Dátum zadania
17. 10. 2012
Zadávateľ
Ľuboš Blaha
Otázka
V Európe aj vo svete sa čoraz viac diskutuje otázka rastúcej nerovnosti medzi ľuďmi. Časopis The Economist nedávno potvrdil, že príjmová nerovnosť je prekážkou nielen spravodlivosti, ale aj ekonomického rastu. Uvažovala vláda nad znižovaním nerovnosti v slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom podpory participácie zamestnancov na ziskoch podnikov, či prostredníctvom väčšej podpory družstevného vlastníctva?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
18. 10. 2012
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nielen časopis The Economist, ale aj renomované medzivládne inštitúcie začali v poslednom čase upozorňovať na negatívne dopady príjmovej nerovnomernosti vo vyspelých štátoch na ich, ale aj globálny ekonomický vývoj. Naposledy sa tak stalo zo strany OECD v jej každoročnej štúdii o pracovnom trhu OECD Employment Outlook. OECD upozorňuje, že v posledných troch desaťročiach sa podiel práce vyjadrený platmi, mzdami a ostatnými výhodami, podiel pracovnej sily na národnom dôchodku znížil takmer vo všetkých krajinách OECD, priemerný podiel pracovnej sily na národnom dôchodku klesol do roku 2000 na 61,7 % zo 66,1 % v deväťdesiatych rokoch, v niektorých krajinách tento pokles začal pred viac ako 30 rokmi. Podľa ďalších aktuálnych zdrojov je aktuálne tento pomer v západnej Európe na úrovni asi 50 %, pričom u nás je to dokonca len 37,5 %. Nominálne síce vzhľadom na rast HDP tento vývoj nevedie k poklesu samotných príjmov, naopak, narastajú, ale v skutočnosti to ilustruje zvyšovanie príjmových nerovností, o ktorých hovoríte.
OECD sa v analýze zaoberá príčinami takéhoto poklesu, pričom hlavnú príčinu vidí ako zvyšovanie produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu, znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní a vývoj inštitúcií kolektívneho vyjednávania. Znižovanie tohto podielu spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie.
Zvýšené investície do vzdelávania a využitie daňových systémov na prerozdelenie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká.
Mimochodom, OECD kladne dôraz na využívanie inštitútov kolektívneho vyjednávania, aj pokiaľ ide o posilňovanie odolnosti trhu práce voči výkyvom a najmä vo vzťahu k jeho štrukturálnym zmenám. Takto je možné dosiahnuť nižšiu štrukturálnu nezamestnanosť, ako aj zmierňovať priame dopady vonkajších šokov na zamestnanosť úpravami miezd alebo pracovného času.
V tomto zmysle postupuje vláda Slovenskej republiky, čoho dôkazom je napríklad návrh novely Zákonníka práce, ktorý práve teraz parlament prerokúva.
Jedným z cieľov tejto novely je posilniť postavenie zástupcov zamestnancov, či už odborov alebo zamestnaneckých rád, respektíve zamestnaneckých dôverníkov vo vzťahu k zamestnávateľom. A v prípade odborov ide o posilnenie ich postavenia pri kolektívnom vyjednávaní. Nejde teda o posilňovanie odborárskych bossov, ako to tvrdí opozícia, ale o posilňovanie tých, ktorí zastupujú radových zamestnancov na podnikovej úrovni, čo sú zväčša neplatení odborárski funkcionári. Práve rovnomerné rozloženie síl zamestnancov a zamestnávateľov je nástrojom na rovnomernejšie rozdeľovanie výnosov podnikov medzi majiteľmi a pracovníkmi. A skúsenosti, ako aj odporúčania napríklad spomínanej OECD ukazujú, že toto je jeden zo spôsobov, ako zastaviť prehlbovanie príjmových rozdielov v spoločnosti.
Rovnako aj návrh súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti daní a zdravotného či sociálneho poistenia ide v línii spomínaných odporúčaní OECD, aby sa novým prerozdeľovaním príjmov znižovali riziká negatívneho dopadu na náš ekonomický vývoj.
Vláda Slovenskej republiky si, samozrejme, pán poslanec, dobre uvedomuje vplyv príjmových nerovností nielen na spoločnosť ako takú, ale aj parciálne na náš ekonomický vývoj, preto zvažuje aj ďalšie kroky a opatrenia, ktoré by mali viesť k pozitívnym zmenám, aby sme tu mali dlhodobo udržateľný ekonomický rast a z jeho vyplývajúci rast životnej úrovne ľudí, najmä ľudí, ktorí pracujú. Skončila som, ďakujem.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu odpoveď, ktorá ma potešila. Zároveň by som doplnil, že nerovnosť je navyše mimoriadne nespravodlivá, pretože spôsobuje sociálne poníženie mnohých ľudí. Je navyše nedemokratická, pretože dáva niektorým bohatším ľuďom viac priamej či nepriamej moci. Je neefektívna, pretože bráni mnohým talentovaným ľuďom, aby dostali vzdelanie a aby sa dokázali uplatniť na trhu práce. A je neefektívna aj z toho hľadiska, že zvýhodňuje niektoré subjekty na trhu. Potom sa ľahko hovorí mnohým kolegom z pravice, že nech robotník alebo pracovník vyjednáva si nejaké pozície s podnikateľom, keď všetky tromfy v rukách má podnikateľ. Čiže nerovnosť je naozaj veľkou hrozbou pre demokraciu a pre spravodlivú spoločnosť. Osobne si myslím, že jeden zo spôsobov, ako zabrániť prehlbovaniu nerovnosti, je práve posilňovanie pozície zamestnanca aj spôsobmi, aké ste spomínali vy. A do pozornosti by som uviedol napríklad projekt kodeterminácie v Nemecku, ktorý je veľmi úspešný, alebo projekt švédskych robotníckych fondov, ktorý bol kedysi zavádzaný vo Švédsku.
A na záver by som už len zacitoval z The Economistu, o ktorom som hovoril. The Economist cituje výskumy ekonómov z Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že príjmová nerovnosť spomaľuje rast, spôsobuje finančné krízy a oslabuje dopyt. To je presne to, čomu dneska čelíme. Za všetko môže nerovnosť. Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď