KOMISIA PRE TVORBU PRÁVA

ÚSTAVNOPRÁVNEHO VÝBORU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z á p i s

zo 17. zasadnutia Komisie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre tvorbu práva, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. novembra 2022 o 9.00 h. v budove Národnej rady Slovenskej republiky, Bratislava (v rokovacej miestnosti 1. poschodí č. dv. 150)

Prítomní:

Predseda komisie M. Vetrák

JUDr. Radoslav Hnilica, PhD.

JUDr. Dávid Nagy, LL.M.

doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D.

Mgr. Ivan Uhlár

JUDr. Martin Dilong, M.I.L.

doc. JUDr. Ing. Matej Kačaljak, PhD.

poslanec NR SR L. Kyselica

Predseda Komisie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre tvorbu práva (ďalej len „komisia“) privítal prítomných členov komisie a otvoril 17. zasadnutie.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

(tlač 1210)

K uvedenému bodu sa zúčastnili:

Za MS SR:

JUDr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy

JUDr. Anna Andrejšinová, riaditeľka odboru legislatívy občianskeho a obchodného práva

Mgr. Marcela Graňáková, hlavná štátna radkyňa, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva

Mgr. Michaela Hanáková, riaditeľka odboru legislatívy trestného práva

JUDr. Martin Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva

JUDr. Richard Sviežený, generálny riaditeľ sekcie trestného práva

JUDr. Lucia Patkoolová, riaditeľka odboru trestného súdnictva

2

Predseda komisie M. Vetrák sa zaujímal o stanovisko Odboru legislatívy a aproximácie práva (OLAP) v časti A.

Uvedené vysvetlila A. Andrejšinová, zotrvávajú na svojom znení, OLAP to dal len na zváženie.

K návrhu nemali členovia komisie žiadne pripomienky.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny HATRÁKOVEJ, Petry

HAJŠELOVEJ a Miloša SVRČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1245)

K uvedenému bodu sa zúčastnili:

Za MS SR:

Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy

Anna Andrejšinová, riaditeľka odboru legislatívy občianskeho a obchodného práva

Marcela Graňáková, hlavná štátna radkyňa, odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva

Michaela Hanáková, riaditeľka odboru legislatívy trestného práva

Martin Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva

Lucia Patkoolová, riaditeľka odboru trestného súdnictva

poslankyňa NR SR K. Hatráková

poslanec NR SR L. Kyselica

P. Erdös, advokát, člen predsedníctva SAK (pôsobnosť - trestné stíhania advokátov a advokátskych koncipientov)

Poslanec L. Kyselica poukázal na podľa neho viaceré nedostatky navrhovanej úpravy, ktorá sa mu javí v praxi nevykonateľná. V § 106a je navrhované, že OČTK si majú vyžiadať súčinnosť zástupcu zo SAK, pričom ak takýto zástupca SAK sa na miesto odmietne dostaviť, resp. sa ho nepodarí zastihnúť, nie je možné takúto prehliadku vykonať. Zástupca SAK nemá žiadnu povinnosť sa na miesto prehliadky dostaviť. Uvedený návrh vôbec nerieši tie prípady, ak sa OČTK nepodarí sa zástupcom SAK skontaktovať, respektíve, ak sa zástupca SAK nemôže ihneď dostaviť na miesto prehliadky alebo sa odmietne na miesto prehliadky dostaviť. Takýto návrh aj neprimerane zasahuje do práva na súkromie, nakoľko predlžuje výkon prehliadky o čas, kedy sa na miesto dostaví zástupca SAK. Môže sa zmariť účel trestného konania, predlžuje sa výkon prehliadky.

P. Erdös reagoval, OČTK je povinný vyrozumieť SAK. Po krátkej diskusii súhlasil, že uvedené sa ešte môže sprecizovať, napr. ak sa nikto z komory nedostaví. SAK nechce brániť úkonom v trestnom konaní.

3

Poslanec L. Kyselica ďalej uviedol, že návrh predpokladá, že OČTK by bol závislý pri zabezpečovaní dôkazu od zástupcu SAK, teda stavovskej organizácie osoby, u ktorej sa vykonáva prehliadka, čo ohrozuje nezávislosť zabezpečovania dôkazov zo strany OČTK. OČTK tak nemôžu splniť príkaz súdu alebo prokurátora na vykonanie prehliadky a sú závisle od SAK, teda od stavovskej organizácie, ktorých zástupcov si volia advokáti. Ustanovenie § 106a ods. 2 Trestného poriadku je v navrhovanom znení podľa jeho názoru neaplikovateľné, pretože predpokladá, že OČTK sa nemôže oboznámiť so žiadnou vecou, ktorá sa nachádza v priestore výkonu prehliadky (napr. v advokátskej kancelárii), ak na ňu nedá súhlas zástupca SAK. Z uvedeného dôvodu tak OČTK ani nemôže posúdiť, či sa v priestore nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie alebo nie, a teda nemôže vykonať žiadnu selekciu veci. Takáto navrhovaná úprava by teda znamenala, že OČTK by musel zabezpečiť všetky veci, ktoré sa v priestore nachádzajú tak, aby sa s nimi nemohol nikto oboznámiť a tieto odovzdať SAK a ďalej podať podnet prokurátorovi na podanie návrhu na súd na nahradenie súhlasu. Už tu je zrejmé, že väčšina takto zabezpečených veci odovzdaných SAK (napríklad cela kancelária) by zjavne nesúvisela s konaním. Do rozhodnutia súdu by tak bola znemožnená činnosť advokátov v iných veciach, čo možno považovať za neprimeraný zásah do ich práv. Najproblematickejšie sú počítačové dáta a servery. Treba vyvážiť záujem OČTK a záujem výkonu advokácie.

P. Erdös sa nedomnieva, že by prehliadky záviseli na SAK, a že by išlo o zásah do rovnosti zbraní. SAK je zriadená zákonom a garantuje výkon advokátskej praxe v súlade so zákonom a dohliada, aby advokát hájil záujmy každého občana SR. Ani podľa súčasnej úpravy sa OČTK nemajú právo oboznamovať s hocičím. V praxi dochádza k zásahom do práva na súkromie, vyšetrovateľ chodí po kancelárii a pozerá si hocičo. Ak je pochybnosť o SAK, v pomerne rýchlom procese na konci rozhodne predsa súd, tak je to navrhnuté. Zároveň, ak sú pochybnosti, cely priebeh prehliadky sa môže nahrávať, bude z toho záznam (navrhovaný odsek 8 v § 106a Trestného poriadku). Sudca si ho môže prehrať.

Poslanec L. Kyselica uvažoval o inej úprave, napr. cez § 90 Trestného poriadku.

I. Uhlár uviedol, že ide o situáciu medzi „dvoma mlynskými kameňmi“. Nepozná ideálne riešenie, ale polícia to často zneužíva. Uvedený návrh zákona považuje za dobrú úpravu, aj možnosť záznamu tam je. Ak advokát nevydá, a OČTK nebude vedieť, o čo môže požiadať súd, tak uvedená listina alebo predmet by sa mohli napr. zapečatiť a označiť a bude zrejmé o čo ide.

P. Erdös doplnil, že inštitút prehliadky máme v Trestnom poriadku upravenú, táto úprava na ňu nadväzuje a dopĺňa. Nedá sa to vytrhávať z kontextu celého trestného poriadku.

J. Palúš reagoval, že podobnú úpravu majú v ČR, bolo potrebné len prispôsobiť textáciu našej terminológii, aby to nebol čistý preklad. Princípy sú teda rovnaké. Možno by bolo zaujímavé vedieť praktické skúsenosti z aplikačnej praxe v ČR. Aby sa nestalo, že zahltíme súdy tisícami dokumentov advokátov, lebo všetky dokumenty v kancelárii advokáta budú zapečatené a prostredníctvom SAK odovzdané súdu na posúdenie, ktoré z nich majú podliehať prehliadke.

4

Reagoval P. Erdös, majú v tejto veci rozhodnutia súdov v ČR, napr. trestné kolégium Najvyššieho súdu, ktorý dal stanovisko ešte v roku 2014, rovnako aj nálezy Ústavného súdu ČR, ktorý konštatoval porušenie práv a nezákonný postup OČTK. Je si vedomý, že pre SAK pôjde o zvýšenú administratívnu záťaž, počítajú s tým (priestory, personálne zabezpečenie). Bol na viacerých prehliadkach a vždy sa išlo po konkrétne listiny na základe príkazu súdu. Ročne sa u advokátov vykoná 5-6 prehliadok, nepôjde teda o množstvo dokumentov a záťaž pre súdy.

M. Kačaljak konštatoval, že sa mu nepáči, že sa predpokladá zlá vôľa SAK, a diskusia sa vedie týmto smerom.

Reagoval L. Kyselica, tento návrh tu nemusel byť, keby sa nepredpokladala zlá vôľa OČTK. Citoval rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva, že selekciu dôkazov od advokátov by mala robiť komora a je možné zaviesť iné záruky pre prehliadky advokátskych kancelárií.

Reagoval P. Erdös, to nie je, že nemá dôveru v OČTK, ale dochádza k porušeniam. V roku 2008 bol prehliadka u advokáta E. Valka, polícia vzala server napriek až fyzickému odporu SAK. Nakoniec bola vyšetrovateľka disciplinárne potrestaná a potom sa to už nedialo, ale poslednú dobu zaznamenáva opakovaný trend. Ak sa občan zverí advokátovi, musí mať garanciu a dôveru, že to ostane dôverné.

Poslanec L. Kyselica citoval rozhodnutie ESĽP (application no. 27013/10), kde nebolo konštatované porušenie Dohovoru. Ak je treba vziať server, možno by sa mohol odovzdať rovno znalcovi, aby s tým nedisponovala polícia. Dáta sú najväčší kameň úrazu, v počítači môže byť hocičo. Ide o to, ako prehliadku u advokáta spraviť zákonne.

Reagoval P. Erdös, chcú to celé dať SAK, a ak bude OČTK chcieť celý server, nech o tom rozhodne súd, taká je navrhovaná úprava. Chceme do toho vniesť ingerenciu súdu.

Predseda komisie M. Vetrák zhrnul, že bude treba vyšpecifikovať ods. 1, ďalej ako sa budú priamo pri prehliadke označovať veci, ktoré sa majú zapečatiť zo strany SAK, ktoré by následne mali prejsť selekciou zo strany súdu z hľadiska zabezpečenia dôkazov a kto má byť orgánom na uloženie uvedených vecí? Ak nie SAK, aké sú alternatívne návrhy? Ktorý subjekt ako vhodný prichádza do úvahy? Lebo žiadny taký subjekt dosiaľ nebol navrhnutý ako vhodná alternatíva.

M. Dilong navrhol rokovanie so SAK, lebo ide o dobrú vec, aby bola rešpektovaná zákonnosť. Väčšina vyšetrovateľov aj advokátov koná lege artis. Je tiež treba myslieť na administratívne a finančné dopady navrhovanej úpravy.

J. Palúš doplnil, že dokumenty alebo počítače sa na súd nakoniec dostanú, a súd potom zrejme osloví znalca, KEÚ a ten bude s tým robiť (§ 106a odsek 7 Trestného poriadku). Sudca musí mať odborné vyjadrenie.

5

P. Erdös uviedol, že by sa to dalo aj tak, žeby znalec prišiel na miesto, stiahol by si súbory na základe kľúčových slov a nebolo by treba brať celý server.

Doplnil J. Palúš, ale takto to v návrhu zákona nie je napísané.

Poslanec L. Kyselica reagoval, že na serveri môže byť všetko, aj napr. účtovníctvo a mohlo by to odstaviť celú spoločnosť. Navrhované znenie je aj v rozpore s judikatúrou ESĽP, nakoľko práve judikatúra ESĽP uvádza, že pri prehliadke je potrebné zaistiť (selektovať) len tie veci, ktoré sú dôležité pre trestné konanie a túto selekciou majú OČTK vykonať priamo na mieste, ak je to možné. V judikatúre ESĽP sa kladie dôraz na zvýšenú ochranu a záruky (safeguards) pri prehliadkach advokátskych kancelárií s výhľadom na ochranu advokátskeho tajomstva. Napr. vo veci Sallinen c. Fínsko (sťažnosť č. 50882/99) fínske policajné orgány postupovali tak, že vyhotovili kópiu jedného z pevných diskov z počítača advokáta Sallinena a túto si policajné orgány ponechali až do právoplatného rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Údaje zo skopírovaného pevného disku orgány polície zaznamenali na optický disk a tieto odmietali vrátiť, čo odôvodňovali aj tým, že optický disk obsahoval aj interné policajné údaje. Vo veci Leotsakos c. Grécko (sťažnosť č. 30958/13) išlo o prehliadku advokátskej kancelárie, ktorá trvala 12 dní, k jej výkonu bol prizvaný sused podozrivého ako laická osoba, policajné orgány si nechali kópiu údajov v celosti v podstate natrvalo. (V takýchto typoch prípadoch súd konštatuje porušenie čl.8). Vo veci Sérvulo & Associados - Sociedade de Advogados, Rl c. Portugalsko (sťažnosť č. 27013/10) išlo o prehliadku elektronických nosičov advokátskej kancelárie na základe 35 kľúčových slov bežne používaných v právnickom prostredí, namietaná bola prílišná šírka príkazu, ESĽP však nevzhliadol porušenie čl. 8 – za adekvátne záruky považoval prítomnosť vyšetrujúceho sudcu, zástupcu komory a samotného advokáta, ktorého priestory boli prehľadávané. Podľa jeho vedomostí zo žiadneho rozhodnutia ESĽP nevyplýva nutnosť zveriť selekciu údajov na komoru, alebo jej zástupcu. Túto musí z povahy veci vždy vykonať prehliadku vykonávajúci orgán.

Lepšie by možno bolo, aby selekcia dôkazov prebehla priamo na mieste, znalcom. Avšak to by sa dalo za predpokladu, že SAK umožní vykonať prehliadku a selekciu.

Aj ustanovenie § 106a ods. 4 Trestného poriadku je v praxi neaplikovateľné, pretože predpokladá, že návrh prokurátora, ktorým žiada súd o nahradenie súhlasu zástupcu SAK musí byť odôvodnený, okrem iného aj tým akej veci sa listiny týkajú. Ak sa OČTK nemohli oboznámiť s obsahom takejto listiny alebo veci, takýto návrh nie je možné ani odôvodniť. Je potrebné uviesť, že všetky dôvody, ktoré viedli súd alebo prokurátora k vydaniu príkazu, resp. súhlasu na prehliadku u advokáta, sú už v príkaze na prehliadku odôvodnené. A čo ak páchatelia trestnej činnosti si listiny alebo iné veci uložia u advokáta, a k týmto sa OČTK nikdy nedostanú. Toto ustanovenie zavádza tzv. procesnú „exempciu“ u vecí, ktoré sa nachádzajú u advokátov.

P. Erdös poukázal na to, že je prehliadka „bežná“ a prehliadka u advokáta, a na počítače treba osobitný príkaz, ide o iný režim ako domová prehliadka. Pokiaľ ide o počítače, v praxi znalec chodieva s políciou.

6

Predseda komisie M. Vetrák uviedol, že takto až sudca môže pribrať znalca, až vo fáze na súde, a uvažoval nad úpravou, aby znalec mohol do toho vstúpiť skôr. Berie to ako otvorenú otázku. A ak je prehliadok u advokátov 5-6 ročne, je to zvládnuteľné aj pre súdy.

M. Hanáková poukázala na skutočnosť, že znalec v danom odbore nemusí byť vždy hneď k dispozícii. Na druhej strane, znalec, ktorý bol (ak bol) na mieste pri prehliadke, môže byť iný ako znalec, ktorého priberie sudca.

M. Dilong doplnil, že potom by OČTK museli lepšie plánovať a pripravovať prehliadky, keby chceli znalca, aby ten bol v danom čase k dispozícii. Pôsobí pri zaisťovaní a správe majetku a vedia, že treba s ním nakladať tak, aby sa nepoškodil a nestrácal hodnotu. V niektorých prípadoch prišiel zaistiť majetok dokonca sudca sám, a aj si to sám spísal.

Poslanec L. Kyselica navrhol, aby o tom diskutovali zástupcovia SAK, aj prokuratúry. M. Vetrák doplnil, že ešte bude aj stretnutie s ministrom. Bude potrebné tento návrh zákona zaradiť na koniec novembrovej schôdze.

Predseda komisie M. Vetrák zhrnul, že v danom návrhu sa zatiaľ dohodlo preformulovať ods. 1, uvažovať o pribratí znalca skôr ako až na súde, vylepšiť ods. 2, a poslanec Kyselica a P. Erdös si pošlú možné zmeny – úpravy a po ich zhode sa to pošle na MS SR.

A. Vika za OLAP upozornil, že pri pozmeňujúcom návrhu treba brať do úvahy aj pripomienky z časti C. ich stanoviska, aby sa jednotlivé body nevylučovali.

R. Procházka sa pozastavil nad tým, ako vznikajú zákony. Aj keď sa prijme táto úprava. Bude sa to porušovať a nikto s tým nič neurobí. Niet toho, kto by to OČTK efektívne vytkol, ich pochybenia. Za slabého fungovania našich opravných prostriedkov sa to aj tak dostane do Štrasburgu, t. j. predtým musí zlyhať veľa inštitúcií, čo je smutné. Aj teraz je ten trestný poriadok dobrý, ale nedodržiava sa. Vyslovil názor, že pokiaľ advokát nie je podozrivý/obvinený, nemajú OČTK mať právo vôbec robiť prehliadku v priestoroch jeho kancelárie. Advokátske tajomstvo musí byť chránené, jediné prelomenie je, ak by to mohlo prekaziť spáchanie trestného činu do budúcna. Má klienta, advokáta, ktorému vzali OČTK počítač aj mobil a rok sa k nim nevie dostať, až po 8 mesiacoch od zaistenia to dali preskúmať znalcovi, čo robili tých 8 mesiacov? Rok to trvá a nemá mu kto pomôcť. Neexistuje žiadna zodpovednosť, ako sa nakladá s pravidlami. Takto nebude fungovať ani navrhovaná úprava. Nad OČTK nie je žiadny dozor. Máme pravidlá, máme judikatúru. Zlyhanie nie je na strane normotvorcu, ale na strane orgánov aplikácie práva. Vychádza sa z toho, že problém je na strane zákona, ale keby sa už doterajší zákon aplikoval poriadne, nemuseli by sme to tu riešiť.

Poslanec L. Kyselica poukázal, že ak je niekto obvinený, v zásade nikto nejde na prehliadku k jeho advokátovi. A ak by platil absolútny zákaz prehliadať kancelárie advokátov,

7

zvádzalo by to páchateľov trestných činov odkladať si dôkazy (napr. vražednú zbraň) priamo v kancelárii advokáta.

Predseda komisie M. Vetrák doplnil, že tiež nie je spokojný, ako sa tvoria zákony, uviedol, že eviduje požiadavku viacerých predsedov parlamentných výborov, aby aj výbory mohli vrátiť návrh zákona na dopracovanie, nielen plénum parlamentu. Je tu veľa poslaneckých návrhov, ktoré sa narýchlo prerábajú medzi prvým a druhým čítaním, a nie je to dobre, ale tento stav bol zavedený v minulosti a dá sa zmeniť len postupne a najmä úpravou rokovacieho poriadku a postojom poslancov k legislatívnemu procesu.

Povinnosti vlády podľa čl. 5 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej

zodpovednosti

Predseda komisie M. Vetrák na úvod uviedol problematiku, a to že čl. 5 uvedeného ústavného zákona predpokladá isté povinnosti vlády, ak výška dlhu dosiahne určitý percentuálny podiel na HDP - predložiť opatrenia Národnej rade SR alebo až požiadať ju o vyslovenie dôvery. Môže byť na stole otázka, aký je sankčný mechanizmus pre vládu SR v prípade, ak sa vláda neuznesie na požiadaní o vyslovenie dôvery, pretože na to nebude dostatok hlasov. Existuje už prípad Súdnej rady SR, ktorá sa neuzniesla na nejakej svojej ústavnej povinnosti a bez prítomnosti sankcie sa nič nedá robiť. Ak sa nezmení ústavný zákon, v máji budúceho roka môžeme byť svedkami takejto situácie. Mala by vláda vôbec o tom hlasovať alebo by mohol za vládu podať návrh na vyslovenie dôvery predseda vlády, keďže zastupuje vládu navonok ?

M. Dilong navrhol sa pozrieť na úpravy v Nemecku, Rakúsku a ČR a poradiť sa s odborníkmi aj na Slovensku. V tejto veci je potrebné rozhodnutie, ktoré bude udržateľné aj tri volebné obdobia.

M. Kačaljak poukázal na ekonomické sankcie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by hneď deklarovala nefunkčnosť opatrení. Mohlo by to však ovplyvniť aj Plán obnovy. V krajnosti uvažoval, do akej miery má prezident považovať, že nepožiadaním o vyslovenie dôvery (ako ústavná povinnosť) už vláda dôveru nemá, a mohol by napr. vetovať všetky zákony. Lebo iné páky nemá.

R. Procházka poukázal, že ak je povinnosť kolektívneho orgánu, ten je povinný ju splniť. Zohľadňujúc doterajšiu prax, vždy sa hlasovalo na vláde. Na druhej strane, predseda vlády zastupuje vládu navonok, vedel by si predstaviť aj konanie predsedu vlády samostatne.

Rôzne: -

M. Vetrák, v.r.

predseda komisie