Dátum zadania
16. 10. 2013
Zadávateľ
Ľuboš Blaha
Otázka
Vážený pán minister, minulý týždeň sa pri talianskom ostrove Lampedusa odohrala obrovská tragédia, keď pri snahe dostať sa na európsky kontinent zahynulo v mori vyše 350 afrických migrantov. Chudobní a vyhladovaní ľudia z Afriky či Ázie zomierajú v snahe dostať sa do Európy už celé desaťročia. Aké systémové a humanitárne riešenia Európska únia prijala na to, aby zabránila opakovaniu takýchto strašných udalostí?
Adresát
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Dátum odpovede
17. 10. 2013
Zodpovedal
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Prečítam teda odpoveď pripravenú pánom podpredsedom vlády, pánom Lajčákom.
Vážený pán poslanec, tragédia pri talianskom ostrove Lampedusa je extrémnym príkladom javu spoločného pre južnú hranicu Európskej únie. Tisícky migrantov sa pokúšajú dosiahnuť jej brehy. Situácia dospela do bodu, keď už iba samotné slová a gestá nepostačujú. Problému je potrebné sa aktívne venovať. V tejto súvislosti Rada Európskej únie pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti na svojom zasadnutí dňa 8. októbra 2013 rokovala o tragickej nehode pri ostrove Lampedusa. Ministri diskutovali o potrebných opatreniach s cieľom predchádzať takýmto tragédiám. Návrh talianskeho ministra vnútra zriadiť pracovnú skupinu, ktorá v spolupráci s Európskou komisiou bude identifikovať nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii a ktoré by mohla efektívnejšie využívať na ochranu morských vonkajších hraníc Európskej únie, bol členskými krajinami prijatý pozitívne.
Ochrana hraníc je samozrejme aj otázkou peňazí. Finančná pomoc Európskej únie podľa dotknutých južných krajín nie je dostatočná. Migrácia po mori má za následok veľké náklady na záchranu ľudí, ako aj ich následné spracovanie a objemy finančných prostriedkov nereflektujú celkovú realitu počtu utečencov. Členské štáty Európskej únie by mali konštruktívne pristupovať k tomu, ako budeme riadiť externé hranice Európskej únie. Nejedná sa o ojedinelý problém, ktorý zajtra zmizne zo stola. Dáta, ktoré máme k dispozícii, sú jasné. Podľa údajov agentúry Frontex prekročilo v roku 2012 nelegálne hranice Európskej únie viac ako sedemdesiatdvatisíc osôb, zhruba o polovicu menej, ako tomu bolo v roku 2011, ale aj keď ešte nemáme konečné čísla, je evidentné, že v roku 2013 počet nelegálnych migrantov znovu narastá. Len v Líbyi je jeden milión ľudí pripravených dostať sa do Európskej únie. Je potrebná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov.
Žiadne riešenie nie je možné bez spolupráce s partnermi. Najlepšie riešenie je v konečnom dôsledku vytvoriť potenciálnym migrantom vhodné podmienky na život vo svojich vlastných krajinách, aby necítili potrebu odtiaľ utekať. To len potvrdzuje slovenskú a európsku zahraničnú politiku, ktorá kladie dôraz na demokraciu a ľudské práva a pomáha rozvojovým krajinám zlepšiť hospodársky rast a dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre svojich obyvateľov. Potrebujeme však aj opatrenia, ktoré budú fungovať ihneď, respektíve v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte. Európska komisia preto už od roku 2011 pracuje na vytvorení nového mechanizmu na ochranu hraníc. Štáty by sa v rámci nového systému mali zapojiť do novej komunikačnej siete, ktorá im umožní vymieňať informácie medzi sebou a s európskou agentúrou pre správu vonkajších hraníc, takzvaným Frontexom.
Cieľom komunikačnej siete EUROSUR je posilniť odhaľovanie, prevenciu a boj proti nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ale aj zlepšiť koordináciu pri záchrane života migrantov. Pri záchrane migrantov je totiž dôležitá spolupráca predmetných orgánov a rýchly zásah. Prostredníctvom siete EUROSUR bude možné sledovať v reálnom čase informácie poskytnuté členskými štátmi a ďalšími zdrojmi. Počíta sa ale tiež so zdieľaním techniky pre sledovanie, ako sú satelity, ako sú systémy hlásenia lodí. Štáty Európskej únie zapojené do EUROSUR budú tiež musieť rešpektovať zákaz vrátenia, ktorý zakazuje vracať migrantov na miesta, kde im mohla hroziť smrť či obmedzenie slobody.
Prevádzkové pravidlá siete EUROSUR-u už boli dohodnuté s vládami členských štátov a Slovensko začne EUROSUR používať v prvej vlne od 2. decembra 2013 spoločne s Bulharskom, Estónskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Chorvátskom, Talianskom a ďalšími krajinami. Ostatné členské štáty by sa mohli napojiť od 1. decembra 2014.
Je zrejmé, že v roku 2014 počas gréckeho a talianskeho predsedníctva Rady sa problematika migrácie v rámci politických diskusií dostane do väčšej pozornosti. Grécko sa chce zamerať na zdôraznenie pozitívnych aspektov riadenej migrácie v prospech hospodárskeho rastu, avšak, samozrejme, bude nevyhnutné riešiť aj problémy, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou z hľadiska hospodárskeho, z hľadiska sociálnej súdržnosti a politickej stability.
Rezort zahraničných vecí je presvedčený, že aj rozvoj mobilných, mobilitných partnerstiev s tretími krajinami predstavuje správnu cestu, ako čeliť problémom spojených s migráciou. Vláda Slovenska víta pokrok, ktorý bol dosiahnutý v rozhovoroch medzi Európskou úniou a Marokom, a veríme, že tento smer budú nasledovať aj Tunisko a ďalšie krajiny severnej Afriky. Máme záujem hrať aktívnu úlohu v tejto oblasti. Snažíme sa o to, aby Slovensko prevzalo líderskú úlohu v mobilitnom partnerstve s Azerbajdžanom. Táto krajina síce z pohľadu Európskej únie momentálne nepredstavuje hlavný migračný problém, avšak migračné toky z východu sú tiež významné, predovšetkým pre krajiny strednej Európy.
Je evidentné, že pokiaľ nebude situácia v severnej Afrike stabilná, bude dochádzať k tragickým udalostiam. Európska únia musí uznať, že legálne kanály, ako sa dostať do Európy, nie sú dostatočné. A toto by mal reflektovať aj post-štokholmský program. Jednou z odpovedí je posilňovanie spolupráce s partnermi v severnej Afrike. Mobilitné partnerstvo s Marokom je dôležitým krokom. Legálna mobilita a boj proti neregulovanej migrácii musia byť v súlade. A preto je rovnako dôležité integrované riadenie hraníc a pobrežné hliadky, máme na mysli operáciu Hermes skoordinovanú Frontexom.
Skončil som. Ďakujem.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Otázky Európskej únie si potom, samozrejme, s pánom ministrom ešte budeme diskutovať, ale v tejto chvíli by som naozaj len chcel poďakovať autorovi predošlej otázky pánovi Frešovi, že tu nesedí a vďaka tomu došlo na mňa, na moju otázku. A namiesto toho, aby si plnil svoje parlamentné povinnosti, behá kdesi po kampani. To len je vizitkou našej opozície a ďakujeme pekne za to, že s takouto slabučkou opozíciou môžeme pracovať. Vďaka.
Doplňujúca odpoveď