Hodina otázok

Otázka od: Marián Kéry

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 6. 2. 2013 
Zadávateľ Marián Kéry 
Otázka Vážený pán predseda vlády SR, mohli by ste nám priblížiť váš názor na kandidatúru SR ohľadom zimných OH v roku 2022. Za akých podmienok je podľa vás reálna? 
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 7. 2. 2013 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Veľmi pekne ďakujem aj za otázku, aj za možnosť. Myslím si, že táto téma je v poslednom období pomerne dosť medializovaná. A ako to už býva vo veciach, kde ide aj o národné záujmy Slovenska, vyskytujú sa aj hlasy pozitívne, aj kritické. Ja osobne, a verím, že aj odpoveď tak je od pána predsedu vlády, sa staviam k tejto možnosti mimoriadne pozitívne, pretože použil by som heslo, v tomto prípade by mohlo ísť naozaj o prípad za málo peňazí, veľa muziky. Je veľmi dôležité, aby sme aj v komplikovaných hospodárskych dobách mali možnosť prispieť k rozvoju a všeobecnej známosti Slovenskej republiky a tak byť atraktívni vo všetkých oblastiach, nielen cestovného ruchu, ale aj štandardných investorských príležitostí. Vážený pán poslanec, ako iste viete, myšlienka usporiadania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách nie je nová. Región Vysokých Tatier, inšpirovaný úspešnými majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, uplatnil kandidatúru zimných olympijských hier pre rok 1984. Nezískal však vládnu podporu a napokon na usporiadanie zimných olympijských nekandidoval. Myšlienka zorganizovať zimnú olympiádu na Slovensku ožila najmä po roku 1989. V roku 1992 dalo ministerstvo školstva vypracovať komplexný projekt kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2002. V januári 1994 podala vláda Slovenskej republiky prihlášku kandidatúry a v auguste toho istého roka prijala ekonomický protokol o zárukách na finančné krytie zimných olympijských hier. V roku 1995 sa však rozhodlo o konaní zimných olympijských hier v roku 2002 v prospech amerického mesta Salt Lake City. Po neúspešnej kandidatúre na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2002 sa mestské zastupiteľstvo v Poprade v januári 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006 v regióne Spiša a Liptova. Vznikla dokonca aj Nadácia zimných olympijských hier Poprad - Tatry, ktorá začala aktívne pracovať na projekte kandidatúr, a v decembri 1996 bol vytvorený Výbor pre kandidatúru zimných olympijských hier Poprad - Tatry 2006. Rozpočet zimných olympijských hier Poprad - Tatry bol odhadnutý na približne 60 mld. korún, teda približne dve miliardy eur, pričom na financovaní olympiády mal participovať štátny rozpočet prostredníctvom jednotlivých rezortov a fondov, mestá a obce a podnikateľské subjekty. Podstatnú časť z tohto rozpočtu mali tvoriť stavby na zlepšenie služieb turizmu, zdravotníctva, dopravy, technickej infraštruktúry a počítalo sa aj s vybudovaním stavieb na zlepšenie životného prostredia. O zimné olympijské hry v roku 2006 sa pokúšalo aj poľské Zakopané a organizátorom hier bol napokon taliansky Turín. Hoci ani jeden pokus o organizáciu olympijských hier nebol úspešný, význam oboch kandidatúr pre našu krajinu i pre naše olympijské hnutie bol značný. A predovšetkým kandidatúra v roku 2006 priniesla aj v zahraničí veľmi pozitívne ohlasy. Podľa nich sa slovenský uchádzač stal ozajstným a dôstojným konkurentom pre zahraničných súperov. Po vzore úspešnej realizácia Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine nám Poľsko navrhlo spoločne kandidovať na usporiadanie zimných olympijských hier v Tatrách roku 2022. K možnosti usporiadania a predloženia spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022 sa už uskutočnilo viacero bilaterálnych rokovaní s Poľskou republikou na parlamentnej i vládnej úrovni. Keďže sa nachádzame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, spomeniem v prvom rade rokovanie poslancov Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky s partnerským Výborom pre telesnú kultúru, šport a turistiku Sejmu Poľskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v priebehu 9. až 11. októbra minulého roku. V rámci stretnutia prezidentov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky v januári 2013 vo Visle tlmočil aj prezident Ivan Gašparovič poľskému prezidentovi Komorowskému pozitívne stanovisko vlády Slovenskej republiky k možnej spoločnej organizácii zimných olympijských hier 2022 vo Vysokých Tatrách a v Krakove. V januári tohto roku sa aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky uskutočnilo v Poprade pracovné stretnutie, na ktorom predstavitelia štátnej správy, regionálnych samospráv, športových a odborných organizácií podporili myšlienku spoločnej kandidatúry. V rámci posudzovania reálnosti uskutočnenia tohto vrcholového športového podujatia boli však okrem výhod prerokované aj prípadné obmedzenia, ktoré by pre daný región či Slovensko v súvislosti s prípravou zimných olympijských hier bolo treba zodpovedane riešiť. Na záver pracovného stretnutia bola prijatá dohoda, že splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport spolu s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu predložia v priebehu februára na rokovanie vlády materiál, ktorý by mal obsahovať prvé východiská a naznačovať ekonomické a infraštrukturálne parametre celého projektu. Deklaráciu o kandidatúre a spolupráci podpísali v Krakove prezident Poľského olympijského výboru Andrzej Kraśnicki a prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár a primátor Krakova Jacek Majchrowski a tento krok znamená prejavenú a potvrdenú dobrú vôľu spolupracovať, participovať a pomôcť Poľsku pri snahe zorganizovať olympijské hry. Oficiálnym hostiteľom zimných olympijských hier v roku 2022 by bol Krakov, kde by sa konali všetky halové športy a otvárací a záverečný ceremoniál. Súťaže v klasických lyžiarskych disciplínach, v biatlone a v snowbordingu by sa podľa prvých úvah mali uskutočniť v Zakopanom. Svahy na Chopku v Jasnej v Nízkych Tatrách by zase hostili alpské lyžovanie a súťaže v akrobatickom lyžovaní by sa bez väčších úprav dali zorganizovať na Štrbskom plese. Pokiaľ ide o lyžiarsky areál Jasná, ten je prakticky pripravený na podujatie takéhoto druhu. Problémom by bola doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a najmä organizácia hokejového turnaja, a to v základných skupinách, ktoré by tvorili jedna skupina mužov so šiestimi tímami a jedna skupina so štyrmi tímami žien. Podľa najnovších informácií z poľskej strany môžem tlmočiť ich ponuku pre slovenskú stranu organizovať celý hokejový turnaj, tak mužov, ako aj žien, čo vnímame z hľadiska záujmu slovenskej verejnosti veľmi pozitívne, pretože by sa samozrejme na slovenskej strane odohrali aj semifinálové a finálové stretnutia. Zatiaľ je taká úvaha, že súťaže v hokeji by sa uskutočnili v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, no zimné štadióny v týchto mestách sú nevyhovujúce, čo znamená, pripraviť projekt buď zásadnej modernizácie existujúcich hál, alebo projekt výstavby štadiónov úplne nových. Na Slovensku sa počíta tiež s vybudovaním olympijskej dediny pre 1700 až 1800 účastníkov zimných olympijských hier. Oficiálne prihlášky do súboja o konanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa musia podať do októbra tohto roku. Do novembra tohto roku je potrebné tiež zložiť zálohu 150 tis. dolárov. Mimochodom, tento poplatok uhradí poľská strana. A v marci 2014 predložiť všetky potrebné dokumenty s príslušnými zárukami. Zástupcov kandidatúry teraz čaká tvrdá práca na príprave kandidačného projektu, pretože záujem usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022 už avizovali také renomované strediská zimných športov, ako sú nórske Oslo a pod spoločným názvom Grisons 2022 sa o organizáciu hier usilujú aj švajčiarske mestá Davos a Sant Moritz, ale napríklad sa o kandidatúru uchádza aj ukrajinský Ľvov. O dejisku zimných olympijských hier v roku 2022 bude rozhodovať Medzinárodný olympijský výbor v roku 2015 na svojom zasadnutí v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur. Kľúčovým faktorom pri príprave kandidatúry, ako aj samotnej organizácie zimných olympijských hier sú finančné prostriedky. Celkové náklady na zimné olympijské hry v roku 2022 s centrom v Krakove sa predbežne odhadujú na približne 2 mld. dolárov, pričom ťažisko investícií by mala znášať poľská strana. Podľa doterajšej praxe Medzinárodný olympijský výbor hradí približne 40 percent nákladov. Predpokladaný podiel Slovenska na financovaní kandidatúry by mal byť v pomere 2:8 alebo 3:7 z celkových nákladov. Treba však zdôrazniť, že podstatná časť finančných prostriedkov by mala byť investovaná do športovej infraštruktúry a napríklad rekonštrukciou existujúcich, prípadne výstavbou ďalšieho moderného štadióna by sa výrazne posilnili šance Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Vážený pán poslanec, na základe doterajších krokov môžem teda konštatovať, že spolupráca s Poľskou republikou na spoločnej kandidatúre pre usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 sa javí ako reálna. No treba zdôrazniť, že zatiaľ stojíme iba na začiatku celého procesu prípravy a do roku 2015, kedy bude Medzinárodný olympijský výbor vyberať usporiadateľa týchto zimných olympijských hier, je potrebné zvládnuť celý rad dôležitých úloh. Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v prípade úspešnej kandidatúry s Poľskom by organizácia spoločných olympijských hier bola pre Slovensko veľkým prínosom. Pridanou hodnotou zimných olympijských hier bude následné využitie významných investícií do dopravnej a turisticko-športovej infraštruktúry v regióne slovensko-poľského pohraničia s multiplikačným pozitívnym ekonomickým efektom na rozvoj hospodárskej spolupráce a cezhraničnej zamestnanosti, ktorej už v súčasnosti patrí tretie miesto v podiele celkového zahraničného obchodu Slovenska po Nemecku a Českej republike. Nezanedbateľným prínosom je tiež zahranično-politický rozmer spoločnej kandidatúry. Naše vyhlásenia o záujme strategického partnerstva s Poľskom budú naplnené slovenským záujmom a vôľou spolupracovať s týmto partnerom na konkrétnom strategickom projekte, ktoré môže byť odrazovým mostíkom pre ďalšie dlhodobé strategické projekty v iných oblastiach. Rovnako chcem uistiť, že pri príprave a v prípade úspechu aj pri samotnej realizácii tohto športového podujatia bude významnou mierou rešpektované aj environmentálne hľadisko. Výstavba a úprava športovej infraštruktúry bude prebiehať striktne v intenciách zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Chceme a aj musíme dodržať Olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie olympijských hier by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme tieto princípy nedodržali, olympijské hry by nám nepridelili. Vďaka ponuke z Poľska máme šancu, že sa zimné olympijské hry môžu konať aj na našom území. Olympijské hry uskutočnené na poľskej a slovenskej strane Tatier by boli príležitosťou na utuženie tradične dobrých a priateľských vzťahov krajín a napomohli by propagácii zimných športov medzi poľskou, slovenskou mládežou a zviditeľneniu obidvoch krajín vo svete. Dovoľte mi ešte dodať k tejto otázke, že objavilo sa, samozrejme, mnoho kritikov, ktorí predovšetkým hovoria o tých najnegatívnejších stránkach mnohých megalomanských olympijských hier, ale predovšetkým letných. Je to trochu iný prípad, je to trochu iná situácia. A predovšetkým na Slovensku máme jedinečnú príležitosť tým, že máme organizovať menšiu časť celého olympijského projektu, de facto najdrahšie infraštrukturálne projekty, akými sú z pohľadu športovísk bobové dráhy a podobne, by práve stáli na strane poľskej. A v našom prípade by išlo o športy, ktoré majú uplatnenia aj do budúcnosti. Bezpochyby, ľadové plochy, či dobré zjazdové lyžiarske stredisko je vec, ktorá sa využíva, a samozrejme aj naďalej. Z môjho pohľadu ide aj o nesmierne posilnenie reklamy a svetového významu samotných Vysokých Tatier, kde nepochybne hrdí Slováci budeme tvrdiť, že tá krajšia časť je na Slovensku, a preto si myslím, že aj z pohľadu turistického. Všetci si môžeme spomenúť, málokto si presne pamätal malé a nenápadne mesto v bývalej juhoslovanskej federácii. Ale keď boli olympijské hry v Sarajeve, myslím, že omnoho intenzívnejšie sa celá táto lokalita dostala do svetového povedomia. A samozrejme môžeme hodnotiť, môžeme sa pýtať, akým spôsobom prispela k rozvoju turistického ruchu samotná realizácia Vysokých Tatier. Ako som povedal presne v prvej vete na úvod, máme možnosť hovoriť o slovenskom klasickom porekadle "Za málo peňazí, veľa muziky", pretože v tomto prípade naozaj by sme ťahali za ten menej nákladový koniec. Nehovoriac o tom, že stredisko Jasná je samo osebe v budovaní a teoreticky pripravené, pretože niektoré súťaže svetového pohára sa predsa v Jasnej realizujú. A jediný taký zásadnejší infraštrukturálny projekt je otázka buď rekonštrukcie, alebo postavenia nových zimných štadiónov a časti, tej najmenšej časti olympijskej dediny. Mám pocit, že nikto nemôže dopredu povedať, či budeme úspešní. Tie mená, ako je Sant Moritz alebo Oslo, sú mimoriadne silné a samozrejme ďaleko silnejšie aj finančne. Je teda otázka, že či máme rovno boj vzdať dopredu. Osobne si myslím, že to stojí za to. Podobné predsudky boli aj pri zimnom štadióne a majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v roku 2011. Veľakrát bolo hovorené o megalománii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR Pán podpredseda vlády, čas určených na... Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR Posledných 10 sekúnd!? Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR Dobre, nech sa páči. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR Myslím, že v dnešnej situácii po dlhých rokoch vidíme pravé rodinné fanúšikovské šialenstvo, ktoré prebieha dneska na bratislavskom Slovane. Myslím, že toto by sme chceli, chcieť všetci. Verím, že bude mať olympiáda v Tatrách všeobecnú podporu celého politického spektra. Ďakujem. 
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď