72. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti bola zvolaná predsedníčkou výboru Vladimírou Marcinkovou na základe pozvánky z 9. marca 2023.

Návrh programu:

1.Informácia o rokovaní Rady EÚ pre životné prostredie, ktoré sa uskutoční 16. marca 2023

predloží:minister životného prostredia SR Ján Budaj

spravodajca:poslanec Ján Oravec

2.Návrh uznesenia k porušovaniu ľudských práv v súvislosti s nútenou deportáciouukrajinských civilistov na územie Ruskej federácie a núteným osvojovanímukrajinských detí v Ruskej federácii

predloží: predsedníčka výboru

spravodajca: poslanec Peter Osuský

3.Návrh uznesenia k situácii v Iráne a Afganistane so zreteľom na práva žien

predloží: predsedníčka výboru

spravodajca: poslanec Peter Osuský

4.Informácia o nových návrhoch právnych aktov EÚ a o predbežných stanoviskách predložených podľa § 58a ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

predloží:predsedníčka výboru

spravodajca:poverení členovia výboru

5.Rôzne

Hlasovanie o programe: 8/0/0 (za/proti/zdržal sa)

K bodu 2

Návrh uznesenia k porušovaniu ľudských práv v súvislosti s nútenou deportáciouukrajinských civilistov na územie Ruskej federácie a núteným osvojovanímukrajinských detí v Ruskej federácii

Materiál predložila predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková v krátkosti uviedla, že návrhom chcela nadviazať na vyjadrenia, ktoré prichádzajú z úrovne Európskej únie (ďalej „EÚ“) a aj iných krajín EÚ a vzhľadom na to, že predsednícka krajina už zisťovala, ktoré krajiny sa vyjadrili k tejto nútenej deportácii ukrajinských detí do Ruska, chcela aby európsky výbor toto konanie odsúdil.

Návrh uznesenia predniesol podpredseda výboru Peter Kmec.

Rozprava:

Poslanec Peter Osuský vyhlásil, že ide o neblahú tradíciu totalitných a zločineckým režimov, kedy boli vypálení lidickí muži a deti boli rozdelené do dvoch kategórií – jednu kategóriu vybrali na ponemčenie a druhá kategória bola v koncentračnom tábore splynovaná v plynových autách. Zhrnul, že posun od nacizmu k Putinovi nastal iba v tom, že zrejme nepoužíva plynové autá, ale samotný akt odňatia detí a ich prevedenie do inej krajiny je rovnakým zločinom ako bola lidická výchova budúceho nemeckého národa.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková dodala, že o tomto uznesení bolo informované aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej „MZVaEZ SR“), od ktorého žiadala aj spätnú väzbu. MZVaEZ SR následne navrhlo zopár zmien termínov, ktoré boli akceptované ako pripomienky a zapracované do textu.

Hlasovanie o návrhu uznesenia: 7/0/3 (za/proti/zdržal sa)

K bodu 1

Informácia o rokovaní Rady EÚ pre životné prostredie, ktoré sa uskutoční 16. marca 2023

Materiál predložil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča.

Štátny tajomník Michal Kiča ospravedlnil pána ministra Jána Budaja a uviedol, že sa akurát zúčastňuje rokovania vlády. Vyhlásil, že Rada ministrov pre životné prostredie (ďalej „Rada ministrov pre ŽP“) má bohatý program a prvým bodom je návrh revízie smernice o priemyselných emisiách, ku ktorému má Slovenská republika (ďalej „SR“) pozíciu schválenú týmto výborom prostredníctvom tichej procedúry. Uviedol, že podstatou tejto revízie je prísnejšia kontrola povolenia na emisie z priemyslu do ovzdušia a vôd, zvýšenie investície do nových a čistejších technológií, podpora udržateľného rastu odvetví, zriadenie inovačného centra pre priemyselné emisie a celkovo intenzívnejšia podpora dekarbonizácie priemyslu. Ďalej vyhlásil, že pre SR bolo kľúčové, aby slovenská pozícia bola v súlade so záujmami najmä slovenských poľnohospodárov a preto intenzívne komunikujú s kolegami z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a spolu so skupinou rovnako zmýšľajúcich štátov sa im podarilo presadiť zvýšenie limitov pre emisie zo živočíšnej výroby. Ďalším bodom je nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov, kde k zmenám patrí úprava cieľov pre zníženie produkcie odpadov z obalov. Štátny tajomník uviedol, že cieľom Slovenska je, aby zo zmien pre Slovensko nevyplývali žiadne dodatočné opatrenia vzhľadom na to, že už v súčasnosti ide Slovensko nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z európskej legislatívy vďaka úspešnému zavedeniu zálohovacieho systému. Tretím bodom programu je

nariadenie o certifikácii odstraňovania uhlíka, ktorého účelom je zaviesť jednotnú certifikáciu, harmonizovanú v rámci EÚ. Štátny tajomník uviedol, že vo všeobecnosti takýto návrh vítajú a pozíciu koordinovali spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR avšak majú určité výhrady, ktoré sa týkajú zachovania záujmov SR najmä v oblasti samotných certifikačných mechanizmov a zároveň nechcú, aby sa prostredníctvom certifikácie zachytávania uhlíka v pôde nahrádzal systém znižovania priamych emisií v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Štvrtým bodom programu je revízia o čistení odpadových komunálnych vôd, ktorú takisto vítajú avšak uviedol, že pre SR môže spôsobovať viaceré praktické problémy, najmä preto, že SR stále dobieha investičný dlh z minulosti z výstavby kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry a preto budú pomerne obozretní pri podporení tejto revízie. Posledným bodom je ozelenenie európskeho semestra, pri ktorom pôjde iba o výmenu názorov a politickú debatu.

Návrh uznesenia predniesol poslanec Ján Oravec.

Rozprava:

Poslanec Ján Oravec navrhol doplniť do uznesenia jeden bod k otázke spaľovacích motorov a zákazu spaľovacích motorov a takýmto spôsobom by chcel, aby Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti uložil ministrovi ŽP SR, aby hlasoval proti tomuto zákazu.

Podpredsedníčka Zita Pleštinská sa spýtala otázku k štvrtému bodu, smernici o čistení odpadových komunálnych vôd a to, aký je postup MŽP SR pri odkanalizovaní drobných obcí, koľko obcí sa musí ešte odkanalizovať, aby sa splnili parametre v rámci SR, či sú obce pripravené a akým spôsobom chce MŽP SR urýchliť tento proces, aby sa mohli obce odkanalizovať v čo najväčšom počte.

Poslanec Milan Mazurek sa opýtal odkiaľ pochádza údaj, že SR akceptovala 350 dobytčích jednotiek ako limit, pretože z jeho rozprávania s poľnohospodármi sa dozvedel, že takýto limit výrazne zasahuje do snahy o budovanie potravinovej bezpečnosti alebo sebestačnosti SR. Ako ďalšiu pod otázku sa spýtal, čí aj iné krajiny, najmä veľký znečisťovatelia v Ázii, zdaňujú hovädzí dobytok za produkciu metánu od istých limitov.

Poslanec Ľudovít Goga sa opýtal ako by sme mal rozumieť emisnej norme Euro 7 a zákazu spaľovacích motorov do roku 2035, či sú to podobné modely alebo odlišné a či by to bolo naozaj niečo také, čo by malo ovplyvniť ekonomiku SR, ktorá je priamo úmerne závislá na výrobe automobilov.

Štátny tajomník Michal Kiča odpovedal, že SR už od roku 2021 vedela, že prichádza balíček „Fit for 55“ a k legislatívnym iniciatívam sa pripravovali pozície, v rámci ktorých sa pripravila pozícia k zvýšeným

CO2 štandardom, ktoré hovoria o limitoch, ktoré je potrebné dodržiavať pri uvádzaní nových vozidiel po roku 2035, čo prakticky znamená zákaz spaľovacích motorov. Príprava pozície prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého sa k pozícii vyjadrilo Ministerstvo hospodárstva SR, zamestnávateľské zväzy a združenia, Zväz automobilového priemyslu na Slovensku a všetky ich pripomienky boli zapracované. Dodal, že by nikdy neprezentovali pozíciu, ktorá by nemala všeobecný súhlas a ktorá by poškodzovala záujmy slovenského priemyslu, naopak predstavitelia slovenských automobiliek sa vyjadrili, že by išli touto cestou aj na základe iniciatív ich domácich centrál, bez ohľadu na to, akým spôsobom sa k tomu bude stavať slovenská vláda. Vyhlásil, že pre SR bolo kľúčové presadenie zachovania princípu technologickej neutrality, možnosť uvádzania e-palív, ktoré sú nízko emisné a takým spôsobom sa nemusí jednať priamo o zákaz spaľovacích motorov a posledným princípom je revízna klauzula. Štátny tajomník ďalej vyhlásil, že pre SR je mimoriadne dôležitou súčasťou dohôd alokačný kľúč v rámci modernizačného fondu a sociálneho klimatického fondu. Uviedol, že odhadom bude Slovensko mať na dekarbonizáciu priemyslu, na podporu slovenského priemyslu a jeho ozeleňovanie minimálne 4 miliardy EUR v rámci modernizačného fondu a 1,4 miliardy EUR v rámci sociálneho klimatického fondu, pričom tieto financie sú súčasťou balíka dohôd, ktoré súviseli s týmito štandardami.

Uviedol, že v tomto otvorení už uzavretých dohôd ide o tri dôležité body, a teda princíp technologickej neutrality, možnosti nových technológií pre palivá, resp. e-palivá a revíznu klauzulu, aby sa nedostali iba do prísľubu Komisie, ale do legislatívneho textu. Uviedol, že si nemyslí, že je v záujme Nemecka odklad alebo posun toho samotného stanoviska. Negatívne alebo kriticky hodnotí pozície Európskej komisie, resp. pozície jej podpredsedu Timmermansa, ktorý svojimi nešťastnými vyjadreniami spochybnil ten záväzok, ktorý Európska komisia dala, čo bolo aj štartovacím impulzom pre oživenie tejto debaty.

K otázke zmeny pozície SR vyhlásil, že je otvorený debatovať o tom, či a akým spôsobom sa dá meniť už uzavretá pozícia SR, avšak uviedol, že táto pozícia vznikala pracne a trpezlivo a preto by uvítal rovnako širokú debatu aká predchádzala príprave pôvodnej pozície aj pri zmene tejto pozícii. Uviedol, že pri príprave pôvodného stanoviska sa nevychádzalo len zo stanoviska Zväzu automobilového priemyslu, ale aj z rozsiahlych analýz napr. Ministerstva financií SR, Útvaru hodnoty za peniaze, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR či Inštitútu environmentálnej politiky. Pôvodná pozícia Slovenska vychádzala z jednoduchého princípu – ako čo najlacnejšie a s najmenšími dopadmi na slovenské hospodárstvo a slovenských obyvateľov zabezpečiť možnosti dekarbonizácie slovenského priemyslu. A naopak, ako z toho čo najviac vyťažiť. V tomto je Slovensko

veľmi úspešnom krajinou a minimálne už len pri tom alokačnom kľúči nám budú ostatné členské krajiny závidieť.

Uviedol, že rozumie tejto politickej debate, ale vyzýva, aby výbor rýchlo a a takto zásadne nemenil pozíciu Slovenska, pretože by to mohlo byť neuvážené. Uviedol, že ak by došlo k dlhodobému oddialeniu uzavretia spomínaných balíčkov na EÚ úrovni, mohlo by to mať fatálne následky pre Slovensko. Ďalej uviedol, že pre doplňujúce uznesenie, ktoré by zmenilo pozíciu SR nebola nájdená opora v rokovacom poriadku Národnej rady alebo v Ústavnom zákone o spolupráci medzi Národnou radou a vládou pri riešení európskych záležitostí.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková sa odvolala na Rokovací poriadok a Ústavný zákon 397 a uviedla, že čokoľvek sa na výbore prijme, zaväzuje Vládu SR pred európskymi orgánmi zastávať stanovisko, ktoré prijal parlament.

Poslanec Ján Oravec, uviedol, že nová situácia si vyžaduje prehodnotenie stanoviska SR k danej veci. Vyhlásil, že najväčšia krajina Európy otočila v tejto otázke pozíciu a podľa neho je to trestuhodné, keď my ako krajina, ktorá má v tejto oblasti ekonomické záujmy spolu so sociálnymi dopadmi, by sme v tejto otázke zostali ticho a nezmenili postoj, ktorý tu bol v minulosti. Myslí si, že je logické a potrebné stanovisko zmeniť, a to urýchlene. Reagoval na to, že má byť dodržaný princíp technologickej neutrality. Zákaz spaľovacích motorov so syntetickými palivami považuje za priame popretie tohto princípu. Jednou z alternatív bez emisných alebo nízko emisných áut sú elektromobily, ale nie jediná. Myslí si, že je v našom záujme, aby regulácia, ktorá sa bude prijímať, umožňovala aj iné alternatívy ako sa k bez emisnej doprave dostať. Treba využiť zmenu pozície Nemecka. Uvítal by, keby sa Slovensko aktívne zapojilo do diskusií v Bruseli a pridalo sa k ďalším krajinám, ktoré vyrábajú veľa automobilov – Nemecko, Taliansko, Česko. Slovensko patrí do tejto kategórie jednoznačne. Ďalej by prijal, keby bolo stanovisko Slovenska proti zákazu spaľovacích motorov.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková poďakovala a vyzvala štátneho tajomníka, aby zodpovedal na zvyšné otázky.

Štátny tajomník Michal Kiča reagoval na otázku poslanca Milana Mazureka. Vyhlásil, že predpokladá, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiek SR dobre pozná záujmy slovenských poľnohospodárov a uviedol, že sa oproti pôvodnému návrhu podarilo presadiť výrazné zníženie rozsahu fariem, ktoré by do takéhoto princípu mali spadať. Na európskej úrovni sa nezdaňuje metán pochádzajúci z poľnohospodárstva a nie je to súčasťou tohto návrhu, o ktorom sa bude rokovať na Rade ministrov pre

ŽP. Vyhlásil, že pozícia, ktorú SR prezentuje, vychádza z pozícií a pripomienok Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

V reakcii na otázku pani podpredsedníčky Zity Pleštinskej štátny tajomník uviedol, že miera odkanalizovanosti slovenských obcí bola v roku 2022 69%. Uviedol, že táto smernica sa netýka špecificikého slovenského problému ako je pomerne vysoká miera jednotlivých obcí, ktoré spadajú pod hranicu 2000 ekvivalentných obyvateľov, ktorá je vlastne hranicou pre to, aby spadali pod európske štandardy a ďalšie európske požiadavky z hľadiska odkanalizovanosti odpadových vôd. Vyhlásil, že toto je náš vnútroštátny problém Slovenska pričom to nie je téma, ktorá by sa nejakým spôsobom rozoberala osobitne na Rade ministrov ŽP. Uviedol, že vhodná možnosť pre Slovensko sú decentralizované koreňové čističky. Samozrejme, podľa neho, treba zohľadňovať nákladovú efektivitu pri budovaní kanalizácií aj v menších mestách a obciach a najmä technické realizovateľnosti. Minimálnym štandardom je vynakladaných 40 miliónov eur ročne, ktoré sú financované prostredníctvom Environmentálneho fondu a Regionálneho investičného fondu.

Štátny tajomník Michal Kiča zdôraznil, že prijatie pozmeňujúceho stanoviska SR, ktoré by odďaľovalo hlasovanie na EÚ úrovni nepovažuje za správny krok.

Poslanec Ján Oravec vysvetlil, že návrh uznesenia nevytvára nijaké rigidné stanovisko. Ide o to, že ak vznikne tá situácia, SR by malo postupovať v koordinácii s Nemeckom a tými ďalšími krajinami. Navrhol, aby bol návrh uznesenia doplnený o bod b, ktorý by ukladal Ministrovi životného prostredia, aby sa bezodkladne pridal ku krajinám ako Nemecko, Taliansko, Poľsko alebo Česko, ktoré prejavili nesúhlas s doterajším znením kompromisného návrhu textu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie EÚ 2019/631 a hlasoval proti úplnému zákazu spaľovacích motorov.

Štátny tajomník Michal Kiča upozornil, že sa o danej téme na najbližšom rokovaní určite hlasovať nebude, ani to nie je na programe. Odporučil Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti mať osobitný výbor k tejto pozícii. Vyhlásil, že to určite nebude téma, ktorá by sa vyriešila v najbližších dňoch a preto by bolo vhodné vypočuť si aj zástupcov slovenských automobiliek ako aj zástupcov Ministerstva hospodárstva SR. Vysvetlil, že takáto zmena stanoviska by mohla mať

negatívny dopad na automobilky, ktoré už podnikli kroky v súvislosti s pôvodným znením nariadenia. Zmena stanoviska SR by mala vychádzať z informovaného stanoviska, ktoré zastupuje širší okruh záujmov slovenského priemyslu ako len aktuálnu politickú vôľu, avšak dodal, že toto už je vecou a zodpovednosťou tohto výboru.

Podpredseda výboru Peter Kmec dal hlasovať o návrhu doplneného uznesenia pána poslanca Oravca tak ako ho predniesol.

Hlasovanie o návrhu doplnenia uznesenia: 10/0/0 (za/proti/zdržal sa)

Podpredseda výboru dal následne hlasovať o celkovom znení uznesenia.

Hlasovanie o návrhu uznesenia: 8/2/0 (za/proti/zdržal sa)

Podpredseda výboru Peter Kmec poďakoval štátnemu tajomníkovi Michalovi Kičovi a pristúpil k ďalšiemu bodu rokovania.

K bodu 3

Návrh uznesenia k situácii v Iráne a Afganistane so zreteľom na práva žien

Materiál predložila predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková. Informáciu podal poslanec Peter Osuský.

Poslanec Peter Osuský v krátkosti uviedol svoj postoj k situácii v Iráne. Vysvetlil, že Irán možno považovať za darebácky štát a zdôraznil, že je našou morálnou povinnosťou postaviť sa za tých, ktorí sú obeťami v danom prípade predovšetkým ženy a dievčatá.

Rozprava:

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková vysvetlila, že tento návrh uznesenia je jej iniciatívou, nakoľko je Slovensko jednou z posledných krajín, ktoré sa v rámci parlamentných výborov k situácii v Iráne ešte nevyjadrili. Bolo by silným signálom, keby sa výbor k tejto témy vyjadril a neostal ľahostajný.

Poslanec Milan Mazurek sa zaujímal, z čoho vychádza selekcia, v ktorých štátoch sa budú riešiť práva žien, a v ktorých nie. Uviedol, že sa pýta nie preto, že by si nevážil práva žien, práve naopak. Opýtal sa, prečo sa neprijíma rovnaké uznesenie aj o Saudskej Arábii, kde je podobný problém. Preto sa spýtal, či ide o práva žien alebo o odsúdenie Iránu?

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková vysvetlila, že samozrejme ide o práva žien a iných skupín, ktoré sú utláčané. Vysvetlila, že sa snaží, aby bola politika výboru v korelácii s politikou EÚ. Uviedla, že práve téma ochrany práv žien v Iráne a Afganistane je v súčasnosti veľmi živá na európskej úrovni. Preto vyhlásila, že sa snaží kopírovať aj tie aktivity, ktoré sa dejú na pôde Európskeho parlamentu ako aj vo všeobecnosti v európskej politike, za účelom, aby výbor fungoval v kontinuite s európskymi aktivitami.

Poslankyňa Anna Záborská upozornila, že porušovanie práv žien nie je v týchto krajinách problémom len posledných rokov. Podľa nej sa iba EÚ teraz spamätala. Vyhlásila, že pred štyrmi rokmi EÚ delegácia pre Irán na čele s predsedníčkou Európskeho parlamentu napísala správu, kde tvrdila, že je všetko v poriadku, aj keď v Iráne už pätnásť okov popravujú iba pätnásťročné deti a dodala, že EÚ bola v tejto problematike ticho.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková súhlasila s poslankyňou Záborskou, že toto by nemala byť reakcia len na udalosti posledného roka. Uviedla, že téma je naozaj obsiahla.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková dala hlasovať o návrhu uznesenia.

Hlasovanie o návrhu uznesenia: 9/0/1 (za/proti/zdržal sa)

K bodu 4

Informácia o nových návrhoch právnych aktov EÚ a o predbežných stanoviskách predložených podľa § 58a ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

Rozprava:

Do rozpravy si nikto neprihlásil.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková dala hlasovať o návrhu uznesenia.

Hlasovanie o návrhu uznesenia: 9/1/0 (za/proti/zdržal sa)

Bod rôzne

Návrh odpovedí k dotazníku k 39. polročnej správe COSAC-u

Rozprava:

Do rozpravy si nikto neprihlásil.

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková dala hlasovať o návrhu uznesenia.

Hlasovanie o návrhu uznesenia: 9/0/1 (za/proti/zdržal sa)

Predsedníčka výboru Vladimíra Marcinková informovala, že najbližšia schôdza výboru sa uskutoční 22. marca o 13:00 hodine k nadchádzajúcemu rokovaniu Európskej rady, ktorú predloží predseda vlády SR ako aj k zameraniu činnosti Veľvyslanectva SR v Chorvátskej republike, ktorú predloží dezignovaná veľvyslankyňa pani Kováčová.

Do pozornosti dala aj najbližšie zasadnutie Výborov pre európske záležitosti krajín V4, ktoré sa uskutoční 16. – 18. apríla 2023. Poprosila podpredsedov, aby vytvorili delegáciu.

Taktiež poprosila podpredsedov výboru, aby ju zastúpili počas jej neprítomnosti najbližších 6 týždňov.

Poďakovala za konštruktívnu diskusiu a ukončila zasadnutie výboru.

Marián Kéry Vladimíra Marcinková

Peter Osuský predsedníčka výboru

overovateľ