Dátum zadania
22. 5. 2013
Zadávateľ
Eva Hufková
Otázka
Vážený pán minister a podpredseda vlády Kažimír, objasnite, prosím, či prijatá kombinácia zvýšenia daní, a hlavne znižovania vládnych výdavkov, je dostatočne účinné opatrenie z dlhodobého hľadiska v snahe konsolidovať verejné financie?
Adresát
minister financií SR Peter Kažimír
Dátum odpovede
23. 5. 2013
Zodpovedal
minister financií SR Peter Kažimír
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Hufková, pokúsim sa odpovedať na vašu otázku.
Naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame. A už v budúcom roku by sme sa z tejto procedúry chceli dostať. To si, samozrejme, vyžaduje v konsolidácii verejných financií aj určité úsilie aj po roku 2013, a to v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v Programe stability, v dokumente, ktorý som prezentoval Národnej rade minulý týždeň a ktorý sa, samozrejme, predkladá aj Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a Stratégie Európa 2020.
Hlavným cieľom fiškálnej politiky Slovenska je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií podporujúcich udržateľný hospodársky rozvoj a zvyšovanie kvality života v kontexte starnutia obyvateľstva a pri zohľadnení podmienených záväzkov, ktoré naša krajina má. Tento cieľ je zakotvený aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.
Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % hrubého domáceho produktu už v roku 2013, teda v roku tomto. A ide aj o pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, to znamená de facto skoro až vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Podľa dnešných kalkulácií nám to vychádza v roku 2018. A je to ten strednodobý cieľ, ktorý je pre nás fixovaný. A vychádza z fiškálneho kompaktu, ktorý bol tiež schválený Národnou radou.
Konsolidácia verejných financií Slovenskej republiky prebieha v situácii očakávaní len pomalého oživenia ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov, v situácii rizík plynúcich z globálnej ekonomickej krízy, pričom aj domáca nižšia spotreba vlády prispieva k brzdeniu domáceho hospodárstva. Od roku 2014 však predpokladáme postupné zlepšovanie ekonomickej situácie a zrýchlenie nášho hospodárskeho rastu až na 3,6 % HDP rastu hrubého domáceho produktu v roku 2016. Musím povedať, že nevychádzame z nejakých snov, ale vychádzame naozaj aj z komparácie všetkých prognóz relevantných medzinárodných ekonomických inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond alebo OECD. Pre nás je kľúčový, samozrejme, aj pohľad Európskej komisie, ako ona vidí strednodobo vývoj v eurozóne, v Európskej únii, samozrejme, konkrétne aj na Slovensku. Naplnenie cieľovej hodnoty deficitu verejnej správy na rok 2013 vo výške 2,9 % HDP si v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík vyžiadalo prijatie opatrení v celkovej výške 3,3 % hrubého domáceho produktu, t. j. takmer 2,5 mld. eur. To je to kľúčové úsilie, ktoré aj v podobe legislatívnych zmien, s ktorými sme pred vás predstúpili koncom minulého roku, znamenalo naozaj jednak na jednej strane nastavenie štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tú úroveň 2,9 % v tomto roku, kde za každú cenu chceme tento cieľ dodržať, na druhej strane to, samozrejme, má aj negatívne dopady, konkrétne napr. nárast prostredníctvom nižšieho domáceho dopytu, tzv. nižšieho verejného dopytu, ale aj nižšej spotreby domácností. Ale chcem vás ešte raz upozorniť, že to číslo 3,3 % HDP je veľkosť konsolidácie. Je to vlastne veľkosť opatrení, ktoré sme museli prijať v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Scenár nezmenených politík znamená v ľudskej reči, to je keby vláda, parlament nič nerobili medzi roky 2012 a 2013, tak ten deficit by bol o 3,3 % vyšší.
Vonkajší hospodársky vývoj po schválení rozpočtu a znížení očakávaných daňových a odvodových príjmov boli kompenzované pozitívnym vývojom nedaňových príjmov, využitím existujúcej rozpočtovej rezervy a prijímaním dodatočných výdavkových opatrení. Konkrétne ide o zníženie osobných výdavkov v štátnom rozpočte o 91 mil. eur. V kapitolách štátneho rozpočtu došlo v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 ku zníženiu osobných výdavkov o 5 %, ktoré sa týka väčšiny zamestnancov v štátnozamestnaneckom pracovnom pomere s výnimkou zamestnancov regionálneho školstva a vybraných zamestnancov verejného vysokého školstva, zamestnancov finančnej správy a ústavných činiteľov. V prípade ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vo verejných funkciách došlo k zmrazeniu platov na úrovni roka 2012. A ako ústavní činitelia viete, takisto bola zavedená päťpercentná dodatočná daň na zdaňovanie príjmov ústavných činiteľov. Tu chcem poznamenať, že naposledy bola valorizovaná mzda pracovníkov štátnej verejnej správy v roku 2009 a v roku 2010, odvtedy tá valorizácia predstavuje číslo nula a odvtedy neustále pod vplyvom krízy dochádza dokonca k obmedzovaniu, zmenšovaniu mzdovej obálky, čo na druhej strane, samozrejme, má vplyv aj na nespokojnosť zamestnancov štátnej a verejnej správy s touto situáciou. Má to vplyv, samozrejme, aj makroekonomický aj na zníženie domáceho dopytu a následne negatívny dopad na rast. A tu chcem zase na druhej strane pomenovať a využiť príležitosť, že v prípade napr. tam prístupu k zamestnancom školstva títo nikdy neboli postihnutí týmto prístupom, pretože vždy mali mzdy valorizované. A dokonca na tento rok aj keď po veľkom kriku a rozhodnutím vlády bez dohody s odborármi boli navýšené ich mzdové tarify o 5 %, a to tak pre pedagogických, ako aj pre nepedagogických zamestnancov.
Zníženie výdavkov štátneho rozpočtu na tovary a služby tiež zaznamenalo pokles, o 230 mil. eur došlo k zníženiu týchto výdavkov a došlo k ich plošnému 10-percentnému zníženiu z úrovne schváleného rozpočtu roku 2012. Takisto došlo medzi rokmi 2012 a 2013 k zníženiu bežných transferov a kapitálových výdavkov v štátnom rozpočte o 143 mil. eur, išlo najmä o úspory kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Ďalej, došlo k úspore výdavkov v územnej samospráve vo výške 427 mil. eur. Tu treba namieste povedať, že týchto 427 mil. eur je číselným vyjadrením vlastne memoranda, ktoré bolo podpísané medzi predstaviteľmi samospráv, a to či už vyšších územných celkov, miest alebo obcí a vládou, a na základe ktorého došlo podľa počtu obyvateľov jednotlivých samosprávnych subjektov buď k zmrazeniu, alebo dokonca k zníženiu výdavkov na rok 2013. Konkrétne išlo o doporučenie 5-percentného zníženia osobných výdavkov a 10-percentného zníženia výdavkov na tovarové služby alebo možného mixu týchto opatrení. Tu chcem pripomenúť, že sme sa dohodli, že pri úsporách, ktoré sa týkajú obcí s počtom obyvateľov 2 000 a viac, tam došlo k poklesu týchto výdavkov, obce s počtom obyvateľov do 2 000 sa zaviazali zmraziť výdavky roku 2013 na úrovni roku 2012. Samozrejme, toto memorandum a vykonávanie tohto memoranda monitorujeme, môžeme povedať, že vo väčšine prípadov sme s tým spokojní. Nájdeme prípady aj obcí a miest, ktoré nerešpektujú memorandum, a budeme to patrične riešiť a budeme sa k tomu aj verejne vyjadrovať.
Úspory výdavkov ostatných subjektov verejnej správy vo výške 101 mil. eur boli takisto súčasťou tvorby rozpočtu na tento rok. A ide o úspory výdavkov najmä Environmentálneho fondu, Sociálnej poisťovne a príspevkových organizácií. Za predpokladu, že by vláda neprijala žiadne dodatočné opatrenia a na saldo verejnej správy by mal vplyv len makroekonomický vývoj, teda za predpokladu nezmenených politík by sa deficit verejnej správy v roku 2014 najmä v dôsledku poklesu daňových príjmov medziročne zhoršil na 3, 6 % hrubého domáceho produktu. To už je naša úloha, ktorej sa musíme postaviť pri stavbe rozpočtu na budúci rok. V ďalšom roku by zostal na tejto úrovni, to znamená v roku 2015 by takisto pri tomto scenári nezmenených politík deficit predstavoval 3,6 % a v roku 2016 by bola úroveň 3,1 % HDP. To sú všetko čísla, ktoré dokazujú len jedinú realitu, že nemôžeme zostať stáť na mieste a musíme prijímať ďalšie a ďalšie opatrenia, kľúčovo dnes na strane výdavkov a na strane štrukturálnych zmien v oblasti, ktorými sa spolu s rezortnými kolegami musíme zaoberať. Nie sú často príjemné. A, samozrejme, v súlade aj s prípravou rozpočtu na budúci rok v tej časti, kde budú potrebné legislatívne zmeny, predstúpime aj pred vás, poslancov Národnej rady, s konkrétnymi opatreniami.
Naša fiškálna politika v strednodobom horizonte rešpektuje zhoršený makroekonomický vývoj, obmedzenia národných fiškálnych pravidiel aj na základe nami ústavným spôsobom prijatej dlhovej brzdy, aj na základe našich záväzkov v Pakte stability a rastu. Výška deficitu verejných financií bola preto stanovená v roku 2014 na úroveň 2,6 % HDP, v roku 2015 na úroveň 2,0 % HDP a v roku 2016 na úroveň 1,3 % HDP. Nie je to nič iné, len opakujem ciele a fiškálne ciele, ktoré sú stanovené v Programe stability, schválené vládou a následne minulý týždeň aj Národnou radou Slovenskej republiky. Dosiahnutie takýchto deficitov si vyžiada ďalšie konsolidačné úsilie, vyššie ako je požadovaných 0,5 % HDP ročne zo strany Paktu stability a rastu. O tom je aj dlhová brzda. Konkrétne to, že znižovanie deficitu je len v súlade s európskymi pravidlami, by znamenalo prekročenie 57-percentnej hranice hrubého verejného dlhu v roku 2015 a následne by sme mali na stole povinnosť zostavenia vyrovnaného rozpočtu v roku 2017, čo by v danej situácii malo naozaj procyklický charakter tohto opatrenia. A slovenské hospodárstvo by tak mohlo byť vystavené vážnym negatívnym dopadom z hľadiska prepadu ekonomických aktivít. Prijatá konsolidačná stratégia je z tohto pohľadu najvýhodnejším riešením, ktoré je však z hľadiska rastu ekonomiky a zamestnanosti či podpory prioritných oblastí ako napr. školstva oveľa nákladnejším, než by bola stratégia sústredenia sa len na dodržiavanie našich európskych konsolidačných záväzkov. Tu musím poznamenať, že pevný cieľ je na rok 2014, cieľ na roky 2015 a 2016 sú pohyblivými cieľmi a budeme ich vyhodnocovať na základe skutočného vývoja v reálnej ekonomike v tomto a budúcom roku z hľadiska vývoja trhu práce, z hľadiska vývoja príjmov v oblasti kľúčovej dane z pridanej hodnoty, ale aj ďalších daní a odvodov. Časť konsolidačných opatrení je už zapracovaná v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Sú to najmä úspory mzdových výdavkov verejnej správy, úspory v dotáciách a vyššie jednorazové nedaňové príjmy. Ak ide o dosiahnutie plánovaných deficitov, treba naozaj si uvedomiť, že bude si to vyžadovať prijatie ďalších štrukturálnych opatrení, celkom vo výške 0,7 % HDP na rok budúci, 0,5 % HDP v štrukturálnej podobe v roku 2015. Pritom v roku 2016 neočakávame potrebu ďalších štrukturálnych opatrení a všetky tieto opatrenia, hlavne na rok 2014, budú ešte predbiehať prijatiu rozpočtu verejnej správy. S udeje sa tak v druhej polovici tohto roku. Skončil som, ďakujem.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď