Dátum zadania
26. 6. 2013
Zadávateľ
Ľudovít Kaník
Otázka
Pán minister, kedy znížite dane pre PO, keďže všetci ekonómovia vidia, že vaše zvýšenie daní spôsobuje úbytok pracovných miest a znižovanie konkurencieschopnosti SR, pričom výber daní vôbec nerastie, skôr naopak? Väčšina krajín EÚ už pristúpila k zníženiu daní, lebo je to prorastové opatrenie. Na čo ešte čakáte?
Adresát
minister financií SR Peter Kažimír
Dátum odpovede
27. 6. 2013
Zodpovedal
minister financií SR Peter Kažimír
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem pán poslanec za otázku, ktorú som naozaj neočakával. Základným predpokladom pre udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska a udržanie dôvery finančného trhu je pokračovanie v ozdravovaní verejných financií, myslím si, že na tom je zhoda celková a dokonca aj keď sa to niekomu nemusí páčiť a potvrdiť na dôveryhodnosť verejných financií v dnešnom stave pri vláde, ktorú zhodou okolnosti sme momentálne mi dnes, tá dôveryhodnosť je potvrdená najnižšími, historicky najnižšími úrokovými sadzbami. To znamená my si naozaj požičiavame momentálne najlacnejšie v celej histórii Slovenska. Za čo môže samozrejme situácia na medzinárodných trhoch ale aj zásadná, zásadná dôvera v kroky, ktoré rok a pól vykonávame. Prioritou je teda znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a dosiahnuť vyňatie Slovenska s procedúry nadmerného deficitu, dokonca by som to upresnil primárne naozaj nie nejaký numerologický cieľ dosiahnutia, nejakého bájneho kabalistického čísla 3 ale cieľom skutočným je naozaj sa dostať s trestnej lavice. Z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sme od roku 2010 a je to záväzok aj minulej aj tejto vlády, že sa chcem na základe výsledkov roku 2013 z tejto procedúry dostať. Čo to znamená, znamená to to, z hľadiska výkladu inej Kabaly, ktorý sam, ktorou sa volá pakt stability a rastu znamená to, dosiahnuť výsledok v roku 2013 blízko k 3 %. Je to naozaj to, tá blízkosť je na posúdenie Európskej komisie a je to aj ich arbitrát rozhodnutie a postaviť kredit rozpočet pod 3 % v roku 2014. To je jeden, len jeden z regulatívov, ktorým sa musíme riadiť, samozrejme máme tu nové a nové pravidlá na ktorých sme sa zhodli a tiež je tu široká politická podpora a je to fyzio kompakt, ktorý hovorí zase o úsilí štrukturálneho šetrenia, štrukturálnych zmien na znížovanie deficitu. Máme tu sixpekt, tupekt, máme tu európsky semester, máme tu ústavný zákon dlhovej o rozpočtovej zodpovednosti o dlhovej brzde, takže takže toto sú proste parametre, to sú body, v ktorých sa musíme, v ktorých sa musíme v priestore držať. Podľa aktualizovanej prognózy daňových príjmov, ktorú prerokovala aj nezávislý výbor pre daňové prognózy veľmi nedávno 24. júna, to znamená pred pár dňami, samotné zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb prinesie v tomto roku rozpočtu dodatočných 223 miliónov eur, to je naozaj najaktuálnejšia prognóza a v budúcom roku 235 miliónov eur. Je to proste prepočítanie konsolidačného balíčka, ak to takto nazveme z konca minulého roku na základe naozaj najaktuálnejších báz. Inými slovami ak by sme sadzbu nezvýšili, príjmy rozpočtu podľa súčasných prognóz by boli o takmer štvrť miliardy eur nižšie. Od automaticky sa ponúka otázka ako nahradiť samozrejme takýto prípadný výpadok. Prípadné zníženie sadzby DPPO by tak muselo byť kompenzované nárastom výnosu iných daní. Iných daní, podľa publikácie daňové trendy z Európskej únie už v roku 2013. V roku 2013 znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb tri krajiny. Veľká Británia a s účinnosťou samozrejme v roku 2013, Veľká Británia a Švédsko a Slovinsko. Británia znižovala sadzbu z 24 na 23, Švédsko z 26,3 na 22 a Slovinsko z 18 na 17, myslím si že zo Slovinskom by sme sa teraz asi veľmi porovnávať nechceli, aj keď im nič zlého neprajeme skôr nám je ľúto v akej situácii sa nachádzajú a držíme im palce. V roku 2013 tri krajiny zvýšili sadzby a pri Grécku to bolo najprv v roku 2010 sadzbu znížil z 35 na 24 a v roku 2011 na 20 a v roku 2013 sa už zase výrazne zvýšilo na 26, Luxembursko zvýšili sadzbu z 28,8 na 29,2 a my sme zvyšovali sadzbu z 19 na 23. V porovnaní s pred krízovým rokom 2008 znížilo sadzbu dane z príjmov právnických osôb 9 krajín aj po znížení je ich priemerná sadzba na úrovni 22,9%. 23 teda zaokrúhlene, teda v porovnateľná priam rovná tej sadzbe, ktorú máme my dnes. Priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách Európskej únie v súčasnosti na úrovni 23,2 %, teda mierne nižšia ako bola v roku 2008, keď to bolo 24 %. Čiže tuto je veľmi možno mechanistické ale jasné porovnanie dát o to, aké trendy tu sú a nesúhlasím teda z výrokom, že väčšina krajín, a tak isto aj nesúhlasím aj keď chápem, že je to súčasťou vašej politickej komunikácie, že to všetci ekonómovia vidia. Problémom to je a vidíme to koniec koncov, môžem veľmi aktuálne, ja som mal dneska od 12 hodiny tlačovú konferenciu práve k výsledkom daňovej prognózy, kde súčasťou zhoršenia sú aj dane z príjmov právnických osôb. Len problémom je, že základom týchto problémov je vybratá daň za rok 2012 a tento trend tu ale je, ale teraz úplne vážne pri posúdení všetkých údajov od roku 2009. Aj logicky samozrejme spojený s ťažkosťami, ktoré reálna ekonomika má od roku 2009, a podľa poslednej analýzy, ktorá je veľmi čerstvá na základe daňových priznaní, podaných 31. marca tohto roku kde viete, že absolútna väčšina slovenských firiem podala daňové priznania a tie, ktoré majú medzinárodný prvok ich budú podávať teraz ku koncu júna, to znamená o 2-3 dni. Ale aj na základe údajov, ktoré máme na základe pred by som predbežných hlásení o daňovej povinnosti týchto firiem s medzinárodným prvkom ale aj na základe už ohlásených zmien preddavkov, lebo aj preddavky idú smerom dolu. Teraz si to proste uvedomme, je to pravdou. Pravdou ale je a dôvodom je, v prípade daňovej povinnosti rokov 12, 11, 10 pri rovnej dani ustálenej a dlhodobo nízkej zhoršený výnos dane príjmov z právnických osôb z pohľadu toho že v roku 2009 došlo k obrovskému prepadu a došlo k na akumulovaniu strát, tieto straty sa dodnes rozpúšťajú v daňovom základe, to je aj jeden z hlavných dôvodov nižšej ako očakávanej než očakávaného výnosu za rok 12 pri sadzbe 19 %. Tak isto je tu vyššia snaha používania odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktorý zase vzniká aj z druhotnou platnosťou neschopnosťou, to znamená z vytváraniu si rezerv na nezaplatené faktúry a ďalšie odpočítateľné položky, to je úplne reálna situácia, samozrejme rok 13 má veľkú podobnosť z roku 2009 a s plnou vážnosťou treba povedať, že rok 13 je druhý najhorší rok v ekonomike moderného Slovenska, druhý najhorší po roku 2009 aj z hľadiska ekonomického rastu fundamentov, fundamentov prostredia, do ktorého sme vrastený aj z hľadiska štruktúry ekonomiky, o ktorej sme tu už stokrát hovorili a viete čo chcem povedať ale, ale to vnímanie aj pri stretávaní sa samozrejme s generálmi priemyslu je jednoznačne dané. Očakávanie lepšieho vývoja po prázdninách ja som pred pár dňami na rozlúčkovom stretnutí s Davidom Rintuolom terajším šéfom U.S. Steelu hovoril napríklad o jeho videní vecí, je to človek, ktorý je naozaj nie je zaviazaný žiadnym spôsobom, žiadnym názorom odchádza späť do Pittsburgu, jeho očakávanie, jeho vnímanie vývoja objednávok, vzťahov s partnermi obchodnými na Slovensku aj mimo je to, že očakávajú naozaj po od septembra zlepšenie stavu v metalickom priemysle, ktorý je jedn z najcitlivejších. Pred včerom som bol Kontinentály v Púchove a tam to bolo, ten názor bol, bol identický. Ja samozrejme som veľmi opatrný z pohľadu očakávaní, lebo podobné,podobné, podobné vnímanie očakávaného zlepšenia sme mali na základe takzvaných ifoindexov, to znamená vnímania lebo nálady v nemeckej ekonomike z mesiacov október, november, december, januára minulého a tohto roka. A viete, že tento trend sa ako taký, samozrejme, nepotvrdil. Pravdou je, že v situácii, keď je firma v strate je úplne jedno či má sadzbu 19, 23 alebo 33 %, lebo je to stále nula. Čo nás neteší, ale je to realita z hľadiska vnímania rokov, roku deväť až trinásť a pravdou stále je, že sa nám váľajú desiatky, stovky miliónov eur v podobe daňových únikov kľúčov v oblasti dane, nepriamych daní, daní z pridanej hodnoty a spotrebných daní. A ten prístup stále, že ak sa nám podarí zlepšiť efektivitu výberu, ktorej obrat trendu môžem potvrdiť už aj dnes na základe jasných čísiel za I. polrok v objeme nižších nadmerných odpočtov na DPH, čo je jasné a dokázateľné a doručiteľné. Ak sa toto podarí zlepšiť ešte viac, tak daň z príjmov fyzických osôb môže nabrať trend naspäť zo sadzby 23 %. Skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Pán minister, ja schvaľujem ten cieľ znížiť deficit pod 3 %. Akurát by sa tými opatreniami tomu vzďaľujete, to je ten problém, na ktorý poukazujeme, pretože keď sa aj pozrieme na posledné výsledky a tie, ktoré ste spomínali, tak vidíme, že výber daní napriek tomu, že očakávate zvýšený výber nie je zvýšený, že výber dane presahuje ledva presahuje 40 %. Je nižší ako minulého roku a hlavne, keď vieme, čo sa deje v podnikovom sektore, že všetky firmy, ktoré majú dostatok zdrojov alebo nie je ich príliš veľa, urobili opatrenia, aby ešte pri nízkej 19-percentnej sadzbe priznali vyššie zisky a presunuli alebo odsunuli nákladové položky do budúceho roku a napriek tomu nie je zvýšený výber daní je to veľmi negatívny signál a znamená, že v budúcom roku nastane veľký prepad daňových príjmov. Takže tá obava a tá výzva k znižovaniu daní smeruje práve tam, aby sme sa nevzdiali od tej ambície skonsolidovať verejné financie, ale naopak, aby sme to robili. A to, že významné krajine, ktoré ale dnes sú v hospodársky horšej situácii ako Slovensko napriek tomu znižujú sadzby dane. Nesvedčí o tom, že sa správajú nezodpovedne, ale svedčí o tom, že pochopili, že tento spôsob je prorastový impulz pre ekonomiku. A keď sa touto cestou nevyberieme aj my, tie daňové príjmy sa jednoznačne sa budú znižovať. Ísť naozaj cestou ako Grécko určite nie je rozumné a naozaj platí, že máme druhý najhorší rok... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Doplňujúca odpoveď
Ja si vážim, že som tento typ otázky očakával. Vážim si konštruktívnu atmosféru, aj odpoveď na tú tému. Lebo je naozaj to polemická záležitosť, lebo je to správaní v reálnej ekonomike ako takej. Ale, proste, verte nám, že sme v pravidelnom kontakte. Ja mám tu istú skúsenosť, pán poslanec, ako vy, lebo obaja sme žili aj v reálnej ekonomike a nevyšli sme z akvária pulitickej školy nejakej, čo znamená, že máme skúsenosť a máme svoje videnia sveta. A z tohto pohľadu rešpektujem každý názor, ktorý príde aj z takejto strany, ale musím povedať, že na základe informácií, ktoré mám naozaj reálne z poľa ľudí a firiem, ktoré proste pracujú a je to rôzne. To treba povedať, že každý sa nachádza v nejakej inej životnej situácie. Inak je to v oblasti veľkých firiem, kapitánov priemyslu, ktorí sú našimi loďami a bol tu konsenzuálny súhlas pred x-rokmi, že sme sa naviazali najjednoduchšou cestou na typ automobilového priemyslu z hľadiska konverzie našej ekonomiky, znalostí, edukácie našej pracovnej sily, na monotematický typ priemyslu ľahkého strojárenstva. V danom prípade výroby automobilov a všetkého čo je s automobilmi ako tak spojené. Čiže tieto strategické rozhodnutia máme za sebou a samozrejme negatívne, aj pozitívne dopady týchto rozhodnutí, samozrejme, teraz takisto musíme znášať a ťažko by sme sa mohli vyhovárať jeden na druhého kto za to môže proste. Tak to je. Pravdou, ale je, že čo sa vníma za asi za najväčší problém slovenskej ekonomiky po celé roky je nízka úroveň zamestnanosti, ktorú vieme a tiež sa nebudeme sporiť o číslach a vieme, že ju máme nižšiu ako v Českej republike, oveľa nižšiu ako v Rakúsku, čo je základný problém ináč financovania verejných služieb ako takých. Lebo ak máme ľudí, ktorí pracujú, legálne pracujú, uvedomme si. Máme diery, ktoré sme mali a tiež sme ich tolerovali exekutívy také onaké, modré, všetkých farieb a vytvárali sme ešte sami motiváciu na obchádzanie týchto podmienok. Tak v takom prípade, ak máme zásadný problém nízkej zamestnanosti a veľkej nezamestnanosti. A veľká nezamestnanosť, samozrejme, vytvára veľmi negatívny tlak na to, že nám nerastú mzdy. Problém tejto našej slabej ekonomiky slovenskej je, že je extrémne závislá od externého prostredia, lebo je proexportná a má malú zložku domácej, domáckej spotreby. Keď je malá zložka domácej spotreby nevytvára sa nám sekundárny sektor, to znamená oblasť služieb. To je ďalší problém oblasť služieb, oblasť rekreovanie, kvality života ako takého. Tí ľudia tam nie sú, lebo si ich Slováci nemôžu dovoliť, pretože majú nízke mzdy. A základný problém vášho videnia sveta a toto už je aj ideologický pohľad, ktorý bol pretavený do ekonomických pravidiel a vzorcov našej ekonomiky je ten, že máme extrémne malý podiel miezd na hrubom domácom produkte a oveľa väčší ako všetky iné krajiny v Európskej únii podiel kapitálu na tom. Nechcem to ideologizovať, ale toto je proste jeden z princípov slabosti našej domácej ekonomiky. A čo je paradoxné a zaujímavé a nájdete si to aj v hodnoteniach Európskej komisie, že ziskovosť firiem aj po prepade v roku 2009 rástla. Paradoxne rástla viac ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré sa možno aj horšie zotavovali, len bez dodatočnej distribúcie do oblastí štátu daní a bez dodatočnej distribúcie do oblastí miezd, čo by malo ísť primárne. Čo je vidieť na tom, čo sa na jednej strane chválime ako lákame investorov, že máme vysokú produktivitu práce za posledných päť rokov nárast o 17 %. Čo je výborné pre konkurencieschopnosť, ale čo je veľmi zlé pre domácu spotrebu. Čiže málo kedy by minister financií mal hovoriť o tom, že mzdy sú nízke, ale naozaj v našej krajine zaostáva rast miezd za produktivitou práce, a to sme boli spolu pri memorande v roku 2009. Opäť spoločenský konsenzus, keď sme dohodli medzi zamestnávateľmi a odborármi dohodu, že nebude prebiehať nároky platové, nebudú predbiehať produktivitu práce. Ale medzitým sa tie nožnice tak vzdialili, že platy zaostávajú a tým pádom zaostáva aj domáca spotreba ako taká. Čiže ja len hovorím, že produkcia zisku tu bola, že jeho distribúcia nie je v prospech našej krajine, ale, že naozaj vrecia peňazí putujú mimo našej krajiny aj legálne aj nelegálne. A z tohto pohľadu to kľúčové čo je problém je tvorba pracovných miest a kľúčovou prekážkou je výška odvodov. Nie sadzba, nie samotná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ale kľúčovou je výška odvodov hlavne pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a ľudí, ktorí majú úplne základné, základné vzdelanie. Ja si myslím, že to je oblasť, na ktorej by sme mohli nájsť konsenzus ako horšie a ťažšie nájsť na to liek. Ale vždycky pomenovanie problému je polovica úspechu. Ďakujem veľmi pekne.