Hodina otázok

Otázka od: Ľuboš Blaha

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 22. 5. 2013 
Zadávateľ Ľuboš Blaha 
Otázka Vážený pán minister, v nedávnom rozhovore mi bývalý podpredseda Európskej komisie, profesor Gunther Verheugen potvrdil, že jeden zo základných pilierov nemeckého hospodárskeho úspechu aj v čase krízy je tradičná nemecká podpora tzv. kodeterminácie, a teda paritnej účasti zamestnancov na rozhodovaní v súkromných podnikoch, ako aj podpora družstvám a družstevným bankám, ktoré dokázali stabilizovať nemeckú ekonomiku. Zoberie si Slovensko príklad od Nemecka aj v týchto projektoch? 
Adresát minister financií SR Peter Kažimír 
Dátum odpovede 23. 5. 2013 
Zodpovedal minister financií SR Peter Kažimír 
Odpoveď Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pani predsedajúca, aj vám, pán poslanec Blaha. Jednak, pán poslanec Blaha, vám ďakujem za to, že som si rozšíril obzor a naučil som sa a dozvedel som sa, čo je obsahom pojmu kodeterminácia. Dodnes som to nevedel. Nemecká ekonomika, pán poslanec Blaha, v mnohých ohľadoch je naozaj špecifická. Napríklad podľa odborných štúdií mnoho nemeckých medzinárodne úspešných podnikov má svojich najväčších konkurentov doma, v samotnom Nemecku. A takisto štruktúra nemeckých podnikov je vychýlená smerom k stredne veľkým podnikom. Jasným dôkazom úspešnosti nemeckej hospodárskej politiky je miera zamestnanosti, teda toho opačného pólu nezamestnanosti, s ktorou my tu stále tak pracujeme. Takže skutočným úspechom nemeckej ekonomiky je naozaj miera zamestnanosti a jej skutočný vývoj. Kým pred krízou v roku 2008 v eurozóne pracovalo 66 ľudí zo 100 a u nás len 62 ľudí zo 100, v Nemecku to bolo 70 ľudí zo 100. V roku 2012 bola miera zamestnanosti v eurozóne aj u nás už ale nižšia, a to 64 ľudí v eurozóne a 60 ľudí na Slovensku zo 100, ale v Nemecku naopak. V Nemecku v roku 2012 pracovalo (minulý rok) 73 ľudí zo 100, čiže viac ako pred krízou. Tu si môžeme aj všimnúť, kto je víťazom a kto je porazeným v kríze. Samozrejme, faktorov, ktoré prispievajú k nemeckému úspechu, je viac. Môžeme hovoriť aj o pozitívnom vplyve samotnej kríze (napríklad slabý kurz eura a nízke úrokové miery). Takisto mnohé nemecké podmienky sú v inej krajine nereplikovateľné. Vezmime si len veľkosť domáceho trhu Nemecka, ktorý je daný, dá sa povedať, fyzikálne. Každopádne máte pravdu, že nemecká skúsenosť by mala byť a je aj veľkou inšpiráciou aj pre nás a našu hospodársku politiku. Kodeterminácia si vyžaduje ochotu zamestnávateľov spolupracovať na určitom obmedzení svojich rozhodovacích právomocí. Dobre nastavená je vo výsledku prínosná aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov, keďže obe strany majú záujem na čo najlepšom fungovaní podniku. Dôraz pritom kladiem na dobré nastavenie, čo obsahuje nielen príslušné regulácie a ich vymáhanie, ale aj určitý dlhodobý vývoj a tradície. Naša vláda vidí v našich podmienkach možnosti pre úspešné fungovanie družstiev a iných foriem sociálnej ekonomiky, ktoré budeme aj naďalej podporovať. V čom nevidím možnosť úspešného fungovania družstiev, to je finančníctvo. A musím povedať, že aj po skúsenostiach v Českej republike, po skúsenostiach konkurzov nebankových, družstevných inštitúcií, ktoré požičiavali peniaze alebo zhromažďovali peniaze v deväťdesiatych rokoch, družstevné finančníctvo v našej krajine ja osobne podporovať nebudem. Podpora sociálnej ekonomiky je ale iná agenda a na Slovensku je jednou zo zatiaľ málo využívaných foriem podpory zamestnanosti. Je, samozrejme, dôležité a správne nastaviť inštitucionálne rámce, aby podpora skutočne prúdila tam, kde je potrebná, aby sa nedala zneužívať. Rád by som popísal jeden konkrétny program, ktorého vznik podporujeme. A ide o tzv. FOSFOR čiže zriadenie Fondu sociálnych fondov rozvojového kapitálu. Tento nástroj bol schválený aj minulý týždeň vládou ako jedno z mnohých prorastových opatrení. Tento fond bude poskytovať nielen grantovú, ale predovšetkým návratnú formu pomoci subjektom sociálnej ekonomiky, aby pre ne existovali dobré štartovacie a prevádzkovacie podmienky pre ich rozvoj a pre ich napredovanie. Ide o fond typu social venture capital, sociálneho rizikového kapitálu, v slovenčine je však rozumnejšie uprednostniť výraz sociálny rozvojový kapitál. Jeho hlavným účelom teda nie je tvoriť zisk, ale podporiť zamestnanosť a ďalšie netrhové spoločenské prínosy. Na rozdiel od súkromných fondov zakladateľ Fondu sociálneho rozvojového kapitálu, teda štát bude profitovať nielen z prípadného trhového výnosu, ale aj zo zvýšených daňových príjmov a zo znížených sociálnych výdavkov. FOSFOR (pracovne názov tohto fondu) sa konkrétne zameria na podporu tých ekonomických aktivít, ktoré síce nie sú stratové, ale zároveň neprinášajú komerčne zaujímavú úroveň zisku a nie sú preto primárnym záujmom komerčných prvkov našej ekonomiky a trhových prvkov našej ekonomiky. Z toho vyplýva, že súkromný sektor o tieto aktivity, prirodzene, nemá prvotný záujem. Častým dôvodom nízkej ziskovosti pritom môže byť to, že celkový prospech z týchto aktivít nie je len trhový, inými slovami, že pri nich vzniká pozitívna externalita. A preto, ako je teoreticky známe, trh ich poskytuje v nedostatočnej miere. Aktivizáciou tohto výseku ekonomických aktivít preto možno podporiť zamestnanosť aj vtedy, keď je dopyt po práci v bežnom komerčnom sektore už zasýtený. Slovenská ekonomika napriek obdobiam výrazného rastu dlhodobo nie je schopná absorbovať približne 10 % obyvateľstva v aktívnom veku. Tu musím podotknúť, to sú proste čierne čísla našej ekonomiky.Veľmi dobre si pamätáte vyvrcholenie obdobia konjunktúry v roku 2008, keď Slovensko naozaj malo dvojciferné hospodárske rasty aj v tomto období, no, bohužiaľ, malo Slovensko skoro 8-percentnú nezamestnanosť. A kľúčovým dôvodom tejto nezamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť niekoľko stotisíc obyvateľov, marginalizované skupiny, rómska populácia, ale aj samotní mladí ľudia, generácia mladých ľudí, pretože aj kategória nezamestnaných mladých ľudí, hlavne absolventov stredných a vysokých škôl dosahuje veľmi nepríjemné čísla aj na Slovensku. Okrem pozitívnych externalít zo samotnej aktivity zároveň fond prinesie ďalšie výhody, jednak podporu znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a jednak regionálny rozvoj v oblastiach, kde je záujem súkromných investorov veľmi nízky. FOSFOR, teda tento fond bude podporovať takýto druh aktivít prostredníctvom troch zložiek, jednak equitnej, podielom na vlastnom imaní podniku. Potom je to v podobe grantovej a pôžičkovej. Equitný fond bude zakladať a vstupovať do predovšetkým mikropodnikov, ktoré sa budú venovať spomínaným nízko výnosovým aktivitám. Menšinovými vlastníkmi podnikov môžu byť jednak samosprávy alebo NGO-čky (mimovládne organizácie), ale predovšetkým samotní zamestnanci.Takýmito zamestnancami budú znevýhodnení uchádzači o prácu. A práve to bude zdrojom motivácie pre udržanie tohto podniku. Na rozdiel od bežného investora totiž tieto znevýhodnené skupiny nebudú vyžadovať komerčnú výšku výnosu. Dá sa teda predpokladať, že dostatočnou motiváciou bude práve samotné udržanie podniku, ktorý im poskytuje prácu. Týmto menšinovým vlastníkom, zamestnancom, teda poskytne druhá zložka fondu FOSFOR kapitálový grant, ktorý bude predstavovať druhú časť základného imania. Pôžičkový fond napokon poskytne podniku motivačnú pôžičku na rozbeh. Grant ani pôžička nebudú poskytované vcelku, aby sa obmedzila motivácia prejesť tieto peniaze, ale budú rozložené v čase na niekoľko rokov v závislosti od úspešnosti konkrétneho projektu. Po takejto niekoľkoročnej podpore equitný fond napokon odpredá svoj podiel životaschopným podnikom a tie budú fungovať ďalej samostatne ako samostatne životaschopné subjekty. Inými slovami, uplatní sa bežný princíp social venture capital alebo sociálneho rozvojového kapitálu... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.) Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR Pán minister, prepáčte, musím vás ale prerušiť, čas určený na hodinu otázok uplynul. Takže ďakujem. Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR Ďakujem.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď