1

D ô v o d o v á s p r á v a

•Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane maloletých osôb v digitálnom priestore a o povinnostiach poskytovateľov platforiem sociálnych sietí a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Horecký, Peter Stachura a Monika Kolejaková.

I. Spoločenský kontext a identifikácia problému

Predkladaný návrh zákona reaguje na zásadnú spoločenskú zmenu, ktorou je presun podstatnej časti sociálnej komunikácie, sebaprezentácie, voľnočasových aktivít a nadväzovania vzťahov detí a mladistvých do digitálneho prostredia. Platformy sociálnych sietí sa stali dominantným mediálnym a komunikačným priestorom pre generáciu detí a dospievajúcich, pričom ich dizajn je systematicky optimalizovaný tak, aby maximalizoval čas strávený na platforme - a to prostredníctvom mechanizmov vedome využívajúcich psychologické zraniteľnosti používateľov, vrátane dopaminergických spätnoväzbových slučiek, variabilného systému odmeňovania a nekonečného scrollovania.

Hoci digitálne služby prinášajú nezanedbateľné prínosy v oblasti komunikácie, vzdelávania a spoločenského zapojenia, pri maloletých osobách vytvárajú osobitné a empiricky zdokumentované riziká. Ide najmä o riziká nadmerného používania (online závislosť), oslabenia súkromia, kyberšikany, online vydierania, groomingu, vystavenia pornografickému alebo inak nevhodnému obsahu, obsahu podporujúcemu sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, samovražedné správanie alebo extrémne násilie, ako aj riziká spojené so syntetickým manipulatívnym obsahom. Osobitne zraniteľnou skupinou sú deti mladšie ako 16 rokov, ktoré vzhľadom na svoju rozumovú a emocionálnu nezrelosť nie sú schopné primerane vyhodnotiť dôsledky svojho konania v digitálnom prostredí, obchodné a behaviorálne mechanizmy platforiem, ani riziká vyplývajúce z kontaktu s cudzími osobami online.

Pojem grooming označuje v navrhovanom zákone (§ 2 písm. m) manipulatívne nadväzovanie dôverného vzťahu s maloletou osobou s cieľom jej sexuálneho zneužitia, sexuálneho vykorisťovania alebo iného obdobného zneužitia. Výskumy ukazujú, že tento jav sa vo veľkej miere odohráva práve na platformách sociálnych sietí, kde útočníci využívajú anonymitu, priamy prístup k maloletým cez funkcie súkromných správ, znalosti o záujmoch a každodennom živote obetí získané z verejných profilov a oslabenú schopnosť dospievajúcich rozpoznať manipulatívne vzorce správania. Absencia efektívnych vekových bariér robí z platforiem sociálnych sietí ideálne prostredie pre predátorov.

Vedecké poznatky jednoznačne poukazujú na súvislosť nadmerného a neprimeraného využívania platforiem sociálnych sietí maloletými osobami s nárastom depresií, úzkostných porúch, porúch príjmu potravy, kyberšikany, sebapoškodzovania a zníženej schopnosti koncentrácie. Algoritmy odporúčacích systémov sú schopné identifikovať

2

zraniteľných mladých používateľov a systematicky im podávať obsah, ktorý ich zraniteľnosť prehlbuje a predlžuje čas strávený na platforme na úkor iných aktivít nevyhnutných pre zdravý vývin.

II. Komparatívna analýza - medzinárodný a európsky legislatívny kontext

V rokoch 2024 - 2026 došlo na globálnej úrovni k zásadnému posunu v regulačnom prístupe k prístupu maloletých na sociálne siete. Odklon od tzv. sebadeklaračného modelu, kde stačilo zaškrtnúť, že používateľ spĺňa vekovú podmienku, smerom k povinnej technickej verifikácii veku (age assurance / age verification) je poháňaný rastúcim objemom dôkazov o negatívnom vplyve algoritmicky riadených platforiem na duševné zdravie mladistvých. Tvorba predkladaného zákona vychádza z dôkladnej analýzy nasledovných legislatívnych prístupov:

Austrália - prvý globálny model plošného zákazu

Austrália sa stala 10. decembra 2025 prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla a reálne implementovala celoplošný zákaz prístupu maloletých na sociálne siete. Zákon Online Safety Amendment (Social Media Minimum Age) Act 2024 stanovuje absolútnu vekovú hranicu 16 rokov bez možnosti rodičovského súhlasu. Zákon presúva celú zodpovednosť na platformy - sankcii až do výšky 49,5 milióna AUD (cca 30 mil. EUR) podliehajú platformy, nie rodičia ani deti. V januári 2026 austrálsky regulátor eSafety Commissioner oznámil zrušenie prístupu k 4,7 miliónom účtov identifikovaných ako patriacich deťom mladším ako 16 rokov. Implementačná prax súčasne poukázala na výzvy spojené s obchádzaním zákona prostredníctvom VPN a falšovania veku, čo ukazuje na potrebu riešiť vekovú bariéru aj na úrovni obchodov s aplikáciami.

Francúzsko - civilnoprávna cesta a zákon z januára 2026

Francúzske Národné zhromaždenie schválilo v januári 2026 nový zákon zakazujúci sociálne siete deťom mladším ako 15 rokov (130 hlasov za, 21 proti). Zákon, ktorý má nadobudnúť účinnosť v septembri 2026, inovatívne zakladá neplatnosť zmlúv o poskytovaní sociálnej siete s maloletými - ide o civilnoprávnu cestu, ktorá je v súlade s právom EÚ. Pre skupinu 15-18 rokov sa zavádzajú časové limity a zákaz personalizovaných algoritmov. Francúzsky prístup inšpiroval aj tuzemský návrh zákona, osobitne úpravu v čl. II (nový § 52za Občianskeho zákonníka).

Španielsko, Dánsko, Nórsko, Slovinsko a ďalšie európske štáty

Španielsky premiér Pedro Sánchez oznámil vo februári 2026 plán zakázať prístup na sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, pričom Španielsko zároveň plánuje trestnoprávnu zodpovednosť pre vedúcich pracovníkov platforiem. Dánska vláda oznámila v novembri 2025 zámer zakázať sociálne siete pre osoby mladšie ako 15 rokov a paralelne vyvíja aplikáciu na digitálne overenie veku. Nórsko v novembri 2025 ohlásilo predloženie legislatívy so zákazom pod 15 rokov. Slovinsko vo februári 2026 oznámilo prípravu návrhu zákona pod 15 rokov. Grécko avizovalo zámer zaviesť hranicu 15 rokov. Nemecko diskutuje o zákazie pre osoby mladšie ako 14-16 rokov a disponuje tradičným regulačným rámcom Jugendmedienschutz-Staatsvertrag. Spoločná francúzsko-španielska iniciatíva z mája 2025 získala podporu 21 ministrov z 13 členských štátov EÚ.

3

Spojené kráľovstvo - Online Safety Act a smerovania k vekovej hranici 16 rokov

Online Safety Act 2023 predstavuje záväzný regulačný rámec pre ochranu maloletých online, vynucovaný regulátorom Ofcom od roku 2025 (pokuty až do 10 % globálneho obratu alebo 18 mil. GBP). Zákon nestanovuje plošný vekový zákaz, avšak ukladá platformám povinnosť efektívnej ochrany vrátane vekového overovania. V januári 2026 Snemovňa lordov schválila pozmeňujúci návrh, ktorý by platformám uložil povinnosť zaviesť vysoko účinné overenie veku pre osoby mladšie ako 16 rokov.

Európska únia - DSA, GDPR a uznesenie Európskeho parlamentu

Na úrovni EÚ neexistuje jednotný zákonný zákaz sociálnych sietí pre maloletých, avšak Nariadenie (EÚ) 2022/2065 (DSA) v čl. 28 zakotvuje povinnosť vysokej úrovne ochrany maloletých vrátane zákazu profilovej reklamy. Európska komisia v júli 2025 zverejnila záväzné usmernenia k čl. 28 ods. 4 DSA a spustila pilotný program overovania veku (blueprint pre age assurance) v piatich členských štátoch. Európsky parlament v novembri 2025 prijal nelegislatívne uznesenie (493 hlasov za, 92 proti), ktoré odporúča harmonizovanú minimálnu vekovú hranicu 16 rokov pre prístup na sociálne siete na úrovni celej EÚ s možnosťou rodičovského súhlasu od 13 do 16 rokov. Komisia výslovne uviedla, že plošný celoeurópsky zákaz patrí do právomoci členských štátov.

Malajzia - povinné elektronické overovanie totožnosti (eKYC)

Malajzia v novembri 2024 zaviedla v rámci Online Safety Act povinnosť overovania veku (eKYC) pre registráciu na sociálnych sieťach s účinnosťou od 1. januára 2026, stanovujúc vekovú hranicu 16 rokov. Malajzijský prístup povinného eKYC je kontrastom k európskemu modelu minimalizácie spracovania údajov a potvrdil, že technologicky neutrálny prístup, ktorý navrhuje predkladaný zákon, je primeranejší z hľadiska ochrany súkromia.

III. Age assurance - technologické nástroje overovania a preukazovania veku

Kľúčovým nástrojom implementácie zákonom stanovených vekových hraníc je systém age assurance - súboru technických, organizačných alebo procesných opatrení na určenie alebo potvrdenie vekovej kategórie používateľa. Navrhovaný zákon (§ 2 písm. i) rozlišuje v rámci age assurance medzi overením veku (age verification), odhadom veku a potvrdením vekového atribútu. Zákon uprednostňuje prístup minimálneho spracovania osobných údajov (privacy-preserving age assurance), t.j. preferuje potvrdenie vekového atribútu pred overovaním totožnosti.

Vekový atribút (age attribute) je podľa § 2 písm. j) elektronické potvrdenie, certifikát alebo iný technický údaj, ktorý preukazuje len skutočnosť, či fyzická osoba dosiahla ustanovenú vekovú hranicu, bez sprístupnenia dátumu narodenia, rodného čísla, čísla dokladu totožnosti alebo iného jednoznačného identifikátora. Tento koncept zodpovedá najmodernejšiemu európskemu štandardu v oblasti digitálnej identity a je plne kompatibilný s európskou peňaženkou digitálnej identity (EUDIW) podľa nariadenia eIDAS 2.0. Právny základ pre používanie vekového atribútu v elektronickom prostredí vytvára čl. V navrhovaného zákona (nový § 22a zákona o e-Governmente).

4

Invazívnejšie prostriedky overovania veku, ako sken dokladu totožnosti, rodné číslo alebo biometrické údaje, sú prípustné len subsidiárne - iba ak menej invazívny prostriedok neumožňuje primerané spoľahlivé overenie veku (§ 6 ods. 3). Tým sa zabezpečuje zásada minimalizácie spracovania osobných údajov podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR a zabraňuje sa vzniku centralizovaných databáz identifikačných údajov detí.

IV. Súčasný právny stav v Slovenskej republike a potreba osobitnej úpravy

Súčasná právna úprava v Slovenskej republike poskytuje ochranu maloletým osobám prostredníctvom viacerých všeobecných predpisov - najmä predpisov o ochrane osobných údajov (zákon č. 18/2018 Z. z. v súlade s GDPR, kde je veková hranica digitálneho súhlasu stanovená na 16 rokov), ochrane spotrebiteľa, mediálnych službách, trestnom práve a všeobecnej občianskoprávnej ochrane osobnosti. Tieto predpisy však neposkytujú jednotný, osobitne zameraný a prakticky vymožiteľný rámec pre ochranu maloletých osôb na platformách sociálnych sietí. Absentuje najmä výslovné vekové obmedzenie prístupu k registrovanému používaniu sociálnych sietí s povinnou technickou verifikáciou veku, záväzné požiadavky bezpečného dizajnu pre maloletých používateľov, pravidlá vymazania digitálnej stopy dieťaťa a osobitný dohľadový a sankčný rámec.

V oblasti občianskeho práva predkladateľ pracuje de lege lata so zákonom č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v platnom znení, do ktorého sa navrhujú cielené doplnenia v čl. II (nový § 11a a § 52za). Predkladateľ je pritom de lege ferenda vedomý skutočnosti, že v legislatívnom procese sa nachádza vládny návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý komplexne rekodifikuje súkromné právo. Navrhované doplnenia sú formulované tak, aby boli organicky integrovateľné do systému budúcej rekofikácie; nevytvárajú systémovú kolíziu s pripravovanou kodifikáciou a sledujú rovnaké hodnotové smerovanie - posilnenie ochrany osobnostných práv fyzickej osoby v digitálnom prostredí a princíp najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka budú dotknuté ustanovenia premietnuté do jeho systematiky v rámci zodpovedajúcich legislatívnych prác.

V. Cieľ, systematika a obsah návrhu zákona

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť ucelený právny rámec ochrany maloletých osôb pri používaní platforiem sociálnych sietí, ktorý primerane vyvažuje ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa s právom na súkromie a ochranu osobných údajov, slobodou prejavu, právom na informácie, technologickou neutralitou a právnou istotou poskytovateľov digitálnych služieb. Zákon zavádza (i) absolútne vekové obmedzenie prístupu maloletých do 16 rokov, (ii) povinný systém age assurance na overenie veku, (iii) záväzné požiadavky bezpečného dizajnu (safety by design) pre maloletých vo veku 16-18 rokov, (iv) zákaz profilovej reklamy a predátorských obchodných praktík voči maloletým, (v) funkčné mechanizmy nahlasovania rizikového obsahu a kontaktu vrátane groomingu, (vi) právo na vymazanie digitálnej stopy, a (vii) efektívny dohľadový a sankčný rámec.

Návrh zákona obsahuje osem článkov. Čl. I tvorí samostatný zákon o ochrane maloletých v digitálnom priestore a záväzkoch platforiem sociálnych sietí. Čl. II novelizuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vložením nového § 11a (ochrana osobného prejavu dieťaťa v digitálnom prostredí) a nového § 52za (zmluva o poskytovaní sociálnej siete maloletému a jej neplatnosť). Čl. III novelizuje zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných

5

údajov za účelom explicitného vyjasnenia vzťahu overovania veku k zásade minimalizácie a účelového obmedzenia. Čl. IV rozširuje kompetencie Rady pre mediálne služby v zákone č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách. Čl. V vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente nový § 22a zakladajúci právny základ vekového atribútu. Čl. VI dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) o povinnosť výchovy k digitálnej bezpečnosti. Čl. VII mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Čl. VIII upravuje účinnosť.

VI. Súlad s Ústavou SR a s právom Európskej únie

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s čl. 1 ods. 1 (demokratický a právny štát), čl. 16 (ochrana ľudskej dôstojnosti a osobnej slobody), čl. 19 (právo na ochranu súkromia a osobných údajov), čl. 26 (sloboda prejavu a právo na informácie) a čl. 41 ods. 1 (ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny, osobitná ochrana detí). Proporcionálnosť opatrení je zabezpečená technologicky neutrálnou úpravou, princípom minimalizácie spracovania osobných údajov, diferenciáciou povinností podľa závažnosti porušenia a zachovaním prístupu maloletých vo veku 16-18 rokov za podmienok bezpečného dizajnu.

Návrh je plne v súlade s právom Európskej únie, osobitne s nariadením DSA [čl. 28 o ochrane maloletých], nariadením GDPR [čl. 8 o vekovej hranici digitálneho súhlasu, čl. 5 o zásadách spracovania, čl. 35 o DPIA], Aktom o umelej inteligencii (EÚ) 2024/1689 [čl. 50 o transparentnosti], nariadením eIDAS 2.0 [európska peňaženka digitálnej identity a vekové atribúty], smernicou 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí, Chartou základných práv EÚ [čl. 24 o právach dieťaťa] a Dohovorom OSN o právach dieťaťa. Čl. 8 ods. 1 druhý pododsek GDPR a čl. 28 ods. 3 DSA výslovne umožňujú členským štátom prijať prísnejšie vnútroštátne opatrenia na ochranu maloletých, čím dávajú legitímny právny základ pre predkladanú úpravu.

VII. Vplyvy

Navrhovaná úprava nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Výkon dohľadu Radou pre mediálne služby bude realizovaný v rámci existujúcich kapacít, prípadne s posilnením z výnosov pokút (príjem štátneho rozpočtu).

Zákon má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Poskytovatelia platforiem sociálnych sietí budú povinní zaviesť systémy age assurance, prispôsobiť dizajn platformy požiadavkám bezpečného dizajnu (safety by design), viesť compliance dokumentáciu a zabezpečiť funkčné nahlasovacie mechanizmy. Jednorazové implementačné náklady sa odhadujú na 50 000 - 5 000 000 EUR podla veľkosti poskytovateľa; priebežné prevádzkové náklady na 80 000 - 700 000 EUR ročne. Tento negatívny vplyv je vecne odôvodnený a proporcionálny: zákon sa týka výlučne poskytovateľov platforiem sociálnych sietí - teda veľkých subjektov, nie malých a stredných podnikateľov. Pre platformy s globálnym obratom v miliardách EUR (Meta, Alphabet/Google, ByteDance) tieto náklady predstavujú zlomok percenta obratu. Zároveň obdobné povinnosti čiastočne vyplývajú aj z čl. 28 DSA, takže compliance základ pre veľkých poskytovateľov (VLOP) čiastočne existuje. Zákon navyše nepredpisuje konkrétnu technológiu age assurance, čo umožňuje zvoliť nákladovo efektívne riešenie. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie je teda

6

odôvodnený silným verejným záujmom na ochrane duševného zdravia, bezpečnosti a zdravého vývinu detí a je proporcionálny vo vzťahu k sledovanému cieľu.

Zákon má výrazne pozitívne sociálne vplyvy - znižuje vystavenie maloletých groomingu, kyberšikane, online vydieraniu a algoritmicky podporovanému návykovému správaniu a posilňuje právne postavenie zákonných zástupcov. Vplyv na informatizáciu je pozitívny - zavedenie vekového atribútu modernizuje infraštruktúru digitálnej identifikácie SR v súlade s eIDAS 2.0.

•Osobitná časť

K Čl. I (Zákon o ochrane maloletých osôb v digitálnom priestore a o povinnostiach poskytovateľov platforiem sociálnych sietí)

K §§ 1 - 3 (Predmet úpravy, základné pojmy a vymedzenie pôsobnosti)

Prvá časť zákona vymedzuje predmet úpravy, osobnú, vecnú a teritoriálnu pôsobnosť. Zákon sa vzťahuje na každého poskytovateľa platformy sociálnej siete, ktorý poskytuje službu používateľom nachádzajúcim sa na území SR, a to bez ohľadu na miesto usadenia poskytovateľa, čo zodpovedá zásadám teritoriality pri ochrane základných práv a princípu cieľového miesta použitia služby.

Definícia platformy sociálnej siete (§ 2 písm. e) je navrhnutá funkčne - podmienkou je kumulatívne splnenie požiadavky vytvárania používateľského účtu a aspoň dvoch zo štyroch taxatívne vymenovaných sociálnych funkcií - a pokrýva aktuálnu paletu služieb (TikTok, Instagram, YouTube komunity, X/Twitter, Snapchat a obdobné), pričom vylučuje čisto privátnu komunikáciu, vzdelávacie platformy a verejnú správu (§ 3). Definícia groomingu (§ 2 písm. m) je harmonizovaná so smernicou 2011/93/EÚ. Pojmový aparát je zladený s terminológiou nariadenia DSA a GDPR, čím sa predchádza kolíziám výkladu.

K §§ 4 - 5 (Vekové obmedzenie prístupu a zmluvné podmienky)

Jadrom zákona je absolútny zákaz zriadenia a používania účtu na platforme sociálnej siete pre maloletých mladších ako 16 rokov (§ 4 ods. 1). Veková hranica 16 rokov vychádza z čl. 8 GDPR, ktorý členským štátom umožňuje stanoviť vek digitálneho súhlasu v rozmedzí 13-16 rokov; Slovenská republika volí najvyššiu prípustnú hranicu zodpovedajúcu vývinovej psychológii, medzinárodnému trendu a uzneseniu Európskeho parlamentu z novembra 2025. Výslovne sa stanovuje, že rodičovský súhlas túto zábranu nenahradí (§ 4 ods. 3) - volí sa tak austrálsky model hard ban bez výnimkovej súhlasovej klauzuly. Zákaz aktívneho navádzania na obchádzanie vekovej bariéry v obchodných podmienkach alebo rozhraní (§ 4 ods. 5) reaguje na zdokumentovanú prax platforiem. § 5 zabezpečuje neplatnosť klauzúl obmedzujúcich zákonnú ochranu maloletých a zakazuje registračný dizajn vedúci k opakovaným pokusom o registráciu po neúspešnom overení veku.

7

K §§ 6 - 8 (Age assurance - preukazovanie veku a ochrana osobných údajov)

Tretia časť upravuje technologicky neutrálny systém age assurance. Zákon nestanovuje konkrétnu technológiu overenia, ale výsledok (primerané spoľahlivé preukázanie splnenia vekovej podmienky) a kritériá primeranosti (§ 6 ods. 2). Prednostne sa preferuje potvrdenie vekového atribútu (age attribute) ako privacy-preserving riešenie kompatibilné s európskou peňaženkou digitálnej identity (EUDIW). Invazívnejšie prostriedky (sken dokladu totožnosti, biometria) sú povolené len subsidiárne - ak menej invazívny prostriedok nepostačuje (§ 6 ods. 3). Tým sa realizuje zásada minimalizácie spracovania z GDPR. Zakazuje sa akékoľvek sekundárne použitie overovacích údajov na profilovanie alebo reklamu (§ 6 ods. 5). § 7 rieši retrospektívne overenie existujúcich účtov v prechodných lehotách. § 8 zavádza povinnosť dokumentovať opatrenia a vykonávať posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) podľa čl. 35 GDPR.

K §§ 9 - 10 (Bezpečný dizajn a ochrana maloletých pred reklamnými praktikami)

Štvrtá časť obsahuje normatívne požiadavky safety by design pre platformy prístupné maloletým vo veku 16-18 rokov. § 9 ods. 2 taxatívne vymenúva minimálne prvky bezpečného dizajnu: predvolené súkromné nastavenie, zákaz verejného zobrazovania kontaktných a polohových údajov, jednoduché blokovanie a nahlasovacie nástroje, možnosť neprofilovaného odporúčania obsahu, varovanie o čase a dostupnosť pomoci pri groomingu, kyberšikane, sebapoškodzovaní a poruchách príjmu potravy. § 9 ods. 3 zavádza zákaz rizikových dizajnových prvkov - návykových slučiek (variable reward loops), automatického prehrávania, invazívnych notifikácií a dark patterns vedúcich k dlhšiemu používaniu. § 10 zakazuje profilovú reklamu voči maloletým, sekundárne využitie overovacích údajov a predátorské obchodné praktiky využívajúce psychologickú nezrelosť maloletých (virtuálne meny, loot boxy, gamifikované odmeny).

K §§ 11 - 12 (Nahlasovanie rizikového obsahu a vymazanie digitálnej stopy)

§ 11 zakladá povinnosť poskytovateľa prevádzkovať jednoduchý, prístupný a účinný nahlasovací mechanizmus pre kyberšikanu, grooming, sexuálne zneužívanie, sebapoškodzovanie, pornografický obsah a syntetický manipulatívny obsah zobrazujúci dieťa. Ustanovenie reaguje na zdokumentovanú nedostatočnosť súčasných nahlasovacích rozhraní platforiem a v plnom rozsahu dopĺňa čl. 28 DSA.

§ 12 zaväzuje poskytovateľa k okamžitému znemožneniu účtu a vymazaniu alebo anonymizácii digitálnej stopy maloletého mladšieho ako 16 rokov pri zistení tohto faktu, pričom sa explicitne zachovávajú výnimky pre orgány činné v trestnom konaní a na ochranu zákonných nárokov. Zákonným zástupcom sa zaručuje procesné právo požiadať o preskúmanie a znemožnenie/vymazanie účtu v 15-dňovej lehote, avšak bez nároku na prístup k súkromnej komunikácii maloletého (§ 12 ods. 4), čím sa vyvažuje záujem na ochrane s autonómiou dospievajúceho.

K §§ 13 - 17 (Dohľad, správne delikty, pokuty a metodické usmernenia)

8

Piata časť zveruje výkon dohľadu Rade pre mediálne služby (RMS), ktorá má ako regulátor v oblasti online a mediálneho priestoru potrebnú technickú expertízu. Pôsobnosť RMS sa koordinuje s ÚOOÚ SR a príslušnými ministerstvami. Sankčná štruktúra (§ 16) diferencuje medzi závažnejšími porušeniami (pokuta do 1 mil. EUR alebo 2 % obratu) a menej závažnými (pokuta do 250 000 EUR alebo 1 % obratu), čo je v súlade s DSA a GDPR. Explicitné pravidlo ne bis in idem v § 16 ods. 3 zabraňuje dvojitému sankcionovaniu za ten istý skutok podľa tohto zákona a DSA súčasne. § 17 zakladá povinnosť RMS vydávať metodické usmernenia a zveruje Ministerstvu investícií pôsobnosť vydať vyhlášku k technickým požiadavkám age assurance.

K §§ 18 - 20 (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia)

§ 18 zakotvuje interpretačný príkaz v súlade s právom EÚ, Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj primát zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Zároveň obsahuje klauzulu, ktorá vylučuje výklad ukladajúci poskytovateľom povinnosť zakázanú právom EÚ. § 19 stanovuje prechodné lehoty: šesť mesiacov na zosúladenie registrácie a bezpečného dizajnu, deväť mesiacov na retrospektívne overenie existujúcich účtov, tri mesiace na vydanie prvého metodického usmernenia RMS a šesť mesiacov na vydanie vyhlášky po nadobudnutí účinnosti § 17 ods. 2. § 20 obsahuje notifikačnú klauzulu pre potreby smernice (EÚ) 2015/1535.

K Čl. II (Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník)

K bodu 1 (§ 11a)

Nový § 11a zakotvuje v Občianskom zákonníku osobnostné právo dieťaťa (alebo fyzickej osoby po dovŕšení plnoletosti) na ochranu pred neoprávneným sprístupnením alebo spracúvaním obrazového, zvukového, audiovizuálneho alebo iného osobného prejavu z obdobia detstva. Ustanovenie poskytuje aktívnu legitimáciu na uplatnenie nárokov zodpovedajúcich neoprávnenému zásahu do osobnostných práv - zákazu ďalšieho zásahu, odstránenia následkov a primeraného zadosťučinenia. Osobitne je zakotvená povinnosť prihliadať na najlepší záujem dieťaťa pri posudzovaní primeranosti zásahu, čo implementuje čl. 24 Charty základných práv EÚ.

Predkladateľ pracuje de lege lata so zákonom č. 40/1964 Zb. v platnom znení. Je si vedomý, že v legislatívnom procese sa nachádza vládny návrh nového Občianskeho zákonníka; navrhované doplnenie § 11a je formulované hodnotovo a systematicky koherentne s pripravovanou rekodifikáciou a bude v jej rámci zodpovedajúco premietnuté.

K bodu 2 (§ 52za)

Nový § 52za rieši zmluvnoprávnu stránku vzťahu maloletého s platformou a inšpiruje sa inovatívnym francúzskym modelom z roku 2026: zmluva o

9

poskytovaní služby platformy sociálnej siete uzavretá s maloletou osobou mladšou ako 16 rokov je zo zákona neplatná. Na základe tejto neplatnosti vzniká poskytovateľovi reštitučná povinnosť - bez zbytočného odkladu znemožniť používanie účtu a vymazať alebo anonymizovať spracúvané osobné údaje. Neplatnosť neprimeraných zmluvných podmienok pre maloletých používateľov zabraňuje jednostrannému prenosu zodpovednosti a rizika na slabšiu zmluvnú stranu.

K Čl. III (Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov)

Vkladaný nový odsek 3 v § 15 explicitne rieši interakciu minimálneho veku prístupu k platformám sociálnych sietí s GDPR. Ustanovenie zabraňuje využitiu údajov získaných pri overovaní veku (age assurance) na akýkoľvek iný účel vrátane profilovania a reklamy, čím v zákone o ochrane osobných údajov zakotvuje princíp účelového obmedzenia súladne s čl. 5 ods. 1 písm. b) GDPR. Toto ustanovenie je nevyhnutné pre zabezpečenie koherentného výkladu oboch zákonov orgánmi dohľadu a súdmi.

K Čl. IV (Zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách)

Novelizácia zákona o mediálnych službách prispieva do systematického usporiadania regulačného rámca tým, že zaraďuje pôsobnosť orgánu dohľadu podľa nového zákona medzi úlohy Rady pre mediálne služby (nové písmeno aa) v § 110 ods. 3). Súčasne sa v § 145b dopĺňa oprávnenie RMS ukladať pokuty podľa nového zákona a v § 110 ods. 6 sa zakladá povinná koordinácia iných orgánov verejnej správy pri plnení týchto úloh. Zmeny sú technickej povahy a sledujú koherenciu legislatívneho rámca regulácie digitálneho priestoru.

K Čl. V (Zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente)

Vkladaný § 22a do zákona o e-Governmente vytvára zákonný základ pre vekový atribút ako štandardizovaný technický nástroj age assurance, ktorý preukazuje len splnenie vekovej podmienky bez odhalenia identifikačných údajov. Vekový atribút zodpovedá princípu privacy by design a umožňuje plné využitie európskej peňaženky digitálnej identity (EUDIW) v súlade s nariadením eIDAS 2.0 (nariadenie EÚ č. 910/2014 v znení nariadenia EÚ 2024/1183). Tým sa štandardizuje infraštruktúra age assurance nielen pre potreby tohto zákona, ale aj pre budúce legislatívne iniciatívy v oblasti digitálnej ochrany. Podrobnosti sa zverujú vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

10

K Čl. VI (Zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon)

Vkladaný § 152d zaväzuje školy integrovať do výchovno-vzdelávacieho procesu systematické vzdelávanie o bezpečnom používaní digitálnych technológií, ochrane osobných údajov, rizikách sociálnych sietí, syntetickom manipulatívnom obsahu, kyberšikane, groomingu a online vydieraní. Tento komponent zákona je zásadný pre dlhodobú efektivitu regulačného rámca - zákaz a technické bariéry sú nevyhnutnou, avšak nie postačujúcou podmienkou; ochrana maloletých si vyžaduje súčasné budovanie digitálnej gramotnosti a odolnosti. Povinnosť informovať zákonných zástupcov (§ 152d ods. 3) posilňuje partnerskú úlohu rodiny. Regulácia používania komunikačných prostriedkov pri školských aktivitách v školskom poriadku reaguje na zdokumentovaný negatívny vplyv prítomnosti smartfónov na vzdelávací proces a medziľudské vzťahy.

K Čl. VII (Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon)

Vkladaná nová priťažujúca okolnosť v § 138 (nové písmeno k)) postihuje páchanie trestných činov voči deťom prostredníctvom verejne alebo hromadne prístupných online platforiem. Táto okolnosť systematicky zvyšuje závažnosť konania z hľadiska rozsahu potenciálnych obetí, anonymity páchateľa, ťažšej odhaliteľnosti a zložitejšej ochrany obete. Zmena sa uplatní naprieč celým Trestným zákonom - pri groomingu (§ 201 Tr. z.), sexuálnom zneužívaní, šírení detskej pornografie, kyberšikane aj ďalších trestných činoch páchaných online voči deťom. Zmena je minimálne invazívna do systému Trestného zákona a zároveň jasne vyjadruje postoj zákonodarcu k online predátorom a zneužívateľom.

K Čl. VIII (Účinnosť)

Navrhuje sa odložená účinnosť zákona od 1. júla 2027. Takto nastavená legisvakancia umožňuje poskytovateľom platforiem sociálnych sietí zaviesť systémy age assurance, implementovať opatrenia bezpečného dizajnu a pripraviť dokumentáciu; Rade pre mediálne služby vydať metodické usmernenia a zabezpečiť dohľadové kapacity; Ministerstvu investícií vydať vyhlášku o technickom výkone age assurance a školám pripraviť vzdelávacie obsahy. Čl. I § 17 ods. 2 a čl. V nadobúdajú účinnosť skôr - od 1. januára 2027 - aby bol zabezpečený dostatočný priestor na vydanie vyhlášky pred hlavnou účinnosťou zákona.