Dátum zadania
28. 1. 2015
Zadávateľ
Viera Šedivcová
Otázka
Vážený pán predseda vlády, aké dopady očakáva Slovenská republika v súvislosti s medziročným znížením verejného dlhu?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
29. 1. 2015
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Odpoveď na vašu otázku má niekoľko elementov. Ak dovolíte, prejdem ich jeden po druhom.
Slovenská republika v súčasnosti používa komfortnú dôveru domácich aj zahraničných finančných trhov, investorov, ktorí nakupujú naše dlhopisy a pokladničné poukážky.
Pre ilustráciu predtým, než prejdeme k číslam, dovoľte povedať mi niekoľko poznatkov z našich stretnutí s investormi Spojených štátov amerických z októbra minulého roku. Na našich spoločných stretnutiach z ich strany zaznelo aj toto, citujem: „Ste pre nás úspešný príbeh, nakupujeme vaše dlhopisy radi a mali by ste ich emitovať viac. Napriek tomu, že ste pre nás drahí, vás chceme mať v portfóliu". Vyjadrenie, len na dovysvetlenie, „ste pre nás drahí,“ znamená, že úroky, ktoré si môžeme pýtať a pýtame od investorov pri našich aukciách, už pre nich nie sú tak lukratívne ako kedysi. Táto epizóda názorne ilustruje dosiahnuté výsledky pokračujúcej fiškálnej konsolidácie zodpovedného prístupu k riadeniu verejných financií, čo bolo potvrdené aj samotnou Európskou komisiou.
Samozrejme, treba tu povedať aj B. Priaznivej situácii na finančných trhoch z nášho pohľadu prispievajú aj rekordne nízke úrokové sadzby reflektujúce expanzívnu menovú politiku Európskej centrálnej banky. Tá sa v boji s ultranízkou infláciou minulý týždeň vo štvrtok uchýlila k bezprecedentnému kroku v európskom priestore, k takzvanému kvantitatívnemu easingu určenému na novonastolenie zdravej cenovej úrovne.
Boli sme obviňovaní z mrhania, z nezodpovednosti, z riskovania dlhodobej udržateľnosti verejných financií. No ako aj v iných prípadoch v minulosti, tak sa nakoniec ukázalo, že tieto obvinenia nemajú racionálny základ. Tu mi dovoľte povedať, že tieto obvinenia zaznievali a často zaznievajú nezmyselne práve z pôdy tejto Národnej rady.
Dokázali sme v oblasti verejného dlhu urobiť niečo, čo je dnes chápané s titulom premianta ako v eurozóne, tak aj v celej Európskej únii. Vynaložili sme veľké konsolidačné úsilie, urobili sme poriadok vo verejných financiách. Vďaka týmto krokom, ale aj pod vplyvom iných okolností sa nám podarilo oživiť hospodársky rast. Stúpa domáca spotreba. V roku 2014 sa nám podarilo znížiť verejný dlh o 1 %, čím sme premianti v európskom priestore. Úroveň dlhu by podľa našich prepočtov v roku 2014 mala klesnúť pod 54 % hrubého domáceho produktu. Samozrejme, definitívne číslo nám prinesie Eurostat. Bude notifikovať číslo, ktoré vojde do histórie z hľadiska stavu našich verejných financií. Náš dlh je najlacnejší v histórii. Jeho absolútna výška bola niečo cez 40 mld. eur, náklady na obsluhu dlhu v roku 2014 boli na úrovni 1,4 mld. eur. Ušetrili sme 117 mil. oproti plánu. A je to na základe, samozrejme, profesionálneho riadeného dlhu, ako aj vďaka priazni investorov, v ktorej sa, samozrejme, ako zrkadlo odráža stav aj našich verejných financií. Začiatkom tohto roka sme zrealizovali predaj dvanásťročných dlhopisov za historicky najlepších podmienok na úrovni približne 1,45 % per annum.
Záujem o kúpu dlhopisov prejavilo viac než dvesto investorov, najmä z Nemecka, Rakúska a z krajín Beneluxu. V praxi to znamená, že šetríme peniaze, pokiaľ ide o obsluhu štátneho dlhu. Za rok 2014 sme podľa informácií ušetrili viac ako 100 mil. len na obsluhe štátneho dlhu. Predpokladáme, že podobná úspora môže byť aj v tomto roku, v roku 2015. Toto sú všetko položky, ktoré nám umožňujú sústrediť sa v nasledujúcich mesiacoch na financovanie našich priorít, predovšetkým zamestnanosť, vzdelávanie a podporu a pomoc mladým rodinám. Tieto problémy rezonujú ako u nás, tak aj v celej Európskej únii.
Verejný dlh klesá presne tak, ako sme to naplánovali a povedali. A toto všetko nám garantuje výborné postavenie na finančných trhoch. Na tento rok plánujeme minúť na obsluhu dlhu menej ako minulý rok, a to vo výške 1,3 mld. eur. Ale už na základe zrealizovaných aukcií dlhopisu v tomto roku aj v minulom týždni si myslíme, že aj oproti tejto sume opäť ušetríme, pričom k presným číslam sa, samozrejme, dostaneme až v priebehu tohto roka.
V roku 2014 sme ušetrili vyše 8 % výdavkov, ktoré sme pôvodne plánovali na obsluhu dlhu, potreba financovania na tento rok je niečo okolo 5 mld. eur. Z hľadiska potrieb financovania je to parameter 6,4 % hrubého domáceho produktu a úroveň do 10 % HDP je považovaná za prijateľnú. To znamená, sme hlboko pod hranicou 10 %.
Priemerná splatnosť nášho dlhu je 6,8 roka, durácia dlhu je 6 rokov. Pre porovnanie euroval má identické parametre, priemernú splatnosť sedem rokov a duráciu 6 rokov.
Priemerný úrok v roku 2014 dosiahol úroveň 3,3 % per annum. V tomto roku by sme už na základe zrealizovaných aukcií mali ísť nižšie na úroveň okolo 3 %. Je to priemerné úročenie celého portfólia 40 mld. eur dlhu.
Počas troch rokov našej vlády nám bol dvakrát zlepšený výhľad nášho ratingu a hotovostná rezerva ku koncu minulého roku bola na úrovni 1,5 mld. eur. Po zaplatení deficitu splatenia našich záväzkov k 1. februáru tohto roku by sme mali mať identický stav hotovostnej rezervy na účtoch Štátnej pokladnice, teda čiastku 1,5 mld. eur.
Od začiatku roka sme trikrát vstúpili na finančné trhy. Najprv to boli deväťmesačné štátne pokladničné poukážky v objeme 440 mil. eur, dosiahnutý úrok na úrovni 0,55 % per annum. To znamená šesť stotín percenta per annum. Tento úver splatíme ešte tento rok. Následne sme prišli so zásadnou benchmarkovou emisiou dvanásťročného bondu v objeme 1,5 mld. Dosiahli sme úrok 1,4 %. To znamená úročenie štátu dvanásťročný úver de facto za 1,4 % per annum. A dosiahli sme aj historicky rekordne najvyšší dopyt po kúpe týchto dlhopisov v objeme cez 5 mld. eur. To znamená, že nám investori boli ochotní požičať rádovo väčší objem peňazí, niekoľkonásobne väčší objem peňazí, aký sme boli ochotní vziať. No a v posledných dňoch sme ešte zrealizovali dve aukcie. Sú to dva bondy, dvojročný a štvorročný v celkovom objeme 200 mil. eur za podmienok 0,17 % per annum a 0,13 % per annum.
Zrejme vám neuniklo ani to, čo sa dialo vo Švajčiarsku zdôvodnením fixného kurzu švajčiarskeho franku voči euru, mám na mysli tzv. capovanie, 1,2 násobok zavedený ešte v roku 2011. Národná banka Švajčiarska tento fixný kurz opustila a spustila tak v minulom týždni búrku a uvoľnila kurz medzi eurom a švajčiarskym frankom. Hovorím o tom preto, pretože Slovensko má emitovaný dlh aj vo švajčiarskych frankoch v objeme 1 mld. eur, ale keďže máme hedgeovanú túto pozíciu, neprišli sme ani o euro. Keby sme tak nekonali, tak by sme zo dňa na deň mohli prísť o cca 200 mil. eur. Ale keďže správame sa k riadeniu dlhu profesionálne, všetkým takýmto rizikám sme sa vyhli.
Čo hovoria všetky tieto parametre? Všetky ukazovatele dlhu hovoria o tom, že sú to historicky najlepšie výsledky Slovenskej republiky. Znamená to nielen premiantstvo v regióne, ale hlavne bezpečnosť pre krajinu, pretože týmto prístupom chránime našu krajinu pred možnými budúcimi šokmi. Všetci cítime, v akej dobre žijeme. Diferencujeme riziko, diferencujeme investorov, aj regionálne, aj z pohľadu typu investorov. Môžeme sa preto aj odvážnejšie rozhodovať v oblasti financovania. Snažíme sa financovať na dlhšie obdobie a, samozrejme, za lacnejších, za lepších podmienok.
Portfólio našich dlhopisov nesie všetky znaky stability. A na základe toho nie sme v podstate na najbližšie roky pod žiadnym tlakom. A prípadné výkyvy na finančných trhoch, ktoré v tejto turbulentnej dobe nikdy nemôžeme vylúčiť, nás nijako nemôžu ohroziť, pretože máme minimálne potreby a sme aj predfinancovaní.
Rád by som tu povedal, že to je aj výsledok racionálneho správania sa vlády, úsilia všetkých občanov tejto krajiny a profesionálnej práce Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá riadi náš dlh. Je to tím ľudí, ktorí sa 10 rokov profesionálne venujú správe nášho dlhu. A 10 rokov sú to tí istí ľudia bez vplyvu politických výmen. Takže si myslím, že poďakovanie patrí určite aj im.
Keďže sa môže dnes odvážnejšie financovať a snažíme sa financovať na dlhšie obdobie a za lepších podmienok, portfólio našich dlhopisov nesie znaky stability z hľadiska budúceho vývoja.
Ak máte niekedy pocit, že táto téma je ľuďom vzdialená, tak si treba uvedomiť jednu zásadnú vec, že síce financovať dlh nie je príjemná záležitosť, ale na druhej strane dnes neexistujú v Európskej únii štáty, ktoré by nemali vlastný dlh. Majú rôzne výšky dlhov, samozrejme. Ale pravdou je, že ak si pozrieme programové krajiny, ktoré museli využiť pomoc eurovalu alebo dočasného eurovalu, tak padli na kolená práve v momente, keď sa neboli schopní financovať.
Na uváženie tu by sme mohli spomenúť možnosť predfinancovať sa oveľa viac, keby sme nemali tak prudentne nastavenú dlhovú brzdu z hľadiska pohotovostného zostatku. A rovnako by nám to pomohlo pri financovaní investícií cez štátne, a nie privátne linky.
Slovensko sa aktuálne na desaťročných dlhopisoch refinancuje lacnejšie ako napríklad Taliansko, Španielsko, Írsko, Slovinsko či Portugalsko a len o niečo drahšie ako druhá najväčšia ekonomika eurozóny, Francúzsko. Spomedzi krajín používajúcich spoločnú menu euro má Slovensko deviaty najlepší dlhodobý rating. Investori Slovensku veria vďaka zníženiu deficitu pod 3 % a klesajúcemu verejnému dlhu. V roku 2013 sa pritom aj pre inú metodiku pohyboval nad 55 % hrubého domáceho produktu, čo spôsobilo aktivovanie dlhovej brzdy, ktorá vládu nútila do rozsiahlych škrtov. To všetko je jednoducho dôkaz toho, že malá otvorená ekonomika, akou Slovensko je, sa dokáže v ťažkých podmienkach správať veľmi racionálne. A som veľmi rád, že nehovoríme tak po mesiaci vládnutia, ale hovoríme tak po veľmi ťažkých troch rokoch prijímaných opatrení.
Od tlačenia peňazí, ktoré Európska centrálna banka spustila pre zamrznutie finančných trhov na prelome rokov 2011 a 2012, Slovensko nemá problém s požičiavaním.
Iba nedávno Európska centrálna banka oznámila historicky prvý tzv. kvantitatívny easing, krok, ktorý ma za cieľ boj proti rizikám deflácie a nezdravo dlhému obdobiu veľmi nízkej inflácie. Zároveň je krokom, ktorý ma napomôcť veľmi slabému oživovaniu ekonomiky eurozóny skrz veľmi nízke úrokové sadzby.
Čo môžeme očakávať v tejto oblasti na tento rok? Na základe doterajších výsledkov našej ekonomiky by sa vnímanie Slovenska ako dôveryhodnej krajiny nemalo oslabiť. Ale skôr, naopak, napríklad od jednej ratingovej spoločnosti Standard and Poor's má Slovenská republika od augusta 2014 pozitívny výhľad.
Ako už bolo oznámené Európskou centrálnou bankou, v eurozóne bude realizované opatrenie kvantitatívneho easingu, čo pre finančné trhy znamená ďalší tlak na pokles úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. Nepochybne to bude mať značný vplyv aj na úrokové sadzby dlhopisov Slovenskej republiky.
Obavy z výsledkov volieb v Grécku sa vo svetle opatrenia ECB prejavili na finančných trhoch v tom, že ovplyvnili len výnosovú krivku Grécka.
Na základe uvedeného a predpovedí vývoja na finančných trhoch v roku 2015 predpokladáme, že Slovensko si bude môcť požičať na finančných trhoch za ešte výhodnejších podmienok pri náhrade záväzkov splatných v budúcich obdobiach, najmä v roku 2015, čo prispeje k relatívne menším nákladom na obsluhu dlhu Slovenskej republiky.
Tak ako sa v roku 2014 zmenšila priemerná vážená úroková sadzba portfólia dlhu z 3,6 % per annum na 3,35 % per annum, predpokladáme, že sa uvedený parameter v roku 2015 opäť zmenší na úroveň okolo 3 % per annum.
A úplne nakoniec snáď otázka kvantitatívneho easingu. Podľa vyhlásenia Európskej centrálnej banky v roku 2015 môže ECB nakúpiť slovenské dlhopisy v hodnote 3,2 mld. eur, avšak pravdepodobne to bude v účtovnej hodnote, čo v súčasných podmienkach na trhu znamená menej ako 3 mld. eur v menovitej hodnote. Nie je isté, či sa tento zámer podarí naplniť a investori budú ochotní dlhopisy predať, keďže Európska centrálna banka bude transakcie realizovať na sekundárnom trhu, vplyv na primárny trh bude iba sprostredkovaný, pokiaľ abstrahujeme od iných vplyvov, na primárnom trhu by mal byť väčší dopyt po štátnych dlhopisoch.
Možno sa pýtate, ako nám môže kvantitatívny easing pomôcť pri znižovaní úrokov. No keďže sa o takýchto opatreniach ECB už špekulovalo vopred a oznam o tejto realizácii bol zverejnený už minulý týždeň, my predpokladáme, že trhy preniesli realitu ohlásenia kvantitatívneho easingu už do ocenenia aj našich dlhopisov, pretože úrokové sadzby väčšiny krajín eurozóny sa zmenšili asi o 0,2 %. Sú tu možné ešte ďalšie posuny, ale v nich už bude zahrnutý aj dovtedajší vývoj a prípadné ďalšie opatrenia. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán podpredseda, chcem vás len upozorniť, že vypršal čas, ak by ste dokončili...
Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem, skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď