Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Mikuláš Krajkovič
Otázka
Pán predseda, SR začala rokovania s Európskou komisiou o možnosti predĺženia čerpania eurofondov o 1 rok. Zaujímalo by ma, ako pokračujú tieto rokovania a aký výsledok predpokladáte?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších tohtoročných aktivít vlády, dovolím si hneď na úvod uviesť, že negociácie na pôde Európskej únie o predĺžení možnosti čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov o jeden rok prebiehajú veľmi dobre. Ako všetci dobre vieme, tak štrukturálne fondy sú jedným z mála dostupných investičných nástrojov, ktoré aj v podmienkach Slovenskej republiky spolufinancujú značné množstvo investičných aktivít verejného sektora.
Poviem to po slovensky. Bez peňazí z Európskej únie nevieme prežiť. Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov Európskej únie. Preto nám musí záležať na tom, do akej miery vyčerpáme zdroje určené na obdobie 2007 - 2013 a do akej miery sme pripravení na čerpanie v rokoch 2014 - 2020, kde Slovensko vďaka veľkému úsiliu získalo väčší balík finančných prostriedkov. S potešením vám chcem oznámiť, že sme odoslali do konca júna návrh partnerskej dohody, ako čerpať tieto zdroje, na Európsku komisiu. Na rozdiel od Českej republiky a Poľska nám táto zmluva nebola vrátená naspäť, prebieha ďalšie kolo vyjednávaní, čiže získali sme významný časový náskok v porovnaní s inými krajinami a možno budeme môcť naozaj čerpať od 1. januára 2014 zdroje, ktoré sú určené na nové finančné obdobie. Napriek tomu, že všetci si uvedomujeme význam týchto zdrojov, čerpanie financií z európskych fondov je aj kvôli hospodárskej kríze pomalšie, ako by si celá Európska únia a mnohé členské štáty želali. Musím zdôrazniť, že čerpanie na úrovni okolo 50 % je do značnej miery spôsobené tým, že v roku 2010 a 2011 došlo na dlhé mesiace k zastaveniu výziev, pozastaveniu platieb a projektov a čas bol venovaný namiesto implementácie už rozbehnutých projektov na realizáciu auditov, prípadne na meranie kobercov v kancelárii ministra dopravy bývalého, pána Vážneho.
Úroveň čerpania je tiež spôsobená tým, že značná časť finančných prostriedkov je investovaná do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré si vyžadujú dlhší čas realizácie, a samozrejme aj striktnými pravidlami pre riadenie implementácií týchto investícií. Riešením je plošné poskytnutie dlhšieho časového obdobia na využívanie týchto fondov. Na programové obdobie 2007 - 2013 však bolo ako všeobecne platné pravidlo na čerpanie prostriedkov z európskych zdrojov stanovené pravidlo N+2. Teraz som si plne vedomý, že hovorím v jazyku, ktorému dohromady nerozumie nikto, ale musím používať formulácie, ktoré používa Európska komisia.
Členské štáty sa teda zaviazali čerpať fondy do dvoch rokov od zazmluvnenia. Napriek tomu je nevyhnutné podotknúť, že pravidlo N+3, teda do troch rokov od zazmluvnenia, bolo štandardom pre všetky krajiny v minulom programovom období a bude štandardným taktiež v nasledujúcom období 2014 - 2020. Ide teda o pomerne nešťastnú zhodu okolností, že v súčasnosti platné mechanizmy sú relatívne prísnejšie. Reflektujú však inú hospodársku realitu, ktorá existovala v čase ich stanovenia. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska získali výnimku aspoň v prvých rokoch aktuálneho programového obdobia a mohli uplatňovať pravidlo N+3. Táto skutočnosť by v súčasnej klíme mohla viesť k určitým komplikáciám.
Možno konštatovať, že v prípade Slovenska by bol rok 2013 vzhľadom na platné pravidlá dosť náročný, keďže by došlo k spájaniu záväzkov v rokoch 2010 a 2011. Alokáciu na rok 2010 by podľa pravidla N+3 bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2013, rovnako aj alokáciu na rok 2011 by podľa pravidla N+2 bolo nutné vyčerpať do konca roku 2013. A tak dochádza k výraznej kumulácii zdrojov vo výške 1,3 miliardy eur, 1,3 miliardy eur, ktorú musíme vyčerpať do konca roku 2013. Opakujem, v rokoch 2011, 2012 sa nedialo nič, nič, žiadne čerpanie. A potom prišli naše kroky, ktoré tlačili veľký balík peňazí pred nami a je veľká hrozba, že nebudeme schopní fyzicky takúto obrovskú sumu peňazí minúť.
Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli sme aj riešenie tejto situácie. Základ zmeny pravidiel pre Slovensko a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku. Bolo to na zasadnutí Európskej rady, kde sme negociovali viacročný finančný rámec na roky 2014 a 2020, kde sme vytvorili obrovský tlak na prezidenta Európskej komisie, Európskej rady a ďalších vysokých predstaviteľov Európskej únie. Vytvorili sme tlak na najvýznamnejšie členské štáty Európskej únie a spoločne s Rumunskom sme presadili do záverov tohto summitu ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií, ale to platí len pre Rumunsko a pre Slovensko. Žiadna iná krajina si túto výnimku nevybojovala.
Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia 1083 z roku 2006. V máji 2013 - a tu musím oceniť férovosť Európskej komisie - Komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla N+3 na záväzky rokov 2011 a 2012 len pre Slovensko a len pre Rumunsko. Zmena nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roku, ale až na konci roku 2014 a k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roku 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov je aj naďalej za toto programové obdobie 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013 a 2014 riziko prepadnutia finančných prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzavretie aktuálneho programového obdobia.
Návrh zmeny nariadenia bol v priebehu júna a júla prerokovaný v zainteresovaných pracovných aj politických formátoch Rady Európskej únie. Napriek pomerne technickému charakteru predloženého návrhu aj jednoznačnému politickému signálu zo strany predsedov vlád rokovania boli veľmi komplikované. Zaznamenali sme istú dávku nevôle akceptovať výsledok februárovej dohody európskych lídrov, na jednej strane stáli čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie, ktorí by radi videli nevyčerpané prostriedky naspäť v európskej kase, na strane druhej zase nové členské štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam ako Slovenská republika a taktiež by si želali možnosť prechodu na pravidlo N+3.
Oceňujem, dámy a páni, rokovanie V4, kde som sa s touto témou obrátil na maďarského, českého a poľského premiéra. Garantovali mi, že exekutíva týchto troch krajín nebude vstupovať do tohto problému a nebude sa pokúšať ani česká, ani poľská, ani maďarská exekutíva narušiť dohodu, že to má byť len Slovensko a Rumunsko, ktoré dostanú výnimku. Exekutívy tento sľub aj plnia, nedá sa to povedať o zákonodarných zboroch. Dnes cítime najmä v Európskom parlamente tlak zo strany niektorých českých europoslancov, ktorí si myslia, že musia zabojovať aj oni, aby aj Česká republika bola súčasťou tohto balíka a dostali výnimku. Zatiaľ sa zdá, že Komisia aj ďalší čelní predstavitelia Európskej únie držia, po slovensky povedané, basu a že to bude len Slovensko a Rumunsko. Ak by bola definitívne schválená zmena nariadenia, tak ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku, na 168 miliónov eur. Prakticky skoro desaťnásobne v porovnaní s tým, čo nám nechal pán Figeľ a jeho priatelia v rokoch 2010, ´11 a ´12. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 680 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo absolútne na minimum. Boli by to nejaké technické straty, ktoré by sme priniesli, čo je úplne bežné pri čerpaní finančných prostriedkov. Čiže ak to nebude schválené, zdá sa, že prídeme o 680 miliónov eur. My ich nemusíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu, ale nemôžme ich vyčerpať. Viacej ich nemôžme použiť v nasledujúcich rokoch, aj preto sme tomuto venovali obrovskú pozornosť v negociáciách, v rokovaniach, vytvárali sme obrovský tlak na príslušné orgány a považujem to za obrovský diplomatický úspech Slovenskej republiky, že sme sa dostali až sem.
Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok roku 2012, ktorého zostatok ku koncu augusta tohto roku predstavoval 1,5 miliardy eur pre desať operačných programov. Po schválení zmeny nariadenia by dokonca v roku 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2010 vo výške 770 miliónov eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Čiže zase hovoríme len o polovičke finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vyčerpať v ďalšom období.
Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň.
Dámy a páni, my sa stretávame ministri prakticky na každotýždennej báze, mimo rokovania vlády na porade ministrov, kde priamo identifikujeme problémy. Kladú sa konkrétne úlohy a som rád, že máme konečne vo vláde priamo zodpovedného človeka, podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorý koordinuje a riadi využívanie európskych fondov, pretože toto sa ťažko zvláda vtedy, ak ide o ministra, ktorý je zaťažený aj agendou príslušného ministerstva. Myslím si, že aj práce, ktoré sme urobili pri príprave návrhu partnerskej dohody na roky 2014 až ´20 ukazujú, že takéto rozhodnutie dať tieto právomoci pod konkrétneho ministra malo svoj obrovský význam.
Dámy a páni, zmena legislatívy Európskej komisie je pre nás tou najlepšou alternatívou, najlepšou. Nemôžeme sa spoliehať, samozrejme, len na zmenu nariadenia, ale intenzívne robíme všetko pre to, aby sa čerpanie zrýchlilo. A chcem teraz požiadať, som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú zastúpené politické strany, ktoré majú aj svoje zastúpenie v Európskom parlamente. Prosím všetkých europoslancov za Slovenskú republiku, aby vyvinuli maximálne úsilie na pôde Európskeho parlamentu, aby táto zmena nariadenia bola v príslušnom výbore Európskeho parlamentu schválená. Toto je povinnosť každého jedného europoslanca. Ja dúfam, že tu nikto nebude hrať nejakú politickú hru v tom duchu, že nech sa to radšej neschváli, veď poznáte tú filozofiu, že čím horšie, tým lepšie.
Verím, že každý jeden poslanec, ktorý sedí za Slovensko v Európskom parlamente, sa k tejto veci postaví pozitívne.
Politický tlak na riadiace orgány, pokiaľ ide o čerpanie zo strany vlády, je naozaj veľmi silný. Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov, nie že nepriaznivá, to bola katastrofa, však oni nič nečerpali! Jediné, čo minul pán Figeľ, boli peniaze na platy, technická pomoc, nič iné sa nečerpalo, a bola to suma, ktorá bola obrovská. Všetko sa presunulo do ďalších rokov. Sme po voľbách vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej komisie a prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie.
Slovenskí predstavitelia spustili - a za to im treba poďakovať - veľmi intenzívnu kampaň za obhajobu návrhu zmeny nariadenia v Európskom parlamente. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo koncom júla, keď sme dosiahli prvé víťazstvo. Vo výbore stálych predstaviteľov pri EÚ bola dosiahnutá všeobecná dohoda o zmene nariadenia pre Slovensko a Rumunsko. Všeobecná dohoda. Zatiaľ do toho príliš nelezú ostatné krajiny. Samozrejme, nie sme na konci cesty, ako som povedal, plénum Európskeho parlamentu, dôležité je zdôrazniť aj časový aspekt prijatia predmetného nariadenia, pretože bolo by zlé, keby sa to prijímalo niekedy na prelome rokov 2013/2014. My potrebujeme tú účinnosť mať na jeseň, do konca roku 2013. Konečné riešenie je v rukách európskych politikov, poslancov Európskeho parlamentu. Skúsenosti zo schvaľovania pri obdobných situáciách indikujú reálnu možnosť dosiahnuť stanovený cieľ, ale je možné, že schválenie zmeny nariadenia nebude limitované len na dve krajiny, ktoré doslova vydláždili cestu riešenia, teda Slovensko a Rumunsko, ale bude upravené a platné všeobecne, ale to nám nevadí, lebo neprídeme o peniaze. Len nech nám to, preboha, nikto nezastaví.
Ďakujem veľmi pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Ján Podmanický
Otázka
Vážený pán minister, je v súlade s medzinárodným právom, ak jeden štát chce napadnúť iný štát bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN?
Adresát
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Odpoveď
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednou zo základných zásad medzinárodného práva je zásada štátnej zvrchovanosti, rešpektovanie územnej suverenity patrí medzi základné princípy medzinárodného práva. Podľa čl. 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov sa všetci členovia Organizácie Spojených národov majú vo svojich medzinárodných stykoch zdržať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.
Použitie ozbrojených síl definuje Charta Organizácie Spojených národov v dvoch prípadoch: Po prvé, je to intervencia ozbrojenými silami na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v súlade s kapitolou 7 Charty OSN. Druhá možnosť odráža právo každého štátu na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN v prípade, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná integrita alebo bezpečnosť jeho občanov.
Zároveň však už dlhšie v medzinárodnom práve existuje a v konkrétnych prípadoch sa už aj realizoval vojenský zásah na základe koncepcie humanitárnej intervencie. Táto je odôvodnená v prípadoch, keď z politických dôvodov je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zablokovaná, nie je možné dosiahnuť príslušné rozhodnutie a jej nečinnosťou je ohrozené obyvateľstvo. Koncepcia vychádza z toho, že prvoradá je ochrana obyvateľov. Je však tiež pravdou, že viacero členských štátov OSN koncepciu humanitárnej intervencie spochybňuje.
Každý prípad humanitárnej intervencie musí byť posudzovaný individuálne a v súlade s medzinárodným právom za aktívnej účasti Organizácie Spojených národov. Po vyčerpaní politických a diplomatických možností je možné v rámci medzinárodného práva v obzvlášť nebezpečných prípadoch, medzi ktoré patrí akékoľvek použitie zbraní hromadného ničenia, pristúpiť aj k primeranej humanitárnej intervencii.
Otázka sa, samozrejme, týka krízy v Sýrii. Konflikt v Sýrii trvá už vyše dvoch rokov. Stál životy vyše 100-tisíc ľudí, donútil viac než dva milióny Sýrčanov k vysťahovaniu do cudziny, prevažne do Libanonu, Jordánska a Turecka, a vyše štyri milióny Sýrčanov sa museli vnútorne presídliť. Aj v prípade Sýrie Slovensko dôsledne presadzuje politické riešenie krízy a intenzívnu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Boli sme súčasťou viacerých iniciatív vrátane ostatnej výzvy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na dôsledné prešetrenie použitia zbraní hromadného ničenia s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Neboli sme zatiaľ úspešní, napriek opakovaným pokusom o diplomatické riešenie. Bezpečnostná rada OSN je v otázke Sýrie dlhodobo paralyzovaná z dôvodu rozdielnych politických záujmov jej stálych členov.
Pred dvoma týždňami - 21. augusta - došlo v Sýrii k závažnému zločinu proti ľudskosti, k použitiu chemických látok voči civilnému obyvateľstvu. Aj keď ešte nemáme k dispozícii záverečné výsledky expertnej misie OSN, je takmer isté, že chemický útok bol realizovaný. Ide o závažné, nespochybniteľné porušenie medzinárodného práva, hrubé porušenie noriem civilizovaného sveta, na ktoré medzinárodné spoločenstvo musí reagovať aj preto, aby porušovanie medzinárodného práva, akým bol prípad použitia chemických zbraní v Sýrii, nebolo povzbudením pre iných. Zároveň však chcem ešte raz zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby akákoľvek reakcia medzinárodného spoločenstva na porušenie medzinárodného práva sama medzinárodné právo rešpektovala.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Doplňujúca otázka
Vážený pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Chcem povedať, že si vás mimoriadne vážim a považujem vás za jedného z najlepších ministrov zahraničných vecí, akého Slovensko malo vo svojich dejinách. Napriek tomu mi však dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Ak som dobre rozumel, tak koncepcia humanitárnej intervencie je konanie, ktoré nie je zakotvené v Charte OSN a v tom prípade aj použitie sily jedného štátu voči druhému štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN je konanie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Dobre som tomu rozumel?
Doplňujúca odpoveď
Áno, rozumiete tomu presne. Koncepcia humanitárnej intervencie bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii v roku 2005. Ale aj napriek tomu, že umožňuje spoločnú alebo kolektívnu akciu na nastolenie mieru, zároveň vyžaduje, aby bola autorizovaná Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. To znamená, akákoľvek akcia mimo Organizácie Spojených národov je v rozpore s Chartou OSN a s medzinárodným právom.
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Zsolt Simon
Otázka
Vážený pán minister, podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra v rámci krajín EÚ je horšia situácia v podmienkach podnikania ako na Slovensku už len v Grécku. Toto hodnotenie potvrdzuje, že Ficovou vládou prijaté opatrenia zhoršili situáciu, keďže za jeden z dôvodov zhoršenia sa konštatuje zmena pružnosti Zákonníka práce. Kedy začnete revidovať Zákonník práce a odstránite vami prijaté negatívne riešenia?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, v prvom rade musím upozorniť, že toto hodnotenie vôbec nepotvrdzuje negatívny vplyv Zákonníka práce na podnikateľské prostredie, a teda ani potrebu jeho revízie. Buď viete, ako rebríček, na ktorý sa pýtate, vzniká, a potom je vaša otázka typickým prejavom opozičného populizmu, alebo to neviete, a preto si dovolím krátke objasnenie.
Svetové ekonomické fórum nie je nejaká kamenná inštitúcia. Je to sieť rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Rebríček konkurencieschopnosti vzniká tak, že na základe nejakej dohodnutej metodiky národní partneri zbierajú podkladové informácie. Mnohé z nich tvoria relatívne mäkké alebo dokonca subjektívne kritériá. Takzvaným tvrdým údajom je dĺžka súdnych konaní, to by v zásade nemuselo byť sporné, ale pokiaľ hovoríte o Zákonníku práce, jeho vplyv na konkurencieschopnosť sa meria otázkou manažérov podniku. Čiže na základe ich subjektívneho vyjadrenia, či im novela zhoršila podmienky, sa potom vyhodnotí vplyv zákonníka. A navyše, národným partnerom na Slovensku je Podnikateľská aliancia Slovenska, čiže lobistické záujmové združenie štyridsiatich slovenských firiem, ešte raz, štyridsiatich z tých tisícov, ktoré u nás fungujú. Napokon, myslím si, že vyjadrenia pána Kičinu už roky nenachádzajú nikoho na pochybách, o čo v tomto prípade aliancii ide.
Tým však nechcem dehonestovať ani znižovať význam rebríčka konkurencieschopnosti, či dokonca Svetového ekonomického fóra, ale treba sa viac pozrieť na základné údaje, na jednotlivé posudzované faktory a napokon nebáť sa kriticky hodnotiť aj zvolenú metodiku. Napokon, ešte pred pätnástimi rokmi v nej vládne výdavky mali negatívny vplyv a v konečnom hodnotení znižovali konkurencieschopnosť krajiny. Potom však šéf tímu odborníkov, ktorí tú metodiku zostavujú, známy americký ekonóm Jeffrey Sachs vyhlásil, že empirické zistenia dokazujú, že aj krajiny s vysokými výdavkami dosahujú vysokú konkurencieschopnosť. Príkladom mu mali byť škandinávske štáty a jednoducho metodiku zmenil. Mimochodom, ide o toho istého svetového ekonóma, ktorý na začiatku 90. rokov presadzoval rýchlu privatizáciu všetkého v strednej a východnej Európe a o desať rokov sa za to verejne ospravedlnil.
Moje slová napokon včera večer v Slovenskom rozhlase potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pán Martin Hošták. Citujem: "Rebríčkov, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia, je množstvo a každý z týchto systémov hodnotení používa vlastné parametre, vlastnú metodológiu a takisto dáva tým vybraným parametrom rôzne váhy," povedal. Príkladom je najnovšie hodnotenie Doing Business, ktorého autorom je Svetová banka, kde Slovensko skončilo najlepšie zo všetkých krajín V4. V svetovej ročenke konkurencieschopnosti sa Slovensko v roku 2013 nezhoršilo a umiestnilo sa na 47. priečke zo 60 krajín. A v indexe ústretovosti podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie Business index Českej poisťovne za rok 2012 bolo Slovensko dokonca na piatom mieste, čo je absolútne najlepšie poradie zo všetkých krajín V4.
Pán poslanec, keď sme novelu zákonníka konzultovali s odborníkmi z OECD, sami priznali, že v takejto ekonomickej situácii, ako sa dnes nachádza Európa, nemožno nikdy určiť vplyv jedného konkrétneho faktora.
Mohol by som tu opäť ukázať na tabuľku, ktorou som takmer pred rokom dokazoval, že za posledných desať rokov neexistuje žiadny priamy vzťah medzi novelami Zákonníka práce a rastom HDP či vývojom nezamestnanosti. Nechcem túto snemovňu opäť týmito číslami unavovať.
Áno, chápem, že novela Zákonníka práce mohla sťažiť riadenie firiem alebo spravodlivejšie vyvážila záujmy ich majiteľov a ich zamestnancov. Možno dokonca prispela k symbolickému zníženiu ziskov, ak si niekde aj vďaka tejto novele dokážu zamestnanci vybojovať vyššie platy, ale nič z toho nemôžte nikdy objektívne označiť ako zhoršenie podnikateľského prostredia. A keď sa vyskytli aplikačné problémy, okamžite sme ich na tripartitnej báze riešili a treba povedať, že aj vyriešili, napríklad začiatkom tohto roku v prípade flexikonta.
Nech sa teda akokoľvek usilujete mútiť vodu tam, kde je priezračná, len aby ste získali lacné politické body, my budeme naďalej dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby občanom Slovenskej republiky a chrániť ich záujmy. Napríklad aj ten, aby sa nestali otrokmi vo svojej vlastnej krajine.
Skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, musím povedať, že keď niekto robí politiku z toho, že ľudia na Slovensku čím ďalej, tým vo väčšej miere sú nezamestnaní, tak v tejto chvíli ste to práve vy a vláda Roberta Fica. Označiť Svetové ekonomické fórum, že to je zbieranie informácií kohosi, tak áno, je možné a je populistické. Ale to sú podnikateľské štruktúry, ktoré zbierajú informácie, či sú ochotné a chcú prísť podnikať na územie Slovenskej republiky a chcú vytvoriť pracovné miesta.
Táto organizácia odkázala vám, že zmeny v Zákonníku práce, ktorým ste ho znepružnili, sú natoľko závažné, že nechcú prísť podnikať na Slovensko a vytvárať ďalšie pracovné miesta. Preto dávate vysoké investičné stimuly, aby ste zlý zákon, Zákonník práce, nahradili investičnými stimulmi a peniazmi daňových poplatníkov. Pýtam sa, nebolo by správne revidovať rozhodnutia Zákonníka práce a spružniť a platiť menej investičných stimulov? Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, rebríček poradia priorít, ktoré predložila Podnikateľská aliancia Slovenska Svetovému ekonomickému fóru, má nasledovné poradie. Hlavnými problémami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, hovoria o Slovensku, sú: klientelizmus, negatívny daňový systém, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, potom ide až Zákonník práce alebo pracovný kódex. To znamená, aj z pohľadu ich hodnotenia, hodnotenia manažérov a majiteľov je to až ôsmy, deviaty problém.
A ak dovolíte, čo je Zákonník práce? Zákonník práce je výsledok sociálneho dialógu dvoch sociálnych partnerov. Jeden z nich reprezentuje zamestnávateľov a druhý reprezentuje zamestnancov. To nikdy nemôže byť objektívne zhodnotené, pokiaľ sa vyjadruje len jeden z týchto sociálnych partnerov. Preto si stojím za tým, čo som povedal.
Ďakujem.
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Zsolt Simon
Otázka
Vážený pán minister, podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra v rámci krajín EÚ je horšia situácia v podmienkach podnikania ako na Slovensku už len v Grécku. Toto hodnotenie potvrdzuje, že Ficovou vládou prijaté opatrenia zhoršili situáciu, keďže za jeden z dôvodov sa uvádza zlá vymožiteľnosť práva. Kedy a aké opatrenia začnete prijímať, aby sa situácia zmenila?
Adresát
minister spravodlivosti SR Tomáš Borec
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister spravodlivosti SR Tomáš Borec
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som, pán poslanec, odpovedal na vašu otázku, ale v prvom rade ešte by som chcel dať tiež krátky komentár k tvrdeniam, ktoré ste uviedli vo vašej otázke. Ja nebudem polemizovať o metodológii a záveroch správy o globálnej konkurencieschopnosti, no treba si uvedomiť, že správa nehodnotí objektívnu konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, ale ani objektívnu vymožiteľnosť práva dokonca, ale je založená na prieskumoch výlučne subjektívneho vnímania podnikateľov, čo, samozrejme, je úplne legitímne, ale nie je to objektívne hodnotenie.
Naozaj si pritom nemyslím, že sa u nás podniká horšie ako v niektorých členských štátoch Európskej únie, ktoré nás síce v zmieňovanom rebríčku predbehli, normálne mnohé z nich zápasia s omnoho väčšími problémami ako Slovenská republika. Z objektívneho hľadiska má Slovenská republika jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Vláde Slovenskej republiky sa darí konsolidovať verejné financie, máme stabilný bankový sektor a najnovšie sa objavujú správy o oživení domáceho dopytu. A na rozdiel od subjektívneho prieskumu nám dôverujú zahraničné ratingové agentúry. Nemyslím si, že toto je obraz o krajine so zlým podnikateľským prostredím.
No a teraz konkrétne k vašej otázke. Vo vzťahu k zlepšovaniu vymožiteľnosti práva prijímam opatrenia od prvého dňa nástupu na ministerstvo spravodlivosti. Z krátkodobého hľadiska bolo dôležité stabilizovať situáciu na súdoch, napríklad aj z personálneho hľadiska, a ukončiť politické zasahovanie do činnosti súdov. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska realizujeme komplexné reformy v oblasti vymožiteľnosti práva a tiež elektronizáciu justície. Napokon, naposledy som tu bol včera s Exekučným poriadkom, možno ste to zachytili.
V rámci rekodifikácie civilného práva teda aktuálne meníme Exekučný poriadok, nielen to, čo bolo včera, ale ešte aj v ďalšom kroku, do konca tohto roku. Ďalej pravidlá rozhodcovského konania, ako aj Občiansky zákonník a ďalšie právne predpisy.
Žiaľ, osobitne v oblasti procesných kódexov, ktoré tvoria chrbticu systému vymáhania práva, nebolo pred mojím príchodom na ministerstve nič pripravené a museli sme začať de facto úplne odznova. Preto som veľmi rád, že už po roku máme schválenú jasnú architektúru nových procesných kódexov v podobe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného. Takisto by som rád upriamil pozornosť na aktuálnu novelu Exekučného poriadku, ktorú pripravujeme, a taktiež teda reformu exekučného konania, ktoré rieši vymáhanie práva v rovine výkonu súdnych rozhodnutí.
Budúci mesiac zároveň dokončíme zásadnú reformu pravidiel rozhodcovského konania. Opäť konštatujem, že v čase môjho nástupu na ministerstvo nebolo v tejto oblasti pripravené prakticky nič. Napriek tomu sa nám za relatívne krátky čas podarilo dotiahnuť podstatné reformy v oblasti vymáhania práva, ale aj ochrany spotrebiteľa do paragrafovej podoby a budeme tieto zákony predkladať, mnohé z nich do konca ešte tohto roka.
Som presvedčený o tom, že ambiciózne zmeny, ktoré podľa plánu priebežne uskutočňujeme, budú postupne viesť ku kultivovaniu tak právneho, ako zároveň aj podnikateľského prostredia, na ktoré ste sa pýtali.
Ďakujem pekne, skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď, ale musím povedať, že vašu odpoveď nepovažujem za dostatočnú. Táto vláda už je dosť dlho na svojom mieste a Svetové ekonomické fórum len tak pre nič za nič nezhorší a neposunie nás v rebríčka dozadu a priblíži nás k poslednému Grécku v rámci Európskej únie. Subjektívne rozhodnutie je v každom prípade každého podnikateľa, či príde na Slovensko, alebo nepríde. Subjektívne rozhodnutie je, keď politická strana SMER odmietne návrh, aby sme skrátili lehoty pre Ústavný súd. Tieto opatrenia by spružnili priechodnosť alebo vymožiteľnosť práva. To, že aké je politické zasahovanie do justície, o tom netreba viac hovoriť, len si spomenúť na bozk pána Harabina pánovi premiérovi.
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Pardon, čo bola doplňujúca otázka? Nepochopil som celkom z vášho vystúpenia. Takže asi ste si povedali, čo ste chceli, ale nechcete nič vedieť odo mňa. Však? No tak ďakujem veľmi pekne.
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Elemér Jakab
Otázka
Nedávno bolo zrušené novorodenecké a gynekologické oddelenie Nemocnice v Kráľovskom Chlmci v znamení optimalizácie slovenského zdravotníctva. Dovoľte, aby som sa vás opýtal, či týmto krokom chcete "riešiť" 30 % nezamestnanosť, ktorá postihuje oblasť Kráľovský Chlmec, Kapušany, Trebišov, alebo tento krok slúži na riešenie demografického problému v tejto oblasti?
Adresát
ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť niekoľko faktov. Od 1. 4. 2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa nezazmluvnila gynekologické a novorodenecké oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci, nakoľko pri revíznej kontrole bolo zistené nedostatočné personálne zabezpečenie atestovanými lekármi na uvedených oddeleniach. V čase kontroly malo gynekologické oddelenie 24 lôžok, pričom suma úväzkov lekárov nezodpovedala vyhláške o minimálnych personálnych normatívoch. Novorodenecké oddelenie bolo odzmluvnené z dôvodu, že jeho činnosť priamo nadväzuje na chod gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Suma úväzkov piatich atestovaných lekárov, ktorí pôsobia v danej nemocnici na danom oddelení, predstavovala dokopy iba 1,9 lekárskeho miesta. Tento počet neumožňuje reálne zabezpečiť chod daného oddelenia v dennom čase. Ďalším dôležitým údajom je aj počet pôrodov, ktoré dané zdravotnícke zariadenie vykonáva. V roku 2012 bolo 136 pôrodov za celý tento rok poistenkýň Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom naši odborníci v tejto oblasti tvrdia, že optimálny počet pôrodov na to, aby pôrodnícke oddelenie fungovalo, rozvíjalo sa a prinášalo svojim pacientkam benefity, sa pohybuje na úrovni približne 1 300 pôrodov ročne.
Vážený pán poslanec, na prvom mieste je vždy, vždy bezpečnosť pacienta. Blízkosť zdravotníckeho zariadenia je pre región určite veľkým benefitom, ale nemôže ísť na úkor kvality. A preto Všeobecná zdravotná poisťovňa robí pravidelné kontroly v zdravotníckych zariadeniach, rovnako ako v tomto prípade.
Dovoľte mi na záver, pán poslanec, zopakovať túto najpodstatnejšiu vec. Bezpečnosť pacienta musí byť prioritou pre nás všetkých a má prednosť pred ostatným. Nemôžeme si dovoliť riskovať a hazardovať s ľudským zdravím, respektíve životmi občanov. Ak teda niektoré oddelenie nespĺňa stanovené podmienky, s takýmto konaním môže ohroziť bezpečnosť a zdravie občanov, je takéto nezazmluvnenie skutočne opodstatnené.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Martin Fecko
Otázka
Prečo sa starobný dôchodok vypočítava u ľudí, ktorí nepracovali zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iným, ktorí odpracovali aj desiatky rokov pre štát a nedosiahla ich mzda úroveň priemernej mzdy sa berie iba z tejto výšky? Nie je to diskriminačné, aby ľudia, ktorí vytvorili hodnoty pre túto krajinu mali nižší dôchodok ako tí, čo nevytvorili nič? Čo s tým vláda mieni urobiť?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nárok na starobný dôchodok je podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov podmienený dovŕšením dôchodkového veku a získaním minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obdobie získané formou povinného dôchodkového poistenia, alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, alebo obdobie získané dodatočným zaplatením v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch, napríklad za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.
Na výpočet sumy starobného dôchodku je rozhodujúci priemerný osobný mzdový bod získaný v zásade počas celého ekonomicky aktívneho života. Obdobie dôchodkového poistenia, to je v zásade odpracované roky za celý život a aktuálna dôchodková hodnota. V princípe platí, že ak poistenec počas svojho aktívneho života dosahoval príjem na úrovni priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia 40 rokov, jeho dôchodok v pomere k priemernej mzde vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky bude približne 50 % z jeho predchádzajúceho zárobku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek, ktorý celý život nepracoval, teda neplatil poistné a ani nebolo zaňho zaplatené poistné napríklad zo strany štátu, nemá nárok na dôchodok, pretože nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Osobitným prípadom sú poistné obdobia, počas ktorých poistné hradí štát. Ide o obdobia, počas ktorých je činnosť poistenca hodnotená ako celospoločensky prospešná, napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo výkon osobnej asistencie. Zákon oceňuje takéto osoby tým, že štát za ne hradí poistné. Vymeriavacím základom takejto osoby však nie je priemerná mzda, ale v zásade 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, je to konkrétne v prípade starostlivosti o dieťa, respektíve 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, pokiaľ sa jedná o ostatných poistencov štátu. To znamená, že vo všetkých vecných argumentoch, ktoré som použil vo svojej odpovedi, vyplýva, že starobný dôchodok sa nevypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takíto ľudia totiž nemajú nárok na starobný dôchodok. V prípade poistencov štátu nemožno hovoriť o pozitívnej diskriminácii voči pracujúcim zamestnancom, keďže činnosť, ktorú vykonávajú, je v celospoločenskom záujme a v zásade im objektívne znemožňuje plnohodnotný výkon zárobkovej činnosti, čo je však dôležité a čo chcem zvýrazniť. V každom prípade si však uvedomujeme, že vnímanie, nazvem to nespokojnosti s tým, že pre niektorých poistencov štátu - a to práve tých, ktorí v zásade nikdy nepracovali a vôbec nemajú záujem pracovať - sú deti silným motivačným faktorom pre zabezpečenie si dôchodku. Túto otázku analyzujeme, hľadáme optimálne riešenie a ideme ju urýchlene riešiť, pretože chceme eliminovať takéto situácie. Toto riešenie by malo byť súčasťou anuitnej novely zákona, ktorú predbežne pripravujeme do Národnej rady hneď začiatkom budúceho roku.
Skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a chcel by som sa opýtať. Ja som mal na mysli tých ľudí, ktorí, za ktorých platil štát, dajme tomu tých 15 rokov odpracovali, možno aj 40 rokov, respektíve 40 rokov boli akože kvázi, proste boli tu na Slovensku, ale štát za nich platil a viac-menej ako ich, čo vlastne nevytvorili hodnotu, ako im chceme teda vypočítať ten ich dôchodok, ako by mali dostať, keď môžem.
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, snažil som sa vyjadriť, kto sú poistenci štátu. Sú to matky, ktoré sa starajú o svoje deti, alebo sú to poistenci štátu, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby, prípadne zabezpečujú výkon osobnej asistencie. Toto sú priamo definovaní poistenci štátu. Na tých sa vzťahujú tie percentá, ktoré som predtým vymenoval. To znamená, oni plnia nárok vzhľadom na to, že im z objektívnych dôvodov nebolo umožnené pracovať, lebo sa starali o dieťa alebo o zdravotne postihnutú osobu, alebo zabezpečovali výkon osobnej asistencie takejto osobe. Ale opakujem ešte raz, je aj táto otázka zneužívaná. Ja nechcem hovoriť o nejakých etnikách a práve preto máme záujem a budeme riešiť. A opakujem, vo veľmi krátkej dobe. Do pol roka bude pripravený návrh zákona, ktorý bude aj túto oblasť zohľadňovať, pretože sme toho názoru, že je tu kategória ľudí, ktorá zneužíva tento systém, a z toho titulu je to treba riešiť.
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Ján Hudacký
Otázka
Vážený pán minister, v akom termíne predpokladáte rozhodnutie o variante výstavby rýchlostnej cesty R4 Hanušovce nad Topľou - Svidník, ktorej projekčnú prípravu ste zastavili v januári 2013? Môžu obyvatelia regiónu na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti očakávať aj iné varianty, aké boli doteraz prezentované (modrý a červený) verejnosti?
Adresát
minister dopravy SR Ján Počiatek
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister dopravy SR Ján Počiatek
Odpoveď
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava, v ktorej kompetencii je príprava rýchlostnej cesty R4, vyhlásila dňa 25. 5. 2013 verejné obstarávanie na predmet zákazky R4 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika - Kapušany, štúdia realizovateľnosti. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti je vyhľadanie a posúdenie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia novej trasy rýchlostnej cesty R4 v danom úseku. Termín na predloženie ponúk uchádzačov na vypracovanie zákazky bol dňa 27. 6. 2013 a predpokladaná lehota na jej dokončenie bola v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy na vypracovanie štúdie realizovateľnosti s vybraným uchádzačom vo verejnej súťaži. Zmluva na vypracovanie štúdie realizovateľnosti bola so zhotoviteľom podpísaná 2. 9. 2013 a štúdia realizovateľnosti má byť podľa nej dodaná do 2. 3. 2014. Posúdenie oboch doteraz prezentovaných variantov vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník a prípadne návrh ich modifikácií bude predmetom zazmluvnenej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť realizácie rýchlostnej cesty R4. V štúdii budú všetky varianty podrobne posúdené a vyhodnotené na základe dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, ako aj z hľadiska ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík jednotlivých variantov trasy rýchlostnej cesty R4. Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník. Následne bude stanovený ďalší postup a harmonogram jej prípravy aj v závislosti od možnosti a zabezpečenia finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu rýchlostnej cesty R4 zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období 2014 - 2020.
Skončil som.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, trápi ma jedna vec, že aj prostredníctvom generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti ste dali prednosť diaľnici D3, ktorá, nehovorím, že nie je podstatná, ale v každom prípade bolo zjavne povedané aj pánom generálnym riaditeľom, že dávate prednosť pred R4. To znamená, že stratili ste minimálne pol roka, ak nie viac. Takmer rok ste otáľali s tým, aby ste spustili tento proces, ktorý vlastne už bol takmer pripravený. To znamená, dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktoré sme naštartovali. Ja si myslím, že modrý variant, ktorý my sme preferovali, mal niekoľko významných výhod. Dovoľte mi, aby som vám ich pripomenul, pretože je treba, aby obyvatelia vedeli, čo všetko obnáša tá naša zmena z prechodu z červeného variantu na modrý variant. A to je fakt, že mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá diaľničný, respektíve rýchlostný obchvat, čo spôsobuje každodennú kritickú dopravnú situáciu v meste. Tak isto horský priechod Petič je miestom každoročnej tragédie a tragických nehôd. Tak isto rekreačná oblasť Domaša chátra len kvôli tomu, že nie je tam dostatočná cestná infraštruktúra a R4 by tomu výrazne pomohla. Nehovoriac o tom, že časť, severovýchodná časť nášho regiónu v podstate je v sociálno-ekonomickom kolapse, pretože vlastne nie je tam prístup k žiadnej diaľničnej, respektíve rýchlostnej komunikácii. A ako viete dobre, ani investori, ani podnikateľské subjekty sa tam vôbec nehrnú. Preto ten modrý variant, ktorý sme vybrali a zahájili prípravu, je tak dôležitý, aby sme ho urýchlili, pán minister. Bol by som rád, keby ste sa, pán minister, k tomu vyjadrili a trochu prakticky aj do toho vstúpili. Nielen to nechali na samotnú NDS.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja chápem, že je to z vašej strany vyslovene politická téma, tak isto ako aj vždy politickou témou bol červený a modrý variant. Menilo sa to hore, dolu, podľa toho, aká garnitúra tam bola, čo mňa dosť vyrušuje takýto systém. Čo je ale absolútne nespochybniteľné, že, je to, že nebola žiadna príprava urobená na to, aby bolo zabezpečené financovanie na výstavbu tohto úseku. Ukážte mi jeden dokument, budem veľmi rád, ktorým mi preukážete, že bola Európska únia pripravená financovať túto cestu. Neexistuje nič. Vy ste totižto zabudli - a to nie je len tento prípad, tých prípadov sa opakuje množstvo -, vy ste neurobili ani štúdiu realizovateľnosti, čiže absolútne fundamentálny nevyhnutný základ na to, aby ste mohli tento projekt presadzovať pred JASPERS-om a následne pred Európskou úniou. Nie je to, neexistuje to. Vy ste sa vrhli, hr, hr, do toho, že uzavreli sme niečo, hovoríte o tom, že už ste skoro mali územné rozhodnutie, ktoré ste aj tak nemali! Ale to nič neznamená, z pohľadu financovania je to bezvýznamné, čo vy tu hovoríte! Dnes, alebo ste mali zabezpečené niečo v štátnom rozpočte? Ukážte mi aj to, pretože nič také nebolo. To znamená, vy ste si vymysleli niečo, na čo ste nemali peniaze, tvárili ste sa, že to bude financované z fondov Európskej únie, preto ste neurobili ale ani ň, ani čiarku prípravy, pretože základom je práve tá štúdia. Prečo ste neurobili štúdiu? Darmo tu vy vykladáte niečo o územnom rozhodnutí a o definitívnom variante. Vy ste neposúdili, vy ste neposúdili tie varianty z ekonomického, technického a environmentálneho pohľadu! A Únia trvá na tom, aby sa vyhodnotili varianty, ktorý z nich je najvýhodnejší. Kde vy beriete právo povedať, keď ste neurobili tú štúdiu, že toto je najlepší variant? Toto by mňa zaujímalo. Štúdia to ukáže, ja sa tomu vôbec nebránim a mne bude úplne jedno, aký to bude variant. Ale chcem, aby bol ekonomicky, technicky a environmentálne najvýhodnejší. To je všetko. A ako som už spomínal vo svojej odpovedi, posúdi aj vami citované sociálno-ekonomické dopady na danú oblasť. Je to veľmi dôležité. Štúdia to vyhodnotí. A ešte raz sa pýtam: Urobili ste tú štúdiu? Neurobili. Pretože ste vy nemali vôbec systémovo zvládnutú túto prípravu. Čiže vy tu neskúšajte tvrdiť, že vy ste to mali pripravené. Nemali ste pripravené nič a keď chcete, ukážte mi dokumenty, ja vám ukážem, že ste nič nemali, bez problémov. No takže nabudúce by som vás poprosil, buďme vecní.
Čiže nič sme nezastavili, pokračujeme ďalej a ideme na to tak, ako sa na to ísť má. Bude štúdia realizovateľnosti, tá nám dá odpovede, ktoré nemáme, ktoré ste nepripravili a Únia ich chce počuť, podľa toho aj Únia sa k tomu alebo Komisia vyjadrí, či je, alebo nie je tento projekt realizovateľný. Čo keď povie Komisia, že nie je realizovateľný? Čo potom? Kto to zaplatí? V štátnom rozpočte na to peniaze nie sú.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Viera Šedivcová
Otázka
Vážený pán minister, samospráva očakáva a oceňuje pripravovaný pilotný projekt pre tisícpäťsto opatrovateliek, ktoré sa budú starať o odkázaných na opateru vo svojom prirodzenom prostredí. Kedy bude projekt spustený a aká bude investícia do vytvorenia nových pracovných miest pre opatrovateľky?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
Odpoveď
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, národný projekt podpora opatrovateľských služieb, bolo alokovaných celkovo 28 miliónov eur do projektu, ktorého cieľom je prispieť k zabezpečeniu práva občanov na poskytnutie opatrovateľskej služby a navýšiť kapacity opatrovateľov, aby mohli byť uspokojené potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie takejto služby, a budú sa môcť zapojiť aj verejní, aj neverejní poskytovatelia. Projektom sa predpokladá vytvorenie cirka 1 500 pracovných miest pre opatrovateľky. Predpokladáme, že národný projekt bude spustený ešte v priebehu tohto kalendárneho roka. V súčasnosti absentuje v obciach opatrovateľská služba, pričom ide o sociálnu službu, ktorá je veľmi žiadaná. Počet opatrovaných osôb však dlhoročne klesá, nakoľko obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na jej financovanie. Zámerom vlády Slovenskej republiky je zmeniť túto situáciu a podporiť zotrvanie klientov odkázaných na sociálne služby v ich prirodzenom domácom prostredí tak, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Práve týmto národným projektom chceme tento cieľ podporiť. V praxi to bude znamenať, že sa zvýši počet klientov, ktorým sa doteraz neposkytovala opatrovateľská služba, alebo ktorým sa poskytovala takáto služba v nižšom rozsahu. A na druhej strane sa vytvoria nové pracovné miesta pre opatrovateľov tým, že v rámci projektu sa budú obciam a neverejným poskytovateľom preplácať náklady na vytvorenie týchto pracovných miest a to vo výške 644 eur mesačne na jedno novovytvorené pracovné miesto. Projektom sa pomôže hlavne malým obciam, ktoré doteraz opatrovateľskú službu neposkytovali alebo len v úplne nevyhnutnej miere. Uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc pri každodenných úkonoch, ako sú podávanie jedla, osobná hygiena, pomoc pri modlitbe a domácnosti, poskytovanie opatrovateľskej služby je nevyhnutnosťou, a preto mojím zámerom je, aby tento pilotný projekt sa začal realizovať čo najskôr. Po uzavretí výzvy budú môcť obce a neverejní poskytovatelia podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok Fondu sociálneho rozvoja, ktorý bude uzatvárať zmluvy s konkrétnymi žiadateľmi.
Opravujem sa, nie je to o modlitbe, ale o mobilite. Skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď
Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania
4. 9. 2013
Zadávateľ
Ivan Štefanec
Otázka
Pán minister, Slovensko má rekordný dlh. Kedy predložíte do NR SR opatrenia na jeho zníženie a ako chcete túto situáciu riešiť?
Adresát
minister financií SR Peter Kažimír
Dátum odpovede
5. 9. 2013
Zodpovedal
minister financií SR Peter Kažimír
Odpoveď
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku nižšia, ako je dlh eurozóny aj Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ 27. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ 27 na úroveň 90,6 % HDP. Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 % HDP a zároveň by mal byť splnený hlavný fiškálny cieľ na rok 2013 v podobe deficitu na úrovni 2,9 % HDP, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne narásť o 6,9 percenta. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast v roku 2013 o 1,6 percenta. Znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy a rastu ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Na rok 2013 bol schválený rozpočet so schodkom 2,94 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola stanovená cieľová hodnota deficitu v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2014 vo výške 56,9 % HDP. Od roku 2015 by mohlo dôjsť k poklesu na úrovni 56,5 % HDP a na tejto úrovni by sa mal udržať aj v roku 2015.
Ďakujem, skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď