Hlasovanie o návrhu programu

Za / proti / zdržal sa: 10 / 0 / 0 (program bol schválený)

K bodu 1

Prvý bod predniesol poslanec výboru Juraj Krúpa, ktorý uviedol, že v súčasnosti je potrebné venovať pozornosť situácii týkajúcej sa Spojených štátov amerických, najmä v kontexte úvah o anexii územia. Zdôraznil, že takéto kroky predstavujú porušenie medzinárodného práva a princípu územnej celistvosti štátov. Poukázal na to, že podobné vyjadrenia, vrátane tých, ktoré sa týkajú Grónska a zaznievajú zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa objavujú opakovane a nemožno ich ignorovať. Podľa jeho názoru tieto postoje neposkytujú dostatočný základ pre konzistentný prístup k medzinárodným otázkam, napríklad vo vzťahu k Iránu. Záverom konštatoval, že daná téma je stále aktuálna a je vhodné o nej viesť širšiu diskusiu nielen na pôde výboru.

Rozprava

Predseda výboru Marián Kéry uviedol, že v návrhu uznesenia nenašiel žiadne problematické časti. Zdôraznil, že pri hodnotení porušovania medzinárodného práva pristupuje konzistentne bez ohľadu na to, ktorý štát sa ho dopúšťa. V súvislosti s Grónskom poukázal na to, že ide o neoddeliteľnú súčasť Dánskeho kráľovstva a nemožno tolerovať spochybňovanie jeho statusu. Zároveň navrhol technickú úpravu textu uznesenia, konkrétne nahradiť slovo „prebiehajúce“ slovom „pokračujúce“.

Predseda výboru následne ukončil rozpravu a dal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu technického charakteru.

Hlasovanie

Za / proti / zdržal sa: 10 / 0 / 0 (uznesenie bolo schválené)

K bodu 2

Návrh uznesenia predložil poslanec Roman Mikulec a uviedol, že návrh uznesenia sa týka presadzovania cudzích štátnych záujmov na úkor Slovenskej republiky. Poukázal na informácie, ktoré sa v poslednom období dostali na verejnosť a naznačujú možnú koordináciu medzi predstaviteľmi Ruskej federácie a Maďarska pri presadzovaní ruských záujmov v rámci Európskej únie. Zdôraznil, že tieto skutočnosti vyvolávajú vážne podozrenia a nastoľujú otázku, či nedochádza k uprednostňovaniu cudzích záujmov pred záujmami Slovenskej republiky. Zároveň upozornil na informácie týkajúce sa možného ovplyvňovania volieb v roku 2020 zo zahraničia, pričom poukázal na uniknutú komunikáciu medzi predstaviteľmi Maďarska a Ruskej federácie. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu preverenia týchto podozrení príslušnými orgánmi. Uviedol, že návrh uznesenia vyzýva orgány činné v trestnom konaní na prešetrenie

uvedených skutočností a generálneho prokurátora na prijatie opatrení na ochranu volieb. Zdôraznil, že cieľom uznesenia je ochrana zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Záverom požiadal členov výboru o podporu návrhu.

Rozprava

Poslanec Michal Bartek uviedol, že návrh uznesenia považuje za politicky motivovaný a nesúhlasí s jeho formuláciou, ani obsahom. Kritizoval tvrdenia o možnom ovplyvňovaní volieb zo zahraničia, pričom zdôraznil, že podľa jeho názoru neexistujú relevantné dôkazy o tom, že by Peter Pellegrini žiadal zásah do volebných procesov. Poukázal aj na vyjadrenia predstaviteľov bývalej vládnej koalície, ktorí podľa neho rovnako otvárali otázky zahraničných zásahov, napríklad v súvislosti s pôsobením špecializovaných tímov voči médiám, či určitým skupinám. V súvislosti so zahraničnopolitickými témami uviedol, že niektoré kroky Slovenskej republiky, napríklad v oblasti sankčnej politiky alebo energetickej bezpečnosti, nemožno interpretovať ako presadzovanie cudzích záujmov. Ako príklad uviedol snahu zabezpečiť dodávky ropy prostredníctvom ropovodu Družba, čo podľa neho predstavuje legitímnu obhajobu národných záujmov Slovenskej republiky v súlade s postojmi Európskej únie. Zároveň poukázal na to, že ak sa hovorí o zahraničnom zasahovaní do volieb, nemožno podľa neho ignorovať ani možné vplyvy zo strany iných štátov, vrátane západných krajín. Zdôraznil, že akékoľvek zasahovanie do demokratických procesov považuje za neprijateľné bez ohľadu na jeho pôvod a že ide o tému, na ktorej by mala panovať širšia politická zhoda. Na záver uviedol, že návrh uznesenia nepodporí, keďže ho považuje za neodôvodnený a založený skôr na politických tvrdeniach než na overených skutočnostiach. Zároveň vyjadril očakávanie, že otázky týkajúce sa možných zahraničných vplyvov budú predmetom ďalších diskusií, napríklad na pôde výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Podpredseda výboru Tomáš Valášek reagoval na predchádzajúce vystúpenia s tým, že považuje za potrebné držať sa faktov a overiteľných informácií. Odmietol tvrdenia o britskom zasahovaní do volieb, ktoré označil za nepodložené, pričom poukázal na to, že podobné podozrenia neboli potvrdené ani orgánmi činnými v trestnom konaní. Zdôraznil, že ak existujú akékoľvek relevantné podozrenia alebo dôkazy, je potrebné ich predložiť príslušným orgánom na preverenie.

Poslanec Milan Majerský vo faktickej poznámke uviedol, že pred voľbami bolo podľa jeho názoru možné sledovať prepojenia medzi niektorými aktérmi a zdrojmi financovanými z Ruskej federácie. Zdôraznil, že súčasťou volebnej kampane boli aj dezinformačné weby a rôzne formy podpory jednotlivých politických subjektov. Uviedol, že tieto skutočnosti bolo možné vnímať aj prostredníctvom verejných vystúpení a aktivít politických predstaviteľov. Zároveň poukázal na to, že v spoločnosti sa diskutovalo o možných finančných tokoch zo zahraničia, a to zo západu aj z východu. Záverom konštatoval, že ide o tému, ktorá si vyžaduje ďalšiu pozornosť.

Poslanec Michal Bartek vo faktickej poznámke uviedol, že označovanie médií za dezinformačné považuje za subjektívne a závislé od individuálneho názoru. Zdôraznil, že podľa jeho názoru existujú médiá, ktoré sú financované zo zahraničia, pričom poukázal na potrebu vnímať túto skutočnosť vyvážene. Zároveň reagoval na tvrdenia o zahraničnom zasahovaní do

volieb a uviedol, že podľa jeho informácií prebehla kampaň podporovaná Ministerstvom zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, ktorej cieľom bolo zvýšiť volebnú účasť na Slovensku. V tejto súvislosti poukázal na osoby zapojené do kampane, ktoré podľa neho následne pôsobili v politickom prostredí. Zdôraznil, že podobné aktivity by boli vnímané citlivo aj v prípade, ak by ich realizovali iné štáty, napríklad Ruská federácia.

Podpredseda výboru Tomáš Valášek uviedol, že podporuje návrh uznesenia predložený poslancom Romanom Mikulcom. Zdôraznil, že viaceré skutočnosti, ktoré sa v poslednom období objavili vo verejnom priestore, podľa jeho názoru neboli dostatočne vysvetlené, najmä pokiaľ ide o vyjadrenia predstaviteľov Maďarska naznačujúce možnú koordináciu pri presadzovaní určitých záujmov. V tejto súvislosti poukázal aj na otázky týkajúce sa pôsobenia zahraničných aktérov a ich potenciálneho vplyvu na rozhodovanie Slovenskej republiky. Vyjadril pochybnosti o tom, či sú niektoré kroky v súlade s deklarovanou suverénnou zahraničnou politikou Slovenskej republiky, a upozornil na problematickosť podpory osôb spájaných s Ruskou federáciou. Zároveň zdôraznil, že otázky možného zasahovania do volebných procesov by nemali byť zľahčované a je potrebné ich dôsledne preveriť príslušnými orgánmi. Poukázal na to, že verejnosť očakáva transparentné vysvetlenie týchto podozrení, aby nedochádzalo k znižovaniu dôvery v demokratické inštitúcie. Kriticky sa vyjadril aj k niektorým aktivitám politických predstaviteľov, najmä pokiaľ ide o ich zahraničné kontakty a komunikáciu, ktoré podľa jeho názoru vyvolávajú otázky o ich účele a obsahu. Zdôraznil, že v minulosti by podobné situácie vyvolali výraznejšiu verejnú reakciu.

Poslanec Michal Bartek vo faktickej poznámke reagoval na predchádzajúce vystúpenia a spochybnil tvrdenia o zahraničnom ovplyvňovaní volieb zo strany Ruskej federácie. Uviedol, že podľa jeho názoru neboli prezentované dôkazy o tom, že by polícia Slovenskej republiky oficiálne konštatovala takéto zasahovanie do volebných procesov. Zároveň poukázal na tvrdenia o možných finančných tokoch zo zahraničia, ktoré podľa neho smerovali k určitým politickým subjektom, pričom zdôraznil, že tieto skutočnosti sú podľa jeho názoru preukázateľné. Kriticky sa vyjadril aj k vyjadreniam niektorých politických predstaviteľov, ktorí hovorili o možnom zasahovaní ruských agentov do volieb, a spochybnil ich opodstatnenosť. V tejto súvislosti vyzval na predloženie konkrétnych dôkazov a zdrojov, z ktorých takéto tvrdenia vychádzajú. Záverom položil otázku, či ide o podložené informácie, alebo o neoverené tvrdenia.

Poslanec Milan Majerský vo faktickej poznámke uviedol, že podľa jeho názoru sa v súvislosti s predvolebným obdobím objavia ďalšie informácie, ktoré môžu objasniť niektoré okolnosti politického diania. Naznačil, že verejnosť môže byť prekvapená zistenými skutočnosťami, najmä pokiaľ ide o aktivity niektorých politických predstaviteľov vrátane ich zahraničných ciest.

Podpredseda výboru Tomáš Valášek vo faktickej poznámke uviedol, že diskusia by mala byť vedená na základe overiteľných faktov a nie nepodložených tvrdení. Zdôraznil, že ak sú vznášané obvinenia týkajúce sa zahraničného zasahovania alebo financovania, je potrebné ich podložiť konkrétnymi dôkazmi. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní sa už niektorými z uvedených tvrdení zaoberali a neidentifikovali ich ako porušenie zákona. Zároveň uviedol, že ak existujú ďalšie relevantné informácie, mali by byť predložené príslušným inštitúciám na preverenie.

Poslanec Juraj Krúpa uviedol, že aj keď je možné mať výhrady voči niektorým formuláciám návrhu uznesenia, jeho podstata spočíva vo všeobecnom odmietnutí akéhokoľvek zasahovania do vnútorných záležitostí štátu, vrátane predvolebného procesu. Zdôraznil, že uznesenie obsahuje konkrétne príklady, ktoré podľa neho vyvolávajú citlivé reakcie zo strany niektorých politických predstaviteľov, čo môže naznačovať ich relevanciu. Poukázal aj na širší kontext vyjadrení zo zahraničia, najmä z Maďarska, ktoré podľa neho prispievajú k pochybnostiam o možnom ovplyvňovaní politického diania. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu otvorenej diskusie a objasnenia týchto otázok. Zároveň odmietol tvrdenia o zasahovaní zo strany NATO, pričom poukázal na charakter tejto organizácie ako obranného zoskupenia bez nástrojov na priame ovplyvňovanie volebných procesov. Vysvetlil, že aktivity financované zo zahraničia, napríklad v oblasti podpory občianskej participácie alebo zvyšovania volebnej účasti, sú štandardnou súčasťou medzinárodnej spolupráce a prebiehajú transparentne. V tejto súvislosti poukázal aj na projekty zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti, ktoré sa realizujú aj na Slovensku, napríklad formou prednášok a vzdelávacích aktivít. Zdôraznil, že cieľom takýchto iniciatív je podporiť informovanosť a demokratické procesy, nie ich ovplyvňovať. Záverom uviedol, že diskusia o financovaní a zahraničných vplyvoch by mala byť vedená vyvážene a na základe overiteľných informácií. Poukázal na to, že niektoré prípady financovania zo zahraničia boli v minulosti zdokumentované, pričom zdôraznil potrebu ich riadneho prešetrenia príslušnými orgánmi.

Poslanec Michal Bartek vo faktickej poznámke uviedol, že problém nevidí v samotnej podpore volebnej účasti, ale v prípade, ak je takáto kampaň financovaná zo zahraničných zdrojov. Zdôraznil, že podobné aktivity by boli podľa neho vnímané negatívne bez ohľadu na to, z ktorej krajiny by pochádzali. Ako príklad uviedol hypotetickú situáciu, v ktorej by bola kampaň na zvýšenie volebnej účasti financovaná Ruskou federáciou, pričom zdôraznil, že aj takýto prípad by považoval za neprijateľný. V tejto súvislosti poukázal na potrebu rovnakého prístupu k hodnoteniu zahraničných vplyvov, či už ide o západné alebo východné krajiny.

Poslanec Juraj Krúpa v reakcii uviedol, že spolupráca so zahraničnými partnermi, vrátane mimovládnych organizácií, je podľa jeho názoru štandardnou súčasťou demokratických procesov. Zdôraznil, že takéto aktivity sú transparentné, verejne kontrolovateľné a často súvisia s podporou demokratizácie a občianskej participácie. Poukázal na to, že podobné iniciatívy boli v minulosti spochybňované, avšak ide o bežnú prax aj v rámci Európskej únie. Uviedol, že finančné toky spojené s týmito aktivitami sú riadne evidované, podliehajú kontrole a sú súčasťou legálneho rámca, vrátane daňových povinností. Zároveň zdôraznil rozdiel medzi transparentnými a regulovanými finančnými tokmi a aktivitami, ktoré prebiehajú netransparentne alebo mimo oficiálnych mechanizmov. Podľa jeho názoru je dôležité tieto rozdiely jasne rozlišovať a nevytvárať neodôvodnené paralely.

Predseda výboru Marián Kéry v rozprave uviedol, že návrh uznesenia považuje za nedostatočne podložený a kritizoval viaceré jeho časti, ktoré podľa jeho názoru stoja na neoverených tvrdeniach. Zdôraznil, že niektoré prezentované argumenty nie sú konzistentné a neodrážajú reálny stav. V tejto súvislosti poukázal na medzinárodný kontext a uviedol, že vzťahy medzi politickými predstaviteľmi rôznych štátov sú bežnou súčasťou diplomacie. Zároveň zdôraznil, že komunikácia medzi predstaviteľmi štátov, vrátane členských krajín Európskej únie či NATO, je štandardným nástrojom zahraničnej politiky. Odmietol tvrdenia, že by slovenská zahraničná politika konala v prospech cudzích záujmov, a ako príklad uviedol

konkrétne prípady, ktoré podľa jeho názoru svedčia o ochrane záujmov občanov Slovenskej republiky. Zároveň zdôraznil, že diplomacia zahŕňa rokovania a hľadanie riešení aj v citlivých otázkach. Zároveň odmietol obvinenia týkajúce sa koordinácie s inými štátmi v otázkach migrácie alebo volebných procesov, ktoré označil za nepodložené. Zdôraznil, že takéto tvrdenia by mali byť podložené dôkazmi, inak ide o špekulácie. Záverom uviedol, že návrh uznesenia nepodporí a bude hlasovať proti jeho prijatiu.

Poslanec Roman Mikulec reagoval na predchádzajúcu diskusiu s tým, že podľa jeho názoru dochádza k zamieňaniu faktov s dojmami. Zdôraznil, že cieľom predloženého uznesenia nie je preukazovať konkrétnu vinu, ale upozorniť na existenciu podozrení, že by mohlo dochádzať k presadzovaniu cudzích záujmov na úkor Slovenskej republiky. Uviedol, že výbor nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto nemá ambíciu predkladať exaktné dôkazy, ale vyzvať príslušné inštitúcie na ich preverenie. V reakcii na vystúpenie poslanca Barteka poukázal na to, že v minulosti existovali zdokumentované prípady zahraničných vplyvov a podľa jeho slov je známe, že takéto aktivity prebiehajú nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom kontexte. Zdôraznil, že pôsobenie zahraničných aktérov, vrátane spravodajských služieb, je realitou, ktorú nemožno ignorovať, a že tieto aktivity môžu predstavovať bezpečnostné riziko. Zároveň upozornil na širší rámec hybridných hrozieb a možných vplyvových operácií, ktoré podľa neho môžu ovplyvňovať vnútropolitické dianie. Uviedol, že o niektorých skutočnostiach nie je možné hovoriť verejne, avšak považuje ich za závažné a hodné pozornosti. Zdôraznil, že cieľom uznesenia je vyjadriť spoločný postoj výboru k potrebe ochrany národných záujmov Slovenskej republiky a vyzvať kompetentné orgány na dôkladné preverenie existujúcich podozrení. Zároveň vyjadril nepochopenie nad odmietavým postojom časti členov výboru voči takémuto kroku. Záverom uviedol, že diskusia by nemala byť o vzájomnom dokazovaní, kto má pravdu, ale o spoločnom záujme zabezpečiť, aby nedochádzalo k presadzovaniu cudzích záujmov na úkor Slovenskej republiky. Dodal, že ak existujú pochybnosti, mali by byť riadne prešetrené a verejnosť by mala byť o výsledkoch informovaná.

Predseda výboru Marián Kéry v reakcii uviedol, že oceňuje vecný a konštruktívny priebeh diskusie, avšak nesúhlasí s interpretáciou návrhu uznesenia ako všeobecného odmietnutia zasahovania cudzích mocností. Podľa jeho názoru návrh obsahuje konkrétne tvrdenia, ktoré považuje za tendenčné a nepodložené, najmä pokiaľ ide o obvinenia týkajúce sa ovplyvňovania volieb v roku 2020. Zdôraznil, že odmieta tvrdenia, že by slovenskí politickí predstavitelia žiadali zahraničné zasahovanie do volieb. Rovnako sa ohradil voči tvrdeniam o koordinácii s inými štátmi v otázkach migrácie, ktoré označil za nepreukázané. V tejto súvislosti poukázal na fungovanie štátnych inštitúcií, najmä Slovenskej informačnej služby, ktorá má podľa jeho názoru kompetencie tieto otázky riešiť. Zároveň uviedol, že diplomatické kontakty, vrátane stretnutí s veľvyslancami rôznych krajín, sú bežnou súčasťou výkonu jeho funkcie predsedu výboru a nemožno ich interpretovať ako prejav podpory konkrétnych zahraničných záujmov. Zdôraznil, že záujem o dianie na Slovensku majú viaceré štáty, nielen Ruská federácia, ale aj ďalší globálni aktéri. Záverom uviedol, že je potrebné pristupovať k tejto téme vyvážene a bez selektívneho hodnotenia jednotlivých prípadov.

Poslanec Roman Mikulec v reakcii uviedol, že nespochybňuje právo predsedu výboru stretávať sa s diplomatickými zástupcami, keďže ide o štandardnú súčasť výkonu funkcie. Zdôraznil však, že jeho vystúpenie aj návrh uznesenia sa týkajú konkrétnych skutočností, ktoré sa podľa jeho názoru dostali na verejnosť a zasluhujú si objasnenie. Uviedol, že cieľom

uznesenia je poukázať na potrebu transparentnosti, najmä pokiaľ ide o komunikáciu medzi predstaviteľmi jednotlivých štátov, a vyzvať na jej prešetrenie príslušnými orgánmi. Zároveň zdôraznil, že výbor nemá ambíciu nahrádzať orgány činné v trestnom konaní, ale vyjadriť jasný postoj k ochrane národných záujmov Slovenskej republiky. Poukázal na to, že návrh uznesenia môže pôsobiť všeobecne, avšak jeho podstatou je odmietnutie akéhokoľvek zasahovania do vnútorných záležitostí štátu. Zdôraznil, že takéto zasahovanie nemožno ignorovať, najmä v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie v Európe. V tejto súvislosti poukázal na aktivity Ruskej federácie, ktoré podľa neho ovplyvňujú dianie v Európe, pričom zdôraznil, že ide o širší fenomén zahŕňajúci aj ďalšie štáty. Záverom uviedol, že je potrebné tieto otázky otvorene pomenovať a venovať im náležitú pozornosť.

Hlasovanie

Za / proti / zdržal sa: 4 / 6 / 0 (uznesenie nebolo schválené)