Dátum zadania
2. 12. 2015
Zadávateľ
Jozef Bobík
Otázka
Vážený pán minister, považujete za správne riešenie, ak niektorá vláda bez širšej podpory parlamentu rozhodne o vysokých záväzkoch do budúcnosti presahujúci mandát vlády? Pri vysokých záväzkoch mám na mysli sumu napríklad nad 300 mil. eur.
Adresát
minister financií SR Peter Kažimír
Dátum odpovede
3. 12. 2015
Zodpovedal
minister financií SR Peter Kažimír
Odpoveď
Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, keď som si prečítal otázku, tak som si pomyslel, čo ten Bobík myslí tou otázkou? No ale keďže som obklopený kresťanskými demokratmi aj doma aj v práci, tak mi to vysvetlili (reakcie z pléna) a to mi naozaj vysvetlili.
A teraz dovoľte mi teda, aby som vám odpovedal, že vláda má naozaj nielen právo, ale aj povinnosť realizovať svoj program, na ktorý dostala mandát od voličov. Myslím, že o toto presne v tejto vete sa vyjadruje to, o čo budeme súperiť najbližšie týždne a mesiace do volieb. Samozrejme, či tak robila úspešne alebo menej úspešne, rozhodnú opäť voliči. Zodpovedná vláda pri svojich rozhodnutiach prijímaných v akýchkoľvek oblastiach musí zvažovať a hľadať najlepšie a najefektívnejšie formy zabezpečenia služieb občanom našej krajiny. Toto platí aj pre oblasť súvisiacu s rozpočtom a s finančnými otázkami. Vláda má preto mandát na realizáciu rozpočtu od parlamentu, ktorý schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok v našej krajine, orientačne, keďže máme programové rozpočtovanie, aj na ďalšie dva roky.
Parlamentom schválený rozpočet spolu s ďalšími pravidlami definovanými nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni Európskej komisie, určuje vládne mantinely hospodárenia, v rámci ktorých sa vláda môže pohybovať pri plnení svojich záväzkov voči občanom. Ďakujem, skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem. Vážený pán minister, svoju otázku som dával z toho dôvodu, že sám som na, samozrejme, nižšej úrovni ako vy, rozhodoval o verejných výdavkoch asi desať rokov a prvé tri roky som sa trápil s tým, že predchádzajúci predchodca zaťažil tak mesto, že teda tri roky sme mali čo robiť, aby sme vlastne splatili tie záväzky, ktoré vznikli predtým. Vtedy som sa poučil a sám som konal tak, že na konci svojej kariéry som odovzdal prebytok. To som považoval za férové, aby ten nový verejný činiteľ mohol realizovať svoje zámery a nemusel sa zaoberať mojimi. Teda moja otázka smerovala k tomu, že pre vládu schvaľujeme tu v Národnej rade ročne prípadne až výhľadovo na dva roky rozpočet a napríklad už tu spomínané PPP projekty nie sú schvaľované v Národnej rade a presahujú mandát vlády až dokonca na tridsať rokov. Čiže zdalo by sa mi také logické, že by v takomto prípade, keď presahuje mandát značne a výdavky sú pomerne veľké, aby o tom sme viedli diskusiu a ak by sa Národná rada zhodla na niektorých tých aktivitách, tak jednoducho by to nebol vôbec nejaký spor politický alebo ekonomický, ale bolo by to výhľadovo dlhodobo známe, že Slovensko bude tú alebo tieto investície realizovať. Čiže k tomu smerovala moja otázka, či je to, či to má nejakú oporu v legislatíve alebo v niečom inom?
Doplňujúca odpoveď
Určite áno. Pán poslanec, riešenie, ktoré navrhujete, nemá zatiaľ oporu v legislatíve. Áno? To znamená v platnej legislatíve určite nie. Keby som odpovedal inak, to by malo znamenať, že snáď porušujeme zákon. To snáď nepripúšťate ani dokonca, bohužiaľ, ani váš predchodca v pozícii starostu asi neporušil zákon, inak by ste sa s ním určite vysporiadali. Fungujeme na základe tzv. veľkých a malých rozpočtových pravidiel. Veľké sú pre štát, malé, ľudovo povedané, sú pre samosprávu a každým rokom alebo raz za nejaký čas, tento rok som tu bol s novelou aj jedných aj druhých pravidiel, ktoré sa vyvíjajú podľa mňa nezávisle od politického cyklu. Myslím si, že prostredie rozpočtových pravidiel zatiaľ nebolo zasiahnuté politickým rukopisom ľavice, pravice takého alebo onakého farebného sveta, v ktorom žijeme, že je tam veľa, veľa technokracie, samozrejme, máme svoje kontrolné orgány.
Ale kľúčový krok sa urobil v decembri v roku 2011, na prelome roku 2011 - 2012, keď sme prijali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa vám môže zdať z hľadiska formálneho koncentrovaný len do dlhovej brzdy alebo do vzniku rozpočtovej rady, ale on veľmi veľa pridal na transparentnosti verejných financií z hľadiska napr. vnímania rizík, o ktorých tu pri rozprave o rozpočte hovoril napr. pán poslanec Kollár, pretože my teraz môžeme stále achkať, ochkať o tom, koľko máme skrytých rizík, tzv. implicitných záväzkov, či už z hľadiska starnutia obyvateľstva alebo ekologických škôd alebo nesplnených záväzkov z hľadiska európskej legislatívy. Výhodou ale je to, že sa strašne veľa zmenilo za posledné štyri roky, pretože my už ich máme aspoň kvantifikované do roku 2011, do vzniku. Do prijatia, konsenzuálneho prijatia tohto zákona sme o nich mohli len tušiť, mohli len tušiť. A naozaj za posledných desať rokov, a teraz preto hovorím takú cifru, lebo je to naprieč politického spektra, cez tri vlády alebo štyri, sa v oblasti čistenia toho, toho priestoru urobilo veľmi veľa. A to neznamená, že ešte veľmi veľa sa nemá spraviť.
A ja vás len ubezpečujem, že viete, ten pohľad z hľadiska budúcich záväzkov má svoju ekonomickú podstatu, ale takisto by som vám povedal, mohol povedať, že napríklad privatizácia, ktorej rukopis už má jasnú politickú farbu na konci 90. rokov alebo začiatkom tohto storočia, tiež má následky, samozrejme. Pretože ak povieme, že sme sprivatizovali majetok za 300 mld. korún a sme konfrontovaní s tým, že v niektorých prípadoch sme ho naozaj sprivatizovali zle - teraz hovorím, ako štát sme ho sprivatizovali - tak môžeme povedať, že sme vlastne prišli o peniaze. My sme prišli o peniaze, ktoré mohli, samozrejme, slúžiť na financovanie verejných služieb alebo na financovanie ďalších investícií. To je taký pohľad do minulosti. Čiže často tie škody, ak chcete o nich hovoriť, sú aj z operácií, ktoré neznamenajú záväzky, ale napríklad predaj aktíva. Lebo vy môžete predať dobre vec a môžete ju predať zle. Ak narážate napríklad na verejno-súkromné partnerstvá, tie majú svoje pravidlá aj európske z hľadiska Eurostatu. Pán minister dopravy nám jasne pomenoval, že súčasťou koncesného dialógu, a tej celej agendy, ktorá je spojená napríklad s rozhodnutím o tom, či sa bude financovať takým alebo onakým spôsobom takáto investícia, je naviazaná aj na tzv. ex ante analýzu Eurostatu, ktorá už ide naozaj úplne podľa iných pravidiel, podľa pravidiel, ktoré sú pre všetky krajiny Európskej únie rovnaké.
Ak máte, samozrejme, iný názor na spôsob rozpočtovania a zaväzovania a diskusie k tomu, tak to sa, samozrejme, dá realizovať jedine v zákone o rozpočtových pravidlách.
Ďakujem, skončil som.