DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Roman Michelko Adam Lučanský a Dagmar Kramplová predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom návrhu zákona je ustanoviť lehotu na schválenie a prihlásenie motorového vozidla evidovaného v treťom štáte, ktoré sa prevažne a trvalo používa na území Slovenskej republiky osobou s pobytovou alebo podnikateľskou väzbou na Slovenskú republiku, a zabezpečiť účinné presadenie tejto povinnosti.

Platná právna úprava ustanovuje postup pri jednotlivom uznaní alebo schválení jednotlivo dovezeného vozidla a pri jeho prihlásení do evidencie vozidiel, neurčuje však osobitnú lehotu na splnenie týchto povinností pri dlhodobom používaní vozidla evidovaného v treťom štáte. Také vozidlo preto môže zostať mimo slovenského systému schvaľovania a evidencie aj vtedy, keď jeho používanie už nemá dočasný charakter. Sťažuje sa tým kontrola technickej a emisnej spôsobilosti vozidla, povinného zmluvného poistenia a osoby zodpovednej za jeho prevádzku.

Návrh sa vzťahuje iba na vozidlá evidované v treťom štáte v zmysle zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2018 Z. z.”), teda mimo členských štátov Európskej únie, štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie. Rozlíšenie vychádza z odlišného režimu schvaľovania a dovozu vozidiel z tretích štátov. Povinnosť sa neviaže na štátnu príslušnosť používateľa, ale na jeho pobyt, postavenie odídenca, sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a na skutočný spôsob používania vozidla.

Pri osobe patriacej do osobného rozsahu zákona sa bude predpokladať, že vozidlo je určené na používanie prevažne a trvalo na území Slovenskej republiky. Domnienku možno vyvrátiť. Povinnosť sa preto neuplatní na vozidlo používané skutočne dočasne, najmä pri krátkodobom nájme, zapožičaní, používaní zahraničného služobného vozidla alebo pravidelnej cezhraničnej prevádzke, ak okolnosti preukazujú, že stredisko jeho používania nie je na území Slovenskej republiky.

Vozidlo bude možné bez slovenského prihlásenia prevádzkovať 90 dní od rozhodného dňa. Rozhodným je prvé dovezenie alebo prvé použitie vozidla po vzniku väzby používateľa na Slovenskú republiku, prípadne deň vzniku tejto väzby, ak sa vozidlo už na Slovensku používalo. Krátkodobý výjazd do zahraničia ani zmena vlastníka, držiteľa alebo používateľa lehotu neobnovia, ak sa vozidlo na Slovensku naďalej používa prevažne a trvalo. Rozhodný deň sa zisťuje z dokladov a zo všetkých prípustných dôkazov. Ak ho nemožno zistiť, začne lehota plynúť prvým zdokumentovaným zistením používania vozidla policajtom. Náhradné pravidlo neumožňuje uložiť sankciu spätne za obdobie, ktorého začiatok správny orgán nevie preukázať.

Po uplynutí lehoty bude ďalšia prevádzka možná až po jednotlivom uznaní alebo schválení vozidla a po jeho prihlásení do evidencie vozidiel. Pri historickom vozidle alebo športovom vozidle sa namiesto postupu podľa § 29 zákona č. 106/2018 Z. z. uplatní pridelenie zvláštneho evidenčného čísla podľa zákona o cestnej premávke. Ak policajt zistí

porušenie, povinne zadrží zahraničnú tabuľku s evidenčným číslom a môže zadržať aj zahraničný evidenčný doklad. Po zadržaní tabuľky nemožno v jazde pokračovať. Ak osoba podá do 30 dní od zadržania návrh na jednotlivé uznanie alebo schválenie vozidla, v návrhu označí útvar Policajného zboru, ktorý doklad alebo tabuľku zadržal. Schvaľovací orgán oznámi tomuto útvaru podanie návrhu a deň jeho podania najneskôr do troch pracovných dní od doručenia návrhu. Polícia čaká na oznámenie 60 dní od zadržania. Ak sa konanie právoplatne skončí uznaním alebo schválením vozidla, schvaľovací orgán vráti polícii zahraničnú tabuľku a zahraničný evidenčný doklad odníme podľa doterajšej úpravy. Ak sa konanie právoplatne skončí inak, schvaľovací orgán vráti polícii zahraničný evidenčný doklad aj tabuľku. Polícia vrátenú vec zašle orgánu štátu evidencie.

Návrh nezavádza nový register, nový druh schvaľovacieho konania ani osobitnú daň. Použijú sa existujúce postupy podľa zákonov č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.”) a č. 106/2018 Z. z. Uznanie zahraničného evidenčného dokladu podľa § 39 ods. 4 zákona č. 106/2018 Z. z. nebude oprávňovať na ďalšiu prevádzku vozidla, ak už uplynula lehota podľa nového § 114a. Doterajšie pravidlá povinného zmluvného poistenia a colného režimu zostávajú zachované. Podľa colného statusu vozidla môže jeho prihlásenie vyžadovať splnenie colných povinností a povinností pri dani z pridanej hodnoty, ktoré vyplývajú z priamo uplatniteľného práva Európskej únie a z daňových predpisov.

Navrhovaný zásah sleduje bezpečnosť cestnej premávky, vymáhateľnosť poistných povinností a riadnu evidenciu vozidiel. Vyvrátiteľná domnienka, deväťdesiatdňová lehota, možnosť preukázať dočasný charakter používania a náhradné pravidlo pre nepreukázateľný rozhodný deň obmedzujú zásah na prípady dlhodobého používania vozidla na Slovensku. Režim dočasnej medzinárodnej premávky podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni zostáva zachovaný. Prednosť medzinárodnej zmluvy vyplýva z § 142 zákona č. 8/2009 Z. z. a skutočne dočasné alebo cezhraničné používanie vozidla vylučuje § 114a ods. 5. Kritérium používania vozidla prevažne a trvalo zodpovedá požiadavke primeranosti registračných povinností vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pri používaní začatom pred účinnosťou zákona, ktoré pokračuje po 30. júni 2027, začne celá lehota plynúť 1. júla 2027. Dočasné premiestnenie vozidla mimo územia Slovenskej republiky samo osebe neznamená skončenie jeho používania.

Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a negatívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 3

Dopĺňa sa osobitný dôvod na zadržanie evidenčného dokladu od vozidla vydaného v cudzine, ak sa motorové vozidlo evidované v treťom štáte po uplynutí zákonnej lehoty prevádzkuje bez schválenia a prihlásenia do evidencie vozidiel. Súčasne sa ustanovuje povinné zadržanie tabuľky s evidenčným číslom. Na rozdiel od všeobecného oprávnenia podľa § 72 ods. 2 tak policajt v tomto prípade nemá priestor ponechať tabuľku vodičovi. Keďže § 72 ods. 3 dovoľuje povoliť ďalšiu jazdu len vtedy, ak tabuľka nebola zadržaná, po zistení porušenia nemožno v jazde pokračovať.

Zadržaný zahraničný evidenčný doklad a tabuľka sa neodošlú orgánu štátu evidencie po 15 dňoch, ak boli zadržané pre porušenie § 114a ods. 2. Ak osoba podá do 30 dní od zadržania návrh na jednotlivé uznanie alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla, v návrhu označí orgán Policajného zboru, ktorý doklad alebo tabuľku zadržal. Schvaľovací orgán oznámi tomuto orgánu podanie návrhu a deň jeho podania najneskôr do troch pracovných dní od doručenia návrhu. Šesťdesiatdňová lehota na doručenie oznámenia polícii zohľadňuje aj návrh zaslaný poštou a čas potrebný na jeho zaevidovanie. Ak oznámenie nebude v tejto lehote doručené, polícia zadržanú vec zašle orgánu štátu evidencie. Ak bolo oznámenie doručené, polícia odovzdá zadržanú vec schvaľovaciemu orgánu. Po úspešnom skončení konania schvaľovací orgán vráti polícii zahraničnú tabuľku. Zahraničný evidenčný doklad odníme podľa § 29 ods. 8 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. Ak sa konanie právoplatne skončí inak, schvaľovací orgán vráti polícii zahraničný evidenčný doklad aj tabuľku. Polícia vrátenú vec zašle orgánu štátu evidencie.

K bodu 4

Doplnenie § 114 ods. 1 umožňuje zapísať ako držiteľa vozidla aj odídenca. Postavenie odídenca podľa zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je pobytom podľa vymedzenia používaného zákonom č. 8/2009 Z. z. Bez tejto zmeny by sa na odídenca vzťahovala povinnosť podľa § 114a, ale nemusel by spĺňať podmienku na zápis držiteľa vozidla. Doplnenie sa obmedzuje na podmienku zápisu držiteľa a nemení vymedzenie pobytu v ostatných ustanoveniach zákona.

K bodu 5

Nový § 114a sa vzťahuje len na motorové vozidlo evidované v treťom štáte. Odkazom na § 2 ods. 33 zákona č. 106/2018 Z. z. sa tretím štátom rozumie štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, štátom Európskeho hospodárskeho priestoru ani Švajčiarskou konfederáciou. Použitie už zavedeného zákonného pojmu zaisťuje rovnaké vymedzenie pri schvaľovaní aj evidovaní jednotlivo dovezeného vozidla.

Osobný rozsah zahŕňa fyzickú osobu s pobytom na území Slovenskej republiky, odídenca, právnickú osobu so sídlom a fyzickú osobu – podnikateľa s miestom podnikania na území Slovenskej republiky. Vlastníctvo vozidla nie je podmienkou. Povinnosť sa preto uplatní aj vtedy, ak osoba dlhodobo používa vozidlo evidované na inú osobu v treťom štáte. Ak vlastník

neposkytne súčinnosť potrebnú na schválenie a prihlásenie, vozidlo po uplynutí lehoty nemožno ďalej prevádzkovať v cestnej premávke na území Slovenskej republiky.

Odsek 1 ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku používania vozidla prevažne a trvalo na území Slovenskej republiky. Základom jej použitia je súčasné zistenie, že ide o vozidlo evidované v treťom štáte a že ho doviezla alebo používa osoba s väzbou uvedenou v písmenách a) až c). Osoba môže preukázať opak najmä údajmi o mieste obvyklého používania vozidla, trvaní jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, cezhraničnom používaní, pracovnom zaradení alebo nájomnom vzťahu. Správny orgán je aj naďalej povinný zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie.

Odsek 2 umožňuje prevádzku bez slovenského prihlásenia počas 90 dní. Po uplynutí lehoty sa uplatní existujúci postup jednotlivého uznania alebo schválenia jednotlivo dovezeného vozidla podľa § 29 zákona č. 106/2018 Z. z. a následné prihlásenie podľa § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. Pri prihlásení orgán Policajného zboru overuje poistenie zodpovednosti podľa § 114 ods. 7. Povinnosti týkajúce sa poistenia cudzozemského vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. sa uplatňujú nezávisle od novej registračnej povinnosti.

Odsek 3 rieši aj vozidlo, ktoré sa na území Slovenskej republiky nachádza pred tým, ako jeho používateľ získa pobyt, postavenie odídenca, sídlo alebo miesto podnikania na tomto území. Ak sa vozidlo začne používať až neskôr, rozhodujúce je prvé dovezenie alebo použitie po vzniku tejto väzby. Rozhodný deň možno zistiť zo zahraničného evidenčného dokladu, colných alebo poistných dokladov, záznamu cestnej kontroly, údajov o diaľničnej známke alebo z iného zákonného dôkazu. Ak ho nemožno zistiť, za rozhodný deň sa považuje deň prvého zistenia používania vozidla policajtom. Do uplynutia 90 dní od takto určeného dňa nemožno sankciu založiť iba na domnienke, že vozidlo sa používalo skôr.

Odsek 4 vylučuje obnovovanie lehoty krátkodobým premiestnením vozidla mimo územia Slovenskej republiky alebo zmenou vlastníka, držiteľa alebo používateľa. Lehota sleduje vozidlo a neobnovuje sa ani skutočným prevodom na inú osobu, ak sa vozidlo na území Slovenskej republiky naďalej používa prevažne a trvalo osobou podľa odseku 1. Ak sa takéto používanie vozidla skutočne skončí, pravidlo proti obnoveniu lehoty sa neuplatní.

Odsek 5 chráni dočasnú a cezhraničnú mobilitu. Ak sa preukáže, že vozidlo nie je určené na používanie prevažne a trvalo na území Slovenskej republiky ani sa takto nepoužíva, povinnosť schválenia a prihlásenia po 90 dňoch nevznikne. Demonštratívne kritériá umožňujú posúdiť služobné vozidlo zahraničného zamestnávateľa, krátkodobý nájom, dočasné zapožičanie aj pravidelnú cezhraničnú prevádzku podľa ich skutočnej povahy.

Odsek 6 zohľadňuje, že historické vozidlo a športové vozidlo nemožno podľa § 29 ods. 6 písm. f) zákona č. 106/2018 Z. z. jednotlivo uznať ani schváliť. Povinnosť sa preto splní pridelením zvláštneho evidenčného čísla podľa § 127 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona č. 8/2009 Z. z.

K bodu 6

Porušenie § 114a ods. 2 právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom sa zaraďuje medzi správne delikty podľa § 138 ods. 1. Použijú sa doterajšie pravidlá konania a sankčné hranice podľa § 138. Za správny delikt možno uložiť pokutu do 3 500 eur a pri opakovanom porušení do jedného roka pokutu do 7 000 eur.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie poskytuje celú deväťdesiatdňovú lehotu osobám, ktoré začali dotknuté vozidlo používať pred účinnosťou zákona a v tomto používaní pokračujú po 30. júni 2027. Rozhodujúca je kontinuita používania, nie fyzická prítomnosť vozidla na území Slovenskej republiky presne 1. júla 2027. Dočasné premiestnenie vozidla do zahraničia sa za skončenie používania nepovažuje. Za rozhodný deň sa považuje 1. júl 2027. Ustanovenie sa označuje ako § 143q a vkladá sa za § 143o, pretože § 143p podľa zákona č. 131/2026 Z. z. nadobudne účinnosť až 1. septembra 2027. Konanie uskutočnené pred účinnosťou návrhu zákona sa nesankcionuje.

K čl. II

K bodu 1

Doplnenie § 29 zákona č. 106/2018 Z. z. rieši zadržaný zahraničný evidenčný doklad aj zadržanú zahraničnú tabuľku v konaní o jednotlivom uznaní alebo schválení jednotlivo dovezeného vozidla. Navrhovateľ označí orgán Policajného zboru, ktorý doklad alebo tabuľku zadržal. Ak bol zadržaný zahraničný evidenčný doklad, podmienka jeho predloženia sa považuje za splnenú. Trojdňová lehota na oznámenie začne plynúť až doručením návrhu schvaľovaciemu orgánu. Oznámenie obsahuje aj deň podania návrhu, ktorý je rozhodujúci pre zachovanie tridsaťdňovej lehoty. Po právoplatnom skončení konania schvaľovací orgán vždy vráti polícii odovzdanú zahraničnú tabuľku. Ak sa konanie skončí uznaním alebo schválením vozidla, zahraničný evidenčný doklad odníme podľa § 29 ods. 8 písm. c). Ak sa konanie skončí inak, vráti polícii aj zahraničný evidenčný doklad. Tým sa upravuje naloženie so zadržanými vecami bez ohľadu na rozsah zadržania a výsledok konania. Ostatné náležitosti návrhu, príslušnosť, priebeh konania a opravné prostriedky sa nemenia.

K bodu 2

Doplnenie § 39 ods. 4 odstraňuje rozpor medzi všeobecným účinkom zahraničného evidenčného dokladu a osobitným zákazom ďalšej prevádzky vozidla po uplynutí lehoty podľa § 114a zákona č. 8/2009 Z. z. Zahraničný evidenčný doklad zostáva verejnou listinou a naďalej oprávňuje na dočasnú prevádzku vozidla. Po uplynutí zákonnej lehoty však sám osebe neumožňuje pokračovať v prevádzke bez splnenia podmienok § 114a.

K čl. III

K bodom 1 a 2

V § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch sa dopĺňa samostatná skutková podstata fyzickej osoby, ktorá prevádzkuje motorové vozidlo evidované v treťom štáte v rozpore s § 114a ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. Súčasne sa nové písmeno m) vylučuje zo zvyškovej skutkovej podstaty v písmene l), aby sa rovnaké konanie neposudzovalo podľa dvoch ustanovení. Priestupok prejedná orgán Policajného zboru podľa doterajšej pôsobnosti. Na konanie a opravné prostriedky sa použijú všeobecné ustanovenia zákona o priestupkoch.

K bodom 3 a 4

Za priestupok možno uložiť pokutu do 2 500 eur. Horná hranica zohľadňuje dlhodobosť porušenia a náklady, ktorým sa páchateľ nesplnením povinnosti vyhol. Správny orgán pri

určení výmery prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky priestupku. Ak je priestupok spoľahlivo zistený a sú splnené zákonné podmienky, možno ho prejednať v blokovom alebo rozkaznom konaní s pokutou do 650 eur. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie a proti rozkazu odpor podľa doterajších ustanovení zákona.

K čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2027. Časový odstup umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s novou povinnosťou a pripraviť podklady na schválenie a prihlásenie vozidla.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Vplyv

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

1. vplyvy na hospodárenie obyvateľstva

2. sociálnu exklúziu

3. rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

4. vplyvy služieb verejnej správy na občana

5. vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Pozitívny vplyv predstavujú príjmy zo správnych poplatkov a uložených pokút. Negatívny vplyv predstavujú náklady Policajného zboru a okresných úradov na kontrolu, manipuláciu s dokladmi a tabuľkami a vedenie súvisiacich konaní. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny sociálny vplyv na hospodárenie dotknutých fyzických osôb. Tieto vplyvy vzniknú nákladmi na jednotlivé uznanie alebo schválenie vozidla, kontrolu originality, prípadnú technickú a emisnú kontrolu, správne poplatky a prihlásenie vozidla do evidencie. Počet dotknutých vozidiel ani rozsah potrebných úkonov nie sú v dostupných evidenciách samostatne sledované, preto vplyvy nemožno spoľahlivo vyčísliť. Návrh nemá vplyv na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť ani zamestnanosť.

A.4. Alternatívne riešenia:

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestora:

Vyžiadané.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Roman Michelko Adam Lučanský a Dagmar Kramplová

2. Názov návrhu zákona:

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

v čl. 18, 21 a 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v čl. 17, 20, 21 a 45 Charty základných práv Európskej únie,

b) v sekundárnom práve

v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení,

v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení,

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 263, 7. 10. 2009) v platnom znení,

v smernici Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 212, 7. 8. 2001),

vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2026/1912 z 30. júla 2026, ktorým sa predlžuje dočasná ochrana zavedená vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2022/382 (Ú. v. EÚ L, 2026/1912, 4. 8. 2026) v platnom znení,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 19. septembra 2017 vo veci C-552/15, Európska komisia proti Írsku, ECLI:EU:C:2017:698.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.