy ste hovorili, že ste si dali vyrobiť teda aj nejakú predbežnú štúdiu, a taktiež tam bola ešte aj otázka, že kde takýto model už v zahraničí funguje, že či máte teda nejakú skúsenosť, ak by sa dalo prípadne na túto otázku možno odpovedať, že ak máte teda tú skúsenosť, že kde to funguje a, a v jakých, jakých čiastkach sa to pohybuje v zahraničí, a možno ak by ste mohli prezradiť aj niečo teda z tej štúdie, predbežnej štúdie uskutočniteľnosti.  
Doplňujúca odpoveď My o tomto projekte diskutujeme s organizáciou OECD, pretože oni väčšinou implementujú alebo aj radia v rámci takýchto projektov. Zatiaľ takto komplexný projekt nebol urobený v žiadnej z krajín Európskej únie, čiže bude to taký možnože aj pilot a tá štúdia uskutočniteľnosti ešte nie je hotová, čiže ešte nemám ani priebežné výsledky z toho urobené. Akonáhle to budem mať, je to k dispozícii, myslím si, že aj my dvaja nemáme takú komunikáciu, že by sme sa nevedeli stretnúť, resp. si zavolať a povedať si aj detailnejšie k tomuto projektu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.