Dátum zadania
6. 2. 2008
Zadávateľ
Stanislav Kahanec
Otázka
Pán minister, podľa informácií z médií, ste zástupcovi strojvodcov p. Šmigallovi, sľúbili prehodnotiť zámer zrušiť rušňové depo v Prešove. Realita však je, že depo je zrušené a o prácu v ňom prišli desiatky ľudí! Myslíte si, že bolo správne zrušiť, podľa mojich informácií, technicky najlepšie vybavené rušňové depo, naviac výhodne situované v krajskom meste už od roku 1979?
Adresát
minister dopravy SR Ľubomír Vážny
Dátum odpovede
7. 2. 2008
Zodpovedal
minister dopravy SR Ľubomír Vážny
Odpoveď
Vážený, pán poslanec, ale ostatní traja páni poslanci, ktorí túto istú otázku položili. Železničná spoločnosť Cargo na môj podnet koncom mája 2006 definovala 20 kľúčových oblastí, na ktoré sa potrebuje zamerať pri zvyšovaní výkonnosti v najbližšom období a ktoré zahrňujú obchod, prevádzku, podporné procesy, údržbu a opravy.
V rámci optimalizácie počtu pracovísk sa analyzoval pokles výkonov v oblasti údržby a opráv, ktoré sa vykonávajú pre potreby Železničnej spoločnosti Cargo a takisto Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá vykonáva osobnú dopravu. V prípade výkonov pre ZSSK Slovensko, to znamená osobná železničná doprava, bol zaznamenaný medziročný pokles v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o 170 mil. slovenských korún a v porovnaní s rokom 2005 až o 240 mil. slovenských korún. V atrakčnom obvode Prešov prišlo k poklesu hlavne výkonov údržby a opráv pre dieslovú trakciu z dôvodov elektrifikácie a modernizácie parku Železničnej spoločnosti Slovensko a poklesu prevádzkových výkonov pre oboch dopravcov. Konkrétne bola modernizovaná a zelektrifikovaná železničná trať Prešov - Plaveč, a teda výrazne poklesla potreba vykonávať prevádzkové druhy opráv pre dieslové hnacie vozidlá, na ktoré bolo depo Prešov postavené. Táto potreba však ostala na úsek Prešov, Humenné, Bardejov, resp. na úsek Humenné, Medzilaborce a Humenné, Stakčín, preto situovanie depa do Humenného je logickejšie, je to v strede týchto úsekov, pretože Prešov bol na okraji toho severovýchodného Slovenska, pre ktoré by to depo na opravy dieslových hnacích vozidiel malo slúžiť.
Ročné náklady na prevádzkovanie areálu rušňového depa Prešov sú vo výške 42,6 mil. slovenských korún a areál Humenné 11,3 mil. slovenských korún. Po presune opravárenských činností do rušňového depa Humenné sa predpokladajú ročné náklady na jeho prevádzku o vyše 17,5 mil. slovenských korún. V prípade, že by boli zachované opravárenské činnosti v rušňovom depe Prešov, toto by si nutne vyžadovalo dodatočné investície vo výške 38 mil. korún, z čoho polovicu tvoria náklady na plynofikáciu, náklady na olejové a naftové hospodárstvo, manipulačné plochy, výmena brán atď. a náklady na znovusprevádzkovanie opravárenskej haly rušňového depa Humenné sa pohybujú vo výške 4,1 mil. slovenských korún.
Čiže, keď to len tak stručne porovnáme, ročné náklady depa Prešov sú 42 mil. slovenských korún. Tie dodatočné na modernizáciu sú 38 mil. korún, to znamená, spolu by nás stálo sprevádzkovanie na potrebnú úroveň rušňového depa Prešov 80 mil. Sk a rušňové depo v Humennom sú ročné náklady 17 mil. korún a 4 mil. sú nejaké drobné opravy, ktoré sa tam dejú, čiže to nás bude stáť 21 mil. korún. Evidentne tu teda dochádza k úspore 60 mil. Sk tým, že boli zastavené práce v rušňovom depe Prešov a, samozrejme, presunuté do rušňového depa Humenné. K tomu ešte 23. 8. 2007 sa na ministerstve dopravy uskutočnilo stretnutie zástupcov ministerstva, spoločnosti Cargo, ZSSK Slovensko osobnej a so zástupcami zamestnancov rušňového depa Prešov, na ktorom tiež bola prerokovaná daná problematika a z tohto stretnutia vyplynulo, že uzatvorenie rušňového depa Prešov sa odloží až do vykonania poslaneckého prieskumu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa aj uskutočnil 3. 10. 2007.
Ja takisto to, čo som sľúbil tomu pánovi v médiách, to je pravda, že prehodnotím tento zámer. Na mojej úrovni 15. 10. 2007 som si predvolal na rokovanie k danej veci predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo s ďalšími dvomi členmi vrcholového manažmentu z Carga a tak, ako som sľúbil, dôsledne som analyzoval a takisto prehodnotil zámer zrušenia depa v Prešove. Na záver som však skonštatoval, že postup Železničnej spoločnosti Cargo je správny. Verte mi, že ani vo sne by mi nenapadlo rušiť nejaké depo, keby tam bola práca a toto depo by nevytváralo značnú stratu. Nie je jednoduché získať prácu pre takéto úzko špecializované pracoviská, akými sú rušňové depá a v prípade neriešenia tejto situácie by som vlastne znevýhodňoval ostatných pracovníkov spoločnosti Cargo, pretože napríklad tých 61 mil., o ktorých som pred chvíľou hovoril, a súčasné úspory by museli znášať najmä v osobných nákladoch všetci ostatní pracovníci, čo by zase znížilo ich potrebné nároky.
Takisto bola predložená do výboru pre hospodársku politiku Národnej rady 31. 12. správa, informácia o tom, ako bola doriešená zamestnanosť zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove a ako bolo naložené s uvoľnenými priestormi a celým strediskom rušňového depa Prešov. Taktiež v termíne do 31. 1. požiadal výbor hospodársky riaditeľa spoločnosti Cargo predložiť stratégiu rozvoja spoločnosti Cargo na obdobie minimálne päť rokov s poukázaním na možné riziká.
Z obidvoch týchto materiálov v stručnosti vytiahnem závery. Stav riešenia zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove je taký, že Cargo vydalo k riešeniu rušňového depa Prešov organizačnú zmenu, ktorá je účinná od 1. 2. 2008. Z dôvodu dodržania zákonom stanovených postupov sa prvé pracovnoprávne pohovory začali uskutočňovať v polovičke decembra 2007. Táto zmena sa dotýka 120 funkčných miest, z toho 2 miesta sú vykázané ako neobsadené, to znamená, 118 funkčných miest. Z uvedeného počtu podľa súčasného stavu skončí pracovný pomer v spoločnosti Cargo 39 zamestnancov a 79 zamestnancov bude presunutých alebo sa momentálne presúva na iné pracoviská, či už na rušňové depo v Humennom alebo na iné pracoviská v okolí Košíc, kde Cargo má svoje pozície. To znamená, tých 39 pracovníkov odmietlo ponúkanú prácu, t. j., že ani jeden pracovník rušňového depa Prešov neodišiel bez toho, že by mu bola ponúknutá náhradná práca, ktorú následne odmietol. Takisto bola spracovaná stratégia Železničnej spoločnosti Cargo a táto bola predložená predsedovi výboru Národnej rady pre hospodársku politiku dňa 18. 1. 2007.
K rušňovému depu Prešov len toľko. Čiže zhodnotil som to, že dochádza k značným finančným úsporám, neboli postihnutí pracovníci tým, že by boli prepustení, boli len tak, že nereflektovali na ponúkanú prácu. Ja si myslím, že aj Cargo, hoci je 100-percentnou akciovkou štátu, sa musí riadiť efektívne a jednoducho nie je momentálne iná cesta, aby rušňové depo v Prešove vykazovalo tie straty, ktoré dosiaľ vykazovalo. V prípade, že by sme našli hocijakú inú prácu, o čo sa snažíme, aby sme naplnili hociktoré depo, lebo tých dep je ešte podstatne viac a obdobné problémy máme aj v tých iných niektorých. Takže veľmi radi budeme, aby depo fungovalo, aby si zarobilo na seba, aby tam všetci pracovníci chodili do práce pre zmysel pre prácu a nielen pre nejaké naťahovanie času.
Ďakujem.
Doplňujúca otázka
Vážený pán minister, oceňujem, že ste naplnili svoj sľub, ktorý ste dali zástupcovi z Prešova. Na druhej strane, dovoľte mi mať trošku iný názor na niektoré zhodnotenia, o ktorých ste hovorili. Lebo, keď sa hovorí o poklese výkonov, tak pokles výkonov môže vyplynúť z viacerých dôvodov, napríklad aj z tých, že záujem Carga bol realizovať tieto opravy cez iných dodávateľov. A tieto opravy realizovali aj iní dodávatelia, teda nie rušňové depo Prešov, teda dá sa to aj umelo urobiť na základe rozhodnutí manažmentu.
Druhá vec je, prešovské depo podľa mojich informácií bolo depo s najlepšou technickou vybavenosťou a ako hovorili dokonca pracovníci, so špičkovou vybavenosťou a tie technológie nebolo také jednoduché premiestniť napríklad do rušňového depa Humenné, ktoré bolo priestormi oveľa menšie a už sporné je len to, že pred časom toto rušňové depo v Humennom bolo navrhované a zrušilo sa. Nielen navrhované, ale zrušilo sa. Potom sa opätovne znovuotvorilo, čiže aj tam je vlastne taká pochybnosť, prečo sa raz zatvára a potom znovu opäť otvára rušňové depo Humenné. Ja si myslím, že celkom logické bolo, že toto prešovské rušňové depo bolo v centre regiónu, že malo oveľa lepšie podmienky pre dochádzanie ľudí, ktorí boli skúsení a ktorí mali znalosti v tejto problematike, do práce. A keď ste spomínali, že niektorí odmietli prácu. No odmietli napríklad prácu v Humennom. Lebo dochádzať z Prešova do Humenného, to znamenalo, môžete si to napočítať podľa vlakových spojení, že by zabili dochádzkou do práce od skorého rána do úplne neskorého večera. Takže dalo by sa veľa hovoriť o týchto úsporách. Skúste zareagovať aspoň na to, čo som teraz povedal.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca odpoveď
V zásade k tým opravám a k tým externým opravám, ktoré boli uskutočňované, tak boli, ale ozaj len také drobné špecifikované práce, ktoré nevedelo urobiť rušňové depo Prešov. Určite to neboli také opravy, ktoré vedelo urobiť rušňové depo Prešov, to by bol absolútny nezmysel, ktorý určite manažment Carga by nepripustil. Takisto k tomu centrálnemu osadeniu depa. To je práve, čo som sa snažil povedať pred chvíľou, že tým, že sa modernizovala a elektrifikovala trať Prešov - Plaveč, tým pádom nevznikla potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy, to znamená, že ostala potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy trošku ďalej na východ, a preto sa najmä presunulo rušňové depo do Humenného, pretože teraz je rušňové depo v Humennom v centre potreby opravy dieselových lokomotív tam, kde je teraz situované.
Čo sa týka tej technológie, samozrejme, že ťažko sa technológia presúva, ale snažili sa presunúť čo najšetrnejšie a čo najväčšie množstvo tak, aby sa ozaj tam dali robiť zmysluplne tie dieselové lokomotívy. Takisto, pán poslanec, budem veľmi rád, keď máte vážny záujem o túto tému, ja veľmi rád sprostredkujem stretnutie s manažmentom a s ľuďmi, ktorí sú za to zodpovední a spokojne si to dajte predložiť, či sa realizovali také opravy, ktoré vedelo robiť rušňové depo Prešov. Garantujem vám, že nie u iných súkromných cudzích spoločností a takisto sa pozrite na tie čísla, ktoré som prezentoval. Ja to sprostredkujem, aby vám to predložili a porozprávajte sa na tú tému a nájdite riešenie. Ak nájdete rozumnejšie riešenie na to, aby sme zmysluplne rozvíjali rušňové depo Prešov a nevytvárali takú stratu, aká sa vytvárala dosiaľ, budem len rád, ak také nájdete. Ešte raz opakujem, že nebolo mojou snahou nejako umelo zrušiť alebo pripustiť zrušenie depa Prešov, len som nevedel nájsť iné východisko tak, aby to depo nevykazovalo takú stratu ako dosiaľ a aby nezaťažila tá strata ďalších 14 000 zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo. Ale ak nájdete hocijaké iné, rozumnejšie riešenie, čiže poprosím vás, vypočujte si obidve strany, nielen tú, ktorá nechce zrušiť depo, ale aj tú, ktorá hľadá efektívne riešenia. Takže, pokojne, ak máte pocit, že sa vám treba hlbšie zaoberať tou problematikou, hocikedy vybavím stretnutie s ľuďmi, ktorí prídu za vami a vysvetlia vám to hlbšie.
Ďakujem.