D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Martina Bajo Holečková a Mária Kolíková.

Cieľom návrhu je upraviť niektoré aspekty volieb do orgánov územnej samosprávy tak, aby boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a odporúčaniami Benátskej komisie a posilnili princíp rovnosti volebného práva.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal 28. januára 2026 na Ústavný súd Slovenskej republiky (sp. zn. KVOP 2870/2024) návrh na začatie konania o súlade § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 377/1990 Zb. s čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Ústavný súd Slovenskej republiky tento návrh prijal na ďalšie konanie 25. marca 2026 (sp. zn. PL. ÚS 8/2026). Verejný ochranca práv k podaniu návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky vydal stanovisko.1

Verejný ochranca práv následne listom zo 16. apríla 2026 (sp. zn. 4923/2026/KVOP) zaslal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky komplexný podnet na zmenu a doplnenie viacerých zákonov v súvislosti s posilnením rovnosti volebného práva.2 Tento podnet vychádzal z rozsiahleho prieskumu, ktorý verejný ochranca práv uskutočnil vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch a v 34 obciach a mestách rôznych veľkostí. Z prieskumu vyplynulo, že k porušeniu rovnosti volebného práva pri určovaní volebných obvodov došlo v 75 % preskúmaných samosprávnych krajov a v 79 % preskúmaných obcí a miest.

V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, kde § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 377/1990 Zb. priamo bráni určovať volebné obvody pomerne k počtu obyvateľov, dosiahli rozdiely medzi volebnými obvodmi v komunálnych voľbách v roku 2022 až 146 % (pomer váhy hlasov 67,97 : 1). Vo volebnom obvode č. 8 (mestská časť Devín) postačoval na zvolenie zisk 401 hlasov, vo volebnom obvode č. 9 (mestská časť Devínska Nová Ves) nepostačoval na zvolenie ani zisk 996 hlasov.

Napriek tomu Národná rada Slovenskej republiky pri prerokovaní návrhu poslancov Igora Šimka a Andreja Sitkára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice (tlač 907), schválila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 907a), ktoré

1

https://vop.gov.sk/obratil-som-sa-na-ustavny-sud-sr-volebne-obvody-v-bratislave-porusuju-princip-

rovnosti-hlasov/

.

2

https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2026/04/List_poslancom_NR_SR_Legislativne-zmeny-

volebne_obvody_14-04-2026.pdf

obsahovo prevzali napadnuté ustanovenie zákona o hlavnom meste a zaviedli ho aj do košického zákona, a to aj na úroveň miestnych zastupiteľstiev mestských častí mesta Košice.

Verejný ochranca práv v reakcii na vyjadrenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šimka uviedol, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky nenapadne celý zákon o meste Košice a nespochybňuje vôľu zákonodarcu zmeniť územné členenie mesta; napadne výlučne tie dve ustanovenia, ktoré spôsobia, že hlasy voličov v jednotlivých volebných obvodoch budú mať výrazne odlišnú váhu. V tom istom vyjadrení zdôraznil, že:

“Aj obyvatelia mesta Košice požívajú ochranu verejného ochrancu práv. Aj obyvatelia Košíc majú ústavné právo na rovnosť ich volebného práva a rovnako majú mať ako kandidáti rovnaký prístup k voleným funkciám. Podľa Ústavy SR má každý občan právo voliť a byť volený za rovnakých podmienok. Jedným zo základných pilierov demokracie je zásada „jeden človek – jeden hlas", teda požiadavka, aby mal hlas každého voliča približne rovnakú váhu."3

Slovenská republika je dlhodobo v omeškaní s implementáciou rozhodnutia Výboru Organizácie spojených národov pre ľudské práva vo veci István Mátyus proti Slovensku (Comm. 923/2000) z 22. júla 2002, ktorý konštatoval porušenie rovnosti volebného práva v súvislosti s nerovnomerným určením volebných obvodov pri voľbách do mestského zastupiteľstva v meste Rožňava v roku 1998 a uložil Slovenskej republike prijať opatrenia na zabránenie opakovaniu obdobných situácií. K prijatiu takýchto opatrení nedošlo ani po uplynutí takmer 24 rokov.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je preto:

a) v zákone č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva spresniť pravidlo určovania veľkosti volebných obvodov tak, aby maximálny prípustný rozdiel počtu obyvateľov pripadajúcich na poslanecký mandát medzi jednotlivými volebnými obvodmi neprekročil 15 %, čo zodpovedá štandardu Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie),

b) v zákone č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave nahradiť napadnuté ustanovenie § 11 ods. 2 druhej vety úpravou prevzatou z platného zákona o meste Košice, ktorú verejný ochranca práv vo svojom návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne uvádza ako pozitívny príklad,

c) zo zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice vypustiť ustanovenia, ktoré boli do schváleného textu vložené pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v tlači 907a a ktoré preberajú napadnuté riešenie z bratislavského zákona, a to predtým, než tieto ustanovenia nadobudnú aplikačný význam pri budúcich voľbách do orgánov samosprávy mesta Košice,

d) predĺžiť dobu medzi určením volebných obvodov a konaním volieb na najmenej jeden rok pred skončením volebného obdobia príslušného zastupiteľstva tak, aby bol dostatok času na efektívny prieskum zákonnosti uznesení o utvorení volebných obvodov,

3

https://vop.gov.sk/reakcia-na-vyjadrenie-poslanca-narodnej-rady-slovenskej-republiky-igora-simka-

hlas-socialna-demokracia-k-informacii-ze-napadnem-cast-zakona-o-meste-kosice-na-ustavnom-sude-

sr/

e) v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok skrátiť lehoty na rozhodovanie o protestoch prokurátora a o správnych žalobách proti uzneseniam zastupiteľstiev o utvorení volebných obvodov tak, aby bol prieskum zákonnosti týchto uznesení reálne uskutočniteľný v čase pred konaním volieb.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s jej čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 69 ods. 2 a 5, s ústavnými zákonmi, s nálezmi a uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä PL. ÚS 13/2023, IV. ÚS 96/07, II. ÚS 67/2011, PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 71/2018; konanie PL. ÚS 8/2026), s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach), s rozhodnutím Výboru OSN pre ľudské práva vo veci István Mátyus proti Slovensku, s odporúčaniami Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie), CDL-AD(2002)023rev2-cor-e, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B.Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva)

K bodu 1 (§ 134 ods. 1) a k bodu 3 (§ 166 ods. 1)

Navrhuje sa spresnenie pravidla pri určovaní veľkosti volebných obvodov pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí. Doterajšie znenie ukladá utvárať volebné obvody „pomerne k počtu obyvateľov" samosprávneho kraja alebo obce; podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenia sp. zn. II. ÚS 67/2011, IV. ÚS 96/07, PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 71/2018; nález sp. zn. PL. ÚS 13/2023) toto ustanovenie znamená, že na každý poslanecký mandát musí pripadať približne rovnaký počet obyvateľov a veľké rozdiely v počte obyvateľov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát „nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody". Prieskum verejného ochrancu práv však ukázal, že obce a samosprávne kraje vo väčšine prípadov nie sú schopné tento výklad aplikovať. Zavádza sa preto kvantifikovaná hranica maximálneho prípustného rozdielu medzi volebnými obvodmi vo výške 15 % obyvateľov obce alebo samosprávneho kraja, ktorá vychádza z odporúčaní Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia, Kódex dobrej praxe vo volebných záležitostiach, CDL-AD(2002)023rev2-cor-e, bod I.2.2).

K bodu 2 (§ 134 ods. 2) a k bodu 4 (§ 166 ods. 3)

Navrhuje sa, aby zastupiteľstvo určilo a zverejnilo volebné obvody a počet poslancov v nich najneskôr jeden rok pred skončením svojho volebného obdobia. Doterajšia úprava neurčuje pre prijatie tohto uznesenia presnú lehotu (lehota sa určuje individuálne v rozhodnutí o vyhlásení volieb a môže byť aj kratšia ako 110 dní pred konaním volieb), čo prakticky vylučuje včasný prieskum zákonnosti. Predĺženie tejto doby na jeden rok pred koncom volebného obdobia vytvára dostatočný časový priestor pre konanie o proteste prokurátora, pre konanie pred správnym súdom o správnej žalobe a pre prípadné kasačné konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.

K čl. II (zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave)

Navrhuje sa nové znenie § 11 ods. 2, ktorým sa z právnej úpravy postavenia mestského zastupiteľstva hlavného mesta vypúšťa druhá veta v doterajšom znení viažuca určovanie volebných obvodov na hranice mestských častí a garantujúca každej mestskej časti aspoň jedného poslanca mestského zastupiteľstva bez ohľadu na počet jej obyvateľov. Práve toto ustanovenie je predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 8/2026.

Navrhované nové znenie § 11 ods. 2 preberá normatívny model platný pre druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice. Verejný ochranca práv tento model výslovne uvádza ako pozitívny príklad samosprávneho usporiadania, ktoré problém nerovnakej váhy hlasov nemá. Volebné pravidlá

vrátane určovania volebných obvodov sa budú riadiť všeobecnou úpravou podľa zákona č. 180/2014 Z. z. v znení Čl. I tohto návrhu zákona, ktorý zavádza maximálny prípustný 15-percentný rozdiel medzi volebnými obvodmi. Postavenie mestských častí ako orgánov samosprávy podľa tretej časti zákona o hlavnom meste zostáva navrhovaným znením nedotknuté.

Súčasne sa zavádza poznámka pod čiarou k odkazu 2e, ktorá odkazuje na zákon č. 180/2014 Z. z. ako na osobitný zákon upravujúci volebné pravidlá. V doterajšom znení zákona o hlavnom meste sú odkazy 2, 2a, 2aa, 2b, 2c a 2d obsadené poznámkami pod čiarou s odlišným tematickým obsahom (najmä o referende a hlasovaní obyvateľov o zmene mestských častí podľa zákona o obecnom zriadení), ktoré týmto návrhom zákona nie sú dotknuté.

K Čl. III (zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice)

K bodu 1 (§ 10 ods. 2)

Vypúšťa sa tretia veta a štvrtá veta § 10 ods. 2, ktoré boli do zákona č. 401/1990 Zb. vložené pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uvedeným pod bodom 2 spoločnej správy výborov (tlač 907a) ako nový bod 3 v čl. I tlače 907. Tretia veta („Každá mestská časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.") predstavuje doslovné prevzatie napadnutého ustanovenia § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 377/1990 Zb., ktoré je predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 8/2026. Štvrtá veta toto sporné ustanovenie ďalej rozširuje aj na novozavedené miestne časti, čím by problém nerovnakej váhy hlasov v Košiciach prehĺbila ešte výraznejšie ako v Bratislave.

K bodu 2 (§ 14 ods. 1)

Vypúšťa sa tretia veta § 14 ods. 1 („Každá miestna časť má v miestnom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca."), ktorá bola do zákona vložená pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uvedeným pod bodom 4 spoločnej správy výborov (tlač 907a) ako nový bod 6 v čl. I tlače 907. Toto ustanovenie prenáša napadnutý bratislavský model garantovaného zastúpenia územnej jednotky v zastupiteľskom orgáne na úroveň miestnych zastupiteľstiev mestských častí Košíc.

K Čl. IV (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre)

Navrhuje sa nové znenie § 26 ods. 5, ktoré pre osobitný prípad protestu prokurátora proti uzneseniu zastupiteľstva o utvorení volebných obvodov ustanovuje skrátenú 15-dňovú lehotu na rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. Doterajšia 60-dňová lehota v kombinácii s ďalšími lehotami v Správnom súdnom poriadku presahuje časový úsek medzi prijatím uznesenia o určení volebných obvodov a konaním volieb, čím sa prieskum zákonnosti stáva v praxi nevykonateľným v čase, keď by ešte mohol byť účinný. Výsledky prieskumu verejného ochrancu práv preukázali, že k porušeniu rovnosti volebného práva pri určovaní volebných obvodov došlo v 75 % preskúmaných samosprávnych krajov a v 79 % preskúmaných obcí a

miest, pričom podľa dnešnej úpravy sa včasná náprava prokuratúrou ani súdmi prakticky nedá dosiahnuť.

K Čl. V (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok)

Navrhuje sa zaviesť osobitnú procesnú úpravu pre konania o správnej žalobe a o kasačnej sťažnosti vo veciach uznesení zastupiteľstiev o utvorení volebných obvodov. Vzorom úpravy sú ďalšie osobitné konania podľa Správneho súdneho poriadku (najmä konania vo volebných veciach a konania o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia). Skrátená 15-dňová lehota na podanie správnej žaloby (k bodu 1), 20-dňová lehota na rozhodnutie správneho súdu (k bodu 2), 15-dňová lehota na podanie kasačnej sťažnosti (k bodu 3) a 20-dňová lehota na rozhodnutie kasačného súdu (k bodu 5) v spojení s predĺžením doby medzi určením volebných obvodov a konaním volieb podľa tohto návrhu zákona umožnia, aby súdny prieskum bol reálne ukončený pred konaním volieb a prípadná protiústavná úprava volebných obvodov sa mohla pred voľbami napraviť.

K Čl. VI (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 2 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027. Odložená účinnosť bodov 2 a 4 súvisí s tým, že ročnú lehotu nie je možné dodržať vo vzťahu k voľbám do orgánov samosprávnych krajov a voľbám do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa uskutočnia v roku 2026.