Hodina otázok

Otázka od: Marian Záhumenský

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 22. 4. 2015 
Zadávateľ Marian Záhumenský 
Otázka Vážený pán predseda vlády, nedávno ste sa stretli so zástupcami zväzu živnostníkov. Mohli by ste nás oboznámiť, aké závery vyplynuli z tohto stretnutia a ako je možné pomôcť poškodeným veriteľom z čias pôsobenia p. Figeľa ako ministra dopravy?  
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 23. 4. 2015 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Ďakujem. Vážený pán poslanec, dámy a páni, kauza Váhostavu rezonuje v médiách a spoločnosti posledné dva týždne. V úvode chcem zvýrazniť, že je len jednou časťou mozaiky z celej skupiny problémov, ktoré sa objavili v procese reštrukturalizácie niektorých podnikov. Tiež chcem zvýrazniť, že vláda Slovenskej republiky nie je priamou súčasťou procesu reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav, ale vzhľadom na vzniknutú situáciu vláda v rámci svojich kompetencií navrhla riešenia. V rámci tohto procesu bola zostavená špeciálna skupina expertov, ktorí analyzovali štruktúru veriteľov. Preverovali, či ide o živnostníkov v právnom slova zmysle, o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré v mnohých prípadoch predstavovala iba jedna osoba, alebo ide o malé a stredné podniky v podobe akciových spoločností. Experti venovali pozornosť postaveniu schránkových firiem ako veriteľov v reštrukturalizácii viacerých podnikov a rovnako boli hodnotené aj dopady zákona o reštrukturalizácii, ktorý je z dielne druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tento zákon jednoznačne zvýhodňuje postavenie bánk v porovnaní s ostatnými veriteľmi, ale má aj množstvo ďalších úskalí, na ktoré treba reagovať novelizáciou. Najpodstatnejšie však je, že ako to vlastne celé vzniklo. Zobrali sme štruktúru pohľadávok malého veriteľa, napríklad živnostníka alebo malej firmy, a pozreli sme sa, kde a akým spôsobom vznikla jeho pohľadávka. Štandardným spôsobom bolo, že malý subdodávateľ v podobe živnostníka, s. r. o. alebo malej akciovej spoločnosti podpisoval ako subdodávateľ zmluvu s veľkou spoločnosťou, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní, a určité obdobie za svoju prácu nedostával zaplatené vôbec, alebo len čiastočne. Došli sme k záveru, že podstatná časť pohľadávok, ktoré neboli zaplatené, vznikla vďaka trom zákazkám, ktoré podpísal pán Figeľ v rokoch 2010 až 2012. Tejto zodpovednosti sa pán Figeľ ako vtedajší minister dopravy nemôže zbaviť. Opakujem, podstatný objem pohľadávok, o ktorých dnes hovoríme, vznikol uzatváraním zmlúv medzi subdodávateľmi a veľkou spoločnosťou pri zákazkách, ktoré pridelil cez Národnú diaľničnú spoločnosť alebo iné podriadené organizácie vtedajší podpredseda vlády a minister dopravy. Na jednej strane chcel presvedčiť verejnosť, že diaľnice sa dajú stavať lacno, a vytvárali tlak na stavebné spoločnosti, aby podpisovali zmluvy, ktoré často boli o 60 % lacnejšie, ako ukazovala štátna expertíza. Ak raz niečo stojí 100 mil., tak to nemôžeme postaviť za 40 mil., a preto začali vznikať problémy, ktoré sa ukázali vo vzťahoch medzi subdodávateľmi a dodávateľmi. Rovnako sme povedali a stojíme si za svojím názorom, že pokiaľ ide o správanie sa manažérov príslušných spoločností, vidíme jasné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu a tiež znaky poškodzovania veriteľa. Podporujeme vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči manažérom spoločnosti, ktorí úmyselne podpisovali rôzne obchodné zmluvy, pričom vedeli, že ich spoločnosti nebudú schopné pri cenách, ktoré dohodli, platiť svojim subdodávateľom. Došlo tiež k začatiu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľov. Všetky podklady získané v rámci analýzy reštrukturalizácie podnikov boli odovzdané špeciálnemu prokurátorovi. Nemôžeme zasahovať do trestného konania a rešpektujeme rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o začatí trestných konaní vo veci pre poškodzovanie veriteľa v značnom rozsahu. Opätovne však pripomínam, že v prípade Váhostavu ide o obchodnoprávny vzťah medzi subdodávateľmi a akciovou spoločnosťou, ktorá je dnes v reštrukturalizácii. Ide o vzťah, ktorý vznikol v minulosti na základe obchodného práva. Keďže naša analýza ukázala, že ide o veľký objem poškodených veriteľov, živnostníkov a malých spoločností, vláda Slovenskej republiky začala uvedenú situáciu riešiť. Očakávali sme, že rokovanie v Národnej rade bude prebiehať a pokračovať vo vecnej diskusii s cieľom nájsť riešenia pre poškodených v procese reštrukturalizácie. Žiaľ, diskusia sa vyvinula inak. Namiesto konštruktívnych návrhov opozícia použila rétoriku úplne odlišnú od podstaty problému. Pre vládu Slovenskej republiky je v danej situácii podstatne dôležitejšie rokovať a hľadať riešenia ako počúvať urážky zo strany opozície. Lebo nič iné opozícia nepredviedla, nedala žiadne relevantné návrhy ako tento problém riešiť. Dámy a páni, chcel by som oceniť rokovania a poďakovať predstaviteľom z praxe za to, že prijali pozvanie na pracovné stretnutia na Úrade vlády a rokovali za účelom prijatia najvhodnejšieho riešenia. Tak ako sme avizovali, bolo pre nás veľmi dôležité využiť každú jednu hodinu na nájdenie efektívnych riešení, pokiaľ ide o ťažkosti, ktoré so sebou prináša reštrukturalizácia niektorých firiem. Ide najmä o ťažkosti v podobe obrovských dopadov na malé a stredné firmy, na živnostníkov, o ktorých sa v poslednom čase veľmi veľa hovorí. Chceli sme prísť do Národnej rady s návrhmi, ktoré budú vychádzať nielen z našich skúseností a poznatkov, ale predovšetkým zo skúseností zástupcov praxe. Dámy a páni, na stretnutí predstaviteľov živnostníkov, bánk a spoločnosti Váhostav sme diskutovali o nasledovných témach: po prvé, aktuálny stav reštrukturalizácie Váhostavu, po druhé, čo urobiť do budúcnosti, aby sa podobné situácie, keď sú malé firmy poškodzované veľkými, neopakovali. Pardon (minister si odkašľal). Je tu jeden všeobecný základ, na ktorom sa zhodneme s predstaviteľmi z praxe. Musí definitívne skončiť politika nereálne lacných diaľnic a verejných zákaziek. Definovali sme, kde problém vznikol, a sme presvedčení, že jednoducho nie je možné, aby išla firma do súťaže a ponúkala 40 alebo 50 % reálnych obstarávacích nákladov. To bol základ celého problému, ktorý teraz riešime a ktorého dôsledkom je nezaplatenie malým firmám za vykonanú prácu. Pokiaľ ide o aktuálnu reštrukturalizáciu, pripravili sme zmeny zákona, ktoré musia zabrániť podobným prípadom v budúcnosti. Chceme, aby boli v Národnej rade schválené zákony, ktoré nebudú len ad hoc reagovať na firmy v reštrukturalizácii, ale aj na budúce potreby praxe. Na včerajšom rokovaní na Úrade vlády sme s predstaviteľmi živnostníkov, zástupcami veriteľov, ako aj s predstaviteľmi bánk a spoločnosti Váhostav, podpísali memorandum. Vláda, veritelia, dlžník aj banky sa dohodli. Prostredníctvom novelizácie zákonov vláda ponúka veriteľom riešenie, v rámci ktorého môžu počas reštrukturalizácie získať okamžite 15 a viac percent zo svojich pohľadávok. Zvyšná časť ich pohľadávky nebude premlčaná, ale bude mať formu majetkového práva. Zo spoločného memoranda tiež vyplýva, že banky ako zabezpečení veritelia sú pripravení znížiť mieru svojho uspokojenia zo 100 na 85 percent. Zvyšných 15 % banky ponúkajú nezabezpečeným veriteľom. Chceme oceniť tento ústretový krok zo strany bánk. V zákone bude riešené aj to, že správca sa v reštrukturalizácii bude môcť vzdať svojej funkcie, čo dnes nie je možné, a budeme výrazne eliminovať vplyv dlžníka na výber správcu. Ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol, musí prevziať aj samotná spoločnosť Váhostav. Váhostav sa nad rámec podmienok reštrukturalizácie vzdá 49 % akcií v prospech nezabezpečených veriteľov. Akcie nebudú ničím zaťažené a budú použité pomerne podľa výšky pohľadávky, výlučne pre nezabezpečených veriteľov, ktorí majú priamy obchodný styk s Váhostavom. Výsledkom stretnutia je aj druhý variant riešenia. Ak veriteľ nevyužije spomínané možnosti uspokojenia svojich pohľadávok voči Váhostavu, vláda opätovne nezabezpečeným veriteľom ponúka odkúpenie celej ich pohľadávky, vrátane pomernej časti akcií Váhostavu, ktoré na veriteľa prejdú. Pohľadávku vláda odkúpi za 50 % nominálnej hodnoty do konca roku 2015. Štát si následne bude svoju pohľadávku vymáhať priamo od Váhostavu. Na základe zákona, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade, bude vláda zmocnená, aby svojím nariadením rozhodla, aký objem časti finančných aktív, ktoré zhromaždili banky platením osobitného odvodu, sa použije na uspokojenie nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Musíme počkať na rozhodnutie veriteľov, či schvália reštrukturalizačný plán, a tiež na rozhodnutie súdu, ktorý potvrdí zoznam nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Následne musíme nariadením vlády schváliť objem prostriedkov a subjekt, ktorý bude poverený operáciu vykonať. Vláda dá následne ponuku, ktorú nezabezpečení veritelia z obchodného styku budú môcť využiť, ale aj odmietnuť. Trváme na tom, že dopad na verejný dlh nebude žiadny, pretože riešenie je skonštruované z hľadiska štátnych finančných aktív, do ktorých stále prispievajú banky cez osobitný odvod. Ďalej by som chcel zdôrazniť, že v Národnej rade sú predložené návrhy novelizácie zákonov, ktoré výrazne eliminujú využívanie reštrukturalizácie na úkor veriteľa. Je to významný krok. Ak totiž v procese reštrukturalizácie podniku získa veriteľ menej ako 50 % svojej pohľadávky, tak zostatok do výšky 50 % dlžnej sumy bude považovaný za právoplatnú pohľadávku a zvyšných 50 % dlhu si bude môcť uplatňovať z budúcich ziskov spoločnosti, a to bez premlčacej doby. Na rokovanie Národnej rady sme predložili tiež pomerne rozsiahlu novelizáciu Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov. Novelizáciou reagujeme na problémy, ktoré boli odhalené v procese reštrukturalizácie, aj požiadavky praxe. Úprava Obchodného zákonníka zlepšuje postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, teda tých, ktorí na rozdiel od bánk nemali možnosť si zabezpečiť pohľadávky vo vzťahu k veľkým firmám, ktoré sa dnes nachádzajú v reštrukturalizácii. Pripomínam, dámy a páni, že zákon o reštrukturalizácii je z dielne pravicovej vlády. Bol prijatý v roku 2005. Autorom bol predovšetkým pán poslanec Lipšic, intenzívne sa v návrhu zákona angažovala aj pani poslankyňa Žitňanská. Odstraňujeme nedostatky tohto zákona, posilňujeme postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, dávame im korektnú ponuku. Opakujem, na túto korektnú ponuku použijeme peniaze z mimoriadneho odvodu bánk do štátnych finančných aktív. Myslím si, že sme opäť preukázali, že vláda vie s chladnou hlavou prijať problém, ktorý vznikol, a aj naň primerane reagovať. Žiadne návrhy z dielne science fiction, žiadne právne nezmysly, ktoré tu počúvame, pretože ľahko sa hovorí niekomu, kto nemá žiadnu zodpovednosť. My vieme, kde sú možnosti, čo môžeme urobiť, a to sme aj urobili. Verím, že novelizácie príslušných zákonov tu na pôde Národnej rady čo najskôr schválite, budú predložené pánovi prezidentovi na podpis a zverejnené v Zbierke zákonov tak, aby ich ustanovenia nadobudli platnosť už 30. apríla 2015, keď sa bude konať schôdza veriteľov Váhostavu. Ďakujem za pozornosť, skončil som. 
Doplňujúca otázka Ďakujem pekne, pán podpredseda, za to, že si nám ozrejmil situáciu okolo Váhostavu (smiech v sále), ako aj kroky, ktoré prijala vláda, aby sa zmiernili dopady na nezaistených veriteľov Váhostavu, aj kroky, ktoré sa prijmú na to, aby už reštrukturalizácie mohli prebiehať podľa iných pravidiel. Chcem sa ale spýtať, myslíte si, že by v takejto krízovej situácii pre podnikateľov stávajúcich diaľnice, k takej situácii by došlo, keby vtedajší minister dopravy pán Figeľ reagoval na varovania a upozornenia expertov, ktorí sa zaoberajú výstavbou diaľnic, ktorí upozorňovali na to, že situácia a ceny, do ktorých tlačí, sú nereálne?  
Doplňujúca odpoveď Poviem len toľko, že mali tú možnosť, boli viackrát upozorňovaní odbornou verejnosťou aj mnou, že tieto ceny sú nereálne a spôsobia veľké zemetrasenie v stavebnom sektore. Za seba môžem povedať to, že som na to viackrát upozorňoval aj v médiách, aj v blogoch. A, žiaľ, tento scenár, ktorý som predstavoval, sa napĺňa. Znížené parametre stavby cez žltý FIDIC a čo je horšie, celý strapec poškodených veriteľov, ktorí strácajú chuť podnikať na Slovensku. Pevne verím, že tento návrh zákona, ktorý je a ktorý bude ešte vyskúšaný praxou a bude môcť byť v praxi ešte upravený, ale v tejto podobe, že zaúčinkuje, zafunguje a zdvihne apetít drobných živnostníkov, podnikateľov, aby na Slovensku podnikali, a zároveň zamedzí nekalým praktikám tých, ktorí tie nekalé praktiky spôsobili zo strany vyšších dodávateľov, ktorí takéto verejné zákazky vyhrali. Tiež je tu novelizácia alebo nový zákon o verejnom obstarávaní, v ktorom je v intenciách smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní definovaná skutočnosť, že ak to investor, v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, zadefinuje v súťažných podkladoch, tak môže tiecť tok peňazí priamo od investora, to znamená, v tomto prípade od Národnej diaľničnej spoločnosti, subdodávateľom tej stavby za podmienok, ktoré budú definované v súťažných podkladoch a samozrejme zakomponované aj v zmluve s vyšším dodávateľom. Čiže tento režim tu od 1. 1. 2016 bude fungovať tiež, okrem tých nástrojov, ktoré sme sa snažili pripraviť touto novelizáciou viacerých zákonov. Ďakujem za pozornosť.