Schôdzu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky viedol predseda výboru Marián Kéry.

Program rokovania:

1.Obsadenie odštiepeneckých území Ukrajiny armádou Ruskej federácie

Hlasovanie o návrhu programu rokovania: 12/0/0

K bodu 1

M. Kéry privítal pána veľvyslanca I. B. Bratčikova a ospravedlnil sa za omeškané otvorenie zasadnutia ZV NR SR.

Tento bod uviedol p. T. Valášek. Vysvetlil, že jeden z aspektov súčasnej krízy je snaha Ruskej federácie zasiahnuť do práv týkajúcich sa zvrchovanosti SR. Povedal, že obsadenie legitímne uznaného územia Ukrajiny Ruskom je zásadným problémom pre SR a ide o nelegálny akt. Povedal, že sa na zasadnutí ZV NR SR chce zamerať na širšie ruské požiadavky a na to, ako je požadované obmedzenie aktivít členov NATO, ktorí do aliancie vstúpili po roku 1997, vrátane SR. Zdôraznil, že aj napriek vážnosti situácie je potrebné dodržiavať diplomatický protokol.

Pán veľvyslanec I. B. Bratčikov povedal, že toto stretnutie vníma ako snahu poslancov NR SR vypočuť si a porozumieť situácii zo strany Ruska a nezaujate sa pozrieť na fakty, ktoré prinútili Moskvu prijať opatrenia. Upriamil pozornosť poslancov NR SR na zasadnutie Rady bezpečnosti Ruska, kde sa dôkladne prerokovala otázka uznania národných republík a ktoré sa vysielalo naživo centrálnou televíziou. Povedal, že ruské vedenie sa chcelo vyhnúť pokriveným interpretáciám a preto sa rozhodlo hovoriť priamo pred národom. Prieskumy verejnej mienky dokazujú, že absolútna väčšina ruských občanov schválila toto konanie. Osobám, ktoré kritizujú rozhodnutie Moskvy a nepozreli si vysielanie odporúča, aby si priamy prenos pozreli. Vyzval poslancov, aby sa opierali o fakty a dokumenty, nie o propagandu. Spomenul nedávne informácie zo západných krajín vrátane SR, kde sa hovorilo o prítomnosti ruských vojsk na Donbase a že ozbrojené sily Ukrajiny stoja proti Ruskej agresii. V posledných dňoch zaznela informácia o tzv. vtrhnutí ruskej armády na Donbas. Otázka pána veľvyslanca I. Bratčikova znela, či sa tam ruská armáda teda už nachádzala alebo nie? Opýtal sa, či ho ZV NR SR nechal čakať preto, že téma zasadnutia ZV NR SR naozaj zodpovedá skutočnosti. Povedal, že pri príprave na zasadnutie sa pozrel na vyjadrenie ministerky zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Elizabeth Truss, ktorá potvrdila existenciu dôkazov, že nebola zaznamenaná prítomnosť ruských vojsk na Donbase. Objasnil, že posledných osem rokov prebiehal krvavý konflikt na Donbase. Opýtal sa, kde na západe sa odsudzuje nacionalistická politika Kyjeva, kde vidíme odsudzovanie vojnových zločinov proti vlastnému národy a kde je vyšetrovanie krvavých zločinov na Majdane. Politici prinášajú kvety k pomníku tzv. Nebeskej stovky. Nebolo však vyšetrené, prečo došlo k podpáleniu osôb v Odesse. Nevyšetrujú sa ani vraždy novinárov na základe ich národnosti a takisto ani vraždy občanov Donbasu. Povedal, že osoby žijúce na území Donbasu čakajú na vojská Ruska a ich ostreľovanie.

Ako zdroj informácií uviedol zástupcov z Kyjeva. Za celé obdobie sa ostreľovali ľudia v Donbase, ktorí pokojne žili. Z Minských dohovorov vyplynuli isté záväzky, týkajúce sa celého komplexu opatrení. Ukrajina napriek tomu neprestala s ostreľovaním občianskych objektov, sabotovala rokovania v rámci trojstrannej kompaktnej skupiny a Normandského formátu. V podstate opustila tieto dohody. V posledných dňoch sa situácia vyostrila a z neznámych dôvodov niektoré krajiny západu v tom istom čase stiahli svojich pozorovateľov z monitorovacej misie OBSE, ktorá pôsobila na dotykovej línii. Pán veľvyslanec I. Bratčikov povedal, že to nie je náhoda a niečo podobné sa uskutočnilo v roku 2008 pred Gruzínskou agresiou v Južnom Osetsku. Územie Doneckej a Luhanskej národnej republiky boli masívne ostreľované, v dôsledku čoho došlo k obetiam a zničeniu infraštruktúry. V mnohých dedinách a mestách prestali dodávky elektriny a vody a obyvatelia regiónu boli nútení odísť. V rámci evakuácie do Ruskej federácie viac ako 80 000 ľudí bolo nútených opustiť toto územie. Poslancom, ktorí pánovi veľvyslancovi neveria odkázal, aby sa išli pozrieť na druhú stranu demarkačnej línie, nie len tam, kde sú kyjevské vojská. Povedal, že sa nachádzame na prahu obnovenia rozsiahlych bojových operácií, kde existuje hrozba, že zahynú tisíce ľudí, ktorí sú aj občanmi Ruskej federácie. Ruská strana v priebehu 7 rokov, po podpísaní Minských dohôd nástojčivo požadovala, aby západ pôsobil na svojich klientov. Ukrajine poskytovali zbrane a provokovali ju k násilnému riešeniu Donbaského problému. V centre Európy už 8 rokov prebieha humanitárna kríza a civilizovaný západ si problémy nevšíma. Rusko zobralo územie pod svoju ochranu na základe humanitárnych predstáv a so zámerom ochrany mierového obyvateľstva pred reálnym ohrozením ich životov a bezpečnosti. Obavy z hrozby vychádzajú z terajšieho ukrajinského režimu, ktorý nenecháva žiadne možnosti jedine silou riešiť problematiku Donbasu.

Spravodajcom k tomuto bodu bol p. Peter Osuský.

Rozprava:

T. Valášek povedal, že je dôležité vypočuť si obe strany konfliktu a pánovi veľvyslancovi bol poskytnutý priestor na racionálne vysvetlenie ilegálnych činností Ruska na Ukrajine, pričom pán veľvyslanec túto možnosť nevyužil a k vysvetleniu nedošlo. Povedal, že s určitými časťami prejavu súhlasí, na okupovaných území Ukrajiny prebieha konflikt, ktorý si vyžiadal 14 000 obetí. Ale k stratám na životoch došlo v dôsledku činností Ruska z roku 2014, nie zo strany Ukrajiny. T. Valášek v mene Progresívneho Slovenska odsúdil vyhlásenie nezávislosti Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sú okupované Ruskom aj napriek tomu, že podľa medzinárodného práva sú integrovanou súčasťou Ukrajiny. Okupácia je neodôvodnená, nevyprovokovaná, neospravedlniteľná a nelegálna, preto nebude nikdy uznaná medzinárodným spoločenstvom, tak ako anexia Krymu. T. Valášek povedal, že dúfa, že pán veľvyslanec sa len riadi pokynmi a sám neverí vyhláseniam, že Ukrajina si za okupáciu môže sama. Vyjadril dôveru, že ZV NR SR vyjadrí podporu vláde SR, EÚ a medzinárodnej komunite v uvalení prísnych sankcií na Ruskú federáciu a na entity a osoby zodpovedné za kriminálne činy vykonané za posledných 48 hodín. Povedal, že už nejde len o Ukrajinu a spomenul prejav Vladimíra Putina z 21. februára 2022, kedy zopakoval požiadavky podložené NATO stanovené ešte v decembri 2021, aby sa

členské krajiny vrátane SR vzdali práva prijať pomoc od spojeneckých síl bez schválenia Moskvy. Požiadavky upierajú práva Slovenskej republike, čo je v rozpore s Chartou OBSE z roku 1999, ktorá jasne stanovuje v článku 2 bode 8, že všetci signatári majú právo slobodne si vybrať s kým a ako sa chcú brániť. Rovnaký bod explicitne určuje povinnosť krajinám rešpektovať toto právo. Rusko sa snaží toto právo uprieť.

I. Bratčikov sa opýtal T. Valáška, či je diskusia zameraná na Ukrajinu alebo naopak na Slovensko a na požiadavky prezidenta Vladimíra Putina, pretože v jeho návrhoch sa Slovensko vôbec nespomína. Ak sa hovorí o návrhoch Vladimíra Putina, pán veľvyslanec I. Bratčikov navrhol poslancom, aby si ich prečítali. Poprosil kolegov spolu sediacich pri stole, aby sa dodržiavali diplomatické pravidlá, pretože pán veľvyslanec nikoho neoznačil za klamára a vyprosuje si aby sa na jeho adresu takto niekto vyjadroval. Argumenty, ktoré predstavil T. Valášek boli rozoberané na predchádzajúcom zasadnutí ZV NR SR, ktorého sa pán veľvyslanec I. Bratčikov zúčastnil.

M. Kéry povedal, že je zaujímavé, že v reakcii T. Valáška sa hovorí o rusko-ukrajinských vzťahoch, pričom v návrhu jeho uznesenia o nich nie je ani jedna zmienka. Povedal, že strana Progresívne Slovensko zaujala úloha zviditeľniť sa na tejto téme. Vyjadril svoj názor, že návrh uznesenia podľa M. Kéryho nebol konzultovaný len v prezidentskom paláci, ale aj na americkej ambasáde. K vyjadreniam pána veľvyslanca I. Bratčikova povedal, že slovenské médiá neposkytujú dostatočné informácie rovnomerne. Osoby, ktoré majú záujem o dodržiavanie medzinárodného práva a vidia aj iné súvislosti sú automaticky označované za hovorcov Kremľa alebo platených trollov. Povedal, že si je vedomý toho, že konflikt nie je čisto medzi Ruskom a Ukrajinou, definoval ho ako konflikt medzi Ruskou federáciou a NATO. V čase udalostí v Odesse bol M. Kéry zástupcom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Ruská delegácia v roku 2015 všetkým členom rozdávala dokumenty týkajúce sa tragédií v Odesse. Povedal, že je rád, že Slovensko je súčasťou NATO, ale pri riešení konfliktu, ktorý prebieha v súčasnosti nevidí dôvod na to, aby si aliancia naplánovala 9 cvičení na území Ukrajiny. Opýtal sa, aký iný dôkaz je potrebný, že práve toto konanie len zhoršuje situáciu. Opýtal sa, v čom konkrétne si Ruská federácia myslí, že nedošlo k dodržaniu Minských dohôd zo strany Ukrajiny. Objasnil, že dodržiavanie medzinárodného práva nie je o vyjadrovaní sympatií alebo naopak nesympatií voči nejakému štátu alebo národu. Slovensko bez ohľadu na to kto mal možnosť spravovať krajinu a bol vo vládnej koalícii neuznalo ani Kosovo ani Krym a takisto neuzná ani Doneckú a Luhanskú republiku. Spomenul ale, že v prípade Kosova mnohé štáty toto územie uznali. Doneckú a Luhanskú republiku Slovenská republika uznať nemôže, pretože musí myslieť na svoje vlastné záujmy. Dodržiavanie medzinárodného práva je pre malé štáty, akým je aj Slovensko obzvlášť dôležité.

T. Valášek povedal, že M. Kéry svojimi vyjadreniami výrazne oslabil postavenie Slovenskej republiky v očiach inej krajiny.

M. Kéry vysvetlil, že by sa neznížil na túto úroveň keby T. Valášek nepovedal, že zastupuje záujmy Progresívneho Slovenska. Povedal, že Progresívne Slovensko nie je zvolenou stranou a týmto spôsobom sa chce len priživiť.

P. Osuský povedal, že každý poslanec má právo naformulovať si návrh uznesenia ako chce. Úlohou uznesenia je zastupovať názory občanov SR. P. Osusuký povedal, že T. Valášek vybral z prejavu prezidenta Vladimíra Putina presne to, čo siaha na právo Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti.

M. Kéry povedal, že je rád, že vládna koalícia sa konečne zameriava na záujmy Slovenska.

J. Blanár súhlasil s vyjadreniami M. Kéryho. Povedal, že v záujme dosiahnutia mieru a dodržania medzinárodného práva je potrebné vnímať konflikt zo strany všetkých zúčastnených strán. Povedal, že pociťuje hanbu za všetky nedošetrené zločiny vykonaná na Majdane. Opýtal sa pána veľvyslanca, ktoré krajiny OBSE stiahli svojich pozorovateľov, pretože OBSE vníma ako jedného z garantov toho, že objektívne opíšu čo sa na území deje. Zopakoval slová M. Kéryho, že T. Valášek sa tvári ako člen strany Progresívne Slovensko, pričom je v parlamente ako nezaradený poslanec. Obvinil T. Valáška, že celú situáciu a konflikt politizuje. Prečítal návrh uznesenia, kde sa hovorí o návrhu zmluvy medzi Ruskou federáciou a NATO z 21. februára 2021. Opýtal sa poslancov ZV NR SR, či videli návrh tejto zmluvy. Povedal, že nie je možné zostaviť návrh zmluvy na základe zmluvy, ktorá sa nikdy nezrealizovala a obvinil T. Valáška, že si účelovo povytrhával veci z kontextu podľa jeho potreby. Povedal, že T. Valášek do návrhu nezahrnul časť, ktorá hovorí o tom, že krajiny nebudú posilňovať svoju obranu na úkor bezpečnosti iných krajín. Povedal, že nezastupuje záujmy Ruskej federácie ale snaží sa objektívne pozerať na obe strany konfliktu. T. Valáškovi odkázal, že zneužíva svoju pozíciu a ešte viac zhoršuje situáciu. Povedal, že ZV NR SR by sa mal sústrediť na riešenie situácie objektívne.

P. Osuský uznal J. Blanárovi, že Progresívne Slovensko nie je vo vláde ale poznamenal, že tam takisto nie je ani Hlas-SD ani Republika. Ide ale o poslancov, ktorý boli zvolení.

T. Valášek povedal, že história si zapamätá, že keď bolo potrebné sa postaviť za záujmy Slovenskej republiky poslanci SMER-SD sa nepostavili za návrh ale za záujmy moci.

M. Kuriak povedal, že aj keď nie je členom ZV NR SR chcel by sa ospravedlniť za vyjadrenie P. Osuského, ktorý v médiách prirovnal prezidenta Vladimíra Putina k Adolfovi Hitlerovi.

J. Blanár povedal, že nespochybňoval práva T. Valáška ako poslanca, ale spochybňoval politickú stranu, ktorá nebola zvolená.

A. Stančík povedal, že namiesto podpory Slovenska a jeho práva rozhodnúť sa o svojej bezpečnosti sa poslanci SMER-SD rozhodli „dvoriť“ Ruskej federácii. A. Stančík spomenul úsek príhovoru prezidenta Vladimíra Putina, že Ukrajina je výtvorom Lenina a nemá štátnosť. Tieto vyjadrenia sú obzvlášť citlivé pre Slovensko, keďže bolo v područí iných krajín a štátnosť

Slovenska je relatívne mladá. Dodnes jestvujú osoby, ktoré štátnosť popierajú a sú zástancami názoru, aby časť územia Slovenska prislúchalo inej krajine.

J. Blanár sa opýtal, či A. Stančík čítal návrh uznesenia a opýtal sa na počet článkov v zmluve ako dôkaz toho, že A. Stančík je oboznámený s obsahom.

Pán veľvyslanec I. Bratčikov objasnil, že nikde sa neuvádza, že členské krajiny NATO, ktoré sa nimi stali až po roku 1997 majú z aliancie vystúpiť. Hovorí sa o infraštruktúre NATO, ktorá tu nebola. K prejavu Vladimíra Putina sa pán veľvyslanec I. Bratčikov vyjadril, že Ukrajina vznikla v období boľševizmu, teda za Lenina a Stalina. Nejde o spornú otázku, pretože územie Ukrajiny sa pripojilo k ZSSR a následne sa k nemu začali pripájať aj ďalšie územia na západe a východe. Rusko nepopiera existenciu Ukrajiny, štáty majú medzi sebou diplomatické vzťahy. Odpovedal na otázku J. Blanára ohľadom OBSE. USA, Veľká Británia a Dánsko stiahli svojich pozorovateľov, povedal, že ide asi o viaceré krajiny. Povedal, že na otázku, či Rusko porušuje alebo neporušuje medzinárodné právo by sa dalo dlho diskutovať, ale je rád, že sa začína znova používať pojem medzinárodné právo, pretože doteraz sa v NATO používal pojem poriadok medzinárodných pravidiel. Za tento pojem sa skrývali všetky protiprávne aktivity za posledné roky zo strany NATO. Za socializmu sa v západných krajinách hovorilo o porušovaní ľudských práv v ZSSR. Povedal, že na to boli odôvodnenia a spýtal sa, prečo sa teraz zamlčuje, že dochádza k porušovaniu ľudských práv na Donbase. Spomenul Deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktorá hovorí, že základné právo je právo na život. Spomenul vyjadrenie T. Valáška, že konflikt si vyžiadal 14 000 obetí a uznal mu za pravdu. Spýtal sa, kde sú občianske obete a kto strieľal. Rusko hovorí, že na východe Ukrajiny dochádza k vojnovým zločinom. Slovensko podpísalo Rímsky štatút, ktorý je považovaný za Chartu Medzinárodného trestného súdu. Články 2 a 8 obsahujú 5 bodov, k porušovaniu, ktorých práve dochádza na Donbase. Ide o vojnové zločiny proti civilistom. Odporučil poslancom si dané body prečítať. Povedal, že v súčasnosti jestvuje snaha vyhýbať sa Minským dohovorom. Všetky fakty potvrdzujú že Kyjev „rozdupal“ Minské dohovory. Minské dohody boli schválené BR OSN a na základe jej rozhodnutia sa hovorí, že konflikt je medzi Kyjevom Doneckom a Luhanskom a nie Moskvou a Kyjevom. Povedal, že uprednostňuje sa priamy dialóg medzi stranami konfliktu pri jeho riešení. Uviedol príklad, kedy na Cypre bola jednostranne vyhlásená Severocyperská turecká republika, ktorá neplní rozhodnutie BR OSN a napriek tomu jej nikto neodoberá práva na diskusiu. Ako ďalšie príklady uviedol Severoafrickú republiku a Etiópiu, ktorým takisto bolo povolené diskutovať. V prípade Ukrajiny, Kyjev odopiera Donbasu možnosť dialógu. V roku 2013 bol podpísaný dokument, tzv. Práva srbských obcí v Kosove, kde sa predpokladalo využívanie jazykových a kultúrnych práv Srbov, žijúcich na severe Kosova. Priština odmieta dokument plniť a EÚ ju ani nevedie k plneniu.

M. Vetrák ocenil snahu a čas vynaložený na sformulovanie uznesenia. Povedal, že návrh zmluvy čítal a s T. Valáškom konzultovali uznesenie. Navrhol, aby bol bod C vyčlenený a hlasovalo sa o ňom osobitne.

P. Osuský navrhol v časti „C“ nové znenie: „ kategoricky požaduje, aby sa vláda Ruskej federácie prestala snažiť obmedzovať práva Slovenskej republiky vyplývajúce z Charty OBSE“.

T. Valášek prijal tento návrh.

J. Blanár povedal, že M. Vetrák svojimi vyjadreniami potvrdil neprofesionalitu uznesenia. Opýtal sa, prečo by mal ZV NR SR prijať uznesenie, ktoré je jednostranné a vytrháva z kontextu fakty, ku ktorým sa SR prihlásila v OBSE v rámci Charty v roku 1999. Zopakoval, že T. Valášek do návrhu nezahrnul časť, ktorá hovorí o tom, že krajiny nebudú posilňovať svoju obranu na úkor bezpečnosti iných krajín. Povedal, že uznesenie nemôže prijať.

M. Vetrák povedal, že nie je potrebné bod C vyčleniť na samostatné hlasovanie.

Predseda výboru M. Kéry následne rozpravu ukončil, hlasovanie o uznesení sa neuskutočnilo, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný (prítomných 7 členov výboru). Podpredseda výboru, v zastúpení predsedu výboru schôdzu ukončil.

Všetky písomnosti, na ktoré sa zápisnica odvoláva, sú jej súčasťou.

Richard Nemec Marián Kéry

Štefan Kuffa predseda výboru

overovateľ výboru