Národná rada Slovenskej republiky

IX. volebné obdobie

Č: KNR-VHZ-4763/2026-7

1229a

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1229) v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1229) (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1421 z 15. apríla 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

2

III.

Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

•Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 445 z 21. mája 2026 a

•Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 260 z 21. mája 2026.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.V čl. I sa vypúšťa bod 2.

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Odôvodnenie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 v aktuálne účinnom znení zákona o energetike odkazuje na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj na § 119, 120 a 121 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 119 sa za nehnuteľnosť považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Takýmto spôsobom bol v aplikačnej praxi zarámcovaný priestor, v ktorom sa nachádzalo odberné miesto, pre ktoré mohla byť priznaná sadzba pre domácnosti. Keďže samotné toto vymedzenie priestoru nie je ani pre budúcnosť problematické, navrhuje sa nemeniť dlhoročne používané znenie poznámky pod čiarou k odkazu 7.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

2. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 17f odsek 3 znie:

,,(3) Koncový odberateľ elektriny alebo koncový odberateľ plynu má právo na výber listinnej podoby alebo elektronickej podoby bezodplatného poskytovania vyúčtovania za dodávku elektriny alebo vyúčtovania za dodávku plynu, informácií o vyúčtovaní za dodávku elektriny alebo informácií o vyúčtovaní za dodávku plynu, informácií o údajoch, ktoré sú podkladom pre vyhotovenie vyúčtovania, a ak nie je vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe, aj vysvetlenia spôsobu, akým je vyúčtovanie vyhotovené; právo na výber listinnej podoby sa neuplatní vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre, ak je dodávateľ elektriny alebo

3

dodávateľ plynu povinný ju vyhotoviť ako elektronickú faktúru podľa osobitného predpisu.38caa)“.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 38caa znie:

„38caa) § 71 ods. 2 a § 85o ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.".

Nasledujúce body sa prečíslujú.

Odôvodnenie:

V § 17f ods. 3 sa na konci dopĺňa, že povinnosť poskytovať listinné vyúčtovanie sa nevzťahuje na subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronickej fakturácie podľa zákona o DPH. Ide o zosúladenie zákona o energetike s pripravovaným režimom výlučne elektronickej fakturácie podľa zákona o DPH od 1. januára 2027.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

3. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

„Čl. III

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 125/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 120/2010 Z. z., zákona č. 137/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 350/2011 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 96/2017 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 308/2018 Z. z., zákona č. 279/2019 Z. z., zákona č. 363/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č.161/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z., zákona č. 366/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 34a odseky 4 až 8 znejú:

„(4) Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia je pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f)

a)prvého bodu 2 000 000 eur,

b)druhého bodu až piateho bodu 1 450 000 eur.

4

(5) Ročný príspevok za uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky je

a)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ktoré prešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

b)2 000 000 eur pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu, ktoré neprešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

c)75 000 eur pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f ) druhého bodu až piateho bodu, ktoré prešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte,

d)150 000 eur pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f ) druhého bodu až piateho bodu, ktoré neprešlo povoľovacím procesom v štáte pôvodu alebo v členskom štáte.

(6) Ročný príspevok za prevádzku jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia je

a)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Jaslovské Bohunice – 3,

b)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Jaslovské Bohunice – 4,

c)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 1,

d)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 2,

e)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 3,

f)1 500 000 eur pre jadrové zariadenie Elektráreň Mochovce – 4,

g)75 000 eur pre jadrové zariadenie Republikové úložisko rádioaktívneho odpadu – lokalita Mochovce,

h)270 000 eur pre jadrové zariadenie Technológie na spracovanie rádioaktívnych odpadov – lokalita Jaslovské Bohunice,

i)170 000 eur pre jadrové zariadenie Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov – lokalita Mochovce,

j)670 000 eur pre jadrové zariadenie Medzisklad vyhoretého jadrového paliva,

k)75 000 eur pre jadrové zariadenie Integrálny sklad rádioaktívnych odpadov.

(7) Ročný príspevok za vyraďovanie jadrového zariadenia podľa druhu jadrového zariadenia je

a)120 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach,

b)550 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach,

c)550 000 eur za vyraďovanie iného jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu ako uvedeného v písmene a) alebo b),

d)150 000 eur za vyraďovanie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) druhého bodu až piateho bodu.

(8) Ročný príspevok za činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. f) až n) je 200 eur.“.

2.V § 34a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

„(9) Ročný príspevok na inštitucionálnu kontrolu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu je 7 000 eur.“.

Doterajšie odseky 9 až 15 sa označujú ako odseky 10 až 16.

5

3.V § 34a ods. 11 sa slová „odsek 11“ nahrádzajú slovami „odsek 12“.

4.V § 34a ods. 13 druhej vete sa slová „odseku 10“ nahrádzajú slovami „odseku 11“.

5.V § 34a ods. 15 sa slová „odsekov 12 a 13“ nahrádzajú slovami „odsekov 13 a 14“.

6.V § 37beb sa slová „12. júna 2026“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2027“.

7.Za § 37bf sa vkladá § 37bg, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠37bg

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026

(1)Splátku ročného príspevku na výkon štátneho dozoru z čiastok podľa tohto zákona za obdobie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 uhradí držiteľ povolenia v dvoch rovnakých splátkach do 15. júla 2026 a do 15. októbra 2026 po zohľadnení rozdielu medzi novou výškou ročného príspevku a už uhradených splátok do 30. júna 2026 podľa doterajších predpisov.

(2)Doplatok ročného príspevku podľa § 34a ods. 8 k jeho uhradenej výške podľa predpisov účinných do 30. júna 2026 a pravidiel jeho úhrady podľa § 34a ods. 11 sa v období od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 neuplatní.“.

Tento článok bod 6 nadobúda účinnosť 10. júna 2026 a body 1 až 5 a 7 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2026, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.

Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie k novelizačným bodom 1. a 2.:

Príspevky na výkon dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení boli zavedené novelou atómového zákona č. 94/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a naposledy upravované zákonom č. 120/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Existujúca právna úprava, pokiaľ ide o príspevky na výkon dozoru, ich aktualizovala už pred 14 rokmi a nezohľadňuje súčasné podmienky a požiadavky na výkon dozoru nad jadrovou bezpečnosťou.

Z pohľadu činnosti ÚJD SR najväčší počet svojich dozorných a inšpekčných aktivít venuje reaktorovým zariadeniam. V roku 2010 boli prevádzkované 4 jadrové bloky. Odvtedy sa uviedol do prevádzky 1 blok (EMO3) a 1 blok (EMO4) je v štádiu tesne pred uvádzaním do prevádzky, t. j. v roku 2027-2029 bude v prevádzke 6 blokov (reaktorov). V porovnaní s rokom 2010 tak počet reaktorov narástol o 2, čo navyšuje potrebu rozhodovacích, hodnotiacich a inšpekčných aktivít dozorného orgánu, počtu

6

inšpektorov potrebných na ich výkon a výšku finančných prostriedkov potrebných na výkon nezávislých bezpečnostných analýz dozorného orgánu.

Kumulatívna výška inflácie medzi rokmi 2010 až 2025 predstavuje 55 % (pozri údaje Štatistického úradu SR). Nominálny nárast výšky príjmov úradu síce ako tak zohľadňuje kumulatívnu výšku inflácie, avšak vôbec nezohľadňuje fakt, že dozornému orgánu narástol rozsah činností spojených s výkonom dozoru nad 2 novými blokmi. Reálna výška aktuálnych ročných príspevkov za reaktorové zariadenia, ktoré tvoria viac ako 81 % všetkých príjmov dozorného orgánu, tak kumulatívne v r. 2026 nezohľadňuje predpokladaný nominálny nárast príjmov dozorného orgánu pri navýšení rozsahu výkonov pri 2 blokoch naviac oproti roku 2010. V skutočnosti by mal rozpočet ÚJD SR v r. 2026 predstavovať hodnotu min. 10 620 000 Eur, ak by sa jeho reálne príjmy nenavyšovali, ale len udržiavali s pohľadu nominálneho nárastu jeho príjmov pri zohľadnení 55 % kumulatívnej inflácie a zohľadnení nárastu činností a teda aj potrebných výdavkov priamo úmerne skutočnosti zvýšenia počtu dozorovaných blokov.

V dozorných aktivitách sa prejavuje aj nedostatok zamestnancov a ich čoraz častejší odchod z ÚJD SR do konkurenčného prostredia podnikateľskej sféry v jadrovej energetike. Ďalším dôvodom zvýšenia príspevkov je búrlivý rozvoj v jadrovej energetike. V poslednom čase je badateľný nárast aktivít - nových projektov v jadrovom sektore v SR. Ide o výstavbu nového jadrového zdroja, ktorým bude potenciálne pokročilý jadrový reaktor, t.j. advanced nuclear reactor (AMR), príprava projektov k malým modulárnym reaktorom, diverzifikácia paliva, a pod. K príprave nového projektu bola v nedávnej minulosti uzavretá dohoda s USA, ktorá bola vyhlásená pod č. 5/2026 Z. z., a to Dohoda medzi vládou SR a vládou USA o uľahčení spolupráce na projekte jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a na civilnom jadrovom programe v SR. V januári 2026 prijala vláda SR Akčný plán podpory vzdelávania, výskumu a prípravy ľudských zdrojov v jadrovom odvetví (UV 43/2026) V ten istý deň vláda SR vymenovala splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj ľudských zdrojov v jadrovom odvetví (UV 44/2026). Obe predmetné uznesenia predpokladajú do budúcna so zvýšenými nárokmi na ľudské zdroje, a to z dôvodu plánovaných nových jadrových aktivít. Dňa 21.1.2026 bol vládou schválený Plán práce Bezpečnostnej Rady SR, z ktorého vyplynuli tiež pre ÚJD SR nové úlohy v oblasti zaisťovania bezpečnosti jadrových zariadení v súvislosti z hrozbami. Jednoznačne do tohto portfólia nových aktivít zapadá aj potreba zvýšenia a posilnenia úlohy štátneho dozoru.

Účelom vynaloženia uvedených financií je udržanie odborných kapacít ÚJD SR, t. j. potrebného počtu technicky zdatného, skúseného a vyškoleného personálu dozorného orgánu, tak aby neodchádzal do súkromného sektora (t. j. nebol odlovený lovcami mozgov na vysoko odbornú analytickú a posudzovaciu prácu do súkromných firiem v jadrovej oblasti, ktoré pôsobia v oblasti prípravy a hodnotenia dokumentácie v rámci implementácie viacerých už aktuálne schválených a rozbehnutých jadrových projektov v Európe (Česká republika, Poľsko, Francúzsko, Fínsko, Turecko, Veľká Británia a pod.).

Odborné kapacity ÚJD SR, pri súčasnom stave a výške odmeňovania pri aktuálnom stavu na trhu práce (vysoko odborný technický personál je mimoriadne

7

žiadaný nielen na slovenskom ale i medzinárodnom trhu práce) čelí strate motivácie zotrvať v štátnej službe. ÚJD SR má problém aj s uchádzačmi o štátnu službu v oblasti absolventov technických a prírodovedných odborov (jadrová fyzika, strojníctvo, elektrotechnika), ktorých je veľmi málo a nemajú záujem o tieto posty v štátnej správe vzhľadom na ich finančné ohodnotenie.

Na základe týchto skutočností je ohrozený výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, a to:

•u prevádzkovaných jadrových elektrární stále prebiehajúce licencovanie jadrového zariadenia EMO 4,

•dozorný orgán odborne spôsobilý zabezpečiť licencovanie plánovaného veľkého jadrového zdroja – či už to bude projekt AP 1000 alebo EPR, s ktorým sa ako úplne novým projektom bude musieť ÚJD SR od základov oboznámiť, keďže je to iný projekt ako súčasné jadrové elektrárne prevádzkované na Slovensku. Príprava nového jadrového zdroja je už vo vysoko rozpracovanej fáze pred podpisom zmluvy a ÚJD SR by malo už získavať nové odborné kapacity na licencovanie tohto projektu,

•rovnako nebude spôsobilý zabezpečiť licencovanie plánovaných malých modulárnych reaktorov (úplne nový projekt olovom chladených malých modulárnych reaktorov, ktoré sa ani približne z hľadiska fyziky nesprávajú obdobne ako tlakovodné reaktory).

V tejto súvislosti sa predkladá úprava zabezpečujúca dofinancovanie, ktoré zabezpečí stabilizáciu odborných kapacít dozorného orgánu.

Odôvodnenie k novelizačným bodom 3 až 5.:

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na vloženie nového odseku 9 v § 34a a prečíslovanie nasledujúcich odsekov.

Odôvodnenie k novelizačnému bodu 6.:

Sprísnenie podmienok samostatného vstupu (resp. vstupu bez sprievodu) do jadrového zariadenia preverením spoľahlivosti a bezúhonnosti bolo prijaté ako záver Bezpečnostnej rady SR na účely zvýšenia bezpečnosti jadrových zariadení, pôvodne zákonom č. 161/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 15. júla 2024 a s následnou úpravou ustanovenia o možnosti Policajného zboru žiadať odpis z registra trestov zákonom č. 299/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 12. decembra 2024.

Vzhľadom na to, že preverovanie spoľahlivosti sa týka veľkého množstva fyzických osôb a ide o zložitý proces, ktorý kladie vysoké nároky na Policajný zbor ako aj na držiteľa povolenia, vyžaduje si väčší časový priestor než sa pôvodne predpokladalo. Z uvedeného dôvodu je potrebné predĺžiť prechodné obdobie.

8

Zároveň je potrebné odložiť účinnosť tých častí ustanovenia § 25a ods. 9 zákona, ktoré vstup do vnútorného a životne dôležitého priestoru podmieňujú splnením požiadavky spoľahlivosti, aby sa aplikácia výsledkov preverenia spoľahlivosti časovo zosúladila s trvaním prechodného obdobia.

Odôvodnenie k novelizačnému bodu 7.:

Navrhované úpravy vo výške príspevkov na výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ktoré sa v prevažnej miere uhrádzajú vo forme štvrťročných splátok, si z dôvodu ich navýšenia vyžadujú osobitné prechodné ustanovenia tak, aby sanovanie rozpočtu ÚJD SR bolo citeľné už v 2. polroku 2026 a zároveň zohľadňovalo už uhradené ročné príspevky do 30. júna 2026.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním s c h v á l i ť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1229) s c h v á l i ť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 276 z 26. mája 2026.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Igora Šimka predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Bratislava 26. mája 2026

Róbert P u c i

predseda Výboru NR SR

pre hospodárske záležitosti