D ô v o d o v á s p r á v a

–Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 406/2025 Z. z. (ďalej len „návrh zákona"), predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Andrea Turčanová a Monika Kolejáková.

Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") nadobudol účinnosť 1. septembra 2025 a zaviedol jednotný systém integrovanej posudkovej činnosti ako nástroj komplexného a koordinovaného posudzovania funkčného stavu osoby pre potreby odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, na sociálnu službu, na pomôcku alebo na kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Systém nahradil predchádzajúce fragmentované posudkové konania vedené paralelne podľa osobitných predpisov a sústredil ich do jedného integrovaného procesu.

Kľúčovým prvkom každého konania o integrovanom posudku je povinné vykonanie lekárskej posudkovej činnosti podľa § 11 zákona. Aplikačná prax, ktorá sa vyvinula po nadobudnutí účinnosti zákona, však ukázala, že existuje kategória konaní, pri ktorých opätovné vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nie je vecne odôvodnené. Ide o prípady, keď sa konanie týka výlučne zmeny druhu sociálnej služby, pomôcky alebo druhu peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom z platného integrovaného posudku a dostupných dokladov jednoznačne vyplýva, že k zmene funkčných dôsledkov zdravotného stavu účastníka konania nedošlo. Opakovaná lekárska posudková činnosť je v takýchto prípadoch nadbytočná, pretože podstatou konania nie je zmena zdravotného stavu ani jeho funkčných dôsledkov, ale zmena druhu podpory, ktorá má lepšie zodpovedať aktuálnej sociálnej situácii alebo potrebám účastníka konania.

Opakované (opätovné) vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti bez vecnej potreby je pre účastníka konania neprimeranou administratívnou záťažou, predlžuje konanie a zbytočne vyčerpáva kapacity posudkových lekárov. Zároveň je v priamom rozpore so zásadou hospodárnosti, rýchlosti a primeranosti správneho konania a so zásadou rešpektovania dôstojnosti osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nemá byť bez vecnej potreby vystavovaná opakovanému predkladaniu lekárskych nálezov alebo opakovanému medicínskemu posudzovaniu.

Návrh zákona tento nedostatok odstraňuje zavedením cielenej procesnej výnimky: ak sa konanie o integrovanom posudku týka výlučne zmeny druhu sociálnej služby, pomôcky alebo druhu peňažného príspevku a z platného integrovaného posudku spolu s dostupnými dokladmi vyplýva, že funkčné dôsledky zdravotného stavu sa nezmenili, lekárska posudková činnosť nie je predmetom konania. Konanie sa tak sústreďuje na posúdenie skutočností rozhodujúcich pre zmenu druhu poskytovanej podpory, a nie na opakované posudzovanie zdravotného stavu. Výnimka sa neuplatní, ak má správny orgán dôvodné pochybnosti o správnosti, objektívnosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o tom, že zdravotný stav účastníka konania sa skutočne nezmenil – v takom prípade sa lekárska posudková činnosť vykoná v plnom rozsahu.

Dôležitou súčasťou návrhu je aj procesné pravidlo, podľa ktorého správny orgán nebude účastníka konania vyzývať na opätovné predloženie lekárskeho nálezu alebo odborného

lekárskeho nálezu, ak takýmto dokladom disponuje a nemá dôvodné pochybnosti o jeho správnosti, objektívnosti alebo úplnosti. Toto pravidlo napĺňa princíp, podľa ktorého verejná správa nemá od občana požadovať predloženie dokladov, ktoré už má k dispozícii alebo z ktorých môže pri rozhodovaní vychádzať.

Návrh zákona zároveň spresňuje obsah integrovaného posudku vydaného pri zjednodušenom postupe. V integrovanom posudku sa uvedie označenie predchádzajúceho integrovaného posudku alebo lekárskeho posudku, z ktorého správny orgán vychádzal, a skutočnosti rozhodujúce pre zmenu podľa § 9 ods. 5 zistené sociálnou posudkovou činnosťou. Tým sa zabezpečuje preskúmateľnosť, zrozumiteľnosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu aj pri zjednodušenom konaní.

Navrhovaná právna úprava neoslabuje ochranu práv účastníka konania ani neznižuje kvalitu posudzovania – výslovne zachováva správnemu orgánu možnosť vykonať lekársku posudkovú činnosť vždy, ak na to existujú dôvodné pochybnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Je plne v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (verejná správa smie konať len na základe a v medziach zákonov), čl. 39 ods. 1 (právo na primerané hmotné zabezpečenie pri invalidite), čl. 40 (právo na ochranu zdravia) a čl. 41 ods. 1 (ochrana rodičovstva a rodiny). Návrh rešpektuje aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.), najmä požiadavku odstraňovania zbytočných administratívnych bariér pri prístupe k podpore a službám.

Návrh zákona nie je transpozičným predpisom práva Európskej únie a jeho predmet nie je harmonizovaný právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh nevytvára nové orgány, nové agendy ani nové nároky na verejné financie. Možno očakávať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, pretože úprava prispeje k rýchlejšiemu, menej zaťažujúcemu a efektívnejšiemu vybavovaniu vybraných konaní o integrovanom posudku.

–Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 406/2025 Z. z.)

K bodu 1 (§ 7 ods. 6):

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 7 ods. 6 o pravidlo, podľa ktorého správny orgán v konaní podľa navrhovaného § 9 ods. 5 nebude účastníka konania vyzývať na doručenie lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu, ak má takýto doklad k dispozícii a zároveň nemá

dôvodné pochybnosti podľa § 9 ods. 5 druhej vety. Ide o procesný korelát hmotnoprávnej výnimky zakotvenej v novom § 9 ods. 5 – bez tejto zmeny by správny orgán mohol byť povinný formálne vyzvať účastníka na predloženie dokladov, ktoré mu pri danom type konania nie sú potrebné alebo ktorými už disponuje.

Účelom doplnenia je predísť zbytočnému opakovanému predkladaniu lekárskych dokladov zo strany účastníka konania. Cieľom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže osôb so zdravotným postihnutím, ich rodinných príslušníkov a ďalších osôb, ktoré im pri vybavovaní vecí pomáhajú, a zrýchlenie konania o integrovanom posudku. Termín „takýto doklad" odkazuje na lekársky nález alebo odborný lekársky nález podľa § 7 ods. 2 písm. a).

K bodu 2 (§ 9 ods. 5):

Navrhuje sa ustanoviť osobitné pravidlo pre prípady, keď sa konanie o integrovanom posudku týka iba zmeny druhu sociálnej služby, pomôcky alebo druhu peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a z platného integrovaného posudku a z dokladov, ktoré má správny orgán k dispozícii alebo ktoré predložil účastník konania, vyplýva, že nedošlo k zmene funkčných dôsledkov zdravotného stavu účastníka konania. V takomto prípade sa navrhuje, aby predmetom integrovanej posudkovej činnosti nebola lekárska posudková činnosť podľa § 11.

Výnimka sa uplatní pri kumulatívnom splnení oboch podmienok: (i) konanie sa týka výlučne niektorej z taxatívne vymedzených zmien a (ii) z dostupných podkladov vyplýva nezmenený funkčný stav. Opätovné lekárske posudzovanie je v týchto prípadoch nadbytočné, pretože podstatou konania nie je zmena zdravotného stavu ani zmena jeho funkčných dôsledkov, ale zmena druhu podpory, ktorá má lepšie zodpovedať aktuálnej sociálnej situácii alebo potrebám účastníka konania.

Druhá veta odseku 5 zakotvuje ochrannú poistku: výnimka sa neuplatní, ak má správny orgán dôvodné pochybnosti o správnosti, objektívnosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o tom, že zdravotný stav účastníka konania sa nezmenil. Výraz „dôvodné pochybnosti" je ustáleným právnym pojmom, ktorý zaväzuje správny orgán opierať prípadné odchýlenie od výnimky o konkrétne a odôvodniteľné skutočnosti – nie o paušálnu nedôveru. Tým sa zachováva odborná kvalita a zákonnosť integrovaného posudzovania a predchádza sa riziku, že by sa rozhodovalo na základe neúplných alebo neaktuálnych podkladov.

K bodu 3 (§ 12 ods. 3):

Navrhuje sa doplniť § 12 o nový odsek 3, ktorý upravuje obsahové náležitosti integrovaného posudku vydaného v zjednodušenom konaní podľa § 9 ods. 5. Keďže takýto posudok neobsahuje výstup z lekárskej posudkovej činnosti, zákon výslovne ustanovuje, čo musí namiesto neho obsahovať: (a) označenie integrovaného posudku alebo lekárskeho posudku, z ktorého správny orgán vychádzal, čím sa zabezpečuje sledovateľnosť a previazanosť s predchádzajúcim posudkovým záverom; a (b) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu podľa § 9 ods. 5 zistené sociálnou posudkovou činnosťou, čím sa zachováva transparentnosť vecného základu vydaného posudku.

Navrhované ustanovenie zabezpečuje, aby bol integrovaný posudok aj v zjednodušenom režime dostatočne odôvodnený, preskúmateľný a zrozumiteľný. Uvedenie podkladu, z ktorého správny orgán vychádzal, je dôležité pre transparentnosť konania, pre možnosť účastníka konania oboznámiť sa s dôvodmi postupu správneho orgánu a aj pre prípadné

preskúmanie zákonnosti postupu v opravnom alebo súdnom konaní. Pojem „skutočnosti rozhodujúce pre zmenu podľa § 9 ods. 5" je pojmovo presnejší, keďže predmetom tohto konania nie je zmena zdravotného stavu, ale iné skutočnosti odôvodňujúce zmenu druhu sociálnej služby, pomôcky alebo druhu peňažného príspevku.

K bodu 4 (§ 25 – Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2027):

Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konania o integrovanom posudku začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2027 dokončia podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2027, ak budú splnené zákonné podmienky. Cieľom prechodného ustanovenia je umožniť, aby sa nové pravidlá uplatnili aj na prebiehajúce konania, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona nebudú právoplatne skončené. Keďže navrhovaná úprava je pre účastníkov konania procesne priaznivejšia, jej bezprostredné uplatnenie aj na prebiehajúce konania je v záujme dotknutých osôb a zodpovedá princípu retroaktivity priaznivejšej procesnej normy. Toto riešenie nadväzuje na systematiku prechodných ustanovení § 22 až 24 zákona.

K Čl. II (Účinnosť):

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona 1. januára 2027. Uvedený dátum účinnosti poskytuje dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s novou právnou úpravou pre správne orgány aj pre účastníkov konaní, na prípravu správnych orgánov na jej aplikáciu a na zabezpečenie jednotného postupu pri konaniach o integrovanom posudku. Táto lehota zodpovedá štandardnej praxi nadobúdania účinnosti zákonov v oblasti sociálnych dávok a posudkového práva k začiatku kalendárneho roka.