Dátum zadania
17. 10. 2012
Zadávateľ
Anton Martvoň
Otázka
Vážený pán premiér, ako hodnotíte vnímanie Slovenska v zahraničí?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
18. 10. 2012
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
-Veľmi pekne Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci dovoľte mi v prvom rade zdôrazniť, že dôležitejšie ako naše subjektívne hodnotenie je samotné vnímanie Slovenska našimi zahraničnými partnermi. Na základe mnohých stretnutí, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni môžem potvrdiť, že Slovensko a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je vnímané jednoznačne pozitívne. Od zostavenia súčasnej vlády prestavuje Slovensko pre svojich zahraničných partnerov a spojencov zodpovedného a čo je najpodstatnejšie čitateľného partnera a aktéra na medzinárodnej scéne. Hodnotenie vnímania Slovenska podložím aj niekoľkými konkrétnymi prípadmi. Začnem európskym kontextom našich vonkajších vzťahov. Situácia v Európskej únii je zložitá a dvojnásobne to platí pre samotnú eurozónu. Sme súčasťou oboch a nemôžeme sa len pasívne prizerať. V čase krízy musíme v krátkom čase prijímať riešenia, ktoré posilnia Európsku úniu, obnovia dôveru trhov v úniu a jej jednotlivé členské štáty. V tomto stave je nevyhnutné byť spoľahlivým a najmä transparentným partnerom a môžem jednoznačne povedať, že Slovensko všetky tieto podmienky spĺňa.
Vláda Slovenskej republiky má silný pro európsky mandát. V programovom vyhlásení sme si stanovili ako jednu z priorít posilnenie spoluzodpovednosti za plnenie strategických cieľov Európskej únie a súčasné presadzovanie oprávnených záujmov Slovenskej republiky v únii, efektívne využívanie prostriedkov z eurofondov na modernizáciu a rozvoj Slovenskej republiky a už prvý polrok činnosti vlády vynakladáme všetko úsilie na dosiahnutie uvedených cieľov. Podporujeme kroky smerujúce k obnoveniu dôvery tak v Európu, ako aj základné hodnoty, no zároveň jasne artikulujeme naše výhrady k prezentovaným návrhom tak, aby sme pôsobili konštruktívne, neblokovali sme rozbehnuté procesy v poslednej chvíli a mali sme dostatok priestoru na vyrokovávanie našich požiadaviek. Napríklad pri návrhoch na vznik bankovej únie vidíme aj pozitíva a preto ich vo všeobecnosti podporujeme. Zároveň však od začiatku jasne formulujeme našu pozíciu a upozorňujeme na slabé stránky, ako aj pre Slovensko neakceptovateľné alternatívy.
Aktívny prístup Slovenska a jasné formulovanie pozícií už pri štarte diskusií sú pozitívne vnímané a našimi partnermi, pretože takto máme možnosť dospieť rýchlejšie k dohode.
V európskej agende sme aktívny hráč. Presadzujeme naše záujmy spolu s ďalšími krajinami, s ktorými zdieľame podobné názory. Príkladom je nedávne stretnutie priateľov kohézie, ktoré sa z našej iniciatívy uskutočnilo 5. októbra 2012 v Bratislave a stretli sa na ňom predstavitelia pätnástich členských krajín Európskej únie, pristupujúceho Chorvátska, ako aj predstavitelia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Všetkých nás spájal spoločný záujem zachovať v rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 silné postavenie kohéznej politiky a na stretnutí sa podarilo dopracovať a prijať spoločné vyhlásenie, čo považujem zvlášť za významný úspech pre Slovensko ako iniciátora tohto stretnutia.
Naše zodpovedné správanie v Európskej únii by sa dalo podporiť aj viacerými argumentmi. Ocenenie prišlo od čelných predstaviteľov Európskej únie, konkrétne predsedu Európskej komisie pána Barrosa a predsedu Európskeho parlamentu pána Schulza, ďalej, od francúzskeho prezidenta pána Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, nemeckého ministra hospodárstva pána Rösslera, vysokopostaveného komisára OBSE pána Vollebaeka a maďarského predsedu vlády pána Orbána a ďalších.
Predseda Európskej komisie pán Barroso vyjadril plnú podporu krokom súčasnej slovenskej vlády, ktorá napreduje pri dodržiavaní finančnej disciplíny. Prispievame tak k stabilizácii európskeho priestoru, čo v konečnom dôsledku napomáha prekonávaniu krízy. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pri nedávnej návšteve Bratislavy rovnako vyjadril silnú podporu konsolidačnému úsiliu slovenskej vlády. Ubezpečil nás o podpore zo strany Európskeho parlamentu pri snahách o neznižovanie prostriedkov pre kohéznu politiku a zároveň ako odmenu Slovensku za politiku solidarity voči únii prisľúbil aj pomoc pri podpore investícií a zamestnanosti v samotnej Slovenskej republike.
Vláda Slovenskej republiky si podľa neho zvolila správny kurz podpory stability, stability eurozóny, pretože spoločná mena euro je pre ňu od začiatku významným prínosom najmä vzhľadom na závislosť našej ekonomiky na exporte a sami veľmi dobre viete, ako pre nás znamená jednoduchosť exportu a prijatie eura práve zvýšenie nášho, našej zaujímavosti a našej konkurencieschopnosti.
Správnosť orientácie vlády na posilňovanie kohéznej politiky potvrdil, aj upozorním na 70-percentný podiel investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko z eurofondov. V názoroch na smerovanie únie a eurozóny sa zhodujeme aj s francúzskymi postojmi. Potvrdila to nedávna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica vo Francúzsku, pretože aj pre Francúzsko je prioritou, aby budúci rozpočet v únii obsahoval dostatok zdrojov pre kohéznu a poľnohospodársku politiku. Zároveň Slovensko a Francúzsko nastúpili podobnú cestu, ktorá spája konsolidačné úsilie so snahou obnoviť hospodársky rast. Oficiálna návšteva predsedu vlády v Nemecku tiež poukázala na správnosť politického kurzu našej vlády a blízkosť postojov oboch krajín k najvýznamnejším európskym témam. Predseda vlády prezentoval snahu Slovenska byť spoľahlivým partnerom únie. Zároveň bol potvrdený pretrvávajúci záujem nemeckých investorov o Slovensko, čo je mimoriadne dôležité pre náš hospodársky rast.
Vysoký komisár organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku vyzdvihol najmä zlepšujúcu sa kvalitu dialógu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Za príkladné označil konsolidačné úsilie Slovenskej vlády aj maďarský premiér Viktor Orbán. Slovensko je aktívne aj mimo rámca Európskej únie. Ako príklad uvediem naše angažovanie v krízových oblastiach sveta nasadením síl v rámci medzinárodného krízového manažmentu.
Veľmi dôležitý a vysoko hodnotený príspevok má Slovenská republika v operácii pod vedením Severoatlantickej aliancie v Afganistane. V misiách Európskej únie sme zastúpení v operácii v Bosne a Hercegovine, Kosove, Gruzínsku, na Moldavsko-ukrajinskej hranici a v týchto dňoch sa zapájame aj do misie na palestínskych územiach. Zvlášť významné je pôsobenie Slovenska v operácii pod vedením OSN na Cypre, kde zodpovedáme za velenie v jednom zo sektorov misie. Pri riešení cyperského konfliktu je aktívna aj slovenská diplomacia, ktorá napomáha rozvoju dialógu medzi oboma komunitami.
Jednoznačne pozitívne sú vnímané promptné reakcie Slovenskej republiky pri poskytovaní humanitárnej pomoci v krízových situáciách kdekoľvek na svete. Príklad spred niekoľkých dní, keď Slovensko medzi prvými po zverejnení výzvy poskytlo materiálnu humanitárnu pomoc pre sýrsky tábor Zaatari Camp v Jordánsku to jednoznačne iba dokazuje.
Koncom júla tohto roka sme poskytli tiež humanitárnu pomoc utečeneckému táboru v Čiernej hore. Ocenením je aj zastúpenie slovenských občanov na významných postoch v medzinárodných organizáciách. O skúsenosti z transformačných a integračných procesov sa Slovensko delí napríklad s krajinami Západného Balkánu a takzvaného východného partnerstva. Dobré správy pre Slovensko prichádzajú v posledných mesiacoch aj z finančných trhov. Slovenská republika stále dosahuje najvyšší rast HDP v eurozóne a medziročný rast zostáva vysoký, kým ekonomiky okolitých štátov a tiež ťahúňov Európy stagnujú, alebo pomaly začínajú klesať.
Predbežné údaje štatistického úradu hovoria aj o miernom zvýšení zamestnanosti. Dôkazom dôvery finančných trhov v konsolidačné úsilie vlády sú aj rekordne nízke úroky, za ktoré je Slovensko schopné uzavrieť, získavať úvery.
Tu by som sa na sekundu pristavil, pretože naozaj, tu je vidieť aj konkrétne kroky vlády, pretože vláda predáva jednotlivé svoje dlhopisy priebežne a podľa jednotlivých krokov vlády máte možnosť vidieť veľmi podrobne, ako trhy reagujú na opatrenia, ktoré vláda prijíma. A to, že nám vlastne úroky, za ktoré predávame slovenské dlhopisy, postupne klesajú, je dôvera trhov v to, čo vláda v tejto chvíli v oblasti konsolidácie robí a aké je vlastne postavenie Slovenskej republiky v európskej štruktúre aj naozaj je.
Verím, že uvedené argumenty dostatočne potvrdzujú správanie súčasnej vlády voči Európskej únii a zahraničným partnerom a jednoznačne demonštrujú pozitívne vnímanie Slovenska vo svete. Všetky tieto údaje, ktoré som vám vlastne poskytol, dokazujú, že cesta, na ktorú sme nastúpili, je absolútne správna. Je veľmi dôležité si uvedomiť aj fakty, ktoré ovplyvňujú dnes čím ďalej, tým viac zahraničnú politiku, ktoré sú hlavne ekonomického charakteru.
Pokiaľ sme vnímali krajiny, ktoré boli problematické, ako napríklad Grécko, alebo správy z problémov, v ktorom sú Španielsko alebo Portugalsko, alebo Taliansko, vždy sme to vlastne komentovali aj tým spôsobom, že sa jedná o krajiny, ktoré dlhodobo mali problém s výškou svojho dlhu, ktoré dlhodobo mali problémy s tým, aby realizovali tvrdé štrukturálne zmeny alebo reformy a preto to nikoho neprekvapilo. Ale v momente, kedy sa na tú pomyselnú, pomyselný útes štátneho bankrotu dostalo aj Slovinsko, začali sme mať všetci vážne obavy, že to sa netýka len krajín, ktoré sú tradične známe svojou nižšou disciplínou, ale že sa to týka krajín, ktoré ešte donedávna boli uvádzané, aj tu na Slovensku, často krát ako vzor, vzor transformácie. Nakoniec, Slovinsko vlastne vždy bolo považované za najúspešnejšiu krajinu spomedzi transformujúcich sa ekonomík pôvodného, bývalého východného bloku. Dokonca, dá sa povedať, že v čase, kedy Slovensko vstúpilo, Slovinsko vstúpilo do eurozóny, už vlastne málokto považoval Slovinsko za krajinu bývalého východného bloku, skôr vždy mali pocit, že je tam len tak omylom. A práve to bolo pre nás veľmi dôležité, že niekoľko nesprávnych, niekoľko nie ideálnych rozhodnutí v oblasti ekonomickej politiky štátu dostali Slovensko na hranu štátneho bankrotu, kde zatiaľ Slovensko nie je a všetci všetko robíme pre to, aby sa tam nikdy nedostalo, pretože to by bolo vlastne tá najhoršia, najhoršia vizitka, ku ktorej by sme sa mohli prepracovať, pretože tam naozaj už prichádzajú opatrenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahnu celú krajinu a v prípade Slovinska to platí dvojnásobne.
Rád by som povedal, že často krát sme sa stretávali aj s reakciami našich partnerov, ktorí sú cez Atlantik, to znamená ďalej ako Európska únia a môžem konštatovať, že mnohé iniciatívy, mnohé programy, projekty, z ktorých nakoniec často krát Slovenská republika mala možnosť čerpať aj finančné prostriedky, boli v niektorých prípadoch, nechcem komentovať prečo, prerušené, pretože sme boli oslovení, aby v mnohých projektoch a programoch sme mali možnosť opäť po krátkej dobe pokračovať, čo pre mňa dáva jednoznačnú vizitku toho, že sa vrátila akási dôvera, vrátila sa akási stabilita, pretože smerovanie aj našich predchádzajúcich kolegov, ktorí boli pred nami vo vláde, nebolo tak ani sprevádzané akousi nedôverou v samotné rozmýšľanie alebo smerovanie, i keď aj to tu bola často krát téma, ale najmä nestabilita. Nestabilita bol ten problém, pre ktoré sa na Slovensko pozeralo naozaj, nehovorím, že cez prsty, ale veľmi komplikovane a veľmi ťažko bolo čitateľné a veľmi ťažko sa dali odhadnúť jeho reakcie. V tejto chvíli je Slovensko naozaj stabilnou krajinou. Je to vidieť vždy, keď ktorýkoľvek člen vlády sa zúčastní na rokovaní v Bruseli, kde má okamžite možnosť hovoriť veľmi rýchlo a veľmi otvorene a pracovne s jednotlivými predstaviteľmi komisie a dosahovať tak vlastne či zmenu, či urýchlenie niektorých rozhodnutí, ktoré sú dôležité, či už pre míňanie eurofondov alebo pre uplatňovanie niektorých politík, ktoré by znamenali zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie ekonomickej stability a to, čo chceme vlastne všetci, zlepšenie životnej úrovne pre našich občanov.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Nie, chcem iba veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Ďakujem pekne.
Doplňujúca odpoveď