Hodina otázok

Otázka od: Ľuboš Martinák

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 26. 3. 2014 
Zadávateľ Ľuboš Martinák 
Otázka Vážený pán premiér, na nedávnom rokovaní Európskej rady sa hovorilo aj o ekonomických sankciách voči Rusku. Aký je pohľad našej vlády k uvedenej problematike? 
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 27. 3. 2014 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci. Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho. Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny. Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska. V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors. Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu. Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný. V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov. Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď