D Ô V O D O V Á S P R Á V AA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ zrušenie podmienky ustanovujúcej výnimku z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v prípade právnickej osoby, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a má najviac dvoch spoločníkov. Cieľom je legislatívne zakotviť ustanovenie, ktoré nebude obmedzovať výnimku zastrešujúcu podnikanie bez pracovnej zmluvy v prípade rodinných príslušníkov; konkrétne príbuzného v priamom rade, súrodenca alebo manžela tejto fyzickej osoby alebo niektorého zo spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Zámerom je, aby sa táto výnimka nevzťahovala iba na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré majú najviac dvoch spoločníkov, ale aby bola rozšírená na spoločnosti s ručením obmedzeným (ktoré sú najčastejšie využívaná forma obchodnej spoločnosti firiem s rodinným prvkom) s neobmedzeným počtom spoločníkov, za predpokladu, že ostatné podmienky ustanovenia zostávajú zachované.
Potreba legislatívnej úpravy vyplýva z aplikačnej praxe, ktorá dlhodobo poukazuje na neprimeranosť a vecnú neodôvodnenosť obmedzenia predmetnej výnimky len na spoločnosti s ručením obmedzeným s najviac dvoma spoločníkmi. Uvedené kritérium nevychádza z povahy rodinnej výpomoci, zo spôsobu fungovania obchodnej spoločnosti ani z účelu právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V praxi vedie k rozdielnemu právnemu režimu medzi subjektmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, pričom sa odlišujú výlučne počtom spoločníkov. Takto nastavená právna úprava oslabuje princíp rovnakého zaobchádzania, znižuje predvídateľnosť rozhodovania a vytvára priestor na formalistické posudzovanie situácií, v ktorých ide o legitímnu a reálnu pomoc rodinných príslušníkov pri výkone podnikateľskej činnosti.
Navrhovaná zmena sleduje odstránenie neodôvodnenej diferenciácie medzi spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré sú z hľadiska účelu sledovaného zákonom porovnateľné. Samotný počet spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nepredstavuje objektívne, rozumné a vecne presvedčivé kritérium, ktoré by odôvodňovalo odlišný právny režim pri posudzovaní zapojenia taxatívne vymedzených rodinných príslušníkov do činnosti podnikateľského subjektu. Uvedený záver korešponduje aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej možno za diskriminačný prístup považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom bez rozumného odôvodnenia, a podľa ktorej sa v ústavnom poriadku Slovenskej republiky uznáva len také vychýlenie z princípu rovnosti, ktoré má ústavne akceptovateľný základ. Rovnako judikatúra zdôrazňuje, že zákonodarca pri vnášaní diferenciácie do homogénnej skupiny adresátov práva musí rešpektovať požiadavku odôvodnenosti a primeranosti zvoleného rozlišovacieho kritéria, ako aj požiadavku, aby zákonné obmedzenia platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Ak zákon viaže uplatnenie výnimky na splnenie ďalších materiálnych podmienok, najmä na presne vymedzený okruh osôb a ich sociálny alebo študijný status,