Štátny záverečný účet

Zhrnutie

▪Verejná správa v roku 2025 na základe predbežných výsledkov notifikovaných v metodike ESA 20101 hospodárila so schodkom 6 086 305 tis. eur, čo predstavuje - 4,45 % HDP. Rozpočet verejnej správy na rok 2025 predpokladal deficitné hospodárenie na úrovni - 4,72 % HDP.

▪Predbežný deficit verejnej správy je oproti rozpočtu nižší o 517 mil. eur, čo predstavuje 0,27 p. b. V medziročnom porovnaní schodok verejných financií celej verejnej správy klesol o 876,4 mil. eur.

▪Dlh verejnej správy k 31. 12. 2025 na základe predbežných výsledkov notifikácie v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 83 956 806 tis. eur a v pomere k vyčíslenému HDP dosiahol 61,39 %.

▪Na nárast dlhu pôsobil najmä slabší vývoj reálneho HDP v roku 2025. Hlavným dôvodom bol nepriaznivý vývoj externého prostredia. Nižší dopyt po slovenských výrobkoch v krajinách EÚ spolu so zníženým vývozom automobilov do USA v dôsledku novozavedených ciel, ktoré oslabili čistý export. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu oproti predpokladom sa na zvýšení dlhu podieľal iba mierne.

▪Kumulatívny rast čistých výdavkov do roku 2025 dosiahol 5,3 % a bol tak po zarátaní nových príjmových opatrení a obrannej výnimky bezpečne pod maximálnym povoleným rastom.

▪Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 0,8 % (rast HDP v stálych cenách). Predpokladaný scenár ekonomického vývoja pri tvorbe rozpočtu na rok 2025 odhadoval rast HDP na úrovni 2,2 %. Nominálne HDP dosiahlo 136 754 312 tis. eur (v bežných cenách).

▪V roku 2025 sa deficit platobnej bilancie zmiernil na úroveň -3,6 % HDP. Export tovarov v nominálnom vyjadrení rástol rýchlejšie ako import, čo viedlo k zníženiu deficitu bilancie obchodu s tovarmi.

▪Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 6 108 623 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 170 088 tis. eur. V porovnaní s deficitom za rok 2024, je dosiahnutý deficit za rok 2025 nižší o 257 497 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 27 257 244 tis. eur (rast 11,4 %). Hotovostné výdavky boli 33 362 867 tis. eur (rast 8,2 %).

▪Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 5 718 623 tis. eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v celkovej hodnote 390 000 tis. eur.

▪Príjmy z rozpočtu EÚ dosiahli úhrnom 4 377 310 tis. eur, z toho štrukturálne a investičné fondy 2 407 529 tis. eur a prostriedky Plánu obnovy a odolnosti 1 969 780 tis. eur. Medziročne Slovenská republiky prijala o 244 619 tis. eur viac ako v roku 2024.

▪Čistá finančná pozícia SR dosiahla 3 245 055 tis. eur, ako rozdiel medzi príjmami z rozpočtu EÚ 4 377 310 tis. eur a výdavkov v podobe odvodu do rozpočtu EÚ 1 132 305 tis. eur.

1 Údaje za Slovenskú republiku boli odoslané 31.3.2024 a následne notifikované zo strany Eurostatu. Zverejnené výsledky sú dostupné na webovom sídle Eurostatu:

https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22042025-ap

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1/default/table?lang=en&category=gov.gov_gfs10.gov_10dd

Štátny záverečný účet

1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

V roku 2025 dosiahol rast HDP 0,8 %. Tempo rastu zostalo utlmené, najmä v dôsledku nepriaznivého externého prostredia, rastúcich globálnych obchodných bariér, nižšieho výkonu hlavných obchodných partnerov SR a ozdravovania verejných financií. Na druhej strane ekonomiku podporil domáci dopyt, avšak jeho štruktúra bola menej priaznivá a neprejavila sa plnohodnotne v tvorbe HDP. Spotreba domácností rástla len mierne, keď ju tlmila pretrvávajúca neistota, opatrné správanie domácností a vplyv fiškálnej konsolidácie. Investičná aktivita bola podporená čerpaním zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti (POO). Nepriaznivý vývoj v globálnom obchode zároveň negatívne ovplyvnili tvorbu kapitálu a exportnú výkonnosť. Trh práce začal postupne ochladzovať, pričom zamestnanosť mierne klesla a miera nezamestnanosti vzrástla na približne 5,4 %.

1.1Vonkajšie ekonomické prostredie

Rok 2025 patril k ďalším obdobiam charakterizovaným zvýšenou mierou neistoty a výskytom nepredvídateľných udalostí s významným dopadom na globálnu ekonomiku. Kľúčovým momentom sa stala inaugurácia prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorá priniesla zásadný obrat v obchodnej politike USA. Už v úvodných týždňoch svojho mandátu pristúpila americká administratíva k výraznému zvýšeniu dovozných ciel voči vybraným obchodným partnerom. Tento krok viedol k oslabeniu dynamiky svetového obchodu, najmä v rámci bilaterálnych vzťahov medzi USA, Čínou a Európskou úniou, a prispel k ďalšiemu prehlbovaniu fragmentácie globálneho obchodného systému.

Napriek týmto nepriaznivým faktorom globálna ekonomika preukázala relatívne vysokú mieru odolnosti. Hospodársky rast sa podľa odhadov udržal na úrovni približne 3,3 %, teda na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku. Negatívne vplyvy obchodných bariér sa tak prejavili skôr v štruktúre a geografickom preskupovaní obchodných tokov než v ich celkovom objeme.

V európskom kontexte došlo k postupnej stabilizácii ekonomického vývoja. Ekonomika eurozóny pokračovala v oživení, pričom tempo rastu sa zrýchlilo z 0,9 % v roku 2024 na približne 1,4 % v roku 2025. Tento vývoj bol podporený aj pokračujúcim uvoľňovaním menovej politiky – depozitná sadzba Európskej centrálnej banky sa v druhej polovici roka stabilizovala na úrovni okolo 2 % a inflácia sa postupne vrátila k inflačnému cieľu. Uvoľnené finančné podmienky tak podporili domácu spotrebu aj investičnú aktivitu.

Napriek celkovému vyššiemu výkonu, ekonomiky s vysokým podielom priemyslu naďalej čelili výrazným výzvam. Nižší výkon priemyslu sa odrazil najmä na nízkom hospodárskom raste Nemecka a Maďarska. Počas roka sa však začali objavovať náznaky stabilizácie, keď priemyselná produkcia postupne dosahovala svoje dno a podnikateľský sentiment sa mierne zlepšoval, čiastočne aj v reakcii na fiškálne stimuly prijaté v Nemecku.

Významným protivetrom pre európske ekonomiky sa stala obchodná politika Spojených štátov. Po ustálení nového režimu ciel sa zvýraznili rozdiely v ich dopadoch naprieč členskými štátmi Európskej únie. Slovensko sa pritom zaradilo medzi krajiny s relatívne vysokou efektívnou mierou zaťaženia vývozu americkými clami, najmä vzhľadom na svoju expozíciu voči automobilovému priemyslu a napojenie na nemecké výrobné reťazce.

Štátny záverečný účet

Z globálneho pohľadu zostávalo ekonomické prostredie aj naďalej ovplyvnené geopolitickými rizikami. Vojna na Ukrajine pokračovala bez zásadného posunu a sankčný režim voči Rusku zostal v platnosti. Napätie na Blízkom východe síce naďalej predstavovalo riziko pre medzinárodný obchod, avšak jeho dopady na globálne dodávateľské reťazce sa nepremietli do obnovenia inflačných tlakov.

Tabuľka 1 - Vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov eurozóny

2023

2024

2025

Hrubý domáci produkt (% rast)

0,4

0,9

1,4

Zamestnanosť (ESA, % rast)

1,5

0,7

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

6,6

6,4

Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)

4,8

4,5

3,9

Miera inflácie (HICP, %)

5,4

2,4

2,1

10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)

2,45

2,34

2,66

Kurz USD/EUR (priemer roka)

1,08

1,13

Cena ropy Brent (USD/bl)

82,2

79,8

68,2

* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca („superhrubá“ mzda)Zdroj: Eurostat, Bloomberg

1.2Makroekonomický vývoj SR

1.2.1Hrubý domáci produkt

Hospodársky rast Slovenskej republiky v roku 2025 bol na úrovni 0,8 % a bol primárne podporený domácim dopytom. Spotreba domácností stúpla len mierne v dôsledku vyššej inflácie, pretrvávajúcej neistoty a z obáv vývoja na trhu práce. Investičná aktivita bola podporená najmä postupným zvyšovaním čerpania zdrojov z POO.

Oživenie exportnej výkonnosti bolo v roku 2025 nízke. Vývoj bol negatívne ovplyvnený rastúcou neistotou v globálnom obchode, zavádzaním protekcionistických opatrení a nízkym rastom ekonomík hlavných obchodných partnerov. Export začal v priebehu roka strácať dynamiku najmä na americkom a čínskom trhu. Priemysel, najmä exportne orientované odvetvia, čelil pretrvávajúcim problémom, zatiaľ čo domáce odvetvia vykazovali len mierne známky oživenia.

Tabuľka 2 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

Graf 1 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2023

2024

2025

HDP

2.1

1.9

0.8

z toho:

Konečná spotreba domácností

-2.9

3.5

0.2

Konečná spotreba ver. správy

-2.5

4.0

1.1

Tvorba hrubého fixného kapitálu

4.0

1.6

2.2

Vývoz výrobkov a služieb

-0.7

0.0

4.0

Dovoz výrobkov a služieb

-7.7

2.6

3.7

1,9

2,9

4,1

2,3

-2,6

5,7

0,5

2,1

1,9

0,8

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

zahraničný dopyt

domáci dopyt

štatistická diskrepancia

rast HDP

Zdroj: ŠÚ SRZdroj: ŠÚ SR

Štátny záverečný účet

1.2.2Trh práce

Zamestnanosť klesla o 0,1 %, čo predstavuje približne 2,5 tis. osôb, najmä živnostníkov. Kým počet zamestnaných (podľa domáceho konceptu ESA) v roku 2025 neklesal, počet živnostníkov sa v minulom roku - s výnimkou pandémie - znížil najviac od roku 2014. Tým pádom zodpovedal za celý pokles zamestnanosti v roku 2025. Pracovných miest ubudlo v priemysle a vo vysoko-kvalifikovaných službách. Zamestnanosť rástla len vo verejnom sektore a v stavebníctve, ktoré ťaží z čerpania prostriedkov z POO. Miera participácie sa vlani po piatich rokoch znížila. Pokles potiahli mladí aj najproduktívnejšia skupina vo veku od 25-49 rokov, miera zapojenia starších ročníkov sa naopak pre stabilizáciu odchodov do predčasného dôchodku zvýšila. Pribudli aj pracujúci cudzinci, ktorých počet sa na konci roka vyšplhal nad úroveň 143 tisíc. Hromadné prepúšťania zvýšili počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti vzrástla na úroveň 5,4 %.

Reálna mzda stúpla, hoci jej dynamika spomalila na 2,2 %. Nominálne mzdy medziročne rástli o 6,3 % na 1 620 eur ,pričom tempo ich rastu sa mierne spomalilo v dôsledku slabšieho rastu produktivity a oneskoreného prispôsobovania miezd inflácii. Na druhej strane však rast potiahlo dynamické zvýšenie minimálnej mzdy o 8,8 %. Najviac si polepšili zamestnanci v stavebníctve a vo verejnom sektore, kde platy stúpli nad 7 %. Mzdy v stavebníctve patria k najnižším v ekonomike. Verejný sektor ťažil z vyplácania jednorazového bonusu 800 eur. Verejný sektor tak v tempe zvyšovania platov minulý rok opäť predbehol súkromný sektor.

Graf 2 - Príspevky sektorov k vývoju medzi-kvartálneho rastu zamestnanosti (ESA, v p. b.)

Graf 3 - Rast reálnej a nominálnej mzdy (medziročný rast v %)

-0,4

-0,3

-0,2

-0,1

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

2024Q1

2024Q2

2024Q3

2024Q4

2025Q1

2025Q2

2025Q3

2025Q4

Služby

Verejný sektor

Stavebníctvo

Priemysel

Poľnohospodárstvo

Hospodárstvo spolu

-10,0

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

2021Q1

2021Q2

2021Q3

2021Q4

2022Q1

2022Q2

2022Q3

2022Q4

2023Q1

2023Q2

2023Q3

2023Q4

2024Q1

2024Q2

2024Q3

2024Q4

2025Q1

2025Q2

2025Q3

2025Q4

Rast nominálnej mzdy (YoY)

Rast reálnej mzdy (YoY)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SRZdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3Cenový vývoj

Cenový vývoj bol v roku 2025 ovplyvnený zvýšením DPH a niektorých spotrebných daní, čo zvýšilo ceny väčšiny tovarov a služieb. V januári tak inflácia stúpla takmer k štyrom percentám. V priebehu roka postupne zrýchľovala, až kým v júli nedosiahla vrchol na úrovni 4,4 %. Ku koncu rast cien zvoľnil pod štyri percentá. V priemere za rok 2025 tak stúpli ceny merané indexom CPI o 4,0 % (4,2 % podľa HICP). Ceny energií stúpli len mierne, keďže regulované ceny elektriny, plynu a tepla nerástli vďaka opatreniam vlády. Najrýchlejšie rástli ceny služieb, ťahané vyššou DPH a mzdovým nákladmi. Ceny potravín stúpali miernejšie, výraznejšie zdraželi nealkoholické nápoje, ktoré boli ovplyvnené daňou zo sladených nápojov a svetovými cenami niektorých komodít (najmä kávy).

Štátny záverečný účet

1.2.4Platobná bilancia

V roku 2025 sa deficit platobnej bilancie zmiernil na úroveň -3,6 % HDP. Export tovarov v nominálnom vyjadrení rástol rýchlejšie ako import, čo viedlo k zníženiu deficitu bilancie obchodu s tovarmi. Naopak pre rýchlejší rast dovozu sa znížil prebytok bilancie služieb. Výrazne sa znížil aj deficit primárnych výnosov, kým deficit sekundárnych výnosov sa mierne prehĺbil.

Graf 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie–medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

Graf 5 - Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

-15,0

-10,0

-5,0

0,0

5,0

10,0

I-24

III-24

V-24

VII-24

IX-24

XI-24

I-25

III-25

V-25

VII-25

IX-25

XI-25

CPI

Potraviny

Energie

Poh. hmoty

Tovary

Imp. nájomné

Služby

-10,0

-5,0

0,0

5,0

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Sekundárne výnosy

Primárne výnosy

Služby

Tovary

BÚ PB

Zdroj: ŠÚ SR, MF SRZdroj: NBS, MF SR

1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Vývoj reálnej ekonomiky bol menej priaznivý ako očakávala prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2025. Nižší zahraničný dopyt a vyššia neistota v globálnom obchode viedli k pomalšiemu rastu exportov aj investícií. Z dôvodu zvýšenej neistoty v zahraničnej aj domácej ekonomike domácnosti šetrili viac než by indikoval rast ich reálnej mzdy. Inflácia bola v prognózach vyššia, keďže v realite opatrenia vlády na poslednú chvíľu stlmili rast cien energií. Zamestnanosť bola nižšia než očakávania, čo súviselo s nižšou ekonomickou aktivitou a pokračujúcou nepriaznivou demografickou zmenou.

Prognózované makroekonomické základne pre dane a odvody na rok 2025 boli optimistickejšie než realita. Hoci nominálna mzda rástla rýchlejšie než v prognóze, hlbší pokles zamestnanosti znamenal, že celková mzdová báza zaostala za prognózou. Mzdová báza je pritom najvýznamnejšou základňou pre daňové príjmy, keďže od zárobkov sa odvíjajú nielen dane z príjmu fyzických osôb, ale aj spotreba domácností a teda DPH a spotrebné dane. Nižšia než prognózovaná inflácia takisto tlmila daňové základne, spolu s všeobecne nižším rastom HDP.

Tabuľka 3 - Porovnanie skutočnosti za rok 2025 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2025-2027

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2025

Skutočnosť

Rozdiel v p. b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

2,2

0,8

-1,4

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur

139,9

136,8

-3,1

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

1,4

0,2

-1,2

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

6,9

4,4

-2,5

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

0,5

2,2

+1,7

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

5,9

6,2

+0,3

Zamestnanosť (ESA)

0,4

-0,1

-0,5

Štátny záverečný účet

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2025

Skutočnosť

Rozdiel v p. b.

Miera nezamestnanosti (VZPS)

5,3

5,4

+0,1

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

5,4

4,0

-1,4

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-3,5

-2,9

+0,6

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Tabuľka 4 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2024)

Skutočnosť

Prognóza

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2022

2023

2024

2025

2026

2027

2028

Hrubý domáci produkt

HDP, s. c.

1,9

1,6

2,3

2,2

2,4

1,9

HDP, b. c. (mld. eur)

109,8

122,8

131,2

139,9

147,3

152,1

158,6

Súkromná spotreba, s. c.

6,1

-3,2

2,9

1,4

1,9

2,3

1,7

Súkromná spotreba, b. c.

19,1

6,8

6,9

4,7

4,6

4,2

Vládna spotreba

-4,5

-0,6

3,6

0,1

-0,4

-0,2

-0,3

Fixné investície

5,7

10,6

-0,3

10,6

0,4

-4,9

Export tovarov a služieb

-1,4

1,8

3,7

4,3

4,6

3,9

Import tovarov a služieb

4,3

-7,6

4,8

6,7

3,7

3,8

Trh práce

Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)

1,7

0,2

-0,1

0,4

0,2

-0,2

Mzdy, nominálne

7,7

9,7

6,9

5,9

5,2

4,9

4,5

Mzdy, reálne

-4,5

-0,7

0,5

2,5

2,6

2,1

Miera nezamestnanosti

6,1

5,8

5,4

5,3

5,1

Inflácia

Index spotrebiteľských cien

12,8

10,5

2,8

5,4

2,7

2,2

2,4

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Tabuľka 5 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR

Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)

2023

2024

2025

2026

Prognóza EK (jeseň)

1,4

2,2

2,3

2,5

Reálne HDP

Prognóza MF SR (sep)

1,6

2,3

2,2

2,4

Prognóza EK (jeseň)

-3,3

1,8

1,4

2,3

Súkromná spotreba

Prognóza MF SR (sep)

-3,2

2,9

1,4

1,9

Prognóza EK (jeseň)

-3

3,8

0,4

-0,4

Verejná spotreba

Prognóza MF SR (sep)

-0,6

3,6

0,1

-0,4

Prognóza EK (jeseň)

16,6

0,7

6,1

2,5

Investície

Prognóza MF SR (sep)

10,6

-0,3

10,6

0,4

Prognóza EK (jeseň)

-0,7

3,8

Export

Prognóza MF SR (sep)

-1,4

1,8

3,7

4,3

Prognóza EK (jeseň)

-7,7

4,3

3,9

3,2

Import

Prognóza MF SR (sep)

-7,6

4,8

6,7

Prognóza EK (jeseň)

3,1

5,1

Inflácia (HICP)

Prognóza MF SR (sep)

5,6

2,8

Prognóza EK (jeseň)

0,3

0,2

0,1

Zamestnanosť (ESA)

Prognóza MF SR (sep)

0,3

-0,1

0,4

0,2

Produkčná medzera

Prognóza EK (jeseň)

-0,7

-0,8

-0,7

-0,4

(% z pot. HDP)

Prognóza MF SR (sep)

-0,5

-0,6

-0,5

Zdroj: MF SR, EK

Štátny záverečný účet

2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

2.1Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2025

K procesu tvorby rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 vláda SR pristúpila zodpovedne. Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 zohľadňoval potrebnú konsolidáciu verejných financií požadovanú zo strany Európskej komisie, ako aj napĺňanie cieľov programového vyhlásenia vlády SR. Vzhľadom na doterajší vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenskej republiky vláda SR schválila súbor konsolidačných opatrení, ktoré mali prispieť k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Opatrenia tejto v poradí už druhej zásadnej konsolidácie boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a nezadusili rast ekonomiky.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2028. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2024.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 predpokladal deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol schválený v podobe deficitu verejných financií v roku 2025 vo výške 4,72 % HDP.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, v ktorom si vláda stanovila záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na 4 roky s cieľom poklesu deficitu k 3 % HDP do konca volebného obdobia a so stabilizáciou verejného dlhu. Hoci nové fiškálne pravidlá umožňovali Slovensku rozložiť proces ozdravenia verejných financií až na 7 rokov, vláda sa rozhodla pripraviť 4-ročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol pripravovaný v podmienkach implementácie nových fiškálnych pravidiel Európskej komisie, ktoré sa zameriavajú na výrazné znižovanie vysokých úrovní dlhu členských štátov a podporu udržateľného a inkluzívneho rastu a ktoré definujú maximálnu mieru rastu čistých výdavkov. V nadväznosti na uvedené boli do zákona č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony prijaté ustanovenia týkajúce sa limitu verejných výdavkov. S cieľom zjednodušiť fiškálne pravidlá a posilniť ich proticyklickosť sa zaviedol jediný záväzný operatívny nástroj rastu čistých výdavkov, podľa ktorého sa má zabezpečiť dosiahnutie požadovaných úrovní dlhu a deficitu. Limit verejných výdavkov zahŕňa maximálnu výšku časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení, výdavkov na programy Únie plne kryté príjmami z fondov Únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných Úniou, cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových a iných dočasných opatrení. Limit verejných výdavkov vypočítaný v súlade s trajektóriou čistých výdavkov bol na rok 2025 stanovený v sume 61 143 mil. eur. Avšak limit verejných výdavkov stanovený prílohou k schválenému uzneseniu NRSR č. 699 z 3. decembra 2024 za všetky subjekty verejnej správy

Štátny záverečný účet

a ďalšie súčasti rozpočtu verejnej správy bol v roku 2025 nižší ako limit verejných výdavkov vypočítaný podľa trajektórie čistých výdavkov, a to v sume 61 051 mil. eur.

Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol vypracovaný v metodike ESA 2010.2 Rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtoch boli na príjmovej aj výdavkovej strane zapracované položky vychádzajúce z metodických úprav ESA 2010. K týmto položkám patrili inputy naturálnych miezd, FISIM3, umeleckej produkcie na vlastné použitie a výroby softvéru na vlastné použitie. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 sa uvažovalo s hodnotami na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2023. Rozpočet tiež počítal so zaradením systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, tzv. zelenej energie, ktorá je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaná cez sektor verejnej správy.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 boli aj konsolidačné opatrenia v celkovom objeme 2,7 mld. eur na rok 2025. Konsolidačné opatrenia na príjmovej strane predstavovali 1,4 % HDP. Medzi najväčšie opatrenia patrilo zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, ktoré bolo kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy a učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská a do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby. Ďalšími objemovo významnými opatreniami boli zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, či zavedenie, resp. zvýšenie sektorových daní. Zvýšené boli aj spotrebné dane cez novú daň zo sladených nápojov a zdanením elektronických cigariet. Zároveň sa zvýšilo daňové zaťaženie firiem s tržbami nad 5 mil. eur, zvýšili sa poplatky za diaľničné známky a cestné mýto, ako aj odvodové zaťaženie vysokopríjmovým zamestnancom. Na výdavkovej strane konsolidačné opatrenia predstavovali 0,6 % HDP, pričom najväčšiu úsporu malo priniesť zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu s rastúcim príjmom. Rast výdavkov sa mal tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke vybraných štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme, ktorá sa znížila o 10 %.

Napriek nevyhnutnému konsolidačnému úsiliu a zložitým podmienkam vo verejných financiách si rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 zachovával silný sociálny rozmer. Počítal aj naďalej s výdavkami určenými na výplatu plného 13. dôchodku, ako aj zvýšeného opatrovateľského príspevku, zvýšenými príspevkami na osobnú asistenciu a nárastom výdavkov na finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby. V oblasti vzdelávania pokračoval rast výdavkov súvisiacich s novelou školského zákona na zabezpečenie podporných opatrení v školách, najmä školského podporného tímu, pedagogických asistentov, sociálnych pracovníkov a iných pomáhajúcich profesií. Štát na seba prebral od samosprávy financovanie škôlok a zároveň zvýšil objem zdrojov pre samosprávu na predprimárne vzdelávanie. Rástli aj výdavky súvisiace s kompenzačným príspevkom pre učiteľov. Zvýšili sa aj výdavky na vedu prostredníctvom Národnej stratégie pre vedu, výskum a inovácie. Rozpočet obsahuje zvýšené výdavky na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných

2 Z objektívnych dôvodov však v rozpočte verejnej správy neboli zaradené rozpočty všetkých subjektov verejnej správy. Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 neobsahoval príjmy a výdavky za 1 042 subjektov, pričom išlo prevažne o malé neziskové organizácie štátu, štátne podniky, či akciové spoločnosti v ústrednej správe a najmä neziskové účtovné jednotky v územnej samospráve (spolu 973 organizácií územnej samosprávy). Získavanie údajov od týchto subjektov by bolo problematické, pričom ich vplyv na bilanciu verejných financií bol za posledné roky zanedbateľný.

3 FISIM – Financial Intermediation Services Indirectly Measured. Ide o odhad hodnoty služieb poskytovaných finančnými sprostredkovateľmi ako sú banky, za ktoré sa neúčtujú žiadne explicitné poplatky.

Štátny záverečný účet

a neverejných budov, či výrobu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie. V rozpočte boli na rok 2025 na základe vyjednaných podmienok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny 800 eur na zamestnanca.

V priebehu roku 2025 prebiehal pravidelný monitoring vývoja plnenia schváleného rozpočtu verejnej správy na mesačnej báze, a to vrátane monitorovania očakávaného plnenia schváleného limitu verejných výdavkov. Ministerstvo financií SR sledovalo vývoj v širšom rámci celých verejných financií formou pravidelnej analýzy očakávaných predpokladov hospodárenia kapitol štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy na hotovostnej báze a v metodike ESA 2010. Na základe aktuálne dostupných údajov o dosiahnutej skutočnosti a predpokladanom vývoji príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy ku koncu rozpočtového roka sa kvantifikovali očakávané zmeny a riziká v hospodárení jednotlivých subjektov rozpočtu verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2025.

Mesačné predpoklady vývoja verejných financií vychádzali aj z najnovších analýz a prognóz makroekonomického vývoja, prognóz daňových a odvodových príjmov a prognóz vybraných nedaňových príjmov, ako aj z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky EÚ a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a z podkladov o očakávanom plnení príjmov a čerpaní výdavkov za prostriedky POO.

V nadväznosti na § 30 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého Ministerstvo financií SR zverejňuje očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka vrátane očakávaného plnenia limitu verejných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania, Ministerstvo financií SR zverejnilo na svojej stránke Správu o očakávanej skutočnosti za rok 2025 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2025, v rámci ktorej očakávalo deficit hospodárenia verejnej správy vo výške 5,09 % HDP. Aktuálny odhad výdavkov rozpočtu verejnej správy spadajúcich pod limit verejných výdavkov bol kvantifikovaný na úrovni 60 848 mil. eur.

Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktorý Ministerstvo financií SR predložilo na rokovanie vlády SR a rokovanie NR SR, bola aj analýza aktuálneho vývoja verejných financií v roku 2025 vrátane očakávaného plnenia limitu verejných výdavkov, spracovaná na základe v tom čase dostupných podkladov. Analýza, vychádzajúca z predpokladu dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy vo výške 5,01 % HDP, definovala najvýznamnejšie vplyvy na saldo rozpočtu verejnej správy v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom na rok 2025. Výdavky rozpočtu verejnej správy spadajúce pod limit verejných výdavkov sa odhadovali na úrovni 60 400 mil. eur.

Štátny záverečný účet

2.2Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2025, ktorý bol schválený vládou SR4 a vzatý na vedomie v Národnej rade SR5, predpokladal hospodárenie verejnej správy so schodkom 6 603 344 tis. eur (4,72 % predpokladaného HDP). Podľa prvého kola notifikácie výsledkov roku 2025, hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA 2010 dosiahlo v skutočnosti schodok vo výške 6 086 305 tis. eur (4,45 % HDP).

Tabuľka 6 - Bilancia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010

ESA kód

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

S – R 2025

Príjmy spolu

53 202 053

54 789 126

59 895 605

59 481 154

-414 451

v % HDP

43,1

42,1

42,8

43,5

0,7

Daňové príjmy

D.2R+D.5R

24 589 143

25 815 799

29 264 038

27 622 568

-1 641 470

Dane z produkcie a dovozu

D.2R

14 854 634

15 147 175

17 500 614

16 466 534

-1 034 080

Bežné dane z dôchodkov, majetku

D.5R

9 734 509

10 668 624

11 763 424

11 156 034

-607 390

Príspevky na sociálne zabezpečenie

D.61R

18 945 663

20 964 663

21 960 413

22 412 686

452 273

Nedaňové príjmy

4 598 095

4 991 729

5 240 621

5 314 709

74 088

Tržby

P.11+P.12+

P.131

3 387 460

3 621 875

3 961 207

3 846 489

-114 718

Dôchodky z majetku

D.4R

1 210 635

1 369 854

1 279 414

1 468 220

188 806

Granty a transfery

D.39+D.7R+D.9R

5 069 152

3 016 935

3 430 533

4 131 191

700 658

z toho: z EÚ

3 649 926

2 095 948

2 379 285

3 162 614

783 329

Ostatné bežné transfery

D.7R

2 515 063

2 117 352

2 997 645

2 140 122

-857 523

Kapitálové transfery

D.9R

2 554 089

899 583

432 888

1 991 069

1 558 181

Výdavky spolu

59 758 500

61 751 895

66 498 949

65 567 459

-931 490

v % HDP

48,4

47,4

47,5

47,9

0,4

Bežné výdavky

53 054 456

56 476 918

59 485 327

58 264 888

-1 220 439

Kompenzácie zamestnancov

D.1P

13 550 980

14 847 296

15 131 906

16 046 188

914 282

Medzispotreba

P.2

6 675 677

7 422 960

8 175 103

7 801 830

-373 273

Dane

D.2P+D.5P

101 644

179 175

161 471

209 640

48 169

Subvencie

D.3P

4 196 050

2 208 702

1 479 850

1 751 075

271 225

Dôchodky z majetku

D.4P

1 428 032

1 850 045

2 158 970

2 118 558

-40 412

Celkové sociálne transfery

D.6P

24 445 514

27 303 871

28 245 665

27 518 190

-727 475

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.

D.62P

20 154 949

22 414 734

22 551 202

22 307 162

-244 040

- Naturálne sociálne transfery

D.632P

4 290 565

4 889 137

5 694 463

5 211 028

-483 435

Ostatné bežné transfery

D.7P

2 656 559

2 664 869

4 132 362

2 819 407

-1 312 955

Kapitálové výdavky

6 704 044

5 274 977

7 013 622

7 302 571

288 949

Kapitálové investície

P.5L

4 738 729

4 693 784

6 028 539

6 318 453

289 914

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51G

4 538 092

4 624 989

5 922 814

6 191 979

269 165

- Zmena st. zásob + Nadobudnutie - Úbytok cenností

P.5M

149 735

69 064

97 020

76 097

-20 923

- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív

50 902

-269

8 705

50 377

41 672

Kapitálové transfery

D.9P

1 965 315

581 193

985 083

984 118

-965

Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)

B.9

-6 556 447

-6 962 769

-6 603 344

-6 086 305

517 039

v % HDP

-5,3

-4,7

-4,5

0,3

HDP v b.c.

123 538 698

130 207 520

139 901 356

136 754 312

-3 147 044

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

4 Uznesením č. 606/2024;

https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21987/1

5 Uznesením č. 699/2024; https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=15230

Štátny záverečný účet

Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 517 039 tis. eur resp. o 0,3 p. b.

Príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010 boli oproti rozpočtu na rok 2025 úhrnom nižšie o 414 451 tis. eur (0,7 % HDP), z toho daňové príjmy poklesli o 1 641 470 tis. eur. Príspevky na sociálne zabezpečenie vzrástli o 452 273 tis. eur, nedaňové príjmy vzrástli o 74 088 tis. eur a granty a transfery o 700 658 tis. eur.

Výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010 boli nižšie o 931 490 tis. eur oproti rozpočtu (0,4 % HDP), z toho bežné výdavky klesli o 1 220 439 tis. eur a kapitálové výdavky vzrástli o 288 949 tis. eur.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najvýznamnejších položiek (príjmov, výdavkov resp. celkový výsledok hospodárenia subjektov verejnej správy) a ich vplyv na dosiahnuté saldo verejnej správy za rok 2025 oproti rozpočtu.

Tabuľka 7 - Saldo verejnej správy v metodike ESA2010 - rozdiel oproti rozpočtu

2025

Rozdiel

v tis. eur

Rozdiel S-R

(% HDP)

Saldo verejnej správy - rozpočet

-6 603 344

0,00

1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy

-1 189 197

-0,87

- ESA daňové príjmy

-1 641 470

-1,20

z toho: imputácia daňových príjmov za zelenú energiu

-106 744

-0,08

- ESA odvodové príjmy

452 273

0,33

2. Vplyv iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

1 485 228

1,09

- príjmy z dividend a z odvodov zo zisku (vrátane časového rozlíšenia a po vylúčení superdividendy a imputovaných dividend)

264 201

0,19

- zmena stavu pohľadávok po vylúčení preddavkov na vojen. techniku

-41 359

-0,03

- EÚ príjmy po vylúčení EÚ tokov mimo sektor

100 768

0,07

- príjmy z POO

757 228

0,55

- UMTS Licencie

-71 766

-0,05

- iné nedaňové príjmy (bez EÚ zdrojov, spolufinancovania a POO)

99 020

0,07

- imputácia daň. príjmov za predané emisné povolenky z EU Modernizačného f.

249 420

0,18

- ostatné

127 716

0,09

3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu

1 708 655

1,25

- EÚ výdavky po vylúčení EÚ tokov mimo sektor

-100 768

-0,07

- výdavky POO

-757 228

-0,55

- spolufinancovanie k EÚ zdrojom

-116 091

-0,08

- odvod do rozpočtu EÚ

-26 225

-0,02

- korekcie k fondom EÚ

-44 617

-0,03

- upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EÚ z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia

-36 546

-0,03

- transfer Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni

292 480

0,21

- imputácia výdavkových subvencií na zelenú energiu

56 732

0,04

- imputácia započítaného výdavku na energopomoc SPP a MH Teplárenský holding

-87 846

-0,06

- MHSR-všeob. hosp. záujem naplnenia zásobníkov plynu

-40 000

-0,03

- zmena stavu záväzkov

53 060

0,04

- zaplatené preddavky na dlhod. hm. majetok na vojenskú techniku

617 731

0,45

- výdavky na tovary a služby (630 bez EÚ zdrojov, spolufinancovania a POO)

387 204

0,28

- výdavky na obstarávanie kapitálových aktív (710 bez EÚ zdrojov, spolufinancovania a POO)

386 758

0,28

- imputácia daň. výdavkov za predané emisné povolenky z EU Modernizačného f.

-249 420

-0,18

Štátny záverečný účet

2025

Rozdiel

v tis. eur

Rozdiel S-R

(% HDP)

- výdavky na transfery (640)

1 364 849

1,00

- z toho transfer do ŠFA (641)

750 000

0,55

- z toho transfer do sociálnej a zdravotnej poisťovne (641)

292 480

0,21

- z toho transfer z VPS 642 200

424 610

0,31

- ostatné

8 582

0,01

4. Vplyv hospodárenia samostatných účtov (vrátane ŠFA) bez daní

-1 555 486

-1,14

5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu

-69 760

-0,05

6. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia

226 475

0,17

- výdavky zo sociálneho poistenia

250 329

0,18

- výdavky zo zdravotného poistenia (výdavky poistenia)

-23 854

-0,02

7. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)

-248 794

-0,18

- transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu

-292 480

-0,21

- výdavkový transfer z verejnej časti ZP do súkromnej časti ZP na výplatu akcionárovi

-29 384

-0,02

- platba za správu verejného zdravotného poistenia súkromným zdrav. poisťovniam

-115 601

-0,08

- ostatné

188 671

0,14

8. Rozdiel v hospodárení ústredných subjektov verejnej správy bez daňových príjmov

12 325

0,01

- obchodné spoločnosti štátu

71 099

0,05

- Slovak Investment Holding (SIH)

20 064

0,01

- Eximbanka

19 402

0,01

- zdravotnícke zariadenia ústredné

-279 783

-0,20

- VVŠ

61 223

0,04

- štátne fondy bez vplyvu príjmov z emisných kvót

72 774

0,05

- Slovenský pozemkový fond

30 732

0,02

- ostatné subjekty ústrednej správy, z toho:

16 814

0,01

- Valaliky Industrial Park, s. r. o.

114 574

0,08

- Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

-3 287

0,00

9. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov

147 593

0,11

- obce

-458

0,00

- VÚC

95 488

0,07

- dopravné podniky

98 086

0,07

- príspevkové organizácie obcí a VÚC

-3 368

0,00

- zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

-18 177

-0,01

- ostatné subjekty územnej samosprávy

-23 978

-0,02

Saldo verejnej správy - skutočnosť

-6 086 305

-4,45

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VSZdroj: MF SR

Vysvetlenie pozitívnej či negatívnej odchýlky od rozpočtu je v nasledujúcom texte pomocou opisu hotovostného plnenia rozpočtu resp. pri významných úpravách hotovostného plnenia aj pomocou vysvetlenia akrualizácie podľa metodiky ESA 2010. Výsledky hospodárenia podľa zložiek verejnej správy ako aj rozdiel medzi rozpočtom a skutočnosťou za rok 2025 sú uvedené v tabuľke Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (zložiek) subjektov v závere kapitoly.

Štátny záverečný účet

Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010

Daňové a odvodové príjmy boli na akruálnej báze horšie o 1 189 197 tis. eur (0,87 % HDP). K poklesu najviac prispela daň z pridanej hodnoty (815 597 tis. eur) a daň z príjmov právnických osôb (580 402 tis. eur). V menšej miere sa na nenaplnení rozpočtu podieľali aj spotrebné dane (144 236 tis. eur). Vyššie príjmy zaznamenali sociálne a zdravotné odvody (o 452 273 tis. eur).

Na rozdiel skutočných daňových príjmov oproti rozpočtu mali vplyv aj ostatné metodické úpravy ako príjmy dosahované z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (pokles príjmov z podpory tzv. „zelenej energie“ o 106 744 tis. eur), príjmy zo spotreby emisných kvót (pokles o 15 978 tis. eur) a príjmy z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier (nárast o 1 150 tis. eur).

V prípade odvodových príjmov oproti rozpočtu pozitívne vplývalo imputovanie nových pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam (nárast o 262 367 tis. eur).

Celkové daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze (prognózované Výborom pre daňové prognózy) boli rozpočtované v objeme 46 046 665 tis. eur. Skutočné príjmy6 boli o 1 364 844 tis. eur nižšie a dosiahli výšku 44 681 821 tis. eur. Za poklesom sú najmä daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnických osôb. V menšej miere sa na nenaplnení rozpočtu podieľali aj spotrebné dane a daň z finančných transakcií. Vyššie príjmy zaznamenali sociálne a zdravotné odvody.

Tabuľka 8 - Vybrané daňové a odvodové príjmy v metodike ESA2010

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Daň z príjmov fyzických osôb

4 685 122

4 856 605

5 157 488

5 170 918

13 430

- závislá činnosť

4 541 630

4 656 277

4 996 200

4 981 746

-14 454

- podnikanie

143 492

200 328

161 288

189 172

27 884

Daň z príjmov právnických osôb

4 355 827

4 512 697

5 377 205

4 796 803

-580 402

Dorovnávacia daň

48 500

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

430 574

529 150

510 573

549 651

39 078

Daň z pridanej hodnoty

9 732 960

9 914 696

11 526 544

10 710 947

-815 597

Spotrebné dane

2 600 047

2 700 284

2 903 176

2 758 940

-144 236

- Minerálny olej

1 315 053

1 352 022

1 369 642

1 357 489

-12 153

- Tabak a tabakové výrobky

936 552

1 021 078

1 080 947

967 880

-113 067

- Sladené nealkoholické nápoje

69 321

98 604

29 283

- Ostatné spotrebné dane

348 442

327 184

383 266

334 967

-48 299

Dane z majetku (nehnuteľnosti)

496 602

618 717

630 577

645 109

14 532

Dane z medzinárodného obchodu

37 917

36 828

40 335

45 420

5 085

Ostatné dane

818 520

1 305 332

1 742 835

1 573 064

-169 771

- Daň z motorových vozidiel

136 633

140 289

137 230

137 467

237

- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

134 958

559 966

474 515

474 057

-458

- Dane za špecifické služby

294 587

354 744

367 358

378 130

10 772

- Daň z finančných transakcií

574 140

389 336

-184 804

6 V prípade viacerých daní ide len o odhad skutočnosti, nakoľko podľa metodiky akrualizácie sa dane uzatvárajú priebežne počas roka 2026. Ide o DPFO z podnikania, DPPO, DPH, daň z motorových vozidiel, osobitný odvod z podnikania v reg. odvetviach, sociálne odvody. Dorovnávacia daň za rok 2025 bude známa až v polke roka 2027.

Štátny záverečný účet

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

- Ostatné

252 342

250 333

189 592

194 074

4 482

Daňové príjmy

23 157 569

24 522 809

27 937 233

26 299 352

-1 637 881

Sociálne odvody (EAO + dlžné)

10 135 747

11 345 255

11 816 540

12 021 195

204 655

Zdravotné odvody (EAO + dlžné)

5 204 310

5 957 980

6 292 892

6 361 274

68 382

Fondy sociálneho zabezpečenia

15 340 057

17 303 235

18 109 432

18 382 469

273 037

Daňové a odvodové príjmy spolu

38 497 626

41 826 044

46 046 665

44 681 821

-1 364 844

Pozn.: V tabuľke nie sú zahrnuté príjmy zo spotrebnej dane zo zelenej energie, sociálne Zdroj: IFP, MF SR

a zdravotné odvody platené štátom, ani príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále

a imputované poistné, nakoľko nie sú prognózované Výborom pre daňové prognózy.

Prognózy pre rozpočet na rok 2025 boli tvorené v novembri 2024. V prognóze neboli zahrnuté zmeny sadzieb miestnych daní, ktoré majú v kompetencii obce, pretože zmeny sa schvaľujú takmer vždy až na konci roka v rámci prípravy rozpočtu jednotlivých obcí a miest formou prijatých všeobecných záväzných nariadení. Taktiež bolo v roku 2025 v parlamente prijatých niekoľko legislatívnych zmien týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, s ktorými sa pri tvorbe rozpočtu nepočítalo. V nasledujúcej tabuľke je prehľad všetkých legislatívnych opatrení nezahrnutých v návrhu rozpočtu, ale s vplyvom na výnos v roku 2025.

Tabuľka 9 - Legislatívne zmeny nezapracované v rozpočte VS na roky 2025-2027 podľa ESA 2010

v tis. eur

Zníženie DPH na štátom podporované nájomné bývanie z 23 % na 5 % (znovuobnovenie schémy začiatkom roka 2025)

-6 272

Zníženie DPH na noviny a periodiká (týždenníky a mesačníky) z 23 na 5 % od 1.7.2025

-8 392

Zníženie DPH na vybrané ďalšie bezlepkové potraviny (krúpy, krupicu, múčne zmesi a cestá) z 19 na 5 % od 1.7.2025

-1 206

Zníženie DPH do vybraných kultúrnych inštitúcií z 23 na 5 % (divadlo, balet, múzeum) od 1.7.2025

-646

Miestne dane

39 799

Zmena sadzieb daní z nehnuteľností podľa VZN

18 547

Zvýšenie sadzieb špecifických daní podľa VZN (poplatok za komunálny odpad + daň za ubytovanie)

21 252

Celkový vplyv na príjmy verejnej správy

23 283

Zdroj: IFP, MF SR

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je oproti rozpočtu nižší o 14 454 tis. eur, resp. o 0,3 %. K tomuto miernemu výpadku prispel hlavne horší vývoj zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami v čase prípravy rozpočtu. Akruálny výnos dane bol negatívne ovplyvnený aj nižším uplatňovaným daňovým bonusom na dieťa (daňové bonusy sú súčasťou akruálneho výnosu DPFO, hotovostný výnos DPFO je znížený o daňové bonusy). Nižšie uplatňovanie daňového bonusu pri závislej činnosti však bolo viac než vykompenzované vyšším uplatňovaním pri výnosom DPFO z podnikania , ktorého výnos za rok 2025 bol vyšší hlavne z uvedeného dôvodu o 27 884 tis. eur.

Odhad výnosu dane z príjmov právnických osôb za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 580 402 tis. eur. Revízia je postavená predovšetkým na aktuálnych odhadoch vývoja ekonomiky v roku 2025 a údajoch o ziskovosti firiem zverejňovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Spomalenie ziskovosti firiem sa premieta aj do nižšieho ako očakávaného výnosu z implementovaných legislatívnych zmien. Na základe dostupných údajov stúpla ziskovosť firiem v sektore výroby motorových vozidiel, veľkoobchodu a maloobchodu. Naopak medziročný pokles vo výsledku hospodárenia zaznamenali firmy v oblasti dopravy a skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb a tiež firmy podnikajúce v oblasti dodávky elektriny a plynu.

Štátny záverečný účet

Daň z príjmov vyberaná zrážkou je oproti rozpočtu vyššia o 39 078 tis. eur. Za vyššími príjmami sú najmä vyššie príjmy zo zdanenia dividend (+22 782 tis. eur). Viac daní prišlo od prvoplatiteľov (firmy, ktoré zaplatili daň z dividend prvý krát v roku 2025), ktorí v prognóze zahrnutí neboli. Vyššie príjmy boli aj od ostatných platiteľov. Za zvýšením výnosu je aj vplyv zvýšenia sadzby na daň z dividend zo 7 % na 10 % pre dividendy zo zisku za rok 2024. Okrem dividend sa vybralo viac aj zo zdanenia vkladov. Hoci úroková miera nedosiahla rozpočtovanú hodnotu, na dani bolo vybraných o takmer 10 000 tis. eur viac. Ostatné zložky zrážkovej dane boli taktiež vyššie ako sa predpokladalo pri rozpočte.

Odhadovaný výnos dane z pridanej hodnoty je za rok 2025 o 815 597 tis. eur nižší ako predpokladal rozpočet. Ide o plnenie dane na úrovni 92,9 %. Výnos najvýraznejšie negatívne ovplyvnilo oslabenie podielu dane na celkovej makroekonomickej základni. Výnos oproti rozpočtu z menšej časti negatívne poznačili aj faktory ako nenaplnenie očakávaní v oblasti čerpania prostriedkov z POO, negatívnejší než očakávaný vývoj nominálnej konečnej spotreby domácností, ale aj aktualizácia vplyvov legislatívnych opatrení. K slabšiemu plneniu oproti rozpočtu čiastočne prispelo aj prijatie dodatočných opatrení v oblasti DPH v období po schválení rozpočtu (uvedené v tab. 8).

Výnos spotrebných daní za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 144 236 tis. eur. Rozpočtované hodnoty sa naplnili pri spotrebnej dani z uhlia a pri novej dani zo sladených nealkoholických nápojov. Výnos dane zo sladených nealkoholických nápojov je oproti rozpočtu vyšší o 29 283 tis. eur a dôvodom je najmä neuskutočnenie odhadovaného predzásobenia obchodníkov pred zavedením dane vo významnej miere. Najvyššie výpadky v porovnaní s rozpočtom zaznamenali spotrebné dane z tabakových výrobkov a z liehu. Výnos spotrebnej dane z tabakových výrobkov je o 113 067 tis. eur nižší v porovnaní s rozpočtom. Najväčší vplyv má medziročný pokles spotreby cigariet o 6 %, s ktorým nebolo možné pri zostavovaní rozpočtu počítať. Negatívny vplyv mal aj jednorazový faktor v sume 25 mil. eur v podobe skoršieho zaplatenia dane, kedy táto suma pripadla do výnosu za rok 2024. Pozitívne na výnos vplývalo zavedenie zdanenia nikotínových výrobkov, ktorého vplyv bol vyšší v porovnaní s rozpočtovanými očakávaniami približne o 16 000 tis. eur. Výnos spotrebnej dane z liehu nedosiahol rozpočtovanú hodnotu o 42 503 tis. eur a bol ovplyvnený horšou efektivitou výberu. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja je za rok 2025 o 12 153 tis. eur nižší ako predpokladal rozpočet. Nižší reálny ekonomický rast bol sčasti kompenzovaný vyššou efektívnou daňovou sadzbou.

Výnos dane z finančných transakcií za rok 2025 zaostal za rozpočtom o 184 804 tis. eur. Nižší výnos bol spôsobený dodatočným zavedením viacerých výnimiek pre vybrané kategórie subjektov a transakcií, ale aj horším makroekonomickým vývojom, než sa predpokladalo pri príprave rozpočtu, a neistotou odhadu spôsobenou nedostupnosťou údajov pri pôvodnej kvantifikácii výnosu tejto novej dane.

Sociálne a zdravotné odvody sa vyvíjali horšie v dôsledku vývoja zamestnanosti, ktorá bola nakoniec pod očakávaniami v čase prípravy rozpočtu. Nepriaznivý makroekonomický vývoj však bol prekonaný lepším výberom odvodov. Zdravotné odvody boli oproti rozpočtu vyššie o 68 382 tis. eur, resp. o 1,09 %. Sociálne odvody prekonali rozpočet o 204 655 tis. eur, resp. 1,73 %.

Dividendy vs. Superdividendy

Štátny záverečný účet

Konsolidovaný príjem z dividend7 a odvodov zo zisku pre rok 2025 bol rozpočtovaný vo výške 524 278 tis. eur. Skutočný príjem z dividend a odvodov zo zisku za rok 2025 bol vo výške 785 461 tis. eur. Vo výške 8 000 tis. eur bola vykázaná k 31.12.2025 pohľadávka z priznaných darov pre zriaďovateľa Vodohospodárskej výstavby, š. p., v roku 2025 s termínom úhrady v roku 2026. Zároveň v rámci príjmov bola vysporiadaná pohľadávka z minulého roka vo výške 8 000 tis. eur (dar Vodohospodárskej výstavby, š. p., svojmu zriaďovateľovi s termínom úhrady v roku 2025).

Dividendy a odvody zo zisku, ktoré sú príjmom rozpočtu verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 za príslušný rok, dosiahli výšku 785 461 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 261 183 tis. eur (z toho samotné dividendy 257 mil. eur). Rozdiel bol spôsobený najmä vyplatenými dividendami z energetických spoločností, ktoré vyplatili v roku 2025 dividendy vyššie oproti rozpočtu o 251 495 tis. eur (Slovenské elektrárne, a. s., vyplatili dividendy vo výške 170 000 tis. eur, z dôvodu ich nerozpočtovania boli hlavným zdrojom rozdielu skutočnosti oproti rozpočtu a spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s., vyplatila dividendu vyššiu oproti rozpočtu o 64 683 tis. eur z dôvodu vygenerovania vyššieho zisku z prevádzkovej činnosti).

Tabuľka 10 - Príjmy z dividend a odvodov zo zisku v metodike ESA2010

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Nekonsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku

374 609

551 876

531 169

798 542

267 373

riadne dividendy a odvody zo zisku

349 038

398 455

436 226

707 551

271 325

superdividendy

25 571

153 421

94 943

90 991

-3 952

Konsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku

370 595

546 581

524 278

785 461

261 183

riadne dividendy a odvody zo zisku

345 024

393 170

429 335

694 477

265 142

superdividendy

25 571

153 411

94 943

90 984

-3 959

Ministerstvo financií SR

83 262

47 974

41 059

45 264

4 205

Slovenská konsolidačná, a. s.

3 274

1 904

1 264

1 205

riadne dividendy a odvody zo zisku

3 274

1 904

1 264

1 205

SEPS, a. s.

79 338

45 820

35 750

SZRB, a. s.

400

5 000

8 000

3 000

riadne dividendy a odvody zo zisku

400

5 000

8 000

3 000

EXIMBANKA SR

250

riadne dividendy a odvody zo zisku

250

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

50 000

20 000

20 300

Tipos, a. s.1)

50 000

20 000

20 300

riadne dividendy a odvody zo zisku

25 703

20 000

20 300

superdividendy

24 297

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

260

Správa služieb diplomatickému zboru, a. s.

260

riadne dividendy a odvody zo zisku

260

152

260

108

superdividendy

108

-108

Ministerstvo hospodárstva SR

88 575

380 365

427 694

684 174

256 480

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

490

1 074

3 091

3 009

riadne dividendy a odvody zo zisku

490

1 074

3 091

3 009

Transpetrol, a. s.

1 500

7 Ide o dividendy štátneho rozpočtu a MH Manažment, a. s.

Štátny záverečný účet

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

290 307

214 705

279 388

64 683

riadne dividendy a odvody zo zisku

143 050

130 140

211 229

81 089

superdividendy

147 257

84 565

68 159

-16 406

Západoslovenská energetika, a. s.

37 091

53 836

159 330

161 903

2 573

riadne dividendy a odvody zo zisku

36 898

52 109

149 060

150 234

1 174

superdividendy

193

1 727

10 270

11 669

1 399

Stredoslovenská energetika Holding, a. s.

38 784

33 081

53 577

67 816

14 239

riadne dividendy a odvody zo zisku

38 784

28 726

53 577

56 660

3 083

superdividendy

4 355

11 156

Východoslovenská energetika Holding, a. s.2)

10 710

riadne dividendy a odvody zo zisku

9 666

superdividendy

1 044

Slovenské elektrárne, a. s.

170 000

riadne dividendy a odvody zo zisku

170 000

MH Manažment, a. s.

567

476

riadne dividendy a odvody zo zisku

557

469

superdividendy

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

403

459

356

377

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

346

426

356

357

riadne dividendy a odvody zo zisku

346

365

356

357

superdividendy

365.bank, a. s.

riadne dividendy a odvody zo zisku

superdividendy

Správa štátnych hmotných rezerv SR

109

Spoločnosť pre skladovanie, a. s.

109

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

1 500

-1 500

Slovenský pozemkový fond

1 500

-1 500

riadne dividendy a odvody zo zisku

1 500

-1 500

Ministerstvo životného prostredia SR

152 000

101 318

40 000

48 167

8 167

Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava

152 000

101 318

40 000

48 167

8 167

1) Tipos, a. s., bol do roku 2024 vykazovaný pod MF SR.Zdroj: MF SR

2) S platnosťou od 23.11.2023 bola právne zavŕšená realizácia integrácia skupiny VSE Holding do skupiny

ZSE, pričom materskou spoločnosťou novovzniknutého podnikového zoskupenia sa stala spoločnosť ZSE.

Prenesené výdavky štátneho rozpočtu

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli predmetom viazania prostriedkov s cieľom ich použitia v nasledujúcom rozpočtovom roku len prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi. Uvedené sa v kontexte § 20b zákona č. 523/2004 Z. z. aplikuje aj na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Viazané a prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku, prenesené

Štátny záverečný účet

a zároveň použité výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v danom rozpočtovom roku zvyšujú. Čistý vplyv na saldo verejnej správy závisí od výsledného efektu presunov. Ak sú prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie

V roku 2024 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie v sume 3 217 950 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 2 428 691 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 724 459 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 704 232 tis. eur),

▪prostriedky na spolufinancovanie v sume 789 259 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 551 834 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 237 425 tis. eur),

z ktorých sa v roku 2025 použilo 1 882 760 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 1 481 147 tis. eur,

▪prostriedky na spolufinancovanie v sume 401 613 tis. eur.

V roku 2025 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali výdavky v sume 2 321 064 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 1 853 847 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 623 501 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 1 230 346 tis. eur),

prostriedky na spolufinancovanie v sume 467 217 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 190 813 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 276 404 tis. eur).

Prostriedky z POO a prostriedky na úhradu DPH

V roku 2024 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky z POO a prostriedky na úhradu DPH v sume 3 835 953 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z POO v sume 3 294 317 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 2 196 734 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 1 097 583 tis. eur),

▪prostriedky POO – prostriedky na úhradu DPH v sume 541 635 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 402 967 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 138 668 tis. eur),

z ktorých sa v roku 2025 použilo 1 769 664 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z POO v sume 1 769 664 tis. eur,

▪prostriedky POO – prostriedky na úhradu DPH v sume 0 tis. eur.

V roku 2025 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali výdavky v sume 2 605 704 tis. eur, z toho:

▪prostriedky z POO v sume 2 554 108 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 652 211 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 901 896 tis. eur),

▪prostriedky POO – prostriedky na úhradu DPH v sume 51 596 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 16 361 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 35 235 tis. eur).

Vzťahy s EÚ

Odvody do rozpočtu EÚ (spolu s odvodom z tradičných vlastných zdrojov) predstavovali v roku 2025 na akruálnej báze 1 124 927 tis. eur a boli vyššie oproti rozpočtu o 26 225 tis. eur.

Pri zaznamenávaní vplyvu EU tokov v národných účtoch je potrebné postupovať podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EÚ do členských krajín. Podľa tohto rozhodnutia má byť celkový vplyv EÚ tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy neutrálny. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv EÚ fondov na saldo verejnej správy v skutočnosti dosiahla negatívnu hodnotu 14 689 tis. eur, čo

Štátny záverečný účet

predstavuje negatívny rozdiel medzi príjmami a výdavkami z EU.8 Upravujúca položka sa rozpočtuje v nulovej hodnote, preto jej vplyv mal negatívny dopad na rozdiel medzi rozpočtom a skutočným plnením rozpočtu. V upravujúcej položke je následne potrebné ešte zohľadniť hodnoty, ktoré ju ovplyvňujú, ak existujú informácie, že niektoré výdavky v mene

EU Komisia nepreplatí (korekcie, nadkontrahovanie).

Negatívny vplyv na saldo verejnej správy v roku 2025 mali finančné korekcie vo výške 44 617 tis. eur z dôvodu systémových korekcií9 v sume 42 826 tis. eur a individuálnych korekcií10 v sume 1 791 tis. eur. Negatívny vplyv korekcií bol eliminovaný očistením vplyvu príjmov za prostriedky EÚ z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 28 454 tis. eur (v rozpočte sa táto upravujúca položka rozpočtovala vo výške 65 000 tis. eur a rozdiel oproti skutočnosti predstavuje tak zlepšenie o 36 546 tis. eur).

Zelená energia

Podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa realizuje prostredníctvom politiky štátu, ktorou chce podporiť OZE pomocou povinného výkupu energie za vyššiu cenu. Od roku 2020 už túto povinnosť výkupu nemajú distribučné spoločnosti, ale spoločnosť SPP resp. OKTE (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou). Pri podpore výroby ide o nekomerčnú aktivitu vykonávanú jednotkami nepatriacimi do sektora verejnej správy, ktoré vykupujú za vyššie ceny elektrinu vyrobenú z OZE, pretože im to ukladá zákon, teda reálne vykonávajú vládnu politiku v oblasti podpory OZE. Z tohto dôvodu sa predmetné transakcie presmerovávajú cez sektor verejnej správy, kde neverejné jednotky vyberajú dane a zároveň poskytujú subvencie výrobcom energie. Dane platí obyvateľstvo v cenách energie v rámci tarify za prevádzku systému (TPS) a podpora OZE sa realizuje výkupom elektriny za zvýšenú cenu v podobe subvencie.

V roku 2025 boli inkasované daňové príjmy prostredníctvom TPS vo výške 238 256 tis. eur a na strane výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla bol vyplatený objem subvencií vo výške 288 268 tis. eur. Výsledné saldo schémy podpory zelenej energie v roku 2025 bolo schodkové vo výške 50 012 tis. eur čo zároveň predstavuje celkový rozdiel oproti rozpočtu, keďže saldo schémy podpory sa rozpočtuje v nulovej výške.11

Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu

V roku 2025 bol schodok príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu v akruálnom vyjadrení 283 397 tis. eur. Oproti rozpočtovanej úrovni 213 637 tis. eur sa deficit zvýšil o 69 760 tis. eur. Negatívny vplyv na bilanciu príjmov a výdavkov mal pokles príjmov oproti rozpočtu, keďže trhové úrokové sadzby boli vyššie ako sa plánovalo a pri emisiách štát inkasoval nižšie ážio.

Vplyv akruálneho zaznamenania výdavkov na energopomoc

8 Pre zaznamenávanie výdavkov z POO hradených z EÚ platia rovnaké pravidlá ako pre zaznamenávanie prostriedkov z klasických Európskych štrukturálnych a investičných fondov, teda sa eliminuje ich vplyv na schodok verejnej správy. Hodnota tejto upravujúcej položky na schodok predstavovala v roku 2025 negatívnu hodnotu 7 007 tis. eur (hodnota celková výdavkov z POO bola nižšia ako hodnota celkových príjmov).

9 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.

10 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.

11 Saldo podpory OZE a VUKVET z pohľadu spoločnosti OKTE bolo takmer vybilancované, na úrovni -833 tis. eur. Metodika ESA 2010 však očisťuje celkové výnosy a náklady o dofinancovanie nákladov na organizáciu trhu a financovanie ostatných činností organizátora trhu a zároveň z výnosov abstrahuje výnosy z tzv. korekcie systému podpory. Uvažuje len o vybranej TPS-ke v danom roku a vyplatenej podpore producentom OZE a VUKVET.

Štátny záverečný účet

Akruálne výdavky na energopomoc dosiahli za rok 2025 celkovú sumu 491 339 tis. eur a oproti predpokladom v rozpočte boli vyššie o 256 339 tis. eur. Výdavky boli rozpočtované na úrovni 235 000 tis. eur (rozpočet hotovostných a rovnako tak aj akruálnych výdavkov) pričom v skutočnosti dosiahli hotovostné výdavky 362 028 tis. eur, ktoré bolo následne nutné upraviť o časové rozlíšenie a iné úpravy. Na základe informácií z Ministerstva hospodárstva SR o platbách realizovaných v roku 2025-2026, boli z dôvodu časového posunu platieb na energopomoc v roku 2025 znížené výdavky o sumu 12 728 tis. eur na 349 293 tis. eur. Ďalej sa do akruálnych výdavkov roku 2025 zahrnuli aj vratky započítané s nárokom na energopomoc v roku 2025 v objeme 54 200 tis. eur. Akruálne výdavky tiež navýšilo imputovanie výdavkov na energopomoc poskytovanú prostredníctvom SPP vo výške 63 146 tis. eur a Teplárenského Holdingu vo výške 24 700 tis. eur, s ktorými rozpočet pôvodne nepočítal.

Tabuľka 11 – Časové rozlíšenie hotovostných výdavkov na energopomoc 2025

Vyplatené kompenzácie v roku 2025 v mil. eur

Názov opatrenia

za oprávnené obdobie 2023

za oprávnené obdobie 2024

za oprávnené obdobie 2025

Vyplatené kompenzácie v roku 2026 za rok 2025 v mil. eur

Akruálne výdavky na energetickú pomoc 2025

Kompenzácia cien plynu za odberateľov plynu v domácnosti

0,0

59,3

130,6

74,4

205,0

Kompenzácia cien elektriny a plynu za vybraných zraniteľných odberateľov elektriny a plynu

0,0

6,3

3,6

0,5

4,1

Kompenzácia cien tepla za domácnosti v bytoch a ostatných vybraných odberateľov tepla

0,0

0,3

110,1

20,1

130,2

Kompenzácia cien vybraných druhov taríf za odberateľov plynu v domácnosti a vybraných zraniteľných odberateľov plynu

0,0

7,6

8,0

1,9

9,9

Kompenzácia cien vybraných druhov taríf za odberateľov elektriny

0,0

21,3

0,0

Zúčtovanie kompenzácii cien elektriny a plynu za vybraných zraniteľných odberateľov elektriny a plynu za rok 2024

0,0

0,6

0,0

Zúčtovanie kompenzácií cien vybraných druhov taríf za odberateľov elektriny za rok 2023

14,3

0,0

Spolu

14,3

95,3

252,3

96,9

349,2

Zdroj: MH SR, MF SR

Vplyv akruálneho zaznamenania vojenských výdavkov

Podľa metodiky ESA sa výdavky na obstaranie vojenského zariadenia a techniky majú zaznamenávať na akruálnom princípe, teda v čase ich dodania a zaradenia do používania, a nie v čase realizácie hotovostných platieb, napríklad formou preddavkov. Vplyv akrualizácie na zaznamenanie výšky vojenských výdavkov v metodike ESA bol negatívny v celkovej výške medziročnej zmeny stavu zaplatených preddavkov v hodnote 90 243 tis. eur, z toho zníženie preddavkov z dôvodu dodania tovarov a služieb bolo v hodnote 82 003 tis. eur (zníženie preddavkov sa chápe ako dodanie majetku a jeho zaradenie do používania,) a 8 240 tis. eur predstavuje zníženie stavu preddavkov z dôvodu zaúčtovania opravnej položky. Rozpočet na rok 2025 podľa informácií Ministerstva obrany SR počítal s negatívnym vplyvom akruálneho zaznamenania vojenských výdavkov vo výške 707 974 tis. eur, pričom v skutočnosti dosiahol len 90 243 tis. eur. Očakávaný negatívny vplyv dodania vojenskej techniky a teda akruálnych výdavkov na obranu sa nenaplnil, rozdiel oproti rozpočtu je tak pozitívny vo výške 617 731 tis. eur.

Hospodárenie vybraných subjektov verejnej správy (na nekonsolidovanej báze)

Štátny záverečný účet

Sociálna poisťovňa dosiahla ESA prebytok vo výške 732 638 tis. eur (oproti rozpočtu je o 351 639 tis. eur vyšší). Najvýznamnejší pozitívny vplyv na ESA prebytok mal predovšetkým prijatý transfer zo ŠR vo výške 2 455 000 tis. eur v porovnaní s rozpočtom bol však o 295 000 tis. eur nižší ako sa predpokladalo), ktorý súvisí so zvýšenými výdavkami niektorých druhov poistenia, najmä výdavkov na dôchodkové dávky.

V prípade hotovostných príjmov na poistnom bola skutočnosť o 133 641 tis. eur vyššia ako sa predpokladalo v rozpočte, z toho príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb boli vyššie o 215 105 tis. eur, dlžné poistné bolo nižšie o 31 655 tis. eur, poistné platené štátom bolo nižšie o 51 640 tis. eur a pokuty a penále boli vyššie o 2 802 tis. eur.

Na zlepšenie hospodárenia oproti hotovostnému saldu vplývala najmä imputácia nových pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 262 367 tis. eur. Ďalší pozitívny vplyv mala akrualizácia poistného vo výške 55 235 tis. eur (o 21 105 tis. eur viac ako sa predpokladalo)12 a akrualizácia hotovostného výdavku z dôchodkových dávok13 o 36 341 tis. eur (o 33 602 tis. eur viac ako sa predpokladalo).

Hotovostné výdavky poistenia v roku 2025 prestavovali sumu 14 237 255 tis. eur, v porovnaní s rozpočtom poklesli o 212 984 tis. eur. Výdavky na dôchodkové dávky sú nižšie o 136 276 tis. eur, a to o 80 301 tis. eur v základnom fonde starobného poistenia a o 55 975 tis. eur v základnom fonde invalidného poistenia. V porovnaní s rozpočtom došlo k nižšiemu čerpaniu výdavkov základného fondu nemocenského poistenia o sumu 109 766 tis. eur. Pokles zaznamenávajú výdavky na dávku materského a tehotenského z dôvodu pokračujúceho trendu nižšej pôrodnosti oproti rozpočtu o 29 133 tis. eur. Výdavky základného fondu poistenia v nezamestnanosti sú oproti rozpočtu vyššie o 32 770 tis. eur.

Zdravotné poisťovne dosiahli celkovo prebytkové hospodárenie vo výške 198 062 tis. eur, čo je oproti rozpočtu o 110 802 tis. eur menej ako sa plánovalo. Podstatný vplyv mal vyšší výber odvodových príjmov o 64 058 tis. eur viac ako sa predpokladalo (išlo predovšetkým o príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb vrátane ročného zúčtovania).

Pozitívny vplyv predstavoval aj medziročný nárast pohľadávok o 78 605 tis. eur (išlo najmä o pohľadávky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 30 912 tis. eur, pohľadávky z daní o 18 728 tis. eur, pohľadávky voči inej zdravotnej poisťovni o 21 014 tis. eur a pohľadávky voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o 6 554 tis. eur. Medziročný nárast záväzkov zhoršil hospodárenie zdravotných poisťovní o 55 830 tis. eur. Išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči inej zdravotnej poisťovni o 21 014 tis. eur, voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 17 878 tis. eur a nárast ostatných záväzkov o 16 010 tis. eur. Akrualizácia poistného predstavovala pozitívny vplyv na hospodárenie vo výške 31 473 tis. eur (o 9 949 tis. eur viac ako sa predpokladalo). Na hospodárenie negatívne vplýval výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní vo výške 29 384 tis. eur (išlo o výplatu dividend akcionárom Dôvery, a. s.) a platba za správu verejného zdravotného poistenia spolu vo výške 115 601 tis. eur (tieto výdavky nie sú rozpočtované).

12 Bližší popis je uvedený v úvode kapitoly 2.2 v časti o daňových a odvodových príjmoch: „Výnos sociálnych a zdravotných odvodov“.

13 Starobný dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa vopred v pravidelných mesačných termínoch v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tomto prípade vplyv časovo posunutého výdavku sa týka dôchodkových dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca v decembri bežného roka, na ktoré vznikol nárok v mesiaci január nasledujúceho roka (t. j. výplatný termín pripadá na sviatok resp. víkend).V súlade s metodikou ESA 2010 sa dôchodkové dávky časovo rozlišujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia.

Štátny záverečný účet

Výdavky verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť poskytnutú zdravotníckym zariadeniam boli rozpočtované v sume 8 303 830 tis. eur, skutočnosť bola o 23 854 tis. eur vyššia. Prekročenie výdavkov poistenia súviselo s ostatnými položkami poistenia (najmä platenými daňami, poplatkami, úrokmi, penále a ďalšími výdavkami). Výdavky na zdravotnú starostlivosť neboli prekročené. Napriek výraznejšiemu prekročeniu výdavkov v oblasti úhrad za lieky bola celková úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nižšia, než predpokladal dopočet celkových súm Ministerstva zdravotníctva SR uvedený v dokumentácii k Programovej vyhláške č. 64/2025 Z. z. K neprekročeniu rozpočtu prispeli nižšie výdavky v iných segmentoch, najmä v oblasti SVLZ a v ambulantnej sfére, kde neboli naplnené minimálne sumy, ktoré sú približne o 3 % nižšie ako celkový odhad výdavkov.

Hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., v roku 2025 bolo determinované vysokou mierou investičnej aktivity pri dostavbe kľúčových úsekov diaľničnej siete a implementáciou nových rozpočtových princípov. Spoločnosť v sledovanom období dosiahla hotovostný schodok vo výške 59 594 tis. eur, čo v porovnaní s rozpočtovaným prebytkom 39 313 tis. eur predstavuje zhoršenie o 98 907 tis. eur. Tento výsledok reflektuje najmä akceleráciu kapitálových výdavkov, ktoré výrazne prevýšili rast celkových príjmov.

Celkové príjmy spoločnosti vo výške 727 768 tis. eur prekročili schválený rozpočet o 180 441 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä výrazným nárastom kapitálových transferov zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu o 188 657 tis. Naopak, rozpočtované granty zo zdroja CEF neboli čerpané a ich využitie sa presúva do roku 2026. Nedaňové príjmy dosiahli hodnotu 449 871 tis. eur (pokles o 8 216 tis. eur), pričom mierny pokles v oblasti predaja služieb elektronického mýta (ETC) o 11 418 tis. eur spôsobený reálnym vývojom dopravy bol čiastočne kompenzovaný vyššími výnosmi z prenájmu diaľničných odpočívadiel, bankovými úrokmi a náhradami škôd na diaľničnej infraštruktúre.

Celkové výdavky spoločnosť čerpala v objeme 787 362 tis. eur, čo predstavuje nárast o 279 348 tis. eur oproti rozpočtu. Dominantnú časť tvorili kapitálové výdavky v objeme 515 389 tis. eur, ktoré boli prioritne alokované do strategických projektov, ako sú úseky D1 Hubová – Ivachnová (97 510 tis. eur), R4 Prešov – severný obchvat, II. etapa (71 689 tis. eur), R2 Kriváň – Mýtna (69 659 tis. eur), R2 Šaca – Košické Olšany (58 112 tis. eur) a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala (43 562 tis. eur). V oblasti bežných výdavkov spoločnosť dodržala nákladovú disciplínu naplánovaním prostriedkov na valorizáciu, čo sa prejavilo v mzdovej úspore o 4 412 tis. eur, pričom nárast v kategórii tovarov a služieb o 2 859 tis. eur bol sústredený na nevyhnutnú prevádzku a údržbu siete. Z dôvodu konsolidácie sa plánované prostriedky na energie čerpali o 2 983 tis. eur menej ako bolo plánované. V rámci rutinnej a štandardnej údržby poklesli výdavky na opravu a údržbu technologických zariadení tunelov a Informačného systému diaľnic o 5 837 tis. eur, ktoré však boli eliminované nárastom výdavkov o 10 538 tis. eur na opravu mostov, tunelov a údržbu vozoviek. Úspora sa prejavila aj v poklese výdavkov na nájom o 7 950 tis. eur. Tento pozitívny trend čiastočne negoval nárast výdavkov na prevádzku ETC (Skytoll) o 16 198 tis. eur. Výdavky na prevádzku ETC SkyToll v roku 2025 vzrástli primárne kvôli zmenám súvisiacim s európskou smernicou Eurovignette a technologickými úpravami. Kľúčovými faktormi boli zavedenie nových úsekov (napr. posun značiek obcí, nové križovatky) a komplexná implementácia nového spôsobu výpočtu mýta od 1. júla 2025, čo vyžadovalo nákladné aktualizácie systému.

Na dosiahnutý ESA schodok vo výške 66 215 tis. eur negatívne vplýval medziročný nárast záväzkov o 10 425 tis. eur čiastočne eliminovaný nárastom pohľadávok o 3 804 tis. eur.

Štátny záverečný účet

Pohľadávky k záveru roka narástli primárne z titulu výberu mýta o 3 490 tis. eur, kde k fakturačnému vzniku došlo v roku 2025, avšak k reálnej úhrade až v úvode roka 2026. Naopak, pokles bol zaznamenaný pri ostatných pohľadávkach za diaľničné známky a pri poistných plneniach za škody na cestách.

Medziročne došlo k nárastu dlhodobých záväzkov, najmä zvýšením odloženého daňového záväzku (o 24 377 tis. eur) a záväzkov z koncesných ciest voči Ministerstvu dopravy SR (o 2 289 tis. eur). Krátkodobé záväzky zaznamenali pokles, čo bolo spôsobené najmä nižším objemom nevyfakturovaných investičných dodávok v závere sledovaného obdobia. V rámci nákladov budúcich období bol evidovaný pokles pri poistnom, ktorý bol korigovaný nárastom nákladov na telekomunikačné služby a IT infraštruktúru.

Tri štátne fondy v roku 2025 hospodárili s úhrnným prebytkom podľa metodiky ESA vo výške 165 523 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie o 53 150 tis. eur oproti rozpočtovanej hodnote 112 373 tis. eur. Najvýraznejší vplyv na priaznivejší výsledok hospodárenia v porovnaní s rozpočtom mal Národný jadrový fond, ktorý síce vykázal schodok 12 785 tis. eur, avšak ten bol výrazne nižší, než pôvodne rozpočtovaný schodok na úrovni 58 615 tis. eur. Tento pozitívny vývoj bol spôsobený najmä nižšími výdavkovými transfermi v prospech platbami spoločnosti JAVYS približne o 51 106 tis. eur, čo čiastočne súviselo s nižším plnením plánovaných prác, ako aj s financovaním prác na projektoch záverečnej časti jadrovej energetiky z vlastných zdrojov spoločnosti JAVYS oproti pôvodným predpokladom.

K lepšiemu výsledku hospodárenia prispel aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorý dosiahol prebytok 30 306 tis. eur, teda o 21 472 tis. eur viac, než predpokladal rozpočet. Hlavným dôvodom tohto rozdielu boli prijaté bežné granty zo štátneho rozpočtu, ktoré neboli pôvodne rozpočtované. Štátny fond rozvoja bývania prijal granty v celkovej výške 127 758 tis. eur, pričom po úprave podľa metodiky ESA boli z tejto sumy vylúčené prostriedky Európskej únie vo výške 107 533 tis. eur, keďže sa nepovažujú za ESA príjem, ale považujú sa za finančnú operáciu. Tieto prostriedky sú oficiálne použité ako finančné nástroje - návratné zdroje financovania. Zvyšných 20 225 tis. eur predstavuje spolufinancovanie týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu, čo sa premietlo do rozdielu oproti rozpočtu.

Naopak, menej priaznivý vývoj hospodárenia v porovnaní s rozpočtom zaznamenal Environmentálny fond, ktorý síce dosiahol prebytok 148 002 tis. eur, avšak tento výsledok zaostal za rozpočtovaným očakávaním o 14 152 tis. eur. Odchýlka od rozpočtu bola spôsobená najmä nižšími príjmami z úrokov na účtoch finančného hospodárenia vo výške 26 986 tis. eur, nižším imputovaným daňovým príjmom zo spotreby emisných kvót o 15 978 tis. eur, ako aj nižšími príjmami z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia o 3 985 tis. eur. Negatívny vplyv predstavoval aj vyšší kapitálový transfer obciam o 6 433 tis. eur. Uvedené nepriaznivé faktory však boli čiastočne zmiernené vyššími príjmami z vratiek v sume 21 835 tis. eur a zároveň nižšími bežnými transfermi obciam a iným subjektom, ktoré boli v úhrne nižšie o 20 198 tis. eur.

Verejné vysoké školy hospodárili s prebytkom vo výške 67 447 tis. eur, čo oproti takmer vyrovnanému rozpočtu predstavuje výrazné zlepšenie hospodárenia o 67 248 tis. eur. K tomuto výsledku najvýraznejšie prispeli vyššie prijaté granty a transfery, ktoré prekročili rozpočtovanú úroveň o 287 602 tis. eur. Tento nárast bol spôsobený najmä vyšším čerpaním prostriedkov zo štátneho rozpočtu a POO určených okrem iného na modernizáciu budov a ich vnútorného vybavenia. Pozitívny vplyv týchto príjmov bol na strane výdavkov čiastočne kompenzovaný vyššími bežnými a kapitálovými transfermi a vyššími výdavkami na obstaranie kapitálových

Štátny záverečný účet

aktív, ktoré presiahli rozpočet o 162 865 tis. eur. Tieto výdavky súviseli predovšetkým s rekonštrukciami a modernizáciou infraštruktúry a vybavenia. Negatívny dopad na hotovostný prebytok mali taktiež zvýšené výdavky na tovary a služby o 13 699 tis. eur oproti rozpočtu. Na príjmovej strane pôsobili nepriaznivo nižšie príjmy z podnikania, nižšie administratívne poplatky a pokles iných nedaňových príjmov, ktoré v úhrne zaostali za rozpočtom o 54 902 tis. eur.

Výsledok hospodárenia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) predstavuje hotovostný prebytok v sume 70 933 tis. eur a vplyv akrualizácie 51 759 tis. eur. Výrazne lepší hotovostný prebytok oproti rozpočtu o 68 395 tis. eur bol dosiahnutý nižšími výdavkami o 78 946 tis. eur pri čiastočne nižších príjmoch o 10 551 tis. eur. ESA prebytok vo výške 19 174 tis. eur bol negatívne ovplyvnený medziročným nárastom záväzkov o 52 131 tis. eur. Významný vplyv na medziročné zvýšenie záväzkov o sumu 52 712 tis. eur mali neuhradené investičné faktúry a zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.

Nedaňové príjmy klesli o 61 558 tis. eur, najmä z dôvodu poklesu príjmov od nákladných dopravcov a poklesu príjmov za predaj výrobkov a služieb o 70 855 tis. eur kvôli nižšej cene trakčnej elektriny. Oproti tomu sa kapitálové príjmy zvýšili o 4 122 tis. eur v dôsledku predaja polikliniky ŽNsP Košice, záloh za predaj pozemkov a zrealizovania zámenných zmlúv so ZSSK CARGO a Mestom Poprad. Pokles nedaňových príjmov bol kompenzovaný nárastom grantov a transferov, ktoré prekonali rozpočet úhrnom o 51 007 tis. eur, z toho kapitálové transfery určené na projekty výstavby železničnej infraštruktúry sa zvýšili o 131 803 tis. eur a prijaté zahraničné granty z nástroja EÚ na prepájanie Európy (CEF) poklesli o 115 293 tis. eur z dôvodu poklesu zálohových platieb od medzinárodnej organizácie CINEA (The European Climate, Environment and Infrastructure Executive Agency) na financovanie projektov.

Pokles v čerpaní výdavkov bol spôsobený kombináciou úspor v prevádzkovej oblasti a procesnými zdržaniami pri realizácii rozvojových projektov. Najvýraznejšia úspora sa prejavila v kategórii tovarov a služieb o 95 036 tis. eur, kde hlavným faktorom bola nižšia cena nakupovanej trakčnej energie (pokles na energiách o 89 396 tis. eur), optimalizácia výdavkov rutinnej údržby tratí a nákup náhradných dielov (o 24 712 tis. eur).

Naopak, výdavky na osobné náklady vzrástli o 39 014 tis. eur v súvislosti s valorizáciou platov a mzdovou stabilizáciou. Investície do kapitálových aktív dosiahli výšku 547 249 tis. eur, čo predstavovalo pokles o 27 130 tis. eur oproti rozpočtu z dôvodu časového posunu fakturácie a ukončovania stavebných prác.

V roku 2025 boli realizované významné investičné akcie v celkovej výške 597 030 tis. eur, medzi ktoré patrili projekty ako Elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné (111 866 tis. eur), Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina (74 037 tis. eur), Modernizácia dvoch úsekov železničnej trate štátna hranica ČR/SR – Devínska Nová Ves (71 660 tis. eur) a Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad – Krompachy (43 093 tis. eur).

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) v roku 2025 dosiahla hotovostný schodok vo výške 16 711 tis. eur, čo predstavuje výrazné nenaplnenie plánovaného schodku o 56 080 tis. eur (rozpočtovaný schodok bol 72 791 tis. eur). Významný vplyv na hospodárenie mal nárast celkových príjmov o 13 301 tis. eur a súčasne úspora celkových výdavkov vo výške 42 779 tis. eur v porovnaní s pôvodným limitom rozpočtu verejnej správy.

Príjmy oproti rozpočtu sa zvýšili o 13 301 tis. eur. Spoločnosť evidovala nárast v kategórii príjmov z podnikania a vlastníctva majetku o 88 tis. eur v dôsledku prijatej dividendy zo spoločnosti EUROFIMA, pozitívny vývoj o 6 727 tis. eur bol zaznamenaný aj pri iných nedaňových príjmoch, čo ovplyvnila najmä vyššia vratka DPH za predchádzajúce obdobie

Štátny záverečný účet

vyplývajúca z vysokých úhrad v závere roka 2024. Mierny nárast o 22 tis. eur vykázali aj tuzemské úroky z kreditných zostatkov na účtoch, ktoré neboli v RVS rozpočtované. Naopak, negatívne hospodárenie ovplyvnil pokles administratívnych poplatkov a tržieb o 21 020 tis. eur. Tento výpadok bol dôsledkom čiastočnej implementácie v oblasti zvyšovania cien cestovného. Pôvodné očakávania rozpočtu tak zostali nenaplnené kvôli miernejšiemu nárastu cien, než sa predpokladalo v rámci konsolidačného balíka. Výrazný pokles o 33 111 tis. eur nastal pri kapitálových príjmoch, a to z dôvodu posunu predaja pracovísk Technicko-hygienickej údržby (THU) v Nových Zámkoch a Zvolene do roku 2026.

Granty a transfery zaznamenali celkový nárast oproti rozpočtu o 60 595 tis. eur. V rámci bežných transferov o 24 060 tis. eur vzrástli úhrady za dopravné služby vo verejnom záujme zo ŠR na základe uzatvorených dodatkov k Zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme na rok 2025 s MD SR. Kapitálové granty boli vyššie o 33 895 tis. eur, najmä v dôsledku príjmu NFP z prostriedkov POO na nákup ekologických koľajových vozidiel a ekologických veľkokapacitných ucelených jednotiek. Mimorozpočtovým príjmom bol aj zahraničný grant z nástroja CEF vo výške 2 640 tis. eur určený na inštaláciu systému ETCS.

V oblasti celkových výdavkov na úrovni 687 277 tis. eur došlo oproti rozpočtu k poklesu o 42 779 tis. eur. Prekročeniu rozpočtovaného limitu bežných výdavkov o 14 009 tis. eur bolo spôsobené najmä zvýšenými nákladmi na opravy železničných koľajových vozidiel. Výdavky na mzdy a poistné vzrástli úhrnom o 7 011 tis. eur, čo bolo ovplyvnené finančnými dopadmi optimalizácie zamestnanosti a výplatami počas výpovedných lehôt. Zabezpečenie DSVZ (automaty na lístky), náhradnej autobusovej dopravy z dôvodu výluk, sa prejavilo vyšším čerpaním výdavkov na tovary a služby o 11 680 tis. eur. Bežné transfery sa zvýšili o 5 967 tis. eur, predovšetkým z titulu odstupného, odchodného a vyplatených odškodnení cestujúcim po železničných nehodách. Výdavky na úroky klesli o 10 649 tis. eur pod úroveň rozpočtu.

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív sa oproti rozpočtu znížili o 56 788 tis. eur. Tento pokles súvisí s prehodnotením investičných priorít a realizáciou úhrad ostatných investícií financovaných z vlastných zdrojov ZSSK v zníženom objeme.

Hospodárenie spoločnosti podľa metodiky ESA 2010 v roku 2025 pozitívne ovplyvnil medziročný nárast stavu pohľadávok o 34 439 tis. eur a v menšej miere aj pokles záväzkov o 4 929 tis. eur. Na strane pohľadávok došlo k výraznému nárastu najmä v položke poskytnutých preddavkov na dlhodobý majetok o 30 305 tis. eur, čo súvisí s nákupom elektrických jednotiek ŠKODA a inštaláciou systému ETCS. Ostatné pohľadávky vzrástli o 3 198 tis. eur z dôvodu nárokov na náhradu škôd po nehodách.

V oblasti záväzkov bol zaznamenaný medziročný pokles pri výdavkoch budúcich období o 4 073 tis. eur (zúčtovanie rezerv na spotrebu trakčnej energie) a pri záväzkoch voči zamestnancom o 2 035 tis. eur. Významný vplyv na ESA prebytok mala imputácia faktoringu (pokles záväzkov) v objeme 14 619 tis. eur.

MH Invest, s. r. o., hospodáril v roku 2025 so schodkom 4 857 tis. eur, čo v porovnaní s rozpočtom je lepšie hospodárenie o 55 400 tis. eur.

Na zlepšení hospodárenia na hotovostnej báze oproti rozpočtu o 33 377 tis. eur mal vplyv najmä pokles hotovostných výdavkov o 32 977 tis. eur. Hotovostné výdavky boli v porovnaní s rozpočtom nižšie najmä z dôvodu nižšieho čerpania kapitálových výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív o sumu 39 091 tis. eur, vzhľadom na posun realizácie investičných akcií v priemyselných parkoch.

Štátny záverečný účet

Oproti rozpočtovanému ESA schodku dosiahla spoločnosť zlepšenie v dôsledku nárastu pohľadávok a poklesu záväzkov v celkovej sume 22 023 tis. eur, pričom pohľadávky narástli o 18 823 tis. eur oproti rozpočtu (z toho daňové pohľadávky sú 17 499 tis. eur).

Valaliky Industrial Park, s. r. o., zaznamenali zlepšenie hospodárenia v porovnaní s rozpočtom o 114 574 tis. eur. Na zlepšenie hospodárenia malo vplyv predovšetkým nižšie čerpanie kapitálových výdavkov o 118 762 tis. eur, zapríčinené oneskorením investičných výdavkov a dlhším procesom verejného obstarávania, vyššie nedaňové príjmy o 27 276 tis. eur z predaja pozemkov v strategickom parku Valaliky Industrial Park.

Zdravotnícke zariadenia v ústrednej správe dosiahli hotovostný schodok na úrovni 92 227 tis. eur, čo bolo o 78 193 tis. eur viac ako sa predpokladalo v rozpočte. Pozitívny vplyv zaznamenali vyššie príjmy najmä z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb až o 178 976 tis. eur (najmä za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Tieto príjmy boli okrem iného ovplyvnené aj alokáciou sumy 191 mil. eur poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pre zdravotnícke zariadenia zaradené v ústrednej správe. Touto úpravou dochádza k úprave limitu verejných výdavkov prostredníctvom modifikujúceho faktora výdavkov poistenia preklasifikovaných na transfer pre zdravotnícke zariadenia z dôvodu plnenia programovej vyhlášky.

Pozitívny vplyv na hospodárenie mali vyššie príjmy o 342 807 tis. eur v kategórii granty a transfery, ktoré sú zároveň kompenzované vyšším čerpaním kapitálových výdavkov o 376 596 tis. eur oproti rozpočtu. Išlo predovšetkým o výdavky na realizáciu nových stavieb a na rekonštrukciu a modernizáciu priestorov a budov, a to najmä v Univerzitnej nemocnici Martin o 116 935 tis. eur (išlo najmä o výdavky na výstavbu Novej nemocnice a psychiatrie), Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica o 52 390 tis. eur (na realizáciu výstavby materskej školy a zároveň aj na výstavbu novej nemocnice a rekonštrukciu budovy psychiatrie), ktoré čerpali prostriedky najmä z POO. Zvýšené výdavky na obstaranie vykázala aj ÚVN SNP Ružomberok - FN (o 38 270 tis. eur nakoľko došlo v priebehu roka 2025 zo strany zriaďovateľa k úprave limitu kapitálových transferov a ÚVN SNP Ružomberok - FN boli poskytnuté príspevky z kapitálových transferov vo výške 41 000 tis. eur. Tieto boli v priebehu roka účelovo použité na realizácie schválených projektov, a to na:

- zabezpečenie realizácie projektov modernizácie ÚVN SNP Ružomberok – FN,

- zabezpečenie realizácie projektu Rozvoj a modernizácia FNsP J.A.Reimana Prešov a

- zabezpečenie realizácie projektu Výstavba novej koncovej nemocnice univerzitného typu v Bratislave).

V rámci výdavkov na tovary a služby sa však pri rozpočte počítalo s nižšími výdavkami najmä na obstaranie zdravotníckeho a špeciálneho materiálu, ale skutočnosť bola o 254 682 tis. eur vyššia ako sa plánovalo.

Po úpravách v metodike ESA však zdravotnícke zariadenia dosiahli akruálny schodok vo výške až 427 612 tis. eur, zatiaľ čo rozpočtovaný bol na úrovni 147 682 tis. eur. Vplyv mala (ako každý rok) zmena stavu pohľadávok a záväzkov, ktorá je v prípade zdravotníckych zariadení významnejšia ako pri iných subjektoch verejnej správy. Najväčší vplyv na zhoršenie hospodárenia oproti hotovostnému schodku predstavoval významný nárast celkových záväzkov o 355 289 tis. eur (v rozpočte sa predpokladal medziročný nárast len o 100 000 tis. eur). V príspevkových organizáciách, ktoré tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych zariadení z pohľadu právnej formy, došlo medziročne k nárastu záväzkov o 342 009 tis. eur. Išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia (najmä voči Sociálnej poisťovni) o 243 412 tis. eur a taktiež aj medziročný nárast záväzkov voči dodávateľom o 85 553 tis. eur.

Štátny záverečný účet

Negatívny vplyv na celkové hospodárenie podľa ESA malo aj akruálne zaznamenanie výdavkov na stabilizačný príspevok14 vo výške 33 648 tis. eur, ktoré sa v zmysle ESA metodiky zaznamenávajú do obdobia, s ktorými vecne a časovo súvisia. V zmysle dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku sa zamestnanec zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite počas troch rokov, preto výdavok zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy bol rozložený na obdobie rokov 2023, 2024 a 2025 v pomernej časti (hotovostný výdavok sa realizoval jednorazovo v roku 2022).

Pozitívny vplyv predstavoval nárast pohľadávok o 43 805 tis. eur (išlo najmä pohľadávky voči zdravotným poisťovniam za poskytnutú zdravotnú starostlivosť).

Územná samospráva dosiahla ESA schodok 86 482 tis. eur, čo je oproti rozpočtovanej hodnote schodku 308 350 tis. eur menej až o 221 868 tis. eur.

Výšku schodku ovplyvnilo hospodárenie obcí, ktoré mali rozpočtovaný hotovostný schodok 162 523 tis. eur, v skutočnosti dosiahli hotovostný schodok vo výške 6 819 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie o 155 704 tis. eur. Pozitívny vplyv mali zvýšené daňové príjmy o 21 753 tis. eur, z toho najmä príjmy z miestnych daní.

Hospodárenie podľa metodiky ESA 2010 skončilo so schodkom 97 822 tis. eur, z dôvodu negatívneho vplyvu časového rozlíšenia vo výške 89 445 tis. eur a ostatných úprav vo výške 1 558 tis. eur. Z časového rozlíšenia sa na ESA schodku najviac podieľal medziročný nárast záväzkov o 95 993 tis. eur (z toho záväzky voči dodávateľom o 64 112 tis. eur a ostatné záväzky voči zamestnancom o 10 784 tis. eur.

V roku 2025 sa upravilo percento podielu z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu školskej reformy zo 70 % na 56,1 % a z dôvodu konsolidácie verejných financií sa znížilo o 1 % na výsledných 55,1 %. Reforma financovania sa týkala presunu kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí bol prevedený vo výške 2 240 431 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok, čo je oproti rozpočtu (2 242 348 tis. eur) menej o 1 917 tis. eur. Reforma financovania sa týkala presunu kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy. Podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný obciam sa napriek tejto reforme oproti rozpočtu zvýšil o 21 753 tis. eur. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí bol prevedený vo výške 2 240 431 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (zúčtovanie za rok 2024: 15 248 tis. eur). Prevod za rok 2025 bez zúčtovania bol vo výške 2 225 183 tis. eur.

Lepší výber zaznamenali príjmy dane z nehnuteľnosti, najmä daň zo stavieb, bytov a nebytových priestorov, dane za špecifické služby. Pozitívny vplyv na hospodárenie mali aj nedaňové príjmy, ktoré vzrástli o 83 516 tis. eur, z toho najmä platby za predaj výrobkov, tovarov a služieb, za stravné a ostatné poplatky.

Kľúčovým faktorom nárastu prijatých grantov a transferov o 1 164 738 tis. eur nad rámec schváleného rozpočtu bolo najmä nezapájanie zdrojov kapitol štátneho rozpočtu počas príprav rozpočtu, ale až v priebehu roka. Tento nárast na strane príjmov sa prirodzene premietol aj do výdavkovej časti, kde objem čerpaných grantov priamo kopíroval ich príjem, keďže boli

14Vláda SR uznesením č. 762/2022 schválila „Návrh na schválenie finančných prostriedkov určených na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku.“

Štátny záverečný účet

účelovo viazané na krytie zvýšených nákladov, kompenzačných príspevkov pre pedagógov či priebežné zapájanie zdrojov z EÚ a štátneho rozpočtu. Keďže tieto prostriedky neboli v čase tvorby rozpočtu vyčíslené, ich čerpanie sa odvíjalo až od ich reálneho pripísania do rozpočtu v priebehu roka, čo reflektovalo dynamiku financovania rozvojových projektov.

Celkový objem prijatých zdrojov vo výške 3 997 077 tis. eur bol následne transformovaný do výdavkov na prenesený výkon štátnej správy, pomoc odídencom z Ukrajiny, sociálne služby a investičné akcie v oblasti infraštruktúry a životného prostredia.

Hoci sa v niektorých položkách, ako sú energie či kapitálové transfery, podarilo dosiahnuť úsporu, celkové bežné výdavky vzrástli o 436 220 tis. eur. Valorizáciou platov sa zvýšili výdavky na osobné náklady o 242 886 tis. eur. Nad stanovený rozpočet sa čerpali bežné transfery o sumu 227 040 tis. eur. Oproti rozpočtu ušetrilo na kapitálových transferoch o 7 238 tis. eur, úsporu zaznamenali výdavky na tovary a služby o 31 860 tis. eur (najviac na energiách, palive a všeobecnom materiálu).

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív vzrástli o 685 321 tis. eur, boli zapojené prostriedky štátneho rozpočtu, fondov Európskej únie, najmä v rámci Programu Slovensko 2021-2027 a POO. Najväčšie investície smerovali na výstavbu a rekonštrukciu miestnych komunikácií, mostov a verejných priestranstiev (380 000 tis. eur), modernizáciu a obnovu verejných budov (školy, škôlky, kultúrne domy, úrady) v objeme 245 000 tis. eur, investície do technickej infraštruktúry (vodovody, kanalizácie, verejné osvetlenie) v objeme 193 000 tis. eur, rozvoj sociálnych služieb a výstavbu zariadení sociálnej starostlivosti (140 000 tis. eur), podporu športovej a rekreačnej infraštruktúry, digitalizáciu samosprávy a obstaranie informačných technológií.

Vyššie územné celky v porovnaní s rozpočtovaným hotovostným schodkom vo výške 127 554 tis. eur hospodárili lepšie o sumu 89 037 tis. eur a dosiahli hotovostný schodok vo výške 38 517 tis. eur. V roku 2025 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný VÚC upravený z 30 % na 29,5 % z dôvodu konsolidácie. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov VÚC bol prevedený vo výške 1 197 876 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok, čo je oproti rozpočtu 1 201 904 tis. eur menej o 4 028 tis. eur.

Oproti hotovostnému schodku sa ESA schodok znížil na sumu 25 244 tis. eur vplyvom medziročného nárastu pohľadávok o 5 990 tis. eur (v tom pohľadávky z nedaňových príjmov obcí a VUC sa zvýšili o 5 132 tis. eur) čiastočne eliminovaný medziročným nárastom záväzkov o 4 814 tis. eur (z toho najviac boli záväzky voči dodávateľom o 6 592 tis. eur).

Kľúčovým faktorom však v konečnom dôsledku bolo odpustenie návratných finančných výpomocí v sume 12 419 tis. eur. Toto systémové oddlženie krajov bolo v národných účtoch vykázané ako kapitálový transfer, ktorý jednorazovo zlepšil výsledok hospodárenia a posilnil investičné kapacity VÚC.

Samosprávne kraje mali celkové príjmy v sume 2 252 001 tis. eur, čo predstavuje nárast o 182 076 tis. eur oproti plánovaným. Z nedaňových príjmov najvyšší nárast bol za príjmy z administratívnych poplatkov o 17 499 tis. eur najmä za predaj výrobkov, tovarov a služieb, za stravné a kapitálové príjmy o 5 275 tis. eur. Nad rámec rozpočtu sa plnili príjmy z grantov a transferov úhrnom o 159 629 tis. eur, a to z dôvodu nezapájania zdrojov kapitol štátneho rozpočtu počas príprav rozpočtu. Boli určené najmä na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a na financovanie investičných projektov.

Štátny záverečný účet

Celkové výdavky narástli o 93 039 tis. eur. Bežné výdavky sa čerpali celkovo na úrovni schváleného rozpočtu (+989 tis. eur). V rámci bežných výdavkov sa dosiahla úspora takmer vo všetkých položkách výdavkov, najväčší pokles oproti rozpočtu mali mzdové náklady spolu s poistným o 30 357 tis. eur . O sumu 8 223 tis. eur poklesli výdavky na tovary a služby bežnej prevádzky i napriek tomu, že v priebehu roku 2025 prišlo k zmene sadzieb daní na tovary a služby (DPH a medzispotreba). Pozitívny vplyv eliminoval nárast výdavkov na bežné transfery o 40 878 tis. eur.

Kapitálové výdavky narástli o 92 050 tis. eur, z toho výdavky na obstaranie kapitálových aktív o sumu 90 681 tis. eur z dôvodu nezapájania zdrojov kapitol štátneho rozpočtu počas príprav rozpočtu, ale až v priebehu roka. V roku 2025 boli investičné výdavky samosprávnych krajov zamerané na dočerpávanie projektov z POO a rozbeh nových investícií z Programu Slovensko. Tieto výdavky boli alokované na implementáciu projektov modernizácie stredných škôl, sociálnych služieb, v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch vrátane rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy, obnovy mostných objektov a obnovy dopravných prostriedkov verejnej osobnej dopravy a na implementáciu projektov v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva z programov INTERREG V-A SK-AT (Bratislavský samosprávny kraj), INTERREG V-A SK-CZ (Žilinský, Trenčiansky a Trnavský samosprávny kraj) INTERREG V-A PL-SK (Prešovský samosprávny kraj) a INTERREG V-A HU-SK (Košický a Nitriansky samosprávny kraj).

Dopravné podniky zlepšili svoje hotovostné hospodárenie o 38 465 tis. eur a oproti rozpočtovanému schodku vo výške 17 662 tis. eur dosiahli prebytok vo výške 20 803 tis. eur. Celkové príjmy dopravných podnikov sa zvýšili o 46 167 tis. eur a celkové výdavky narástli o 7 702 tis. eur.

Prebytkové hotovostné hospodárenie dopravných podnikov bolo ďalej pozitívne ovplyvnené nárastom pohľadávok o 28 016 tis. eur a poklesom záväzkov o 14 157 tis. eur. Najvyšší medziročný nárast na položke poskytnuté prevádzkové preddavky na dlhodobý hmotný a nehmotný majetok o 26 903 tis. eur z titulu zaplatených zálohových platieb na nákup nových vozidiel (električiek a autobusov) a modernizáciu infraštruktúry, ktoré sú financované z európskych zdrojov v rámci aktuálnych investičných projektov obnovy vozidlového parku. Na strane záväzkov najvyšší medziročný pokles bol na záväzkoch voči dodávateľom a z nevyfakturovaných dodávok o 13 158 tis. eur za úhradu faktúr z predchádzajúceho obdobia.

Pozitívny výsledok hospodárenia v roku 2025 bol ovplyvnený úpravou zaznamenaných výdavkov v celkovej hodnote 19 073 tis. eur. K tejto úprave sa pristúpilo z dôvodu metodického zosúladenia hotovostných a akruálnych tokov, nakoľko predmetná suma predstavovala neuhradené dodávateľské faktúry, ktoré boli zaevidované v hotovostnom čerpaní aj ako náklad. Tieto operácie zlepšili saldo hospodárenia a dopravné podniky dosiahli ESA prebytok na úrovni 79 868 tis. eur.

V roku 2025 došlo k stabilizácii dopytu po verejnej doprave s miernym nárastom počtu prepravených osôb nad úroveň roku 2019. Napriek oživeniu tržieb z predaja cestovných lístkov a služieb pretrvával negatívny vplyv na hospodárenie dopravných podnikov z dôvodu rastu prevádzkových nákladov vyvolaných konsolidačnými opatreniami (zvýšenie DPH, transakčná daň, mzdové náklady). Tento vývoj viedol k úprave taríf vo vybraných aglomeráciách a k pretrvávajúcej potrebe dofinancovania prevádzkovej straty.

Príjmy oproti rozpočtu vzrástli o 46 167 tis. eur, čo sa z časti prejavilo nárastom tržieb za predaj cestovných lístkov a služieb, vyšších príjmov z pokút a vymožených pohľadávok za cestovanie bez platného cestovného lístka a zvýšeného dopytu na zájazdovú, zmluvnú a príležitostnú

Štátny záverečný účet

dopravu. Výrazný pozitívny vplyv na hotovostný schodok mali prijaté granty a transfery v objeme 226 806 tis. eur, ktoré oproti rozpočtu vzrástli o 42 897 tis. eur.

Bežné granty a transfery na financovanie MHD v zmysle Zmlúv o službách vo verejnom záujme prekročili plánovaný rozpočet o 7 335 tis. eur a kapitálové transfery o 35 562 tis. eur.

Tento pozitívny rozdiel bol spôsobený najmä zvýšenou dynamikou čerpania prostriedkov z POO SR, ktoré neboli v plnej miere predpokladané pri tvorbe pôvodného rozpočtu, dodatočným schválením účelových kapitálových dotácií zo štátneho rozpočtu a iných subjektov verejnej správy na modernizáciu infraštruktúry a nákup investičného majetku a úspešnou refundáciou výdavkov realizovaných v rámci projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ v predchádzajúcom období.

Nárast kapitálových príjmov priamo koreluje s nárastom kapitálových výdavkov čo potvrdzuje použitie finančných prostriedkov účelovo na konkrétne investície.

Celkové výdavky sa čerpali vo výške 294 424 tis. eur, z toho kapitálové výdavky prekročili plánovaný rozpočet o 12 041 tis. eur a v bežných výdavkoch sa dosiahla úspora o 4 339 tis. eur.

Zvýšenie minimálnej mzdy, mimoriadna jednorazová odmena v zmysle kolektívneho vyjednávania, náborové a stabilizačné príspevky z dôvodu nedostatku vodičov mali za následok prekročenie výdavkov na mzdy a odvody v úhrne o 10 385 tis. eur. Pozitívny vplyv na hospodárenie mala výrazná úspora v kategórii tovarov a služieb o 14 316 tis. eur, ktorá bola dosiahnutá vďaka priaznivejšiemu vývoju cien pohonných hmôt a elektrickej energie na spotových trhoch. V rámci bežnej prevádzky sa ušetrilo na údržbe, servise a náhradných dieloch.

Dopravné podniky v priebehu roka 2025 obstarali kapitálové aktíva na úrovni 53 443 tis. eur. Prekročenie kapitálových výdavkov o 12 041 tis. eur oproti schválenému rozpočtu bolo priamym dôsledkom úspešnej implementácie projektov financovaných z POO SR a Programu Slovensko. Tieto zdroje boli v roku 2025 prioritne smerované do komplexnej obnovy vozidlového parku a modernizácie technickej infraštruktúry dopravných podnikov.

Medzi kľúčové investičné akcie patrili projekty:

* Modernizácia vozidlového parku v objeme 28 780 tis. eur: nákup a postupné nasadenie 10 nových jednosmerných električiek a flotily 126 autobusov (vrátane kĺbových dieselových a CNG vozidiel) v Hlavnom meste SR Bratislava (23 900 tis. eur), ako aj nákup parciálnych trolejbusov s batériovým pohonom pre krajské mestá Banská Bystrica a Prešov (4 880 tis. eur),

* Modernizácia infraštruktúry a technológií v objeme 24 663 tis. eur: táto suma pokrýva reálne vyplatené platby za stavebné práce v depách Jurajov dvor a Krasňany v Bratislave, ako aj výdavky na projektovú prípravu modernizácie Ružinovskej radiály v Bratislave a nákup nových odbavovacích systémov.

Štátny záverečný účet

Tabuľka 12 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (zložiek)

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Ústredná správa, z toho

Štátny rozpočet1)

-7 142 491

-7 901 584

-6 632 212

-6 949 056

-316 844

Príspevkové organizácie ústrednej správy

-2 013

18 018

-3 324

-15 747

-12 423

Štátne fondy

263 121

255 244

112 373

165 523

53 150

Eximbanka SR

11 882

193 153

-18 182

1 191

19 373

Slovenská záručná a rozvojová banka

8 541

9 398

4 108

SIH a investičné fondy SIH-u

89 458

-5 145

20 070

Obchodné spoločnosti štátu, z toho:

4 626

-18 873

-96 687

-15 658

81 029

MH Manažment, a. s.

-10 171

-2 072

-1 870

-7 353

-5 483

MH Invest, s. r. o.

-3 868

10 819

-60 257

-4 857

55 400

MH Invest II, s. r. o.

-983

1 766

-343

-1 037

-694

JAVYS, a. s.

8 694

21 913

-1 061

-3 523

-2 462

Železnice Slovenskej republiky

-32 137

-22 918

2 538

19 174

16 636

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

-10 787

29 402

-72 791

37 276

110 067

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

53 615

-57 402

39 313

-66 215

-105 528

Slovenská konsolidačná, a. s.

354

-316

-2 216

10 941

13 157

Verejné vysoké školy

25 357

89 717

199

67 447

67 248

Verejné výskumné inštitúcie

3 281

13 678

-22

-6 471

-6 449

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

-277 147

17 832

-147 682

-427 612

-279 930

Ostatné subjekty ústrednej správy

101 733

120 009

22 284

225 682

203 398

Územná samospráva, z toho

Obce a ich rozpočtové organizácie

124 779

35 270

-162 523

-97 822

64 701

VÚC a ich rozpočtové organizácie

-89 995

-33 649

-127 554

-25 244

102 310

Príspevkové organizácie obcí

1 213

1 386

1 248

1 435

187

Príspevkové organizácie VÚC

11 419

-7 623

3 220

2 491

-729

Dopravné podniky

71 771

-72 640

-17 662

79 868

97 530

Zdravotnícke zariadenia územnej energopomoc

samosprávy

-13 115

-639

-5 079

-23 232

-18 153

Ostatné subjekty územnej samosprávy

-25 103

-23 978

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

51 561

335 463

380 999

732 638

351 639

Verejné zdravotné poistenie

224 675

12 194

87 260

198 062

110 802

Schodok verejnej správy spolu

-6 556 447

-6 962 769

-6 603 344

-6 086 305

517 039

% z HDP

-5,31

-5,35

-4,72

-4,45

0,27

1) Vrátane štátnych finančných aktív, samostatných účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

2.3Dlh verejnej správy

Maastrichtský (hrubý) dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2025 hodnotu 61,4 % HDP, čo predstavuje 83 956 806 tis. eur. Skutočne dosiahnutý dlh je v pomere k HDP oproti rozpočtu vyšší o 1,8 p. b., v absolútnej hodnote je oproti rozpočtu vyšší o 626 358 tis. eur. Medziročne dlh vzrástol v pomere k HDP o 1,7 p. b.

Štátny záverečný účet

Za rastom hrubého dlhu stojí predovšetkým nižší výkon ekonomiky. Slabší než očakávaný vývoj reálneho HDP v 2025 sa prejavil prostredníctvom efektu menovateľa. Hlavným dôvodom bol nepriaznivý vývoj externého prostredia. Nižší dopyt po slovenských výrobkoch v krajinách EÚ spolu so zníženým vývozom automobilov do USA v dôsledku novozavedených ciel oslabili čistý export. Inflácia sa od rozpočtových predpokladov odchýlila len mierne, a preto mala na výšku hrubého dlhu slabší vplyv. Emisie dlhopisov prevýšili potreby financovania, čo viedlo k zvýšeniu hotovostnej rezervy a následne k rastu dlhu o 0,3 p. b. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu oproti predpokladom sa na zvýšení dlhu podieľal iba mierne.

Graf 6 - Rozdiely vysvetľujúce skutočnú a rozpočtovanú úroveň hrubého dlhu VS (% HDP)

59,6

0,2

0,3

1,3

0,1

61,4

Hrubý dlh (RVS 2025)

Hotovostný schodok ŠR

Využitie hotovosti v Štátnej pokladnici (-)

Vplyv zmeny reálneho HDP

Vplyv zmeny inflácie

Hrubý dlh (skutočnosť 2025)

Pozn.: Zmeny v dlhu zachytávajú kumulatívne vplyvy za roky 2022 až 2025. Pri zostavovaní rozpočtu Zdroj: MF SR

na jeseň 2024 sa predpokladal hotovostný schodok vo výške 5 801 mil. eur, pričom skutočnosť bola vyššia

o 566 mil. eur. Tento nepriaznivý vývoj bol čiastočne kompenzovaný výsledkom v roku 2025, keď hotovostný

schodok dosiahol o 266 mil. eur nižšiu úroveň, než odhadoval rozpočet. Keďže hrubý dlh predstavuje

kumulatívnu veličinu, negatívna odchýlka z roku 2024 sa premietla aj do jeho vývoja v roku 2025.

Tabuľka 13 - Štruktúra hrubého dlhu verejnej správy (% v HDP)

v % HDP

2023 S

2024 S

2025 S

Hrubý dlh verejnej správy

55,8

59,7

61,4

- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)

52,3

56,4

58,2

- podiel SR na dlhu EFSF

1,6

1,5

1,4

- dlh ostatných subjektov verejnej správy

1,9

1,8

Medziročná zmena hrubého dlhu

-2,0

3,9

1,7

Čistý dlh verejnej správy

48,1

51,4

54,4

Vklad SR do ESM (nevstupuje do maastrichtského dlhu)

0,6

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Maastrichtský dlh verejnej správy sa prezentuje ako konsolidovaný, to znamená, že vzťahy z pôžičiek a výpožičiek medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Zároveň maastrichtský dlh nezahŕňa záväzky z nesplatených úrokov k istine. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené v tabuľke nižšie sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Hodnota konsolidácie vo výške 1 518 956 tis. eur predstavuje len pôžičky medzi skupinami verejnej správy15, ide najmä o pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnuté subjektom územnej samosprávy (745 126 tis. eur) a návratné

15 Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky „štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (16 592 676 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (10 994 464 tis. eur).

Štátny záverečný účet

finančné výpomoci poskytnuté vládou subjektom verejnej správy (najmä obciam, mestám a VÚC za 113 410 tis. eur).

V prehľade maastrichtského dlhu podľa zložiek verejnej správy sú uvedené hodnoty

na nekonsolidovanej báze, pričom výsledná hodnota dlhu a opis medziročných vplyvov sú

uvádzané po konsolidácii.

Tabuľka 14 - Maastrichtský dlh VS podľa jednotlivých subjektov (zložiek)

2023 S

2024 S

2025 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Ústredná správa

z toho:

Štátny dlh1)

66 540 942

75 410 881

81 498 872

6 087 991

Príspevkové organizácie ústrednej správy

618

469

416

-53

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

240 167

249 697

275 427

25 730

Exportno-importná banka SR

188 156

245 412

149 437

-95 975

Obchodné spoločnosti štátu

491 495

445 097

518 602

73 505

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

339 672

306 702

307 271

569

Železnice Slovenskej republiky

118 831

108 557

92 033

-16 524

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

24 614

24 575

114 693

90 118

JAVYS

4 464

4 099

4 245

146

SIH a spol.

3 314

1 164

360

-804

MH Invest II., s. r. o.

600

MH Invest I., s. r. o.

MH Manažment, a. s.

Verejné vysoké školy

10 936

10 633

9 359

-1 274

Verejné výskumné inštitúcie

2 424

116

124

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

187 057

150 056

142 179

-7 877

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

220 348

147 253

74 471

-72 782

Ostatné subjekty ústrednej správy

13 809

12 048

10 082

-1 966

Územná samospráva

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 833 794

1 855 142

1 958 370

103 228

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

701 738

652 244

678 183

25 939

Príspevkové organizácie obcí

2 849

2 686

2 446

-240

Príspevkové organizácie VÚC

1 345

1 544

2 090

546

Dopravné podniky

97 120

89 640

119 549

29 909

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

3 147

3 148

2 445

-703

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

22 245

33 158

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

466

1 012

412

-600

Verejné zdravotné poistenie

120

140

Verejná správa spolu

70 558 736

79 310 356

85 475 762

6 165 406

Konsolidácia

1 676 490

1 575 511

1 518 956

-56 555

z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy

1 053 265

1 058 328

1 063 809

5 481

Verejná správa spolu konsolidovaná

68 882 246

77 734 845

83 956 806

6 221 961

% z HDP

55,8

59,7

61,4

1,7

1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici.Zdroj: MF SR

Štátny záverečný účet

Zvýšenie maastrichtského dlhu oproti roku 2024 ovplyvnili najmä nasledovné skutočnosti:

▪krytie hotovostného schodku štátneho rozpočtu (6 108 623 tis. eur) a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity, ktoré sa prejavili do emitovania štátnych dlhopisov v úhrnnej menovitej hodnote 12 180 700 tis. eur a čerpania úveru od Európskej investičnej banky vo výške 240 000 tis. eur a prvej tranže úveru od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 150 000 tis. eur,

▪nárast dlhu z tzv. zelenej energie o 50 012 tis. eur z dôvodu nižšej hodnoty inkasovanej TPS ako boli náklady na poskytovanie dotácií výrobcom zelenej energie,

▪nárast dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., o 90 118 tis. eur zapríčinené čerpaním nového bankového úveru,

▪zvýšenie konsolidovaného dlhu obcí a ich rozpočtových organizácií súhrnne o 91 151 tis. eur najmä z dôvodu čerpania nových bankových úverov,

▪nárast konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 35 490 tis. eur spôsobené čerpaním nových bankových úverov,

▪zvýšenie dlhu dopravných podnikov miestnej samosprávy súhrnne o 27 569 tis. eur z dôvodu čerpania nových bankových úverov.

Naopak, na pokles maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2024 pôsobili tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 5 993 654 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 553 835 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu Eximbanky o 65 975 tis. eur,

▪pokles konsolidovaného dlhu Železníc Slovenskej republiky o 15 785 tis. eur,

▪zníženie konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení ústrednej správy o 7 887 tis. eur.

Maastrichtský dlh verejnej správy bol financovaný predovšetkým cennými papiermi, najmä štátnymi dlhopismi v súhrnnej menovitej hodnote 75 037 992 tis. eur (89,4 %). Bankové úvery, pôžičky a iné záväzky dosiahli hodnotu 8 794 817 tis. eur (7,4 %), z čoho 1 955 072 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z nástroja EFSF, ktorého úroveň sa oproti roku 2024 znížila o 16 156 tis. eur. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu sú záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy. Výška týchto záväzkov bola v roku 2025 na úrovni 61 838 tis. eur (0,1 %).

Z pohľadu meny, v ktorej je dlh denominovaný, bol maastrichtský dlh v roku 2025 tvorený z 98,9 % dlhom v eurách a len 1,1 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré sú najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v švajčiarskych frankoch a nórskych korunách.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 0,5 % (424 665 tis. eur) krátkodobým dlhom. Dlh s pôvodnou splatnosťou dlhšou ako jeden rok predstavuje 99,5 % (83 532 141 tis. eur).

Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to 59,4 % (49 899 598 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 40,6 % (34 057 208 tis. eur) maastrichtského dlhu.

2.3.1Štátny dlh

Štátny dlh, ktorý je v správe Ministerstva financií SR a ktorým sa financuje rozdiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2025 výšku 81 498 872 tis. eur (97,07 % z celkového dlhu). V porovnaní s úrovňou za predchádzajúci rok vzrástol o 6 087 991 tis. eur (o 8,07 %). Potreba financovania podľa schváleného štátneho

Štátny záverečný účet

rozpočtu pre rok 2025 bola v hodnote 12,8 mld. eur, za celý rok MF SR predalo dlhopisy v nominálnej hodnote, 12,2 mld. eur.

V marci 2025 boli emitované nové typy dlhopisov, tzv. dlhopisy pre občanov. Investor so splatnosťou 2 roky a Patriot so splatnosťou 4 roky. Pre enormný záujem bol celkový objem ponúkaných dlhopisov navýšený z pôvodných 400 000 tis. eur na 500 000 tis. eur a bol vypredaný do troch dní. V roku 2025 MF SR predalo dlhopisy v konečnej nominálnej hodnote 12 180 700 tis. eur.

Tabuľka 15 - Štruktúra štátneho dlhu podľa dlhových nástrojov

2023 S

2024 S

2025 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Štátne dlhopisy

60 285 843

68 945 615

75 132 661

6 187 046

Bankové úvery a iné pôžičky

4 024 090

4 090 382

3 926 450

-163 932

Záväzky z EFSF

1 972 930

1 971 228

1 955 072

-16 156

Zábezpeky

188 469

227 534

244 433

16 899

Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici

48 302

48 163

61 838

13 675

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

163

282

729

447

Odvodový úver zo záruk voči SZRB

200

Štátne pokladničné poukážky

Imput záväzkov schémy zelenej energie

127 677

177 689

50 012

Imput pôžičky z EOSA

20 945

Spolu dlh

66 540 942

75 410 881

81 498 872

6 087 991

Zdroj: MF SR, ARDAL

MF SR v mene Slovenskej republiky prijíma úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, a to na podporu národných projektov v oblasti budovania cestnej infraštruktúry, životného prostredia, poľnohospodárstva, informatizácie a podobne. Z prostriedkov sa spolufinancujú aj spoločné projekty SR a EÚ financované európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Z hodnoty týchto úverov tvoria úvery od Európskej investičnej banky 2 625 608 tis. eur a úvery od Rozvojovej banky Rady Európy 670 000 tis. eur. V priebehu roka 2025 boli z ďalšej úverovej tranže prijaté prostriedky od Európskej investičnej banky vo výške 240 000 tis. eur a od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 150 000 tis. eur.

Hodnota zábezpek medziročne vzrástla o 16 899 tis. eur na súčasných 244 433 tis. eur, pričom pasívny kolaterál z derivátových operácií vzrástol o 1 400 tis. eur a zábezpeky jednotlivých štátnych rozpočtových organizácií vzrástli o 15 489 tis. eur.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 99,6 % dlhodobý (81 192 703 tis. eur). Krátkodobý štátny dlh, ktorý predstavuje 0,4 %, je z rozhodujúcej časti tvorený zábezpekami vo výške 244 433 tis. eur (z toho 25 350 tis. eur tvorí pasívny kolaterál z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku). Zvyšnú časť krátkodobého dlhu predstavujú záväzky z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy v hodnote 61 838 tis. eur. Podrobnú štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad.

Tabuľka 16 - Štátny dlh podľa pôvodnej splatnosti

v %

Štátne dlhopisy a ŠPP

Bankové úvery a iné pôžičky

Ostatné záväzky

Spolu

Do 1 roka

0,0

63,2

0,4

Do 5 rokov

6,2

0,0

36,8

6,0

Do 7 rokov

5,8

3,4

0,0

5,6

Do 10 rokov

26,6

7,1

0,0

25,0

Štátny záverečný účet

v %

Štátne dlhopisy a ŠPP

Bankové úvery a iné pôžičky

Ostatné záväzky

Spolu

Do 15 rokov

39,2

11,7

0,0

37,0

Do 29 rokov

12,0

44,5

0,0

14,2

30 rokov a viac

10,2

33,3

0,0

11,8

Spolu

100,0

Zdroj: MF SR, ARDAL

2.3.2Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy

Konsolidovaná hodnota maastrichtského dlhu ostatných subjektov verejnej správy k 31.12.2025 dosiahla 2 457 934 tis. eur, z toho na subjekty územnej samosprávy pripadá 1 732 432 tis. eur.

Tabuľka 17 - Štruktúra dlh obcí podľa dlhového nástroja

2023 S

2024 S

2025 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Bankové úvery

955 753

938 985

1 033 908

94 923

z toho: úvery od SZRB (konsoliduje sa)

16 289

14 826

15 817

991

Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)

737 891

748 309

745 126

-3 183

Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)

16 825

38 941

59 363

20 422

Finančné výpomoci

45 920

41 792

35 639

-6 153

z toho: NFV z VPS a ŠD (konsoliduje sa)

31 653

26 918

21 882

-5 036

od ostat. subj. verejnej správy (konsoliduje sa)

14 267

14 874

13 757

-1 117

Zábezpeky

29 571

31 643

33 618

1 975

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

24 325

34 001

30 756

-3 245

Záväzky po zmene veriteľa

8 627

6 495

5 064

-1 431

Investičné dodávateľské úvery a dodávateľské úvery

3 506

3 723

4 726

1 003

Finančný prenájom

4 094

4 973

4 706

-267

Ostatné nebankové pôžičky

4 414

3 578

2 858

-720

Cenné papiere

2 259

2 256

2 253

-3

Dlhodobé záväzky zo zmlúv o energetickej efektívnosti - ostatné

609

446

353

-93

Spolu nekonsolidovaný dlh obcí

1 833 794

1 855 142

1 958 370

103 228

Konsolidovaný príspevok obcí do kons. dlhu verejnej správy

1 016 869

1 011 274

1 102 425

91 151

Zdroj: MF SR

Dlh obcí, nekonsolidovaný na úrovni celej verejnej správy, vrátane ich rozpočtových organizácií dosiahol v roku 2025 výšku 1 958 370 tis. eur (vrátane záväzkov z pôžičiek od ŠFRB, ENVF a návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív). Oproti stavu v roku 2024 je vyšší o 103 228 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery vo výške 1 033 908 tis. eur a pôžičky od ŠFRB vo výške 745 126 tis. eur. Treťou významnou položkou dlhu obcí sú prijaté návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, vo výške zostatku 21 882 tis. eur. Z hľadiska pôvodnej splatnosti má dlh obcí prevažne dlhodobý charakter (98,4 %) a prevažná časť dlhu obcí je v rukách domácich veriteľov (97,6 %).

V priebehu roka 2025 neboli zo štátnych finančných aktív poskytnuté nové návratné finančné výpomoci mestám, avšak boli splatené výpomoci poskytnuté v predchádzajúcich rokoch v súhrnnej výške 5 035 tis. eur. Zostatok nesplatených NFV k 31.12.2025 predstavuje hodnotu 21 882 tis. eur, z toho Mesto Košice (15 344 tis. eur), Martin (250 tis. eur), Bardejov (400 tis. eur), Prešov (3 538 tis. eur) a Kežmarok (2 350 tis. eur).

Štátny záverečný účet

Pôžičky od ŠFRB na podporu obstarania obecných nájomných bytov ich výstavbou alebo obstaraním, modernizáciu a rekonštrukciu zariadení sociálnych služieb sú predmetom vzájomnej konsolidácie. Medziročne došlo k ich poklesu úhrnom o 3 183 tis. eur.

Komerčné úvery od tuzemských bánk alebo zahraničných bánk sú najväčším zdrojom financovania potrieb územnej samosprávy. Súhrnná výška bankových úverov medziročne vzrástla o 94 923 tis. eur. Nové úvery načerpali počas roka 2025 napr. Bratislava – hlavné mesto (30 000 tis. eur), Mestská časť Bratislava – Ružinov (16 857 tis. eur), Mesto Trnava (6 266 tis. eur), Mesto Košice (6 000 tis. eur), Mesto Zlaté Moravce (5 340 tis. eur), Mestská časť Bratislava – Devínska Nová Ves (4 710 tis. eur). Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky sa na dlhu obcí a ich rozpočtových organizácií podieľajú sumou 30 756 tis. eur.

Vyššie územné celky (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa podieľajú na dlhu verejnej správy hodnotou 473 606 tis. eur, čo je o 35 490 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku.

Tabuľka 18 - Štruktúra dlhu VÚC podľa dlhového nástroja

2023 S

2024 S

2025 S

Zmena

v tis. eur

4=(3-2)

Bankové úvery

455 345

430 742

460 148

29 406

Pôžička od NDF II. (konsoliduje sa)

106 290

103 907

-2 383

Návratné finančné výpomoci zo VPS a ŠD (konsoliduje sa)

129 800

102 500

90 081

-12 419

Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)

4 607

9 980

5 373

Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)

731

609

-122

Dlhodobé záväzky zo zmlúv o energetickej efektívnosti - ostatné

9 090

Zábezpeky

4 604

4 840

2 821

-2 019

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

5 699

2 534

1 547

-987

Spolu nekonsolidovaný dlh VÚC

701 738

652 244

678 183

25 939

Konsolidovaný príspevok VÚC do konsolidovaného dlhu verejnej správy

465 648

438 116

473 606

35 490

Zdroj: MF SR

Najvýznamnejšiu časť dlhu VÚC tvoria bankové úvery, ktorých výška sa medziročne zvýšila o 29 406 tis. eur. Nové bankové úvery boli v priebehu roka 2025 čerpané napríklad zo strany Prešovského samosprávneho kraja (23 603 tis. eur), Banskobystrického samosprávneho kraja (17 614 tis. eur), Bratislavského samosprávneho kraja (15 000 tis. eur od Európskej investičnej banky), Žilinského samosprávneho kraja (14 000 tis. eur, z čoho 12 000 tis. eur od Rozvojovej banky Rady Európy). V priebehu roka 2025 prišlo k splateniu bankových úverov čerpaných v predchádzajúcich rokoch napríklad zo strany Košického samosprávneho kraja (17 175 tis. eur), Prešovského samosprávneho kraja (16 115 tis. eur) a Trnavského samosprávneho kraja (11 647 tis. eur).

Vyššie územné celky čerpajú bankové úvery najmä za účelom predfinancovania investičných projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, napríklad na obnovu budov samosprávnych krajov (hlavne školských zariadení) s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti a celkovej modernizácie, na obnovu cestnej infraštruktúry, a na refundáciu už vynaložených investičných výdavkov. Podstatnú časť nekonsolidovaného dlhu VÚC tvoria pôžičky od spoločnosti National Development Fund II. poskytnuté samosprávnym krajom v súhrnnej výške 103 907 tis. eur ešte v roku 2023. Ďalšiu významnú

Štátny záverečný účet

časť tvoria návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, ktorých hodnota sa medziročne znížila o 12 419 tis. eur, a to z dôvodu ich odpustenia na základe rozhodnutia vlády SR (bližší popis je v časti Štátne finančné aktíva). Pôžičky zo ŠFRB čerpali Trnavský samosprávny kraj (3 068 tis. eur) a Trenčiansky samosprávny kraj (1 539 tis. eur) a pôžičky z ENVF Prešovský samosprávny kraj (731 tis. eur).

Tabuľka 19 - Nekonsolidovaný dlh VÚC podľa samosprávnych krajov k 31.12.2025

v tis. eur

Bankové úvery

Návratné fin. výpomoci

Ostatné dlhové nástroje

Spolu

Prešovský

101 274

36 509

716

138 499

Bratislavský

67 249

44 433

170

111 852

Košický

65 969

30 563

9 335

105 867

Banskobystrický

59 584

23 079

1 630

84 293

Žilinský

51 569

29 515

213

81 297

Trenčiansky

55 349

14 681

818

70 848

Trnavský

49 790

10 129

335

60 254

Nitriansky

9 364

15 668

241

25 273

Spolu VÚC

460 148

204 577

13 458

678 183

Zdroj: MF SR

Z celkového dlhu VÚC predstavujú záväzky voči domácim veriteľom 414 526 tis. eur (61,1 %) a voči zahraničným veriteľom 263 657 tis. eur (38,9 %). Úvermi od zahraničných veriteľov disponuje Prešovský (71 778 tis. eur), Bratislavský (46 955 tis. eur), Košický (46 954 tis. eur), Trnavský (43 292 tis. eur), Žilinský (27 700 tis. eur) a aj Trenčiansky samosprávny kraj (26 915 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh VÚC majoritne tvorený dlhodobými záväzkami (98,1 %).

Obchodné spoločnosti štátu (patriace do ústrednej správy) majú po štátnom dlhu, obciach a VÚC najväčší podiel na konsolidovanom dlhu verejnej správy (0,6 %).

Dlh Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ŽSSK), ktorý dosiahol v roku 2025 hodnotu 307 271 tis. eur, sa medziročne zvýšil úhrnom len o 569 tis. eur vzhľadom na to, že výška úverov načerpaných počas roka 2025 bola vyššia ako splácanie úverov prijatých v predchádzajúcich rokoch. Prostriedky sú využívané na financovanie projektov zrýchlenia a skvalitnenia osobnej dopravy, s čím sú spojené nároky na modernizáciu, obnovu a údržbu vozňov a rušňov. Dlh ŽSSK tvoria bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 306 634 tis. eur a krátkodobé zábezpeky v hodnote 637 tis. eur.

Dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré spravujú a modernizujú železničnú infraštruktúru vo vlastníctve štátu, dosiahol v roku 2025 hodnotu 92 033 tis. eur, čo je o 16 524 tis. eur menej oproti stavu v roku 2024. Dlh predstavujú v prevažnej miere dlhodobé bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 32 725 tis. eur, ktorých hodnota oproti minulému roku klesla o 15 362 tis. eur vzhľadom na to, že splátky úverov prevyšujú čerpanie. Úroveň pôžičky od National Development Fund II., a. s., dosiahla 56 237 tis. eur. Zvyšnú časť dlhu tvoria krátkodobé zábezpeky vo výške 1 691 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 1 380 tis. eur.

Dlh Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 90 118 tis. eur na súčasnú hodnotu 114 693 tis. eur. Nárast dlhu bol spôsobený čerpaním bankového úveru vo výške 86 881 tis. eur. Zvyšnú časť dlhu subjektu predstavujú dlhodobé

Štátny záverečný účet

záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 25 605 tis. eur a krátkodobé zábezpeky v hodnote 2 202 tis. eur.

Dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov takmer celý tvorí návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív vo výške 73 000 tis. eur. Jej úroveň oproti stavu v roku 2024 klesla o 73 000 tis. eur, z dôvodu úhrady splátky. Zvyšnú časť dlhu subjektu predstavujú krátkodobé zábezpeky vo výške 1 471 tis. eur.

Dlh ústredných zdravotníckych zariadení medziročne klesol oproti stavu za rok 2024 o 7 877 tis. eur. Dlh vo výške 142 179 tis. eur tvoria v rozhodujúcej miere záväzky po zmene veriteľa vo výške 104 146 tis. eur. Dlh ústredných zdravotníckych zariadení ďalej tvoria bankové úvery16, ktorých stav sa medziročne znížil o 1 999 tis. eur na úroveň 28 817 tis. eur, záväzky vyplývajúce z ostatných zmlúv o energetickej efektívnosti v hodnote 1 558 tis. eur, finančný prenájom vo výške 1 060 tis. eur, zábezpeky vo výške 1 692 tis. eur a návratné finančné výpomoci v hodnote 647 tis. eur. Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky zvyšujú úroveň dlhu ústredných zdravotníckych zariadení o 4 259 tis. eur.

Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa podieľa na dlhu verejnej správy v roku 2025 sumou 149 437 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku dlh klesol o 95 975 tis. eur. Prevzatý dlh voči BNC (Kuba) vo výške nesplatenej istiny sa z dôvodu splátky poistného plnenia zo strany Eximbanky znížil oproti stavu v predchádzajúcom roku o 17 230 tis. eur na súčasnú hodnotu 34 459 tis. eur. Dlhodobé bankové úvery dosiahli v roku 2025 súhrnnú výšku 110 000 tis. eur, čo je o 80 000 tis. eur menej ako v roku 2024.

Dlh Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., (SZRB) na nekonsolidovanej báze dosiahol v roku 2025 výšku 275 427 tis. eur. Najvýznamnejšiu časť dlhu tvoria vklady klientov SZRB na bežných a termínovaných účtoch v súhrnnej hodnote 253 196 tis. eur. Vzhľadom na to, že majoritu klientov SZRB tvoria subjekty verejnej správy, vklady v súhrnnej výške 216 387 tis. eur sú predmetom konsolidácie. Rovnako sú predmetom konsolidácie aj bankové úvery v rámci iniciatívy JEREMIE od NDF I. a NDF II. v súhrnnej výške 11 317 tis. eur. SZRB tiež disponuje zahraničnými úvermi od Rozvojovej banky Rady Európy (5 912 tis. eur) a Európskej investičnej banky (2 214 tis. eur) a tuzemským úverom od NBS (2 810 tis. eur).

Dlh dopravných podnikov miestnej samosprávy dosiahol v roku 2025 úroveň 119 549 tis. eur, čo znamená nárast o 29 909 tis. eur oproti stavu v roku 2024. Väčšinu dlhu tvoria domáce bankové úvery vo výške 109 784 tis. eur, ktorých úroveň sa medziročne zvýšila o 31 765 tis. eur. Okrem bankových úverov tvoria dlh dopravných podnikov aj dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky (7 342 tis. eur) a finančný prenájom (2 301 tis. eur). Dlh dopravných podnikov majoritne tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok (100,0 %), voči tuzemským veriteľom (100,0 %).

Bankové úvery čerpajú dopravné podniky za účelom financovania projektov obnovy vozového parku (autobusy, trolejbusy, električky) ako aj modernizáciu a rozširovanie prislúchajúcej infraštruktúry (nové električkové trate, depá a podobne). Väčšina z komerčných úverov má zároveň dojednanú formu zabezpečenia v podobe nakúpeného dlhodobého majetku alebo peňažnými pohľadávkami z obchodného styku (napr. zo zmlúv o službách v mestskej hromadnej doprave).

16 Bankovými úvermi disponujú zdravotnícke zariadenia, ktoré sú obchodnými spoločnosťami.

Štátny záverečný účet

2.4Limity verejných výdavkov

Kumulatívny rast čistých výdavkov do roku 2025 dosiahol 5,3 % a bol tak po zarátaní nových príjmových opatrení a obrannej výnimky bezpečne pod maximálnym povoleným rastom. Rast čistých výdavkov tlmili prijaté príjmové opatrenia na rok 2025 v objeme 1,06 % HDP (1,446 mld. Eur). Plneniu rastu čistých výdavkov napomáhala aj výnimka na rast obranných výdavkov uznaná EK v júli 2025 do objemu 1,5 % HDP nad úroveň obranných výdavkov z roku 2021. V roku 2025 bolo z tejto výnimky využitých 0,6 % HDP. Ďalším pozitívnym faktorom je to, že ani rastúce úrokové náklady sa do čistých výdavkov nezapočítavajú. Navyše pokles príjmov, ktorý neovplyvňuje povolený rast čistých výdavkov vláda čiastočne kompenzovala viazaním rezerv na nepriaznivý makroekonomický vývoj.

Tabuľka 20 - Rast čistých výdavkov podľa ESA 2010

v mld. eur

2023

2024

2025

Celkové výdavky verejnej správy

59,8

61,8

65,6

Zdroje z EÚ

3,6

2,1

3,2

Úrokové náklady

1,4

1,9

2,1

Cyklické výdavky v nezamestnanosti

Jednorazové vplyvy

Spolufinancovanie

0,6

0,5

NFPV - národne financované primárne výdavky (= 1-2-3-4-5-6)

54,1

57,4

59,8

Diskrečné príjmové opatrenia (DRM)

1,3

1,4

Skutočný rast čistých výdavkov

3,50%

1,70%

Kumulatív

3,50%

5,30%

Rast čistých výdavkov podľa MTP (EK trajektória)

6,20%

3,80%

Kumulatív

6,20%

10,30%

Zdroj: MF SR

Štátny záverečný účet

2.5Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii

V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2025 priemerný schodok EÚ 27 bol 3,1 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 27 bol 81,7 % HDP. V rámci krajín EÚ 27 došlo k nárastu HDP o 789 055 mil. eur (o 4,4 %) a nárastu dlhu o 825 697 mil. eur (o 5,7 %).

Tabuľka 21 - Saldo a dlh v EÚ 27 (% HDP)1)

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2023

2024

2025

Δ 2025-2024

2023

2024

2025

Δ 2025-2024

EÚ (27 krajín)

-3,4

-3,1

0,0

EÚ (27 krajín)

80,5

80,7

81,7

1,0

Euro zóna (20)

-3,5

-3,0

-2,9

0,1

Euro zóna (20)

86,9

87,0

87,8

0,8

Euro zóna (21)2)

-3,5

-3,0

-2,9

0,1

Euro zóna (21)

86,5

86,6

87,4

0,8

Rumunsko

-6,6

-9,3

-7,9

1,4

Grécko

164,3

154,2

146,1

-8,1

Poľsko

-5,2

-6,4

-7,3

-0,9

Taliansko

133,9

134,7

137,1

2,4

Belgicko

-4,1

-4,4

-5,2

-0,8

Francúzsko

109,5

112,6

115,6

3,0

Francúzsko

-5,4

-5,8

-5,1

0,7

Belgicko

102,5

103,9

107,9

4,0

Maďarsko

-7,0

-5,1

-4,7

0,4

Španielsko

105,2

101,6

100,7

-0,9

Slovensko

-5,3

-4,5

0,8

Portugalsko

96,9

93,5

89,7

-3,8

Rakúsko

-2,6

-4,6

-4,2

0,4

Fínsko

77,0

82,4

88,5

6,1

Bulharsko

-2,0

-3,0

-3,5

-0,5

Rakúsko

77,8

80,0

81,5

1,5

Fínsko

-2,9

-4,4

-3,4

1,0

Maďarsko

73,3

73,5

74,6

1,1

Taliansko

-7,1

-3,4

-3,1

0,3

Slovinsko

68,3

66,4

65,7

-0,7

Chorvátsko

-1,1

-2,3

-3,0

-0,7

Nemecko

62,3

62,2

63,5

1,3

Nemecko

-2,5

-2,7

0,0

Slovensko

55,8

59,7

61,4

1,7

Lotyšsko

-2,3

-1,8

-2,5

-0,7

Poľsko

49,5

54,8

59,7

4,9

Slovinsko

-2,6

-0,9

-2,5

-1,6

Rumunsko

49,3

54,8

59,3

4,5

Španielsko

-3,3

-3,2

-2,4

0,8

Chorvátsko

60,9

57,4

56,3

-1,1

Malta

-4,4

-3,4

-2,2

1,2

Cyprus

71,1

62,7

55,0

-7,7

Česká republika

-3,7

-2,0

-2,1

-0,1

Lotyšsko

44,4

46,2

46,9

0,7

Estónsko

-2,7

-1,1

-2,0

-0,9

Malta

46,9

45,9

46,4

0,5

Luxembursko

-0,7

0,9

-2,0

-2,9

Holandsko

45,8

43,8

44,4

0,6

Litva

-0,7

-1,3

-1,8

-0,5

Česká republika

42,2

43,3

44,3

1,0

Holandsko

-0,4

-0,7

-1,6

-0,9

Litva

37,1

38,0

39,5

1,5

Švédsko

-0,9

-1,5

-1,3

0,2

Švédsko

32,2

34,2

35,1

0,9

Portugalsko

1,1

0,6

0,7

0,1

Írsko

41,8

38,3

32,9

-5,4

Grécko

-1,4

1,3

1,7

0,4

Bulharsko

22,9

23,8

29,9

6,1

Írsko

1,4

4,1

1,8

-2,3

Dánsko

33,0

30,5

27,9

-2,6

Dánsko

3,4

4,5

2,9

-1,6

Luxembursko

24,7

26,3

26,5

0,2

Cyprus

1,7

4,1

3,4

-0,7

Estónsko

20,2

23,5

24,1

0,6

1) Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release (22.4.2026). Údaje sú Zdroj: Eurostat

usporiadané podľa poradia deficitu/dlhu v poslednom sledovanom období od najvyššieho (vzostupne).

2) Eurozóna (21) zahŕňa aj krajinu Bulharsko, ktorá je súčasťou Eurozóny od 1.1.2026. V tabuľke sú

hodnoty uvedené prvýkrát pre porovnanie.

Štátny záverečný účet

3Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet schvaľuje parlament zákonom o štátnom rozpočte, ktorým sa určuje najmä výška príjmov štátneho rozpočtu, limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy a výdavky vyrovnané.

Plnenie hotovostných príjmov štátneho rozpočtu, ako aj realizácia hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu významne ovplyvňuje hospodárenie celej verejnej správy v metodike ESA 2010. Legislatívne zmeny, prijaté opatrenia a zámery vlády SR uvedené v úvode kapitoly 2, sa vo väčšine prípadov realizujú práve cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (napr. financovanie podporných schém, mimoriadne odmeňovanie vo verejnej správe, poskytovanie stabilizačných príspevkov, čerpanie grantov a transferov a podobne).

Schválený rozpočet je uvádzaný podľa zákona č. 345/2024 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2025 (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte“), schváleným Národnou radou SR 3. decembra 2024.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze bol rozpočtovaný na úrovni 6 278 711 tis. eur (rok 2024: 7 615 931 tis. eur) a v skutočnosti dosiahol 6 108 623 tis. eur (rok 2024: 6 366 120 tis. eur). Dosiahnutý schodok je vo vzťahu k schválenému rozpočtu nižší o 170 088 tis. eur.

Tak ako návrh rozpočtu celej verejnej správy v metodike ESA tak aj nastavenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na hotovostnej báze vychádzalo z potreby pokračujúcej konsolidácie verejných financií v odhadovanom ekonomickom rámci, ktorý sa prognózoval na údajoch dostupných na jeseň 2024. Napriek nutnej konsolidácii a zložitým geopolitickým podmienkam boli v štátnom rozpočte vytvorené podmienky pre zachovanie dôležitých výdavkových titulov v sociálnej oblasti (13. dôchodok) resp. ich zvýšenie (opatrovateľský príspevok, príspevkov na osobnú asistenciu, na poskytovanie sociálnej služby), v oblasti vzdelávania (zabezpečenie pedagogických asistentov, výdavky na predprimárne vzdelávanie), životného prostredia (vodné hospodárstvo, adaptácia na zmenu klímy), dopravnú infraštruktúru, zdravotníctvo a ďalšie.

Schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2025 boli oproti schváleným príjmom na rok 2024 vyššie úhrnom o 4 918 865 tis. eur, pričom rast bol prioritne očakávaný v daňových príjmoch o 3 818 626 tis. eur a grantoch a transferoch 889 291 tis. eur (najmä prostriedky rozpočtu EÚ). Nedaňové príjmy boli rozpočtované medziročne vyššie o 210 949 tis. eur.

Schválené výdavky štátneho rozpočtu na rok 2025 boli oproti schváleným výdavkom na rok 2024 vyššie o 3 581 646 tis. eur, z toho bežné výdavky vrátane bežných transferov vyššie o 2 991 761 tis. eur a kapitálové výdavky vyššie o 589 885 tis. eur.

Výsledné saldo štátneho rozpočtu sa medziročne rozpočtovalo nižšie o 1 337 220 tis. eur.

Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov a výdavkov (na hotovostnej báze) v členení na základné ekonomické kategórie za rok 2025 a za predchádzajúce dva roky poskytuje nasledovná tabuľka:

Štátny záverečný účet

Tabuľka 22 - Štátny rozpočet na hotovostnej báze

2023 S

2024 S

2025 R

2025 UR

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

6=5-3

Príjmy spolu

23 688 646

24 457 784

27 620 827

29 121 219

27 254 244

-366 583

v tom: daňové príjmy

17 440 976

18 350 788

22 452 482

20 653 206

-1 799 276

nedaňové príjmy

1 738 326

1 909 893

1 760 515

1 754 141

2 164 992

404 477

granty a transfery

4 509 344

4 197 103

3 407 830

4 914 596

4 436 046

1 028 216

Výdavky spolu

31 363 983

30 823 904

33 899 538

34 454 586

33 362 867

-536 671

v tom: bežné výdavky

26 649 828

26 985 766

30 182 420

29 374 146

28 455 594

-1 726 826

kapitálové výdavky

4 714 155

3 838 138

3 717 118

5 080 440

4 907 273

1 190 155

Schodok (-)

-7 675 337

-6 366 120

-6 278 711

-5 333 367

-6 108 623

170 088

S – skutočnosť / R – schválený rozpočet / UR – upravený rozpočet Zdroj: MF SR

Úpravy rozpočtu sa realizovali na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roka, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja globálnej ekonomiky a ekonomiky našej krajiny.

V priebehu rozpočtového roka 2025 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré smerovali schodok k úrovni 5 333 367 tis. eur. V tomto však nebol premietnutý očakávaný výpadok daňových príjmov (technicky cez úpravu rozpočtu v RIS-e) a ich výpadok bol kompenzovaný úpravou príjmov z grantov a následnou úpravou výdavkov. Zahraničné prostriedky z rozpočtu EÚ sa predpokladali naplniť vyššie o 1 507 943 tis. eur, z toho prostriedky POO predstavovali v úhrne 764 235 tis. eur a EŠIF 743 708 tis. eur. Išlo najmä o zapojenie prostriedkov viazaných v minulom roku. Nedaňové príjmy sa cez úpravy rozpočtu zmenili len minimálne, no nakoniec skutočnosť ich plnenia prevýšila plánovanú hodnotu o 404 477 tis. eur.

Vývoj skutočnosti postupne počas roka 2025 prinášal nové dáta a informácie o vplyve externých ako aj domácich faktorov na dosiahnutie plnenia štátneho rozpočtu. V porovnaní s plánmi rozpočtu sa zhoršilo makroekonomické prostredie a nová prognóza odhadovala rast HDP na úrovni 1,3 % z pôvodne plánovaných 2,2 %. Hlavné dôvody boli spojené s neistotou v oblasti globálneho obchodu a zavedením amerických ciel poškodzujúcich export. Spomalenie rastu sa očakávalo aj u spotreby domácností, zamestnanosti a mzdovej úrovne v národnom hospodárstve. Uvedené makroekonomické ukazovatele sú rozhodujúce pre dosiahnutie plánovaných daňových príjmov štátneho rozpočtu, ktoré boli z uvedených dôvodov takisto očakávané nižšie ako v rozpočte na rok 2025.17

Skutočné dosiahnuté hotovostné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 27 254 244 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu nižšie o 366 583 tis. eur, ale oproti skutočnosti roku 2024 boli vyššie o 2 796 460 tis. eur. Plnenie celkových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2025 dosiahlo 98,7 %.

Skutočné dosiahnuté hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vo výške 33 362 867 tis. eur boli nižšie ako v schválenom rozpočte, a to o 536 671 tis. eur a v medziročnom porovnaní sú vyššie o 2 538 963 tis. eur. Plnenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu dosiahlo 98,4 % ich rozpočtovanej hodnoty.

17 Správa o očakávanej skutočnosti za rok 2025 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2025.

Štátny záverečný účet

Prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých vybraných rozpočtových ukazovateľoch v podobe tzv. základného rámca štátneho rozpočtu poskytuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 23 - Základný rámec štátneho rozpočtu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Príjmy štátneho rozpočtu

23 688 646

24 457 784

27 620 827

27 254 244

-366 583

Daňové príjmy

17 440 976

18 350 788

22 452 482

20 653 206

-1 799 276

Plán obnovy a odolnosti - príjmy

367 278

907 200

1 205 546

1 969 781

764 235

EÚ príjmy*

4 141 996

3 225 492

2 142 252

2 407 529

265 277

Dividendy a iné príjmy z podnikania

592 612

528 522

529 669

726 752

197 083

Ostatné príjmy

1 143 049

1 441 462

1 287 909

1 493 575

205 666

Príjmy v zmysle § 17, ods. 4

2 735

4 320

2 969

3 401

431

Výdavky štátneho rozpočtu

31 363 983

30 823 904

33 899 538

33 362 867

-536 671

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu

1 073 190

1 189 226

1 646 243

1 564 988

-81 256

Plán obnovy a odolnosti - výdavky

374 178

936 294

1 205 546

1 962 773

757 227

Plán obnovy a odolnosti - výdavky na DPH

15 742

133 143

135 432

218 906

83 474

EÚ výdavky

4 906 961

3 009 659

2 142 252

2 399 475

257 223

Spolufinancovanie (EÚ)

731 264

538 592

456 899

573 887

116 838

Odvod do rozpočtu EÚ**

943 226

826 119

980 963

993 118

12 155

Transfer Sociálnej poisťovni

1 160 000

2 720 000

2 750 000

2 455 000

-295 000

Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu

22 156 847

21 467 806

24 579 234

23 191 803

-1 387 280

Výdavky v zmysle § 17, ods. 4

2 575

3 065

2 969

2 917

-52

Schodok štátneho rozpočtu

-7 675 337

-6 366 120

-6 278 711

-6 108 623

170 088

*Príjmy z rozpočtu EÚ okrem Plánu obnovy a odolnosti.Zdroj: MF SR

**Hodnota bez tradičných vlastných zdrojov a spolufinancovania vnútorných politík EÚ.

Nasledujúci opis príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je založený na údajoch predložených štátnymi rozpočtovými organizáciami Ministerstvu financií SR, prostredníctvom finančných18 a účtovných výkazov k 31. decembru 2025, ako aj dodatočných informácií poskytnutých od správcov kapitol štátneho rozpočtu. Komentár k vybraným položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich významný vplyv na ich hotovostné plnenie alebo medziročné porovnanie.

Súčasťou Štátneho záverečného účtu SR je aj tabuľková príloha, ktorá dopĺňa opisnú časť kapitoly č. 3.19

Detailné informácie o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov štátnych rozpočtových organizácií sú uvádzané v záverečných účtoch kapitol20, ktoré sa zverejňujú na ich webovom sídle a sú predkladané na rokovanie vlády SR.

18 Podľa Opatrenia MF SR č. MF/017353/2017-352 ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy.

19 Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním tabuľkovej časti.

20 Zostavené podľa Smernice MF SR č. MF/007754/2026-31 na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu a štátnych fondov za rok 2025.

Štátny záverečný účet

3.1Príjmy štátneho rozpočtu

3.1.1Daňové príjmy

Hotovostné daňové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2025 boli rozpočtované v celkovej výške 22 452 482 tis. eur. V skutočnosti boli 1 799 276 tis. eur nižšie, v celkovej hodnote 20 653 206 tis. eur. Nižší ako rozpočtovaný výnos zaznamenala väčšina daní. Z tých najväčších možno spomenúť daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov právnických osôb, solidárny príspevok, daň z finančných transakcií, spotrebné dane.

V porovnaní s rokom 2024 boli celkové daňové príjmy vyššie o 2 302 418 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 12,5 %. Najväčší nárast je pri dani z pridanej hodnoty. Vyšší medziročný rast je aj z dôvodu zavedenia dane z finančných transakcií a zvýšenia podielu výnosu dane z príjmov fyzických osôb do štátneho rozpočtu.

Tabuľka 24 - Daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Dane za tovary a služby

12 450 214

12 768 440

15 386 770

14 049 056

-1 337 715

v tom:

DPH

9 649 064

9 815 372

11 662 356

10 698 922

-963 434

spotrebné dane

2 565 078

2 701 165

2 890 795

2 759 774

-131 022

v tom:

z minerálneho oleja

1 317 484

1 349 684

1 366 677

1 352 719

-13 958

z liehu

232 979

257 587

289 659

245 547

-44 112

z piva

53 387

55 966

56 070

52 664

-3 406

z vína

5 189

4 945

5 224

4 746

-478

z tabakových výrobkov

921 778

998 933

1 076 855

981 635

-95 220

z elektriny

13 107

12 705

13 432

11 613

-1 819

z uhlia

201

191

154

200

zo zemného plynu

20 953

21 152

21 106

20 910

-196

zo sladených nealkoholických výrobkov

61 618

89 739

28 121

dane z používania. tovarov a z povolenia na výkon činnosti

135 545

141 426

143 676

131 300

-12 376

iné dane za tovary a služby

100 527

110 477

689 943

459 060

-230 883

z toho:

daň z finančných transakcií

574 140

338 921

-235 219

Dane z príjmov a kapitálového majetku

4 323 758

4 940 706

6 252 642

5 811 887

-440 755

v tom:

daň z príjmov PO

3 906 421

4 413 168

5 033 907

4 592 424

-441 483

daň z príjmov vyberaná zrážkou

430 574

529 150

510 573

549 651

39 078

daň z príjmov FO

1 763

-1 612

708 162

669 812

-38 350

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

37 917

36 828

40 335

45 420

5 085

Ostatné dane

557 308

563 705

723 372

695 031

-28 341

v tom:

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

37 624

561 675

478 439

639 421

160 982

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií

519 677

1 957

244 933

55 672

-189 261

Sankcie uložené v daňovom konaní

56 779

41 098

49 363

51 813

2 450

Spolu

17 440 976

18 350 788

22 452 482

20 653 206

-1 799 276

Zdroj: MFSR

Štátny záverečný účet

Daň z pridanej hodnoty bola rozpočtovaná v sume 11 662 356 tis. eur. Skutočný výnos v sume 10 698 922 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 91,7 %. Výnos najvýraznejšie negatívne ovplyvnilo oslabenie podielu dane na celkovej makroekonomickej základni v podobe nižšej efektívnej daňovej sadzby. Výraznejší negatívny vplyv oproti očakávaniam malo aj legislatívne opatrenie, tzv. samozdanenie pri dovoze tovaru pre vybraných platiteľov ovplyvňujúce hotovostné plnenie dane, naviazané na makroekonomický vývoj objemu dovozu z tretích krajín. V menšej miere k zníženiu prispelo aj zhoršenie očakávaní o konečnej spotrebe domácností, slabšie než očakávané čerpanie prostriedkov z POO, aktualizácia vplyvov legislatívy, či dodatočné legislatívne opatrenia prijaté v období po schválení rozpočtu.

Spotrebné dane boli rozpočtované v sume 2 890 795 tis. eur. Skutočný výnos bol o 131 021 tis. eur nižší, v celkovej výške 2 759 774 tis. eur. Medziročne výnos vzrástol o 58 609 tis. eur (2,2 %). Rozpočtované výnosy sa nenaplnili najmä pri spotrebných daniach z tabakových výrobkov a z liehu. Výnos spotrebnej dane z tabakových výrobkov je o 95 220 tis. eur nižší v porovnaní s rozpočtom, pričom najväčší vplyv na výnos má medziročný pokles spotreby cigariet o 6 %, s ktorým nebolo možné pri zostavovaní rozpočtu počítať. Pozitívne na výnos vplývalo zavedenie zdanenia nikotínových výrobkov od februára. Výnos spotrebnej dane z liehu bol negatívne ovplyvnený horšou efektivitou výberu. Nižší reálny rast ekonomiky mal negatívny vplyv na výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja, ktorý bol o 13 958 tis. eur nižší ako rozpočtovaná hodnota. Výnos novej dane zo sladených nealkoholických nápojov je oproti rozpočtu vyšší o 28 121 tis. eur. Dôvodom je neuskutočnenie odhadovaného predzásobenia obchodníkov pred zavedením dane vo významnej miere.

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 143 676 tis. eur. V skutočnosti dosiahli výnos 131 300 tis. eur. Najväčšiu časť týchto daní tvorí daň z motorových vozidiel, ktorá bola rozpočtovaná v sume 143 594 tis. eur a skutočný výnos bol o 12 377 tis. eur nižší. Za nenaplnením rozpočtu je najmä pokles preddavkových platieb. Ten je zapríčinený novou legislatívou, ktorá znížila daň pre nákladné vozidlá. Súčasťou týchto daní je aj daň z úhrad za dobývací priestor (83 tis. eur).

Iné dane za tovary a služby tvoria výnos dane z poistenia, výnos z odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia a od roku 2025 aj daň z finančných transakcií.

Daň z poistenia bola rozpočtovaná v objeme 115 803 tis. eur. Skutočný výnos dane bol o 4 332 tis. eur vyšší.

Odhad dane z finančných transakcií bol na úrovni 574 140 tis. eur. V skutočnosti bol o 235 219 tis. eur nižší. Výpadok bol spôsobený dodatočným zavedením viacerých výnimiek pre vybrané kategórie subjektov a transakcií, ale aj horším makroekonomickým vývojom, než sa predpokladalo pri príprave rozpočtu, a neistotou odhadu spôsobenou nedostupnosťou údajov pri pôvodnej kvantifikácii výnosu tejto novej dane.

Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v objeme 4 320 953 tis. eur bol oproti rozpočtu nižší o 10 555 tis. eur a medziročne vzrástol o 19,3 %. Nižší výnos súvisí primárne s menej priaznivým vývojom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami v čase prípravy rozpočtu. Prevod prostriedkov na osobitné účely podľa zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý znižuje hotovostný výnos dane z príjmov fyzických osôb bol vo výške 49 442 tis. eur.

Štátny záverečný účet

Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb z podnikania v objeme -163 393 tis. eur bol oproti rozpočtu nižší o 24 917 tis. eur a medziročne klesol o 34 722 tis. eur. Hlavným dôvodom je vyššia suma vyplatená na daňovom bonuse na deti v kombinácií s horšou očakávanou ziskovosťou živnostníkov.

Daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou.21 Podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb za rok 2025 bol 55,1 % a podiel vyšších územných celkov bol 29,5 %. Zvyšných 15,4 % výnosu ostávalo príjmom štátneho rozpočtu. Príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa s ohľadom na uvedené pravidlá fiškálnej decentralizácie rozpočtoval v sume 708 162 tis. eur. Skutočný výnos na účte štátneho rozpočtu za rok 2025 bol v sume 669 812 tis. eur.

Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala v sume 5 033 907 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 4 592 424 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 91,2 %. V porovnaní s rozpočtom bol výnos nižší o 441 483 tis. eur. Za nenaplnením rozpočtu je v prvom rade nižší výnos dane za zdaňovacie obdobie roku 2024, ktorý je spôsobený spomalením ziskovosti podnikov nad rámec očakávaní. To sa prejavilo na hotovostnom výnose vyrovnania dane, ktoré zaostalo za rozpočtom o 134 301 tis. eur. Pokles daňovej povinnosti podnikov za rok 2024 sa v plnej miere pretavil utlmením výnosov z preddavkov dane. Tie nad rámec toho ovplyvnili nepriaznivé očakávania podnikov, ktoré pristúpili k možnosti si ich upraviť smerom nadol, čo vo finálnom dôsledku spôsobilo výrazné podhodnotenie hotovostných príjmov o 326 885 tis. eur.

Právnické osoby majú možnosť poukázať 1 % alebo 2 % z odvedenej dane na verejnoprospešný účel, čo znižuje hotovostný výnos dane. Firmy poukázali 60 330 tis. eur, čo je o 3 440 tis. eur menej oproti očakávaniam v rozpočte.

Tabuľka 25 - Prevod podielu dane na osobitný účel

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel

47 965

47 705

47 833

49 442

Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel

52 905

57 548

63 770

60 330

Spolu

100 870

105 253

111 603

109 772

Zdroj: MF SR

Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 510 573 tis. eur, v skutočnosti bola o 39 078 tis. eur vyššia. Za vyššími príjmami sú najmä vyššie príjmy zo zdanenia dividend (+22 782 tis. eur). Viac daní prišlo od prvoplatiteľov (firmy, ktoré zaplatili daň z dividend prvý krát v roku 2025), ktorí v prognóze zahrnutí neboli. Vyššie príjmy boli aj od veľkých aj malých firiem. Za zvýšením výnosu je aj vplyv zvýšenia sadzby na daň z dividend zo 7 % na 10 % pre dividendy zo zisku za rok 2024. Okrem dividend sa vybralo viac aj zo zdanenia vkladov. Hoci úroková miera nedosiahla rozpočtovanú hodnotu, na dani bolo vybraných o takmer 10 000 tis. eur viac. Ostatné zložky zrážkovej (napr. podielové fondy, licenčné poplatky, ...) boli taktiež vyššie ako sa predpokladalo pri rozpočte.

Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií bol oproti rozpočtu vyšší o 5 085 tis. eur, v sume 45 420 tis. eur. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol o 23,3 %. Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybraných

21 Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Štátny záverečný účet

prostriedkoch. Je to 25 % - ný podiel z vybratého cla z tovaru dovezeného z tretích krajín, ktorý si SR ponecháva ako kompenzáciu nákladov spojených s výberom cla. Objem celkového dovozu predpokladaný v rozpočte sa síce nenaplnil, výber dane bol však napriek tomu vyšší.

Pod ostatnými daňami boli rozpočtované príjmy zo Solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach.

Výnos zo solidárneho príspevku sa očakával v objeme 244 933 tis. eur. V skutočnosti však prišlo len 55 672 tis. eur.

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa rozpočtoval v objeme 478 439 tis. eur. V skutočnosti bol výnos o 160 982 tis. eur vyšší. Za vyšším výnosom sú predovšetkým lepšie hotovostné príjmy zo sektora bankovníctva a sektora spracovania ropy.

Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 49 363 tis. eur. Ich skutočný objem dosiahol ku koncu roka 2025 sumu 51 813 tis. eur.

Tabuľka 26 - Povolené úľavy na dani a odpustenia nedoplatku / sankcie v roku 2025

Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie

Finančný orgán

počet

suma

počet

suma

(v tis. eur)

Daňové úrady

0,09

158

915,10

Colné úrady /*

FR SR

Spolu

0,09

158

915,10

*Colné úrady neposkytujú úľavy a odpustenie DN na dani v zmysle § 70 daňového poriadku Zdroj: ISFS-SD, CÚ

3.1.2Nedaňové príjmy

Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä vo forme dividend, administratívnych poplatkov, odvodov, vratiek z minulých rokov, úrokov z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úrokov pripísaných na účtoch finančného hospodárenia vedených v Štátnej pokladnici.

Oproti predchádzajúcemu roku, boli nedaňové príjmy na rok 2025 rozpočtované úhrnom o 210 949 tis. eur vyššie, pričom vnútorná štruktúra nedaňových príjmov ŠR predpokladala nielen nárasty, ale aj poklesy na niektorých vecných tituloch. Rast rozpočtu nedaňových príjmov bol najmä v administratívnych poplatkoch a platbách, dividendách odvádzaných štátnymi obchodnými spoločnosťami, odvode z hazardných hier a iných nedaňových príjmov. Naopak pokles v rozpočte zaznamenali úroky a kapitálové príjmy.

Príjmy z dividend tvoria najpodstatnejšiu časť nedaňových príjmov. Objem dividend

od spoločností, v ktorých vlastnícky podiel štátu je zastúpený príslušným ministerstvom, sa v roku 2025 navrhoval vo výške 489 419 tis. eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2024 viac o 52 941 tis. eur. Medziročný nárast rozpočtovaných príjmov bol založený hlavne na zvýšení príjmov z dividend od spoločností Západoslovenská energetika, a. s., a Stredoslovenská energetika Holding, a. s. Naopak výrazne nižšie príjmy z dividend pri medziročnom porovnaní sa rozpočtovali najmä od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

Štátny záverečný účet

Výška príjmov z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu

jednotlivých aktov konania v priebehu roka. Uvedené príjmy sa na rok 2025 rozpočtovali vyššie o 44,8 % resp. o 178 507 tis. eur. Medziročný nárast súvisí najmä so zvýšenými príjmami kapitoly MD SR, konkrétne Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, kde sa rozpočtovali zvýšené príjmy zo správy frekvenčného spektra (úhrady za frekvencie). V priebehu roku 2025 úrad zrealizoval plánovanú súťaž na multi-pásmové licencie, ktorá postupne prinesie do rozpočtu sumu prekračujúcu pôvodné predpoklady.

Medzi iné poplatky, ktoré sa rozpočtovali vyššie patrí napríklad výpis z registra trestov, ktorého výška bola zmenená podľa novely zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktoré boli schválené v roku 2023.

Rozpočtovanie úrokových príjmov vychádza z odhadu úrokových sadzieb ECB KEY RATE

a ESTER, ako aj z predpokladaného vývoja priemerných zostatkov na účtoch klientov Štátnej pokladnice, najmä na účtoch dobrovoľných klientov, na účtoch prostriedkov Európskej únie, na účtoch štátnych rozpočtových organizácií a na účtoch štátnych finančných aktív. Pokles rozpočtovaných príjmov z úrokov z účtov finančného hospodárenia Štátnej pokladnice bol z dôvodu očakávaného poklesu kľúčových úrokových sadzieb ECB.

V roku 2025 dosiahli nedaňové príjmy celkovú sumu 2 164 992 tis. eur, čo je medziročne viac o 255 099 tis. eur. Rozpočet bol prekročený o 404 477 tis. eur, najmä na príjmoch z podnikania (198 744 tis. eur), administratívnych poplatkov a platieb (85 218 tis. eur), z vyinkasovaných nezrovnalostí, odvodu a vratiek (139 292 tis. eur). Skutočné plnenie nedaňových príjmov predstavovalo 123 % rozpočtovanej hodnoty.

Tabuľka 27 - Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

5=4-3

Príjmy z podnikania a z vlastníctva

600 308

536 443

535 659

734 403

198 744

v tom

dividendy

442 362

448 272

489 419

686 502

197 083

z prenajatých budov, priestorov a objektov

6 258

6 580

5 977

7 638

1 661

iné príjmy z podnikania

151 688

81 591

40 263

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

366 045

442 497

575 492

660 710

85 218

z toho:

správne poplatky

165 710

197 224

214 730

210 542

-4 188

súdne poplatky

30 518

34 761

42 136

33 889

-8 247

ostatné poplatky

29 161

26 330

28 406

20 210

-8 196

pokuty za porušenie predpisov

77 763

106 026

58 179

86 211

28 032

za predaj tovaru, výrobkov a služby

60 692

75 325

227 773

305 393

77 620

Kapitálové príjmy

16 684

15 131

8 490

8 005

-485

Úroky z úverov, pôžičiek a NFV, z účtov finančného hospodárenia

121 738

139 530

98 123

76 764

-21 359

Iné nedaňové príjmy

633 551

776 292

542 751

685 110

142 359

v tom:

Štátny záverečný účet

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

5=4-3

odvod z hazardných hier

301 443

347 256

371 090

369 926

-1 164

vratky

22 670

140 328

6 244

57 662

51 418

z odvodu

76 109

73 077

521

46 079

45 558

nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ

53 093

54 589

42 316

ostatné príjmy - iné

180 236

161 042

164 896

169 126

4 230

Spolu

1 738 326

1 909 893

1 760 515

2 164 991

404 477

Zdroj: MF SR

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku sú svojou výškou jednou z najdôležitejších častí nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvorili prijaté dividendy z obchodných spoločností štátu, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu reálne v roku 2025, najčastejšie rozdelené z výsledku hospodárenia dosiahnutého v predchádzajúcom období.

Celková výška prijatých dividend v roku 2025 bola v sume 686 502 tis. eur, čo je medziročne viac o 238 230 tis. eur. Výška skutočne dosiahnutých príjmov z dividend závisí od dosiahnutého hospodárskeho výsledku za predchádzajúci rok a od rozhodnutia akcionárov rozdeliť tento výsledok na dividendy. Oproti schválenému rozpočtu ide o nárast príjmov v sume 197 083 tis. eur, pričom na tomto prekročení sa podieľali vôbec historicky prvé vyplatené dividendy spoločnosťou Slovenské elektrárne, a. s., (kde má štát vlastnícky podiel 34 %) vo výške 170 000 tis. eur. Významnejšie prekročenie rozpočtovaných dividend zaznamenala Stredoslovenská energetika, a. s., o 14 239 tis. eur (z dôvodu lepšieho ako plánovaného výsledku hospodárenia).

Tabuľka 28 - Hotovostné dividendy podľa kapitol ŠR

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

5=4-3

Ministerstvo zahr. vecí a európ. záležitostí SR

260

Správa služieb diplomatického zboru, a. s.

260

Ministerstvo financií SR

83 012

47 724

40 809

45 014

4 205

Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava

3 274

1 904

1 264

1 205

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

79 338

45 820

35 750

Slovenská záručná a rozvojová banka

400

5 000

8 000

3 000

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

50 000

20 000

20 300

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s.

50 000

20 000

20 300

Ministerstvo hospodárstva SR

1 990

2 574

4 591

4 509

JAVYS, a. s.

490

1 074

3 091

3 009

Transpetrol, a. s.

1 500

Ministerstvo dopravy SR

406

489

356

377

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

346

426

356

357

365.bank, a. s.

Správa štátnych hmotných rezerv SR

109

Spoločnosť pre skladovanie, a. s.

109

Všeobecná pokladničná správa*

306 585

377 225

427 612

615 960

188 348

Štátny záverečný účet

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

5=4-3

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

220 000

290 306

214 705

216 241

1 536

Západoslovenská energetika, a. s.

37 091

53 837

159 330

161 903

2 573

Stredoslovenská energetika, a. s.

38 784

33 082

53 577

67 816

14 239

Východoslovenská energetika HOLDING, a. s.

10 710

Slovenské elektrárne, a. s.

170 000

Spolu

442 362

448 272

489 419

686 502

197 083

* Podiely daných spoločností sú účtovne evidované pod MH SR.Zdroj: MF SR

Dividendy plynú na osobitné účty Všeobecnej pokladničnej správy.

Iné príjmy z podnikania a vlastníctva sú tvorené najmä osobitným odvodom zo zisku po zdanení za rok 2024 štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorá podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 odviedla do príjmov rozpočtu zakladateľa podniku, Ministerstva životného prostredia SR, 40 000 tis. eur. V predchádzajúcom roku tento osobitný odvod Vodohospodárskej výstavby, š. p., predstavoval dodatočné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 80 000 tis. eur a v roku 2023 bol odvod vo výške 150 000 tis. eur.

Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka ako aj od ostatných príjmov, založených na predaji výrobkov, tovarov alebo služieb poskytovaných štátom. Skutočné plnenie k 31.12.2025 dosiahlo sumu 660 710 tis. eur, čo bolo oproti schválenému rozpočtu o 85 218 tis. eur viac, a na tomto prekročení rozpočtu sa podieľali najmä vyššie príjmy z predaja UMTS licencií mobilným operátorom z verejnej súťaže v lete 2025, ktorej predmetom bol predaj licencií na 20 rokov, pridelených od 1.1.2029 do 31.12.2048. Za predané frekvenčné pásma budú platiť operátori postupne, takže hotovostný príjem v rámci administratívnych poplatkov sa očakáva aj budúce obdobia.

Súdne a správne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu v rozhodujúcej miere prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy. Kapitola prijala úhrnom 210 540 tis. eur zo správnych poplatkov a 33 885 tis. eur zo súdnych poplatkov. Vyššie plnenie rozpočtu ovplyvnili najmä správne poplatky, a to o 13 318 tis. eur.

V rámci ostatných poplatkov prijali do rozpočtu najviac Všeobecná pokladničná správa 7 063 tis. eur, Úrad jadrového dozoru SR 8 584 tis. eur a Úrad priemyselného vlastníctva SR 4 063 tis. eur. S výnimkou kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtované príjmy z ostatných poplatkov uvedených kapitol vyvíjali v súlade s rozpočtom.

Pokuty, penále a iné sankcie dosiahli sumu 87 198 tis. eur a sú vyrubované zo strany štátnych úradov najmä v súvislosti s porušením finančnej disciplíny a za porušenie právnych predpisov, napr. rozpočtových pravidiel, zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, cenových predpisov, pokuty za priestupky v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (MV SR), pokuty v oblasti ochrany hospodárskej súťaže (Protimonopolný úrad SR) a ďalšie predpisy.

Príjmy za porušenie predpisov dosiahli 86 211 tis. eur a oproti rozpočtu boli vyššie

o 20 032 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou roku 2024 ide o pokles o 19 815 tis. eur. V roku 2024 boli významné príjmy u Protimonopolného úradu SR za udelené pokuty v oblasti porušovania pravidiel hospodárskej súťaže. Najvýznamnejšiu sumu za skutočnosť roku 2025

Štátny záverečný účet

vykazuje Ministerstvo vnútra SR, 62 093 tis. eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 6 713 tis. eur a Všeobecná pokladničná správa 6 021 tis. eur.

Ministerstvo vnútra SR dosiahlo príjmy najmä z pokút v blokovom konaní a pokút nezaplatených na mieste, ktoré priestupca uhradil dodatočne, ako aj príjem za porušenie predpisov v súvislosti s prevádzkovaním súkromných bezpečnostných služieb a za porušovanie protipožiarnych predpisov.

Za predaj tovaru, výrobkov a služieb dosiahli príjmy 305 393 tis. eur, v rámci nich najviac vyinkasovala kapitola Ministerstva dopravy SR (259 992 tis. eur) a z nej Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb 249 430 tis. eur, z úhrad za pridelené frekvencie telekomunikačným operátorom (208 193 tis. eur), príjmy z pridelených čísiel a podobne. Samotné Ministerstvo dopravy SR inkasovalo 10 380 tis. eur najmä ako výnosy z mýta na koncesných cestách od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Kapitola Ministerstva spravodlivosti SR vyinkasovala 23 707 tis. eur a z nej hlavne ústavy na výkon trestu odňatia slobody, 16 986 tis. eur napr. z činnosti vedľajšej hospodárskej činnosti. Ďalšie príjmy tvoria náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody, úhrada pohľadávok obvinených a odsúdených.

Úroky z úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a z účtov finančného hospodárenia dosiahli 76 764 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu o 21 359 tis. eur menej a medziročne menej až o 62 765 tis. eur. Tak ako v predchádzajúcich rokoch takmer celú hodnotou tvoria príjmy plynúce do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa, 76 709 tis. eur, z toho úroky z účtov finančného hospodárenia tvorili 71 647 tis. eur a úroky z poskytnutých návratných finančných výpomocí dosiahli 5 062 tis. eur.

Úroky z finančného hospodárenia predstavuje najmä kladný rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi a kurzové rozdiely z konverzných operácií v systéme štátnej pokladnice, ktoré prevádza Štátna pokladnica do príjmov štátneho rozpočtu, podľa § 6 ods. 8 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici. Rozpočet nebol naplnený o 19 928 tis. eur a medziročne boli tieto príjmy nižšie o 56 921 tis. eur. Pokles príjmov súvisel predovšetkým s vývojom menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá v priebehu roka 2025 realizovala štyri zníženia kľúčových úrokových sadzieb v celkovom rozsahu 1 %, čo sa premietlo do úpravy úrokových sadzieb pre bežné účty a termínované vklady klientov Štátnej pokladnice.

Z návratných finančných výpomocí boli splatené úroky hlavne od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, v sume 4 968 tis. eur.

Iné nedaňové príjmy tvoria najmä odvod z hazardných hier, odvod prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ostatné odvody a príjem z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky EÚ. K 31.12.2025 dosiahli iné nedaňové príjmy sumu 685 110 tis. eur a oproti schválenému rozpočtu sú vyššie o 142 359 tis. eur.

Príjem z odvodu z hazardných hier dosiahol 369 926 tis. eur, čo predstavovalo takmer 100 % rozpočtu. Oproti predchádzajúcemu roku sú príjmy vyššie o 22 670 tis. eur, čo mierne zaostáva za predpokladom rozpočtu na dlhodobejšom horizonte, kde sa predpokladá medziročný rast 8 - 9 % ročne.

Štátny záverečný účet

Príjmy z vratiek dosiahli celkovú sumu 57 662 tis. eur, z toho najviac Ministerstvo kultúry SR 12 568 tis. eur, Ministerstvo školstva, výskumu a vývoja SR 10 319 tis. eur, Ministerstvo zdravotníctva SR 9 872 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR 9 754 tis. eur. Ide o vrátenia prostriedkov z nevyčerpaných bežných príspevkov, dotácií, transferov, finančných príspevkov od zamestnávateľov, z vrátených platieb za odškodnenie osôb, z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za zamestnávateľa, z DPH minulých rokov a ďalšie vratky.

Príjmy z odvodu tvorili finančné prostriedky zo zúčtovania vzťahov so štátnym rozpočtom zo strany podnikateľských subjektov, príspevkových a rozpočtových organizácií, ústredných orgánov, neziskových organizácií, obcí a vyšších územných celkov, ktorým tieto prostriedky štátneho rozpočtu boli poskytnuté.

Objem príjmov z odvodov dosiahol 46 079 tis. eur a takmer celú hodnotu vyinkasovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 44 855 tis. eur, pričom išlo práve o odvody z finančného zúčtovania príspevkov a dotácií poskytnutých v minulých obdobiach, najmä zo Sociálnej poisťovne z vyplácania 13. dôchodku, nesystémové dávky sociálneho poistenia, poistné platené štátom (14 100 tis. eur) a z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR z poskytnutej dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa (25 300 tis. eur).

Nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ zaradené do štátneho rozpočtu a za prostriedky spolufinancovania boli príjmom kapitol štátneho rozpočtu, na ktorých sú zriadené platobné jednotky. Z celkovej hodnoty 42 316 tis. eur tvorili nezrovnalosti za zdroje rozpočtu EÚ 6 634 tis. eur, za spolufinancovanie 12 532 tis. eur a z POO (bez DPH) 19 761 tis. eur.

Z ostatných nedaňových príjmov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo hospodárstva SR 87 858 tis. eur, najmä z titulu odvodov od prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí sú povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny, Ministerstvo obrany SR 10 924 tis. eur (hlavne z príjmu prostriedkov zo zahraničia) a Ministerstvo vnútra SR 10 908 tis. eur, hlavne ako odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a vyňatie lesných pozemkov (5 357 tis. eur), príjmy z predpísaných mánk a škôd, príjmy z trov konania, prepadnuté prostriedky v prospech štátu, príjmy z dedičského konania, príjmy z poplatkov za obnovu evidencie pozemkov a iné.

Ďalšie iné nedaňové príjmy tvorili najmä príspevok prevádzkovateľa hazardnej hry v zmysle

zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách od prevádzkovateľov hazardných hier 10 831 tis. eur, vrátené neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky 11 841 tis. eur

a dobropisy 7 491 tis. eur.

3.1.3Granty a transfery

Hotovostný príjem z grantov a transferov za všetky zdroje bol na rok 2025 rozpočtovaný v celkovej výške 3 407 830 tis. eur, z toho tuzemské v čiastke 60 033 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku sa tieto príjmy rozpočtovali vyššie o 889 291 tis. eur z dôvodu vyššieho očakávaného plnenia príjmov zo 4. programového obdobia (hlavne Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond).

Rozhodujúcu časť grantov a transferov v skutočnom plnení tvoria zdroje z rozpočtu EÚ, alokované a čerpané v rámci príslušných programových období, pričom rastúci vývoj objemu príjmov majú aj zdroje z POO.

Štátny záverečný účet

Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 29 - Granty a transfery štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Zahraničné granty a transfery

4 509 274

4 132 692

3 347 798

4 377 310

1 029 512

z toho: Zahraničné transfery

4 509 274

4 132 692

3 347 798

4 377 309

1 029 512

v tom:

prostriedky z rozpočtu EÚ

4 141 996

3 225 492

2 142 252

2 407 529

265 277

prostriedky z rozpočtu EÚ-POO

367 278

907 200

1 205 546

1 969 781

764 235

Tuzemské granty a transfery

64 411

60 033

58 737

-1 296

z toho: Transfery v rámci verejnej správy

64 411

60 033

58 729

-1 304

v tom:

zo zdravotných poisťovní

64 287

58 421

57 167

-1 254

zo Slovenského pozemkového fondu

1 500

zo štátneho rozpočtu okrem transferu na úhradu nákladov

preneseného výkonu štátnej správy

124

112

-50

Spolu

4 509 343

4 197 103

3 407 830

4 436 046

1 028 216

Zdroj: MF SR

Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2025 bol vo výške 3 347 798 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EŠIF boli rozpočtované vo výške 2 142 252 tis. eur a príjmy za POO vo výške 1 205 546 tis. eur. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 4 377 310 tis. eur, z toho EŠIF 2 407 529 tis. eur a POO 1 969 780 tis. eur. Plnenie týchto príjmov bolo na úrovni 130,7 % rozpočtu.

Skutočné plnenie zahraničných transferov presiahlo rozpočet o 1 029 512 tis. eur, a dosiahlo 106 % skutočnosti roku 2024. Na vyššie medziročné rozpočtovanie príjmov malo vplyv očakávané čerpanie príjmov za 4. programové obdobie. Z tohto programového obdobia sa medziročne vyššie rozpočtovali prostriedky napr. za Európsky fond regionálneho rozvoja o 641 034 tis. eur, za Európsky sociálny fond 278 222 tis. eur a za Kohézny fond 148 429 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov bolo však viac ovplyvnené zdrojmi z 3. programového obdobia (čerpanie programu rozvoja vidieka 3. PO až do 31.12.2025, fázované projekty štrukturálnych operácií) a plán rozpočtu 4. programového obdobia sa nenaplnil o 333 777 tis. eur.

Prostriedky za 3. programové obdobie, ktoré neboli súčasťou rozpočtu, naplnili príjmy z transferov v celkovej výške 576 565 tis. eur, išlo najmä o poľnohospodárske fondy 458 652 tis. eur, Európsky fond regionálneho rozvoja 62 200 tis. eur a Kohézny fond 54 125 tis. eur.

Prostriedky EÚ sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu na úrovni platobných jednotiek, hlavne

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (1 016 097 tis. eur), Ministerstva životného prostredia SR (83 501 tis. eur), Ministerstva dopravy SR (476 139 tis. eur), Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a investícií SR (281 994 tis. eur), Ministerstva

Štátny záverečný účet

práce, sociálnych vecí a rodiny SR (314 365 tis. eur), Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (127 160 tis. eur).

Prostriedky z POO sa stávajú príjmami štátneho rozpočtu podľa § 9 ods. 3 zákona

č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná implementačná a koordinačná autorita prevádza po dohode s Ministerstvom financií SR prostriedky POO do príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktoré zdrojovo zabezpečujú krytie výdavkov, rozpočtované v štátnom rozpočte.

Príjmy POO sa naplnili oproti rozpočtu viac o 764 235 tis. eur, pričom boli tvorené najmä zdrojmi z predchádzajúcich období vo výške 1 659 746 tis. eur a zdrojmi bežného roka vo výške 310 034 tis. eur. Bližšie informácie k prostriedkom POO sú prezentované v časti 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.

V rámci tuzemských grantov a transferov je najväčšou položkou transfer zo zdravotných poisťovní vo výške 57 167 tis. eur. Ide o príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému a príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS), ktorý podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.22

Transfer zo Slovenského pozemkového fondu do kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bol určený na zabezpečenie projektov pozemkových úprav v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu EÚ (vrátane POO a podľa jednotlivých programov) sú uvedené v samostatnej kapitole 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.

3.2Výdavky štátneho rozpočtu

3.2.1Bežné výdavky

Bežné výdavky štátneho rozpočtu boli rozpočtované v celkovej sume 30 182 420 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo sumu 28 455 594 tis. eur. Rozdiel skutočnosti oproti schválenému rozpočtu znamenalo nižšie čerpanie o 1 726 826 tis. eur. Pri porovnaní údajov s predchádzajúcim rokom, boli bežné výdavky rozpočtované vyššie o 11 % a skutočné plnenie bolo vyššie medziročne o 5,4 %. Obdobne ako v roku 2024, tak aj v roku 2025 sa rozpočtované bežné výdavky vo veľkej miere prejavujú v reálnom čerpaní iných vecných výdavkov, prípadne dochádza k presunu do čerpania kapitálových výdavkov. V roku 2024 boli bežné výdavky v skutočnosti nižšie oproti rozpočtu o 2 444 634 tis. eur.

22 Zdravotná poisťovňa poukazuje na účet ministerstva zdravotníctva príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby v štvrťročných splátkach. Štvrťročné splátky príspevku sa uhrádzajú v kalendárnom roku do 5. januára, 20. apríla, 20. júla a 20. októbra. Výška štvrťročnej splátky je 25 % z výšky príspevku a zaokrúhľuje sa na eurocent nahor. Výška príspevku je 0,40 % zo základu na jej určenie. Základom na určenie výšky príspevku je celková suma z ročného prerozdeľovania poistného uvedená v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa osobitného prepisu zaslanom v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Štátny záverečný účet

Prehľad bežných výdavkov v štruktúre ekonomickej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Tabuľka 30 - Bežné výdavky štátneho rozpočtu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

3 019 434

3 239 873

3 320 676

3 411 236

90 560

Poistné a príspevok do poisťovní

1 093 590

1 204 808

1 221 194

1 285 755

64 561

Tovary a služby

2 490 382

2 490 200

4 222 067

2 776 337

-1 445 730

v tom

služby

1 036 637

1 256 652

2 799 579

1 368 515

-1 431 064

rutinná a štandardná údržba

431 502

449 189

608 364

487 001

-121 363

materiál

513 125

304 234

313 497

411 801

98 304

energie, voda a komunikácie

282 664

231 781

258 809

238 088

-20 721

nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí

87 352

105 868

90 901

122 543

31 642

dopravné

91 500

91 823

97 290

94 665

-2 625

cestovné náhrady

47 602

50 653

53 628

53 724

Bežné transfery

20 046 164

20 050 685

21 418 283

20 982 101

-436 182

v tom:

v rámci verejnej správy

7 726 188

9 923 665

11 079 625

11 294 281

214 656

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

7 105 251

6 815 692

7 910 891

7 279 011

-631 880

nefinančným subjektom

4 020 638

2 378 981

1 301 942

1 304 841

2 899

do tuzemských finančných inštitúcií

122 161

3 663

7 998

5 820

-2 178

do zahraničia

1 071 926

928 684

1 117 827

1 098 148

-19 679

Manipulačné poplatky pri správe štátneho dlhu

258

200

165

-35

Spolu

26 649 828

26 985 766

30 182 420

28 455 594

-1 726 826

Zdroj: MF SR

Pri medziročnom porovnaní schváleného rozpočtu, boli pre rok 2025 rozpočtované vyššie najmä transfery (1 896 277 tis. eur), ktorých krytie bolo rozpočtované najmä na zdroji ŠR (kód zdroja 111, viac oproti rozpočtu 2024 o 2 284 576 tis. eur). Z týchto transferov boli vyššie rozpočtované transfery Sociálnej poisťovne, o 1 165 130 tis. eur, na krytie úrokov štátneho dlhu o 1 033 679 tis. eur, obci na úhradu preneseného výkonu štátnej správy o 654 887 tis. eur, na platené poistné za skupiny osôb ustanovených zákonom, o 248 926 tis. eur a na peňažné príspevky a kompenzácie o 225 546 tis. eur. Tento rast bol na druhej strane kompenzovaný poklesom niektorých transferov, vo významnej čiastke napr. transfery ostatným nefinančným subjektom o 939 918 tis. eur, na dôchodkové dávky zo starobného poistenia o 822 904 tis. eur (z dôvodu výplaty 13. dôchodku už z rozpočtu Sociálnej poisťovne, pričom v roku 2024 bola táto dávka rozpočtovaná v štátnom rozpočte) a na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke o 121 288 tis. eur.

Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu najvýraznejšie ovplyvnilo:

•zvýšenie výdavkov na zabezpečenie stabilizácie personálneho obsadenia súdov v sume 23 982 tis. eur v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR,

Štátny záverečný účet

•vznik novej kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR v sume 6 062 tis. eur nad rámec delimitácií z ostatných ministerstiev,

•posilnenie personálnych kapacít Pôdohospodárskej platobnej agentúry na zabezpečenie uznesenia vlády SR č. 245/2024 v sume 2 184 tis. eur v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,

•potreba zabezpečenia vplyvov schválených legislatívnych zmien a potreba zlepšenia odmeňovania zamestnancov niektorých kapitol štátneho rozpočtu v sume 8 565 tis. eur (najmä Generálna prokuratúra SR v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, Rada pre mediálne služby v súvislosti s novelou zákona o mediálnych službách, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti s novým zákonom o inšpekcii v sociálnych službách, Ministerstvo dopravy SR v súvislosti so zabezpečením primeraného odmeňovania zamestnancov Slovenskej správy ciest, Štatistický úrad SR v súvislosti s dofinancovaním osobných výdavkov zamestnancov, Ministerstvo hospodárstva SR v súvislosti s agendou dotácií na kompenzácie zvýšených cien energií).

V roku 2025 boli kapitolám štátneho rozpočtu rozpočtovými opatreniami zvýšené limity

mzdových výdavkov:

•na vyplatenie 800 eur odmeny podľa uznesenia vlády SR č. 279/2025 v sume 95 253 mil. eur,

•na zlepšenie odmeňovania zamestnancov v sume 89 843 tis. eur (najmä v kapitole Ministerstvo obrany SR predovšetkým na zabezpečenie novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a na plnenie úlohových listov ministra obrany v sume 73 340 tis. eur, v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zvýšenie osobných príplatkov pre zamestnancov ÚPSVaR SR o 50 eur mesačne a dofinancovanie miezd a platov v sume 13 069 tis. eur),

•na základe požiadaviek jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu o personálne posilnenie na zabezpečenie ich činností o sumu 30 332 tis. eur (najmä na zabezpečenie plnenia nových, náročných úloh Ministerstva obrany SR, na zabezpečenie poskytovania pomoci pri HYPO úveroch prostredníctvom ÚPSVaR SR a na zabezpečenie integrovanej posudkovej činnosti v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR),

•z dôvodu čiastočného vrátenia viazania osobných výdavkov realizované v rámci konsolidačných opatrení v rozsahu 10 % šetrenia na mzdovej obálke štátu v sume 3 382 tis. eur (Ministerstvo zdravotníctva SR v sume 2 877 tis. eur pre ŠÚKL a RÚVZ, Kancelária Národnej rady SR v sume 352 tis. eur a Kancelária Najvyššieho súdu SR v sume 153 tis. eur),

•na zabezpečenie schválených legislatívnych zmien v sume 822 tis. eur (najmä Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, v súvislosti so schválenou novelou zákona o štátnej službe, Úrad pre verejné obstarávanie v súvislosti so schváleným zákonom o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, Ministerstvo vnútra SR v súvislosti s novelou zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a v súvislosti posilnením personálneho stavu oddelení cudzineckej polície Policajného zboru SR).

Bežné výdavky na tovary a služby štátnych rozpočtových organizácií (po odpočítaní platieb štátnej rozpočtovej organizácii na realizáciu EÚ projektov a ostatných služieb) boli medziročne nižšie o 58 624 tis. eur. Nižšie sa rozpočtovali napr. údržba budov, objektov o 31 007 tis. eur, nájomné softvéru o 32 220 tis. eur, výdavkov na energie o 37 820 tis. eur, špeciálny materiál 20 852 tis. eur a ďalšie položky bežnej spotreby. Rast výdavkov bol rozpočtovaný napr.

Štátny záverečný účet

na špeciálnych službách 32 319 tis. eur, školeniach, kurzoch, seminároch 13 541 tis. eur, výdavky na zahraničné cestovné náhrady o 10 888 tis. eur, nájomné budov, objektov a ich častí o 10 510 tis. eur.

Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Zákon č. 345/2024 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2025 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (OOV) ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu), 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy) a 11UA (financovanie projektov pomoci pre občanov Ukrajiny) v úhrnnej sume 3 290 854 tis. eur.

Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zo všetkých zdrojov boli v priebehu roka upravené na sumu 3 425 333 tis. eur. Na zdroji 111 boli rozpočtovými opatreniami upravené na sumu 3 280 058 tis. eur a na zdroji 11UA na sumu 181 tis. eur. Zo zdrojov EÚ a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV upravené na sumu 145 050 tis. eur, z toho z prostriedkov POO SR (zdroj 1P01 a 3P01) na sumu 30 549 tis. eur a zo zdroja 72h na sumu 43 tis. eur.

V skutočnosti boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje čerpané na úrovni 3 411 237 tis. eur, čo je o 171 364 tis. eur (5,3 %) viac ako v roku 2024. Na vyššom medziročnom čerpaní sa podieľalo hlavne vyššie čerpanie zo zdroja 111 v sume 159 296 tis. eur, z POO SR v sume 8 404 tis. eur a zo zdroja EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 3 716 tis. eur. Zároveň došlo k medziročnému poklesu čerpania zo zdroja 11UA v sume 33,7 tis. eur a zo zdroja 72h v sume 18,4 tis. eur.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu zo zdroja 111 a 11UA boli na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov čerpané finančné prostriedky v sume 3 266 355 tis. eur. Z prostriedkov EÚ a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli vyplatené mzdy v sume 144 838 tis. eur, z toho z prostriedkov POO SR v sume 30 337 tis. eur. Na zdroji 72h boli výdavky na mzdy, platy, služobné platy a OOV čerpané v sume 43 tis. eur.

Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV bol ako záväzný ukazovateľ na zdroji

111, 11H a 11UA vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.

Zamestnanosť v rozpočtových organizáciách ústrednej správy

Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu na rok 2025 bol schválený uznesením vlády SR č. 606/2024 k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 v počte 130 000 osôb (r. 2024: 131 869 osôb). Schválený limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií medziročne klesol o 1 869 osôb. Na poklese rozpočtovaného počtu zamestnancov sa najvýraznejšie podieľalo zníženie limitu počtu o 3 887 osôb realizované v rámci konsolidačných opatrení v rozsahu 10 % šetrenia na mzdovej obálke štátu. Limit počtu zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií zohľadňuje aj zvýšenie počtu zamestnancov, najmä na zabezpečenie implementácie novely školského zákona schváleného v roku 2023 v počte 1 119 osôb v kapitole Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vzniku novej kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR v počte 200 osôb nad rámec delimitácií z ostatných ministerstiev ako aj zvýšenie počtu zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre oblasť vyhodnocovania, kontroly verejného obstarávania a implementácie projektových opatrení Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 – 2022 v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Štátny záverečný účet

SR v počte 70 osôb. Na zabezpečenie projektov financovaných zo zdrojov EÚ sa medziročne zvýšil rozpočtovaný počet zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií o 361 osôb.

V rámci schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu boli uznesením vlády Slovenskej republiky č. 488/2023 schválené aj administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 508 osôb. Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2025 dosiahol počet 1 341 osôb.

V priebehu roka 2025 bol limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií zvýšený rozpočtovými opatreniami na 132 947 osôb (o 2 947 osôb).

Z dôvodu zamestnávania projektových zamestnancov, ktorých mzdové výdavky sú hradené zo zdrojov Európskej únie, bolo realizované zvýšenie limitov počtov zamestnancov o 1 847 osôb, a to najmä v kapitolách Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v počte 1 619 osôb, Úrad vlády SR o 90 osôb a Ministerstvo vnútra SR o 66 osôb. Na základe požiadaviek jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu o personálne posilnenie sa v priebehu roka upravil limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií o 791 osôb, napríklad v kapitole Ministerstvo obrany SR v počte 476 osôb na zabezpečenie plnenia nových, náročných úloh, v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 227 osôb na zabezpečenie poskytovania pomoci pri HYPO úveroch prostredníctvom ÚPSVaR a na zabezpečenie plnenia integrovanej posudkovej činnosti a v kapitole Najvyšší kontrolný úrad SR v počte 31 osôb z dôvodu vrátenia 10 % viazania počtu zamestnancov.

Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 123 680 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2024 o 227 osôb viac. V porovnaní s pôvodne schváleným limitom počtu zamestnancov je skutočnosť nižšia o 6 320 osôb (4,9 %) a v porovnaní s upraveným limitom na rok 2025 nižšia o 9 267 osôb (7 %). Upravený limit počtu zamestnancov neprekročila ani jedna kapitola štátneho rozpočtu a ani žiadna zo 4 organizácií rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa. V absolútnom vyjadrení je možné konštatovať dlhodobé výrazné neplnenie limitu počtu zamestnancov v kapitolách Ministerstvo vnútra (3 934 osôb, z toho systemizovaného počtu policajtov v štátnej službe v počte 3 912 osôb), Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (1 557 osôb), Ministerstvo financií SR (789 osôb, z toho 695 príslušníkov finančnej správy), Ministerstvo spravodlivosti SR (609 osôb, z toho 258 príslušníkov ZVJS) a Ministerstvo životného prostredia SR (298 osôb).

Pre zamestnancov aparátov ústredných orgánov boli schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV v sume 409 184 tis. eur ako záväzný ukazovateľ z kódu 111, 11H a 11UA. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 447 223 tis. eur.

Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli za všetky zdroje spolu vyplatené mzdy a platy v sume 540 643 tis. eur. Skutočné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov aparátu ústredného orgánu za všetky zdroje spolu medziročne vzrástli o 33 142 tis. eur. Záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a OOV aparátov ústredných orgánov (zdroje 111, 11H a 11UA) bol vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.

Na základe vykonaných rozpočtových opatrení vyššie čerpanie mzdových výdavkov v aparátoch ústredných orgánov súviselo najmä s vyplatením 800 eur odmeny na základe vyššie uvedeného uznesenia vlády SR v sume 11 064 tis. eur, s personálnym posilnením niektorých aparátov ústredných orgánov v sume 3 633 tis. eur (najmä v kapitole Ministerstvo obrany SR v súvislosti so zabezpečením nových, náročných úloh v sume 2 173 tis. eur a v kapitole

Štátny záverečný účet

Najvyšší kontrolný úrad SR z dôvodu vrátenia23 10 % viazania počtu zamestnancov v sume 755 tis. eur), s hmotnou stimuláciou zamestnancov v sume 6 609 tis. eur (najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 3 474 tis. eur a Kancelária Národnej rady SR v sume 1 625 tis. eur) a so zlepšením odmeňovania zamestnancov aparátu ústredného orgánu Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo zabezpečené vnútornými presunmi z neplnenia počtu príslušníkov policajného zboru v sume 10 664 tis. eur.

V rámci skutočne čerpaných výdavkov na mzdy a platy boli v aparátoch ústredných orgánov vyplatené odmeny pri príležitosti letnej dovolenky v sume 1 027 tis. eur pre 1 765 zamestnancov (12,3 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2025) a odmena pri príležitosti vianočných sviatkov v sume 1 977 tis. eur pre 3 386 osôb (23,6 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2025).

Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2025 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 15 614 osôb, z toho administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 450 osôb. Schválený limit počtu zamestnancov bol v priebehu roka zvýšený o 657 osôb na 16 271 osôb. Najčastejšími dôvodmi úprav zvýšenia počtu zamestnancov aparátov ústredných orgánov bolo zabezpečenie projektových zamestnancov v počte 365 osôb a zamestnancov financovaných z prostriedkov POO v počte 88 osôb a personálne posilnenie aparátov ústredných orgánov v počte 136 osôb (najmä z dôvodu vnútorného presunu z podriadených rozpočtových organizácií do aparátu ústredného orgánu v kapitole Ministerstvo vnútra SR o 79 osôb a v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR počtu zamestnancov o 30 osôb).

V skutočnosti počet zamestnancov v aparátoch ústredných orgánov v roku 2025 dosiahol počet 14 358 osôb, v porovnaní s rokom 2024 ide o nárast o 364 osôb (2,6 %). Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2025 v aparátoch ústredných orgánov dosiahol počet 1 283 osôb.

Uznesením vlády SR č. 606/2024 bola v prílohe č. 2 na rok 2025 schválená systemizácia príslušníkov finančnej správy, systemizácia policajtov v štátnej službe, systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie z kódu zdroja 111 boli vo všetkých dotknutých kapitolách štátneho rozpočtu dodržané. V kapitole Ministerstvo vnútra SR boli nad rámec systemizácie použité finančné prostriedky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo ŠR a POO pre policajtov v sume 1 tis. eur a pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe v sume 1 347 tis. eur. V kapitole Národný bezpečnostný úrad boli nad rámec systemizácie použité finančné prostriedky z ostatných samostatných účtov na projekty pre policajtov v sume 63 tis. eur. V kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR boli nad rámec systemizácie použité finančné prostriedky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo ŠR na projekty pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v sume 589 tis. eur.

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2024 vrátane vyhodnotenia systemizácií

23 Zníženie limitu počtu zamestnancov o 10 % vyplývalo z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 606/2024 a malo by priamy a výrazný dopad na kontrolnú činnosť úradu. Na základe uznesenia č. 164/2024 Výboru Národnej rady pre financie zo dňa 26.11.2024 bolo rozpočtovým opatrením č. 1/2025 pre kapitolu NKÚ realizované rozpočtové opatrenie na povolené prekročenie limitu výdavkov a limitu počtu zamestnancov o 31 osôb, ktoré bolo realizované z dôvodu potreby zabezpečenia nezávislého a efektívneho výkonu kontrolnej činnosti NKÚ.

Štátny záverečný účet

schválených uznesením vlády SR je uvedený v tabuľkách 23, 25, 26, 27 a 28 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.

Poistné a príspevok do poisťovní

Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2025 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 1 221 194 tis. eur súhrnne za všetky zdroje. Oproti rozpočtu na rok 2024 ide o nárast o 50 912 tis. eur. V priebehu roka bola suma rozpísaných výdavkov na poistné a príspevok do poisťovní upravená na 1 289 056 tis. eur súhrnne za všetky zdroje. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní súhrnne za všetky zdroje medziročne vzrástli o 80 947 tis. eur (6,7 %) a dosiahli sumu 1 285 755 tis. eur.

Vyššie čerpanie výdavkov na poistné nadväzuje na zvýšené čerpanie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky. Medziročné zvýšenie odvodov je aj z dôvodu zvýšenia poistného za zamestnávateľa na zdravotné poistenie o 1 %. Výdavky na poistné a príspevok do poisťovní boli čerpané v tejto štruktúre:

Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 509 612 tis. eur dosiahli medziročný nárast 8,1 % (r. 2024: 471 259 tis. eur); z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie v sume 290 737 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 98 674 tis. eur a poistné na invalidné poistenie v sume 58 188 tis. eur. Rozpočet bol prekročený najmä na starobnom poistení o 21 819 tis. eur.

Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek, medziročne vzrástlo o 2,7 % a dosiahlo sumu 338 719 tis. eur (r. 2024: 329 669 tis. eur); z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 261 176 tis. eur. Poistné na invalidný výsluhový dôchodok dosiahlo sumu 39 493 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie sumu 18 200 tis. eur.

Poistné do zdravotných poisťovní medziročne vzrástlo o 8,3 % a dosiahlo sumu 406 772 tis. eur (r. 2024: 375 483 tis. eur); v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo odvedených 249 251 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 157 520 tis. eur.

Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 30 652 tis. eur (r. 2024: 28 308 tis. eur) a medziročne vzrástol o 8,3 %.

Tovary a služby

Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 4 222 067 tis. eur, čo bolo oproti roku 2024 viac o 859 862 tis. eur. Medziročný nárast ovplyvnilo vyššie rozpočtovanie EU fondov za 4. programové obdobie, ktoré v rámci platieb štátnej rozpočtovej organizácii na projekty EÚ bolo vyššie o 754 358 tis. eur a spolufinancovanie k týmto prostriedkom bolo rozpočtované vyššie o 157 033 tis. eur. Zdroje POO boli rozpočtované medziročne vyššie o 33 988 tis. eur. Čerpanie týchto prostriedkov sa potom realizuje na príslušných druhových výdavkoch (vrátane bežných transferoch či kapitálových výdavkoch).

Z ostatných tovarov a služieb boli medziročne nižšie rozpočtované napr. materiál (o 44 344 tis. eur) z toho najmä špeciálny materiál o 20 852 tis. eur a všeobecný materiál o 11 677 tis. eur. Zníženie výdavkov na materiál sa očakávalo najmä v rezorte obrany a zdravotníctva. Výdavky na energie sa rozpočtovali nižšie oproti roku 2024 úhrnom o 31 352 tis. eur, všetky druhy nájomného boli rozpočtované nižšie o 19 591 tis. eur a rutinná a štandardná údržba bola rozpočtovaná nižšie o 18 854 tis. eur. Medziročne vyššie sa

Štátny záverečný účet

rozpočtovali špeciálne služby, o 32 319 tis. eur, ktoré sa plánovali vyššie najmä v rezorte obrany a pôdohospodárstva.

Na celkových výdavkoch na tovary a služby za rok 2025 v hodnote 2 776 337 tis. eur sa podieľajú najmä kapitoly Ministerstvo obrany SR (663 577 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (525 870 tis. eur), Ministerstvo dopravy SR (316 753 tis. eur), Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (210 364 tis. eur).

V rámci služieb tvoria najvyššie výdavky špeciálne služby 364 482 tis. eur, odmeny a príspevky 236 920 tis. eur, platby za dostupnosť 189 824 tis. eur a všeobecné služby 116 155 tis. eur. Služby zahŕňajú aj iné položky, súvisiace s bežnou prevádzkou štátnych organizácií ako napríklad prídel do sociálneho fondu, stravovanie, zaplatené dane, reprezentačné výdavky, poistné a ďalšie, ktoré svojím objemom z pohľadu celkových služieb nie sú významné.

Zo špeciálnych služieb vyčerpalo Ministerstvo obrany SR 147 093 tis. eur, najmä

na zabezpečenie plnenia úloh v rámci obrany štátu a v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany. V čerpaní výdavkov špeciálnych služieb sa tiež podieľa Slovenská informačná služba sumou 102 603 tis. eur, čo však z pohľadu možnosti zverejňovania údajov tvorí celkový objem bežných výdavkov (bez detailu z dôvodu utajovaných skutočností). Ministerstvo pôdohospodárstva SR čerpalo sumu 29 779 tis. eur na špeciálne služby, a to najmä na financovanie projektov pozemkových úprav a registrov obnovenej evidencie pozemkov, na poradenské služby v rámci technickej pomoci Programu rozvoja vidieka 2014-2020 a na ostatné služby v oblasti právnych a poradenských služieb, certifikácie a audítorských služieb.

Odmeny a príspevky dosiahli v rezorte obrany 108 973 tis. eur a tvorili zároveň aj rozhodujúcu

sumu medziročného rastu týchto výdavkov24. Vo výdavkoch sa realizovalo poskytovanie pravidelných a motivačných príspevkov a odmien, vrátane príspevku na civilné odievanie zamestnancov, výdavkov na kondičnú prípravu a regeneráciu športovej reprezentácie, hodnostného platu vojakov v zálohe, jednorazových príspevkov za mimoriadnu službu, ako aj finančných a motivačných príspevkov súvisiacich so služobným pomerom profesionálneho vojaka (príspevky aktivačné, náborové a na bývanie).

Súčasne došlo k zavedeniu nových výdavkových titulov, najmä stabilizačného príspevku a finančného príspevku pre žandára, ktoré predstavujú systémové opatrenia zamerané na zvýšenie atraktivity a stabilizáciu vojenského personálu.

Ministerstvo vnútra SR vynaložilo na odmeny a príspevky 70 560 tis. eur, a medziročne boli vyššie o 51 963 tis. eur. Konkrétne išlo o čerpanie najmä na príspevok na bývanie, na nové príspevky na podporu a udržanie zamestnanosti v silových zložkách a to na dočasný stabilizačný/náborový príspevok v nadväznosti na novelu zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Platby za dostupnosť uhrádza Ministerstvo dopravy SR (189 823 tis. eur) a súvisia s platbami

za projekty cestnej infraštruktúry PPP – R1, D4/R7.

24 Na medziročné zvýšenie výdavkov mala aj vplyv zmena vykazovania pravidelných odmien a príspevkov v niektorých silových kapitolách ŠR, z ekonomickej podpoložky Peňažné náležitosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR na Odmeny a príspevky.

Štátny záverečný účet

Výdavky na všeobecné služby dosiahli skutočné čerpanie 116 155 tis. eur. Ide o výkony

obstarávané dodávateľským spôsobom, ktoré predstavujú služby súvisiace so správou štátnych budov a zariadení (napr. čistiace a upratovacie služby, odvoz a likvidácia odpadu, ako aj platby za externé služby, ako sú tlmočenie, prekladateľské služby, výkon revízií a kontrol dopravnej techniky, výdavky na prevádzku varovného systému civilnej obrany, odmeny asistentom poslancov a podobne).

Rutinná a štandardná údržba predstavovala výdavky v sume 487 001 tis. eur. Išlo najmä o dodávateľsky obstarávané práce a výkony, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba unikátneho softvéru (160 004 tis. eur), údržba budov,

objektov alebo ich častí (150 710 tis. eur), údržba špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení

a techniky (62 672 tis. eur), komunikačnej infraštruktúry (35 689 tis. eur).

Z pohľadu kapitol predstavujú najvyššie výdavky u Ministerstva vnútra SR (122 836 tis. eur), Ministerstva obrany SR (102 920 tis. eur), Ministerstva dopravy SR (90 680 tis. eur) a Ministerstva financií SR (64 405 tis. eur).

Ministerstvo dopravy SR smeruje výdavky najmä na údržbu a opravu cestnej infraštruktúry prostredníctvom Slovenskej správy ciest (objem výdavkov 80 980 tis. eur), Ministerstvo financií SR v prípade údržby softvéru vynaložilo 10 206 tis. eur, jeho podriadené rozpočtové organizácie DataCentrum a Finančné riaditeľstvo SR ďalších 38 000 tis. eur z dôvodu správy viacerých nadrezortných informačných systémov a aplikačného vybavenia.

Výdavky na materiál predstavujú tretie najvyššie čerpanie finančných prostriedkov v rámci tovarov a služieb. Dosiahli sumu 411 801 tis. eur, pričom ide o výdavky, ktoré súvisia priamo s bežnou prevádzkou jednotlivých rozpočtových organizácií, ale aj s poskytovaním určitej formy pomoci napr. pre fyzické osoby. Oproti rozpočtu sa zvýšili výdavky celkom o 98 304 tis. eur, a to najmä na výpočtovú techniku, 92 049 tis. eur a licencie 24 982 tis. eur. Pokles oproti rozpočtu zaznamenal napr. špeciálny materiál o 19 195 tis. eur a výdavky na periodiká, knihy, učebnice o 15 342 tis. eur.

Najviac prostriedkov sa vynaložilo na výpočtovú techniku 109 760 tis. eur a špeciálny materiál

92 972 tis. eur, všeobecný materiál 56 911 tis. eur a pracovné odevy, pracovné pomôcky

41 753 tis. eur.

Výpočtová technika, ktorá nie je hradená z kapitálových výdavkov (nespĺňa výšku ocenenia, dobu používania, a má skôr spotrebný charakter ako napr. príslušenstvo k počítačom, monitory a obrazovky, tlačiarne a podobne) bola obstarávaná najmä v kapitole Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR 86 341 tis. eur, ide o najväčší rozdiel oproti rozpočtu 85 785 tis. eur a zároveň takmer celú hodnotu celkového medziročného nárastu týchto výdavkov o 81 825 tis. eur.

Išlo o nákupy výpočtovej techniky najmä zo zdrojov POO v rámci komponentu 7-Vzdelávanie pre 21. storočie (55 702 tis. eur POO a 15 805 tis. eur POO DPH)

Špeciálny materiál tvoria výdavky najmä kapitoly Ministerstva obrany SR 82 041 tis. eur, ktoré

realizovalo úhrady najmä na nákup munície, výzbroje, techniky a náhradných dielov pre letecký výcvik, výcvik pozemných zložiek Ozbrojených síl SR, pre operácie v rámci medzinárodného krízového manažmentu. Ministerstvo vnútra SR čerpalo v rámci tejto podpoložky sumu 9 068 tis. eur najmä na obstaranie osobných dokladov a dokladov k vozidlám

Štátny záverečný účet

(občiansky preukaz, cestovný pas s biometriou, osvedčenie o evidencii vozidla, vodičský preukaz formát EÚ) a na nákup výzbroje a munície pre policajný zbor.

Bežné transfery

Bežné transfery, ktoré sú poskytované hlavne subjektom verejnej správy, neziskovým právnickým osobám, ale aj jednotlivcom, nefinančným subjektom či do zahraničia, tvorili v roku 2025 62,9 % celkových výdavkov a až 73,7 % bežných výdavkov.

Z pohľadu použitých zdrojov, ktoré sa na bežné transfery uvoľnili, išlo najmä o zdroj štátneho rozpočtu, 19 078 031 tis. eur, prostriedky ŠR na spolufinancovanie 269 385 tis. eur, zdroje z eurofondov tvorili 1 329 449 tis. eur. Z POO (bez DPH) bolo použitých 259 996 tis. eur.

Medziročne sa vyššie rozpočtovali práve zdroje zo štátneho rozpočtu, o 2 284 576 tis. eur, a to hlavne na transfer Sociálnej poisťovni o 1 150 000 tis. eur a transfer na krytie výdavkov súvisiacich so správou štátneho dlhu o 1 646 243 tis. eur. Vyššie boli rozpočtované aj transfery obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy o 654 887 tis. eur, na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom o 248 926 tis. eur a na peňažné príspevky na kompenzáciu o 225 546 tis. eur. Z dôvodu poskytovania 13. dôchodkov ako dôchodkovej dávky už z rozpočtu Sociálnej poisťovne bol tento transfer jednotlivcom nerozpočtovaný v ŠR a tým kompenzoval rast celkových bežných transferov medziročne o 822 904 tis. eur (hodnota rozpočtu v roku 2024).

Skutočné plnenie bežných transferov sa nenaplnilo o 436 182 tis. eur, a to najmä pri transferoch zo zdrojov ŠR, ktoré boli nižšie oproti rozpočtu o 1 353 925 tis. eur, pričom úspora sa dosiahla na transfere štátnej rozpočtovej organizácii o 822 349 tis. eur, transfere Sociálnej poisťovni 295 000 tis. eur, na peňažné náležitosti v ozbrojených silách o 155 616 tis. eur a ďalších transferoch. Naopak, vyššie transfery boli napríklad obciam a VUC, štátnej príspevkovej organizácii.

Zo zdrojov spolufinancovania boli vyššie ako rozpočet o 168 138 tis. eur, z toho najviac štátnym príspevkovým organizáciám o 50 503 tis. eur, obci (okrem úhrady nákladov na prenesený výkon štátnej správy) o 21 306 tis. eur a ostatným subjektom verejnej správy o 33 615 tis. eur. Zdroj EŠIF bol použitý oproti rozpočtu viac o 711 154 tis. eur a prostriedky POO boli použité viac o 62 635 tis. eur.

Prehľad bežných transferov podľa skupín prijímateľov poskytuje nasledovná tabuľka:

Tabuľka 31 - Bežné transfery štátneho rozpočtu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Transfery v rámci verejnej správy

7 726 188

9 923 665

11 079 625

11 294 281

214 656

z toho

Sociálnej poisťovni

1 172 509

2 744 462

2 750 000

2 455 000

-295 000

rozpočtovej organizácii

1 176 278

1 309 488

2 467 159

1 648 214

-818 945

obci

2 042 605

2 100 571

2 549 098

2 860 698

311 600

z toho

na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy

1 450 171

1 612 589

2 265 955

2 356 294

90 339

VÚC

703 903

698 518

718 089

796 659

78 570

Štátny záverečný účet

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

z toho

na úhradu nákladov preneseného výkonu

štátnej správy

637 506

683 572

710 750

732 755

22 005

Verejnej vysokej škole

746 863

852 910

828 494

971 002

142 508

Príspevkovej organizácii

623 870

699 001

366 487

750 413

383 926

Železniciam SR

414 404

475 224

481 470

515 758

34 288

Železničnej spoločnosti Slovensko

411 526

428 793

430 019

454 079

24 060

Štátnemu účelovému fondu

74 361

229 886

56 594

184 967

128 373

Verejnej výskumnej inštitúcii

115 326

143 783

126 164

159 637

33 473

Transfery jednotlivcom a nezisk. práv. osobám

7 105 251

6 815 692

7 910 891

7 279 011

-631 880

z toho

na platené poistné za skupiny osôb ustanoveného zákonom

2 534 128

2 601 163

2 861 589

2 822 895

-38 693

na peňažné príspevky na kompenzáciu

610 040

743 482

894 324

887 012

-7 312

na prídavok na dieťa

778 585

815 211

830 000

814 056

-15 944

na rodičovský príspevok

657 272

694 253

749 603

664 501

-85 102

súkromnej škole

152 090

186 683

219 197

250 884

31 687

občianskemu združeniu, nadácii a

neinvestič. fondu

246 612

232 456

209 668

243 401

33 733

cirkevnej škole

164 358

183 147

221 100

230 303

9 203

na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke

118 038

133 112

141 622

129 374

-12 248

neziskovej organizácii

147 440

162 450

234 094

188 185

-45 909

jednotlivcovi

74 085

101 409

99 108

141 426

42 318

Transfery nefinančným subjektom

4 020 638

2 378 981

1 301 942

1 304 841

2 899

Transfery do zahraničia

1 071 926

928 684

1 117 827

1 098 148

-19 679

Transfery do tuzemských finančných inštitúcií

122 161

3 663

7 998

5 820

-2 1778

Spolu

20 046 164

20 050 685

21 418 283

20 982 101

-436 182

Zdroj: MF SR

Sociálnej poisťovni bol prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy poskytnutý transfer

vo výške 2 455 000 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 295 000 tis. eur. Medziročne ide o sumu vyššiu o 30 000 tis. eur. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov štát poskytuje v prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Rozpočtovaná výška transferu zo štátneho rozpočtu zohľadňovala nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne ako celku a jeho rast bol indikovaný najmä zavedením plného 13. dôchodku, valorizáciou a bežným medziročným nárastom výdavkov dôchodkového poistenia. Nižšia potreba transferu bola na základe pozitívnejšieho vývoja výdavkov na dôchodkové dávky a výdavkov z nemocenského poistenia.

Transfery rozpočtovej organizácii v sume 2 467 159 tis. eur obsahovali najmä krytie výdavkov

spojených so správou štátneho dlhu v sume 1 646 043 tis. eur a na manipulačné poplatky 200 tis. eur. Ide o účet, na ktorý počas roka smerujú inkasované príjmy z obchodov so štátnym dlhom a výdavkov na štátny dlh (napr. splátky úrokov). Saldo účet umožňuje efektívnejšie

Štátny záverečný účet

riadiť štátny dlh a z dosahovaných príjmov kryť požiadavky na výdavky, ktoré by boli inak uhrádzané zo štátneho rozpočtu. Na príjmy alebo potrebu dofinancovania výdavkov štátneho dlhu majú vplyv úrokové sadzby na trhu, objem dlhu a početnosť obchodov.

Tabuľka 323 - Výdavky na dlhovú službu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

dlhová služba - transfer

1 072 931

1 189 026

1 646 043

1 564 824

-81 219

manipulačné poplatky

258

200

165

-35

Zdroj: MF SR

Na hotovostnom princípe došlo v roku 2025 oproti schválenému rozpočtu výdavkov spojených so správou štátneho dlhu k úspore v sume 81 254 tis. eur, vrátane úspory na manipulačných poplatkoch 35 tis. eur. Na menšie hotovostné saldo v roku 2025 vplýval pokles trhových úrokových sadzieb, čo viedlo k inkasovaniu vyšších prémií pri predaji dlhopisov s kupónmi nad úrovňou aktuálnych trhových výnosov a nižším nákladom vyplývajúcim z refinančného systému štátnej pokladnice, ktorý bol čiastočne kompenzovaný nižšími príjmami z ukladanej hotovostnej rezervy. V roku 2025 ECB pokračovala v uvoľňovaní menovej politiky, keďže inflácia sa stabilizovala na úrovni okolo 2 %.

V prvej polovici roka postupne znižovala úrokové sadzby s cieľom podporiť ekonomickú aktivitu. Základná úroková sadzba ECB poklesla od konca roku 2024 z 3 % p. a. na úroveň 2 % p. a. v júni 2025, kde zostala až do konca roka. Tento trend čiastočne ovplyvnil aj emisné náklady novoemitovaných slovenských štátnych dlhopisov v roku 2025. ECB, prostredníctvom NBS, v roku 2025 nenakupovala slovenské štátne dlhopisy na sekundárnom trhu. Vďaka optimálnemu budovaniu a riadeniu rizikových ukazovateľov a priemernej splatnosti dlhového portfólia v minulosti sa vyššie výnosy novoemitovaných dlhopisov premietajú do celkového portfólia dlhu len v obmedzenej miere. Priemerná vážená úroková sadzba celkových záväzkov štátu vzrástla z úrovne 2,05 % p. a. na konci roka 2024 na úroveň 2,18 % p. a. na konci roka 2025. Na správu štátneho dlhu pozitívne vplýval aj systém štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil stabilné a lacné zdroje financovania slúžiace hlavne ako hotovostná rezerva v období zvýšenej volatility na finančných trhoch.

Tabuľka 33 - Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 S

Príjmy spolu

1 423 431

1 709 144

2 018 773

v tom

príjmy z úrokov, AÚV, prémií ŠD

350 500

520 118

453 949

transfer zo štátneho rozpočtu

1 072 931

1 189 026

1 564 824

Výdavky spolu

1 423 431

1 703 465

2 018 773

v tom:

úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov + úverov

1 165 597

1 382 732

1 733 525

úroky z refinančného systému - ŠP

196 996

291 569

200 041

disážio (diskont CP)

48 160

15 002

65 409

poplatky

12 678

14 162

19 798

Zdroj: MF SR

Ďalej bolo rozpočtovaných 750 000 tis. eur ako transfer do štátnych finančných aktív s cieľom vytvorenia finančného rámca na kapitalizáciu existujúcich spoločností s majetkovou účasťou štátu. Tento transfer sa v skutočnosti nezrealizoval.

Štátny záverečný účet

Obciam bolo poskytnutých v roku 2025 na bežných transferoch úhrnom o 311 600 tis. eur viac

ako sa pôvodne rozpočtovalo. Prekročenie rozpočtu o 221 261 tis. eur bolo hlavne na transferoch, ktoré nesúviseli s úhradou nákladov na prenesený výkon štátnej správy. Vyššie čerpanie EU fondov umožnilo aj vyššie bežné transfery zo zdrojov EU o 114 349 tis. eur. Prostriedky zo zdroja ŠR (bez spolufinancovania) boli vyššie o 185 761 tis. eur a to približne v rovnakej výške na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správa ako aj na ostatné transfery. Najväčšiu časť transferov poskytlo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR 2 331 591 tis. eur, prostredníctvom Regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS). Finančné prostriedky sa čerpali na normatívne výdavky určené na mzdy a prevádzku základných škôl a boli pridelené na základe rozpisu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR podľa počtu žiakov a nenormatívne výdavky škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a na dofinancovanie školských úradov v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí . Nenormatívne výdavky boli čerpané na: príspevok na súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvojové projekty, odchodné, dopravné, vzdelávacie poukazy, sociálne znevýhodnené prostredie, havárie, mimoriadne výsledky žiakov, edukačné publikácie, škola v prírode, kurz pohybových aktivít, špecifiká a podporné opatrenia.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo 321 722 tis. eur, najmä na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa a na dotácie na stravu, projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, výkon osobitného príjemcu, na financovanie zariadení sociálnych služieb, na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi.

Vyšším územným celkom sa prostredníctvom jedenástich kapitol štátneho rozpočtu poskytlo

spolu 796 659 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 78 570 tis. eur. Z celkových bežných transferov je 92 % určených na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy. Najviac z týchto prostriedkov poskytla kapitola Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, 731 503 tis. eur, opäť prostredníctvom RÚŠS. Finančné prostriedky jednotlivé RÚŠS čerpali na normatívne výdavky určené na mzdy a prevádzku základných škôl a nenormatívne výdavky škôl, školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov a na dofinancovanie školských úradov v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Nenormatívne výdavky boli čerpané na: odchodné, vzdelávacie poukazy, mimoriadne výsledky žiakov, havárie BV, edukačné publikácie, kurz pohybových aktivít, špecifiká, škola v prírode, rozvojové projekty a podporné opatrenia.

Z transferov VÚC okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy poskytla najmä kapitola Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 35 865 tis. eur a Všeobecná pokladničná správa 12 604 tis. eur.

Verejným vysokým školám boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 971 002 tis. eur, a to

predovšetkým na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl, na prevádzku a rozvoj infraštruktúry, na výskumnú, vývojovú a umeleckú činnosť, na sociálnu podporu študentov, na štipendiá zahraničným študentom prijatým na štipendijné pobyty na slovenské vysoké školy, štipendiá študentom z radov Slovákov žijúcich v zahraničí poskytovaných formou vládnych štipendií, na podporu stravovania, ubytovania, športových a kultúrnych aktivít študentov. Na Slovensku bolo v roku 2025 spolu 20 verejných vysokých škôl.

Príspevkovým organizáciám štátu ako aj samosprávnym bolo poskytnutých 750 413 tis. eur

a oproti rozpočtu ide o významné prekročenie pôvodne schváleného rozpočtu. Na prekročení

Štátny záverečný účet

rozpočtu o 383 926 tis. eur sa podieľajú najmä zdroje EÚ, 192 155 tis. eur a zdroje štátneho rozpočtu o 86 285 tis. eur. Najvýznamnejšie hodnoty boli poskytnuté z kapitoly Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (160 470 tis. eur), Ministerstva školstva, vývoja, výskumu a mládeže (146 113 tis. eur), Ministerstvo kultúry SR (118 049 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (93 290 tis. eur).

Transfery smerovali napríklad na projekty z Programu Slovensko v gescii Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (91 431 tis. eur), napr. na podporu energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov, na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, vývoj inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenie mimo siete TEN-E, na podporu vzdelávania z Európskeho sociálneho fondu (81 879 tis. eur), príspevkovým organizáciám rezortu kultúry na divadlá a divadelnú činnosť (48 948 tis. eur), múzeá a galérie (24 342 tis. eur) a ďalšie.

Transfery Železniciam SR v sume 515 758 tis. eur, Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.,

v sume 454 079 tis. eur, poskytla kapitola Ministerstva dopravy SR na zabezpečenie prevádzky železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej vlakovej dopravy. Prekročenie rozpočtu spolu o 58 348 tis. eur bolo z dôvodu dofinancovania výdavkov súvisiacich so mzdovou stabilizáciou zamestnancov ŽSR a dofinancovanie výkonov vo verejnom záujme pre ŽSSK.

Transfery štátnym účelovým fondom boli čerpané v objeme 184 967 tis. eur, poskytnuté

z dvoch kapitol ŠR, a to z Ministerstva dopravy SR 127 758 tis. eur a z Ministerstva hospodárstva SR 57 209 tis. eur. Prekročenie rozpočtu o 127 758 tis. eur bolo z dôvodu nerozpočtovania transferu pre ŠFRB z prostriedkov EÚ určených na znižovanie energetickej náročnosti budov. Ministerstvo hospodárstva SR poskytlo Národnému jadrovému fondu 57 209 tis. eur najmä z prostriedkov odvodu prevádzkovateľov prenosovej sústavy a distribučných sústav 56 911 tis. eur, čím bol rozpočet splnený.

Spomedzi transferov jednotlivcom sú najvýznamnejšie transfery vo forme rôznych sociálnych

dávok, prídavkov, príspevkov a príplatkov k dávkam ako aj poistného na skupiny osôb

ustanovených zákonom. Najvyššiu sumu dosiahlo práve poistné na skupiny osôb ustanovených

zákonom, ktoré vypláca najmä Ministerstvo zdravotníctva SR (2 316 600 tis. eur)

a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 506 295 tis. eur. Ide o transfery do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní napríklad za štátom platené poistné na zdravotné poistenie v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

718/2004 Z. z.

, na úhradu zdravotnej starostlivosti za poistencov štátu, za poistencov, ktorí nie sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za osoby podľa § 128 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Ďalej Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) vyplatilo úhrnom 3 887 468 tis. eur, najmä na peňažné príspevky na kompenzáciu 887 012 tis. eur, na prídavok na dieťa 814 056 tis. eur, na rodičovský príspevok 664 500 tis. eur, na aktívne opatrenia trhu práce 179 881 tis. eur, na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke 129 373 tis. eur, na príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa 33 509 tis. eur, na príspevok pri narodení dieťaťa 33 078 tis. eur. V sociálnej oblasti došlo k viacerým zmenám, ktoré zvýšili rozpočtované hodnoty niektorých dávok a tým aj medziročné skutočné plnenie. Niektoré zmeny v legislatíve boli prijaté počas roka 2025 Išlo napríklad o tieto zmeny:

Štátny záverečný účet

-Opatrením MPSVR SR č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od 1. januára 2025 došlo k zvýšeniu súm dávky v hmotnej núdzi, ochranného príspevku, aktivačného príspevku, príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na bývanie na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ktorý dosiahol hodnotu 1,019 (t. j. apríl 2024/apríl 2023).

-Opatrením MPSVR SR č. 241/2024 Z. z. o úprave súm a koeficientov kompenzačného príspevku baníkom sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zvýšili sumy kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Sumy kompenzačného príspevku, ako aj koeficientov sa upravili na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý dosiahol hodnotu 1,019 (t. j. apríl 2024/apríl 2023), a to nasledovne:

-Opatrením MPSVR SR č. 245/2024 Z. z. o ustanovení súm rodičovského príspevku podľa

§ 4 ods. 6 zákona č. 571/2009 Z. z.

o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 184/2014 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zvýšili sumy rodičovského príspevku.

-Zákonom č. 255/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zvýšila suma príspevku na pohreb zo sumy 79,67 eur na 200,00 eur.

-Opatrením MPSVR SR č. 168/2025 Z. z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 1. júla 2025 došlo k zvýšeniu súm životného minima na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý dosiahol hodnotu 1,037 (t. j. apríl 2025/apríl 2024).

-V nadväznosti na úpravu súm životného minima od 1. júla 2025 sa zvýšili aj niektoré peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

-Nariadením vlády SR č. 171/2025 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie, bola s účinnosťou od 1. júla 2025 zvýšená sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie a peňažný príspevok na opatrovanie. Ide o opakované peňažné príspevky, ktoré sa vyplácajú mesačne.

-Nariadením vlády SR č. 136/2024 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2025 upravená výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2025.

Medziročne vyššie sa najviac rozpočtovali peňažné príspevky na kompenzáciu o 226 182 tis. eur, a v skutočnosti sa čerpali vo výške 887 012 tis. eur. Rozpočtovaný nárast bol kompenzovaný poklesom predpokladaných výdavkov hlavne na transfery jednotlivcom, o 112 653 tis. eur a na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, o 121 288 tis. eur. Oproti schválenému rozpočtu sa výrazne nižšie čerpal rodičovský príspevok o 85 102 tis. eur z dôvodu poklesu počtu poberateľov, pričom zdroje bolo povolené presunúť na finančné zabezpečenie iných výdavkových titulov v roku 2025, bez potreby ďalšieho navyšovania rozpočtu kapitoly.

Transfery nefinančným subjektom poskytlo hlavne Ministerstvo pôdohospodárstva SR v sume

748 999 tis. eur a Ministerstvo hospodárstva SR v sume 413 449 tis. eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo transfery v podobe priamych platieb farmárom (413 308 tis. eur), na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia poľnohospodárov 123 296 tis. eur a ďalšiu podporu rozvoja vidieka. V prípade Ministerstva hospodárstva SR išlo o poskytovanie dotácií na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie (tzv. energopomoc), ktoré dosiahlo v hotovostnom vyjadrení 362 000 tis. eur (z toho

Štátny záverečný účet

za oprávnené obdobie roku 2024 bolo 95 317 tis. eur). Medziročný pokles týchto transferov či už v rozpočte na rok 2025 a potom aj v skutočnom čerpaní, bol spôsobený najmä nižšími výdavkami na energopomoc. Tie sa rozpočtovali na úrovni 235 000 tis. eur, a v roku 2024 na úrovni 800 000 tis. eur. Skutočné hotovostné platby v roku 2024 na energopomoc dosiahli 1 2010 852 tis. eur a v roku 2025 to bolo 362 028 tis. eur.

Transfery do zahraničia sú tvorené najmä odvodom SR do všeobecného rozpočtu EÚ

na financovanie spoločných programov a politík EÚ. Odvody SR bez tradičných vlastných zdrojov rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa boli na rok 2025 vo výške 980 963 tis. eur. Z toho odvody, ktoré boli rozpočtované na základe návrhu EK k rozpočtu EÚ na rok 2025 vo výške 975 963 tis. eur a príspevok SR na náklady súvisiace so splácaním úrokov MFA+ (makrofinančná pomoc Ukrajine) vo výške 5 000 tis. eur. Skutočné čerpanie odvodov bez tradičných vlastných zdrojov bolo celkovo vo výške 993 118 tis. eur, z toho 989 120 tis. eur predstavovali odvody a 3 998 tis. eur predstavoval vyššie uvedené náklady súvisiace so splácaním úrokov MFA+ (viac v kapitole 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k EÚ).

3.2.2Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky tvoria výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane

výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku v zmysle zákona o dani z príjmov (napr. projektová dokumentácia, prieskumné práce, geologické práce, skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela a podobne) a kapitálové transfery, teda platby vykonané

s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo trvalé zničenie.

Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2025 predstavoval sumu 3 717 118 tis. eur, čo je medziročne viac o 589 885 tis. eur. Za týmto vyšším rozpočtom boli hlavne kapitálové transfery, o 615 667 tis. eur, a obstarávanie kapitálových aktív bolo plánované medziročne nižšie o 25 792 tis. eur. Pri kapitálových transferoch sa uvažovalo o vyšších transferoch v rámci verejnej správy, o 415 481 tis. eur a z toho Železniciam SR o 268 063 tis. eur, Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., o 74 936 tis. eur a obciam o 49 287 tis. eur.

Transfery nefinančným subjektom boli rozpočtované vyššie o 174 471 tis. eur a v rámci nich právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo VÚC. Ministerstvo dopravy SR medziročne rozpočtovalo vyššie transfery právnickej osobe založenej štátom o 153 223 tis. eur a 63 925 tis. eur ostatnej právnickej osobe.

Medziročne boli rozpočtované vyššie kapitálové výdavky zo zdrojov EŠIF o 369 552 tis. eur, zo spolufinancovania k spoločným programom EÚ o 78 682 tis. eur a z POO, o 56 545 tis. eur (bez DHP). Aj prostriedky čisto štátneho rozpočtu boli rozpočtované vyššie, a to o 92 510 tis. eur.

Celkové kapitálové výdavky k ultimu roka 2025 dosiahli 4 907 273 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 1 190 155 tis. eur. Medziročne ide o nárast až o 1 069 134 tis. eur. Z pohľadu zdrojov financovania sa kapitálové výdavky financovali najmä zo zdrojov štátneho rozpočtu 2 059 462 tis. eur (oproti rozpočtu boli vyššie o 25 563 tis. eur), zo zdrojov POO 1 543 239 tis. eur (oproti rozpočtu boli vyššie o 623 291 tis. eur) a z prostriedkov EŠIF 889 604 tis. eur (vyššie oproti rozpočtu boli o 369 552 tis. eur). Na medziročnom raste kapitálových výdavkov o 1 069 134 tis. eur sa podieľali najmä zdroje POO, o 816 761 tis. eur a prostriedky štátneho rozpočtu (bez spolufinancovania a DPH k POO) o 116 165 tis. eur.

Štátny záverečný účet

Obstarávanie kapitálových aktív nakoniec nenaplnilo očakávania rozpočtu, celkovo o 503 157 tis. eur. Ministerstvo zdravotníctva SR opticky neplnilo rozpočet ostatných výdavkov o 244 908 tis. eur z dôvodu, že reálne čerpanie sa premietalo na jednotlivých druhových výdavkoch, na ktoré boli prostriedky POO a DPH k POO počas roka uvoľňované.

V rámci realizácie stavieb je významné prekročenie voči rozpočtu u kapitoly Ministerstva obrany SR, o 93 512 tis. eur. Naopak, kapitola Ministerstva dopravy SR nenaplnila výdavky o 231 637 tis. eur a kapitola Ministerstva zdravotníctva SR o 326 217 tis. eur. Objem výdavkov na nákup dopravných prostriedkov bol realizovaný takmer celý na Ministerstve obrany SR 462 758 tis. eur, aj keď oproti rozpočtu je suma nižšia o 114 840 tis. eur. Ministerstvo vnútra SR vynaložilo 14 444 tis. eur a rozpočet prekročilo o 13 923 tis. eur.

Kapitálové transfery sa realizujú prostredníctvom viacerých kapitol ŠR, dominantne však cez Ministerstvo dopravy SR 1 068 473 tis. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 572 588 tis. eur, Ministerstvo zdravotníctva SR 382 334 tis. eur, Ministerstvo životného prostredia SR 336 076 tis. eur, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR 316 733 tis. eur, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 176 750 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR 133 761 tis. eur. Celkové kapitálové transfery boli prekročené oproti rozpočtu o 1 693 312 tis. eur, z toho najviac transfery štátnym príspevkovým organizáciám 602 551 tis. eur, obciam 556 737 tis. eur, Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., 193 022 tis. eur, Železniciam SR 131 802 tis. eur, verejným vysokým školám 113 491 tis. eur. V prípade transferov príspevkovým organizáciám, obciam a vysokým školám boli použité hlavne prostriedky POO, 796 552 tis. eur a tvorili väčšinu objemu prekročeného rozpočtu.

Tabuľka 34 - Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

Obstarávanie kapitálových aktív

1 433 149

1 435 558

2 060 410

1 557 253

-503 157

nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky

500 408

530 983

538 468

514 481

-23 987

realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia

314 795

241 607

591 532

433 655

-157 877

nákup dopravných prostriedkov

310 454

357 558

488 812

388 374

-100 438

nákup pozemkov a nehmotných aktív

148 002

52 242

32 879

97 590

64 711

rekonštrukcia a modernizácia strojov a zariadení

105 715

90 697

61 260

83 004

21 744

nákup budov, objektov a ich častí

21 671

127 595

580

17 972

17 392

ostatné kapitálové výdavky

32 104

34 876

346 879

22 177

-324 702

Kapitálové transfery

3 281 006

2 402 580

1 656 708

3 350 020

1 693 312

v rámci verejnej správy

2 769 589

1 800 489

624 002

2 478 676

1 854 674

nefinančným subjektom

414 476

460 855

919 233

665 552

-253 681

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

55 358

133 636

113 473

202 590

89 117

transfery finančným inštitúciám

35 334

do zahraničia

6 249

7 600

3 202

Spolu

4 714 155

3 838 138

3 717 118

4 907 273

1 190 155

Zdroj: MF SR

Štátny záverečný účet

Obstarávanie kapitálových aktív

Obstarávanie kapitálových aktív predstavuje obstaranie majetku dlhodobej povahy do vlastníctva štátu dodávateľským spôsobom alebo v rámci vlastných výkonov štátu. Rozpočet na obstarávanie kapitálových aktív bol stanovený sumou 2 060 410 tis. eur, takmer na rovnakej úrovni ako v roku 2024. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 1 557 253 tis. eur, čo je 75,5 % pôvodne rozpočtovanej hodnoty. V roku 2024 dosiahlo plnenie rozpočtu 68,8 %. Z celkovej sumy výdavkov na obstaranie kapitálových aktív bolo zo zdrojov ŠR 1 337 398 tis. eur, zdrojov EŠIF 45 534 tis. eur, zdrojov na povinné spolufinancovanie k fondom ŠIF 8 866 tis. eur a z POO 131 933 tis. eur (bez zdroja na DPH).

Nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahol v skutočnosti 514 481 tis. eur. V rozhodujúcej miere sa na týchto výdavkoch podieľajú tri kapitoly a to Ministerstvo obrany SR (381 494 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (50 769 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (24 479 tis. eur). Najvýraznejšie nenaplnenie plánovaného rozpočtu výdavkov bolo u Ministerstva obrany SR, o 44 850 tis. eur a Ministerstva zdravotníctva SR o 42 580 tis. eur.

Kapitola Ministerstva obrany SR použila 375 057 tis. eur na špeciálne stroje, prístroje a zariadenia. Konkrétne išlo najmä o poskytnutie ďalších preddavkových platieb na obstaranie vojenskej techniky napr. viacúčelové taktické lietadlá, radarový materiál, delostrelecké palebné systémy, ručné zbrane.

Ministerstvo vnútra SR vynaložilo 30 308 tis. eur na špeciálne stroje a zariadenia pre príslušníkov policajného zboru, hasičského a záchranného zboru, rôzneho charakteru. Išlo napr. o digitálnu transformáciu úsekov verejnej správy ministerstva (15 270 tis. eur), spravodajskú techniku (5 715 tis. eur), budovanie systému včasného varovania v košickom a prešovskom kraji (4 210 tis. eur), nákup techniky pre forenznú entomológiu a forenzné skúmanie.

V rámci kapitoly Ministerstva financií SR použilo Finančné riaditeľstvo SR a DataCentrum 15 359 tis. eur na výpočtovú techniku a 4 351 tis. eur na komunikačnú infraštruktúru.

Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia dosiahla 433 655 tis. eur, z toho realizácia nových stavieb 70 465 tis. eur a rekonštrukcia a modernizácia existujúcich stavieb 358 877 tis. eur. Najvýznamnejšie výdavky čerpala kapitola Ministerstva obrany SR, 203 687 tis. eur, Ministerstva dopravy SR, 114 960 tis. eur a Ministerstva vnútra SR, 30 671 tis. eur. Z pohľadu zdrojov boli tieto výdavky financované najmä zo štátneho rozpočtu, a to na úrovni 84 %, aj keď oproti rozpočtu boli tieto zdroje nižšie o 175 504 tis. eur.

Ministerstvo obrany medziročne zvýšilo výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb o 146 568 tis. eur, a išlo najmä o výdavky na obranu a bezpečnosť štátu a ďalšie projekty, napr. Sliač, rekonštrukcia rolovacích dráh a vybudovanie novej rolovacej dráhy, metrologické zabezpečenie pre lietadlá F-16, infraštruktúru pre protivzdušnú obranu, výstavbu montovaných hál a skladov. Celkovo do modernizácie stavieb Ministerstvo obrany investovalo 187 537 tis. eur.

V rámci rezortu dopravy čerpala takmer celý objem výdavkov Slovenská správa ciest, na realizáciu nových stavieb 29 870 tis. eur a na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb 82 569 tis. eur. Išlo najmä o projekty výstavby cestnej siete, napr. I/68Sabinov preložka cesty(obchvat), I/75 Šaľa obchvat, Cesta I/9 v úseku Chocholná - Mníchova Lehota, Zosuvy

Štátny záverečný účet

na cestách I. triedy, I/51 Biela Hora resp. o projekty rekonštrukcie a modernizácie mostných objektov na cestách I. triedy.

Nákup dopravných prostriedkov sa z pohľadu objemu výdavkov realizoval takmer výlučne v dvoch rezortoch, v rezorte obrany a vnútra. Ministerstvo obrany SR vynaložilo celkovo 347 918 tis. eur (2024: 309 876 tis. eur) najmä na projekty obstarania ANTT-N3G a jeho modifikácie, viacúčelové vrtuľníky UH-60L Blackhawk, bojové obrnené vozidlá 8x8, malé vojenské lietadlo podobe. Ministerstvo vnútra vynaložilo 30 367 tis. eur (2024: 22 704 tis. eur) najmä na nákup rôznych dopravných prostriedkov pre policajné služby 17 246 tis. eur, na ochranu pred požiarmi 12 357 tis. eur a pre účely zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti 711 tis. eur. Reálne išlo o nákup napr. osobných automobilov (14 025 tis. eur), nákup špeciálnych automobilov pre HAZZ (12 357 tis. eur), policajných vrtuľníkov (2 790 tis. eur) a ostatnej techniky.

Nákup pozemkov a nehmotných aktív dosiahol objem výdavkov 97 590 tis. eur, z toho najviac nákup softvérových licencií 48 932 tis. eur a nákup softvéru 34 599 tis. eur. Nákup samotných pozemkov tvoril 113 977 tis. eur. 47 % výdavkov realizovalo Ministerstvo vnútra SR, a to najmä na uvedené softvérové licencie a samotný softvér.

V rámci výdavkov na rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení sa použilo 67 288 tis. eur na rekonštrukciu softvéru a 10 079 tis. eur na rekonštrukciu komunikačnej infraštruktúry. V rozhodujúcej miere výdavky čerpali Ministerstvo financií SR 28 307 tis. eur (napr. modernizácia IS pre Ardal), Ministerstvo vnútra SR 20 385 tis. eur (modernizácia systémov obrany štátu) a Ministerstvo spravodlivosti SR 15 885 tis. eur (modernizácia IT vybavenia).

Obstaranie budov, objektov a ich častí dosiahlo 17 972 tis. eur, z pohľadu medziročného porovnania neboli v roku 2025 zrealizované tak významné nákupy, ako v roku 202425 Takmer celú hodnotu použilo Ministerstvo vnútra SR 15 223 tis. eur na nákup objektov slúžiacich rezortu.

Z ostatných výdavkov boli hradené najmä prípravná a projektová dokumentácia 13 654 tis. eur a ostatné kapitálové výdavky. Nižšie čerpanie oproti schválenému rozpočtu o 324 703 tis. eur je spôsobené najmä presunom prostriedkov na zdroji POO v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR (244 908 tis. eur), ktoré sú realizované na úrovni prijímateľov týchto prostriedkov a klasifikované v jednotlivých druhových výdavkov.

Kapitálové transfery

Na kapitálové transfery z celkovej sumy 3 350 020 tis. eur bolo použitých zo zdrojov štátneho rozpočtu 722 063 tis. eur (2024: 727 836 tis. eur), zdroje EŠIF dosiahli 844 070 tis. eur (2024: 718 388 tis. eur), na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ bolo vynaložených 204 998 tis. eur (2024: 203 308 tis. eur) a zdroje POO dosiahli až 1 411 305 tis. eur (2024: 641 395 tis. eur) a DPH k nim vo výške 146 988 tis. eur (2024: 107 280 tis. eur).

Oproti schválenému rozpočtu je skutočné čerpanie vyššie o 1 639 312 tis. eur (2024 bol nárast oproti rozpočtu o 1 361 549 tis. eur) a medziročne boli kapitálové transfery vyššie

25 Ministerstvo dopravy SR použilo 62 831 tis. eur v súvislosti s prebiehajúcim procesom prevodu vlastníckych práv k pracoviskám technicko-hygienickej údržby (THÚ) vlakových súprav v Nových Zámkoch, Zvolene a Humennom. Významnú sumu výdavkov vynaložil Mestský súd Bratislava, 56 419 tis. eur, na obstaranie budovy pre dva bratislavské súdy.

Štátny záverečný účet

o 947 440 tis. eur, teda naopak ako medzi rokmi 2024 a 2023. Nárast výdavkov zabezpečil jednoznačne POO, medziročne viac o 769 910 tis. eur a zdroje z EŠIF 125 681 tis. eur.

Medziročný nárast výdavkov zo zdroja POO sa prejavil najmä v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR o 320 093 tis. eur, Ministerstve životného prostredia SR o 197 116 tis. eur a Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR o 188 756 tis. eur.

V rozpočte ako aj za skutočnosť v kapitálových transferoch dominuje kapitola Ministerstva dopravy SR. Plánované výdavky tejto kapitoly boli na úrovni 946 298 tis. eur, medziročne vyššie o 579 877 tis. eur. Skutočné plnenie kapitálových transferov kapitoly dopravy dosiahlo 1 068 473 tis. eur. Ďalšou významnou kapitolou je Ministerstvo životného prostredia SR, s rozpočtom na úrovni 257 340 tis. eur a skutočnosťou vo výške 336 076 tis. eur. Ďalšie dve významné kapitoly, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (572 588 tis. eur) a Ministerstvo zdravotníctva SR (382 334 tis. eur) pôvodne nerozpočtovali kapitálové transfery a na realizáciu počas roka boli použité hlavne nevyčerpané prostriedky z minulých rokov.

Tabuľka 35 - Kapitálové transfery štátneho rozpočtu

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v tis. eur

5=4-3

v rámci verejnej správy

2 769 589

1 800 489

624 003

2 478 676

1 854 674

z toho

Štátnym príspevkovým organizáciám

443 076

353 383

18 766

621 316

602 550

Obci

577 263

391 727

52 248

608 987

556 739

Železniciam SR

263 153

267 350

348 969

480 772

131 803

Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

482 116

462 600

84 875

277 897

193 022

Verejným vysokým školám

131 859

45 812

67 436

180 928

113 492

Vyššiemu územnému celku

308 456

73 572

500

66 389

65 889

Železničnej spoločnosti Slovensko

255 420

24 678

19 728

53 623

33 895

Dopravným podnikom vo verejnej správe

185 878

53 725

48 211

Štátnym fondom

20 291

14 411

19 000

12 397

-6 603

nefinančným subjektom

414 476

460 855

919 233

665 552

-253 681

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

55 358

133 636

113 473

202 590

89 117

z toho

Občianskemu združeniu

14 254

55 156

31 483

94 119

62 636

Neziskovej organizácii

33 472

67 610

81 316

97 518

16 202

Cirkvi

5 326

10 834

675

10 731

10 056

do zahraničia

6 249

7 600

3 202

transfery finančným inštitúciám

35 334

Spolu

3 281 006

2 402 580

1 656 708

3 350 020

1 693 312

Zdroj: MF SR

Príspevkovým organizáciám boli poskytnuté kapitálové transfery najmä v rezorte životného prostredia 245 890 tis. eur a zdravotníctva 221 235 tis. eur. Medziročne sa poskytlo úhrnom viac o 267 934 tis. eur. Prostriedky POO boli vynaložené v spomenutých dvoch kapitolách celkovo za 419 659 tis. eur. V prípade zdravotníctva išlo najmä o financovanie modernizácie infraštruktúry pre zdravotná starostlivosť, zdravotníckej techniky, špecializované systémy a podobne.

Štátny záverečný účet

V prípade životného prostredia boli transfery smerované najmä na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov v rámci POO v sume 241 952 tis. eur. Investície realizovala Slovenská agentúra životného prostredia a 2 ďalšie rezortné príspevkové organizácie. Financované boli aj programy integrovanej starostlivosti o životné prostredie, geologický prieskum environmentálnych záťaží, riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov v celkovej sume 1 807 tis. eur. Na investičnú činnosť v rámci správy majetku štátu boli príspevkovým organizáciám v rámci rezortu životného prostredia poskytnuté prostriedky v celkovej sume 1 697 tis. eur.

Obciam bolo poskytnutých úhrnom 608 987 tis. eur, najmä z rezortu dopravy 168 612 tis. eur, pôdohospodárstva 125 153 tis. eur, školstva 116 914 tis. eur a MIRRI 86 220 tis. eur.

MIRRI poskytlo prostriedky na dopravnú a verejnú infraštruktúru, energetickú obnovu budov a regionálne rozvojové projekty.

Rezort dopravy poskytol transfery na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov (55 848 tis. eur), rozvoj infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy (38 813 tis. eur), udržateľnú mobilitu Bratislavského samosprávneho kraja (32 322 tis. eur), výstavbu a obnovu bytového fondu (18 456 tis. eur).

Rezort pôdohospodárstva poskytol prostriedky na programy miestneho rozvoja vedeného komunitou (73 998 tis. eur), podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania všetkých druhov infraštruktúr malých rozmerov a energií z obnoviteľných zdrojov (29 397 tis. eur), na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (20 833 tis. eur).

Železnice SR dostali v roku 2025 kapitálové transfery vo výške 480 772 tis. eur, medziročne viac o 213 422 tis. eur. Financovali sa nimi národné projekty rozvoja a modernizácie železničnej siete, rozvoj infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy ako aj projekty v rámci CEF.

Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., boli poskytnuté výdavky v rámci POO v sume 53 623 tis. eur, a to na nákup 5 ks ekologických koľajových vozidiel pre osobnú dopravu (36 824 tis. eur) a obstaranie ekologických veľkokapacitných ucelených jednotiek (16 798 tis. eur).

Transfery určené Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., smerovali na financovanie prípravy a pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, z toho medzi najväčšie projekty patrí D1 Hubová – Ivachnová (61 039 tis. eur), R2 Kriváň – Lovinobaňa (47 000 tis. eur), D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala (40 000 tis. eur).

Dopravným podnikom zaradeným vo verejnej správe boli poskytnuté kapitálové transfery vo výške 48 211 tis. eur, z toho v rámci Programu Slovensko boli výdavky čerpané v sume 39 845 tis. eur a boli určené na projekty ako napr. Výstavba a modernizácia údržbovej základne trolejbusov v Žiline – realizácia – druhá fáza (17 325 tis. eur), Modernizácia údržbovej základne v Košiciach, realizácia – I. a II. etapa, 2. fáza (16 245 tis. eur). V rámci POO boli výdavky v sume 8 365 tis. eur určené na nákup jednosmerných električiek pre Hlavné mesto Slovenska Bratislavu.

Transfery nefinančným subjektom boli v rozhodujúcej miere poskytnuté z rezortu pôdohospodárstva (431 837 tis. eur), hospodárstva (99 353 tis. eur) a zdravotníctva (77 661 tis. eur). Ide o transfery nie len právnickým osobám (založeným štátom alebo

Štátny záverečný účet

súkromným podnikateľským subjektom), ale aj fyzickým osobám – podnikateľom a ostatným právnickým osobám.

Prostriedky boli použité na vyplácanie platieb z poľnohospodárskych fondov EPZ, programy integrovanej infraštruktúry, podporu výskumu a vývoja, mobility, hospodárskeho rastu, technologických inovácií, zvýšenie konkurencieschopnosti, modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.

Ministerstvo hospodárstva SR poskytlo prostriedky vo forme investičných stimulov spoločnostiam ako Volvo Car Slovakia (27 900 tis. eur) vo výške 27 900 tis. eur, ostatným spoločnostiam vo výške 27 400 tis. eur, Jaguar Land Rover vo výške 2 300 tis. eur. Ďalej išlo o transfery v oblasti reformy podpory OZE, z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, vo výške 19 500 tis. eur, kde cieľom investície je prispieť k modernizácii a digitalizácii prenosovej sústavy a regionálnych distribučných sústav a transfery v oblasti podpory energetickej efektívnosti, z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, vo výške 20 600 tis. eur.

V prípade kapitálových transferov jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám ide hlavne o transfery z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (106 273 tis. eur) a kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu SR (37 532 tis. eur). Prostriedky smerovali na rozširovanie kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti a modernej, dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti (napr. zariadenia pre seniorov, denné stacionáre).

3.2.3Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rezervy.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vláda Slovenskej republiky informuje Národnú radu Slovenskej republiky v rámci štátneho záverečného účtu o uvoľnených alebo o použitých prostriedkoch v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.

Výšku rozpočtových rezerv na rok 2025 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 345/2024 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2025.

Tabuľka 36 - Prehľad hospodárenia s rezervami v roku 2025

v tis. eur

Schválený rozpočet

Upravený rozpočet

Uvoľnené/Viazané k 31.12.2025 *

Nevyčerpané k 31.12.2025

Rezerva vlády

5 000

4 947

157

4 843

Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia

297 924

39 123

258 801

39 123

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

30 000

1 561

28 439

1 561

Spolu

332 924

45 631

287 397

45 527

* Zohľadňuje uvoľnenie/viazanie prostriedkov prostredníctvom rozpočtových opatrení a platobných príkazov. Zdroj: MF SR

Rezerva vlády

Z rozpočtovanej rezervy v sume 5 000 tis. eur boli uvoľnené prostriedky v celkovej sume 157 tis. eur, a to podľa UZN č. 241/2025 mestu Liptovský Mikuláš v sume 25 tis. eur na organizačné zabezpečenie prvomájových osláv v Liptovskom Mikuláši a podľa UZN č. 356/2025 obci Stará Bystrica v sume 79 tis. eur a kapitole MK SR v sume 53 tis. eur na finančné a organizačné zabezpečenie "Oslavy zvrchovanosti" v obci Stará Bystrica.

Štátny záverečný účet

Podľa čl. 12 ods. 5. písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti nebolo možné v období od 21. novembra 2025 poskytovať prostriedky z rezervy vlády. Uvedené ustanovenie zákona bolo dodržané. Nevyčerpané prostriedky zostali v sume 4 843 tis. eur.

Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia

Z rozpočtovanej rezervy v sume 297 924 tis. eur boli viazané prostriedky v nadväznosti na dodržanie LVV v roku 2025 z dôvodu zabezpečenia financovania DPH v kontexte implementácie POO v sume 162 179 tis. eur. Z rezervy boli uvoľnené prostriedky na poskytnutie finančnej pomoci obciam a samosprávnym krajom na vyplatenie 800 eur odmeny pre zamestnancov podľa UZN č. 291/2025 a UZN č. 338/2025 v celkovej sume 96 622 tis. eur. Nevyčerpané prostriedky zostali v sume 39 123 tis. eur.

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

Z rozpočtovanej rezervy v sume 30 000 tis. eur boli uvoľnené prostriedky jednotlivým kapitolám v celkovej sume 28 439 tis. eur. Nevyčerpané prostriedky zostali v sume 1 561 tis. eur.

Bližší popis prehľadu čerpania rezerv štátneho rozpočtu je uvedený v tabuľkovej prílohe, v tabuľkách č. 34 a 35.

3.3Štátne finančné aktíva

Štátne finančné aktíva (ŠFA) rovnako ako aj štátne finančné pasíva26 sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré aj súhlas Národnej rady SR.27

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách štátnymi finančnými aktívami sú:

-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,

-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí, úverov a pôžičiek,

-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,

-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,

-cenné papiere vo vlastníctve štátu,

-majetkové účasti štátu,

-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

Prostriedky ŠFA sú vedené na samostatných účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka.

26 Štátne finančné pasíva, ktorými sú najmä záväzky z vydaných štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, záväzky z prijatých vládnych úverov sú bližšie hodnotené v Súhrnnej účtovnej závierke, keďže ide o stavovú veličinu. Výdavkové finančné operácie na splátky istín a rozpočtové výdavky na úhradu úrokov z týchto záväzkov sú predmetom hotovostného plnenia štátneho rozpočtu opisovaného v tomto Štátnom záverečnom účte.

27 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Štátny záverečný účet

Väčšina operácií so ŠFA sú v hotovostnej forme klasifikované ako finančné operácie, avšak v metodike ESA často dochádza ku klasifikovaniu príjmov alebo výdavkov ŠFA ovplyvňujúcich výsledné saldo verejnej správy v metodike ESA. Napríklad niektoré výdavkové finančné operácie sú zaznamenané ako kapitálové transfery (výdavky), ide o vklady do základného imania štátnych obchodných spoločností alebo odpustenie v minulosti poskytnutých NFV subjektom verejnej správy. Medzi príjmové finančné operácie patria hlavne splátky z poskytnutých NFV.

Od 1. januára 2024 nie sú súčasťou samostatného účtu ŠFA prostriedky z odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, platené po 1. januári 2024 za rozpočtové obdobie týkajúce sa roku 2024. Posledné platby z tohto odvodu do ŠFA predstavovali platby za december 2023 prijaté na účet ŠFA v januári 2024. Následné platby z odvodu boli už súčasťou rozpočtových príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa (prostredníctvom výberu cez FR SR).

Nasledovný prehľad účtov ŠFA abstrahuje od účtov, ktoré slúžia na operácie so štátnym dlhom. Prehľad sa zameriava na pohyby ŠFA a ich disponibilné zostatky podľa jednotlivých účtov v kombinácii s plánom plnenia a čerpania ŠFA podľa jednotlivých transakcií uvedených v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025.

Tabuľka 37 - Pohyb na vybraných účtoch štátnych finančných aktív

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 S

Stav k 1.1.

3 196 933

3 041 203

2 537 098

Príjmy - zvýšenie ŠFA

167 155

132 333

309 079

z toho:

účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a. s.

1 571

34 711

1 695

návratné finančné výpomoci

58 430

88 844

305 876

osobitný odvod finančných inštitúcií

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

105 552

6 990

anonymné vklady

102

ostatné

1 555

1 686

1 499

Výdavky - zníženie ŠFA

322 885

636 438

224 930

z toho:

účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a. s.

107 264

182 101

43 887

návratné finančné výpomocí

20 500

osobitný odvod finančných inštitúcií

188 630

172 831

180 748

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

6 433

250 000

anonymné vklady

109

ostatné

31 452

186

Stav k 31.12.

3 041 203

2 537 098

2 621 247

z toho:

účet FNM/MH Manažment, a. s.

913 473

766 082

723 891

účet NFV

96 245

185 090

490 966

účet osobitného odvodu finančných inštitúcií

934 156

761 325

580 577

účet osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach

1 018 922

775 912

účet anonymných vkladov

26 030

26 079

25 979

ostatné

52 377

22 610

23 922

Zdroj: MF SR

Štátny záverečný účet

Rozpočtované príjmy štátnych finančných aktív pre rok 2025 boli v sume 992 724 tis. eur,

z čoho príjmové finančné operácie tvorili 241 660 tis. eur a z nich 101 660 tis. eur ako splátky NFV. Ďalších 140 000 tis. eur predstavovalo vrátenie prostriedkov od SPP, a. s., zo zníženia vlastného imania (kapitálových fondov). Oproti roku 2024 sa zvýšenie vybraných ŠFA rozpočtovalo úhrnom vyššie o 889 299 tis. eur, najmä z dôvodu plánovaného doplnenia z výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 750 000 tis. eur na kapitalizáciu existujúcich spoločnosti štátu.

Rozpočtované výdavky štátnych finančných aktív pre rok 2025 boli v sume 203 441 tis. eur,

z toho boli finančné operácie 14 981 tis. eur. V porovnaní s rozpočtom na rok 2024 sa predpokladalo vyššie použitie ŠFA úhrnom o 58 572 tis. eur. Vyššie použitie ŠFA sa predpokladalo na vklady do tuzemskej spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o., 114 400 tis. eur, na financovanie významnej investície28 „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky – rozvoj verejných služieb“, spolu vo výške 177 910 tis. eur a s medziročným nárastom o 63 510 tis. eur. Realizácia záruk bola rozpočtovaná ,naopak, mierne nižšia (15 300 tis. eur) ako v roku 2024 (20 780 tis. eur).

Celkové saldo príjmov a výdavkov ŠFA v roku 2025 sa na hotovostnom princípe rozpočtovalo v sume 789 283 tis. eur, po vylúčení finančných operácií v sume 226 679 tis. eur predstavovalo plánované saldo ŠFA v metodike ESA 2010 sumu 562 604 tis. eur. Skutočné pohyby na vybraných účtoch ŠFA predstavovali ich medziročné zvýšenie o 84 149 tis. eur.

Účet účelových prostriedkov FNM/MH Manažment, a. s., bol v minulosti tvorený najmä

prevodom dividend obchodných spoločností štátu, v ktorých podiely do roku 2016 spravoval Fond národného majetku.

Medziročné zníženie stavu tohto účtu o 42 191 tis. eur je výsledkom nižších príjmov ako výdavkov v roku 2025. Príjmy v sume 1 695 tis. eur predstavovali splatené pohľadávky z realizovaných záruk vo výške 1 350 tis. eur a splátka z poskytnutej NFV Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach 300 tis. eur. Výdavky v sume 43 886 tis. eur boli použité najmä ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti MIRRI Developments, s. r. o., v sume 30 000 tis. eur, ako vklady štátu v medzinárodných inštitúciách ako je napríklad IFC, IDA a RBRE, v sume 9 682 tis. eur, na realizáciu záruk 2 551 tis. eur a na úhradu výdavkov vo vzťahu k Dohode o príspevku pre Pan - európsky garančný fond v reakcii na COVID-19 v hodnote 1 653 tis. eur.

Bežný účet návratných finančných výpomocí (NFV) zaznamenal v roku 2025, rovnako ako

v roku 2024, len príjmy v sume 305 876 tis. eur. V rámci nich išlo o rozpočtované splátky v minulosti poskytnutých NFV, ale aj o pôvodne nerozpočtované príjmy.

Splátky NFV boli rozpočtované v hodnote 101 660 tis. eur, z toho najviac tvorila splátka od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v sume 73 000 tis. eur, ďalej išlo o splátky VÚC 14 700 tis. eur, splátky obcí 5 404 tis. eur a splátky od cestovných kancelárií 7 256 tis. eur. V skutočnom plnení splátok NFV vo výške 85 876 tis. eur sa prejavila splátka Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v sume 73 000 tis. eur, splátka spoločnosti GA Driling, a. s., 1 000 tis. eur, splátky cestovných kancelárií 6 472 tis. eur, splátka mesta Kežmarok 350 tis. eur, mesta Prešov 442 tis. eur, mesta Košice 3 893 tis. eur,

28 Uznesenie vlády SR č. 423/2023

Štátny záverečný účet

mesta Martin 250 tis. eur a mesta Bardejov 100 tis. eur. Mesto Prievidza spolu so spoločnosťou Správa majetku mesta Prievidza vrátili naspäť do ŠFA 368 tis. eur.

Rozpočet príjmov sa nenaplnil z dôvodu odpustenia časti splátok NFV vyšším územným celkom (uznesenie vlády SR č. 291/202529) spolu vo výške 12 419 tis. eur (v roku 2024 to bolo rozpočtovaných 13 000 tis. eur z odpustených 20 000 tis. eur podľa uznesenia vlády SR č. 642/2024), ktoré mali v roku 2025 splatiť a boli súčasťou rozpočtu ŠFA. Podľa prijatého uznesenia vlády bolo trvalé zníženie ŠFA rozdelené medzi VÚC nasledovne: Banskobystrický samosprávny kraj v sume 3 189 tis. eur, Košický samosprávny kraj v sume 3 227 tis. eur, Nitriansky samosprávny kraj 500 tis. eur, Trenčiansky samosprávny kraj 2 465 tis. eur, Trnavský samosprávny kraj 2 538 tis. eur a Žilinský samosprávny kraj 500 tis. eur.

Nad rámec rozpočtovaných príjmov boli prijaté prostriedky od SPP, a. s., z postupného prerozdelenia splateného kapitálového fondu z príspevkov akcionára vo výške 220 000 tis. eur. Efektívny presun prostriedkov na účet ŠFA bol v metodike ESA rozdelený aj do roku 2024 (80 000 tis. eur). SPP, a. s., má podľa uznesenia vlády SR č. 385/2024 vrátiť úhrnom 500 000 tis. eur najneskôr do 31. decembra 2028.

Na účte osobitného odvodu finančných inštitúcií sa prestali rozpočtovať príjmy, vzhľadom

na účinnosť zákona č. 353/2020 Z. z. o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a o niektorých opatrenia súvisiacich s jeho zrušením od 1.1.2021. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý je súčasťou daňových príjmov, s účinnosťou od 1. januára 2024 zaviedol odvod aj pre regulované osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitných predpisov (poisťovne, zaisťovne, banky a podobne).

Použitie prostriedkov v roku 2025 v celkovej sume 180 748 tis. eur bolo určené hlavne na zvýšenie vkladu do spoločnosti Valaliky Industrial Park, s. r. o., (177 910 tis. eur, v súlade s rozpočtom) na financovanie významnej investície „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky – rozvoj verejných služieb“. Nad rámec rozpočtu ŠFA boli z účtu osobitného odvodu finančných inštitúcií použité prostriedky na zvýšenie vkladu v Univerzitnej nemocnici – Nemocnica sv. Michala, a. s., vo výške 2 819 tis. eur a v spoločnosti Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s., 18 tis. eur.

Prostriedky osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, podľa zákona

č. 235/2012 Z. z., slúžia na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti ŠFA, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty vlády. Rozpočet na rok 2025 už nepredpokladal príjem z dôvodu inkasa tohto odvodu priamo do príjmov štátneho rozpočtu. V januári 2024 inkaso odvodu vo výške 6 990 tis. eur predstavoval už len dobeh tohto odvodu na samostatný účet ŠFA. V roku 2025 nedošlo k použitiu prostriedkov na tomto účte ŠFA.

Pokles stavu prostriedkov anonymných vkladov o 100 tis. eur predstavovalo precenenie

prostriedkov v cudzej mene ku koncu roka 2025.

V rámci ostatných účtov ŠFA sa vykazujú najmä prostriedky zo splácania vládnych úverov

20 998 tis. eur, kde došlo k prírastku zo splátky zahraničnej pohľadávky voči Alžírsku 1 018 tis. eur a prostriedky z finančných náhrad 2 924 tis. eur.

29 Uznesenie vlády SR č. 291 z 28. mája 2025 k návrhu na poskytnutie finančnej pomoci obciam a samosprávnym krajom na vyplatenie 800 eur odmeny pre zamestnancov v originálnych kompetenciách.

Štátny záverečný účet

3.4Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii

Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ tvoria zahraničné transfery za prostriedky EÚ a prostriedky z POO SR.30 Prostriedky boli rozpočtované v ŠR na rok 2025 vo výške 3 347 798 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ boli rozpočtované vo výške 2 142 252 tis. eur a príjmy za POO SR vo výške 1 205 546 tis. eur.

Rozpočet príjmov z rozpočtu EÚ bol v priebehu roka upravený na úroveň 4 855 741 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ vo výške 2 885 960 tis. eur a za POO SR vo výške 1 969 781 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ bolo vo výške 4 377 310 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky EÚ vo výške 2 407 529 tis. eur a za POO SR vo výške 1 969 781 tis. eur.

Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ tvoria odvody SR vrátane tradičných vlastných zdrojov a príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2025 vo výške 1 101 800 tis. eur, pričom skutočnosť bola vo výške 1 132 305 tis. eur.

Odvody za tradičné vlastné zdroje (75 % z výberu cla) boli rozpočtované vo výške 117 737tis. eur. Odhady určuje EK na základe odhadov importu tovaru a služieb do EÚ z tretích krajín, ekonomických prognóz a odhadovanej priemernej colnej sadzby v danom období. V priebehu roka 2025 colná správa FR SR vyzbierala clo vo výške 181 489 tis. eur (100 %). Odvod do rozpočtu EÚ vo výške 75 % vybratého cla a mimoriadnych odvodov vyplývajúcich z inšpekcií k tradičným vlastným zdrojom bol tak vo výške 136 144 tis. eur.

Odvody SR bez tradičných vlastných zdrojov – kapitola VPS boli na rok 2025 rozpočtované vo výške 980 963 tis. eur. Z toho odvody, ktoré boli rozpočtované na základe návrhu EK k rozpočtu EÚ na rok 2025 vo výške 975 963 tis. eur a príspevok SR na náklady súvisiace so splácaním úrokov MFA+ (makrofinančná pomoc Ukrajine) vo výške 5 000 tis. eur. Skutočné čerpanie odvodov bez tradičných vlastných zdrojov bolo celkovo vo výške 993 118 tis. eur, z toho 989 120 tis. eur predstavovali odvody a 3 998 tis. eur predstavoval vyššie uvedené náklady súvisiace so splácaním úrokov MFA+.

Skutočný odvod SR z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ za zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, zdroj založený na odpade z plastových obalov, ktorý nie je recyklovaný, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko predstavoval sumu 989 120 tis. eur a jeho zvýšenie bolo ovplyvnené najmä z dôvodu nárastu platieb v kohéznych fondoch. Tlak na národné príspevky, ktoré by museli členské štáty uhradiť zo zdroja založeného na HND však zmiernil neočakávaný vyšší výber tradičného vlastného zdroja (cla) a iných príjmov súvisiacich s pokutami a úrokmi z omeškania, ktoré vo veľkej miere pokrývajú požadovanú úroveň platieb.

V rokoch 2024 - 2027 bude SR na základe dohody o príspevku medzi EK a SR prispievať na náklady spojené so splácaním úrokov MFA+ a to vo výške 0,71 % podielu HND EU27, čo v roku 2025 predstavovalo 3 998 tis. eur.

Príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu31 bol rozpočtovaný vo výške 3 100 tis. eur podľa odhadov EK. Na základe troch rozhodnutí Rady o finančných príspevkoch, ktoré majú

30 https://www.planobnovy.sk/

Európsky rozvojový fond

podporuje opatrenia v rozvojových krajinách a územiach na podporu hospodárskeho, sociálneho

a ľudského rozvoja, ako aj na regionálnu podporu.

Štátny záverečný účet

zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu uhradiť v priebehu roku 2025, SR skutočne odviedla do fondu 3 043 tis. eur v troch splátkach.

3.4.1Čistá finančná pozícia

Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu EÚ v roku 2025 vo výške 4 377 310 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 1 132 305 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu EÚ za rok 2025 sumu 3 245 005 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 54 009 tis. eur. V rámci celého obdobia čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ sa štvrtý krát od roku 2004 dosiahla hranica (z toho tri krát za posledné tri roky), kedy čistá finančná pozícia v prospech SR presiahla 3 miliardy eur.

Tabuľka 38 - Príjmy z rozpočtu EÚ, odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v %

v tis. eur

5=4-3

6=4-3

Zahraničné transfery - prostriedky EÚ

4 141 996

3 225 491

2 142 252

2 407 529

265 277

12,4

Zahraničné transfery - POO SR

367 278

907 200

1 205 546

1 969 781

764 235

63,4

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

4 509 274

4 132 691

3 347 798

4 377 310

1 029 512

30,8

Tradičné vlastné zdroje

113 712

109 934

117 737

136 144

18 407

15,6

Odvody SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov - kapitola VPS

943 226

826 119

980 963

993 118

12 155

1,2

Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov

1 056 938

936 053

1 098 700

1 129 262

30 562

2,8

Príspevok SR do Európskeho rozvojového fondu (spoločne platba pre EK a pre EIB)

7 899

5 642

3 100

3 043

-57

-1,8

Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu

1 064 837

941 695

1 101 800

1 132 305

30 505

2,8

Čistá finančná pozícia

3 444 437

3 190 996

2 245 998

3 245 005

999 007

44,5

Zdroj: MF SR

Tabuľka 39 - Prehľad o roč. príjmoch z rozp. EÚ a odvodoch a príspevkoch SR do všeob. rozpočtu EÚ

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

2004

303 990

290 689

13 301

2005

704 993

485 614

219 379

2006

893 623

526 326

367 297

2007

910 838

589 800

321 038

2008

893 497

643 374

250 123

2009

1 119 659

695 726

423 933

2010

1 672 483

627 529

1 044 954

2011

2 041 093

704 656

1 336 437

2012

2 137 849

722 831

1 415 018

2013

2 185 358

825 098

1 360 260

2014

1 265 091

785 366

479 725

2015

4 288 873

695 508

3 593 365

2016

1 947 481

739 903

1 207 578

2017

1 425 572

738 045

687 527

Štátny záverečný účet

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

2018

2 169 732

841 321

1 328 411

2019

2 126 943

851 733

1 275 210

2020

2 551 360

974 126

1 577 234

2021

2 273 990

1 354 647

919 343

2022

2 187 702

1 070 208

1 117 494

2023

4 509 274

1 064 838

3 444 436

2024

4 132 691

941 695

3 190 996

2025

4 377 310

1 132 305

3 245 005

Spolu

46 119 402

17 301 338

28 818 064

Zdroj: MF SR

Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 46 119 402 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 17 301 338 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 28 818 064 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu EÚ 2,7 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu EÚ odviedla.

3.4.2Príjmy z rozpočtu Európskej únie – prostriedky EÚ

Príjmy z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú za programy EÚ (štrukturálne operácie), ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (MF SR a MPSVR SR), platobného orgánu (MF SR a MV SR) alebo MPRV SR.

Príjmy z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni riadiacich/sprostredkovateľských orgánov s platobnou funkciou a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Schválený rozpočet príjmov za prostriedky EÚ na rok 2025 bol vo výške 2 142 252 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 546 950 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 16 391 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 578 911 tis. eur).

Rozpočet príjmov za prostriedky EÚ bol v roku 2025 upravený predovšetkým o nenaplnené príjmy z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 2 885 960 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 584 302 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 5 780 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 1 295 878 tis. eur). Výšku upraveného rozpočtu tak priamo ovplyvňuje výška skutočného plnenia príjmov EÚ v predchádzajúcom roku.

Skutočné plnenie príjmov za prostriedky EÚ bolo vo výške 2 407 529 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 385 652 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 5 780 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 1 016 097 tis. eur).

Tabuľka 40 - Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ (prostriedky EÚ, zahraničné granty32)

v tis. eur

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v %

32 Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.

Štátny záverečný účet

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

369 382

147 693

458 652

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

124 883

770 310

578 911

557 445

-21 466

-3,7

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

494 265

918 003

578 911

1 016 097

437 186

75,5

Programy 2. programové obdobie

11 365

12 053

22 390

Programy 3. programové obdobie

3 629 033

1 893 646

117 913

Programy 4. programové obdobie

382 259

1 546 950

1 245 349

-301 601

-19,5

Štrukturálne operácie - MF SR

3 640 398

2 287 958

1 546 950

1 385 652

-161 298

-10,4

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb 3. programové obdobie

7 333

19 530

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

7 333

19 530

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 4. programové obdobie

16 391

5 780

-10 611

-64,7

Štrukturálne operácie - MV SR

16 391

5 780

-10 611

-64,7

Spolu príjmy za prostriedky EÚ

4 141 996

3 225 491

2 142 252

2 407 529

265 277

12,4

Zdroj: MF SR

Prostriedky za štrukturálne operácie – MF SR už neboli rozpočtované za 3. programové obdobie 2014-2020 v dôsledku ukončenia obdobia oprávnenosti k 31.12.2023, avšak preplatenie realizovaných výdavkov z úrovne platobnej jednotky prijímateľom pokračovalo aj v roku 2025, a to výlučne už len v prípade výdavkov za dodatočný príspevok, ktorý bol schválený v rámci fázovaných projektov z programového obdobia 2014-2020 do programového obdobia 2021-2027. Rozpočet príjmov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 259 399 tis. eur. Príjmy boli naplnené v roku 2025 vo výške 117 913 tis. eur, z toho za Operačný program Dodatočný príspevok vo výške 1 588 tis. eur, za Operačný program Integrovaná infraštruktúra vo výške 114 969 tis. eur a za Operačný program Technická pomoc vo výške 1 356 tis. eur a budú napĺňané v nadväznosti na ukončenie programu z úrovne EK a prijatie záverečnej platby aj v nasledujúcich rokoch. Zvyšné prostriedky už neboli zaviazané z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

V roku 2025 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie 2021-2027 za štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 546 950 tis. eur, z toho za Program Slovensko

vo výške 1 530 065 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo vo výške 4 863 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027) vo výške 12 022 tis. eur. Rozpočet bol upravený na úroveň 1 245 349 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch a z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky.33 Rozpočet bol upravený za Program Slovensko na úroveň 1 233 228 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo na úroveň 0 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom, na úroveň 12 121 tis. eur. Príjmy boli naplnené v roku 2025 vo výške 1 245 349 tis. eur, z toho za Program Slovensko vo výške 1 233 228 tis. eur, a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným

33 V roku 2025 bol rozpočet príjmov za prostriedky EÚ upravený za Program Slovensko o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 741 tis. eur a za Program Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027 o vysporiadané systémové nezrovnalosti vo výške 0,3 tis. eur.

Štátny záverečný účet

orgánom, vo výške 12 121 tis. eur. Za Program Rybné hospodárstvo nedošlo v roku 2025 k plneniu príjmov.

V súvislosti s ukončovaním 2. programového obdobia 2007-2013 boli v roku 2025 naplnené príjmy za Operačný program Doprava vo výške 22 390 tis. eur v nadväznosti na kumuláciu zdrojov z vysporiadaných nezrovnalostí.

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie 2021-2027 vo výške 16 391 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). Rozpočet bol upravený na úroveň 5 780 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch. Príjmy boli naplnené v roku 2025 vo výške 5 780 tis. eur.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy za 3. programové obdobie 2014-2022 už neboli v roku 2025 rozpočtované, keďže boli narozpočtované do 100 % alokácie už v predchádzajúcich rokoch (prostriedky na Priame platby v roku 2023 a prostriedky na Program rozvoja vidieka v roku 2024). Úprava rozpočtu o nenaplnené príjmy z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o vysporiadané finančné prostriedkov za nezrovnalosti a vratky34 predstavovala úroveň 738 433 tis. eur a to za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, nakoľko legislatíva EÚ umožňovala prostriedky Programu rozvoja vidieka 3. programového obdobia 2014-2022 čerpať až do 31.12.2025 a za Európsky poľnohospodársky záručný fond za prostriedky na Priame platby, ktoré predstavujú nárokovateľné finančné prostriedky, ktoré sú použité na vyplatenie priamych platieb za kalendárne roky 2022 a predošlé obdobie (jedná sa o odvolacie konania), za ktoré budú refundované z Európskej komisie. Skutočné plnenie príjmov bolo v roku 2025 vo výške 458 652 tis. eur. Zostatok nenaplnených príjmov za Program rozvoja 2014-2022 vidieka už nebol zaviazaný z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

V roku 2025 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie 2023-2027 za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka vo výške 578 911 tis. eur. Rozpočet príjmov bol upravený o nenaplnené príjmy z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o vysporiadané finančné prostriedky za nezrovnalosti a vratky na výšku 557 445 tis. eur. Príjmy boli naplnené v roku 2025 vo výške 557 445 tis. eur a budú napĺňané aj v nasledujúcich rokoch.

34 V roku 2025 bol rozpočet príjmov za prostriedky EÚ upravený za Program Rozvoja vidieka 2014-2022 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 3 343 tis. eur.

Štátny záverečný účet

3.4.3Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ

Vo väzbe na príjmy z prostriedkov EÚ sa v štátnom rozpočte rozpočtujú výdavky za prostriedky EÚ a k nim zodpovedajúce výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

3.4.3.1Výdavky z rozpočtu

Výdavky z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni riadiacich/sprostredkovateľských orgánov s platobnou funkciou a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Schválený rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ na rok 2025 bol vo výške 2 142 252 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 546 950 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 16 391 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 578 911 tis. eur), teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ.

Rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ bol v roku 2025 upravený predovšetkým o nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 2 628 362 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 354 469 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 8 249 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 1 265 644 tis. eur). Výšku upraveného rozpočtu tak priamo ovplyvňuje výška skutočného čerpania výdavkov v predchádzajúcom roku.

Skutočné čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ bolo vo výške 2 399 475 tis. eur (z toho štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 352 121 tis. eur, štrukturálne operácie MV SR vo výške 8 249 tis. eur a poľnohospodárske fondy vo výške 1 039 105 tis. eur).

Tabuľka 41 - Výdavky za prostriedky EÚ

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v %

v tis. eur

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

381 232

163 206

481 503

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

124 883

770 260

578 911

557 602

-21 309

-3,7

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

506 115

933 466

578 911

1 039 105

460 194

79,5

Programy 3. programové obdobie*

4 333 580

1 364 174

789

Programy 4. programové obdobie**

42 191

710 123

1 546 950

1 351 332

-195 618

-12,6

Štrukturálne operácie - MF SR

4 375 771

2 074 297

1 546 950

1 352 121

-194 829

-12,6

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb 3. programové obdobie

25 075

719

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

25 075

719

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 4. programové obdobie

1 176

16 391

8 249

-8 142

-49,7

Štrukturálne operácie - MV SR

1 176

16 391

8 249

-8 142

-49,7

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

4 906 961

3 009 658

2 142 252

2 399 475

257 223

12,0

Zdroj: MF SR

Štátny záverečný účet

v roku 2025, a to výlučne už len v prípade výdavkov za dodatočný príspevok, ktorý bol schválený v rámci fázovaných projektov z programového obdobia 2014-2020 do programového obdobia 2021-2027. Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 936 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2025 vo výške 789 tis. eur. Zvyšné prostriedky už neboli zaviazané z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

V roku 2025 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie 2021-2027 za štrukturálne operácie MF SR vo výške 1 546 950 tis. eur, z toho za Program Slovensko

vo výške 1 530 065 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo vo výške 4 863 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027), vo výške 12 022 tis. eur. Rozpočet bol upravený na úroveň 1 353 533 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch a prostriedky z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky35, z toho rozpočet za Program Slovensko bol upravený na úroveň 1 340 052 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo na úroveň 0 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom, na úroveň 13 481 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2025 vo výške 1 351 332 tis. eur, z toho za Program Slovensko vo výške 1 337 851 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom, vo výške 13 481 tis. eur. Za Program Rybné hospodárstvo nedošlo v roku 2025 k čerpaniu.

Výdavky za 4. programové obdobie na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitol MV SR, MŠVVM SR, MPSVR SR a MD SR boli vo výške 9 820 tis. eur.36

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie 2021-2027 vo výške 16 391 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). Rozpočet výdavkov bol upravený zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch na úroveň 8 249 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 8 249 tis. eur.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy za 3. programové obdobie 2014-2022 už neboli v roku 2025 rozpočtované, keďže boli narozpočtované do 100 % alokácie už v predchádzajúcich rokoch (prostriedky na Priame platby v roku 2023 a prostriedky na Program rozvoja vidieka v roku 2024). Úprava rozpočtu o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o vysporiadané finančné prostriedkov za nezrovnalosti a vratky37 predstavovala úroveň 708 042 tis. eur, a to za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, nakoľko legislatíva EÚ umožňovala prostriedky Programu rozvoja vidieka 3. programového obdobia 2014-2022 čerpať až do 31.12.2025 a za Európsky poľnohospodársky záručný fond za prostriedky na Priame platby, ktoré predstavujú nárokovateľné finančné prostriedky, ktoré sú použité na vyplatenie priamych platieb za kalendárne roky 2022 a predošlé obdobie (jedná sa o odvolacie konania), za ktoré

35 V roku 2025 bol rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ upravený za Program Slovensko o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 6 501 tis eur a za Program Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 26 tis. eur a o vysporiadané systémové nezrovnalosti vo výške 0,3 tis. eur.

36 Skutočnosť na úrovni vybraných jednorazových titulov predstavuje reálne čerpanie na základe predložených žiadostí o platbu prijímateľom.

37 V roku 2025 bol rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ upravený za Program Rozvoja vidieka 2014-2022 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 3 343 tis. eur.

Štátny záverečný účet

budú refundované z Európskej komisie. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2025 vo výške 481 503 tis. eur. Zvyšné prostriedky za Program rozvoja vidieka 2014-2022 neboli zaviazané z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o vysporiadané finančné prostriedky za nezrovnalosti a vratky38 na výšku 557 602 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov v roku 2025 bolo vo výške 557 602 tis. eur.

Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov za prostriedky EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2025 vyčlenené pre kapitoly, ktoré sú riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom s platobnou funkciou a Pôdohospodárska platobná agentúra, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ.

3.4.3.2Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR

Schválený rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ na rok 2025 bol vo výške 457 049 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 447 849 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 3 565 tis. eur, zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 485 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík vo výške 150 tis. eur).

Rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ bol v roku 2025 upravený predovšetkým o nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách pre výdavky, ktoré neovplyvňujú LVV na úroveň 660 044 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 650 097 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 4 412 tis. eur a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 485 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík vo výške 50 tis. eur). Výšku upraveného rozpočtu tak priamo ovplyvňuje výška skutočného čerpania v predchádzajúcom roku. Pri Programoch, ktorých výdavky ovplyvňujú LVV sa rozpočet o nevyčerpané prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách neupravoval (v prípade Poľnohospodárskych fondov programy financované z EPZF, programov LIFE a programov Finančného mechanizmu EHP, NFM a ŠFM) s výnimkou výdavkov pro rata za Program Slovensko, ktoré boli uvoľnené vo výške 3,6 mil. eur na úkor viazania prostriedkov v rozpočte kapitoly VPS z dôvodu kompenzácie vplyvu na LVV.

Skutočné čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ bolo vo výške 573 887 tis. eur (z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ

38 V roku 2025 bol rozpočet príjmov za prostriedky EÚ upravený za Program Rozvoja vidieka 2023-2027 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 10 tis. eur.

Štátny záverečný účet

vo výške 563 940 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 4 412 tis. eur a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 485 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 50 tis. eur).

Tabuľka 42 – Výdavky na spolufin. zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ39

2023 S

2024 S

2025 R

2025 S

Rozdiel

v %

v tis. eur

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

55 608

53 492

132 847

Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie

38 748

111 428

137 663

119 476

-18 187

-13,2

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

94 356

164 920

137 663

252 323

114 660

83,3

Programy 3. programové obdobie

621 929

251 377

Programy 4. programové obdobie

7 458

106 294

306 420

309 911

3 491

1,1

Štrukturálne operácie - MF SR

629 387

357 671

306 420

310 004

3 584

1,2

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb 3. programové obdobie

467

100

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

467

100

Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 4. programové obdobie

392

3 766

1 613

-2 153

-57,2

Štrukturálne operácie - MV SR

392

3 766

1 613

-2 153

-57,2

Spolu výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ

724 210

523 083

447 849

563 940

116 091

25,9

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom poskytnutým z EÚ

5 677

9 039

3 565

4 412

847

23,8

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

1 377

6 442

5 485

0,0

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR

731 264

538 564

456 899

573 837

116 938

25,6

Vnútorné politiky EÚ

325

150

-100

-66,7

Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)

731 589

538 589

457 049

573 887

116 838

25,6

Zdroj: MF SR

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ

V roku 2025 boli rozpočtované prostriedky za 4. programové obdobie 2021-2027 za štrukturálne operácie MF SR vo výške 306 420 tis. eur, z toho za Program Slovensko

39 Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.

Štátny záverečný účet

vo výške 302 535 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo vo výške 2 498 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027), vo výške 1 387 tis. eur. Rozpočet bol upravený na úroveň 310 514 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch a prostriedky z dôvodu vysporiadania finančných prostriedkov za nezrovnalosti a vratky40, z toho rozpočet za Program Slovensko bol upravený na úroveň 309 303 tis. eur, za Program Rybné hospodárstvo na úroveň 0 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom, na úroveň 1 211 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov v roku 2025 bolo vo výške 309 911 tis. eur, z toho za Program Slovensko vo výške 308 700 tis. eur a za programy európskej územnej spolupráce, pre ktoré je MF SR platobným orgánom, vo výške 1 211 tis. eur. Za Program Rybné hospodárstvo nedošlo v roku 2025 k čerpaniu.

Výdavky za 4. programové obdobie na opatrenia súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine realizované prostredníctvom kapitol MV SR, MŠVVM SR, MPSVR SR a MD SR boli vo výške 4 935 tis eur.41

Prostriedky za štrukturálne operácie MV SR boli rozpočtované za 4. programové obdobie 2021-2027 vo výške 3 766 tis. eur za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť). Rozpočet výdavkov bol upravený zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch na úroveň 1 613 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo na úrovni 1 613 tis. eur.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy za 3. programové obdobie 2014-2022 už neboli v roku v roku 2025 rozpočtované, nakoľko boli narozpočtované do 100 % alokácie už v roku 2024. Úprava rozpočtu o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a o vysporiadané finančné prostriedky za nezrovnalosti a vratky42 predstavovala úroveň 218 389 tis. eur a to za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, nakoľko legislatíva EÚ umožňovala prostriedky Programu rozvoja vidieka 3. programového obdobia čerpať až do 31.12.2025. Skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2025 vo výške 132 847 tis. eur. Zvyšné prostriedky neboli zaviazané z dôvodu pominutia účelu použitia prostriedkov.

Rozpočet výdavkov bol upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, o vysporiadané finančné prostriedky za nezrovnalosti a vratky43 a o presuny z dôvodu zmeny účelu použitia v rámci prechodnej vnútroštátnej pomoci

40 V roku 2025 bol rozpočet prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu upravený za Program Slovensko o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 1 837 tis. eur a za Program Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 4 tis. eur a o vysporiadané systémové nezrovnalosti vo výške 0,05 tis. eur.

41 Skutočnosť na úrovni vybraných jednorazových titulov predstavuje reálne čerpanie na základe predložených žiadostí o platbu prijímateľom.

42 V roku 2025 bol rozpočet prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu upravený za Program Rozvoja vidieka 2014-2022 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 1 114 tis. eur.

43 V roku 2025 bol rozpočet prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu upravený za Program Rozvoja vidieka 2023-2027 o vysporiadané individuálne nezrovnalosti a vratky vo výške 3 tis. eur.

Štátny záverečný účet

na výšku 119 476 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo v roku 2025 vo výške 119 476 tis. eur.

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

Schválený rozpočet výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv na rok 2025 bol vo výške 9 050 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 3 565 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 485 tis. eur).

Rozpočet výdavkov bol v prípade programov, ktorých výdavky neovplyvňujú LVV v roku 2025 upravený o nepoužité prostriedky z predchádzajúcich rokov v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách na úroveň 9 897 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 4 412 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv zostal nezmenený a to vo výške 5 485 tis. eur).

Skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 9 897 tis. eur (z toho spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ vo výške 4 412 tis. eur a spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 5 485 tis. eur).

Spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým z prostriedkov EÚ sa rozpočtuje v kapitolách zodpovedných za ich riadenie. Za programy európskej územnej spolupráce,

pri ktorých MF SR nie je platobným orgánom, sa rozpočtujú prostriedky na spolufinancovanie

v kapitole MIRRI SR, za programy medziregionálnej spolupráce v kapitole MH SR

a za programy nadnárodnej spolupráce v kapitole MIRRI SR, pričom rozpočtované prostriedky

sú v celkovej výške 2 250 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2025 upravený na úroveň 3 106 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 3 106 tis. eur. Za Program LIFE+

sa rozpočtujú prostriedky na spolufinancovanie v kapitole MŽP SR vo výške 1 315 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2025 upravený na úroveň 1 306 tis. eur a skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 1 306 tis. eur.

Spolufinancovanie k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je alokované v kapitole VPS za programy Finančného mechanizmu EHP vo výške 163 tis. eur, a NFM vo výške 175 tis. eur a v kapitole MIRRI SR za program ŠFM vo výške 5 147 tis. eur (z toho vo výške 615 tis. eur na spolufinancovanie projektov a vo výške 4 532 tis. eur na účel zabezpečenie predplatenia projektov). Upravený rozpočet bol v roku 2025 na úrovni schváleného rozpočtu a zároveň na úrovni skutočného čerpania a to vo výške 163 tis. eur v prípade EHP, 175 tis. eur v prípade NFM a 5 147 tis. eur v prípade ŠFM. Prostriedky boli poukázané na samostatný účet certifikačného orgánu MF SR vo výške 163 tis. eur v prípade EHP a 175 tis. eur v prípade NFM a na účet certifikačného platobného orgánu MIRRI SR vo výške 5 147 tis. eur v prípade ŠFM.

Spolufinancovanie k prostriedkom na spolufinancovanie Vnútorných politík EÚ (fondy pre oblasť vnútorných záležitostí na roky 2014 – 2020) sa rozpočtuje v kapitole zodpovednej za ich riadenie, ktorou je MV SR, vo výške 150 tis. eur. Rozpočet výdavkov bol v roku 2025 upravený na úroveň 50 tis. eur zohľadňujúc prostriedky zaviazané na použitie v nasledujúcich rokoch. Skutočné čerpanie výdavkov bolo vo výške 50 tis. eur.

Štátny záverečný účet

Plnenie príjmov z prostriedkov EÚ a čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ je uvedené v tabuľke č. 17. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv bez vnútorných politík EÚ je uvedené v tabuľke č. 18.

Informácie prezentované za príjmy za prostriedky EÚ, výdavky za prostriedky EÚ a výdavky na spolufinancovanie zo ŠR sú viazané výlučne na ich všeobecné ekonomické vyčíslenie. Detailnejší popis v členení podľa konkrétnych programov, cieľov atď. je predmetom hodnotenia v záverečných účtoch jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

3.4.4Zhrnutie čerpania záväzkov programových období44 po vstupe SR do EÚ

Slovenská republika v roku 2025 realizovala výdavky v rámci 4. programového obdobia 2021 – 2027 a vzhľadom na ukončovanie 3. programového obdobia 2014 – 2020 pokračovalo deklarovanie výdavkov na EK a zároveň spracovanie záverečných Účtov za vybrané operačné programy. Uvedené bolo v súlade s nariadením EP a Rady (EÚ) č. 2024/795 z 29.02.2024, ktoré o. i. umožnilo posuny termínov záverečných žiadostí o platbu a záverečného balíka uistenia o 1 rok.

V rámci 3. programového obdobia 2014 – 2020 z celkového záväzku 10 operačných programov vyčerpala SR na národnej úrovni k 31.12.2025 prostriedky EÚ vo výške 15 480 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 110,21 % z celkovej alokácie záväzku.

Zmena legislatívy EÚ vo vzťahu k možnosti preplácania 100 % deklarovaných výdavkov zo strany EK mala pozitívny dopad na príjmy z EK a vyčerpanie celej alokácie.

V priebehu apríla 2025 boli na EK zaslané posledné záverečné žiadosti o platbu za OP Integrovaná infraštruktúra a Program Interreg SK – AT. Zároveň počas roka 2025 boli spracované záverečné Účty za OP Technická pomoc, OP Rybné hospodárstvo a Program Interreg SK – CZ účelom ich odoslania na EK najneskôr do 15.02.2026.

V rámci 4. programového obdobia 2021 – 2027 sa prostriedky z rozpočtu EÚ implementujú prostredníctvom hlavného Programu Slovensko s najvyššou alokáciou 12 593 735 tis. eur a štyroch menších programov: Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027 (85 324 tis. eur), Interreg VI-A SK-AT 2021-2027 (55 500 tis. eur), INTERACT IV (45 000 tis. eur) a Programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 (15 225 tis. eur). Z celkovej alokácie 4. programového obdobia 2021 – 2027 (vo výške 12 794 784 tis. eur za zdroj EÚ) boli k 31.12.2025 vyčerpané finančné prostriedky vo výške 1 639 002 tis. eur (za zdroj EÚ), čo predstavovalo čerpanie na úrovni 12,81 %.

Prvý míľnik (platný pre všetky programy okrem Programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027, ktorý má prvý míľnik až v roku 2026) v zmysle pravidla N+3 k 31.12.2025 vo výške 1 478 647 tis. eur bol voči EK splnený. Ďalší míľnik, ktorý bude potrebné splniť za všetky programy do 31.12.2026 (vrátane Programu Rybné hospodárstvo 2021 – 2027) je vo výške 2 148 031 tis. eur.

Nad rámec pravidla N+3 je za účelom splnenia podmienky vyplatenia 100 % prostriedkov alokovaných na Program Slovensko v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu (čl. 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) 2021/1056) potrebné najneskôr do 30.10.2026 deklarovať na EK 96 191 tis. eur, aby EK tieto prostriedky uhradila členskému štátu najneskôr do 31.12.2026.

44 Údaje len za fondy ERDF, ESF/ESF+, KF, FST, ENRG, ENRAF.

Štátny záverečný účet

Európska komisia v rámci strednodobého preskúmania politiky súdržnosti Programu Slovensko iniciovala v apríli 2025 novelizáciu existujúcich právnych rámcov pod názvom „Modernizovaná politika súdržnosti“. Slovenská republika v rámci revízie Programu Slovensko vyčlenila 10,05 % alokácie (1 239 873 tis. eur) na nové strategické priority EÚ.

Revízia Programu Slovensko bola predložená EK dňa 22.12.2025 a schválená dňa 18.03.2026.

Schválenie revízie Programu Slovensko malo dopad na splnenie pravidla N+3 pre rok 2025 za všetky programy programového obdobia 2021-2027, pri ktorom došlo k zníženiu na sumu 282 242 tis. eur a pre rok 2026, ktorý bol znížený na sumu 1 972 419 tis. eur. Rovnako sa znížila suma potrebná deklarovať EK do 30.10.2026 za Program Slovensko v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu (čl. 4) na 39 963 tis. eur. Celkovo sa očakávajú zálohové platby vo výške 1,37 mld. eur, čo pozitívne ovplyvní likviditu Účtov a prispeje k rýchlejšiemu plneniu pravidla N+3, a tým sa eliminuje riziko dekomitmentu pre rok 2026.

Aktuálne, k 31.03.2026 je pre splnenie pravidla N+3 potrebné vyčerpať na národnej úrovni za všetky programy programového obdobia 2021-2027 oprávnené výdavky vo výške 292 089 tis. eur. V rámci Programu INTERACT IV je splnený prvý aj druhý míľnik.

3.4.5Zhrnutie čerpania prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti (POO)

POO Slovenskej republiky spolu s kapitolou REPowerEU je komplexnou odpoveďou na dôsledky krízy spojenej s pandémiou COVID-19, ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj reakciou na identifikované výzvy a systémové nedostatky slovenskej ekonomiky.

Je založený na globálnej vízii Slovenska ako moderného štátu, ktorý poskytuje občanom kvalitné verejné služby a Slovenska ako zdravej krajiny, ktorá vytvára predpoklad na plnohodnotné využívanie ľudského a prírodného kapitálu.

Plán vo svojich devätnástich tematických komponentoch zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré prispievajú k účinnému riešeniu významnej podskupiny hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach, ktoré Európska komisia adresovala Slovensku v rámci európskeho semestra.

Tabuľka 43 – Prehľad komponentov POO

Číslo

NÁZOV KOMPONENTU

Celková alokácia

(v mil. eur)

Zelená ekonomika

Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra

239,45

Obnova budov

629,67

Udržateľná doprava

808,22

Dekarbonizácia priemyslu

41,08

Adaptácia na zmenu klímy

116,35

Vzdelávanie

Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania

223,49

Vzdelávanie pre 21. storočie

465,33

Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl

167,22

Štátny záverečný účet

Číslo

NÁZOV KOMPONENTU

Celková alokácia

(v mil. eur)

Veda, výskum, inovácie

Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií

576,24

Prilákanie a udržanie talentov

94,09

Zdravie

Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť

1 284,60

Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie

76,21

Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť

303,34

Efektívna verejná správa a digitalizácia

Zlepšenie podnikateľského prostredia

11,16

Reforma justície

157,76

Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva

260,98

Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika)

549,14

Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financie

REPowerEU

402,90

Zdroj: NIKA

Vykonávacie rozhodnutie Rady o schválení posúdenia POO Slovenska45 a jeho príloha46 (bolo predmetom v poradí prvej aktualizácie POO) obsahujú záväzný zoznam míľnikov a cieľov korešpondujúcim k reformám a investíciám, ktoré sú v rokoch 2021-2026 implementované z aktuálnej finančnej alokácie POO. Úprava POO postupne prebehla v dôsledku zahrnutia skutočných a agregovaných dát zmeny v reálnom HDP za obdobie rokov 2020-2021, zmenou geopolitickej situácie v súvislosti s vojenskou inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu (a s tým spojený nárast cien ovplyvňujúci náklady POO) a pridaním kapitoly REPowerEU.

Slovensko tak v apríli 2023 odovzdalo Európskej komisii

aktualizovaný plán obnovy

, ktorý bol následne schválený Radou EÚ 14. júla 2023. V priebehu roka 2025 došlo v poradí druhej a tretej aktualizácii POO, ktoré boli schválené Radou EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti dňa 13. mája 2025 a 13. novembra 2025.

V poradí druhá aktualizácia47 vychádzala z priebežného vyhodnotenia implementácie opatrení a potreby zosúladiť míľniky a ciele s reálnymi implementačnými kapacitami a časovým rámcom Mechanizmu. Zahŕňala úpravy vybraných míľnikov a cieľov, vrátane ich zníženia tam, kde nebolo možné zabezpečiť ich splnenie v pôvodnom rozsahu alebo termíne, ako aj presuny finančných prostriedkov na opatrenia s vyššou mierou pripravenosti a absorpčnej kapacity. Súčasťou boli aj úpravy smerujúce k navýšeniu ambície vybraných opatrení, doplneniu nových alebo alternatívnych opatrení a technické zmeny zamerané na spresnenie ich nastavenia a zrýchlenie implementácie.

Posledná aktualizácia48 reflektovala potrebu zjednodušenia implementácie zostávajúcich opatrení a zníženia administratívnej náročnosti pri preukazovaní plnenia míľnikov a cieľov, a to

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11205-2023-INIT/en/pdf

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11205-2023-ADD-1/en/pdf

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8054-2025-INIT/sk/pdf

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8054-2025-ADD-1/sk/pdf

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14450-2025-INIT/en/pdf

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14450-2025-ADD-1/en/pdf

Štátny záverečný účet

aj na základe usmernení Európskej komisie. Súčasne umožnila úpravu alebo nahradenie vybraných míľnikov a cieľov v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2021/241. Zahŕňala najmä presuny finančných prostriedkov na opatrenia s vyššou absorpčnou kapacitou alebo na nové opatrenia, ako aj technické úpravy zamerané na zjednodušenie a jednoznačnejšie preukazovanie plnenia. Táto v poradí tretia aktualizácia zároveň zachovala súlad POO s požiadavkami Mechanizmu vrátane plnenia podielov výdavkov na digitálne a zelené ciele.

Celková finančná alokácia pre Slovenskú republiku vrátane kapitoly REPowerEU, po jej aktualizácii, dosahuje úroveň 6,407 mld. eur, pričom prístup k týmto prostriedkom je podmienený splnením stanovených míľnikov a cieľov.

Slovensko podalo v júni roku 2025 6. žiadosť o platbu z POO v hodnote približne 683 mil. eur, po odrátaní predfinancovania činí suma 591 mil. eur. V tomto istom roku v novembri podalo Slovensko aj kľúčovú 7. žiadosť o platbu z POO v hodnote približne 761 mil. eur, po odrátaní predfinancovania činí suma 658 mil. eur.

Slovenská republika podaním 7. žiadosti o platbu49 predložila Európskej komisii 130 míľnikov a cieľov z celkového počtu 221, pričom k 31.12.2025 bolo 37 míľnikov a cieľov predmetom posudzovania zo strany Európskej komisie.

Z pohľadu finančného plnenia pri vykonávaní mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bolo Slovenskej republike (vrátane predfinancovania) vyplatených viac ako 3,96 mld. eur, čo predstavuje 61,86 % z celkovej finančnej alokácie. Po vyplatení 6. a 7. žiadosti o platbu sa celkový objem disponibilných prostriedkov pre Slovensko zvýši na 5,2 mld. eur.

Implementácia opatrení POO z pohľadu platieb Európskej komisie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, viazaných na dosiahnutie míľnikov a cieľov, prebiehala v sledovanom období vo väzbe na 6. a 7. žiadosť o platbu v súlade s nastaveným harmonogramom platieb.

Vývoj čerpania prostriedkov mechanizmu POO v štátnom rozpočte mal v rokoch 2021 až 2025 rastúcu tendenciu, pričom rozhodujúci kľúčový nárast bol zaznamenaný v roku 2025. Čerpanie prostriedkov mechanizmu po odpočítaní príjmov dosiahlo v roku 2025 sumu 1,94 mld. eur, čo predstavuje 58,80 % z celkového kumulatívneho čerpania evidovaného za roky 2021 až 2025. K 31.12.2025 tak kumulatívne čerpanie v štátnom rozpočte dosiahlo 3,3 mld. eur, t. j. približne 51,46 % z celkovej alokácie POO.

49 K 17. aprílu 2026 boli v rámci komitologického výboru schválené platby za 6. a 7. žiadosť o platbu POO. Predpokladaná výška platby za 6. žiadosť o platbu predstavuje približne 590,6 mil. eur a za 7. žiadosť o platbu približne 652,86 mil. eur (so znížením z dôvodu pozastavenia čiastkovej platby za míľnik 16.7 v sume cca 5,99 mil. eur), pričom ich vyplatenie sa očakáva v mesiaci máj 2026.

Štátny záverečný účet

Graf 7 – Vývoj výdavkov ŠR na Plán obnovy po zohľadnení príjmov z EÚ

6,07 €

48,73 €

372,09 €

931,72 €

1 938,63 €

0,00 €

500,00 €

1 000,00 €

1 500,00 €

2 000,00 €

2 500,00 €

2021

2022

2023

2024

2025

Vývoj výdavkov štátneho rozpočtu na Plán obnovy po zohľadnení príjmov z EÚ

Pozn.: Údaje predstavujú výdavky štátneho rozpočtu evidované na zdrojoch 1P01 a 3P01Zdroj: NIKA

po zohľadnení príjmov.

Súčasne platí, že vzhľadom na zostávajúci objem alokácie a potrebu ukončenia implementácie investícií a reforiem v stanovenom období bude z pohľadu absorpcie výdavkov a finančného uzatvárania implementácie mimoriadne významný rok 2026.

Graf 8 – Čerpanie prostriedkov POO podľa komponentov

0,00

200,00

400,00

600,00

800,00

1 000,00

1 200,00

1 400,00

Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra

Obnova budov

Udržateľná doprava

Dekarbonizácia priemyslu

Adaptácia na zmenu klímy

Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch

Vzdelávanie pre 21. storočie

Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl

Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu a inovácií

Lákanie a udržanie talentov

Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť

Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie

Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť

Zlepšenie podnikateľského prostredia

Reforma justície

Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva

Digitálne Slovensko

Repower

ALOKÁCIA

SPOLU čerpanie 2021 - 2025

Čerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti podľa komponentov (stav k 31. 12. 2025)

Millions

Pozn.: Údaje predstavujú výdavky štátneho rozpočtu evidované na zdrojoch 1P01 a 3P01 Zdroj: NIKA

po zohľadnení príjmov.

Vývoj v plnení zostávajúcich míľnikov a cieľov môže ovplyvniť časovanie predkladania ďalších žiadostí o platbu Európskej komisii a nadväzne aj tempo čerpania prostriedkov v štátnom rozpočte, pričom v ďalšom období možno očakávať jeho zvýšenú dynamiku aj v nadväznosti na nižšiu úroveň čerpania v predchádzajúcich rokoch. V záverečnom období implementácie bude preto dôraz kladený najmä na opatrenia s identifikovanými odchýlkami

Štátny záverečný účet

od plánovaného harmonogramu dotknutých projektov, ako aj na prijímanie opatrení na elimináciu faktorov ovplyvňujúcich ich implementáciu zo strany vykonávateľov.

Za účelom pravidelného vyhodnocovania pokroku v implementácii opatrení z POO bolo ešte v roku 2023 schválené na rokovaní vlády SR uznesenie vlády č. 629 z 29.novembra 2023, v zmysle ktorého mala byť na rokovanie vlády predložená Správa o pokroku pri implementácii POO Slovenskej republiky spolu s návrhom ďalšieho postupu. Hlavným cieľom tohto materiálu bolo na základe hĺbkovej analýzy aktuálneho stavu implementácie investícií a reforiem POO poukázať na problémy a riziká pri ich implementácii na úrovni jednotlivých vykonávateľov. Rovnako boli v predkladanom materiáli zadefinované návrhy konkrétnych riešení identifikovaných problémov a elimináciu rizík tak, aby míľniky a ciele POO boli plnené riadne a včas. Uvedené bolo realizované prijatím uznesenia vlády SR č. 125 zo 6.marca 2024 k Správe o pokroku v implementácii POO Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda SR pravidelne každé dva mesiace posudzuje pokrok pri implementácií POO. Posledná Správa o pokroku v implementácii POO Slovenskej republiky - aktualizácia k 31.3.2026 bola schválená na rokovaní vlády SR dňa 8.4.2026.

3.4.6Stav implementácie Plánu obnovy vo väzbe na platby z EÚ

Slovenskej republike bolo k 31.12.2025 vyplatených päť žiadostí o platbu.

Prvá žiadosť o platbu v celkovej výške 458 277 000 eur (398,7 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) bola založená na úspešnom splnení 14 míľnikov. Tieto míľniky sa týkajú reformy justície, oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a vzdelávania, fiškálneho rámca, energetiky, udržateľnej mobility, boja proti korupcii a digitalizácie verejného sektora, ako aj systému auditu a kontroly Slovenska na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Druhá žiadosť o platbu v celkovej výške 814 715 000 eur (708,8 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) bola vyplatená Slovenskej republike v marci 2023. Druhá žiadosť o platbu bola zložená zo 16 míľnikov a cieľov, z ktorých ako kľúčové sa javia optimalizácia siete nemocníc, novela zákona o odpadoch, reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou, adaptácia regiónov na klimatickú zmenu, či reforma riadenia a podpory výskumu, vývoja a inovácií.

Tretia žiadosť o platbu v celkovej výške 814 715 000 eur (662,4 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) bola vyplatená Slovenskej republike v decembri 2023. Tretia žiadosť o platbu bola zložená z 27 míľnikov a cieľov týkajúcich sa rôznorodých oblastí, od udržateľných opatrení súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie, obnovy budov, dekarbonizácie priemyslu, či udržateľnej dopravy. V rámci oblasti vzdelávania sa podporila dostupnosť, rozvoj a kvalita predprimárneho a inkluzívneho vzdelávania a začala sa reforma vysokých škôl. Tretia žiadosť obsahuje aj viacero opatrení pre efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu, inovácií. Ďalšiu oblasť tvoria opatrenia na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí vrátane obnovy vozového parku pre policajný zbor a opatrenia na podporu digitalizácie spoločnosti a ekonomiky.

Žiadosť o štvrtú platbu v celkovej výške 923 828 000 eur (798,7 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) bola Európskej komisii predložená v decembri 2023 a predbežne pozitívne vyhodnotená v júli 2024. Štvrtá žiadosť o platbu vyplatená Slovenskej republike v októbri 2024 bola zložená z 15 míľnikov a cieľov predovšetkým v oblasti školstva

Štátny záverečný účet

100

a vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, reformy justície a boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí.

Piatu žiadosť o platbu v celkovej výške 570 388 736 eur (492 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) Slovenská republika obdržala v júli 2025. Piata žiadosť o platbu je zložená z 21 míľnikov a cieľov, predovšetkým v oblasti obnovy budov, udržateľnej dopravy, dekarbonizácie priemyslu, adaptáciu na zmenu klímy, vzdelávania a riadenia vedy výskumu a inovácií, dostupnosti zdravotnej starostlivosti, boja proti korupcii a digitalizácie. Piata žiadosť obsahuje aj zverejnenie Akčného plánu pre vodík a uvedenie Energetického dátového centra do prevádzky, ktoré sú súčasťou kapitoly REPowerEU.

Žiadosť o šiestu platbu, v celkovej výške 976 600 254 eur (844,2 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) s novou alokáciou po dopade revízie a simplifikácie 683 255 024 eur (590,6 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) bola Európskej komisii predložená koncom júna 2025 a k 31.12.2025 bola v procese hodnotenia zo strany Európskej komisie. V dôsledku revízie POO došlo k odstráneniu čiastkových míľnikov a cieľov, ako aj k presunu míľnikov a cieľov do neskorších žiadostí o platbu. Šiesta žiadosť o platbu bola po úprave zložená z 19 míľnikov a cieľov týkajúcich sa rôznorodých oblastí. Významnú časť tvoria investície týkajúce sa sociálnej a zdravotnej starostlivosti, zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných domov a obnovy verejných historických a pamiatkových chránených budov. Ďalšie míľniky a ciele sú tiež prepojené s oblasťami vzdelávania a riadenia vedy, výskumu a inovácií, lákania a udržania talentov, zlepšenia podnikateľského prostredia, opatrení spojených s reformou justície, boja proti korupcii a digitalizácia a tiež opatrení zahrnutých do REPowerEU.

Siedmu žiadosť o platbu v celkovej výške 693 517 408 eur (599,5 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) s novou alokáciou po dopade revízie a simplifikácie 761 212 461 eur (658 mil. eur po odrátaní predbežného financovania) Slovenská republika predložila koncom novembra 2025. Táto žiadosť o platbu je zložená z 12 míľnikov a 6 cieľov, predovšetkým z rôznych oblastí ako sociálna a zdravotná starostlivosť, dekarbonizácia priemyslu, investície spojenej s debarierizáciou školských budov, zlepšenie podnikateľského prostredia a REPowerEU. Významnú časť tvoria aj opatrenia v komponente Digitálne Slovensko so zameraním na lepšie služby pre občanov a podnikateľov.

Vykonané revízie vychádzali z aktuálneho stavu implementácie v roku 2025 a časových možnosti plnenia míľnikov a cieľov POO. Zároveň platí, že v nadväznosti na ďalší vývoj implementácie a plnenie zostávajúcich míľnikov a cieľov môže byť v odôvodnených prípadoch potrebné pristúpiť k ďalším úpravám POO v rámci pravidiel stanovených legislatívou EÚ.

Štátny záverečný účet

101

Tabuľková príloha k hotovostnému plneniu ŠR

Tab. č. 1

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2025

Tab. č. 2

Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2025

Tab. č. 3

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2025

Tab. č. 4

Príjmy kapitol ŠR za rok 2025 – záväzné ukazovatele

Tab. č. 5

Príjmy štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2025

Tab. č. 6

Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2025

Tab. č. 7

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2025

Tab. č. 8

Bežné transfery za rok 2025

Tab. č. 9

Kapitálové výdavky za rok 2025

Tab. č. 10

Finančné operácie na samostatných účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2025

Tab. č. 11

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2025

Tab. č. 12

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2025

Tab. č. 13

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2025

Tab. č. 14

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2025

Tab. č. 15

Čerpanie rezervy predsedu vlády SR za rok 2025

Tab. č. 16

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2025

Tab. č. 17

Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR

Tab. č. 18

Prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ podľa kapitol ŠR

Tab. č. 19

Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2025

Tab. č. 20

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2025 a 2024

Tab. č. 21

Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2025

Tab. č. 22

Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2025

Tab. č. 23

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2025

Tab. č. 24

Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2025

Tab. č. 25

Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2025

Tab. č. 26

Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2025

Tab. č. 27

Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2025

Tab. č. 28

Systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe za rok 2025

Tab. č. 29

Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2025

Tab. č. 30

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2025

Tab. č. 31

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2025

Tab. č. 32

Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2025

Tab. č. 33

Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozp. hospodárenia za rok 2025

Tab. č. 34

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác za rok 2025