Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet
VI. volebné obdobie
Z Á P I S N I C A
zo 62. schôdze výboru, ktorá sa uskutočnila 18. novembra 2014
Prítomní : členovia výboru podľa prezenčnej listiny
Výbor schválil program s tým, že z celkového počtu 12 poslancov bolo v čase schvaľovania 8 prítomných poslancov, za hlasovali 8 poslanci, 0 sa zdržalo, 0 bolo proti.
Neprítomní : I. Matovič, I. Mikloš
Program :
1.Informácia vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet č. 348 zo dňa 7. októbra 2014
2.Návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2015 – 2017 (tlač 1274)
3.Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2015 a rozpočtový výhľad na roky 2016 a 2017 (tlač 1265)
4.Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2015 (tlač 1270)
5.Návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2015 až 2017 (tlač 1272)
6.Návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1273)
7.Návrh rozpočtu kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na roky 2015-2017
8.Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1202)
9.Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1209)
10.Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1216)
11.Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213)
12.Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva financií SR na roky 2015 až 2017
2
13.Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014 a predikcia vývoja do konca roka (tlač 1208)
14.Návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na roky 2015 až 2017
15.Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 (tlač 1170)
▪Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 (tlač 1271)
16.Rôzne
K bodu 1
Informáciu vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet č. 348 zo dňa 7. októbra 2014 uviedol vedúci Úradu vlády SR Igor Federič. Nedostatky zistené Európskou komisiou v prípade opisu sa týkali najmä procesu verejného obstarávania, kde riadiaci orgán opis zameral svoju pozornosť pri prijímaní opatrení na zlepšenie administratívnej kontroly verejného obstarávania a zosúladil svoje postupy a kontrolné zoznamy s postupmi orgánmi auditu zverejnených v metodickom usmernení postupov pre vládny audit ŠF, KF a európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Zameral sa na zabezpečenie dostatočného overovania kvalitatívnych kritérií výberu procesu verejného obstarávania, na zabezpečenie dostatočného overenia splnenia podmienok stanovených v špecifikách verejnej súťaže, na overenie či oznámenie k rámcovému kontraktu je dostatočné, na overenie, či stanovenie technických výberových kritérií boli splnené víťazným uchádzačom, na overenie, či je dostatočne vymedzený predmet zákazky vo vzťahu k návrhu zmluvy, na overenie, aby technické kritériá výberu neboli diskriminačné, boli primerané predmetu zákazky a boli splniteľné, na overenie či nedochádza k možnému kolúznemu správaniu sa jej účastníkov. Overovania boli zakomponované do kontrolného zoznamu otázok, ktorý sa stal súčasťou interných postupov. Podľa kontrolných zoznamov sa vykonáva opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania a podľa nich riadiaci orgán vykonáva kontroly aj pri nových projektoch.
Cieľom je uistiť Európsku komisiu o dostatočnej účinnosti riadiaceho a kontrolného systému podľa článku 60 nariadenia Rady do budúcnosti a vykonať finančné opravy v súvislosti zo zisteniami v minulosti a ubezpečiť, že v deklarovaných žiadostiach o platbu na Európsku komisiu je vykonávaná finančná oprava vyplývajúca z identifikovaných nezrovnalostí.
K uvedenému bodu sa nekonala rozprava.
K bodu 2
Návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2015 – 2017 (tlač 1274) predložila riaditeľka Odboru ekonomiky úradu J. Masárová. V súlade so zákonom 581/2004 v znení neskorších právnych predpisov, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na rok 2015-2017. Rozpočet bol prerokovaný v správnej rade Úradu, bol schválený dozornou radou Úradu a vládou SR uznesením číslo 513 z 15. októbra 2014. Návrh rozpočtu vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015-2017. V medzirezortnom pripomienkovom konaní, ministerstvo financií predložilo pripomienku na úpravu rozpočtu na základe aktuálnej makroekonomickej prognózy a súčasný rozpočet je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov.
Celkové príjmy rozpočtu v roku 2015 sú plánované v objeme 39,7 mil. eur, na rok 2016 -39,9 mil. eur a na rok 2017 v objeme 41,2 mil eur. Podstatným príjmom Úradu je príspevok zo zdravotných poisťovní na činnosť Úradu vo výške 0,45 % z ročného prerozdeľovania poistného a zdroje získané Úradom z EÚ z eurofondov operačného programu vzdelávanie na zavedenie systému DRG.
3
Celkové výdavky Úradu na rok 2015 sa rozpočtujú na úrovni roku 2014 bez DRG vo výške 17,7 mil. eur, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Bežné výdavky sú plánované na rok 2015 vo výške 16,4 mil. eur, z toho rozhodujúce položky tovary a služby vo výške 6,5 mil. eur a mzdové prostriedky vo výške 7,27 mil. eur.
Stratégia Úradu pre navrhované rozpočtované obdobie je implementácia systému DRG pre ústavnú zdravotnú starostlivosť, zvýšenie kvality poskytovania služieb súdno-lekárskymi a patologicko anatomickými pracoviskami, územná reštrukturalizácia, koncepčné riešenie prehliadok mŕtvych, realizácia projektu ESI, príprava na vykonanie funkcie prístupového bodu pre elektronickú výmenu dát pre sociálne zabezpečenie a zlepšenie kvality služieb v oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Spravodajcom výboru bol poslanec Š. Hreha
V rozprave vystúpil poslanec P. Zajac, ktorý sa zaujímal o to, koľko z príjmov, ktoré sú na úrovni 39 mil. eur, tvoria sankcie, ktoré udelí Úrad v priebehu roka a koľko predstavujú výdavky na budúci rok na systém DRG.
Masárová podotkla, že sankcie netvoria príjmy Úradu, pretože prijaté sankcie za pokuty a penále sa priebežne odvádzajú do štátneho rozpočtu. Na otázku k výdavkom uviedla, že sú viaceré zdroje na financovanie projektu DRG, sú to zdroje z fondov, zo štátneho rozpočtu ako vlastné zdroje a pro rata. V tomto roku ide o vlastné zdroje Úradu vo výške 1,227 mil. eur na dofinancovanie. Keďže stále prebieha refundácia, nie je možné konečné vyčíslenie. Pričom na budúci rok sa už nepredpokladá žiadny príjem.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 8, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 1)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 357.
K bodu 3
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2015 a rozpočtový výhľad na roky 2016 a 2017 (tlač 1265) predložil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne D. Muňko. Tento návrh schválila vláda 15. októbra 2014. Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajov základne Sociálnej poisťovne, z dostupných štatistických úradov v oblasti hospodárstva a demografie aj zo štátneho rozpočtu verejnej správy na roky 2015-2017. S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátneho rozpočtu SR, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobeného II pilierom ako aj finančná pomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia. Na rok 2015 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 906 mil. eur, výška transferu zo štátneho rozpočtu zohľadňuje nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov potrebnú na zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne.
Predpokladané príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,1252 miliárd eur a výdavky 7,1041, bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume 21 mil. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2014 vo výške 524,2 mil eur by zdroje mali predstavovať 7, 649 500 miliárd eur, čo znamená, že hospodárenie by malo skončiť bilančným rozdielom 545, 300 mil.eur. Najväčšiu časť výdavkov 6,3587 miliárd eur predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, čo je 89,5% z celkových výdavkov. Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia. Deficitným základným fondom je po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulého roku základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude v roku 2015 vykrývaný z rezervného fondov solidarity a aj z ďalších s prebytkových základných fondov. V roku 2015 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 478 mil eur.
Spravodajkyňou výboru bola poslankyňa E. Hufková
4
V rozprave vystúpil poslanec P. Zajac, ktorý zdôraznil, že štát musí dotovať 906 miliónmi Sociálnu poisťovňu a zaujímal sa o to, že aké sú pohľadávky Sociálnej poisťovne voči jednotlivým subjektom a ako sa im darí vymáhať tieto pohľadávky.
Muňko uviedol, že štát musí dotovať, pretože do II piliera odvádzame 476 mil. eur. Čo sa týka dôchodkov, je pravda, že je cca 300 000 dôchodkov, ktoré sa pohybujú na hranici hmotnej núdzi. V budúcom roku sa uvažuje o schválení minimálneho dôchodku. Pokiaľ sa týka výberu poistného, v roku 2014 je výber lepší cca o 270 mil. eur a predpokladáme, že do konca roka by mal byť stále vyšší okolo 20 mil. eur. Pokiaľ sa týka pohľadávok, sú firmy, ktoré neplatia a dlhujú Sociálnej poisťovni cca 695 mil. eur, z toho jedna časť je zdravotníctvo, druhá časť sú firmy, ktoré sa dostali do neplatenia a sú to tiež firmy, ktoré pôsobia na ruskom a ukrajinskom trhu a teraz prestali platiť. Výber poistného je však lepší ako bol v roku 2013. Vymáhanie je prevádzané asi 70 exekútormi a general factoring, ktorý vymáha malé pohľadávky. Priemerné percento vymožiteľnosti u exekútorov sa pohybuje okolo 30 – 32%.
P. Zajac reagoval na to, že subjekty dlhujú 695 mil. eur a zaujímal sa o to, koľko z nich predstavujú zdravotné zariadenia.
Muňko uviedol, že zdravotníctvo je teraz na úrovni cca 98 mil. eur, z toho sú fakultné nemocnice a potom sú jednotlivé nemocnice, ktoré sú pod VÚC a pod samosprávou. Podotkol, že podľa neho je to spôsobené vysokými platmi. V niektorých nemocniciach 70-90% z výnosov ide na platy. Z toho dôvodu sú štyri nemocnice, ktoré neplatia plné čiastky – Fakultná nemocnica v Bratislave, Detská fakultná nemocnica v Bratislave, Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, aj keď tá teraz platí a Ružomberok, ale aj ďalšie nemocnice, ktoré patria pod VÚC.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 9, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 2)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 358.
K bodu 4
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2015 (tlač 1270) predložil predseda Rady banky a generálny riaditeľ Eximbanky SR I. Lichnovský. Návrh rozpočtu na rok 2015 zakladá stabilizáciu obchodných aktivít v oblasti financovania úverov a poskytovania záruk. Čistá majetková angažovanosť z financovania úveru dosiahne výšku 242 mil. eur a záručná angažovanosť 170 mil. eur. Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných a neobchodovateľných rizík sa predpokladá na 750 mil. eur. V ekonomickej oblasti v roku 2015 bude hlavnou úlohou Eximbanky dosiahnuť vyrovnané hospodárenie a z rozpočtovanej výšky výnosov a nákladov za rok 2015 Eximbanka plánuje dosiahnuť zisk po zdanení vo výške 483 000 eur.
Spravodajcom výboru bol poslanec M. Mojš.
V rozprave vystúpil poslanec J. Kollár, ktorý podotkol, že nedávno došlo k navýšeniu základného imania v roku 2012 o 60 mil. eur. Zaujímal sa o to, že aj keď Eximbanka nie je pod bankovým dohľadom ECB, keby mala podstúpiť záťažové testy ako ostatné banky, či by prešla alebo by vznikla potreba nového kapitálu.
Eximbanka ma iný profil ako bežné komerčné banky tým, že sa pohybuje v rizikovejších teritóriách. Z toho vyplýva aj výška zisku, treba vytvárať viacero technických rezerv a opravných položiek. Čo sa týka záťažových testov, Eximbanka za posledné dva roky zlepšila portfolio úverových a poistných obchodných
5
prípadov, dnes klesla zhruba o 5% zo 14% na 9%, takže by nebola potrebná nejaká dokapitalizácia.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 9, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 2)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 359.
K bodu 5
Návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2015 až 2017 (tlač 1272) predložil predseda VV FNM SR B. Bačík. Pri tvorbe rozpočtu na činnosť Fondu na roky 2015-2017 sa vychádzalo z východísk tvorby rozpočtu na roky 2015-2017 s premietnutím návrhov ministerstva financií SR. Návrh rozpočtu na roky 2015-2017 Fond predpokladá v rovnakej výške ako bol rozpočet Fondu na rok 2014 schválený NR SR. Výdavky z Fondu na rok 2015 sú rozpočtované v celkovej výške 2,07 mil. eur, čo bežné výdavky oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 predstavujú nezmenenú výšku rozpočtových výdavkov v sume 2,055 mil. eur a kapitálové výdavky sú rozpočtované v nezmenenej výške 15 000 eur oproti rozpočtu schválenému na rok 2014. Do návrh rozpočtu nákladov na činnosť na roky 2015-2017 podľa zákona o privatizácii bol zapracovaný návrh na použitie majetku fondu v rokoch 2015-2017.
Hlavné ciele činnosti Fondu vyplývajú z ustanovení zákona 92/1991 zbierky o privatizácii v nadväznosti na súčasnú organizačnú štruktúru. Fond navrhuje celkové náklady na svoju činnosť vo výške 1,978 mil. eur. Návrh rozpočtu Fondu bol prerokovaný s ministerstvom financií SR dňa 3.7.2014. Výkonný výbor Fondu a dozorná rada prerokovali tento materiál dňa 16.7.2014.
Spravodajcom výboru bol poslanec V. Petráš
V rozprave nevystúpil žiaden poslanec.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 360.
K bodu 6
Návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2015 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1273) predložil predseda VV FNM SR B. Bačík. Cieľom návrhov je stanoviť objem majetku, ktorý Fond po schválení NR SR použije v súlade s privatizačným zákonom a v súlade s rozhodnutiami vlády SR. Návrhy stanovujú realistický rámec použitia majetku Fondu spolu s vytýčením priorít a účelnosti vynaložených prostriedkov a tak, aby celkové výdavky neboli vyššie ako jeho disponibilné príjmy. Prvá časť tohto materiálu je zameraná na vývoj príjmov a výdavkov Fondu roku 2014, to znamená, že pôvodný návrh na použitie majetku Fondu v roku 2014, ktorý schválila NR SR vo výške 823,764 mil. eur, ktoré boli určené v prospech štátnych finančných aktív sa mení týmto doplnkom č.1 v súlade s rozhodnutím vlády SR č. 508 z roku 2014, kde sa navrhuje znížiť schválený rámec o 557 mil. eur na celkový objem vo výške 266,027 mil. eur. Dôvodom je pokles príjmov z dividend, keďže v zmysle novely privatizačného zákona Fond národného majetku previedol svoje akcie energetických spoločností na ministerstvo hospodárstva. Dividendy prechádzajú na účet ministerstva hospodárstva.
V druhej časti sú vyčíslené plánované príjmy a výdavky Fondu v roku 2015-2017. Zdroje, s ktorými Fond v roku 2015 počíta predstavujú čiastku 87 mil. eur, z čoho 15,5 mil. eur sú príjmy v roku 2015, kde sa uvažuje s príjmami zo spoločnosti Slovak Telecom, ak nebude majetková účasť Slovenskou republikou odpredaná. Zostatok príjmov z predchádzajúcich období je 20 mil.
6
eur a 50 mil. eur je rezerva vytvorená na súdne spory. V minulosti najvýznamnejšia príjmová položka Fondu, príjmy z dividend, bola vyčíslená na 15,42 mil. eur, pričom Fond počíta aj s príjmami z dividend spoločnosti Slovak Telecom. Výdavky Fondu v roku 2015 by nemali presiahnuť čiastku 27 mil. eur. Na výdavky v súlade s rozhodnutiami vlády je vyčíslená čiastka 15,42 mil. eur na posilnenie štátnych finančných aktív. Druhú najväčšiu položku predstavujú výdavky na úhradu nákladov spojených s cennými papierami, ktoré boli prevedené na Fond FO a nákladov spojených s ich nadobudnutím rozpočtované v objeme 6,5 mil. eur. Tieto výdavky Fondu už budú ukončené, lebo v zmysle zákona o cenných papieroch občania SR môžu previesť svoje cenné papiere do Fondu národného majetku len do konca tohto roku.
Tretia časť obsahuje návrh na použitie majetku Fondu v roku 2015, ktorý Fond predpokladá v rozsahu 15,764 mil. eur a to za predpokladu, že v nastávajúcom období nedôjde k predaju majetkovej účasti Fondu na podnikanie spoločnosti Slovak Telecom.
Spravodajcom výboru bol poslanec V. Petráš
V rozprave nevystúpil žiaden poslanec.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 361.
K bodu 7
Návrh rozpočtu kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na roky 2015-2017 predložil vedúci K NR SR D. Guspan. Ministerstvom financií navrhované ukazovatele na roky 2015-2017 nepokrývajú výdavky K NR RS v požadovanom objeme. Nie sú pokryté všetky výdavky na zabezpečenie plnenia úloh súvisiacich s činnosťou Kancelárie. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2015 bola zohľadňovaná maximálna hospodárnosť a účelnosť použitia rozpočtových prostriedkov pri plnení nových úloh. Návrh rozpočtu na rok 2015, na strane príjmov je 1,280 mil. eur, čo bude možné naplniť z prenájmu nebytových priestorov v správe Kancelárie a so spoločensko-politických akcií. V oblasti bežných výdavkov, ministerstvo navrhovalo limit výdavkov vo výške 23,557 mil. eur pokrýva obligatórne výdavky poslancov NR SR a úlohy na zabezpečenie plynulého chodu parlamentu iba pri uplatnení maximálnych úsporných opatrení. V oblasti kapitálových výdavkov, navrhovaný limit vo výške 3,331 mil. eur pokryje výdavky na pokračovanie investičnej akcie Národná kultúrna pamiatka Bratislavský hrad, rekonštrukcia a obnova Hradného paláca, objektov areálu Bratislavského hradu - podzemná parkovacia garáž, obnova zimnej jazdiarne, rekonštrukcia exterierových plôch vo výške 3 mil. eur. Na elektronizáciu procesov informačných systémov a obmenu zastaraných a nefunkčných strojov a zariadení je určených 331 000 eur.
Spravodajcom výboru bol poslanec J. Demian
V rozprave vystúpil poslanec J. Kollár, ktorý podotkol, že 3 mil. eur sú teda stanovené na investičné akcie - garáže. Zároveň poprosil vedúceho K NR SR Guspana, aby doručil členom výboru sumárny materiál, ktorý by pojednával o tom, že tá investičná akcia ide cez rok a mal by obsahovať tri položky - pôvodný rozpočet, ktorý bol zazmluvnený so spoločnosťou Váhostav, navýšenia, ktoré sa spájajú s archeologickými nálezmi a ktoré sú známe ku dnešnému dňu a očakávaná skutočnosť, investičný náklad ku dňu kolaudácie.
Guspan uviedol, že to za akú cenu to bolo vysúťažené je k dispozícii a tým, že to prechádzať cez dva roky, tak proces navyšovania resp. znižovania nie je celkom jasný. K dnešnému dňu je možné poskytnúť navýšenie súvisiace s archeologickými nálezmi. A to ako to bude prebiehať v roku 2015 sa nedá teraz odhadnúť.
Poslanec P. Zajac sa zaujímal o to, či doposiaľ na viac práce a už zistené navýšenia budú mať dopad aj na financovanie tej stavby. Či budú potrebné v roku
7
2015 a 2016 na viac financie k tým, ktoré sú zazmluvnené vo výške 26,1 mil. eur s DPH.
Guspan uviedol, že v prípade ak nejaké navýšenia budú, čo sa ukazuje, že budú, tak sa hľadajú rezervy v rámci existujúceho rozpočtu stavby, kde by bolo možné ubrať. Nehľadá sa len spôsob ako navýšiť a prefinancovať to navýšenie, ale hľadajú sa hlavne vnútorné rezervy stavby, kde by bolo možné urobiť alternatívne riešenia, ktoré by usporili peniaze a tak pokryť zvyšné nároky.
Súhlas týkajúci sa predloženia sumárneho materiálu bol akceptovaný
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 362.
K bodu 8
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1202) predložil poslanec D. Duchoň. Na účely konsolidácie verejných výdavkov sa navrhuje v roku 2015 ponechať platy a paušálne náhrady niektorých ústavných činiteľov SR odmeňovaných na úrovni roku 2014 určenej v roku 2011 s výnimkou sudcov ústavného súdu a sudcov, u ktorých plat vychádza z úrovne určenej v roku 2012. Obdobne sa navrhuje nezvyšovať platy v roku 2015 ani tým, ktorých je plat naviazaný na plat poslanca NR SR a navrhuje sa ponechať ich na úrovni určenej v roku 2011. Predmetný návrh zákona predpokladá v roku 2015 úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 14,1 mil. eur.
Spravodajcom výboru bol poslanec V. Petráš
V rozprave vystúpili poslanci V. Petráš, ktorý podal a odôvodnil pozmeňujúci návrh. Niektoré mzdové záležitosti zamestnancov verejnej správy musí schvaľovať vláda. V snahe zjednodušenia tohto procesu, pozmeňujúci návrh rieši to, aby plat mohol určiť predkladajúci materiálu do vlády.
Poslanec I. Švejna zdôraznil, že celý systém platov je tyrania status quo, pretože nikto nemá odvahu to zmeniť. Uviedol príklad na vianočných dôchodkoch, namiesto toho, aby sa systémovo zmenil dôchodkový systém, tak teatrálne každá vláda tesne pred Vianocami ponúka vianočné dôchodky. Zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že minister financií zaviedol špeciálnu daň pre ústavných činiteľov vo výške 5%, čo predstavuje totálny nezmysel tzv. samo bičovanie. Navrhuje zmeniť tento systém, tyraniu status quo pre budúce volebné obdobie tak, aby došlo k štandardnému spôsobu.
Poslanec V. Petráš uviedol poznámku, že platy niektorých ústavných činiteľov, predseda vlády, ministri a iní predstavitelia, sú neadekvátne. Zdôraznil, že manažéri niektorých firiem, majú niekoľkonásobné platy oproti týmto vysokým predstaviteľom, ale už je informácia o tom, že sa pripravuje komplexná zmena platov ústavných činiteľov.
Poslanec I. Švejna doplnil, že problémom nie sú ani nízke platy, ale politika a tyrania toho, že každý rok sa prebieha, kto príde skôr s myšlienkou zmrazovania platov. Uprednostnil by štandardný systém.
Poslanec J. Kollár podporil kolegu Švejnu a pripomenul, že minulý rok vládni poslanci zabudli na to, že zmrazovanie platov je súčasťou legislatívneho balíka spojeného so zákonom o štátnom rozpočte a všetko to išlo cez pozmeňováky v pléne. Teraz došlo k malému progresu, už to nejde cez pozmeňováky, ale priamo cez finančný výbor a spoločnú správu. Toto len dokumentuje marketingové preteky.
8
Čo sa týka špeciálnej dane, podľa neho ide len o kupovanie sociálneho zmieru. Na druhej strane zdôraznil, že korupcia ktorá ide cez miliardy eur sa uprace pod koberec. Podľa všetkého korupcia na Slovensku je nulitná, pretože od roku 1989 za korupciu nebol právoplatne odsúdený ani jeden politik. Takže buď máme mieru korupcie alebo nám nepracujú spravodlivo súdy a prokuratúra. Na záver skonštatoval, že na jednej strane miliardy utekajú, na druhej strane ako keby sme si kupovali kľud a spokojnosť verejnosti nezmyselnými a komickými vecami typu separátna daňová sadzba na platy poslancov.
Pri uvedenom bode boli schválené pripomienky legislatívy a pozmeňujúci návrh poslanca V. Petráša.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3)
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 363.
K bodu 9
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1209) predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. (Viď dôvodová správa vládneho návrhu)
Spravodajcom výboru bol poslanec Š. Hreha
V rozprave vystúpil poslanec P. Zajac, ktorý sa zaujímal o to, či s návrhom súhlasí, či to vypracovalo Ministerstvo financií SR a či sa naozaj jedná len o spresnenie a legislatívne úpravy a teda, či preberá nad tým všetkým garanciu.
Štátny tajomník R. Kuruc objasnil, že pozmeňujúci návrh vypracovali oni s tým, že išlo len o zosúladenie terminológie existujúcich predpisov a návrhov.
Poslanec I. Švejna poznamenal, že sa vytvára ilúzia o tom, že keď nebankové subjekty budú mať licenciu od NBS, že budú korektnejšími subjektmi. Zároveň tvrdil, že ľudia budú mať aj tak problémy splácať a vyjadril obavu, aby to naopak neviedlo k tomu, že nebankovky budú poukazovať na to, že ich kontroluje štát a preto je všetko v poriadku.
R. Kuruc uviedol technickú pripomienku, že tento zákon nerieši licencie a poznamenal, že rovnaká situácia môže nastať aj pri bankách a poisťovniach.
Pri uvedenom bode boli schválené body 3,4,5,6 pripomienky legislatívy a pozmeňujúci návrh poslanca Š. Hrehu.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 10 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 0 )
K uvedenému vládnemu návrhu bolo prijaté uznesenie č. 364.
K bodu 10
Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1216) predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. Cieľom zákona je vytvoriť systém prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu. Nakoľko zlyhanie finančných inštitúcií je zo strany verejnosti vnímané citlivo a môže viesť k ohrozeniu úspor obyvateľstva a k obmedzeniu finančných operácií potrebných na správne fungovanie ekonomiky. Zavádzajú sa nové právomoci NBS pri dohľade, zároveň vzniká Rada pre riešenie krízovej situácie, ktorá rozhoduje o tom, kedy sa začne proces riešenia krízovej situácie. Zloženie Rady – 4 zástupcovia NBS, 4 zástupcovia Ministerstva financií a 1 zástupca ARDAL-u. Zavádza sa aj inštitút kapitalizácie, čiže sa prenáša zodpovednosť za financovanie riešenia
9
krízových situácií na akcionárov. Funkčnosť rámca dopĺňa vznik Národného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý bude zabezpečovať podporné financovanie riešenia krízy vo finančnom sektore. Fond bude napĺňaný z jednotlivých bánk a finančných inštitúcií, takže nie je tam priamy vplyv na štátny rozpočet. Vzťah medzi Radou a Fondom, Rada bude analyzovať krízu vo vzťahu k možným dopadom na ekonomiku SR. Zákon je v súlade s dlhodobou podporou SR o rozširovaní vnútorného trhu EÚ a transponuje ustanovenia smernice BRRD, ktorá je integrálnou súčasťou jednotného mechanizmu na úrovni EÚ. Návrh zákona bol schválený vládou SR 24.9.2014 a schválený v 1. čítaní NR SR 22.10.2014.
Spravodajcom výboru bol poslanec L. Kamenický
V rozprave vystúpili poslanci L. Kamenický, ktorý podala a odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy. Prvý sa väčšinou týka legislatívno-technických úprav za účelom doplnenia a spresnenia znenia vládneho návrhu. Dochádza k prečíslovaniu textu vládneho návrhu zákona v oblastiach úprava právomoci Rady pre riešenie krízových situácií a v oblasti vykonávania činnosti, úprava financovania a použitia Národného fondu na riešenie krízových situácií, použitia prostriedkov Národného fondu vrátane úpravy Rady požičať si finančné prostriedky z fondov iných členských krajín, lepšie postavenie chránených vkladateľov v hierarchii uspokojovania veriteľov banky v konkurze, čím sa zvyšuje šanca na dosiahnutie lepšieho výťažku konkurzu pre danú skupinu veriteľov. V druhom pozmeňujúcom návrhu sa jedná o legislatívno-technickú úpravu.
Poslanec J. Kollár pripomenul, že legislatíva rieši II pilier bankovej únie. Ide o fondy, ktoré sú vytvárané na úrovni členských štátov, ale aj príspevky platené do centrálneho rezolučného fondu. Ilúzia, ktorá sa vytvára, že na náklady na riešenie krízových situácií na systémové zlyhania bánk by sa už nemali skladať verejné zdroje, ale mali by na to doplácať v prvom rade akcionári bánk, majitelia dlhov a obligácií. Podotkol, že centrálny rezolučný fond bude účinný vtedy, keď bude platiť tzv. back stop klauzula. Ak objem centrálneho rezolučného fondu nebude postačujúci, tak bude dotovaný peniazmi z trvalého eurovalu. Práve preto sa menili aj pravidlá trvalého eurovalu, a teda ak to bude nutné tak budú peniaze z trvalého eurovalu použité na krytie nákladov na zlyhania bánk. Pričom toto je v rozpore s pravidlom symetrie, spravodlivosti, pretože takýto spôsob riešenia budúcich zlyhaní bankových systémov by mal zmysel za predpokladu, že si členské štáty najskôr upracú vlastné bankové systémy. Príkladom je Slovensko, ktoré v roku 1999-2000 si upratalo bankový systém, čo ho stálo 12,5% HDP. Ak by to členské krajiny splnili, tak by II pilier bankovej únie mal zmysel a bol by podporený. Po druhé, kapacita centrálneho rezolučného fondu nebude postačovať a ak má byť účinný, musí mať dostatočnú platobnú silu a nakoniec bude dotovaná z peňazí trvalého eurovalu. Na záver uviedol, že tváriť sa, že sa to netýka verejných zdrojov, na jednej strane je pravda, ale treba si uvedomiť, že čo urobia banky, ktorým sa zavedú príspevky do rezolučných fondov. Banky prenesú náklady na svojich firemných alebo retailových klientov v podobe zvýšenia poplatkov.
Štátny tajomník R. Kuruc uviedol, že kapacita fondu je 55 miliárd eur, teda cca 1% z chránených vkladov. Ak kapacita nebude dostatočná, existuje možnosť, aby retailové banky zaplatili ex post ďalšie príspevky.
Pri uvedenom bode boli schválené pripomienky legislatívy 1,4,5,7-25,28-110,114 a pozmeňujúce návrhy poslanca L. Kamenického.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 1, zdržali sa hlasovania 2 )
K uvedenému vládnemu návrhu bolo prijaté uznesenie č. 365.
10
K bodu 11
Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213) predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. Tento návrh kompletným spôsobom upravuje nakladanie, uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu. Komplex opatrení, ktoré sú zamerané na zvýšenie efektívnosti vymáhania pohľadávok, ide o centrálny register splatných pohľadávok, zároveň povinnosti správcu viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok a nezaplatených pohľadávok štátu, a konsolidácia pohľadávok štátu. Pohľadávky sa centralizujú v akciovej spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu – ide o Slovenskú konsolidačnú, ktorá bude vykonávať túto činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu. Koncentrovaním vymáhania pohľadávok štátu do jedného subjektu sa posilní postavenie štátu ako veriteľa pri vymáhaní v konkurznom konaní resp. v exekučnom konaní. Všetky pohľadávky, ktoré sú do 1 roka ešte môžu ministerstvá vymáhať u seba, následne po tom roku musia ich presunúť do Slovenskej konsolidačnej.
Spravodajcom výboru bol poslanec M. Mojš
V rozprave vystúpil poslanec M. Mojš, ktorý podal a odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy. Prvý bol vypracovaný Ministerstvom financií a jedná sa o :
-aby sa nevzťahovali na tento zákon právnické osoby, ktoré majú 100% majetkovú účasť štátu
-exekučné konania a dobrovoľnú dražbu
-pohľadávky, ktoré vznikli SR a EÚ, ktoré sú financované z fondov EÚ a z prostriedkov štátneho rozpočtu
-vyňatie z tohto zákona pohľadávok štátu, ktoré vznikli z činnosti štátnej pokladnice vo vzťahoch voči centrálnym bankám v rámci európskeho systému centrálnych bánk
-Ministerstvo vnútra a jeho vymáhaní pohľadávok, ktoré vznikli z činností okresných úradov
Druhý pozmeňujúci návrh vypracovalo Ministerstvo vnútra a jedná sa o posúdenie každej pohľadávky, o jej efektívnosti vymáhania, kde je navrhnuté, že ak je pohľadávka menšia ako 35 eur, aby sa upustilo od vymáhania.
Poslanec I. Švejna sa zaujímal o to, aká úspešnosť sa očakáva pri vymáhaní pohľadávok a doplnil, že ak doteraz bola tiež úspešnosť 1% a teraz je cieľom zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok, tak by si mali stanoviť vyšší cieľ.
Štátny tajomník R. Kuruc konštatoval, že ide o cca 1%, pretože sa predpokladá, že tam bude dosť nevymožiteľných pohľadávok. Ministerstvo financií sa snaží byť konzervatívne a 1% prestavuje minimum, ktoré chceme docieliť, ale veria, že to bude viac. Nie je to len o tom, akým spôsobom sa zlepší efektivita výberu na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov, ktorá sa môže znížiť.
Pri uvedenom bode boli schválené pripomienky legislatívy a obidva pozmeňujúce návrhy poslanca M. Mojša.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3 )
K uvedenému vládnemu návrhu bolo prijaté uznesenie č. 366.
K bodu 12
Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva financií SR na roky 2015 až 2017 predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva financií SR zahŕňa 9 rozpočtov organizácií a rozpočet operačného programu informatizácia spoločnosti. Navrhované príjmy sú vo výške viac ako 135 mil. eur, z toho pre rozpočtové organizácie 25,7 mil. eur a OPIS 109,4 mil. eur. Viac ako 80 % príjmov v rámci organizácii kapitoly tvoria príjmy z dividend rozpočtované vo výške 20,9 mil. eur, kde sú zahrnuté dividendy od SEPS-u, ktorý je
11
pod správou Ministerstva financií, a to vo výške 14,9 mil. eur. Vysokú sumu príjmov predstavuje odvodový skvot Eximbanky vo výške 300 000 eur. Výdavky sú navrhnuté vo výške 411,8 mil. eur, kde rozpočtové organizácie kapitoly sú vo výške 276,4 mil. eur a OPIS 135,5 mil. eur. Čistá kapitola Ministerstva financií bez platobnej jednotky je nižšia o 1,5% v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2014 a až o 1/3 nižší v porovnaní so skutočnosťou roka 2013.
Financované sú oblasti ako výber daní a cla v objeme 182,6 mil. eur a informatizácia spoločnosti 136 mil. eur, informačné systémy nadrezortného charakteru 43,5 mil. eur a inštitucionálna podpora a kontrola takmer 50 mil. eur.
Spravodajcom výboru bol poslanec J. Demian
V rozprave vystúpil poslanec J. Kollár, ktorý sa zaujímal o projekt UNITAS, ktorý stál doteraz spolu 45 mil. eur a na roky 2015-2017 sa na tento projekt už nič nerozpočtuje, je teda tento projekt už spustený?
Vedúci úradu MF SR p. Mikla, ktorý je za projekt zodpovedný uviedol, že na rok 2015 vo výdavkoch vo výbere daní a cla sa rozpočtuje aj na projekt UNITAS. Pričom spustenie sa predpokladá v roku 2015.
R.Kuruc podotkol, že projekt je rozpočtovaný na rok 2015 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa
Druhá otázka poslanca J. Kollára sa týkala výdavkov na informatizáciu spoločnosti, ktoré majú medziročne vzrásť 8-násobne zo 136 mil. eur na cca 1,052 miliárd eur. Čím sa odôvodňuje tento nárast?
V roku 2015 sa predpokladá, že budú expirovať projekty, ktoré sú rozpracované v súčasnosti a je tam započítané alikvotné plnenie nového programovacieho obdobia.
Poslanec Kollár sa zaujímal o to, či plnenie je znova naplánované tak optimisticky ako na tento rok. Na základe stavov príjmov a výdavkov rozpočtu ku dňu 13. novembra 2014, plánované príjmy z rozpočtu EÚ sú vo výške 3,2 miliárd eur a skutočnosť je v objeme 600 mil. eur. Budeme mať dieru nevyčerpanú minimálne 1 miliardu oproti tomu, čo bolo naplánované.
R. Kuruc uviedol že pri príprave rozpočtu Ministerstvo financií berie dáta a predpoklady jednotlivých riadiacich orgánov. Priznal, že najväčším problémom SR je nezamestnanosť a druhým je čerpanie eurofondov. Aplikácia stav príjmov a výdavkov rozpočtu hovorí o cash-ových príjmoch a výdavkoch, jednotliví donori majú problém s dodaním peniazov do rozpočtov a s tým súvisí aj pozícia Slovenska, napriek tomu, že Slovensko podalo žiadosť o platbu vo výške cca 600 mil. eur, likvidita Európskej komisie resp. európskeho rozpočtu je veľmi nízka. Cashové plnenie teda nepriamo úmerne súvisí s čerpaním.
Poslanec J. Kollár reagoval na stanovisko R. Kuruca a tvrdil, že má opačné informácie od štátneho tajomníka MF SR Vazila Hudáka, ktorý informoval o tom, že avizoval orgánom Európskej komisie, aby nechali cash-ovú rezervu pre Slovákov, že na konci roka budeme čerpať. Pravdou však je, že po tom, čo bol náš audit vyhlásený za nedôveryhodný, tak sa ďalšie žiadosti o platbu ani neposielali. Zároveň uviedol, že člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdil, že každé euro z nevyčerpaných eurofondov nás pripravuje o jedno euro daňových príjmov.
Poslanec I. Švejna sa zaujímal o to, že ako Slovensko stojí v pomere s ostatnými krajinami V4. Požiadal o dodanie tohto materiálnu na budúci výbor, aby bolo možné porovnať, či nečerpanie je štandardná záležitosť alebo len neschopnosť SR.
12
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3 )
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 367.
K bodu 13
Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014 a predikcia vývoja do konca roka (tlač 1208) predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. Správa sa týka výdavkov za prvých osem mesiacov a na príjmovej strane berúc do úvahy posledný septembrový výbor pre daňové prognózy. Hodnotí aktuálny makro vývoj a vývoj relevantných fiškálnych parametrov. Rieši makro za 2Q, kedy rast HDP bol medziročne 2,5% a v 3Q sa domnievame, že pokračuje pozitívna tendencia vyváženého hospodárskeho rastu, kde spotreba domácností je relatívne vysoká. Medziročný rast zamestnanosti sa zvýšil o 1,2% a miera nezamestnanosti klesla na 13,2% v ESA 2010. Priemerná nominálna mzda vzrástla v 2Q o 4,8% medziročne na 857 eur. Reálna mzda je na úrovni 4,8%, na základe toho, že inflácia je relatívne nízka resp. nulová. Vývoj ku koncu roku 2014, oproti fiškálnemu cieľu na úrovni 2,64 sme identifikovali riziká v objeme 0,3 %. Dôvodom sú výpadok príjmov z dividend 570 mil. eur z titulu nového výkazníctva, zároveň výdavky verejného zdravotného poisťovníctva sa zvýšili o 117 mil. eur. Nárast dlhu zdravotníckych zariadení na úrovni 60 mil. eur. Pozitívny vývoj v daňových a odvodových príjmoch 705 mil. eur. Zmena metodiky ESA 2010 má vplyv na vykazovanie výdavkov. Pri daňových kreditov je to 265 mil. eur. Vláda pristúpila k viazaniu výdavkov štátneho rozpočtu v súvislosti s aktiváciou návrhu zákona o dlhovej brzde vo výške 305 mil. eur. Metodika ESA 2010 znížila verejný dlh pod úroveň 55%.
Spravodajkyňa vlády bola poslankyňa E. Hufková
V rozprave vystúpil poslanec J. Kollár, ktorý mal dve poznámky. Prvá sa týka príjmov z dividend. V rozpočte na tento rok boli naplánované príjmy z dividend v sume 991mil. eur a očakávaná skutočnosť je 878 mil. eur, čiže je to pokles o 113 mil. eur. V pláne na budúci rok sú príjmy z dividend vo výške 477 mil. eur, polovičné ako očakávané v tomto roku a to pri zrýchlení ekonomického rastu medziročne z 2,4 na 2,6. Aké to má racionálne zdôvodnenie zníženie divident pri ekonomickom raste?
Druhá poznámka sa týkala metodiky ESA 2010, ktorá je nepochopiteľná pokiaľ ide o korekciu HDP. Zvýšila naše HDP o 2%, a v absolútnom vyjadrení o 1,5 miliardy eur. Do metodiky vstupujú aj nové výdavky, ale tie tvoria len zlomok z navýšenej hodnoty HDP 1,5 miliardy. Keď sa takto navýši báza, ku ktorej sa prepočítava hrubý verejný dlh, tak sme klesli pod 55%. Pred notifikáciou nášho dlhu sme boli nad úrovňou 55%, kedy zákon o ústavnej dlhovej brzde bol funkčný, a teda sa nemohol predložiť rozpočet s vyššími výdavkami na budúci rok ako mal rozpočet na tento rok. Výsledkom metodiky ESA 2010 bude zvýšenie deficitu.
Štátny tajomník R. Kuruc uviedol, že v priemere za roky 2013,2014,2015 budú vyplatené dividendy také isté alebo väčšie ako v priemere za roky 2012,2013. V roku 2013, pri schvaľovaní rozpočtu sa prijalo rozhodnutie, keďže EUROSTAT povedal, že ak budú dividendy dané do roku 2014, nebudú uznané esovské dividendy, tak boli čiastočne vyplatené v roku 2013. Cashovské príjmy prišli, v roku 2013 sa riešili dividendy, ktoré boli dvojročné. Predtým boli posudzované ako esovské príjmy. Odpoveďou je, že priemer príjmov pre štát je v podstate rovnaký. Očakávaná skutočnosť 878 mil. eur predstavuje cashovský príjem a suma cca 410 mil. eur predstavuje esovský v roku 2014. V roku 2015, cashovo 477 mil. eur a esovský cca 460 mil. eur. Pokles je výsledkom presúvania dividend medzi rokmi 2013 a 2014.
13
Poslanec J. Kollár sa zaujímal o to, ako dopadli supra dividendy. V pláne boli obrovské príjmy zo super dividend, ktoré mali spočívať nie z bežného hospodárenia podnikov, ale z precenenia majetku alebo, že si podnik zoberie úver, z ktorého vyplatí dividendy budúcich období.
R. Kuruc zdôraznil, že časť mimoriadnych dividend bola započítaná do roku 2013 a časť do roku 2014 a cash-ovo prišli do štátneho rozpočtu. Polovička bola započítaná aj esovsky do koru 2014.
Následne reagoval na druhú poznámku, kde podotkol, že nová metodika ESA 2010 na jednej strane nám pomohla k rastu HDP, na druhej strane však spôsobila to, že v roku 2013 sme sa neočakávane dostali nad úroveň 55%, keďže úver agentúry pre správu ropných rezerv bol započítaný do hrubého verejného dlhu. Čo sa týka otázky rozpočtu, ak by sme sa nedostali v roku 2013 nad úroveň 55%, nemuseli by sme viazať výdavky v polovici tohto roka a teda by neplatilo pravidlo, že konsolidované výdavky rozpočtu verejnej správy musia byť na tej istej úrovni ako roku 2014. Ak by sme abstrahovali od toho, že platila dlhová brzda tento rozpočet by spĺňal všetky medzinárodné záväzky SR, podľa ktorých krajina má znižovať štrukturálny deficit o 0,5% HDP. Deficit verejných financií na úrovni 2,64 % spĺňa podmienku.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 3 )
K uvedenej správe bolo prijaté uznesenie č. 368.
K bodu 14
Návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na roky 2015 až 2017 predložil štátny tajomník Ministerstva financií SR R. Kuruc. V kapitole VPS je sústredených 74% celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2015, v absolútnej výške 10,5 miliardy eur. Výdavky predstavujú 3,2 miliardy eur a sú rozčlenené do 5 okruhov:
-rezervy 61,5 mil. eur, z toho 17,6 mil. eur je na prípravu predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, rezerva na mzdy a poistné ústavných činiteľov 12,5 mil. eur, rezerva na riešenie krízových situácií 11 mil. eur, v rámci nej sú výdavky na krytie výdavkov v prípade povodní a živelných pohrôm, rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav 10,2 mil. eur
-893,5 mil. eur z toho výdavky určené na financovanie odvodov do rozpočtu EÚ v sume 738 mil. eur a výdavky na tretie obdobie 99,3 mil. eur
-menej ako 1,3 miliardy eur – výdavky spojené so správou štátneho dlhu
-transfer Sociálnej poisťovne vo výške 906 mil. eur na krytie deficitov
-62,1 mil. eur výdavky, ktoré z hľadiska ich charakteru nie je možné rozpočtovať v iných kapitolách – príspevky pre politické strany 7,6 mil. eur, príspevky do medzinárodných organizácií, dotácie na záchranu kultúrnych pamiatok
Spravodajcom výboru bol poslanec J. Demian
V rozprave vystúpil poslanec J. Kollár, ktorý sa zaujímal o rezervy v kapitole VPS. V roku 2014 bola rozpočtovaná rezerva vo výške 351 mil. eur z toho mala byť časť 250 mil. eur vytvorená na zlepšenie výberu daní. Pri nástupe do vlády, minister financií tvrdil, že nemôžeme očakávané zlepšenie výberu daní si dať do rozpočtu, lebo nevieme ako dopadnú. V návrhu rozpočtu VPS sú rezervy vo výške 61,5 mil. eur. Zároveň poukázal na vyhlásenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá odporúča vytvorenie rezerv vo výške 150 až 200 mil. eur, t.j 0,1-0,3% HDP na riziko, že ekonomický vývoj nebude v budúcom roku taký, ako predpokladáme. Vypočujete toto odporúčanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo nie?
14
R. Kuruc zdôraznil, že Ministerstvo financií zvažuje rezervu na makro vývoj. Konzultácie medzi odbornými pracovníkmi a pracovníkmi Ministerstva financií prebiehajú kontinuálne. Táto vláda prvýkrát zaviedla inštitút rezerv a mieni v tom pokračovať aj v budúcom roku. R. Kuruc ponecháva konkrétnejšiu odpoveď na ministra financií v ďalšom bode.
Hlasovanie o uznesení (počet členov výboru 12, prítomných 9, za návrh uznesenia hlasovali 7 poslanci, proti 0, zdržali sa hlasovania 2 )
K uvedenému návrhu bolo prijaté uznesenie č. 369.
K bodu 15
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 (tlač 1170). Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 (tlač 1271) odôvodnil podpredseda vlády SR a minister financií SR P. Kažimír podotkol, že obálke zodpovedá aj návrh výdavkov, a na druhej strane prijatým opatreniam zodpovedá príjmová stránka rozpočtu, ktorá prešla cez výbor pre daňové prognózy a aj na základe zákona o dani z príjmu. Keďže sa prijalo viacero pozmeňujúcich návrhov k zákonu o dani z príjmov, hovoríme o odchýlkach rádovo v miliónoch eur na strane +/-. Príjmová stránka by sa nemala meniť.
Na základe ekonomického vývoja u našich obchodných partnerov, na základe pretrvávajúceho geopolitického konfliktu na Ukrajine, bolo potrebné spraviť korekciu v odhade rastu našej ekonomiky. Vychádzali sme z rastu 3%, v septembri na výbore pre makroekonomické prognózy sa obhájil rast 2,6%. Toto číslo pretrváva, pretože posledné čísla zverejnené štatistickým úradom potvrdzujú predpoklady, že rast v tomto roku by mal byť na úrovni 2,4% a v budúcom roku 2,6%. Tomuto číslu zodpovedajú aj ďalšie odhady a prognózy medzinárodných inštitúcií ako OECD, MMF a Európska komisia.
Minister financií následne podotkol, že Nemecko v 2Q a 3Q malo horší rast ako prognózovalo a Slovensko ide odlišnou cestou ako nemecká ekonomika. Pozorujeme zmenu kvality, štruktúry tohto rastu, pretože sa podarilo oživiť domácu spotrebu a domáce investície aj s nadväznosťou na rast ziskovosti našich firiem. Došlo k nárastu reálnej mzdy, ktorý medziročne vzrastie o 4%, k nárastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti, k nárastu nominálnych a reálnych miezd a takmer nulová inflácia. V krízových rokoch Slovensko bolo závislé na zahraničnom dopyte, dnes napriek poklesu tempa rastu vývozu sa darí dosahovať dobrý hospodársky rast. V budúcom roku očakávame nárast reálnych miezd na úrovni 2%, s tým je spojená aj odvodová reforma, ktorá by mala viesť k ďalšiemu oživeniu trhu práce, ľahšiemu zamestnávaniu ľudí z pohľadu zamestnávateľov a z pohľadu motivácie. Ide o opatrenie, ktoré nie je zatiaľ zakomponované v návrhu rozpočtu, ale stane sa tak na základe pozmeňujúcich návrhov. Dôvodom je fungovanie tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy.
Čo sa týka fiškálnych cieľov, Slovensku sa v roku 2014 podarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, notifikovaný výsledok roku 2013 predbehol očakávania najmä vďaka dodatočným príjmom z dane z príjmov právnických osôb v objeme 0,4% HDP. Vzhľadom na zmenu metodiky ESA 2010 sa prejavila pochybnosť, či sa stlačí deficit pod 3%, výsledok je však na úrovni 2,6-2,7% HDP. Dnes sa nachádzame z hľadiska európskych pravidiel v oblasti preventívneho fungovania Paktu stability a rastu, ktorý dáva povinnosť konsolidovať štrukturálny deficit o 0,5%. Štrukturálny deficit v roku 2013 skončil na úrovni 1,2-1,3%, v tomto roku dochádza k fiškálnej expanzii, čo má vplyv na zvýšenie štrukturálneho deficitu na hranicu 2%. Fiškálny priestor do úrovne 2,5% je možné využiť tvorbou rezerv a financovaním nákladov ODD reformy. Výška rezerv je zatiaľ stanovená na 160 mil. eur.
Na záver podotkol, že rozpočet bol prijímaný v neľahkých podmienkach zmeny metodiky, ktorej dopady na rozpočet sú rôzne. Výsledkom pre Slovensko bola notifikácia dlhu pod 55% a z hľadiska veľkých čísel je neutrálny, čo je dôkaz o tom, že verejné financie boli a sú transparentnejšie ako v mnohých iných krajinách.
15
Podpredseda NKÚ SR I. Šulaj prezentoval stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu. NKÚ v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti hodnotí makroekonomické, rotačné a výkonnostné aspekty fiškálnej a rozpočtovej politiky vlády SR z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení. Makroekonomické rámce návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015, vrátane relevantných základní pre príjmy sú realistické. Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2015 je zostavený so saldom na úrovni -1,98% HDP, čo vytvára fiškálny priestor nielen pre dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2017 so štrukturálnym saldom na nižšej úrovni ako 0,5% HDP, ale aj pre krytie nepriaznivého makroekonomického alebo fiškálneho vývoja v roku 2015. Podľa rozpočtových pravidiel EÚ, v prípade naplnenia rozpočtových cieľov v roku 2014 môže podiel salda rozpočtu verejnej správy na HDP dosiahnuť úroveň -2,5%. NKÚ SR nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, s tým, že zoberie na vedomie plánované zasadnutie Výboru pre daňové prognózy.
Spravodajcom výboru bol poslanec D. Duchoň
V rozprave vystúpili poslanci J. Kollár, oponoval stanovisku, že rozpočet kryje fiškálne a makroekonomické riziká roku 2015. Rovnaký názor má aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá odporúčala rezervy na úrovni 0,1-0,3% HDP, čo je 150-200 mil. eur. S tým by mal súhlasiť aj minister financií, ktorý tvrdil, že cez pozmeňujúci návrh pôjde ešte dotvorenie rezerv.
Konštatuje, že daňové príjmy verejnej správy a príjmy fondov sociálneho a zdravotného poistenia nám medziročne rastú, budúci rok to bude medziročný nárast o 905 mil. eur. Tieto medziročné nárasty znamenajú, že vláda neadresne všetkým berie a adresne niekomu rozdáva. Potvrdzujú to príjmy zákona o dani z príjmov, ktoré sa v budúcom roku navyšujú o 259 mil. eur, čo sa presunie z privátnej sféry na príjmovú stranu verejného okruhu. V ďalších rokoch 2016 a 2017 to bude až po 291 mil. eur, čiže v súčte to je cca 840mil. eur. Druhý vplyv je ponechanie sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20%, čo za tri roky bude mať celkový dopad plus 733 mil. eur. Spolu to predstavuje takmer 1,5 miliárd eur na viac príjmov rozpočtu. Na druhej strane však adresne niekomu rozdáva, od roku 2012 počnúc dotáciami, daňovými úľavami, odpúšťaním daní a spustením vlakov zadarmo.
Druhá téza hovorí o tom, že vláda nešetrí. Ak porovnáme očakávanú skutočnosť tohto roka a plán budúceho roka, tak zistíme, že výdavky sa zvýšili o 750 mil. eur. Ak si zoberieme základné výdavky na chod štátu, očistené od kofinancovania eurofondov, transferov do Sociálnej poisťovne, nákladov na obsluhu verejného dlhu. Za celé obdobie vládnutia 2012-2016 dôjde k úspore vo výške 167 mil. eur, ale výdavky sa hýbu cca 10 miliárd, takže úspora je cca 1,7%. Súhlasí s tým, že v minulosti sa robilo plošné šetrenie výdavkov.
Tretia poznámka sa týka štrukturálneho deficitu. Dochádza v tomto roku k zlepšeniu z 2% na 0,8%, čo je zlepšenie o 1,2%. Avšak minulý rok bol štrukturálny deficit na úrovni 1,3% a tento rok je 2%, z čoho vyplýva, že sa zhoršil o 0,7%. V skutočnosti to zlepšenie o 1,2% je vo veľkej miere len vykrytie zhoršenia v tomto roku. Keď si tieto dve hodnoty odpočítame, vyjde nám 0,5% a to je presne to, čo od nás požadujú revidované Pakty stability a rastu a Európska fiškálna zmluva. Podotkol, že za 4 roky vládnutia sa záväzky štátu zvýšia zo 40 miliárd eur na 54 miliárd eur, to je o jednoročné príjmy štátneho rozpočtu. Ak sa nič nezmení, v budúcom roku dosiahneme historicky najväčší hrubý verejný dlh cez 42 miliárd eur, čo znamená, že na jeho splatenie by sme potrebovali trojročné príjmy štátneho rozpočtu. Ak abstrahujeme od vplyvu zmenenej metodiky, tak platí, že aj na konci roka 2017 sa počet ľudí vo verejnej správe nezmení cca 360 000 ľudí. Zdôrazňuje, že je to najväčšia oblasť, kde sa dalo pristúpiť k šetreniu.
Posledná poznámka sa týka zmeny metodiky ESA 2010 a zaujímal sa o to, že aké sú pozitíva a negatíva danej zmeny metodiky. Uviedol, že pozitíva metodiky ESA 2010 sú oveľa väčšie ako negatíva. Pozitívom je nárast HDP o 2%, to je 1,5 miliárd eur, ale len na papieri. K tejto báze je prepočítaný hrubý verejný dlh, ktorý
16
klesol pod úroveň 55%. Z toho vyplýva, že medziročne nebolo možné navýšiť výdavky a vypracoval sa návrh rozpočtu s deficitom 1,98%. Avšak na tlačovke minister financií uviedol, že jeho trpezlivosť skončí na úrovni 2,5%. Očakávané pozmeňujúce návrhy spojené so zvýšením výdavkov povedú k rastu deficitu možno na úroveň 2,5%.
Poslanec I. Švejna sa zaujímal o zásadné zmeny v parlamente, ktorý by mali predstavovať 0,5% deficitu, a čo teda od týchto pozmeňovacích návrhov môžeme +/- očakávať? Následne uviedol zásadné výhrady k zdravotným odvodom vo výške 150 mil. eur tzv. odvodová reforma. Zdravotné poistenie pre nízkopríjmové skupiny zadarmo je populistické opatrenie. Nepremietne sa to v odvodoch, ale zaplatí to štát, no v skutočnosti to zaplatíme všetci. Ak ste chceli znížiť odvody, tak bolo potrebné sa orientovať na odvody, ktoré sú prebytkové, kde ľudia platia viac ako sa čerpá – základný fond nemocenského poistenia, úrazového, garančného poistenia. Alebo ísť po starobnom dôchodkovom poistení, pretože ak niekto platí menej, tak bude mať následne nižší príjem zo sociálneho systému. Upozornil na tyraniu status quo v otázke vianočných dôchodkov, zmrazovania platov a zdravotného poistenia zadarmo.
Poslanec P. Zajac uviedol 4 poznámky. Prvá sa týkala eurofondov, v rámci ktorej upozorňuje na to, že už tri roky po sebe sú plány čerpania cez 3 miliardy eur a naopak čerpanie ak sa darí, tak vo výške 2 miliardy eur. Tento rok to bude ešte menej. Štát šetrí, pretože na spolufinancovanie minie menej ako si naplánoval, tento rok možno menej na úrovni 260 mil. eur.
Druhá poznámka dane poukazuje na to, koľko zaplatia podnikatelia a občania Slovenska naviac kvôli nezníženiu DPH o 1% 235mil eur a ďalšie opatrenia vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, čo je na úrovni 260 mil. eur.
Tretia poznámka sa týka toho, kde by mal šetriť štát. Už tri roky počúvame o reforme verejnej správy, čo súvisí aj s počtom zamestnancov. Nedochádza k zníženiu počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách, ale naopak k zvýšeniu. Malo dôjsť k systémovým opatreniam – spájanie všetkých úradov pod okresné úrady, nakoniec sa navýšil počet o 23 úradov, systémové opatrenia na strane podriadených a príspevkových organizácií pod ministerstvami nenastali.
V poslednom bode vlaky zadarmo poznamenal, že štát dotuje železnice SR vo verejnom záujme, doteraz vo výške 205 mil. eur a vlaky zadarmo by mali navýšiť túto čiastku o 13 mil. eur. a za poskytnutie dopravnej cesty je 160 mil. eur. Železnice SR nenájdu svoje vnútorné rezervy na pokrytie nákladov spojených s vlakmi zadarmo.
Minister financií P. Kažimír reagoval na pozmeňujúce návrhy, na výbore pre zdravotníctvo bola prijatá odpočítateľné položka na zdravotných odvodov v objeme 150 mil. eur. Avizovaná je tiež rezerva vo výške 0,2% HDP, cca 150 mil. eur. Ďalšou položkou bude výsledok kolektívneho vyjednávania.
Slovensko je krajina s najväčším podielom dlhodobo nezamestnaných. Keďže nie je možné z dôvodu konsolidácie a cesty k vyrovnanému rozpočtu veľkú plošnú odpočítateľnú položku, úľavu zníženia odvodov pre všetkých, preto sa zvolila cesta zníženia odvodov pre najrizikovejšiu skupinu ľudí. Zároveň je možné urobiť ročné zúčtovanie. Toto opatrenie je na úkor štátnych príjmov, distribúcia dopadu 150 mil. eur je nasledovná - 49% je v prospech vyšších disponibilných čistých príjmov ľudí s príjmom od 380 do 570 eur. Keďže táto skupina ľudí má nízku mieru sporivosti, všetko sa to vracia do domácej spotreby. Takže je to pozitívne opatrenie aj pre štruktúru rastu ekonomiky. Zvyšných 51% dostane biznis, podnikateľské prostredie. Ďalšou motiváciou je súbeh práce a poberania dávok.
Čo sa týka zmeny metodiky ESA 2010, súhlasí s úlohou pre IFP. Podotkol, že aj rozhodnutie EUROSTATu z jari bolo metodického charakteru, tak ako teraz prechod dlhu pod úroveň 55%. Tento rozpočet ráta s rezervou, v samej podstate
17
tým, že je stanovený pod 2%, takže má 0,5% rezervu do cieľa. A z danej rezervy sa vytvorí ešte skutočná rezerva na krytie makroekonomických rizík.
Rast príjmov vo výške 900 mil. eur je z titulu zmeny metodiky, ktorá nám nafúkla príjmy o 300 mil. eur, z titulu makroekonomického vývoja ďalšie desiatky mil. eur, z titulu lepšej efektivity výberu tiež desiatky mil. eur, z titulu zmeny legislatívy, je to daň z príjmu 260 mil. eur.
Paradigmy o konsolidácie, je potrebné ctiť dohodnuté pravidlá. Z hľadiska dosiahnutia cieľa z roku 2015 je väčšie úsilie na strane výdavkov, menšie na strane príjmov dnes je to 4:1, ak sa príjmu pozmeňováky podiel môže byť 1:1. Podiel výdavkov na HDP, hovorí o veľkosti štátov, a ten medziročne klesá. Momentálne je na úrovni 41%. Podiel príjmov na HDP tiež klesá a je to cca 38% aj s prijatými legislatívnymi zmenami.
V otázke eurofondov sú to rezorty, ktoré naplánovali čerpanie a ministerstvo financií premietne len kofinancovanie. Na záver uviedol, že niet pochýb, že Slovensko konsoliduje medzi rokmi 2014 a 2015 aj z hľadiska znižovania nominálneho deficitu, ale aj štrukturálneho deficitu. Štrukturálny deficit na konci roka 2015 by mohol byť na úrovni 1%, čo predstavuje veľmi dobrý výsledok. Považuje za úplne realistické dosiahnuť štrukturálny deficit na úrovni 0,5% v roku 2017, čo je Slovensku predpísané.
Poslanec I. Švejna reagoval na DPH a podotkol, že v materiáloch je stanovené, že zníženie o 1% by malo efekt 40%. Následne uviedol, že zníženie zdravotných odvodov by sa malo týka 600 000 ľudí a nezamestnaných je 400 000 ľudí. Preto je otázne načo odpúšťame odvody ľuďom, keď potrebujeme zamestnať ľudí. V skutočnosti ich aj tak nezamestnáme, lebo nie je vytvorená ponuka miest. Na záver uviedol, že všetky tie extrémne drahé opatrenia budú mať len malý vplyv.
V zmysle úvodného vystúpenia sa prerušuje rozprava k tomuto bodu.
K bodu 16
Rôzne
Informáciu v zmysle záverov uznesenia predchádzajúceho výboru čerpanie eurofondov predniesol štátny tajomník Ministerstva financií R. Kuruc. Vzhľadom k tomu, že úlohy boli dané Úradu vlády, je možné len zosumarizovať veci týkajúce sa žiadosti o platbu. 231,6 mil. eur predstavuje výšku žiadosti o platbu, ktoré sú neuhradené z dôvodu zablokovaných programov. V septembri bola táto hodnota cca 333 mil. eur, rozdiel cca 100 mil. eur bol pustený Slovenskej republike. 344 mil. eur je suma žiadosti o platbu za programy, kde prebieha plynulé financovanie resp. kde boli prijaté opatrenia zo strany Ministerstva financií a auditu. Zo strany Európskej komisie sa očakáva úhrada. Celkovo 620 mil. eur je suma neuhradených súhrnných položiek do príjmov rezortov. Táto suma bude postupne znižovaná v závislosti od platieb Európskej komisie. Stav neuhradených súhrnných položiek nezodpovedá priamej úmere zodpovednosti jednotlivých subjektov za aktuálny stav.
V rozprave vystúpil poslanec P. Zajac, ktorý uviedol, že položka 231,6 mil. eur je tých 333 mil. eur v septembri, kde bolo avizované, že 102 mil. eur bude odblokovaných. Avšak tých 231,6 mil. eur nám už Komisia nepreplatí resp. to budeme môcť čerpať na iné projekty a budeme to musieť uhradiť zo štátneho rozpočtu. 344 mil. eur sú momentálne kontrolované Európskou komisiou a 621 mil. eur sú žiadosti, ktoré ešte len čakajú na kontrolu. Je to tak?
R. Kuruc odmieta stanovisko P. Zajaca. 231 mil. eur, v septembri 330 mil. eur, ktoré budú preplatené podľa toho ako budú postupne odblokovávané operačné programy. 4 operačné programy boli odblokované, na základe toho prišlo cca 100 mil. eur. Suma 344 mil. eur to sú nové žiadosti o platby, ktoré boli predložené a suma 621 mil. eur (v septembri 573 mil. eur) súvisí s likviditou Európskej komisie. Ide o sumu, ktorú za minuté výdavky štátneho rozpočtu, na základe
18
získaných peňazí z Komisie uhrádzame do príjmov. Keďže niektoré programy sú zablokované, nemáme dostatočnú likviditu na účtoch pre dané operačné programy, a preto do príjmov rozpočtu neuhrádzame. Rezorty realizujú výdavky, to sú schválené žiadosti o platbu, následne sa predkladajú Komisii.
Poslanec J. Kollár zdôraznil, že suma 621 mil. eur je negatívny dopad na hotovostné toky štátneho rozpočtu. Je to suma, ktorá nám na báze cash flow v rozpočte chýba. Došlo tam k medzimesačnému zhoršeniu z 573 na 621 mil. eur. Dôležitou otázkou je, či si riadiace orgány plnia svoju úlohu po letnom zamrznutí, zablokovaní alebo nie. Zároveň podotkol, že na základe jednomyseľne schváleného uznesenia finančného výboru požiadali o to, aby boli hodnoty rozpracované podľa operačných programov, avšak túto úlohu si medzi sebou pohadzuje Úrad vlády a Ministerstvo financií. Úrad vlády je navyše centrálny kontrolný orgán. Na záver poslanec J. Kollár žiada naformulovanie uznesenia, ktorým sa bude reagovať na nesplnenie úlohy zo strany Úradu vlády SR.
V poslednej poznámke poslanec P. Zajac uviedol, keďže sú neuhradené žiadosti o platby už dva mesiace, hrozí, že suma 231 mil. eur nebude uhradená. Dochádza k zvýšeniu na 621 mil. eur z cca 570 mil. eur, na jednej strane je to problém na strane Európskej komisie, na druhej strane Európska komisia to veľmi rada nevyplatí projekty, lebo došlo k pochybeniam pri verejnom obstarávaní.
Daniel D u c h o ň
predseda výboru
Milan Mojš
Ivan Švejna
overovateľ výboru