Dátum zadania
10. 9. 2014
Zadávateľ
Eugen Jurzyca
Otázka
Pán predseda vlády, súhlasíte s tým, že Krym je naďalej súčasťou Ukrajiny a že agresorom na Ukrajine je Ruská federácia?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
11. 9. 2014
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Vážený pán poslanec Národnej rady, ďakujem za položenú otázku. Zároveň odpoviem aj na otázku pána poslanca Novotného a možno ďalších 39 opozičných otázok, ktoré rovnako súvisia s predmetnou problematikou.
Začnem trochu osobne, ak dovolíte, a postavím si otázku, určite spoločne aj s mojimi kolegami zo SMER-u – sociálna demokracia, že či vaše rozhorčenie, páni, ohľadne Ukrajiny je úprimné. Pretože ja si pamätám, ako ste zdvihli ruky za prelety lietadiel NATO, keď sme ešte členský štát NATO neboli a tieto lietadlá zabíjali civilistov v bývalej Juhoslávii. (Potlesk.) Ja si pamätám, ako ste súhlasili s nelegitímnou vojnou v Iraku. Ako ste tam poslali vojakov bez akéhokoľvek zaváhania v mene cudzích záujmov, preto ja vám neverím. Vaše rozhorčenie ohľadne Ukrajiny je neúprimné, napriek tomu, samozrejme, na vašu otázku odpoviem, ale vás neberiem ako niečo morálne, to, čo má právo rozhodovať a hovoriť, že toto je správne, alebo toto správne nie je. Pozrite si fotografie z Belehradu, aby ste vedeli, na čom máte vlastné ruky priložené.
Dámy a páni, otázky sú formulované príliš sugestívne a vychádzajú z čierno-bieleho hodnotenia situácie na Ukrajine, ktoré nám ponúka väčšina našich periodík. Ja odmietam robiť propagandu alebo šíriť propagandu a riadiť sa tým, čo napíše denník Sme alebo niekto iný. Máme predsa na to dostatočné množstvo expertov, ktorí sedia či už na našom veľvyslanectve v Kyjeve, alebo ďalších ľudí, ktorí sa vyznajú v problematike Ukrajiny.
Hlavná otázka, okolo ktorej vznikajú medzinárodné spory, je otázka budúcnosti ukrajinského štátu. O tom existujú rozličné názory, ktoré sa nielen nezhodujú, ale si dokonca otvorene protirečia, a pritom každá zo strán si sleduje svoje vlastné geopolitické ciele. Charakteristiku tohto sporu som ja už ponúkol veľakrát a zopakujem znovu, je to súboj západných krajín a Ruskej federácie o vplyv na Ukrajine, je to pre nás jednoducho videnie, ktoré nás oprávňuje potom na tie stanoviská, ktoré vo vzťahu k Ukrajine aj zastávame.
Vláda Slovenskej republiky bola od samého začiatku hlboko znepokojená násilím, ktoré prepuklo v uliciach Kyjeva a ktoré má za následok veľa obetí na životoch a stovky zranených ľudí. Od vypuknutia konfliktu a krízy na Ukrajine sme odsúdili všetky formy násilia a vyzvali sme k jeho okamžitému zastaveniu. Zdôrazňujem, prvoradé bolo a je zastavenie násilia a pokračovanie v diplomatickom úsilí na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Vláda permanentne prízvukovala, že podporuje mierové urovnanie krízy na Ukrajine, predovšetkým naliehavú potrebu dohodnúť sa na skutočnom a udržateľnom prímerí všetkých strán s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na vykonanie mierového plánu. Slovenská republika si praje stabilnú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu, nechceme, aby sa Ukrajina dostala do úplnej izolácie, lebo to neprospeje ani Ukrajine, ani nám. Ako jedna z mála krajín Európskej únie Slovensko urobilo pre pomoc Ukrajine maximum možného, keď sme v rekordnom čase postavili a spustili reverzný tok plynu. Vďaka veľkému úsiliu a komunikácii so zainteresovanými vláda zabezpečila významnú časť potreby plynu pre Ukrajinu a dokonca v spolupráci s Poľskom a s Maďarskom sme v krátkodobom horizonte schopní garantovať Ukrajine toľko plynu, koľko potrebuje na svoju vlastnú domácu spotrebu pri zohľadnení svojich vlastných zásob a svojej vlastnej ťažby. Toto ja považujem za konkrétne riešenia, ktoré Ukrajina potrebuje; nie sankcie, sankcie nevyriešia nič.
Som veľmi rád, že Slovensko dalo zadosť svojim prísľubom ohľadne plynu pre Ukrajinu, rovnako som rád, že sme boli schopní si ustrážiť naše vlastné záujmy, pretože bol obrovský tlak na vládu Slovenskej republiky, aby bola otočená hlavná tranzitná rúra, čo znamenalo hrubé porušenie zmluvných dokumentov medzi Gazpromom a ďalšími spoločnosťami. Preto sme našli riešenie v podobe plynovodu medzi Vojanmi a Užhorodom, sme schopní týmto plynovodom doručiť na územie Ukrajiny 10 až 11 mld. metrov kubických plynu s tým, že keď dáme dohromady k tomu aj body reverzné v Maďarsku a v Poľsku, tak prakticky v strednodobom horizonte sme pripravení na Ukrajinu posielať toľko plynu, ktoré potrebuje pre domácu spotrebu. Opakujem, uvedené považujem za riešenie, ktoré by malo byť príkladom pre iných.
Pre úplnosť by som v tejto súvislosti ešte poznamenal, že zatiaľ čo Slovensko vyšlo Ukrajine v ústrety, a ja si dobre pamätám rok 2009, ako nám Ukrajina nevyšla v ústrety, keď bola plynová kríza, nechcem ísť do detailov, pretože bolo to naozaj ponižujúce, čo vtedy s nami robili. V auguste, niekoľko dní pred spustením reverzného toku, prijala Jaceňukova vláda zákon, ktorý jej umožňuje v rámci sankcie proti Rusku jednostranne zastaviť tranzit ruského plynu na Slovensko. Ako dobre viete, tento zákon začne platiť zajtra, a verím, že nebude v praxi použitý, pretože zákon nespúšťa automaticky sankcie, ale dáva možnosť príslušným inštitúciám v Ukrajine rozhodnúť o aplikácii zákona priamo v praxi. Vláda denne komunikuje a koordinuje svoje postoje v situácii na Ukrajine s našimi partnermi v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Úlohou vlády, aj mojou osobnou, je chrániť záujmy Slovenska a jeho občanov v tejto krízovej situácii. Vítame krehké prímerie na Ukrajine, želáme si, aby vzniknutá mimoriadne komplikovaná vojenská situácia bola vyriešená štandardnou diplomatickou cestou, a pokiaľ bude môcť Slovensko zohrať v tomto duchu akúkoľvek úlohu, sme na splnenie tejto misie pripravení, a verím, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne riešenia.
Ja vítam aj to, že na zasadnutí Coreperu dnes padla úloha pre Európsku komisiu, aby začala pracovať do konca septembra na možnom zmiernení sankcií, prípadne ich úplnom zastavení, pokiaľ bude pokračovať prímerie, ktoré bolo naštartované pred niekoľkými dňami.
Postoje Slovenskej republiky sú vo vzťahu ku kríze na Ukrajine jasné a dlhodobo principiálne. Slovensko vždy vystupovalo za dodržiavanie medzinárodného práva a všetky naše kroky boli vedené so záujmom presadzovať riešenie problémov mierovou a diplomatickou cestou. Aj na pôde Európskej únie sa Slovenská republika výrazne zapájala a podieľala na prijímaní rozhodnutí a vždy sme sa ako súčasť Únie zasadzovali za hľadanie takého riešenia, ktoré zachová jej vonkajšiu aj vnútornú jednotu. Od začiatku sme podporovali kroky Únie pri riešení ukrajinskej krízy, ktorá v súlade s našimi postojmi zvolila graduálny prístup, ktorý podľa nás má najväčší potenciál vytvárať dostatočný priestor pre hľadanie a aplikovanie politického riešenia situácie, o to viac, že konflikt na Ukrajine považujeme za vážny a zložitý problém. Rovnako vieme, že situácia na Ukrajine – ekonomická, finančná – je vážna. Krajina je pred kolapsom, je otázka času, do akej miery tento kolaps vie odvrátiť.
Z hľadiska Slovenska však prijímanie reštrikčných opatrení nemôže predstavovať cieľ, ale prostriedok zahraničnej politiky a tak k nim Slovenská republika aj pristupuje. Ich rozširovanie má byť vždy dôsledkom malého pokroku, riešenie situácie má prichádzať až po dôslednej analýze vývoja a dopadov už realizovaných opatrení. Toto sme veľmi jasne kritizovali. Nemôžme súhlasiť s ďalšími sankciami, pokiaľ nevieme, aký dopad mali sankcie v prvom a v druhom kole. To sa neurobilo, ale začalo sa okamžite rokovať o treťom kole sankcií. Postoj vlády k tomuto tretiemu kolu sankcií bol veľmi jasne definovaný. Naviac sme si zabezpečili také úpravy textov, pokiaľ išlo o právnu úpravu sankcií, že sa to priamo nedotýka Slovenskej republiky, pretože máme na to morálne právo. Ak sankcie odmietame, ak Ukrajine pomáhame plynom, môžme povedať, že sankcie nie sú správnym riešením.
Vo vzťahu k Ukrajine a Krymu sme od začiatku dôrazne odsudzovali narušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti a od marca 2014 sme to mnohokrát vyjadrili svojím postojom pri prijímaní záverov Európskej únie na rôznych úrovniach, ako aj reštriktívnych opatrení vzťahujúcich sa k narušeniu alebo ohrozeniu územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Naše postoje sme v tomto smere potvrdili v marci aj v júli tohto roku formou podpory záverov Únie a prijatých právnych aktov, ktoré okrem iného odmietali pripojenie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ k Ruskej federácii. Praktickým výsledkom, samozrejme, je dnes situácia, ktorá sa bude veľmi ťažko riešiť.
Ak, páni z opozície, máte nejaký nápad, ako vyriešiť Krym, veľmi rád si ho od vás vypočujem, pretože pravdepodobne budeme musieť niektoré fakty, to, čo dnes existuje, rešpektovať. Ja viem, vy by ste tam asi tanky poslali, ako na vás pozerám, pán Novotný.
Z dôvodu vyhnutia sa čierno-bielemu videniu odporúčam v danej súvislosti položiť si dve otázky. Prvá otázka je: Neprispeli aj kroky ukrajinskej politickej reprezentácie k stupňovaniu napätia k ruskej národnostnej menšine? Spomeniem len zrušenie používania ruštiny ako úradného jazyka. Predstavte si, že by sa niečo podobné stalo na Slovensku. Kladiem aj druhú otázku, či aktivisti tretieho sektora financovaní zo zahraničia podporovali stabilitu na Ukrajine alebo prehlbovali napätie. Čo bolo úlohou týchto aktivistov? To by možno tiež mohlo byť niekedy predmetom skúmania.
Zaujatie postoja v danej oblasti nepredstavovalo pre nás žiadny problém, pretože v tomto prípade sme opätovne použili len naše dlhodobo presadzované principiálne postoje, tak ako napríklad v prípade Kosova, keď striktne presadzujeme a označujeme za neprípustné akékoľvek silové ohrozovanie a porušovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti ktorejkoľvek krajiny, v tomto prípade nášho suseda Ukrajiny.
Dámy a páni, vláda uznáva a dodržiava základné princípy a normy medzinárodného práva. Úcta k medzinárodnému právu je nevyhnutným predpokladom akého-takého poriadku a stability v medzinárodných vzťahoch, preto kladieme dôraz práve na rešpektovanie noriem medzinárodného práva všetkými zúčastnenými stranami v eskalovaných sporoch a konfliktoch, za ktorý alebo za aký možno považovať aj súčasnú situáciu na Ukrajine. Pokiaľ ide o polostrov Krym, jedným z aktuálnych problémov, ktorým medzinárodné spoločenstvo dnes čelí, je aj právny status tohto polostrova. Je zrejmé, že z hľadiska medzinárodného práva ostáva status polostrova ako de iure súčasti územia Ukrajiny nezmenený, avšak faktické prevzatie efektívnej kontroly nad územím Krymu zo strany Ruskej federácie vytvára predpoklady vzniku medzinárodnoprávneho sporu o legitimitu výkonu suverenity nad týmto územím.
Súčasnú situáciu na Ukrajine je teda možné vnímať ako medzinárodný spor medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Medzinárodné právo sa práve v týchto situáciách opiera najmä o Chartu OSN ako základný prameň práva upravujúci mierové spolužitie medzi štátmi. V súlade s čl. 2 ods. 3 charty sú všetci členovia OSN povinní riešiť svoje vzájomné spory mierovými prostriedkami. Slovenská republika ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva si nemôže želať nič iné iba to, aby existujúce medzištátne spory vrátane ozbrojených konfliktov boli riešené v súlade s princípmi a normami medzinárodného práva a – pokiaľ je to možné – výlučne s využitím mierových prostriedkov.
Samotná charta uvádza niektoré konkrétne spôsoby mierového riešenia sporu medzi štátmi, medzi ktoré patria napríklad rokovanie, vyšetrovanie, sprostredkovanie, zmierovacie, rozhodcovské alebo súdne konanie. Slovenská republika je presvedčená, že iba dohoda zúčastnených strán môže byť zárukou dlhodobého a udržateľného mieru a politickej stability v regióne. Možno však konštatovať, že strany sporu v tomto prípade dosiaľ nevyužili všetky možnosti na mierové vyriešenie existujúceho sporu, ktoré im medzinárodné právo ponúka a umožňuje. Opäť je nutné pripomenúť, že uvedené nie je len o medzinárodnom práve, ale má aj globálny mocenský, politický a vojenský rozmer.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte, aby som vás ubezpečil, že situácii na Ukrajine, ako aj konaniu Ruskej federácie venuje naša diplomacia prioritnú pozornosť. Všetky udalosti veľmi pozorne monitorujeme, súčasný vývoj krízy na Ukrajine hodnotím ako vážny a je predmetom mojej diskusie prakticky s každým zahraničným partnerom. Náš postoj k dianiu na Ukrajine bol od prepuknutia krízy jednoznačný a principiálny. To však neznamená, že budeme za každú cenu šíriť propagandu, ktorú šíria médiá alebo niektoré krajiny. Myslím si, že Slovensko si musí zachovať svoj vlastný rozum aj v krízových situáciách a veľmi jasne svoje stanoviská a postoje aj definovať. Krehké prímerie dosiahnuté cez víkend na Ukrajine je dobrou správou pre Slovensko a deeskalácia konfliktu je v našom životnom záujme, keďže vývoj na Ukrajine má bezprostredný dopad na Slovensko z hľadiska energetickej, ekonomickej aj celkovej bezpečnosti našej krajiny. Návrat k diplomacii je presne to, po čom už týždne aj ja osobne spolu s premiérmi či štátnikmi niektorých európskych krajín volám.
Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a, samozrejme, ďakujem za otázku a záujem pánovi poslancovi. Ďakujem veľmi pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď