Dátum zadania
16. 9. 2015
Zadávateľ
Gabriel Csicsai
Otázka
Vážený pán minister, opatrenia vlády v oblasti podnikateľského prostredia očividne zaťažujú fungovanie malých a stredných podnikov na Slovensku. Je tu opodstatnené podozrenie, že chýbajúce finančné prostriedky do štátnej kasy chce vláda získať práve od malých podnikov a živnostníkov, nakoľko nemôže, nedokáže alebo nechce zaviesť opatrenia na získanie financií od nadnárodných, veľkých spoločností. Výsledkom tohto stavu je značný úbytok malých podnikov a živnostníkov až na úroveň roku 2005. Disponuje ministerstvo analýzou príčin rušenia malých podnikov alebo pozastavenia živnostenských oprávnení? Ak áno, aké opatrenia plánuje ministerstvo na zvrátenie tohto nepriaznivého trendu? Ako plánujete skvalitniť podmienky na podnikanie, predovšetkým nadmerné daňové a odvodové zaťaženie, ktoré bolo kritizované aj v nedávnej štúdii inštitútu finančnej politiky (IFP) a OECD?
Adresát
podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Vazil Hudák
Dátum odpovede
17. 9. 2015
Zodpovedal
podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Vazil Hudák
Odpoveď
Ďakujem. Prajem pekné popoludnie. Odpoviem teda na otázku pána poslanca Gabriela Csicsai.
Vážený pán poslanec, ministerstvo hospodárstva každoročne analyzuje stav malého a stredného podnikania v Slovenskej republike.
Vychádzajúc z pravidelných ročných správ o stave malého a stredného podnikania je možné konštatovať, že základným kvantitatívnym ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje aj celkovú kvalitu podmienok pre podnikanie, je počet malých a stredných podnikov.
Od roku 2009 sa celková početnosť malých a stredných podnikov vyznačuje odlišnými vývojovými tendenciami, ktoré sú zaznamenané v rámci jednotlivých právnych foriem. Zatiaľ čo počet malých a stredných podnikov, právnických osôb, rástol od roku 2009 priemerným medziročným tempom 8,8 %, počet fyzických osôb podnikateľov v priebehu predchádzajúcich piatich rokov vykazuje priemerný medziročný pokles, a to približne o 1,8 %. Takže vidíme tu rozdiel v tom, že rastie nám počet právnických osôb, takzvaných eseročiek, alebo iných foriem a klesá nám počet fyzických osôb podnikateľov alebo živnostníkov.
Hlavnými príčinami postupného znižovania počtu živnostníkov bola v roku 2009 a v nasledujúcich rokoch hlavne hospodárska kríza, potom v roku 2012 až 2014 k dôvodom transformácie podnikania zo živnosti na s. r. o. je možné pripísať zmenu daňovo-odvodovej legislatívy, ako aj zmenu v oblasti dlhodobej politiky. V týchto rokoch dochádza k postupnému nárastu sociálnych a zdravotníckych odvodov (napríklad zmena minimálneho vymeriavacieho základu, zmena živnostenského koeficientu) a obmedzili sa aj výdavky, ktorými si živnostníci znižovali náklady na podnikanie. Išlo o legitímne rozhodnutie živnostníkov, pričom pokles ich početnosti sa, naopak, prejavil v náraste počtu právnických osôb v kategórii malých podnikov. To znamená, že celkový počet podnikateľských subjektov, kde počítame aj s. r. o., aj živnostníkov, v podstate je stabilizovaný.
V odpovedi na ďalšiu časť vašej otázky, a to je, ako plánujeme skvalitniť podmienky na podnikanie, predovšetkým nadmerné daňové a odvodové zaťaženie, využijem výsledky vami spomínanej štúdie, to znamená výsledky štúdie OECD, v ktorej sa uvádza, že celkové daňové zaťaženie v roku 2013 bolo v Slovenskej republike vo výške 29,3 % HDP, a to je o 4,5 percentuálneho bodu nižšie, ako je priemer OECD, a patrilo k najnižším v rámci európskych krajín OECD a v krajinách V-4. Zámerom vlády Slovenskej republiky v daňovej a odvodovej oblasti je naďalej zvyšovať úspešnosť výberu dane z príjmu a, samozrejme, naďalej úspešne znižovať úniky z DPH. V oblasti znižovania odvodov a zaťaženia práce vláda Slovenskej republiky, ako viete, už schválila zníženie odvodu pre nízkopríjmových zamestnancov. Môj kolega minister financií Kažimír sa niekoľkokrát vyjadril, že ak tieto pozitívne trendy v oblasti verejných financií budú pokračovať, bude to tiež nasledovať alebo dá to dobrú bázu pre znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pre malé a stredné podniky.
Ďalší bod, ktorému by som sa len stručne chcel venovať, je otázka neprimeranej regulačnej záťaže pre podnikateľov, alebo teda hlavne pre malé a stredné podniky. V tejto oblasti od októbra 2015 začneme aplikovať systematické hodnotenie dopadov regulácií na podnikateľské prostredie. Jedná sa o tzv. Regulatory Impact Assessment, v rámci čoho sa bude realizovať aj proces hodnotenia dopadov regulácie na malé a stredné podniky, jedná sa o tzv. MSP test. Hodnotenie dopadov regulácie je základným predpokladom pre znižovanie neprimeranej regulačnej záťaže podnikateľského prostredia a odstraňovanie neodôvodnených bariér v podnikaní. Jednak zlepšovanie podnikateľského prostredia je naozaj beh na dlhú trať, očakávaný príchod takých investorov ako Land Rover. Množiace sa množstvo investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko aj v oblasti malých a stredných podnikov ukazuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku nie je až tak zlé, ako sa niekedy vykresľuje. Ale, samozrejme, sú tu oblasti, kde sa to dá zlepšiť. A tam práve zameriame súčinnosť v rámci ministerstva hospodárstva, ja ako minister hospodárstva.
Takže toľko v rámci odpovedí. Ďakujem za pozornosť, prajem pekné popoludnie.
Doplňujúca otázka
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Predovšetkým ďakujem za odpoveď, pán minister. Problémom celej otázky, čo ste aj potvrdili, je, že malé a stredné podniky nezvýšili ten počet počas posledných rokov. A myslím si, že to je najväčší problém vôbec Slovenska, že polarizuje sa pole podnikania, že sú obrovské podniky a práve to gro, čo by malo tvoriť chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, malé a stredné podniky jednoducho sú v minimálnom počte. Aj sám ste povedali, že viac-menej živnostníci sa pretransformovali na eseročky presne kvôli tomu, lebo vaša vláda urobila len také opatrenie, že pre nich sa neoplatí byť malými živnostníkmi. Ale celkový počet tých malých a stredných podnikov nie sa zvyšuje, ale práveže klesá. To znamená, že celkové prostredie malého a stredného podnikania sa zhoršuje na Slovensku posledné roky. A v tom vidím obrovský problém. Žiaľ, ste mi to len potvrdili, takže nevyvrátili.
Ale zároveň chcel by som vám ešte položiť jednu otázku. A tá sa týka predovšetkým daňových licencií. Disponuje už výsledkami ministerstvo hospodárstva z toho, aký má vplyv zavedenie daňových licencií na malých podnikateľov a či neplánuje prehodnotiť túto daňovú licenciu, tento zákon, nejakým spôsobom, lebo v každom prípade môžeme sa o tom rozprávať, koľko chceme, ale pôsobí to negatívne na malé a stredné podnikanie. Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem. Možno som nebol dostatočne jasný, keď som dal túto odpoveď, ale ja som sa snažil zdôrazniť to, že celkový počet subjektov v oblasti malého a stredného podnikania, či už je to v podobe fyzických osôb alebo právnických osôb, nemá klesajúcu tendenciu. Ten je stabilizovaný, dokonca je tam malý rast. Ako som povedal, štatistika ukazuje veľmi jasne, že v oblasti stredných podnikov, právnických osôb, je nárast od roku 2008 v priemerne medziročne o 8,8 %. Jedine, kde sa ukazuje pokles o 1,8 % v tomto období, je to u živnostníkov. Ale celkový počet týchto subjektov podnikateľských je stabilizovaný. Dokonca je tam malý rast. Takže nemôžeme hovoriť o tom, že by počet subjektov, ktoré sa zaoberajú podnikaním v tej malej a strednej miere, klesal.
A čo sa týka daňových licencií, očakávame, že toto pôjde ku zníženiu počtu s. r. o. alebo teda právnických subjektov, ktoré pôsobia v tomto priestore. Ako viete, daňová licencia mala za účel predovšetkým spriehľadniť a, dá sa povedať, očistiť priestor v podnikaní o tie eseročky, ktoré tu v podstate boli umelé a ktoré neplnili nejakú funkciu, a preto ani nemajú v podstate dôvod, aby existovali.
Čo sa týka konkrétnych výsledkov, zatiaľ sa to analyzuje na úrovni finančnej správy. Nemáme ešte konkrétne údaje, pretože v podstate posledné údaje sú ešte z konca júna a proste to vyhodnotenie dobieha, takže my to budeme, samozrejme, vyhodnocovať v spolupráci s ministrom financií, finančnou správou a tam potom môžeme k tomu zaujať nejaké stanovisko.