Dátum zadania
11. 12. 2013
Zadávateľ
Richard Vašečka
Otázka
Vážený pán premiér, aké kroky podnikne vaša vláda v prospech ochrany nenarodených detí ako odozvu na výzvu, ktorými boli napríklad Národný pochod za život, nedávny list biskupov a ďalšie?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
12. 12. 2013
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ochrana života pred narodením je veľmi zložitá otázka minimálne etického, ústavného a zdravotného charakteru. Verejné inštitúcie zamerané na ochranu ústavnosti sa ňou zaoberajú roky. Ja môžem skoncentrovať odpoveď na vašu otázku len na minúty.
Naviac, ak sa vážna téma stáva súčasťou politickej súťaže. Vy pravdepodobne nebudete mať na ňu rovnaký názor ako volení zástupcovia občanov za stranu Sloboda a Solidarita. Ústava však vymedzuje rámce, v ktorých sa má pohybovať nielen zákonodarná, ale aj výkonná a súdna moc. A to hneď v prvom článku a v prvom odseku, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo.
Dôvodová správa v spomínanej ústave uvádza: Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov. Politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému zbaveného výlučne ideológie a náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov.
Pán poslanec, preto v dobrej viere predpokladám, že ste mi položili otázku v uvedených medziach a ja v nich budem aj odpovedať. Ústavnosť automaticky nevylučuje rešpekt pred náboženským cítením významnej časti obyvateľov Slovenska, ktoré by ale nemalo byť zneužívané na politické ciele. Vláda sa v danej problematike zaviazala aj v programovom vyhlásení, a to pri definovaní dôležitých smerov uplatňovania úlohy štátu, citujem: "Pri rešpektovaní kľúčovej úlohy odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií zmeniť spôsob vedenia sociálneho dialógu a zapojiť do dôležitých spoločenských rozhodovacích procesov aj intelektuálne vrstvy, cirkvi a náboženské spoločnosti."
Pán poslanec, nie je uvedené pre občanov Slovenska dôležitejšie práve to, čo som hovoril, ako parlamentné konflikty? Svoj záväzok vláda dodržala hneď pri zostavovaní Rady solidarity a rozvoja. Majú v nej svoje miesto najvyšší predstavitelia rímskokatolíckej aj evanjelickej cirkvi. Podstata predmetnej problematiky je na ústavnej úrovni upravená v čl. 15 ods. 1 druhej vety ústavy nasledovne: "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením". Na európskej úrovni, aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky dlhodobo prebiehajú konania, ktoré by mali priniesť zásadné rozhodnutia i širšie výklady. V danej situácii si dovoľujem oprieť sa o komentár k Ústave Slovenskej republiky od Milana Čiča a kolektívu.
V našom právnom poriadku však ochrana plodu v stanovenom rozsahu existuje, a to vo viacerých odvetviach právneho poriadku. Konkrétne ustanovenia regulujúce túto oblasť spoločenských vzťahov môžeme nájsť v oblasti zabezpečenia určitého rozsahu občiansko-právnych vzťahov, pracovno-právnych vzťahov a nepriama ochrana v trestnom zákonodarstve. V oblasti občiansko-právnej máme na mysli právnu ochranu postavenia nascitura za predpokladu, že sa narodí živý. To predovšetkým z pohľadu dedičského konania, ktoré ako jedno z mála upravuje určité práva už pre nenarodené dieťa.
Právna úprava pracovno-právnych vzťahov zakotvuje ochranu tehotnej ženy, matky. Všeobecne možno konštatovať, že ochrana tehotnej ženy tak, ako je upravená súčasnou pracovno-právnou legislatívou, predstavuje súčasnej aj ochranu plodu. Komentár sa zároveň odvoláva na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu pod spisovou značkou PLUS 12/01. Ústavný súd sa v tejto súvislosti predovšetkým stotožnil s názorom, že život plodu je vnútorne spojený a nemôže byť izolovaný od života tehotnej ženy. Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých kľúčových medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv na regionálnej, ako aj univerzálnej úrovni, dôsledne ich implementuje, pričom žiadna z týchto zmlúv neupravuje explicitne otázku ochrany života nenarodených detí a zmluvným stranám v tomto smere nevyplývajú žiadne politické či právne záväzky.
Dohovor o právach dieťaťa a osobitne jeho článok 6 zachovanie života a rozvoj v odseku 1 uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. V druhom odseku tohto článku sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Zároveň aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach tak isto v článku 6 prisudzuje každej ľudskej bytosti právo na život, ktoré je chránené zákonom a zároveň uvádza, že nikto nemôže byť svojvoľne zbavený života. V rámci pripravovanej celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá je v gescii ministerstva zahraničných vecí, bola téma práv nenarodených detí diskutovaná v rámci odborných podujatí, ktoré sa konali v júni a v júli tohto roku. Nakoľko uvedená téma má silný etický aj morálny rozmer, vyžaduje si širšiu celospoločenskú ako aj odbornú diskusiu, ktorá bude prebiehať v nasledujúcich mesiacoch.
Vážený pán poslanec, k spoločnej ochrane matky a ešte nenarodeného dieťaťa smeruje politika vlády v rodinnej, zdravotnej, pracovno-právnej, školskej, ako aj v ďalších oblastiach. Ak nás kritizujete vždy, keď zvyšujeme pracovno-právnu ochranu zamestnancov, mali by ste si uvedomiť, že to priamo súvisí aj so zvyšovaním ochrany rodín, teda aj matiek a detí. V programovom vyhlásení sme zadefinovali rodinu ako základnú bunku určujúcu kvalitu života. Tradičný model rodiny, na ktorú sú modelované sociálne a zdravotné systémy, prechádza už dvadsať rokov výraznými zmenami. Konflikt medzi nevyhnutnosťou mať platenú prácu a potrebou rodinného života výrazne zmenil štruktúru rodiny a vytvoril nový model rodinného správania. Narušila sa súdržnosť v spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je práve rodina. Oblasť, na ktorú sa pýtate, však vyvoláva rôzne názory, ktoré musí pluralitná spoločnosť bez ohľadu na náboženské presvedčenie akceptovať a osvojenie si názoru jednej skupiny občanov by automaticky znamenalo odmietnutie názorov a postojov druhých.
Vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo zlepšovaním podmienok pre rodiny snaží vytvárať takú atmosféru, aby sa ženy slobodne rozhodli priviesť deti na svet. O tomto svedčí aj neustále klesajúci trend umelých prerušení tehotenstva o 83 % oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Cez podporu sociálnych služieb, občianskej spoločnosti, ako aj charitatívnych organizácií sa snaží vláda vytvárať rámce pre zlepšenie podmienok a pomoci tým ženám, ktoré pomoc v tehotenstve potrebujú. Toto je cesta hodná demokratického právneho štátu, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého jednotlivca.
Na ministerstve zdravotníctva sa nedávno uskutočnilo stretnutie aj so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska. Dostali ubezpečenie, že v slovenskom zdravotníctve sa nezavádzajú pri umelom prerušení tehotenstva žiadne zmeny a v platnosti je doterajší model fungovania. Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že ak by aj niekto uvažoval o inej ako súčasnej mechanickej forme prerušenia tehotenstva, definitívnemu rozhodnutiu by musela na Slovensku predchádzať široká odborná diskusia, ktorá by analyzovala a maximálne objektívne vyhodnotila všetky aspekty súvisiace s touto problematikou.
Nedávny pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý v otázke spomínate, vyvolal rôzne reakcie v celej slovenskej spoločnosti. V demokratickej spoločnosti je legitímne, že každý môže slobodne a beztrestne vyjadriť svoj názor v rámci platných zákonov. Obsah listu určený prevažne veriacim katolíckej cirkvi nemienim detailne rozoberať, nakoľko je vyjadrením tradičných morálnych kresťanských hodnôt, ktoré sú charakteristické a typické pre katolícku morálku. Oceňujem pri tom, že najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi sa zasadzujú za tradičné vnímanie rodiny, čo v rámci možností praktickými krokmi podporuje taktiež vláda Slovenskej republiky. Súčasná občianska spoločnosť je tak pluralitná, že mnohé pohľady na život, svet a existenciu človeka sú v konfrontácii s tradičným kresťanským ponímaním života.
Vláda Slovenskej republiky v mene demokracie a slobody názoru nemôže nikomu uberať právo na svoj názor. V parciálnych záležitostiach sa nemôže správať jednostranne. To je principiálna otázka spravodlivosti a zodpovednosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu.
Úprimne si prajem, a nie som iste sám, aby zo súčasného zápasu hodnôt zvíťazili najmä tie, ktoré budú pre život ľudí, rodinu, výchovu, vzdelanie, sociálne istoty a celú spoločnosť čo najužitočnejšie.
Dovoľte mi ešte dve osobné poznámky, pán poslanec. Slovenská republika je samozrejme súčasťou Európskej únie a podľa toho aj sa snažíme participovať, niekedy viacej chrániť, niekedy ostať v rámci mnohých názorov suverénni v rámci Slovenska. A je mnoho príkladov, ktoré v nás vyvolajú mnohé rôzne reakcie aj v rámci Slovenska, keď počujeme niečo, čo sa deje, dajme tomu aj na západ od našich hraníc. Myslím si, že spomínali ste Pochod za život v Košiciach. I keď Dúhový Pride mal pomerne širšiu medializáciu, myslím, že početnosť a masovosť obidvoch akcií asi naznačila, ktoré hodnoty sú pre Slovensko možno dôležitejšie. Napriek tomu platí, že musíte akceptovať všetky názory, ktoré sú na Slovensku vyslovované. I keď z tohto pomeru si myslím, že bolo naozaj jasne, že Slovensko patrí v rámci Európskej únie určite ku konzervatívnejším krajinám nie z pohľadu počtu ľudí, ktorí uznávajú nejaké vierovyznanie, ale z pohľadu našich hodnôt, na ktorých staviame a v ktorých sme sa vyvíjali. Od toho vyplývajú jednotlivé podpory, ktoré podporuje vláda Slovenskej republiky.
Ešte jeden osobný dodatok, možno otázka smerom k vám predtým, než vy mi položíte otázku. Je taký právny príklad, ktorý je veľmi zaujímavý a častokrát vyvolá veľmi búrlivé diskusie aj medzi študentmi, ktorým niekedy tieto témy prednášam. Povedzte mi, aký je taký bežný názor, prirodzený, ľudí v prípade aj nenarodeného dieťaťa a prípadného prerušenia tehotenstva? Je to otázka, o ktorej má rozhodovať aj potenciálny otec dieťaťa? Alebo je to výhradná otázka matky? Nechcem od vás priamu odpoveď, ale všeobecne na Slovensku asi máme tú teóriu, že je to spoločná zodpovednosť obidvoch, ktorí sú potenciálnymi rodičmi. Aspoň tak nejak to všetci cítime. Nemýlim sa? Napriek jedno z rozhodnutí, ktoré je v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva, bolo práve opačné, ako určujúce, že je to výhradná téma matky. Čiže častokrát premietame či už európske rozhodnutia alebo aj naše, aj pohyb, ktorý sa odohráva v spoločnosti spôsobom, že prejavujú názory obidve strany a je potrebné, aby bol priestor pre vyjadrenie obidvoch strán. Ale myslím si, že kroky, ktoré robí slovenská vláda nielen táto, ktorá dneska je pri moci, ale dlhodobo. Pre mňa najpodstatnejším odkazom bolo práve to číslo v porovnaní s rokom 90, akým spôsobom sa vyvíja počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku. A to je pomerne rozhodujúce. To možno dáva odpoveď na všetky otázky, na ktoré sa pýtame. Mohlo by to byť viac? Určite. Určite. Ale tá tendencia je jasne daná a teda, že vlastne Slovensko ide dobrým smerom, teda dobrou cestou, aby ste to hneď nebrali politicky. (Potlesk v sále.)
Doplňujúca otázka
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ja by som chcel teda uznať ten konštruktívny tón aj pripravenej odpovede, aj vášho osobného dodatku. Chcel by som zdôrazniť, že nikdy som nekritizoval a naopak, podporujem aktivity vlády v prospech nejakých sociálne slabších, špeciálne rodiny, špeciálne matiek s deťmi. Len teda moja doplňujúca otázka je, že ak by sa to dalo zhrnúť možno veľmi krátko, čiže vláda v oblasti legislatívy pokladá na základe všetkých tých argumentov ten status quo za dobrý, uspokojujúci a nemieni v ňom nejaké zásadne robiť zmeny? Je to tak?
Doplňujúca odpoveď
Opäť môžem, keďže doplňujúcu otázku a v tejto chvíli zastupujem predsedu vlády Slovenskej republiky, a môžem skôr pridať iba osobný názor v tejto veci, je, že ten legislatívny rámec je dlhodobo príbuzný tomu vývoju, ktorý na Slovensku je. A myslím si, že ten priestor, kde naozaj je cesta k tomu, aby tá tendencia bola ďalej taká uspokojivá ako doteraz, je v oblasti výchovy a prevencie. Mnohé rozhodnutia a zákonné úpravy, ktoré niečo zakážu a nechcem si brať príklad z Írska alebo kdekoľvek, sú naozaj častokrát vo veľkej miere kritizované zo strany tých, ktorí chcú mať slobodnú voľbu. Čiže z môjho pohľadu, ak chceme urobiť v tejto veci viacej, naozaj to má byť práve ten smer, kde podľa mňa je ešte priestor a to je práve výchova a prevencia v tejto oblasti. A na druhej, vytváranie dobrých sociálnych podmienok pre to, aby nikdy nebol otázkou pri umelom prerušení tehotenstva ekonomický faktor. To je asi najpodstatnejšie. To je najpodstatnejšie, že v tomto prípade je dôležité, aby táto otázka nezaznievala pri rozhodovaní. A to je vec, ktorú môžme všetci riešiť bez toho, aby sme upravovali legislatívu, ale tie podmienky spoločne smerom k zákazom, ale vytvárali tie podmienky, ktoré sú lepšie. Medzi ne patrí aj práve ochrana, medzi ne patrí aj ochrana napríklad pracovno-právna pre tehotné matky, ktoré majú sa kam po skončení materskej dovolenky vrátiť. Ďakujem pekne.